Pamiatky<\/strong>: kostol\u00a0 ev. (1882), ka\u0161tie\u013e barokovo-klasicistick\u00fd z 18. stor., pomn\u00edk kr\u00e1\u013ea Mateja 1917,\u00a0 pomn\u00edk Cinky Panny, budova b\u00fdval\u00e9ho gymn\u00e1zia, zvy\u0161ky hradu Gemer.<\/p>\n Evanjelick\u00fd kostol v\u00a0obci Gemer (Zdroj: wikip\u00e9dia.sk)<\/em><\/p>\n Udalosti<\/strong>: hrad centrom Gemerskej \u017eupy, v 15. stor. poddansk\u00e9 meste\u010dko, v pol. 15. stor. vyplienen\u00e9 Jiskrom. v 16. stor. hrad zni\u010den\u00fd Turkami, 1616 latinsk\u00e1 \u0161kola, v 18 – 19. stor. gymn\u00e1zium v ktorom \u0161tudovalo mnoho Slov\u00e1kov, v 19.stor. pokles v\u00fdznamu – vidiecka obec. 1938-1945 pripojen\u00e1 k Ma\u010farsku.<\/p>\n Osobnosti<\/strong>: Cinka Panna (rodisko),\u00a0 P.M.Boh\u00fa\u0148, S. B.Hrobo\u0148, S .Chalupka, J. Kalin\u010diak, J. Kr\u00e1\u013e, \u0160. Le\u0161ka, J. Matu\u0161ka, P. \u0160ramko, S. \u0160tefanovi\u010d, S. Toma\u0161ik, C. Zoch\u00a0 (\u0161tudovali).<\/p>\n V knihe ,,Evanjelick\u00e1 encyklop\u00e9dia Slovensko (vydan\u00e1 v Bratislave 2001) som sa do\u010d\u00edtala, \u017ee Kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt II .v roku 1523 vydal\u00a0 54 z\u00e1konov proti luter\u00e1nom. Desa\u0165ro\u010dn\u00e9 prenasledovanie – obdobie od r. 1671 do r. 1681 za vl\u00e1dy Leopolda I. ke\u010f boli protestanti v Uhorsku vystaven\u00ed krut\u00e9mu prenasledovaniu. K\u0148azov a u\u010dite\u013eov bezd\u00f4vodne s\u00fadili, v\u00e4znili a posielali na galeje (p. pre\u0161porsk\u00e9 s\u00fady, trnavsk\u00fd s\u00fad, spi\u0161skopodhradsk\u00fd s\u00fad). Na \u00fazem\u00ed ovl\u00e1danom Leopoldom zobrali evanjelikom takmer v\u0161etky kostoly a \u0161koly. Never\u00edm tomu, \u017ee v tomto \u010dase panovn\u00edk bol tak \u0161\u013eachetn\u00fd oh\u013eadom evanjelick\u00fdch poddan\u00fdch, \u017ee na dolnej zemi ako je napr\u00edklad B\u00e9k\u00e9\u0161csaba alebo T\u00f3tkomlo\u0161 im daroval ak\u00fa-tak\u00fa p\u00f4du.<\/p>\n Leopold I. <\/strong>(1640 – 1705) – panovn\u00edk z rodu Habsburgovcov. Uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e v rokoch 1657 – 1705, no korunovali ho u\u017e 27. j\u00fana 1655. V zahrani\u010dnopolitickej oblasti s\u00faperil s Franc\u00fazskom a Osmanskou r\u00ed\u0161ou. A\u017e roku 1683 sa mu podarilo porazi\u0165 Turkov pri Viedni a postupne ich vytla\u010di\u0165 z Uhorska. Vo vn\u00fatropolitickej oblasti musel \u010deli\u0165 sprisahaniam uhorskej \u0161\u013eachty (Ve\u0161el\u00e9niho sprisahanie, \u2192 povstanie I. T\u00f6k\u00f6liho a \u2192 povstanie Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho). Sna\u017eil sa o rekatoliz\u00e1ciu a centraliz\u00e1ciu. Pou\u017e\u00edval aj brut\u00e1lne met\u00f3dy (\u2192 aj bratislavsk\u00fd s\u00fad, \u2192 pre\u0161ovsk\u00e9 jatky). Musel v\u0161ak nekatol\u00edkom povoli\u0165 aj niektor\u00e9 slobody (\u0161opronsk\u00fd snem). \u00a0Mo\u017eno evanjelikov prijal aj za vojakov a dal im aj \u017eold. Ke\u010f\u017ee slovensk\u00ed nevo\u013enici boli nie len mimoriadne skromn\u00ed ale aj pracovit\u00ed – \u00a0tak zo \u017eoldu \u010do dostali si vedeli u\u0161etrili nejak\u00e9 peniaze a ke\u010f p\u00e1n far\u00e1r v evanjelickom kostole vyhl\u00e1sil, \u017ee nejak\u00fd d\u00f4stojn\u00edk na Dolnej zemi pred\u00e1va ,,lacno\u00b4 p\u00f4du,\u00a0 tak sa sna\u017eili t\u00fato p\u00f4du k\u00fapi\u0165. Tak si t\u00fato p\u00f4du k\u00fapili. M\u00f4j otec hovoril, \u017ee Ha\u0161kovci si od\u00a0 vysokopostaven\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka (bohu\u017eia\u013e u\u017e meno neviem, viem len to\u013eko \u017ee sa menoval\u00a0 Andr\u00e1\u0161) si k\u00fapili e\u0161te v Gemeri zem, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dzala v Nagylaku. Evanjelick\u00e1 cirkev pravdepodobne im pomohla\u00a0 aj pri\u00a0 pricestovan\u00ed do Nagylaku a pomohla im aj\u00a0 urobi\u0165 \u00a0ur\u010dit\u00e9 pr\u00e1vne v\u00fdkony do \u017eivota.<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n OTTOV\u00c1 praktick\u00e1 ENCYKLPOP\u00c9DIA SLOVENSKO <\/strong>uv\u00e1dza, \u017ee:<\/p>\n M\u00e1ria Ter\u00e9zia<\/strong> (1717-1780) – panovn\u00ed\u010dka z rodu Habsburgovcov bola uhorskou\u00a0 kr\u00e1\u013eovnou v rokoch 1740 – 1780. Na tr\u00f3n nast\u00fapila na z\u00e1klade pragmatickej sankcie ako najstar\u0161ia dc\u00e9ra Karola III. Hne\u010f v\u0161ak musela bojova\u0165 o svoje pr\u00e1va s krajinami, ktor\u00e9 neuznali pragmatick\u00fa sankciu. Zl\u00fd stav r\u00ed\u0161e sa sna\u017eila\u00a0 zmeni\u0165 reformnou \u010dinnos\u0165ou ( \u2192 terezi\u00e1nske reformy). Nepatrila k st\u00fapencom osvietenstva, ale pod tlakom udalosti , man\u017eela Franti\u0161ka Lotrinsk\u00e9ho a spoluvl\u00e1dcu, svojho syna Jozefa II. bola don\u00faten\u00e1 \u010diasto\u010dne\u00a0 realizova\u0165 reformy v modernom duchu. \u00a0V Uhorsku sa jej centraliza\u010dn\u00e1 politika stretla s odporom stavov.<\/p>\n Jozef II. (1741 – 1790)<\/strong> – panovn\u00edk z habsbursko-lotrinskej dynastie. Uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom bol v rokoch 1780 – 1790. ale nenechal sa korunova\u0165. U\u017e za \u017eivota svojej matky M\u00e1rie Ter\u00e9zie sa stal jej spoluvl\u00e1dcom v rokoch 1770 – 1780. Zast\u00e1val osvieteneck\u00e9 n\u00e1zory a vl\u00e1dol absolutick\u00fdmi met\u00f3dami. V spr\u00e1ve \u0161t\u00e1tu presadzoval pr\u00edsny racionalizmus, r\u00ed\u0161u riadil prostriedn\u00edctvom\u00a0 nariaden\u00ed. Oporou jeho moci malo by\u0165 loj\u00e1lne \u0161t\u00e1tne \u00faradn\u00edctvo. Snahou jeho reformn\u00e9ho \u00fasilia ( \u2192 jozef\u00ednske reformy) bolo vybudova\u0165 modern\u00fd \u0161t\u00e1t.<\/p>\n Jozef\u00ednske reformy<\/strong> – opatrenia panovn\u00edka Jozefa II., ktor\u00fdmi vyvrcholil osvietensky absolutizmus v habsburskej r\u00ed\u0161e. Ich cie\u013eom bolo vybudovanie modern\u00e9ho centralizovan\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Stanovisk\u00e1 samospr\u00e1va sa nahr\u00e1dzala \u0161t\u00e1tnou spr\u00e1vou so spo\u013eahliv\u00fdmi \u00faradn\u00edctvom. Zriaden\u00edm 10 di\u0161triktov, ktor\u00e9 podliehali panovn\u00edkovi, s\u010d\u00edtan\u00edm obyvate\u013estva, o\u010d\u00edslovan\u00edm domov sa pripravovalo zavedenie v\u0161eobecn\u00e9ho zdanenie v Uhorsku. Zaviedol sa nov\u00fd trestn\u00fd a ob\u010diansky z\u00e1konn\u00edk, ktor\u00fd zaru\u010dil rovnak\u00e9 pr\u00e1va a povinnosti pre v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov, zru\u0161il trest smrti a zak\u00e1zal pr\u00e1cu det\u00ed do osem rokov. Za \u00faradn\u00fd jazyk sa namiesto latin\u010diny vyhl\u00e1sila nem\u010dina. Cirkev bola podriaden\u00e1 \u0161t\u00e1tu. Jozef II. rozpustil rehole, ktor\u00e9 sa nevenovali zdravotn\u00edckej slu\u017ebe a v\u00fdchove ml\u00e1de\u017ee (dovedna 738 kl\u00e1\u0161torov). Radik\u00e1lne jozef\u00ednske reformy vyvolali odpor \u0161\u013eachty a panovn\u00edk ich musel pred smr\u0165ou skoro v\u0161etky odvola\u0165 s v\u00fdnimkou \u2192 toleran\u010dn\u00e9ho patentu a \u2192 zru\u0161enia nevo\u013en\u00edctva.<\/p>\n Pozn\u00e1mka: <\/u><\/em>V roku <\/em>\u00a02017 sme oslavovali 200 rokov zalo\u017eenia\u00a0 obce Pitvaro\u0161. Vo svojej knihe: Komoly P\u00e1l., Pitvarosi tanulm\u00e1nyok \u00a0p\u00ed\u0161e, \u017ee richt\u00e1r prisahal vernos\u0165 panovn\u00ed\u010dky M\u00e1rii Ter\u00e9zii. Len\u017ee M\u00e1ria Ter\u00e9zia umrela e\u0161te v roku 1780. <\/em><\/p>\n Matica slovensk\u00e1<\/strong> – celon\u00e1rodn\u00fd kult\u00farny spolok. Zalo\u017een\u00e1 bola po schv\u00e1len\u00ed stanov panovn\u00edkom 21. augusta 1862 a \u010dinnos\u0165 za\u010dala sl\u00e1vnostn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm v Martine 4. augusta 1863. Jej prv\u00fdm predsedom bol \u0160tefan Moyses. Bola jedinou celon\u00e1rodnou in\u0161tit\u00faciou s povolen\u00fdmi stanovami. Pri absencii politick\u00fdch org\u00e1nov bola aj ur\u010dit\u00fdm reprezentantom n\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota Slov\u00e1kov. Nesmela zaklada\u0165 miestne pobo\u010dky, ale napriek tomu mala pestr\u00fa \u010dinnos\u0165. V roku 1873 mala 1300 \u010dlenov. \u017dila z darov a v\u010faka grajciarovej zbierke. Cis\u00e1r Franti\u0161ek Jozef I. jej venoval pri zalo\u017een\u00ed tis\u00edc zlat\u00fdch.\u00a0 Jej prostredn\u00edctvom boli polo\u017een\u00e9 z\u00e1klady slovensk\u00e9ho m\u00fazejn\u00edctva, arch\u00edvnictva a knihovn\u00edctva. Na p\u00f4de jednotliv\u00fdch odborov sa rozv\u00edjal aj vlastivedn\u00fd a vedeck\u00fd v\u00fdskum. Vyd\u00e1vala vedeck\u00e9 monografie, kalend\u00e1re a prv\u00fd vedeck\u00fd \u010dasopis \u2192 Letopis Matice slovenskej. Jej z\u00e1sluhou vyv\u00edjali bohat\u00fa \u010dinnos\u0165 aj ochotn\u00edcke divadeln\u00e9 a spev\u00e1cke s\u00fabory. Po obvinen\u00ed z panslavizmu bola 6. apr\u00edla 1875 bez zd\u00f4vodnenia zatvoren\u00e1. \u010cinnos\u0165 obnovila a\u017e 1. janu\u00e1ra 1919. V medzivojnovom obdob\u00ed za\u010dali rozv\u00edja\u0165 aktivitu aj miestne odbory, ktor\u00e9 zdru\u017eovali tis\u00edcky \u010dlenov. Po vojne sa 1945 stal predsedom L. Novomesk\u00fd a mala 100-tis\u00edcov\u00fa \u010dlensk\u00fa z\u00e1klad\u0148u. Po roku 1951 zanikli miestne organiz\u00e1cie a z\u00e1kon z roku 1954 ju premenil na \u0161t\u00e1tny vedeck\u00fd \u00fastav s funkciou n\u00e1rodnej kni\u017enice a knihovedn\u00e9ho \u00fastavu. Z\u00e1kon z roku 1968 roz\u0161\u00edril jej p\u00f4sobnos\u0165 o nov\u00e9 \u00falohy a zabezpe\u010denie kult\u00farnych stykov so zahrani\u010dn\u00fdmi Slov\u00e1kmi. Z\u00e1kon z roku 1973 znovu obmedzil jej pr\u00e1vomoci a \u010dlenov v\u00fdboru menovalo ministerstvo kult\u00fary. Po roku 1989 sa vr\u00e1tila k spolkov\u00e9mu usporiadaniu ako ne\u0161t\u00e1tna verejnopr\u00e1vna in\u0161tit\u00facia. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 Matica slovensk\u00e1 nov\u00e9ho predsedu Mariana Ge\u0161pera. Teraz p\u00ed\u0161e sa rok 2017. T\u00fato in\u0161tit\u00faciu ve\u013emi ve\u013ea spom\u00ednali pitvaro\u0161sk\u00e9 \u017eeny, spom\u00ednali aj na p\u00e1na u\u010dite\u013ea Braxatorisa ktor\u00fd je pochovan\u00fd na cintor\u00edne v Pitvaro\u0161a. O jeho hrob sa staraj\u00fa pitvaro\u0161sk\u00e9 \u017eeny a v pam\u00e4ti ho m\u00e1 aj evanjelick\u00e1 cirkev.<\/p>\n Pod\u013ea ,,R\u00c9VAI KIS LEXIKONA A MINDENNAPI \u00c9LET \u00c9S AZ \u00d6SSZES ISMERETEK ENCIKLOP\u00c9DI\u00c1JA (BUDAPEST R\u00c9VAI IRODALMI INT\u00c9ZET KIAD\u00c1SA. 1936)\u00b4\u00b4 (R\u00e9vayho mal\u00fd lexik\u00f3n\u00a0 – encyklop\u00e9dia v\u0161etky znalosti potrebn\u00e9 pre ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot – vydan\u00e1 v roku 1936) Pitvaros mal 2978 obyvate\u013eov, po\u0161tu,\u00a0 telef\u00f3n \u00a0a telegraf. Tu je nap\u00edsan\u00e9 aj to, \u017ee Ma\u010farsko malo pred trianonskou mierovou dohodou \u00fazemie 325.414 km \u0161tvorcov\u00fdch a po mierovej dohode len 93.073. O tom\u00a0 \u010do po trianonskej mierovej dohode za\u017eili Slov\u00e1ci v Pitvaro\u0161i o tom sa ve\u013emi ve\u013ea hovorilo a ve\u013emi ve\u013ea nap\u00edsalo, ale nebolo to ni\u010d dobr\u00e9.<\/p>\n Bene\u0161ove dekr\u00e9ty<\/strong> – ozna\u010denie pre s\u00fabor\u00a0 pr\u00e1vnych aktov vzniknut\u00fdch\u00a0 v rokoch 1940 – 1945 v \u010ds. exilovej vl\u00e1de a bezprostredne po vojne na \u00fazem\u00ed oslobodenej \u010cSR. Vypracovala ich a schva\u013eovala vl\u00e1da, podpisoval ich prezident Edvard Bene\u0161 a pr\u00edslu\u0161n\u00fd rezortn\u00fd minister, v pr\u00edpade \u00fastavn\u00fdch dekr\u00e9tov sa vy\u017eadoval podpis v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov vl\u00e1dy. V povojnovom obdob\u00ed po\u010das neexistencie parlamentu rie\u0161ili z\u00e1sadn\u00e9 mocensk\u00e9, politick\u00e9 a hospod\u00e1rske ot\u00e1zky, upravovali prevzatie moci na oslobodenom \u00fazem\u00ed legalizovali rozhodnutia exilov\u00fdch org\u00e1nov. Bolo vydan\u00fdch okolo 100 dekr\u00e9tov, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali rozmanit\u00fdch ot\u00e1zok, napr\u00edklad obnovenia a usporiadania \u010ds. \u0161t\u00e1tu, retrib\u00faci\u00ed, konfi\u0161k\u00e1cii, kolabor\u00e1cie, men\u0161\u00edn. \u00a0(Toto som vyp\u00edsala z knihy: OTTOVA praktick\u00e1 ENCYKLOP\u00c9DIA SLOVENSKO).<\/p>\n Viem to, \u017ee Slov\u00e1ci z Pitvaro\u0161a pri\u0161li na Slovensko do ded\u00edn,\u00a0 ktor\u00e9 boli hospod\u00e1rne, kult\u00farne a soci\u00e1lne na inej \u00farovni,\u00a0 ako bol Pitvaro\u0161. Pam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee ke\u010f som chodila do prvej triedy,\u00a0 tak som si p\u00edsala svoju dom\u00e1cu \u00falohu pri petrolejovej lampe. Ma\u010fari ktor\u00ed pri\u0161li z Kom\u00e1rna, Kol\u00e1rova (G\u00fata) a ja neviem e\u0161te odkia\u013e, zaviedli elektrinu na Pitvaro\u0161i. Na z\u00e1kladnej \u0161kole sme mali t\u00fd\u017edenne 3 hodiny vyu\u010dovanie slovensk\u00e9ho jazyka a to 2 razy do t\u00fd\u017ed\u0148a jeden a pol hodinu. U\u010dili sme sa v\u0161eli\u010do, ale ja som sa ni\u010d zo sloven\u010diny nenau\u010dila.\u00a0V roku 1965 vydala som sa na Slovensko do Ve\u013ek\u00fdch \u00da\u013ean za Pavla Svore\u0148a. Ke\u010f som do\u0161la na Slovensko, tak vtedy pomocou rodiny a man\u017eela \u010do to som sa nau\u010dila po slovensky. Na Pitvaro\u0161i u\u017e ve\u013emi zriedka po\u010du\u0165 sloven\u010dinu a mo\u017eno, \u017ee u\u017e \u010doskoro ju v\u00f4bec nebudeme po\u010du\u0165. Mysl\u00edm si, \u017ee Slov\u00e1ci ktor\u00ed pri\u0161li z Ma\u010farska a aj Ma\u010fari, ktor\u00ed pri\u0161li na Pitvaro\u0161 ve\u013ea si vytrpeli, mo\u017eno v t\u00fdch rokoch ve\u013ea \u013eud\u00ed zo \u017eia\u013eu umrelo. Nie ka\u017ed\u00fd dok\u00e1zal psychicky\u00a0 zvl\u00e1dnu\u0165 to v\u0161etko,\u00a0 \u010do pre\u017e\u00edvali v tej dobe. \u00a0No \u010do u\u017e, povahu a mor\u00e1lku \u010dloveka len ve\u013emi \u0165a\u017eko zmen\u00edme.<\/p>\n Autorka: Al\u017ebeta Svore\u0148ov\u00e1, roden\u00e1 Ha\u0161kov\u00e1 <\/strong><\/p>\n Narodila sa v\u00a0roku 1945 na\u00a0Pitvaro\u0161i, kde \u017eila a\u017e do roku 1965. \u00a0V roku 1965 sa vydala do Ve\u013ek\u00fdch \u00da\u013ean za Pavla Svore\u0148a. Od roku 1976 \u017eije v Bratislave. Dlh\u00e9 roky som pracovala v\u00a0PRAVDE, v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je u\u017e na d\u00f4chodku.<\/p>\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Menujem sa Al\u017ebeta Svore\u0148ov\u00e1 roden\u00e1 Ha\u0161kov\u00e1. Poch\u00e1dzam z\u00a0 Pitvaro\u0161a, kde som\u00a0 \u017eila do mojich\u00a0 20. rokov a chodila aj do z\u00e1kladnej \u0161koly. Spom\u00ednam si, \u017ee v \u0161kole n\u00e1s u\u010dili, \u017ee to \u00fazemie, kde sa nach\u00e1dza Pitvaro\u0161 po\u010das tureckej vl\u00e1dy bola pustatina.\u00a0 Spom\u00ednam, ako sme chodili na v\u00fdlety medzi kopce a do\u00a0 hory. Pani u\u010dite\u013eka n\u00e1m Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Spomienky a postrehy Al\u017ebety Svore\u0148ovej<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1371,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-1370","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/1024px-Saj\u00f3g\u00f6m\u00f6r07.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1370","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1370"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1370\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1376,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1370\/revisions\/1376"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/1371"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1370"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1370"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1370"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/1024px-Saj\u00f3g\u00f6m\u00f6r07.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n