Ako je známe, Pitvaroš bol založený v roku 1816 slovenskými predkami, ktorí pochádzali predovšetkým z Gemera, Novohradu a Hontu, ale aj z iných častí Slovenska, ako napríklad z Turca, od Zvolena, či od Trenčína. Všetci si so sebou doniesli zvyky, ktoré sa neskôr ako samozrejmosť dodržiavali pri akýchkoľvek príležitostiach, a tak tomu bolo aj so zvykmi vianočnými. Postupne od niektorých aj istotne upúšťali a tie, ktoré zostali zostali jednoducho zvykmi pitvarošskými. Tak ako sa rozvíjal život pri budovaní samostatnej obce, tak to bolo aj so zvykmi v advente, sviatkoch vianočných a novoročných. V tomto im pomáhali slovenskí kňazi a učitelia, ktorí tu pôsobili. Známe sú však aj mnohé osobnosti národného a kultúrneho života pochádzajúce zo Slovenska. Podľa pamätí našich starých otcov a materí snažíme sa v krátkom spomínaní priblížiť Vám milí čitatelia tieto zvyky, či už vo forme spomienok, alebo pre niektorých, noviniek.
Na Štedrý deň mali ženy v každom dome veľa roboty, pretože museli napiecť a navariť nielen jedlá štedrovečerné, ale aj na celé vianočné sviatky, lebo cez sviatky sa nevarilo. Cez Štedrý deň sa držal pôst a štedrovečerná večera nahradila celodenné pôstenie. Na Štedrovečerný stôl sa poukladalo všetko, čo sa na tento účel navarilo a napieklo, väčšinou to boli „tvarohovie a makovie opekance“, alebo „tvarohovie a makovie haluške“ (rezance), kapustnica, v niektorých domácnostiach aj pečená ryba a samozrejme nechýbal domáci chlieb. Piekli rôzne koláče, z ktorých je pozoruhodné „studenvo cesto“, toto piekli v rôznych tvaroch (napr. krútené tyčinky), alebo plnené makom, orechami či lekvárom v tvare šatôčky, alebo hrebeňa. Nesmeli chýbať kysnuté záviny makové, orechové, ktoré sa jednoducho nazývali „makovníka a orechovníka“.
Z kysnutého cesta sa na spôsob našich dnešných vianočiek piekli takzvané „koláče“, ktoré boli pletené v tvare venca, t.j. do kruhu a v strede musel byť otvor (diera), aby sa dal pekne krájať. Tieto „koláče“ sa piekli z jemného kysnutého cesta, ale piekli sa aj „ťahanie koláče“, ktoré boli tiež jemné a striedka sa musela „párať“. Okrem dobrôt z pečenia nesmeli na stole chýbať orechy, sušené ovocie „štiepke“ z jabĺk a hrušiek, tiež sušené slivky a marhule, cesnak a med. Cesnak symbolizoval zdravie, med zdravie a sladký život. Na stôl pod obrus sa kládli peniaze, aby v domácnosti nikdy nechýbali. Pod stôl sa kládlo v slamienku alebo košiariku obilie zmiešané z niekoľkých druhov a toto tam zostávalo po celé sviatky až do Troch kráľov, dávalo sa z neho každý deň sliepkam, aby dobre znášali vajcia, ale gazda z neho aspoň raz dal aj koňom, aby dobre ťahali.
Dolnozemské Vianoce očami kovačickej insitnej maliarky Evy Husárikovej
(Zdroj: http://www.uszz.sk/sk/eva-husarikova-insitna-maliarka-z-kovacice-jubiluje-v-bratislave)
Ihličnatých vianočných stromčekov nebolo, pretože v tejto šírej rovine, kde sa Pitvaroš nachádza, niet lesov a stromy tu boli vždy iba listnaté. Kým obchod nebol rozvinutý, symbol vianočného stromčeka tvorila odpílená halúzka z akéhokoľvek stromu, ktorú zavesili na stropný rám – hradu, a takto ju ozdobili podľa možností s ozdobami, aké mali dostupné. Zväčša to boli orechy, ktorým stopku na zavesenie vyrobili zo zápaľky a prípadne orechy zabalili do staniolu, ak tento mali. Medovníčky už boli prepychovejšie a spočiatku ich nemali v každej domácnosti. Ozdoby robievali z papiera, rôzne, či už vystrihované, alebo skladané. Až neskôr, v 20. storočí si už v niektorých domácnostiach mohli kúpiť jedličku, ktorú ozdobovali už aj doma vyrobenými salónkami, kandizovaným ovocím, či snehovým pečivom. Veľakrát však obsah salónky nahradil kockový cukor, ktorý bol dostupnejší, pretože v neďalekom cukrovare na Mezőhegyesi ho vyrábali. Počas repnej kampane tu veľa Pitvarošanov nachádzalo prácu, tento cukrovar stavali Česi. Vo viacerých domácnostiach mávali „Betlehem“, ktorý zhotovovali otcovia a starí otcovia, aby takto zobrazili deťom skutočnosť narodenia Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Na Štedrý večer sa chlapci obliekli za „Troch kráľov“ a s „Betlehemom“ chodili po domácnostiach spievať a vinšovať. Osvetlenie tvorila po domácky vyrobená sviečočka a chlapci museli „veľmej merkovať“ (dávať veľký pozor), aby im „Betlehem“ nezhorel.
Na Štedrý večer chodievali deti spievať nábožné vianočné piesne o narodení Ježiša Krista pod okná domov. O polnoci spievali dospelí cirkevníci na veži kostola pri lampášoch, niekedy ich doprevádzala dychová hudba, alebo táto samostatne zahrala evanjelickú hymnu „Hrad prepevný je Pán Boh náš“. Počas štedrovečernej večere gazdiná nesmela vstať od sviatočne prestretého stola aby niečo priniesla, musela mať všetko pripravené na dosah ruky, lebo ak by vraj vstala, nebude mať v nastávajúcom roku kvočky. Zo štedrovečernej večere sa odpadky a odrobinky odložili. Tieto po sviatkoch porozsýpali popod stromy ku kmeňom, aby im vraj tieto vždy rodili a prinášali také dobroty, sladkosti a maškrty, aké majú na štedrý večer. Tiež z každého jedla štedrovečerného stola dávali po tri štipky (malé kôpky) na tanier a toto sa vynášalo na povalu, kde to zostávalo do nasledovného roka.
V prvý deň vianočný na Božie narodenie, ráno chodili deti vinšovať – „ritmovať“ koledy o narodení Krista. Tieto návštevy boli v domácnostiach potešením a pre deti veľkou radosťou, lebo všade dostali niečo ako odmenu.
Dolnozemské Vianoce očami kovačickej insitnej maliarky Evy Husárikovej
(Zdroj: http://www.uszz.sk/sk/eva-husarikova-insitna-maliarka-z-kovacice-jubiluje-v-bratislave)
Dievčatá ritmovali takto:
Ja som malá veverička, pýtam si ja do košíčka,
kus mrváňa, kus koláča, vypustím vám z chyži vtáča.
A to vtáča štebotalo, Pána Krista privítalo,
aj ja ho vítam, grajciarik si pýtam.
Grajciarik mi dajte, zdraví ostávajte.
Pamodaj dobrvo rano!
Chlapci ritmovali takto:
Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik,
tánvo pri kostole, pri pitvarošskej škole.
Chlapci spievajú, Pána Krista vítajú,
aj ja ho vítam, grajciarik si pýtam.
Grajciarik mi dajte, zdraví ostávajte.
Pamodaj dobrý deň,
aj na rok vám prídem!
Od Lucie po Štedrý deň si zapisovali počasie v jednotlivých dňoch a podľa týchto zápisov predpovedali počasie na jednotlivé mesiace roka. Od Lucie do Troch kráľov nevarievali fazuľu, šošovicu a iné strukoviny, aby nedostali také vyrážky, akého tvaru sú tieto strukoviny.
Na Nový rok si ľudia tiež chodili po domoch navzájom vinšovať, aby si tak vyjadrili úctu, náklonnosť a lásku.
V tomto novém roce, vinšujem vám ze srdce,
by ste dobre a spokojne žili, rok nový svätili
a po roce šťastném, zas nový slávili.
Autorka textu: Anna Kapounová
Rodáčka z Pitvaroša a bývalá dlhoročná dozorkyňa evanjelického a.v. cirkevného zboru v Senci.
Zdroj: Senecký evanjelický hlásnik, č.2, ročník 5, 2002
Dovoľte mi zaželať vám krásne a pokojné prežitie vianočných sviatkov,
veľa zdravia, úspechov a tvorivých nápadov v Novom roku.
Aj v roku 2019 chystáme pre Vás nové pitvarošské projekty a podujatia.
Praje Michal Kožuch