Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková bola významnou organizátorkou pitvarošských Slovákov a neúnavná pracovníčka v oblasti ľudovej kultúry. Národopisný materiál zhromaždila sčasti ako svoju záľubu, sčasti v záujme záchrany bohatstva materiálnej kultúry tunajších Slovákov. Robila to aj s tým cieľom, že sa v Pitvaroši podarí zriadiť slovenský pamätný ľudový dom. Svoju zberateľskú činnosť začala už v roku 1968, keď sa ešte takmer v každej slovenskej rodine dalo nájsť tradičné náradie, zariadenie, kesy nábytku a ľudovoumelecké výrobky. Predmety, tkaniny a ďalšie ľudové pamiatky uchovávala pani Tószegiová vo vlastnom dome. Prvá časť domu – pozostávajúca z izby a kuchyne – bola postavená v roku 1886 a jej vlastníkom bol Samuel Ambrózy, ktorý v roku 1910 na frontálnej strane domu (od ulice) vytvoril väčšiu a menšiu miestnosť. Samotná budova je postavená z nabíjanej hliny, na opravy sa používala nepálená a pálená tehla. Krov je pokrytý škridlou. V roku 1942 odkúpil Gyula Tószegi (1894) a jeho manželka Emília Pauliková (1900) dom od rodiny Ambróziovej. Neskôr ho zdedil ich syn Gyula Tószegi. Po smrti manžela sa stala vlastníčkou Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková (1930). Pani Tószegiová usporiadala podstatnú časť zozbieraného materiálu na spôsob výstavy v jednej izbe do ulice, na chodbe, prípradne na povale, ale veľa tkanín je umiestnených aj v jej obývacej izbe a viacero predmetov má zasa v kuchyni. Predmety v zbierke pochádzajú z obdobia rokov 1880-1930 a všetky majú pôvod na Pitvaroši.
Na chodbe je predovšetkým kuchynský nábytok a inventár. Spomedzi nábytku treba spomenúť policu na misy, nástenný vešiak, maľovanú truhlicu, kanapu, stôl a stoličky. Tu sa nachádza z prútia upletená nástenná debnička a nástenný príborník. Z typických kuchynských predmetov zberateľka vystavuje strúhadlo na tekvicu, mútovník, sito, kávový mlynček, mažiar na tlačenie maku, mangeľ, ďalej tu možno vidieť nádoby na jedlo, soľničky, stojany na vajcia, slamienky, chlebové slamienky, jedálenské náčinie (železné vidličky, lyžice), hlinený riad (taniere, misy, mliečniky, džbány, krčahy). Zaujímavú formu má dierkovaný cedík na rezance. Liatinová rajnička s nožičkami pochádza z roku 1870 a v roku 1890 bol v továrni zo železnej platne vyrobený okrúhly pekáč na pečenie chleba s vlnkovaným okrajom. Tu je uskladnených aj niekoľko cenných tkanín, ako napríklad obrus z roku 1880 s modro vytkávanými pásikmi. Tranoscius, ktorý sa tu nachádza, dostala Alžbeta Hudáková v roku 1914 ako svadobný dar. Miestnosť do ulice dostala meno pitvarošská slovenská parádna izba. Zberateľka ju podľa toho aj zariadila. Tu stojí rohová lavica, posteľ s chodúľovými nohami, skriňa s tromi zásuvkami, vyrezávaná truhlica, stôl s vysústruženými nohami, pekná konzola, na nej starobylé záclony, vešiak na ozdobné uteráky, na ktorom pekne visí jemne tkaný uterák. Tu sa nachádza polica na poháre alebo skrinka (karsejčok), na modro namaľovaný vešiak s mrežovanou policou, veľké stojaté zrkadlo, ozdobná lampa s nastaviteľnou výškou, ďalej vo všedný deň používaná nástenná petrolejová lampa a lampáš so sviečkou. Možno spomenúť ešte maľovaný vojenský kufor – debnu, detský stojan s vyrezaným menom, behár na troch koliekach. Na vystlatej posteli je ozdobná plachta, perina, vyšívané čipkované vankúše s farebným okrajom a posteľná prikrývka. Hoci v parádnej izbe sa tkalo len veľmi zriedka, v tejto sú postavené menšie krosná. Na stenách je viacero rodinných fotografií a svätých obrázkov, ďalej ozdobné taniere, zarámovaný mladuchin veniec, ktorý si každá nevesta uschovala. Na nábytku je biblia, Tranoscius vo viacerých vydaniach a v rozličnej väzbe, aj iné cirkevné knihy. V 20. storočí sa sem dostal aj rozličný ozdobný riad (porcelánové hrnčeky, šálky, sklenené poháre atď.), rovnako aj mužské a ženské predmety každodenného použitia (zrkadlo na holenie, porcelánová fajka atď.). Tu je vystavené aj náradie na výrobu konopného vlákna (ležatý a stojatý kolovrat, praslica, vretená), tiež náradie na žehlenie (žehlička, mangle) a nepostrádateľná citara. Sú tu prezentované aj typické pitvarošské odevné súčiastky (brokátová sukňa, blúza, šatka na plecia s volánom, blúzka s čipkovanými rukávmi, šatka s guľkovitou ozdobou, mužská svadobná košeľa atď.). Na prítomnosť detí poukazujú niekdajšie hračky (drevené korýtko), školské potreby (bridlicová tabuľka, griflík). Tak ako horespomenuté predmety, aj odevné súčiatky tu možno vidieť vo viacerých obmenách. Okrem tohto v izbe si možno poprezerať ešte veľa iných používaných predmetov a riadov. Nemôžeme zabudnúť na osem bábik, ktoré sú oblečené v pitvarošskom kroji. Kroje ušila vlastnoručne Alžbeta Tószegiová.
V kuchyni, ktorú zberateľka pravidelne používala, má tiež uložené mnohoraké kuchynské potreby a nádoby (krčahy a hrnčeky na mlieko, džbánym hrnce na lekvár, medené mažiare, medený kotlík na šľahanie, medené príbory, medený mlynček a tiež porcelánové a hlinené taniere). Na povale sú uschované krosná, pochádzajúce z roku 1863, dvoje snovadlá a všetko príslušenstvo, potrebné ku krosnám, ďalej šteť atď.
V roku 1996 mala zbierka 389 kusov. Bohatá a mnohostranná zbierka odráža niekdajší každodenný a sviatočný život a ľudové umenie pitvarošských Slovákov. Po úmrtí Alžbety Tószegiovej v roku 2017 sa plánuje preniestniť zbierku do opraveného domu v blízkosti kostola s cieľom vytvoriť kompletne zariadený pitvarošský dom.
Kontakt:
Slovenská národopisná zbierka Alžbety Tószegiovej
Tószegi Gyuláné Pitvarosi Szlovák Néprajzi Gyűjteménye
6914 Pitvaros, Mezőhegyesi út 48
Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková
(27.5.1930-10.1.2017)
Alžbeta Tósegiová, rodená Hudáková, zberateľka predmetov ľudovej kultúry v rodnej obci sa narodila v Pitvaroši 27. 5. 1930. Bola dozorkyňou v miestnom evanjelickom zbore. Jej otec bol evanjelický inšpektor a starý otec presbyter v miestnom evanjelickom zbore. Navštevovala osemtriednu štátnu všeobecnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v rodnom Pitvaroši, ktorú ukončila v roku 1944. (Bol to prvý ročník, ktorého žiaci ukončili 8-triednu školskú dochádzku). Odborné vzdelanie nadobudla na Strednej poľnohospodárskej odbornej škole v meste Hódmezővásárhely. Až do odchodu do dôchodku pracovala ako účtovníčka v poľnohospodárskom družstve v Pitvaroši. Za svoju dlhoročnú prácu dostala významné rezortné ocenenie. Viac ako 25 rokov bola vedúca Slovenského klubu v Pitvaroši. Vo svojom okolí šírila záujem o slovenský jazyk a kultúru. Vlastnila súkromnú zbierku predmetov dennej potreby našich predkov. Svoju zberateľskú činnosť začala v roku 1968. Predmety, tkaniny a ďalšie ľudové pamiatky uchovávala vo vlastnom dome. Budova, v ktorej je umiestnená zbierka, bola postavená v roku 1886 z nabíjanej hliny. Predmety v zbierke pochádzajú z obdobia rokov 1880-1930 a odrážajú niekdajší každodenný a sviatočný život a ľudové umenie pitvarošských Slovákov. Všetky majú pôvod v Pitvaroši, Jej činnosť ocenili viacerými vyznamenaniami.
Zdroj: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-zena-a-spolocnost/24632-za-al-betou-tosegiovou
Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková