Vznik tradície stavania mája
Máj bol mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou a smrti so životom. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch strom, ktorý sa v tejto súvislosti označoval ako máj. Máje boli známe už v období staroveku, kedy ich ľudia dávali pred svoje domy ako ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Stromček, ozdobený na spôsob májového stromu dávajú i dnes na dom vo výstavbe, keď dokončia stavanie stien. Od tejto myšlienky sa májová tradícia prirodzene vyvinula do podoby, v akej ju poznáme. V súčasnosti je najznámejším a najpoužívanejším účelom stavania mája prejav náklonnosti mládenca k svojej milej. Májové tradície sa líšili od regiónu k regiónu, rozdiely boli aj medzi obcami na Dolnej zemi. Tradícia „mája“ sa vyskytovala na Pitvaroši v rôznych formách a prejavoch.
Zoznamovanie a prejavy náklonnosti
Máj ako jeden z jarných mesiacov prinášal so sebou nielen rozkvitnuté stromy ale v máji kvitla často i láska. Veď nie nadarmo sa vravieva: „máj lásky čas.“ Zoznamovanie a prejavy náklonnosti mládencov k dievčatám a dievčat k mládencom mal v minulosti pevnejšie stanovené pravidlá ako v súčasnosti a podliehal mnohým zvykom a tradíciám.
Pitvarošskí mládenci
(rodinný archív Mária Kválová, rodená Majová, Senec)
Bolo niekoľko miest, kde si mladí mohli „padnúť do oka“. Jedným z nich bol pitvarošský evanjelický kostol. Dievčatá sa od nepamäti radi parádili, veď ktorá by nechcela byť pekná a mať frajera. Na vydaj súce ďjovke mali v kostole svoje pevné miesto v strednej uličke pozdĺž lavíc. Hlavne pri vstávaní sa vrtením svojich krásnych gecelí (sukní) snažili zaujať mládencov. Pri odchode z kostola pozerali na chvor, kde sedeli mládenci a ktorý na ňu mrkol, vedela, že si padli do oka. Stretnúť milého sa dalo aj keď chodili s kantou na artézsku vodu. Studňa s artézskou vodou bola len jedna. Stála uprostred dediny, pri kostole a pri veľkom Pitvaroši, cesta tam aj späť trvala hodnú chvíľu a plná kanta mala aj svoju váhu. To využívali mládenci, ktorí na artézskej čakali svoje dievča, radi ho odprevádzali domov a popri tom pomohli s plnou kantou vody. Ale smelo sa len po dverce, aby dievča neprišlo do rečí, morálka bola veľmi prísna a oči klebetných susediek, ale i susedov boli všade. Na zoznamovanie slúžili predovšetkým páračky, kde na zabávajúcu sa mládež dohliadali starší a sem-tam i pomohli mladým so zoznámením. Mladí sa stretávali samozrejme i na iných zábavách, rôznych rodinných udalostiach, v robote či na ulici. Výnimkou neboli ani sobáše na „odporúčanie“ rodiny, alebo ak sa niektoré rodiny dobre poznali a chceli dať dokopy aj svojich mladých. Niekedy to vyšlo a niekedy nie. Mladí mali vždy „svoj rozum“.
Pitvarošské dievčatá
(rodinný archív Emília Zahorcová, rodená Legíni, Pitvaroš, Maďarsko)
Ako aj v iných dedinách i na Pitvaroši sa všakovakvo stálo a hneď o tom vedela celá dedina. Po Veľkej noci mohol mládenec svoju náklonnosť potvrdiť i májom. Aj toto bol jeden druh zvádzania, ľudovej hry mladých. Na Pitvaroši sa často vyzdobovali domy vŕbovou alebo orgovánovou vetvou a samozrejme stavali sa aj máje. Účelom mája bolo vyjadrenie náklonnosti. Mládenci dievčatám, ktoré im boli sympatické, alebo už boli frajeri dávali kvety alebo stavali máje. Na Pitvaroši v minulosti zvykli májom vyzdobiť pri svadbe aj dom mladuchy.
Vyzdobovanie okien a dverí
V slovenských dolnozemských obciach bol máj jednoznačne individuálnou záležitosťou mládenca. Najčastejšie sa vyzdobovali časti domu, od ulice. Najpoužívanejšou bola vetva orgovánu, višne, prípadne vŕby. Najobľúbenejšou ozdobou bol však orgován. Kvety a konáre sa ozdobovali stužkami. Nedostatok stromov na Dolnej zemi bol prvoradou príčinou, prečo v tejto oblasti prinášali dievčine ako máj zväčša vetvu zo stromu alebo kríka. Väčšinou v noci, po polnoci vynášali orgován na strechu domu, na hrebeň, a uväzovali ho vedľa komína, resp. na bránu. Od prvej tretiny 20. storočia už na Pitvaroši prinášali vetvu vŕby alebo orgovánu, ozdobenú pestrými stuhami, výnimočne darčekmi (šatkou, sladkou pálenkou, fľašou vína, bábikou atď.) pre tú dievku, za ktorou chodili s vážnymi úmyslami alebo ktorú chceli získať. V skromných pomeroch na Pitvaroši prevažovalo prejavenie náklonnosti namiesto stavania mája vyzdobovanie domu kvetmi a ozdobami, kde bývalo dievča. Poza obločnice sa napchali rôzne kvety. Kvety sa umiesňovali aj na segíš (štít domu). Niekedy na segíši boli aj vyrezávané rôzne vzory, napríklad tulipány, tak aj tam sa napchali kvety. Ako výzdoba sa používali kvety, ktoré mládenci niekedy aj nakradli po dedine. Cez deň si zistili, kde sa aké nachádzajú a v noci ich išli natrhať. Kvety sa dávali do každého domu, kde mali dievku, ale nie tam kde bola prespaná. Vyzdobovali sa nielen obločnice a štít domu, ale i vráta a dvere bývali ozdobené často orgovánom.
Pitvarosškí mládenci pred postaveným májom
(počítačová vizualizácia, autor Michal Kožuch)
Stavanie mája
Na Pitvaroši sa máje vo veľkom nestavali. V dedine sa postavili ročne len 3 až 4 máje, aj to prevažne len bohatší gazdovia a frajeri. V noci na prvého mája boli mladí na Pitvaroši nedočkaví. Zatiaľ čo mládenci ozdobovali a stavali máj, dievčatá tajne čakali a dúfali.
Ako máj slúžili najmä vysoké rovné stromy zbavené kôry. Priemerná výška mája bola od 5 do 7 metrov. Vo všeobecnosti boli uprednostňované stromy, ktoré sa v tomto čase už zelenali. Najčastejšie sa používali stromy ako topoľ, breza, hrab, smrek alebo čo sa dalo zohnať. Stromy na máj mládenci zvykli často aj ukradnúť. Štyria-piati mládenci v predvečer odrezali pekne sa zelenejúci strom a ozdobili ho. Na vrchu mája nechali zeleň, ktorá sa ozdobila pestrofarebnými stuhami (červené a ružové, modré a biele) či fľašou alkoholu. Hotový máj niesli pred dom vyvolenej na ramenách. Keďže nebolo vo zvyku, aby sa mládenec prezradil, akonáhle bol máj postavený, rýchle odišiel aj s kamarátmi a išli si vypiť a zaspievať do krčmy. Výnimočne si mládenec doniesol so sebou aj bandu a tá hrala, zatiaľ čo on s kamarátmi zakopával strom. Na májovú tradíciu stavania mája nadväzovala na Pitvaroši na druhý deň prvomájová zábava pre mládež.
Nezvyčajné formy mája
Vyzdobovanie okien domov či stavanie mája bolo aj výborným spôsobom ako si v utajení urobiť srandu alebo zosmiešniť dievča. Kde bola v dome stará dievka a chceli jej urobiť hanbu, dali jej na máj čierne stuhy. Raz mládenci pri kradnutí kvetov chytili malého vtáčika – „bíbika“ a zo srandy ho zatvorili do obločnice.
Keď dievčina neopätovala zbližovanie mládenca alebo bola namyslená, pyšná, mládenec jej – so zámerom vysmiať ju – postavil škaredý, spotvorený máj, na ktorý pouväzoval grobianske predmety. Často drsne zosmiešnili aj jej rodinu. Na Pitvaroši si odmietnutí mládeneci robili posmech tak, že zapichli kukuričnú byľ do komína, a domáci nevedeli kvôli tomu zakúriť. Žandári to vyšetrovali, ale nikto sa nedozvedel, kto bol páchateľom. Odnesenie brán sa na Pitvaroši stalo tiež predmetom vyšetrovania. Rodičia a dievka zavčasu ráno odstránili tieto zahanbujúce rekvizity, aby sa o nich obec nedozvedela.
Reakcie dievčat
Stavanie mája a vyzdobovanie domov vo väčšine prípadov prebiehalo v utajení, pod rúškom noci. Hoci dievčatá často striehli za oknon, von nevyšli. Niekedy dostriehli kto je pod oknom a niekedy nie. Dievčatá väčšinou predstierali prekvapenie hoci každá čakala na máj, obzvlášť keď mala vážneho nápadníka. A keď jej ho nepriniesol, veľmi sa sklamala. Dievky sa potom radi chválili, ktorá má najviac vyzdobený dom alebo najkrajší máj.
Autor článku:
Michal Kožuch
Informátori:
Zuzana Pavlová, rodená Rohárová, Sládkovičovo
Peter Zelman, Senec
Ďalšie zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1j_(symbolick%C3%BD_strom)
http://webmagazin.teraz.sk/styl/stavanie-maja-historia-jar/674-clanok.html