Počasie je neoddeliteľnou súčasťou prírody a rovnako ako v minulosti i dnes ovplyvňuje mnohé oblasti nášho života. V súčasnosti už vďaka meteorológom a dlhoročným podrobným meraniam vieme do určitej miery predpovedať počasie. Počasie, predovšetkým jeho vrtochy, si našlo svoje miesto aj v rôznych historických záznamoch a kronikách. Z nich sa dozvedáme o veľkých suchách, vetroch, búrkach, prípadne o iných extrémoch počasia, ktoré spôsobili veľké škody nielen na majetku ale i na životoch. Výkyvy počasia na Pitvaroši v minulosti spísal vo svojom rukopise Michal Hudák (1922-2005). Z archívnych záznamov sa dozvedáme, že Pitvaroš v minulosti najviac postihovali predovšetkým suchá a z nich prameniaca neúroda, hlad a rôzne choroby.
Veľká suchota bola na Pitvaroši v rokoch 1816, 1830, 1834, 1845-46, 1860, 1862, 1863, 1864, 1866, 1868, 1909, 1947. V rukopise Michal Hudák (1922-2005) uvádza: „V rokoch 1845-46 bola veľmi slabá úroda. Pre hroznú suchotu dalo obilie iba 2-3 zrná. Dôsledkom toho bola na okolí veľká drahota. Cena žita sa dvíhala závratným tempom. Pre drahotu v nasledujúcich rokoch bola veľká bieda. Pre zlé stravovanie vypukol a rozšíril sa mor a epidémia, ktoré si vyžiadali v roku 1849 v obci 219 osôb. Veľká suchota v roku 1862 odniesla všetkú úrodu. Na stravovanie a siatie dostali výpožičky z Komlouša a z Nadlaku, ale tieto nevedeli splatiť v nasledovnom roku. Počasie bolo totiž ešte horšie aj od minulého roku. Takmer nič sa v chotári Pitvaroša neurodilo. V dôsledku toho bol veľký hlad, takže jednotlivé rodiny jedli iba repu a rôzne korienky po viac mesiace. Rok 1866 bol zároveň biedny rok, čo spôsobilo nedostatok jedla u ľudí a krmiva u zvierat. V obci zahynulo 120 koní a 30 kusov rožného dobytka.“
Pitvarošu sa nevyhýbali ani extrémne prejavy počasia, spojené s nadmernými zrážkami. Predovšetkým náhle búrky, často spojené so silným vetrom a s krupobitím sužovali našich predkov. V rukopise Michal Hudák (1922-2005) píše: „13. decembra v roku 1863 bola strašná fujavica od rána až do večera, ktorá zhodila slamu z niekoľko striech domov, zmiešala ich so stohom slamy, či sena. Medzi najvlhkejšie roky sa počíta rok 1872, kedy boli časté dažde a v dôsledku dažďov vypukla epidemická choroba. 29. júna v roku 1888 bola veľká búrka, spojená s krupobitím, ľadovec vo veľkosti orechov, snáď aj väčších rozbíjal črepy na strechách, vybíjal sklá na oblokoch a narobil veľkú škodu na úrode smerom na Ambrózu, kde práve dozrieval jačmeň a pšenica. Tak isto sa poškodila i kukurica. V roku 1938 bola veľká povodeň v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov. V roku 1940 bola veľká povodeň. Museli zrútiť studne v sejku, aj pre vysokú spodnú vodu, nakoľko celé leto boli pod vodou. Veľká povodeň bola aj v rokoch 1940-42, kedy sa aj nepatrné jarky stávali bezodnými aspoň na pohľad. Celé leto bola v každom jarku hlboká voda a prechody sa robili tak, že občania navozili veľké množstvo kukuričné kórovie, aby mohli prechádzať. Vtedy sa utopil aj syn – čeľaník Jána Hašku a síce v sejku prí gátiku, po ktorom sa prechádza na druhú stranu sejku. Išiel sa okúpať po gátiku a kedže celý gátik bol pod vodou, hoci bol dosť vysoký, utopil sa. Jeho otec bol práve vtedy kanásom (obecný pastier ošípaných) a díval sa na neho, ako sa išiel kúpať.“
Prichádzajúca búrka (autorka fotografie: Dóry Radó-Hájas, Pitvaroš)
Nezriedkavé neboli ani nezvyčajné teplotné vykyvy v rôznym mesiacoch v roku. Michal Hudák (1922-2005) uvádza: „22. januára 1899 kedy bolo tak teplo, že keď hrali na lúke prvú divadelnú hru Oráč odpusť, tak bolo teplo, že deti chodili bosé. December 1901 bol mimoriadne teplý. Vo dne i v noci včely i muchy poletovali a sedliaci orali. Večer 25. decembra sa i blískalo. Chodníky boli celkom suché a deti na ňomáši – pažiti bosé iba v gatiach sa hrali.“
Zima na Pitvaroši (autorka fotografie: Dóry Radó-Hájas, Pitvaroš)
Z historických záznamov a spomienok pamätníkov sa tak dozvedáme, že výkyvy počasia a jeho nezvyčajné prejavy sprevádzali Pitvarošanov po celý čas ich života na Dolnej zemi. Práve snaha o záchranu úrody, od ktorej závisel život mnohých rodín na Pitvaroši viedlo roľníkov k sledovaniu počasia a zapisovaniu si rôznych extrémov počasia s cieľom predísť možnej pohrome resp. sa na ňu pripraviť. Pravidelné sledovanie počasia a z neho vyplývajúce určité opakujúce sa javy viedli k vznikom ľudových pranostík spojených so sledovaním počasia. V minulosti si tak nejeden gazda viedol vo svojich zápiskoch či denníkoch záznamy o počasí a potom analogicky predpovedal počasie na tieto dni.
Záznam z denníka Jána Gemeriho (1861-1957) z roku 1939. Vo svojom zošite si zapisoval po mesiacoch nielen počasie, priebeh roboty na poli ale i cenu obilia či iných produktov.
Povery a pranostiky spojené s počasím
Pitvarošania si zvyky a obyčaje preniesli zo svojich domovov v Hornom Uhorsku. Dedili ich od svojich rodičov a zanechávali svojim potomkom. Slováci na Dolnej zemi s okolitými lokalitami si udržiavali nielen nárečie, kroje, ale hlavne zvyky a obyčaje. Tieto národné zvyky sa viazali na istý deň, počasie, ročné obdobie a podobne. Pastieri, záhradníci, roľníci, si prispôsobovali svoj život spojený s prácou k danému počasiu a prírodným javom, nažívali podľa týchto zvykov. Často verili aj na povery. Zvyky si verne zadržiavali a z pokolenia na pokolenie odovzdávali ako tradičné duchovné dedičstvo. Práve povery a pranostiky spojené s počasím boli v minulosti neodeliteľnou súčasťou života Pitvarošanov (Pitvaroš a Pitvarošania, 2007).
Mesiac január – Keď v januári hrmí, bude hojnosť obilia. V januári veľa dažďa a málo snehu, záhradám a poliam to vždy škodí. Keď v januári hrmelo, znak je tomu, že bud hojnosť obilia. Aj to vraveli, keď hrmelo, že v nebi svatý Peter sa kugluje.
1.január – Keď je na Nový rok suchá zima, bude hojná úroda. Keď na Nový rok sú zore červené, značí to, že bude slabý rok.
6.január – Keď je na Tri krále jasno, vydarí sa pšenica. Keď na Tri krále zo strechy kvapká alebo v koľaji od kolesa je voda zo snehu, bude bohatá úroda.
22.január – Keď na Vincenta svieti slnko, bude dobrá úroda.
25.január – Keď na Pavla vyjde medveď von z jaskyne a vidí, že je vonku zima, zostane vonku, vtedy bude pekné počasie. Ak je pekné počasie, vojde späť, lebo bude ešte zima. Keď je na Pavla sneh alebo vlhko, bude chlieb veľmi vážený – slabá úroda. Keď na Pavla svieti slnko, znamená to nádej na dobrú úrodu.
Mesiac február – Keď vo februári nemrzne, bude škodlivá jar, pretože na včasné teplo prídu neskoršie mrazy. Ak je február veľmi mierny, je jarný čas biedny. Silné severné vetry na konci februára, znamenajú úrodné leto. Keď je v zime inoväť na stromoch i na tráve, zrno bude mať veľké klasy.
2.február – Keď je na Hromnice mnoho snehu, bude malá úroda. Veľa snehu – málo sena. Keď je na Hromnice veľká búrka, veselo pozerá sedliak cez okno.
3.február – Keď na Blažeja slnko hreje, budú pekné jariny.
23.február – Keď je na Romana jasno, bude žatva bohatá.
24.február – Matej láme ľady ak ich najde, a ak ich nenajde, tak ich narobí.
28.február – Ak je na Romana jasno, bude rís bohatý (kosba)
Mesiac marec – Marcový prach je zlatý. V marci prach je striebro a zlato, lebo sneh býva pre obilie jed. Marcový sneh nie je dobrý. V tomto mesiaci je siatinám škodlivý. Búrky v marci znamenajú úrodný rok. Keď je marec suchý, apríl bude mokrý, máj bude chladný a bude veľa pšenice.
12.marec – Ak je na Gregora prach, gazdom je to milé ako zlato.
19.marec – Keď je na Jozefa pekne, znamená to úrodný rok.
25.marec – Keď je na Máriu pred východom slnka nebo jasné, znamená to, že počas žatvy bude pekné počasie. Na deň Márie dážď, urodí sa veľa pšenice.
Mesiac apríl – Pekné jasné kvitnutie dáva predzvesť dobrej úrody. Mokrý a daždivý apríl, býva úrodám škodlivý. Keď v apríli prší na raž, tak v máji prší na pšenicu a v júni na jačmeň.
24.apríl – Čo do Juraja vypučí, to po Jurajovi vyschne. Čo do Juraja narastie, to po Jurajovi vyhynie. Keď na Juraja prší, bude ovos ako na kameni zasiaty. Jasná, suchá, Kvetná nedeľa alebo Veľká noc, dáva predzvesť mokrému roku. Keď na pôstny deň slnko svieti, má byť veľká úroda pšenice. Na Juraja zvyklo byť pekné počasie, dedinské deti zvykli chodiť bosé. Juraj každého z izby do poľa vyženie. Keď sa na Juraja schová havran do raži, bude úrodný rok. Koľko týždňov pred Jurajom sa zelenie tráva, toľko týždňov pred Annou sa kosí.
Mesiac máj – Májový dážď zlato obsahuje. Máj v poli háj! Máj v stodole raj! Máj zelený háj! Studený máj v stodole raj. Máj má byť chladný, ale nie studený. Chladný máj naplňuje stodoly. Keď sa v máji blýska, tak si sedliak píska, lebo nasleduje dobrá úroda.
1.máj – Keď je na 1. mája mráz alebo zima, bude málo obilia. Ak na 1. mája málo prší, pôda sa nerozmočí a tak ani obilie dobre neporastie. Keď na 1. mája večer prší, môžeme dúfať, že bude úrodný rok.
10.máj – Ak na Vstúpenie prší, bude sneťovité obilie.
12.máj – Dážď na Pankráca je osožný poliam. Keď sa zídu traja Ľadoví muži: Pankrác, Servác, Bonifác (12.,13. a 14. máj) obyčajne býva mráz, ktorý úrodu spáli, preto gazdovia netrpezlivo očakávali, ako sa traja Ľadoví muži zachovajú.
25.máj – Na Urbana ešte nemožno odhadnúť, či bude dobrá alebo zlá úroda.
27.máj – Za mokré Turíce budú pochmúrne Vianoce.
Mesiac jún – Ak v júni hrmí, býva dobrá žatva. Netreba v júni o dážď prosiť, príde hneď, keď začnú kosiť. Na júni závisí celá úroda. Mokrý a studený jún ukazuje neúrodný rok. Jún má byť suchý a teplý, ináč je celá úroda skazená. Ak cez žatvu prší, býva málo chleba.
8.jún – Keď na Medarda prší, tak sa jačmeň nevysype z klasov. Jasno na Medarda – potešený roľník. Medardova kvapka 40 dní kvapká.
24.jún – Keď kukučka pred Jánom kuká, bude veľmi dobrá a veľká úroda. Ak po Jáne, bude slabá úroda.
29.jún – Jasný deň na Petra-Pavla, prichádza úrody plný rok. Na Petra-Pavla vyhynie sila žitnému koreňu a potom vo dne v noci dozrieva zrno.
Mesiac júl – Keď žitné zrno ležiace na zemi v snopoch akoby pukalo, znamená to dážď. Keď s dažďom slnko svieti, trpia úrody, spália sa.
4.júl – Ak prší na Prokopa, premokne niektorá kopa.
22.júl – Magdaléna obyčajne chodí pokropená.
25.júl – Ak je tri dni pred Jakubom pekne, bude to žitku prospešné.
26.júl – Anna chladná zrána.
Mesiac august – Dážď, ktorý v auguste doobeda prší, skôr prejde ako obed, usuší sa. Po
24.august – Bartolomej ovos láme, ak je ešte na poli, zmorí ho. Ak je na Bartolomeja pekný jasný deň, bude i pekná jeseň.
Mesiac september – Keď na začiatku septembra hrmí, nasledujúceho roku bude hojnosť obilia.
29.september – Keď na Michala hrmí, hojnosti bude na prídúci rok. Michalovi už tráva neporastie.
Mesiac október – Ak sedliak v októbri kabanicu hľadá, na jar potom nevidí húsenice. Keď v októbri veľa prší, vtedy hmyz vykape.
30.október – Na Šimona mrznú hrudy v poli.
Mesiac november – Ak lístie padá priamo pod strom a zostane pod ním ležať, bude nasledujúci rok úrodný.
11.november – Keď na Martina prší a potom hneď zamrzne, to škodí oziminám a tak drahotu oznamuje.
25.november – Katarína na blate, Vianoce na ľade. Ak je Katarína na ľade, Vianoce budú na blate.
30.november – Keď na Ondreja sneh padá, slabé budú žitá. Biely Ondrej snehový, znamená zlý rok.
Mesiac december – Lepšie Vianoce treskúce, ako tečúce. Mnoho dažďov neškodí toľko oziminám, ako po Vianociach. Ak je v decembri na nebi mliečna dráha biela, jasná, nasledovný rok bude bohatý. Studený, snehový december hlási bohatý úrodný rok.
13.december – Od Lucie do Vianoc značili počasie, potom podľa toho vypočítali ročné počasie.
24.december – Keď je na Štedrý deň jasno, bude dobrá úroda, ak je hmla, bude slabá úroda. Štedrý večer jasný je milý každému. Pán Boh dáva vína, požehná aj obilia. Keď je počas polnoci na Štedrý večer nebo jasné, bude dobrá úroda. Ak je zachmúrené, bude prázdna stodola. Keď je noc vianočná tmavá, bezmesačná, bude tma i v sýpke a obilnici (prázdno).
25.december – Ak na Vianoce z odkvapov visia cencúle, to značí dobrý rok. Ak na Vianoce leje dážď, bude dobrá úroda. Vianoce jasné, stodoly tmavé (prázdne). Vianoce tmavé, stodoly jasné (plné).
26.december – Ak na Štefana sú slnečné lúče, bude drahota.
Klimatická charakteristika Pitvaroša
Klímu územia vystihujú viacročné pozorovania a štatistické spracovania údajov o nameraných teplotách, vodných zrážkach, slnečnom žiarení a prevládajúcich vetroch. Makroklíma juhovýchodného Maďarska je označená ako oblasť s teplým a suchým podnebím. Dlhé horúce letá sa v minulosti striedali s krátkou ale pomerne tuhou zimou. Najväčšie teploty v lete neraz vyskočili aj na 30-35°C, v zime klesli aj na 18-22°C pod nulou. S odstupom času však dochádza k postupnej zmene klímy i v tomto regióne a vysoké teploty v lete už nie sú vzácnosťou, naopak sneh a tuhé mrazy v zimnom období sú dnes oveľa zriedkavejšie ako v minulosti. Priemerná ročná teplota v období rokov 1931 až 1996 bola 10,8°C . V najchladnejšom roku (1940) bola priemerná ročná teplota iba 8,8°C. V najteplejšom roku (1934) bola priemerná ročná teplota 12,4°C. Súhrn ročného slnečného žiarenia sa pohybuje okolo 2100 hodín. Priemerná hodnota vodných zrážok je 567 mm (1931 – 1996). Najmenej nameraných zrážok bolo 420 mm bolo v roku 1983 a najviacej 828 mm v roku 1940. Asi 40 % zrážok pripadá na zimné obdobie a 60% zrážok na letné obdobie. Môže sa stať, že dlhšie obdobie je bez zrážok pri značných hodnotách potenciálneho výparu 1024 mm (1970 – 1996). Prvé mrazy prichádzajú okolo 24. októbra a okolo 10. apríla prestáva mrznúť. Ročne je okolo 197 dní bezmrazových. Na území prevládajú severovýchodné vetry. Makroklíma väčšieho územného celku má vplyv na ostatné prírodné podmienky v území. Od roku 1997 je zriadená stanica na miestne zaznamenávanie meteorologických údajov priamo na Pitvaroši (Pitvaroš a Pitvarošana, 2007).
Priemerná teplota vzduchu na Pitvaroši v období rokov 1900 až 1945
(Zdroj: Kriška, M.: Krátky historický prehľad a monografia pre obec Pitvaroš, rukopis)
Najznámejšie prírodné pohromy za posledné desaťročia
Pravdepodobne najznámešou pohromou spôsobenou počasím, ktorú spomínajú všetci Pitvarošania bol silný nárazový vietor v roku 1978. Dňa 19. júla 1978 o 14. hodine sa prehnal oblasťou silný nárazový vietor, ktorý zrútil vrchnú časť veže kostola, ktorá preborila strechu a spadla do stredu lode. Okoloidúcim sa tak naskytol pohľad ako z vojny – veža kostola bez strechy, iba hrubé obvodové múry a veľká diera v streche kostola. Vrchné zakončenie strechy, ktoré spadlo do lode kostola nielen, že preborilo strechu, vážne poškodilo trámy na streche ale svoj odtlačok zanechalo i na vnútornej dlažbe. I tak pustnúci Pitvarošský kostol, tak dostal ďalšiu ranu osudu a naštartovalo sa jeho postupné chátranie, až do podoby v akom sa nachádza dnes. Od tejto udalosti sa služby Božie prestali v chráme vykonávať a z dvoch miestností na fare si zriadili modlitebňu. Novú túrňu osadili za pomoci žeriavu až 25. apríla 1982. Na celkovú opravu chrámu peniaze nestačili.
Vizualizácia pádu „túrňe“ vplyvom silného vetra v roku 1978. (Autor vizualizácie: Michal Kožuch)
Pohľad na zničený kostol v roku 1978 (archív Anny Lehockej, Pitvaroš)
Detail poškodenej strechy lode kostola (archív Anny Lehockej, Pitvaroš)
Zničený strop lode pitvarošského kostola (archív Anny Lehockej, Pitvaroš)
Interiér po páde „túrne“ do lode kostola (archív Anny Lehockej, Pitvaroš)
Fotografie z opravy veže kostola dňa 25. apríla 1982 (archív Anny Lehockej, Pitvaroš)
Jednou z najväčších veľkých pohrom v nedávnej dobe, ktorá sa prehnala Pitvarošom a ktorá bola spôsobená počasím, bol veľký ľadovec v roku 2010. 18. júna 2010 o 11.45 hodine sa obloha nad Pitvarošom zotmela a priniesla zrážky v podobe ľadovca, ktorý vo veľkosti niekoľkých centimetov až malých loptičiek a vo veľmi silnej intenzite narobil veľké škody na majetku. Zničil všetko čo mu prišlo do cesty: úrodu na poliach a v záhradách, rozbíjal škridle, prederavil nejednu strechu domu, porozbíjal okná i zničil vonku odparkované autá. Jeho následky môžeme násť dodnes na strechách a oknách opustených pitvarošských domoch.
Fotografie Pitvaroša po ľadovci z 18. júna 2010 (archív Anny Lehockej, Pitvaroš)
Autor článku: Michal Kožuch