Pavel Ondrus (1891-1982)<\/strong><\/em><\/p>\n <\/p>\n Pavel Ondrus sa narodil 31. m\u00e1ja 1891 na Pitvaro\u0161i rodi\u010dom J\u00e1novi Ondrusovi a\u00a0Al\u017ebete Rikovej. <\/em>Man\u017eelstvo uzavrel v j\u00fani 1923 s\u00a0Juditou Moln\u00e1rovou, 20 ro\u010dn\u00fdm diev\u010da\u0165om. Z\u00a0tohto man\u017eelstva sa narodilo 6 det\u00ed: Emil, Judita, Matej, Al\u017ebeta, Michal a Anna. Matej a\u00a0Anna zomreli. Matej 11 mesa\u010dn\u00fd a Anna 2 d\u0148ov\u00e1. Patril medzi v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti Pitvaro\u0161a a <\/em>medzi \u013eu\u010fmi bol zn\u00e1my aj ako v\u00fdborn\u00fd re\u010dn\u00edk. S\u00a0man\u017eelkou Juditou Moln\u00e1rovou sa pres\u00eddlil do Sl\u00e1dkovi\u010dova. Zomrel 12. febru\u00e1ra 1982 v Sl\u00e1dkovi\u010dove.<\/p>\n Z\u00e1znam v\u00a0pitvaro\u0161skej matrike o\u00a0naroden\u00ed Pavla Ondrusa<\/em><\/p>\n \u00a0<\/em>Na Pavla Ondrusa sa m\u00f4\u017eeme pozera\u0165 z\u00a0viacer\u00fdch uhlov poh\u013eadu. Nielen ako na osobnos\u0165 pres\u00eddlenia, ale aj ako na prenasledovan\u00e9ho n\u00e1rodovca \u010di v\u00fdznamn\u00e9ho duchovn\u00e9ho predstavite\u013ea.<\/em><\/p>\n Svadobn\u00e1 fotografia Pavla Ondrusa a\u00a0Judity Moln\u00e1rovej, Pitvaro\u0161 26. j\u00fan 1923<\/p>\n (z rodinn\u00e9ho albumu Vierky Ryb\u00e1rovej, Ko\u0161ice)<\/p>\n Ondrusov dom na Pitvaro\u0161i na Ve\u013ekej ulici<\/p>\n (z rodinn\u00e9ho albumu Vierky Ryb\u00e1rovej, Ko\u0161ice)<\/p>\n <\/p>\n Pavel Ondrus ako osobnos\u0165 pres\u00eddlenia<\/strong><\/p>\n Na obranu pr\u00e1v slovenskej a srbskej men\u0161iny v Ma\u010farsku, a najm\u00e4 na potla\u010denie zvy\u0161kov fa\u0161izmu, bol zalo\u017een\u00fd v roku 1945 Antifa\u0161istick\u00fd front Slovanov (AFS) v Ma\u010farsku so s\u00eddlom v Budape\u0161ti. Jedna z jej najagilnej\u0161\u00edch pobo\u010diek bola na Pitvaro\u0161i. V\u00fdbor AFS v obci tvorili: predseda Ondrej Bul\u00edk, podpredseda Pavel Ondrus, tajomn\u00edk \u0160tefan Hud\u00e1k mlad\u0161\u00ed, J\u00e1n \u0160u\u013ean, Michal Venier\u010dan a Michal Uhrin. V r\u00e1mci organiz\u00e1cie sa organizovali rozmanit\u00e9 sl\u00e1vnosti, divadeln\u00e9 predstavenia i tane\u010dn\u00e9 z\u00e1bavy. 7. apr\u00edla 1945 – deleg\u00e1cia Antifa\u0161istick\u00e9ho frontu Slovanov nav\u0161t\u00edvila \u010ceskoslovensk\u00fa republiku s cie\u013eom pres\u00eddlenia dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov do vlasti.<\/p>\n V m\u00e1ji 1945 vyslali Pitvaro\u0161ania Pavla Ondrusa a J\u00e1na \u0160u\u013eana do Budape\u0161ti na slovensk\u00fd konzul\u00e1t \u017eiada\u0165 podporu na rie\u0161enie n\u00e1rodnostnej slobody. Z Budape\u0161ti ich odk\u00e1zali priamo do Bratislavy. Pavel Ondrus v liste z Bratislavy nap\u00edsal: \u201eVolaj\u00fa n\u00e1s drah\u00ed bratia! Na v\u00e1s chceme apelova\u0165, aby ste nemali \u017eiadne obavy, aby ste sa vedeli odtrhn\u00fa\u0165 od hrudy a \u00eds\u0165 do kraj\u0161ej bud\u00facnosti. Po\u010fte domov do svojej vlasti, odkia\u013e odi\u0161li<\/em> va\u0161i predkovia pred 200 rokmi!“ <\/em>Tento list bol pre\u010d\u00edtan\u00fd pred verejn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm vo dvore \u0161t\u00e1tnej \u0161koly na Pitvaro\u0161i 10. j\u00fana 1945. Hne\u010f sa za\u010dalo s pr\u00edpravn\u00fdmi pr\u00e1cami a za jeden de\u0148 sa prihl\u00e1silo na pres\u00eddlenie 800 \u013eud\u00ed (Hud\u00e1k, M., rukopis). 7. j\u00fala 1945 nav\u0161t\u00edvila 40-\u010dlenn\u00e1 skupina slovenskej sekcie AFS v Ma\u010farsku \u010ceskoslovensko. V r\u00e1mci deleg\u00e1cie nav\u0161t\u00edvili Pitvaro\u0161ania Ondrej Bul\u00edk, J\u00e1n \u0160u\u013ean a Pavel Ondrus Bratislavu i Prahu, kde ich prijal prezident Dr. Edvard Bene\u0161. Na stretnut\u00ed sa u\u017e konkr\u00e9tne hovorilo o v\u00fdmene obyvate\u013estva medzi Ma\u010farskom a \u010ceskoslovenskom. Peter Zelman (1929) spom\u00edna ako Pavel Ondrus, v\u00fdborn\u00fd re\u010dn\u00edk, po n\u00e1vrate z Prahy pred Pitvaro\u0161anmi na p\u013eaci vyhl\u00e1sil: \u201eDrah\u00ed moji, idem z Prahy. Priamo od prezidenta Bene\u0161a a sme mu naniesli, \u010di by sme sa mohli pres\u00eddli\u0165. A p\u00e1n prezident povedal: To chceme, aby ste pri\u0161li do svojej vlasti. Ma\u0165 v\u00e1s vol\u00e1!“ <\/em>Odvtedy, ako sa prv\u00fd raz re\u010dnilo o pres\u00eddlen\u00ed, za\u010dalo sa vysvet\u013eova\u0165 \u013eudu, ak\u00e1 je ich situ\u00e1cia v Ma\u010farsku, \u010do m\u00f4\u017eu o\u010dak\u00e1va\u0165, ak by ostali a ak\u00fd \u017eivot ich \u010dak\u00e1 na Slovensku. Pavel Ondrus v\u00a0roku 1946 sa z\u00fa\u010dastnil so \u0161t\u00e1tnym tajomn\u00edkom ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Dr. Vladim\u00edrom Clementisom konferencie v\u00a0Par\u00ed\u017ei\u00a0 a\u00a0rokoval aj v\u00a0Prahe s\u00a0prezidentom Edvardom\u00a0Bene\u0161om oh\u013eadom ot\u00e1zky pres\u00eddlenia. I\u0161lo o\u00a0to zisti\u0165 \u010di sa \u013eudia naozaj chc\u00fa takto pres\u00eddli\u0165. \u013dudia sa k\u00a0tomu pripojili slovami: \u201eKe\u010f ide Ondrus b\u00e1\u010di, aj my ideme.<\/em>\u201c<\/p>\n Na jar 1947 pripom\u00ednal Pitvaro\u0161 \u00fa\u013e pred vyrojen\u00edm. V\u0161etci boli pripraven\u00ed. Piatok 11. apr\u00edla, v skor\u00fdch rann\u00fdch hodin\u00e1ch, dorazili na Pitvaro\u0161 aut\u00e1 \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy a za\u010dalo sa s\u0165ahovanie. Prv\u00fd transport Slov\u00e1kov z Ma\u010farska i\u0161iel z Pitvaro\u0161a a z\u00a0Ny\u00edregyh\u00e1zi. Naplnili sa snahy po n\u00e1vrate do vlasti svojich predkov…<\/p>\n V\u00a0t\u00fd\u017edenn\u00edku Slobode, ktor\u00fd vyd\u00e1val AFS op\u00edsal predseda krajinsk\u00e9ho v\u00fdboru AFS Pavel Ondrus svoje nad\u0161enie z pres\u00eddlenia: \u201eR\u00e1no o pol \u0161iestej hodine aut\u00e1 prebiehali pitvaro\u0161sk\u00fdmi ulicami. O\u010di sa n\u00e1m zarosili od radosti, ke\u010f sme po\u010duli hluk \u00e1ut. Vence sa vij\u00fa. Ka\u017ed\u00e1 rodina si ozdobuje svoje auto. Vlak cel\u00fd je zdoben\u00fd kvetmi. A e\u0161te sa dobre ani nezve\u010derilo, ke\u010f 11 apr\u00edla ve\u010der o pol deviatej hodine prv\u00fd transport bol hotov\u00fd. Pri dobrej v\u00f4li a vz\u00e1jomnej pomoci vlak bol nalo\u017een\u00fd u\u017e o 10. hodine predpoludn\u00edm. Ve\u010f Pitvaro\u0161 u\u017e dva roky \u010dakal na svojich bato\u017ein\u00e1ch. \u010cakal a sa aj do\u010dkali No, \u010do n\u00e1m p\u00e1n prezident Dr. Bene\u0161pris\u013e\u00fabil, \u017ee budeme najprv my, Pitvaro\u0161ania pres\u00eddlen\u00ed, to sa aj stane. S t\u00fdmi autami je v Pitvaro\u0161i tak\u00fd ruch ako v Budape\u0161ti na hlavnom n\u00e1mest\u00ed. Komisia chod\u00ed z domu do domu, odober\u00e1 majetky a odovzd\u00e1va ich ma\u010farsk\u00e9mu \u0161t\u00e1tu. Chlapi pracuj\u00fa. Jeden zaklincuje bed\u0148u, druh\u00fd zase pom\u00e1ha pri balen\u00ed a tret\u00ed naklad\u00e1 na auto. Na stanici sa naklad\u00e1 do vag\u00f3nov. V chot\u00e1ri, na poli nikto nepracuje. E\u0161te len ani t\u00ed, ktor\u00ed sa nepres\u00edd\u013euj\u00fa. Pri\u0161li domov a d\u00edvaj\u00fa sa, neviem s ak\u00fdm pocitom, na na\u0161u rados\u0165. Domy zost\u00e1vaj\u00fa pr\u00e1zdne. So v\u0161etk\u00fdm sa odch\u00e1dza. Nezostan\u00fa tu ani kone, ani kravy. Nesieme sebou aj o\u0161\u00edpan\u00e9, hydinu, kozy a ovce. V\u0161etko sa naklad\u00e1 do vag\u00f3nov. Vypad\u00e1 to ako za \u010dasoch No\u00e1ha, ke\u010f si v\u0161etko \u010do mal, dal do kor\u00e1ba bezpe\u010dnosti. Do domov, z ktor\u00fdch odi\u0161li pres\u00eddlenci, nikto nesmie \u00eds\u0165. S\u00fa pr\u00e1zdne a d\u00e1va na ne pozor miestna pol\u00edcia.“<\/em><\/p>\n Pavel Ondrus s\u00a0man\u017eelkou Juditou<\/em><\/p>\n (z rodinn\u00e9ho albumu Vierky Ryb\u00e1rovej, Ko\u0161ice)<\/p>\n \u00a0<\/em><\/p>\n Pavel Ondrus ako prenasledovan\u00fd n\u00e1rodovec<\/strong><\/em><\/p>\n Na Pavla Ondrusa i\u00a0na Pitvaro\u0161 spom\u00ednala jeho dc\u00e9ra Judita Ryb\u00e1rov\u00e1, roden\u00e1 Ondrusov\u00e1: <\/em>\u201eM\u00f4j otec Pavel Ondrus, naroden\u00fd roku 1891 v\u00a0Pitvaro\u0161i sa po n\u00e1vrate z\u00a0rusk\u00e9ho zajatia po I. svetovej vojne musel denne hl\u00e1si\u0165 na \u017eand\u00e1rskej stanici, lebo v\u00a0Rusku pre\u017eil \u0165a\u017ek\u00fdch 6 rokov v\u00a0zajateck\u00fdch t\u00e1boroch ako aj u\u00a0s\u00fakromn\u00fdch gazdov \u2013 chazajov \u2013 v\u00a0Strednej \u00c1zii (Ta\u0161kent, Samarkand). <\/em>V\u00a0Przemysle bol ranen\u00fd, prestrelili mu prav\u00fa ruku a\u00a0prav\u00fa nohu. V\u00a0moskovskej Al\u017ebetinej nemocnici mu lie\u010dili rany. Ke\u010f sa mu rany ako-tak zahojili, dostal sa na rusk\u00fd vidiek k\u00a0po\u013enohospod\u00e1rskemu gazdovi ako vojnov\u00fd zajatec – robotn\u00edk.<\/em> Z\u00a0tejto oblasti Ruska bola cesta domov dlh\u00e1, nam\u00e1hav\u00e1 a\u00a0strastipln\u00e1. Pri \u017eivote ho dr\u017eala iba pevn\u00e1 viera v\u00a0Hospodina a\u00a0neodbytn\u00e1 my\u0161lienka, \u017ee sa mus\u00ed vr\u00e1ti\u0165 domov. V\u00a0Rusku z\u00farila ob\u010dianska vojna, pomery boli neute\u0161en\u00e9. Ke\u010f sa mu za nesmierne \u0165a\u017ek\u00fdch podmienok podarilo dosta\u0165 sa cez Nemecko domov, bolo to u\u017e d\u00e1vno po podp\u00edsan\u00ed Trianonsk\u00e9ho mieru. P\u00edsal sa rok 1923. V\u00a0Ma\u010farsku vtedy vl\u00e1dok regent Horthy. Za\u010dala sa zvl\u00e1\u0161\u0165 ne\u00faprosn\u00e1 ma\u010fariz\u00e1cia. V\u0161etky slovensk\u00e9 cirkevn\u00e9 \u0161koly sa zru\u0161ili, nemali finan\u010dn\u00e9 prostriedky, v\u00a0obciach otvorili ma\u010farsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 \u0161koly a\u00a0v\u0161etky \u0161kolopovinn\u00e9 deti museli nav\u0161tevova\u0165 iba tieto. Sloven\u010dina okrem katechizmu sa v\u00a0nich v\u00f4bec nesmela pou\u017e\u00edva\u0165. Nacionalisticko-\u0161ovinistick\u00fd tlak proti v\u0161etk\u00fdm v\u00a0Ma\u010farsku \u017eij\u00facim men\u0161in\u00e1m bol ne\u00faprosn\u00fd. \u00daradn\u00edci na Obecnom dome boli skoro v\u0161etci Ma\u010fari a\u00a0t\u00ed Slov\u00e1ci, ktor\u00ed tam pracovali, museli si svoje priezvisk\u00e1 poma\u010far\u010di\u0165. Na frontoch prvej svetovej vojny bojovalo ve\u013ea na\u0161ich rod\u00e1kov. T\u00ed, \u010do padli do rusk\u00e9ho zajatia, po n\u00e1vrate domov sa st\u00e1vali podozriv\u00ed, \u017ee s\u00fa \u201epansl\u00e1vi\u201c. Mnoh\u00ed bojovali aj v\u00a0\u0160tef\u00e1nikov\u00fdch l\u00e9gi\u00e1ch a\u00a0tieto skuto\u010dnosti posta\u010dili k\u00a0tomu, aby boli pod doh\u013eadom \u017eand\u00e1rov. Z\u00a0vypr\u00e1vania m\u00f4jho otca viem, \u017ee sa nesmeli zhroma\u017e\u010fova\u0165 a\u00a0ke\u010f sa stretol na ulici so svojimi kamar\u00e1tmi a\u00a0nedajbo\u017ee boli u\u017e traja, bol ve\u013emi \u010dasto zatr\u00e1ran\u00fd v\u00a0pivnici obecn\u00e9ho \u00e1re\u0161tu. Tu spal iba na holej pri\u010dni, z\u00a0domu si musel donies\u0165 tepl\u00fa deku a\u00a0jedlo. Pobudol si tam aj 2-3 dni, potom ho prepustili domov s\u00a0upozornen\u00edm, aby si v\u00a0bud\u00facnosti d\u00e1val pozor, lebo ak ho znova zadr\u017eia, bude to ma\u0165 e\u0161te hor\u0161ie n\u00e1sledky. Otec bol vojnov\u00fd invalid. Bol ranen\u00fd do pravej ruky a\u00a0pravej nohy, na nohu tro\u0161ku aj kr\u00edval. Tieto rany ho e\u0161te st\u00e1le boleli i\u00a0ke\u010f u\u017e boli zahojen\u00e9. \u0164a\u017ek\u00e9 pr\u00e1ce na poliach nemohol vykon\u00e1va\u0165, musel si naj\u00edma\u0165 b\u00edre\u0161ov. Vo svojich modlitb\u00e1ch sa obracal na Hospodina, \u010d\u00edtal kralick\u00fa bibliu, ktor\u00fa poznal sn\u00e1\u010f lep\u0161ie ako ktor\u00fdko\u013evek k\u0148az. N\u00e1s deti tie\u017e viedol v\u00a0tomto duchu. Chodili sme do nede\u013enej \u0161koly, kde sme sa u\u010dili naspam\u00e4\u0165 state zo Skutkov apo\u0161tolov. My, star\u0161ie deti, ktor\u00e9 sme u\u017e chodili do me\u0161tianskej \u0161koly alebo do gymn\u00e1zia na T\u00f3tkoml\u00f3\u0161i a\u00a0Orosh\u00e1ze, sme museli v\u00a0kostole nav\u0161tevova\u0165 ma\u010farsk\u00e9 bohoslu\u017eby, ktor\u00e9 sa konali ka\u017ed\u00fa nede\u013eu predobedom o\u00a011.00 hodine. O\u00a0tom sme museli v\u00a0pondelok v\u00a0\u0161kole odovzda\u0165 p\u00edsomn\u00e9 potvrdenie, podp\u00edsan\u00e9 p\u00e1nom far\u00e1rom. Ke\u010f vypukla II. svetov\u00e1 vojna, upodozrievania sa stup\u0148ovali. Na\u0161i pansl\u00e1vi boli pod silnej\u0161\u00edm doh\u013eadom. M\u00f4j otec bol e\u0161te pod pr\u00edsnej\u0161\u00edm, lebo v\u00a030. rokoch dost\u00e1val z\u00a0Ameriky noviny od americk\u00fdch Slov\u00e1kov, na\u0161ich rod\u00e1kov. Tieto noviny sa volali: \u201eApo\u0161tolsk\u00e1 viera\u201c a\u00a0vych\u00e1dzali aj v\u00a0ma\u010far\u010dine. Vydavate\u013estvo bolo v\u00a0Portlande, \u0161t\u00e1t Oregon. T\u00edto Slov\u00e1ci n\u00e1m posielali ka\u017ed\u00fd rok aj kalend\u00e1r, ktor\u00fd visel u\u00a0n\u00e1s na stene v\u00a0izbe. Tak\u017ee sme mali dva slovensk\u00e9 kalend\u00e1re: ten americk\u00fd a\u00a0n\u00e1\u0161 \u010cabiansky, ktor\u00fd vyd\u00e1valo nakladate\u013estvo Tranoscius v\u00a0B\u00e9ke\u0161\u010dabe. A\u00a0potom pri\u0161la v\u0161eobecn\u00e1 mobiliz\u00e1cia. Ml\u00e1denci a\u00a0mlad\u00ed mu\u017ei boli povolan\u00ed na front, doma zostali iba star\u00ed, \u017eeny a\u00a0deti. Za\u010diatkom roku 1944 u\u017e ma\u010farsk\u00e9 \u00farady uva\u017eovali aj o\u00a0odvode mlad\u0161\u00edch sotva 18 ro\u010dn\u00fdch ml\u00e1dencov. Vtedy sa miestne \u00farady na pokyn vy\u0161\u0161ej vrchnosti rozhodli, \u017ee povyberaj\u00fa vytipovan\u00fdch pansl\u00e1vov, aby oslabili ich vplyv na miestne obyvate\u013estvo. 5. apr\u00edla roku 1944 nadr\u00e1nom o\u00a0pol tretej hodine zab\u00fachali na dverce \u201ebr\u00e1nky\u201c dvaja po zuby ozbrojen\u00ed \u017eand\u00e1ri a\u00a0v\u00a0mene z\u00e1kona sa do\u017eadovali, aby boli vpusten\u00ed do domu. Otec vstal z\u00a0postele a\u00a0bez vypytovania splnil rozkaz. Vo\u0161li do domu a\u00a0bez vysvetlenia prik\u00e1zali otcovi, aby sa teplo obliekol, vzal si tepl\u00fa deku a\u00a0jedlo na 2-3 dni a\u00a0nasledoval ich. Rodine ni\u010d nevysvetlili a\u00a0odniesli ho. Ako sme sa dozvedeli, nebol s\u00e1m, bolo ich asi 17. V\u0161etk\u00fdch zhroma\u017edili v\u00a0\u0161t\u00e1tnej \u0161kole, kde v\u00a0tom \u010dase bol aj obecn\u00fd dom \u2013 nov\u00fd obecn\u00fd dom bol vtedy vo v\u00fdstavbe. Medzi takto odnesen\u00fdmi boli: Pavel Zelman, Michal L\u00f3ci, Ondrej L\u00f3ci, \u0160tefan L\u00f3ci, Juraj Majo, Juraj Zelman, Pavel Ondrus, \u0160tefan Hud\u00e1k star\u0161\u00ed, \u0160tefan Hud\u00e1k mlad\u0161\u00ed, \u0160tefan Ost\u00e1\u0161, J\u00e1n Skalnick\u00fd, 70 ro\u010dn\u00fd b\u00e1\u010di J\u00e1n Hronec, \u017didia: bratia Henrich N\u00e9bel, Man\u00f3 N\u00e9bel, Arp\u00e1d N\u00e9bel a\u00a0ich \u0161vagor Jozef Erd\u00e9lyi. V\u0161etci potom putovali pe\u0161o z\u00a0Pitvaro\u0161a na Csan\u00e1dpalotu asi 10 km, kde ich odovzdali na J\u00e1r\u00e1si hivatal. Ozn\u00e1mili im, \u017ee z\u00a0pr\u00edkazu vy\u0161\u0161ej vrchnosti bud\u00fa inernovan\u00ed. D\u00f4vod im nikto nepovedal. E\u0161te v\u00a0ten ist\u00fd de\u0148 v\u00a0sprievode \u017eand\u00e1rov ich dopravili do Budape\u0161ti do takzvan\u00e9ho \u201etolonch\u00e1zu\u201c. Tu str\u00e1vili 3 dni a\u00a03 noci. Neboli tam ani pri\u010dne, teda spali na kamennej dl\u00e1\u017eke. Tu ich rozdelili do skup\u00edn: \u017didia, pansl\u00e1vi a\u00a0ostatn\u00ed. Odtia\u013e ich eskortovali do zbern\u00e9ho interna\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora v\u00a0zadunajskom meste Nagykanizsa. Otec, ako hlboko veriaci v\u00a0milos\u0165 Hospodina zdalo sa, \u017ee v\u0161etko prekon\u00e1va \u013eah\u0161ie a\u00a0povzbudzoval i\u00a0ostatn\u00fdch, aby si nez\u00fafali. Intern\u00e1l\u00f3 k\u00e9nyszemunkat\u00e1bor v\u00a0Nagykanizsi bol ohraden\u00fd vysokou ohradou a\u00a0ostnat\u00fdm dr\u00f4tom. Tu ich zaradili bez oh\u013eadu na vek na r\u00f4zne \u0165a\u017ek\u00e9 pr\u00e1ce a\u00a0ak ich niekto nevl\u00e1dal, toho palicami surovo zbili a\u00a0ako mi otec vypr\u00e1val jedn\u00e9ho aj na mieste zastrelili. Po istom \u010dase ich op\u00e4\u0165 triedili a\u00a0tak sa dostal m\u00f4j otec aj s\u00a0niektor\u00fdmi rod\u00e1kmi na \u0160t\u00e1tny majetok do Kisb\u00e9ru. Tu sa starali o\u00a0ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo dobytka a\u00a0tie\u017e vykon\u00e1vali r\u00f4zne in\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 pr\u00e1ce. V\u00a0Kisb\u00e9ri zostali a\u017e dokonca m\u00e1ja 1944. Moja matka horlivo posielala \u017eiadosti na \u00farady, aby otca prepustili domov, lebo jarn\u00e9 pr\u00e1ce u\u017e boli v\u00a0plnom pr\u00fade a\u00a0ona ostala sama s\u00a0mojimi mal\u00fdmi s\u00farodencami. Tieto \u017eiadosti nakoniec podporil aj p\u00e1n far\u00e1r Gub\u010do, ktor\u00e9ho ovplyvnilo i\u00a0orodovanie otcovej najstar\u0161ej sestry, matky evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra J\u00e1na Kopp\u00e1nya- Kochana, synovca to m\u00f4jho otca<\/em>.\u201c<\/em><\/p>\n Vierka Ryb\u00e1rov\u00e1 pod\u013ea rozpr\u00e1vania svojej babky – Judity Ryb\u00e1rovej, rodenej Ondrusovej spom\u00edna na Pavla Ondrusa: \u201e<\/em>Po nedorozumen\u00ed\u00a0 s\u00a0evanjelick\u00fdm far\u00e1rom p. Gub\u010dom z\u00a0d\u00f4vodu ma\u010fariz\u00e1cie vst\u00fapil Pavel Ondrus do Apo\u0161tolskej cirkvi. Bol ob\u013e\u00faben\u00fd rozpr\u00e1va\u010d, kazate\u013e medzi \u013eu\u010fmi, vedel naspam\u00e4\u0165 bibliu. Odoberal \u010dasopisy s\u00a0n\u00e1bo\u017eenskou t\u00e9matikou Apo\u0161tolskej cirkvi od Slov\u00e1kov \u017eij\u00facich v\u00a0Clevelande. Preto sa musel hl\u00e1si\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148 na \u017eand\u00e1rskej stanici. Takisto ho obvi\u0148ovali z\u00a0toho, \u017ee je rusofil \u2013 lebo bol zajat\u00fd v\u00a0Rusku.\u00a0 Obvi\u0148ovali ho, \u017ee pri\u0161iel s\u00a0revolu\u010dn\u00fdmi ideol\u00f3giami z\u00a0Ruska \u2013 kde sa za\u010dali zn\u00e1rod\u0148ova\u0165 majetky v\u00a0prospech \u0161t\u00e1tu, \u010do bol nezmysel, ke\u010f\u017ee s\u00e1m bol gazda a\u00a0spravoval aj polia svojho brata J\u00e1na Ondrusa, t\u00fdmito ideol\u00f3giami by i\u0161iel s\u00e1m proti sebe. Ke\u010f ich v\u00a0roku 1944 vyhnali Ma\u010fari z\u00a0domovov pred bl\u00ed\u017eiacim sa rusk\u00fdm frontom, putovali mimo ded\u00edn a\u017e na Nagysz\u00e9n\u00e1s. Spali v\u00a0nejakom senn\u00edku, alebo stodole. R\u00e1no pri\u0161li Rusi, Pavel Ondrus sa ich op\u00fdtal, \u010di sa m\u00f4\u017eu vr\u00e1ti\u0165 domov \u2013 povedali mu \u201eIdite a\u017e po Moskvu.\u201c Tak sa vr\u00e1tili, dedina bola \u00faplne pr\u00e1zdna, bol to nepr\u00edjemn\u00fd poh\u013ead vr\u00e1ti\u0165 sa do vy\u013eudnenej dediny. Rusk\u00ed vojaci, ktor\u00ed tam boli im povedali, \u017ee na dvore pochovali\u00a0 kravu, ktor\u00e1 \u0161\u013eapla na m\u00ednu.\u00a0 Ke\u010f boli u\u017e doma, tak nemali \u010do jes\u0165, len star\u00e9 z\u00e1soby. Babkina mama zobrala d\u017eem, pri\u0161li tam rusk\u00ed vojaci, a\u00a0babkina mama ich pon\u00fakla d\u017eemom, no oni odmietli, lebo mali zak\u00e1zan\u00e9 bra\u0165 od \u013eud\u00ed potraviny, b\u00e1li sa \u017ee ich otr\u00e1via.<\/em>\u201c<\/p>\n <\/p>\n Pavel Ondrus ako v\u00fdznamn\u00fd duchovn\u00fd predstavite\u013e<\/strong><\/em><\/p>\n Najpo\u010detnej\u0161\u00edm neluter\u00e1nskym spolo\u010denstvom na Pitvaro\u0161i boli vyznava\u010di apo\u0161tolskej viery \u2013 \u201ever\u00edc\u00ed\u201c. <\/em>T\u00e1to skupina sa za\u010dala formova\u0165 po skon\u010den\u00ed I. svetovej vojny pod vplyvom Pavla Ondrusa, ktor\u00fd sa vr\u00e1til v\u00a0roku 1921 z rusk\u00e9ho zajatia. Chudobn\u00fd \u013eud, ktor\u00fd nenach\u00e1dzal \u00fatechu a odpovede na svoje ot\u00e1zky v tradi\u010dnej evanjelickej cirkvi si vytvoril vlastn\u00e9 spolo\u010denstvo, ktor\u00e9 by im o \u010dosi viac pomohlo prekon\u00e1va\u0165 materi\u00e1lne probl\u00e9my. Na Kostolnej ulici (v \u010dasti medzi Tre\u0165ou a \u0160tvrtou ulicou) si postavili modliteb\u0148u a kazate\u013ea si volili zo svojich radov. Form\u00e1lne v\u0161ak zost\u00e1vali \u010dlenmi evanjelickej a.v. cirkvi. V lete Pavel Ondrus krstil ponoren\u00edm na \u017eabom jazere, veriacich vyz\u00fdval, aby neprij\u00edmali \u017eiadne funkcie, neplatili dane a aby boli obozretn\u00ed (Bernula, 2000). Pavel Ondrus, od novembra 1944 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov apo\u0161tolskej viery aj pochov\u00e1val. Sved\u010dia o tom z\u00e1pisy v matrike zosnul\u00fdch. Obecn\u00e1 a aj cirkevn\u00e1 vrchnos\u0165 v\u0161ak videla v tomto spolo\u010denstve nepriate\u013eov, \u017eand\u00e1ri \u010dasto \u010dlenov tohto spolo\u010denstva nap\u00e1dali, hoci do ich modlitebne nevkro\u010dili. Proti apo\u0161tolom sa v\u00fdrazne postavil far\u00e1r Gub\u010do, ktor\u00fd v pr\u00edpade, \u017ee zbadal, \u017ee sa v niektorom dome zhroma\u017edili, zavolal \u017eand\u00e1rov. Vyznava\u010di tohto spolo\u010denstva poch\u00e1dzali z viacer\u00fdch rod\u00edn (napr\u00edklad Feje\u0161ovci, Kochanovci, Hru\u0161kovci, Tagajovci, Far\u00e1rovci, niektor\u00ed Majovci, Strakovci, Hostinovci). Na bohoslu\u017eb\u00e1ch spievali rytmick\u00e9 piesne v sprievode dychovej kapely, ktor\u00e1 sa stala ob\u013e\u00fabenou aj medzi ostatn\u00fdmi Pitvaro\u0161anmi. V\u017edy na Vianoce a Nov\u00fd rok hr\u00e1vala po uliciach Pitvaro\u0161a, dokonca aj nieko\u013eko rokov po pres\u00eddlen\u00ed aj na Slovensku. Po pres\u00eddlen\u00ed sa mnoh\u00ed \u010dlenovia tohto spolo\u010denstva zapojili do \u017eivota Apo\u0161tolskej cirkvi na Slovensku, najm\u00e4 v Senci a Galante.<\/p>\n Hudobn\u00edci apo\u0161tolskej viery na Pitvaro\u0161i. V\u00a0zadnom rade, druh\u00fd z\u013eava Pavel Ondrus<\/p>\n (z rodinn\u00e9ho albumu Olgy Feje\u0161ovej, Bratislava)<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Autor \u010dl\u00e1nku:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n <\/p>\n \u00a0<\/strong><\/em>Fotografie z\u00a0rodinn\u00e9ho arch\u00edvu:<\/strong><\/em> Ing. Vierky Ryb\u00e1rovej a\u00a0Olgy Feje\u0161ovej<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong>Zdroj textu: <\/strong><\/p>\n Pitvaro\u0161 a\u00a0Pitvaro\u0161ania (2008)<\/p>\n Brnu\u013ea, M. (2000): Pitvaro\u0161sk\u00e1 kronika<\/p>\n Hud\u00e1k, M. (rukopis): Hist\u00f3ria Pitvaro\u0161a<\/p>\n Spomienky Judity Ryb\u00e1rovovej, rodenej Ondrusovej<\/em><\/p>\n <\/p>\n Pavel Ondrus- karta na stiahnutie<\/a><\/p>\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" V\u00a0roku 2017 sme si pripomenuli 70. v\u00fdro\u010die pres\u00eddlenia Pitvaro\u0161anov na Slovensko v\u00a0r\u00e1mci dohody o v\u00fdmene obyvate\u013estva medzi \u010ceskoslovenskom a\u00a0Ma\u010farskom. V\u00fdmena, ktor\u00e1 zasiahla Pitvaro\u0161anov a\u00a0nav\u017edy poznamenala \u017eivoty a\u00a0osudy v\u0161etk\u00fdch pres\u00eddlen\u00fdch i\u00a0nepres\u00eddlen\u00fdch rod\u00edn. \u00a0Pres\u00eddlenie bolo tak osudov\u00fdm zlomom v\u00a0dejin\u00e1ch Pitvaro\u0161a a\u00a0jeho obyvate\u013eov. Na tomto mieste nechceme p\u00edsa\u0165 o\u00a0d\u00f4vodoch a\u00a0pr\u00ed\u010din\u00e1ch pres\u00eddlenia, ale o\u00a0\u013eu\u010foch, ktor\u00ed ho na Pitvaro\u0161i zabezpe\u010dovali Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Osobnos\u0165 pres\u00eddlenia Pitvaro\u0161anov \u2013 Pavel Ondrus<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1519,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-1515","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/03\/Ondrus-a-manzelka-net.png","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1515","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1515"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1515\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1525,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1515\/revisions\/1525"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/1519"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1515"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1515"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1515"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/03\/Ondrus-matrika.png\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n