Rejdová – rodisko pitvarošských rodín

Odkiaľ pochádzali naši predkovia? Túto otázku si položil pravdepodobne každý, ale u nás Pitvarošanov a presídlencov z Dolnej zeme má táto otázka oveľa širší rozmer. Aj keď predtým stovky kilometrov vzdialení, stále svoje oči upierali na horné Uhorsko. Podaktorí si miesto odkiaľ prišli na Dolnú zem a na Pitvaroš uchovali v pamäti a odovzdávali to svojim deťom a vnukom, avšak väčšina bola takých, ktorých potomkovia už nevedeli z ktorej obce sa vysťahovali hľadajúc nový domov s nádejou na lepší a slobodnejší život. Tradovalo sa len, že naši predkovia prišli z Horniakov – väčšinou z Gemerskej, Novohradskej a Zvolenskej stolice. Výzmamným zdrojom pri pátraní po vlastných koreňoch sú matriky. Predovšetkým v knihe zomretých sa pri niektorých menách uvádza pôvod. V pitvarošských matrikách nachádzame odkazy na konkrétne obce, odkiaľ prišli osoby a rodiny, ktorí sa neskôr usadili na Pitvaroši. Jednou z takýchto obcí je aj obec Rejdová.

Pôvod z Rejdovej (okres Rožňava) má 18 pitvarošských priezvisk. Odkaz na Rejdovú môžeme nájsť priamo v pitvarošských matrikách. Pri zisťovaní priezvisk, ktoré majú svoj pôvod z Rejdovej sa vychádzalo z databáty pitvarošských rodín, ktorú spracovala Zuzana Sallaiová, rodená Sudová v publikácii Pitvaroš na starých fotografiách (2016). Databáza obsahuje  viac ako 28 000 mien.  Jedinečná práca trvala 5 rokov a bádatelia si tak môžu vytvoriť vlastný rodostrom a pátrať po svojich predkoch. Niektoré priezviská postupne z Pitvaroša vymizli, iné pretrvali.

Priezviská uvedené v pitvarošských matrikách, ktoré majú pôvod v Rejdovej:

Bartolomej, Bulančiak, Chalupka, Dovaľovský, Garan, Gvoč, Kasper, Kostka, Kračún, Kubaský, Lang, Lipták, Majerník, Oláh, Oravec, Roges, Vilim, Zelman.

Niektorí Pitvarošania poznali pôvod svojho priezvyska a svojich koreňov. Väčšinou vedeli, že pochádzali z Gemera a táto informácia sa v rodinách dedila. Až pátranie v matrikách otvorilo obzory poznania a pátrania po svojich koreňoch. Niektorí našli svoje korene, iní ešte hľadajú. Aj samotní Pitvarošania sa vybrali koncom 20. storočia autobusovým zájazdom z Pitvaroša do končín odkiaľ prišli na Dolnú zem. Navštívili aj priamo Rejdovú, kde konštatovali, že sú tam také iste mená aké boli na Pitvaroši.  Významná Pitvarošanka a amatérska etnografka Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková (1930-2017) často spomínala pri návštevách zo Slovenska zmienku v kronike Rejdovej a príchod časť jeho obyvateľov do Nadlaku. V monografii obce Rejdová sa v kapitole Vysťahovalectvo môžeme dočítaťo sťahovaní Rejdovčanov na Dolnú zem. Rejdovský kronikár do starej obecnej kroniky v roku 1805 zapísal:

 „Pro tvrdost pak tekdejších časú, naši obyvatelé v sume 156 do Nagy Laku k bydlení odešli.“

Záznam podobného znenia z roku 1805 by sme našli aj v cirkevnej matrike, kde sa píše:

„ Vtem roku z naši osadi pro nedostatek živnosti vyvandrovalo 156 lidi do Nadlaku k bidlení.“

 O osídlenie dolnozemských osád mali záujem samotní zemepáni. Tí za cenu rôznych sľubov a výhod, napr. odpustením daní na určité obdobie, prideľovaním pôdy, náboženskej slobody, lákali prostredníctvom svojich agentov na Dolnú zem nových prisťahovalcov. Výrazný podiel na propagácii osídľovania Dolnej zeme gemerskými, teda aj rejdovskými osadníkmi, mal v tom čase rožňavský farár Ján Keblovský. Pochádzal zo Slovenského Komlóša a v roku 1804 prijal v Nadlaku miesto prvého slovenského evanjelického farára. Svoju úlohu v procese osídľovania Dolnej zeme mal iste aj Pavel Valaský, komlóšsky farár a neskorší senior v Jelšave.

V matričných knihách mesta Nadlak a Slovenský Komlóš z tohto obdobia nájdeme zapísané mnohé priezviská pôvodných obyvateľov Rejdovej. Vysťahovalci v Rejdovej pred odchodom na Dolnú zem predali svoje domy, role lúky, záhrady a vydali sa na neľahkú cestu s nádejou, že tam nájdu ľahšie živobytie. Nie všetkým Rejdovčanom sa však v Nadlaku ušiel primeraný kus pôdy, preto sa niektorí okolo roku 1815 usadili v obci Pitvaroš.

 

O obci Rejdová

Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria na terasovej plošine v doline rieky Slaná. Obec tvorí turistické východisko na Stolicu /1476 m.n.m./ a ostatné okolité vrchy, najmä však do unikátne zachovanej prírody NP Slovenský raj.

  

Poloha obce Rejdová (zdroj: www.geoportal.sk)

 História obce Rejdová

Podľa najstarších prameňov z roku 1808 názvy obce boli: Redé, Redová, Rhedova, Neuhaus. O vzniku Rejdovej kolujú viacej verzií: Ladislav Bartolomeides / 1808 sa domnieval, že obec bola založená baníkmi, ktorí v tomto kraji dolovali meď a železo. Illa Bálint v Dejinách Gemerskej župy považuje Rejdovú za pôvodnú valašskú obec, ktorej vznik kladie do prvej polovice 15. stor. Ďalej ju spomína zapisovateľ desiatkov v roku 1551 a tak je pravdepodobné, že vznikla už začiatkom 16. storočia. Našli sa však ešte staršie zápisy, kedy na území terajšej obce stáli dve osady. Pod názvom Komorovo sa spomína v roku 1427 jedna z osád, ktorá bola drevorubačskou osadou. Z roku 1427 je aj prvá zmienka o osade  Romokovo. Bola to valašská usadlosť, patriaca štítnickým Bebekovcom. Iné zdroje hovoria, že obec vznikla už v 1.pol. 14. storočia. Pôvodná obec bola založená a ležala si 1 km pod dnešnou obcou v miestnej časti Rybník a nazývala sa Rybnica. Neskôr sa však jej názov menil na Nojhaus, Sajoréde, Rómok-vagas, Redová a až nakoniec sa ustálil v dnešnej podobe Rejdová. Z ľudovumeleckej výroby sa v obci dodnes zachovalo tkanie plátna a pokrovcov, výroba šindľov, výroba bačovského riadu, výroba košíkov a paličkovanej čipky. Baníctvo, poľnohospodárstvo a pasenie dobytka a oviec a s tým súvisiace remeslá boli hlavnými zdrojmi obživy jej obyvateľov.

Rejdová na dobovej fotografii

V obci sa zachovalo niekoľko drevených zrubových domov a v hornej časti dediny takmer nenarušená zástavba murovaných domov, vrátane rozsiahlych hospodárskych objektov. Najstarší dom v obci pochádza z roku 1764 , ďalšie datovanie je z roku 1830.

Obec v minulosti vlastnila pražiace pece na spracovanie rúd, dve píly na spracovanie rúd, dve píly na spracovanie dreva, dva mlyny, dva pivovary, neskoršie obecný dom, ďalej tzv. foľuš na spracovanie súkna z ovčej vlny a pod. V tomto období vyrástla Rejdová medzi najväčšie valašské obce. Rejdová je od samého začiatku pastierskou obcou. V 18.stor. chov oviec bol veľmi rozsiahli. Podnikavé obyvateľstvo sa začalo venovať drevárstvu. Postavili píly, kde rezali hlavne dosky. S výrobou šindľov sa stali známi široko-ďaleko. V neskorších rokoch sa obyvatelia obce nezaoberajú už len poľnohospodárskou výrobou, ale aj prácou s kovmi. Pracovali čiastočne v baniach, v kovových hutách a dielňach.

Rejdovčania sa nezaoberali len remeslami, salašníctvom, prácami v lese a v hutách, ale bolo tu ešte aj v polovici 20.stor. rozšírené tkanie plátna a súkna, šitie bohato vyšívaných tradičných kožúškov, súkenných častí odevu a kapcov, paličkovanie hustých pásikových čipiek na čepce. Zástavbu prevažne z 19.stor. charakterizujú zrubové trojpriestorové domy z drevených trámov, omazané hlinou a natierané väčšinou modrou farbou-šmolkou. Strechy sú šindľové so štítom, lomenicou a polkružím. Podobne ako ostatné horské dedinky má i Rejdová dlhé priechodné dvory s hlbokou zástavbou domov. K takejto podobe vznikla na prelome 19. a 20 stor. Na konci dvorov sú v zhlukoch postavené hospodárske stavby- stodola, chliev a ovčiareň.

Evanjelický chrám, dominanta obce Rejdová

Ak dnes poviete Rejdová, ľudia si predstavia dva momenty. Jedným z nich je Gemerský folklórny festival, ktorý sa tu už viac ako 40 rokov koná v tretí augustový víkend. Druhým je typický domček – drevenica, nafarbená na modro. Obec tu umiestnila etnografickú expozíciu dokumentujúcu históriu, život a tradície predkov a remeslá. A ešte aj dnes môžete stretnúť miestnych obyvateľov odetých v starých krojoch, ku ktorým folklór jednoducho patrí. História obce je bohatá na tradície, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Vedeli to už dedovia a pradedovia súčasníkov a tak tu už v 30. rokoch vznikol prvý národopisný súbor. V 30. rokoch 20. storočia objavil Rejdovú aj významný slovenský a český výtvarník, fotograf, filmový režisér, kameraman, folklorista a hudobný vedec Karol Plicka. Vďaka jeho výskumu máme dnes k dispozícii množstvo fotografií odhaľujúcich krásu a rozmanitosť Rejdovej. V súčasnosti už viac ako 60 rokov rozvíja a uchováva tradície a zvyky Rejdovčanov folklórna skupina Hôra.

Kroje z Rejdovej môžete nájsť na: http://www.rejdova.sk/index.php?id=26&gi=114.

 

Etnografická expozícia v Rejdovej

O obci Rejdová vydal jej rodák Ing. Ján Kolesár, PhD. v roku 2013 krásnu monografiu. V knižke sa môžete dočítať nielen o histórii ale aj o zvykoch a tradíciách tejto malebnej gemerskej obce.

Ukážky z publikácie:

Autor monografie Ján Kolesár v rejdovskom kroji.

 

 

Zostavil: Michal Kožuch

Zdroj:

Kolesár, J. (2013). Rejdová, monografia obce, 340 s.

http://www.rejdova.sk/

http://www.gemer.org/rejdova-o174-historia.html

https://www.aktuality.sk/clanok/478453/drevenica-v-rejdovej/

http://www.dobsina.sk/malovana-mapa-horny-gemer.html?idpgall=80828

https://sk.wikipedia.org/wiki/Rejdov%C3%A1

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.