Významnou rodinnou a spoločensky príťažlivou udalosťou na Pitvaroši v zimných mesiacoch bola zakáľačka – „zabíjačka“. Zabíjačka bola nevšedná udalosť, lebo vlastne ňou sa zabezpečovali Pitvarošania najzákladnejšími a najpotrebnejšími potravinami a výrobkami ako bola napr. bravčová masť, slanina, mäso, klobásy, atď.. Prioritnou funkciou zabíjačky bolo spracovať brava na jedlá, ktoré sýtili Pitvarošanov po celý rok. Tam, kde Prečítať viac o Zabíjačka na Pitvaroši[…]
Milí čitatelia portálu www.pitvaros.sk, pripravili sme si pre Vás trochu netradičnejší článok – rozprávku od „pitvarošanky“ ňaničky Žofky. Rozprávkárka „ňanička Žofka“ – vlastným menom Žofia Farkašová, rodená Drágošová z Nagybánhegyesa (maď. Farkas Andrásné Drágos Zsófia) sa narodila 24. decembra 1905 Jánovi Drágošovi a Žofii Krnáčovej (pôvodom z Pitvaroša) a patrí nesporne k pozoruhodným zjavom prozaickej Prečítať viac o Rozprávka od ňaničky Žofky[…]
K tradičnej kultúre každého spoločenstva patrí aj kultúra stravovania. Nielen tradície spojené so stolovaním ale aj špecifické jedlá dotvárajú kultúrnu jedinečnosť. Nebolo tomu inak ani na Pitvaroši. Stravovanie dolnozemských Slovákov bolo v mnohom podľa zvykov a obyčají, ktoré si priniesli z rodných krajov ešte pred 250 rokmi. Spôsob prípravy typických jedál sa odovzdával z generácie na Prečítať viac o Recept na Špricke[…]
Ako je známe, Pitvaroš bol založený v roku 1816 slovenskými predkami, ktorí pochádzali predovšetkým z Gemera, Novohradu a Hontu, ale aj z iných častí Slovenska, ako napríklad z Turca, od Zvolena, či od Trenčína. Všetci si so sebou doniesli zvyky, ktoré sa neskôr ako samozrejmosť dodržiavali pri akýchkoľvek príležitostiach, a tak tomu bolo aj so zvykmi vianočnými. Postupne od niektorých aj Prečítať viac o Ako sa slávili Vianoce na Pitvaroši[…]
Popri narodení a úmrtí sa okamih sobáša zvykne označovať ako tretí najvýznamnejší prelomový okamih v živote človeka. Sobáš okrem verejného prísľubu lásky, vernosti a podpore najmä v minulosti vytváral prostredie na zakladanie rodiny. Sobášom a založením rodiny sa v mnohom naplnila základná funkcia človeka a zmenil sa jeho status v komunite. Na Dolnej zemi bola svadba prejavom kultúrnej a etnickej osobitosti v novom Prečítať viac o Tradičná dolnozemská svadba – video[…]
Vznik tradície stavania mája Máj bol mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou a smrti so životom. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch strom, ktorý sa v tejto súvislosti označoval ako máj. Máje Prečítať viac o Stavanie mája na Pitvaroši[…]
Známe príslovie hovorí, že „Čistota pol života.“ Toto výstižné príslovie stále platí a platilo aj v minulosti na Pitvaroši. Veď kto by už chcel chodiť špinavý? Vôňa čerstvo vypraného a vybieleného prádla mala nielen voľakedy, ale i dnes, svoje čaro. Naši predkovia vedeli, že kde niet čistoty, niet ani zdravia. To či im čistota predĺžila život až o polovicu Prečítať viac o Ako sa voľakedy pralo na Pitvaroši[…]
O dome sa hovorieva: „Môj dom, môj hrad“. Bývanie bolo pre Pitvarošanov viac ako len základná životná potreba. Malo svoju kultúru, pravidlá. Funkcia bývania bola spojená s hospodárskou funkciou. V dlhých domoch s gangom bývali v prednej časti ľudia a v zadných častiach boli domáce zvieratá. Trstinové strechy a vybíjané múry ukrývali a ochraňovali život Prečítať viac o Pitvarošský dom[…]
Exponáty sú bohatým dedičstvom po našich predkoch. Kultúrne hodnoty Slovákov v Maďarsku – nábytok, nástroje, náradie, odevy, textílie, knihy, atď. – sú historickým oknom, cez ktoré možno nahliadnuť do minulosti (Ľudové noviny, 2007). Vážme si preto dedičstvo našich predkov a zachovajme nielen tradície ale i predmety, ktoré vypovedajú o ich každodennom živote. V roku 1947 si presídlení Pitvarošania do Prečítať viac o Zbierka pitvarošských predmetov[…]
Z dolnozemského zápisníka Štefana Hudáka (1923-2005) Pitvaroš sa od svojho zrodu vyznačoval bohatou ľudovou kultúrou. K nej pochopiteľne patril i kroj, ktorý sa tu zachoval s väčšími – menšími obmenami až do ukončenia druhej svetovej vojny. V celku sa nelíšil od komlóšskeho či albertského (Csanádalberti) kroja. Niektoré jeho prvky sú známe vo všetkých dolnozemských osadách. Mne, pravda, utkvelo v pamäti Prečítať viac o O pitvarošskom kroji[…]