Je dobrým javom aj zistením, že aj zdanlivo „neurčujúce“ historické míľniky, ak sú správne a akurátne uchopené tými, ktorých sa dotýkajú bytostne, dokážu pôsobiť motivujúco až mobilizačne. A to aj napriek tomu, že sú od okamihov deja časovo vzdialené sedem desaťročí a ich pomaly s pozemskosťou sa lúčiaci aktéri sa, našťastie však pre súčasné aj Prečítať viac o Potomkovia Slovákov z maďarského Pitvarošu navracajú pamäť predkov z Dolnej zeme[…]

Menujem sa Alžbeta Svoreňová rodená Hašková. Pochádzam z  Pitvaroša, kde som  žila do mojich  20. rokov a chodila aj do základnej školy. Spomínam si, že v škole nás učili, že to územie, kde sa nachádza Pitvaroš počas tureckej vlády bola pustatina.  Spomínam, ako sme chodili na výlety medzi kopce a do  hory. Pani učiteľka nám Prečítať viac o Spomienky a postrehy Alžbety Svoreňovej[…]

Na Pitvaroši bolo pred druhou svetovou vojnou 200 až 300 kráv a 4 býci (jedovitý Ďuri, Ferko, Bandy a Fero). Najviac kráv mal František Emődy z mlyna – 5. Väčšina však mala len jednu kravu a takmer polovica Pitvarošanov bola bez kravy. Kravy sa chovali nielen kvôli mäsu a mlieku, ale aj kvôli hnoju. Hnoj Prečítať viac o Kraviari na Pitvaroši[…]

Rozprávkárka „ňanička Žofka“ (Farkas Andrásné Drágos Zsófia) patrí nesporne k pozoruhodným zjavom prozaickej tradície. V roku 1984 Ondrej Krupa vydal jej jedinečné rozprávky písané v nárečí tak, ako sa voľakedy rozprávalo na Dolnej zemi. Publikácia obsahuje spolu 52 rozprávkových textov. Rodičia Žofie Farkašovej z Nagybánhegyesa  pochádzali z Pitvaroša. […]

Medzi jedinečné publikácie o zvykoch a tradíciách z Dolnej zeme patria knihy známeho albertského rodáka a dlhoročného vedeckého pracovníka Ondreja Krupu. Na Békešskej Čabe vydal v rokoch 1996 až 1998 sériu knižiek venujúcich sa kalendárnym obyčajom. Ich plné znenie si môžete prečítať vďaka portálu www.sulinet.hu. […]

Pred 70. rokmi sa realizovalo presídlenie Slovákov z Pitvaroša do Československa v rámci Dohody o vzájomnej výmene obyvateľstva z roku 1946. Aj po 70. rokoch je táto téma stále živá a nedostatočne zhodnotená nielen historikmi ale ani samotnými účastníkmi presídlenia. Názory na jej význam či dopad sa rôznia. Iný názor majú na ňu slovenskí historici a iní maďarskí historici. Dejiny sa Prečítať viac o Presídlenie Slovákov z Pitvaroša[…]

  Autorka textu: Eva Pančuhová Zdroj: V službách etnografie. Zborník na počesť Ondreja Krupu. Vydal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Ústav etnológie SAV v Bratislave, Békescsaba 2004