Na našej stránke sme Vám pred nedávnom priniesli oznam o organizovaní genealogickej konferencie v Galante zameranej práve na tému, ktorá sa nás všetkých týka a tou sú dolnozemské matriky. Aj keď na mnohé spomienky sa časom zabudne, to čo je napísané zostane. Naši predkovia, naša vlastná minulosť sa k nám prihovára prostredníctvom záznamov, rukopisov a predovšetkým starých matrík. Stále viac ľudí začína pátrať po svojich predkoch a objavovať svoje vlastné korene. Spomínanú genealogickú konferenciu zorganizovalo 9.9.2022 v Galante Občianske združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante v spolupráci s Mestským úradom v Galante. Po šiestich rokoch sústavnej práce kolektívu na spracovaní dolnozemských matrík a množstve získaných poznatkov a skúseností, sa rozhodli usporiadať odbornú genealogickú konferenciu. Cieľom konferencie pod názvom „Naši predkovia na stránkach dolnozemských matrík“ bolo informovať o konkrétnych výsledkoch viacročnej práce združenia, priblížiť zaujímavosti, ale aj úskalia práce na sprístupňovaní matričných údajov dolnozemských matrík a charakterizovať najdôležitejšie poznatky a závery, ku ktorým dospeli členovia združenia pri prepisoch matričných údajov, ktoré nepochybne obohatia každého bádateľa, púšťajúceho sa do výskumu predkov na stránkach starých uhorských matrík 18.-19. storočia.
Reportáž z podujatia a množstvo fotografií z konferencie nájdete na nasledovnom odkaze: http://www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu/index.php/sk/akcie/238-nasi-predkovia-na-strankach-dolnozemskych-matrik-genealogicka-konferencia
Po konferencii bol vydaný aj zborník s jedinečnými príspevkami z konferencie. Zborník si môžete stiahnuť: Zbornik_z_konferencie_2022
Titulná stránka zborníka
Na úvod zborníka PhDr. Ján Hovorka prináša veľmi zaujímavý príhovor k téme dolnozemských matrík:
Historický región tzv. Dolnej zeme na rozmedzí dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska je oddávna spätý s príchodom prvých slovenských kolonistov od začiatku 18. stor. z vtedajších severných stolíc Uhorska, ktorí po ústupe Turkov postupne osídľovali tieto vyľudnené územia. Zakladajúc tu nové a nové osady a kultivujúc spustnutú rovinu vtláčali svojou neúnavnou prácou tomuto úrodnému územiu, ďaleko od slovenského etnického územia, no v tom čase predsa len v hraniciach jednej krajiny svojráznu pečať „slovenskosti!“. Dolná zem sa v daných rokoch stala pre nich útočiskom pred rastúcim feudálnym útlakom, náboženským prenasledovaním aj východiskom z ekonomických problémov spojených s demografickým tlakom a rokmi neúrody v svojej pôvodnej domovine. Vnímali ju ako „zem zasľúbenú“, azyl pred prenasledovaním aj úrodný kus zeme, zaručujúcej im a ich rodinám ďalšiu nerušenú existenciu. So vznikajúcimi obcami a mestečkami vznikali aj miestne evanjelické cirkevné zbory vedené farármi, ktorých prvými organizačnými aktivitami okrem výstavby kostolov a cirkevných škôl bolo aj zakladanie cirkevných matrík. Cirkevné matriky ako vtedy jediné uchovávali v písomnej podobe mená a priezviská obyvateľov obcí – členov cirkvi. Dnes je to vzácny zdroj pre všetkých bádateľov, vydávajúcich sa na cestu pátrania po svojich predkoch. A treba povedať, že je vzácny najmä pre potomkov presídlencov z Dolnej zeme – predovšetkým z Maďarska, ktorí sa po roku 1947 presťahovali na Slovensko – do vlasti svojich predkov a ktorí v súčasnosti predstavujú zrejme najväčšiu skupinu záujemcov o tieto matriky ( možno s výnimkou samotných obyvateľov tohto historického regiónu). Špecifiká podmieňujúce usadzovanie sa obyvateľstva v novozniknutých obciach a tým aj zapisovanie matričných zápisov v dolnozemských matrikách, ktoré boli dosť odlišné od zápisov v matrikách v severných stoliciach – dnešnom území Slovenska- ovplyvňovali aj mieru objektivity týchto zápisov. Viacerí bádatelia pátrajúci po predkoch skoro zaregistrovali, že tamojšie matriky sa vo všeobecnosti vyznačujú vyššou mierou nepresných, ba aj chybných zápisov. Aj prví dobrovoľníci – zakladatelia projektu elektronických prepisov – indexácie matričných záznamov narazili na tento problém. Po analýze matričných záznamov matriky Slovenského Komlóša sa rozhodli urýchliť vytvorenie špecifického programu pre prepis matričných údajov, v ktorom okrem originálnej podoby matričných záznamov či už v latinskom, maďarskom a výnimočne aj slovenskom jazyku boli vytvorené špecifické nástroje a prvky transkripcie na univerzálne ukladanie matričných záznamov, spájajúce všetky tri jazyky aj všetky neraz veľmi odlišné obsahy aj formy matričných záznamov, ako sa utvorili v priebehu cca 250-300 rokov od vzniku prvých matrík. Po prvotnej indexácii matričných záznamov sa k tomu pridala vyššia úroveň spracovania matričných údajov formou tzv .párovania, ktorá umožnila dodatočne odstraňovať a objektivizovať zistené matričné chyby a nesprávne údaje, zapísané buď samotnými farármi v minulosti, alebo vzniknuté aj nesprávnym prečítaním matričných originálov pri ich prepisoch do elektronickej podoby. Pracovná skupina dobrovoľníkov, ktorá započala svoju prácu v závere roku 2016, postupne nadobúdala v práci s matričnými údajmi nové a nové skúsenosti a poznatky, ktoré umožňovali formulovať prvé zákonitosti, resp. pravidlá, rady a odporúčania pre prácu s matričnými údajmi, ktoré sú prospešné aj pre prácu ďalších pokračovateľov a bádateľov, pracujúcich s dolnozemskými matrikami. Práca pôvodne viacmenej amatérskej skupiny sa tak postupne skúsenosťami menila a nadobúdala z hľadiska poznatkov a skúseností profesionálny charakter. Vytvorenie Občianskeho združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, postupné rozširovanie rozsahu bádania a spracovania aj na ďalšie matriky regiónu – Nadlak, Bángedeš, Pitvaroš, Albertirša, Čanádalberti, Kiškereš, v súčasnosti Békešská Čaba, vytváranie celoregionálnej dolnozemskej matriky, obsahujúcej dnes už vyše pol milióna matričných zápisov, spracovanie prvej odbornej monografie „Matrika Slovenského Komlóša“ a nakoniec príprava a otvorenie genealogickej odbornej konferencie na tému „Naši predkovia na stránkach dolnozemských matrík“, ktorá sa uskutočnila v Galante dňa 9.9.2022 je toho patričným dôkazom. Príspevky – prednášky, ktoré zazneli na genealogickej konferencii a ktoré zaujali účastníkov tohto podujatia, možno charakterizovať na základe niekoľkých kritérií. V prvom rade to boli tzv. „skúsenostné“ prednášky, v ktorých autori prezentovali svoje znalosti, informácie a poznatky, získané na základe štúdia a osobnej praxe pri spracovávaní matričných záznamov. Takými bolo prvých osem príspevkov členov Združenia, ktoré z rôznych pohľadov postupne približovali jednotlivé aspekty práce Združenia. Okrem úvodnej informácie predsedu Združenia Ľ. Kmeťa, ktorý zhodnotil doterajšie výsledky práce Združenia, prevažná časť príspevkov analyzovala jednotlivé etapy prác na spracovávaní matričných údajov – od skúseností a poznatkov pri indexovaní údajov, cez proces ich párovania, až po využitie údajov pri hľadaní rodinných a rodových väzieb medzi osobami v matričnej databáze, pri finálnom vytváraní rodostromov, resp. rodokmeňov a nakoniec po využitie existujúcich genealogických programov pri tvorbe Regionálnej databázy dolnozemských Slovákov. Tieto príspevky svojím akcentovaním a využívaním počítačovej techniky v genealogickom výskume možno charakterizovať aj z tohto hľadiska ako perspektívne z hľadiska prebiehajúcich trendov „komputerizácie“ bádania aj v oblasti genealógie. Snáď výnimku z nich predstavuje príspevok č. 2, analyzujúci z historického hľadiska príčiny rozdielov medzi matrikami Dolnej zeme a matrikami na dnešnom území Slovenska a z toho vyplývajúce voľby „uchopenia“ projektu spracovávania dolnozemských matrík a príspevok č. 5, ktorý sa zaoberá genealógiou a onomastikou. Druhou skupinou príspevkov – prednášok na konferencii boli príspevky šiestich externých odborníkov, ktoré sa venovali širším aspektom práce genealógov – od príspevku č.9, v centre pozornosti ktorého boli priezviská a ich miesto v genealogických výskumoch, cez príspevok o genealogickom výskume rodiny Ľ. J. Hrdličku, príspevok vyhodnocujúci vývoj a stav genealogického bádania na Slovensku, ďalej príspevok profesionálneho genealóga o svojej práci, skúsenostiach a výsledkoch, príspevok o možnostiach genealogického bádania, ktoré poskytujú evanjelické cirkevné archívy a nakoniec príspevok o skúsenostiach z vyhodnotenia projektu zapájania sa školskej mládeže do genealogického bádania. Príspevok č. 8, venovaný prezentovaniu problematiky párovania matričných údajov na zvolenom matričnom príklade dvoch synov bratov Vladárovcov z bánhedešskej matriky a príspevok č. 15 približujúci potenciál archívnych materiálov Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov síce na konferencii neodzneli, ale svojimi témami priamo nadviazali na konferenčné témy. Záverom možno konštatovať, že Genealogická konferencia Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, ktorá sa uskutočnila v Galante 9.9.2022, umožnila , okrem zaujímavých príspevkov externých prednášateľov, po prvýkrát predstaviť výsledky práce svojich členov z výskumu matrík slovenských lokalít historickej Dolnej zeme, ktoré doteraz zväčša stáli mimo hlavnej pozornosti genealógov na Slovensku, no ktoré nepochybne patria svojim obsahom medzi naše slovenské národné a kultúrne dedičstvo.
Ďakujeme za jedinečné a krásne podujatie, za obrovskú snahu a zapálenie pre prácu a za tie tisíce hodín strávených bádaním v starých matrikách. Vďaka Občianskemu združeniu pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante prichádzajú na svet nové genealogické publikácie a vďaka Vám sa nám všetkým bude lepšie pátrať po našich predkoch. Vaša práca je neoceniteľná a pre súčasné i budúce generácie má a bude mať cenu zlata.
Autor článku: Michal Kožuch