{"id":1769,"date":"2018-05-14T21:15:57","date_gmt":"2018-05-14T19:15:57","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=1769"},"modified":"2018-05-14T21:15:57","modified_gmt":"2018-05-14T19:15:57","slug":"spomienky-na-vojnu-od-zuzany-chovancikovej-rodenej-juhasovej","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=1769","title":{"rendered":"Spomienky na vojnu od Zuzany Chovan\u010d\u00edkovej, rodenej Juh\u00e1sovej"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: justify;\">Aj ke\u010f vojna za\u010dala u\u017e v\u00a0roku 1939, na Pitvaro\u0161i sme ju e\u0161te tak nec\u00edtili. V\u0161etko sme si sami dor\u00e1bali, nakupova\u0165 bolo treba iba cukor, petrolej a\u00a0so\u013e, a tak sme nejak\u00fdm nedostatkom netrpeli. Ani vojnu sme nepre\u017e\u00edvali tak \u0165a\u017eko ako v\u00a0Budape\u0161ti, odkia\u013e chodili \u013eudia po dedin\u00e1ch a\u00a0pon\u00fakali zlato a\u00a0ko\u017euchy za chlieb m\u00faku a\u00a0in\u00fa po\u017eive\u0148. Ale v\u00a0roku 1944 sa aj cez Pitvaro\u0161 prehnala vojna. Mala som p\u00e4tn\u00e1s\u0165, u\u017e som vychodila z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu a\u00a0za\u010dala chodi\u0165 na hospod\u00e1rsku. Cez vojnu boli \u0161koly zatvoren\u00e9, a\u00a0tak som nemohla pokra\u010dova\u0165 vo v\u00fdu\u010dbe.<\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova01.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter  wp-image-1770\" src=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova01.jpg\" alt=\"\" width=\"390\" height=\"567\" srcset=\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova01.jpg 436w, https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova01-206x300.jpg 206w\" sizes=\"auto, (max-width: 390px) 100vw, 390px\" \/><\/a><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><em>Zuzana Juh\u00e1sov\u00e1 ako 14 ro\u010dn\u00e9 diev\u010da v\u00a0\u010dase konfirm\u00e1cie<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol studen\u00fd jesenn\u00fd de\u0148. Ma\u010farsk\u00ed vojaci s\u013eubovali, \u017ee bude hor\u00faca noc. A veru aj bola, gu\u013eky len tak lietali, hv\u00edzdali dookola. R\u00e1no dedinu obsadili Ma\u010fari s\u00a0Nemcami a\u00a0preto\u017ee ve\u013ea Rusov sa prezlieklo do civilu a\u00a0strie\u013eali zo striech domov boli sme v\u00a0podozren\u00ed zo spojenectva s\u00a0Rusmi. Aj do \u00a0n\u00e1\u0161ho\u00a0 domu pri\u0161iel Rus namieril na apovku samopal a\u00a0\u017ee uk\u00e1\u017e ako sa ide na poval. \u010ci sa dalo poveda\u0165 nie? Dr\u017eala som sa apovku a\u00a0oni iba uk\u00e1zali \u017ee stade.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Aj po\u010das vojny boli z\u00e1bavy, \u0161li sme s\u00a0kamar\u00e1tkou Zuzkou z\u00a0jednej takej z\u00e1bavy, post\u00e1vali sme e\u0161te na rohu a\u00a0rozpr\u00e1vali sa. Aj ke\u010f ulice Pitvaro\u0161a neboli osvetlen\u00e9, zbadali sme,\u00a0 ako sa r\u00fati n\u00e1kladiak pln\u00fd rusk\u00fdch vojakov. T\u00ed na n\u00e1s za\u010dali vykrikova\u0165 \u017ee:<em> \u201eb\u00e1ri\u0161ne, b\u00e1ri\u0161ne\u201c<\/em>. Auto spomalilo a\u017e zastavovalo. My sme v\u0161ak ne\u010dakali a\u00a0za\u010dali sme be\u017ea\u0165. Ako na potvoru v\u0161etky dvercia boli zamknut\u00e9. Tak sme ako bez du\u0161e dobehli po tmav\u00fdch uli\u010dk\u00e1ch a\u017e domov do Kov\u00e1\u010dov. Zatrieskali sme na okno, fri\u0161ko n\u00e1s pustili a\u00a0potom ma b\u00e1\u010di odviedli domov. Cez de\u0148 sme sa zato s nimi\u00a0 zhov\u00e1rali, m\u0148a volali Zoja.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ale aj s\u00a0Rusmi sa obchodovalo \u2013 oni chceli p\u00e1lenku a\u00a0vymie\u0148ali ju za to \u010do cestou ul\u00fapili. P\u00e1lenka sa\u00a0p\u00e1lila z\u00a0kukurice, lebo Adam vedel z\u00a0cukrovaru na Mez\u0151hegyesi obstara\u0165 tak\u00fd \u00a0hned\u00fd odpadov\u00fd cukor a\u00a0\u010di repu. V\u00a0noci chodil k\u00a0cukrovaru a\u00a0tam mu to pod\u00e1vali cez plot a\u00a0v\u00a0noci sa p\u00e1lenka aj p\u00e1lila. Pravda\u017ee aj vtedy bol z\u00e1kaz p\u00e1li\u0165, ale pre Rusov to bolo na v\u00fdmenu ve\u013emi vz\u00e1cne.\u00a0 Raz mal jeden kr\u00e1snu l\u00e1tku na \u0161aty. Mamovka mi ju vybrali, len\u017ee suseda Rikkova im ju predchytila pre Marku a\u00a0t\u00e1 bola tedy e\u0161te mal\u00e1. Mamovka sa vtedy s\u00a0\u0148ou za toto pohnevali.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri \u017eeleznici za sodovkar\u0148ou sa rozhodli vojaci spravi\u0165 mal\u00e9 letisko. Pobrali n\u00e1s \u013eud\u00ed z\u00a0dediny, aby sme i\u0161li zarovn\u00e1va\u0165 ro\u013eu. K letisku viedol chodn\u00ed\u010dek, pole bolo zam\u00ednovan\u00e9, my sme sa tam dostali ale jeden chlapec st\u00fapil ved\u013ea a\u00a0m\u00edna ho roztrhala. Ku\u010der\u00e1kovci\u00a0 b\u00fdvali na kraji dediny, a\u00a0tak vojaci \u010do chceli prejs\u0165 cez zam\u00ednovan\u00e9 pole, zobrali b\u00e1\u010diho aby i\u0161iel pred nimi aby jeho vyhodilo prv\u00e9ho. Nebolo na v\u00fdber, b\u00e1\u010di s\u00a0ve\u013ek\u00fdm strachom i\u0161li vpredu a\u00a0za nimi vojaci, len\u017ee on na m\u00ednu nena\u0161\u013eapil ale zato oni \u00e1no. M\u00edny ich roztrhali a\u00a0vyhodili do vzduchu. B\u00e1\u010di Ku\u010der\u00e1k som potom ukr\u00fdval u\u00a0n\u00e1s, lebo sa b\u00e1l, \u017ee by ho obvinili \u017ee ich sk\u00e1ntril.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ke\u010f sa strie\u013ealo a bombardovalo, poschov\u00e1vali sme sa v\u00a0bunkroch. Na\u0161i ho spravili medzi susedov\u00fdm domom a\u00a0stohmi slamy a\u00a0k\u013eukato pokryli pevn\u00fdm drevom. Ukryli sa u\u00a0n\u00e1s aj susedia. Jedn\u00fdm sa krava utrhla a\u00a0spla\u0161en\u00e1 behala po z\u00e1hrade. Ja som be\u017eala do plev\u00e1rne lebo sme tam mali vyve\u0161an\u00fa bielu bielize\u0148 tak mo\u017eno preto tak strie\u013eali. Zakr\u00e1dala som sa poza stoh, ale aj plev\u00e1re\u0148 sa triasla, v\u00a0ruke som mala hodiny a\u00a0ke\u010f to buchlo plevy ma zasypali. Stre\u013eba bola ve\u013ek\u00e1. Ke\u010f to pominulo, zistili sme v\u00a0stohu ve\u013ek\u00fa dieru a\u00a0ke\u010f mamovka prikladali slamu na ohe\u0148 len to tak b\u00fachalo. Ke\u010f tak rozm\u00fd\u0161\u013eam, nebol to dobr\u00fd n\u00e1pad ma\u0165 bunker za stohom, ve\u010f keby sa bol zap\u00e1lil, boli by sme sa udusili dymom. U susedov sa Rus postavil priamo na bunker a\u00a0strie\u013eal dookola len to tak rapkalo. Tak ho potom vydurili, \u017ee choj vo\u013eade, ve\u010f keby tam boli hodili gran\u00e1t tak vylet\u00ed aj cel\u00fd bunker do povetria.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0t\u00fa hor\u00facu noc sa narodila \u0160rankovcom dc\u00e9ra Zuzka. Odrodili ju mamovka e\u0161te so \u017eenami z\u00a0rodiny. Ved\u013ea v\u00a0izbe bola natla\u010den\u00e1 ostatn\u00e1 rodina. Okn\u00e1 boli zatemnen\u00e9.\u00a0 Ak\u00edsi stark\u00ed si slabo okn\u00e1 zatemnili. Ako sedeli na posteli b\u00e1\u0165a a si zapa\u013eovali fajku, sta\u010dilo tak\u00e9to mal\u00e9 svetielko a\u00a0hodili im tam gran\u00e1t. Na\u0161li ich tam mrtvych a po izbe bolo plno peria.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">I\u0161li sme s\u00a0kamar\u00e1tkou Zuzkou Kov\u00e1\u010dovou\u00a0 von, k\u00a0art\u00e9zskej studni. V strede bola stoli\u010dka, na nej chud\u00e1k rusk\u00fd vojak zbeh, ktor\u00e9ho jeho vlastn\u00ed ml\u00e1tili, cel\u00e9ho ho skrvavili. Potom sa naklonil k\u00a0studni a\u00a0e\u0161te dostal ranu \u017eelezom po hlave. Potom ho nalo\u017eili na voz a\u00a0viezli ho pre\u010d na popravu. Nechceli sme sa na toto d\u00edva\u0165, iba\u017ee rusk\u00ed vojaci n\u00e1s odtia\u013e nepustili, aby sme vraj videli ako sa trestaj\u00fa zbehovia. Vojaci presp\u00e1vali kade tade po domoch. Ke\u010f spali u\u00a0n\u00e1s, tak\u00ed zav\u0161ivaven\u00ed, museli sme zaka\u017ed\u00fdm meni\u0165 slamu v\u00a0stro\u017eliakoch, sp\u00e1li\u0165 to na \u010dom spali. Mamovka sa v\u017edy b\u00e1li aby sa mi vo\u013eaktor\u00fd do postele nepridal. Ko\u013ekor\u00e1z som musela aj cez plot preliez\u0165 a\u00a0do susedov uteka\u0165 alebo k\u00a0star\u00fdm rodi\u010dom. U\u00a0n\u00e1s v\u017edy len tak\u00ed oby\u010dajn\u00ed vojaci presp\u00e1vali. D\u00f4stojn\u00edkom, ke\u010f bolo treba vari\u0165, pozbierali \u017eeny aj po ulici a\u00a0odviezli ich na Mez\u0151hegyes aby im krumple \u010distili a\u00a0varili. Raz doniesli tridsa\u0165 hus\u00ed \u2013 \u017ee treba o\u0161klba\u0165, vy\u010disti\u0165 a\u00a0upiec\u0165, tak sme po domoch piekli. \u017deny sa ich b\u00e1li. Raz pri\u0161li za takou \u017eeni\u010dkou Rusi \u017ee: <em>\u201edavaj bari\u0161ne\u201c<\/em>, a\u00a0ona povedala \u017ee nem\u00f4\u017ee, lebo m\u00e1 len jedny a\u00a0nadvihla sukne aby uk\u00e1zala pan\u010duchy. Ona myslela \u017ee h\u013eadaj\u00fa <em>\u201chari\u0161ne\u201c<\/em>, \u010di\u017ee pan\u010duchy, a\u00a0oni h\u013eadali jej dc\u00e9ry alebo nejak\u00e9 \u017eeny. A\u00a0veru sa sem tam na\u0161li aj radodajky \u010do s\u00a0nimi i\u0161li. Na kopanie z\u00e1kopov zobrali chlapov z\u00a0dediny, aj apovka boli z\u00e1kopy kopa\u0165. Ke\u010f za\u010dala stre\u013eba apovka sa schovali do z\u00e1kopu, ale r\u00fd\u013e zostal hore, tak mu zostrelili r\u00fa\u010dku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Aby sme nepri\u0161li o\u00a0po\u017eive\u0148 aj o\u00a0ostatn\u00e9, apovka vykopali v\u00a0komore ve\u013ek\u00fa a\u00a0hlbok\u00fa jamu ktor\u00fa vystlali slamou. Do nej vlo\u017eili plachtu a\u00a0zabalili do nej uter\u00e1ky, plachty, poste\u013en\u00fa bielize\u0148, oble\u010denie, top\u00e1nky, ale aj slaninu, klb\u00e1su a\u00a0such\u00fa po\u017eive\u0148. Pozakr\u00fdvali zase slamou, zasypali zvrchu zem, to sme pozadup\u00e1vali a\u00a0nakl\u00e1dli navrch v\u0161elijak\u00e9 haraburdie z\u00a0komory, aby nebolo ni\u010d vidie\u0165. Iba mas\u0165 sme nechali v\u00a0komore a\u00a0ke\u010f sme sa vr\u00e1tili bolo z\u00a0nej hrs\u0165ami bran\u00e9 a\u00a0zostalo iba m\u00e1lo.Vojaci ju na\u0161li a\u00a0minuli.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ma\u010fari n\u00e1s obvinili zo spolupr\u00e1ce\u00a0 s\u00a0Rusmi a\u00a0nariadili evaku\u00e1ciu, \u017ee vraj n\u00e1s chceli nahna\u0165 do Tisy. 3.okt\u00f3bra 1944 vybubnovali a\u00a0zhroma\u017edili \u013eud\u00ed na\u00a0 pa\u017eiti a\u00a0nariadili odchod s\u00a0nieko\u013ekod\u0148ovou po\u017eiv\u0148ou. Bolo chladno, st\u00e1le pr\u0161alo, nepr\u00edjemn\u00e1 da\u017ediv\u00e1 jese\u0148. \u013dudia si pobrali do batohov to najnutnej\u0161ie a\u00a0i\u0161li ako mohli, na ko\u0148och, ko\u010doch, bicykloch a\u00a0t\u00ed \u010do ni\u010d nemali pe\u0161o. \u0160li sme v \u0161\u00edkoch. Sprev\u00e1dzali n\u00e1s ozbrojen\u00ed Ma\u010fari, kr\u00e1\u010dali poved\u013ea n\u00e1s ak niekto vybo\u010dil, tak strie\u013eali aj ke\u010f len do vzduchu. I\u0161li sme v\u00a0noci, potme bolo vidie\u0165 iba svetielka miest kde sa bombardovalo smerom na Nagysz\u00e9n\u00e1s, ktor\u00fd bol p\u00e4tdesiat kilometrov. Ja som i\u0161la pe\u0161o, lebo Pa\u013eo zobral na voz deti a\u00a0star\u00fdch. Viezla sa aj \u0160rankova, s\u00a0t\u00fdm jednod\u0148ov\u00fdm die\u0165a\u0165om Zuzkou. Ka\u017ed\u00fd si myslel, \u017ee to diev\u010da to h\u00e1dam ani nepre\u017eije. Len\u017ee ja, p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 som sa potulovala s\u00a0kamar\u00e1tkami, niekde na poli sme na\u0161li mrkvu a\u00a0t\u00fa sme hr\u00fdzli. I\u0161li sme a\u017e do noci a\u00a0potom na p\u00e1r hod\u00edn sme si pospali, kto kde. Ja som si na\u0161la miesto v\u00a0stohu, kde bola moja rodina som ani nevedala. Ve\u010der sme prespali v\u00a0troch koniciach kde boli aj zvierat\u00e1, niektor\u00ed spali pod vozmi, kto kde. R\u00e1no 4. okt\u00f3bra sme pokra\u010dovali v\u00a0ceste. 5. okt\u00f3bra sa tak strie\u013ealo, \u017ee sme nemohli ani len vyjs\u0165. Potom sa \u0161lo \u010falej. Na kri\u017eovatke rozde\u013eovali \u013eud\u00ed na sala\u0161e a\u00a0ja rozt\u00falan\u00e1 som nevedela kam m\u00e1m \u00eds\u0165. Darmo sme sa p\u00fdtali kam poslali Juh\u00e1sovcov, vojaci ani nevedeli, \u017ee tam tak\u00ed s\u00fa. Na\u0165astie Pa\u013eo ma na tej kri\u017eovatke h\u013eadal, aj mi riadne vynadal\u00a0po pr\u00e1ve, lebo takto som sa mohla strati\u0165. Na\u0161ich sme dobehli. V\u0161etk\u00fdch n\u00e1s nahnali do ma\u0161tale a\u00a0tam sme sa zlo\u017eili na slame. Bol tam smrad a\u00a0zvierat\u00e1, ktor\u00e9 nahnali po viac kusov do boxov aby bolo pre n\u00e1s miesto. Anka mala tri mesiace. Ne\u010faleko na sala\u0161i b\u00fdvala Ma\u010farka, \u010do sa z\u013eutovala nad mladou rodinou a\u00a0nechala ich vyspa\u0165 sa v\u00a0dome. Aj tam som nechtiac vyviedla, \u010do som nechcela. Ke\u010f Pa\u013eova preba\u013eovala Anku, oprela som jej no\u017ei\u010dku o\u00a0\u0161por\u00e1k a\u00a0tak som jej ju pripiekla, \u017ee kr\u00edkala na \u017eiv\u00e9ho boha. Mamovka i\u0161li na druh\u00fd de\u0148 z\u00a0v\u010fa\u010dnosti, \u017ee m\u00f4\u017eu by\u0165 vn\u00fatri Ma\u010farke pom\u00f4c\u0165 seka\u0165 k\u00f3rovie. V\u0161etci\u00a0 mali nejak\u00fa robotu a\u00a0n\u00e1s si nikto nev\u0161\u00edmal.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">My so Zuzkou Kov\u00e1\u010dovou p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9, sme sa vybrali na Orosh\u00e1z do mesta na n\u00e1kupy. Chceli sme mel\u00f3n a\u00a0kvasnice. Zo skladu sme pre\u0161li ved\u013ea les\u00edka a\u00a0potom krivolak\u00fdmi cesti\u010dkami do mesta. Tu sa sputila ve\u013ek\u00e1 stre\u013eba, gu\u013eky lietali, bomby kvackali, v\u0161etci sa schovali do \u00fakrytu, iba my sme nemali kam \u00eds\u0165. Aj n\u00e1s volali tak\u00ed Ma\u010fari aby sme i\u0161li s\u00a0nimi do \u00fakrytu, ale my sme sa b\u00e1li, \u017ee ke\u010f sa dozvedia \u017ee sme Slovenky ubl\u00ed\u017eia n\u00e1m. Keby n\u00e1s tam na ulici bolo zabilo, nikto by ani nevedel kto sme. Tak sme sa rozbehli a\u00a0utekali \u010do n\u00e1m nohy sta\u010dili nasp\u00e4\u0165 na majer. Gu\u013eky hvi\u017edali okolo n\u00e1s. V\u00a0les\u00edku u\u017e bolo plno Rusov, prestrelka bola pr\u00e1ve tam, boli sme uprostred\u00a0 stre\u013eby. Lietalo n\u00e1m to nad hlavami z\u00a0jednej strany na druh\u00fa, ale na majer sme sa dostali \u017eiv\u00e9 a\u00a0zdrav\u00e9. 7.okt\u00f3bra u\u017e boli na majeri Rusi, tak\u00fd jeden bol na koni mal kr\u00e1sne nabl\u00fdskan\u00e9 \u010di\u017emy a\u00a0povedal, \u017ee u\u017e sa budeme m\u00f4c\u0165 vr\u00e1ti\u0165 domov. N\u00e1\u0161 Pa\u013eo sa vybral medzi prv\u00fdmi. Zobral kone a\u00a0o\u00a0i\u0161iel. Apovka ho nechceli pusti\u0165 sam\u00e9ho, a\u00a0tak i\u0161li s\u00a0n\u00edm. Len\u017ee pri najbli\u017e\u0161ej dedine e\u0161te boli Nemci a\u00a0tak sa ukryli v\u00a0krajnom dome. Ke\u010f Nemci do\u0161li do dvora sp\u00fdtali sa \u010die s\u00fa to kone. Pa\u013eo musel prizna\u0165 \u017ee jeho. Nalo\u017eili do voza mun\u00edciu a\u00a0on musel s\u00a0nimi \u00eds\u0165 a\u017e do Budape\u0161ti. Cesta sa v\u0161ak inak skon\u010dila. Zajali ich Rusi a\u00a0aj ke\u010f bol Pa\u013eo civil, musel do Ruska do zajatia. Domov sa im dostala spr\u00e1va iba tak, \u017ee Pa\u013eo vyhodil z\u00a0vlaku list, ktor\u00fd nejak\u00e1 dobr\u00e1 du\u0161a doru\u010dila, a\u00a0tak sa dozvedeli \u017ee je v\u00a0Rusku. Po ceste sp\u00e4\u0165 sme videli mrtvych vojakov. Uprostred cesty st\u00e1la \u00faboh\u00e1 krava, ktor\u00e1 mala odstrelen\u00fa nohu, v\u0161etci ju iba obch\u00e1dzali, ch\u00fa\u010fa od bolesti bu\u010dala a\u00a0nikto jej to neu\u013eah\u010dil. V pondelok 9. okt\u00f3bra i\u0161li v\u0161etci sp\u00e4\u0165. Rusi na tankoch po kamenici, aj na aut\u00e1ch a\u00a0vozoch sa prev\u00e1\u017ealo, niektor\u00ed e\u0161te prespali na Orosh\u00e1zkych sala\u0161och.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Apovka sa dostali domov. My tri \u017eeny s\u00a0mal\u00fdm die\u0165a\u0165om \u2013 Ankou vo voz\u00edku sme \u0161\u013eapali pe\u0161o domov. B\u00e1li sme sa, tak na kraji dediny sme sa zastavili u\u00a0Majov, aby i\u0161li b\u00e1\u010di s\u00a0nami domov. Aj bola tma aj sme videli nadut\u00e9 zdochliny zvierat a\u00a0mrtvoly, ale b\u00e1\u010di nechceli \u00eds\u0165 s\u00a0nami, \u017ee by ich mohli vojaci zobra\u0165.\u00a0Nevedela som kde m\u00e1m otca a\u00a0brata. 10. okt\u00f3bra i\u0161li domov v\u0161etci. Pri\u0161li sme do dediny ve\u010der a\u00a0b\u00e1li sme sa \u00eds\u0165 do domu, \u017ee \u010do tam n\u00e1jdeme. Po dedine behali prasat\u00e1, kravy. V\u0161etky ohrady boli pol\u00e1man\u00e9, ulice pln\u00e9 m\u0155tvych vojakov a\u00a0zabit\u00fdch kon\u00ed. Na kolieska voz\u00edka sa n\u00e1m namotali nejak\u00e9 dr\u00f4ty, ledva sme do\u0161li. Apovka boli doma u\u017e zak\u00farili a\u00a0pozah\u00e1\u0148ali na\u0161e zvierat\u00e1 domov, vykopali skr\u00fd\u0161u s\u00a0potravinami. Na druh\u00fd de\u0148 mamovka upiekli chleba aby bolo \u010do jes\u0165. Zmizli hodinky, \u010do apovka doniesli zo Szegedu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Do ve\u013ekej jamy \u010do zostala po bombardovan\u00ed nakopili m\u0155tve zvierat\u00e1 a\u00a0zah\u00e1dzali. M\u0155tvych vojakov pozn\u00e1\u0161ali na tri k\u00f4pky, zvl\u00e1\u0161\u0165 Ma\u010farov, Nemcov a\u00a0Rusov. Na dedine zostala aj nevybuchnut\u00e1 bomba, okolo nej urobili tak\u00fa ohradu a\u00a0potom pri\u0161li vojaci a\u00a0zne\u0161kodnili ju. U\u00a0n\u00e1s boli aj Kurucovci s\u00a0dvomi Roh\u00e1rov\u00fdmi chlapcami. Juca Roh\u00e1rov\u00e1 si bola na Pitvaro\u0161i nak\u00fapi\u0165, deti nechala na\u00a0Pitvaro\u0161i a\u00a0sama sa pobrala na s\u00e1la\u0161 domov. Ku\u010der\u00e1kovci cel\u00e1 rodina ne\u0161li na Nagysz\u00e9n\u00e1s, ale k\u00a0nim na s\u00e1la\u0161. Ke\u010f pri\u0161la Juca domov, boli u\u00a0nich Rusi a chceli ju zn\u00e1silni\u0165, tam v\u0161etk\u00fdm pred o\u010dami. Prosila ich, aby ju nechali a\u00a0neubli\u017eovali jej. Vtedy sa \u0148ani\u010dka Ku\u010der\u00e1kov\u00e1 za\u010dali modli\u0165 a\u00a0ruky sp\u00edna\u0165 k\u00a0nebu a\u00a0ako ver\u00edca modlitbu odrieka\u0165 akoby v\u00a0nejakom inom jazyku. Tu sa Rusi pobrali pre\u010d. Oslobodenie Pitvaro\u0161a je datovan\u00e9 6.okt\u00f3bra 1944.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova02.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter  wp-image-1771\" src=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova02.jpg\" alt=\"\" width=\"339\" height=\"460\" srcset=\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova02.jpg 374w, https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova02-221x300.jpg 221w\" sizes=\"auto, (max-width: 339px) 100vw, 339px\" \/><\/a><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><em>Zuzana Juh\u00e1sov\u00e1<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Brat Adam bol vtedy v\u00a0Er\u010di pri Budape\u0161ti na po\u013en\u00fdch pr\u00e1cach, tam kvackali bomby a\u00a0lietali gu\u013eky, a\u00a0tak sa pobral pe\u0161o domov. V\u00a0pe\u0161tianskych novin\u00e1ch p\u00edsali, \u017ee Slov\u00e1kov na\u017een\u00fa a\u00a0utopia v\u00a0Tise. Cez rieku sa preplavil v\u00a0\u010dlne bez vesiel, iba \u010d\u013eapkal rukami, a\u00a0tak sa dostal na druh\u00fd breh. Tam ho zajali Rusi. Na noc ho zatvorili, zobrali mu v\u0161etko \u010do mal na sebe, dali mu star\u00e9 obdrat\u00e9 handry a\u00a0pustili ho. Domov pri\u0161iel v\u00a0janu\u00e1ri 1945 chor\u00fd, vyhladovan\u00fd a\u00a0biedny a\u00a0pln\u00fd vredov. Noci presp\u00e1val kde sa dalo aj prikryt\u00fd kab\u00e1tom ved\u013ea mrtvoly, aj po ma\u0161taliach a\u00a0stohoch.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri\u0161la jar a \u00a0bl\u00ed\u017eil sa koniec vojny.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">E\u0161te k\u00fdm prech\u00e1dzali vojaci cez dedinu nebol pokoj, k\u00a0n\u00e1m pri\u0161iel tak\u00fd Rumun, \u017ee sa chce vyk\u00fapa\u0165. Tak sme mu museli zohria\u0165 vodu, nachysta\u0165 koryto do izby a\u00a0nanosi\u0165 vody. Ke\u010f u\u017e tam sedel, tak m\u0148a volal umy\u0165 chrb\u00e1t. Ej ale som utekala z\u00a0domu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ke\u010f nesk\u00f4r Pa\u013eo rozpr\u00e1val o\u00a0Ruskom zajat\u00ed, povedal \u017ee on sa tam mal dobre, vedel po slovensky, ma\u010farsky a\u00a0rusky sa nau\u010dil, a\u00a0tak robil tlmo\u010dn\u00edka. Domov sa dostal a\u017e po vojne v\u00a0\u0161tyridsiatom \u00f4smom, ke\u010f sme my u\u017e boli pres\u00eddlen\u00ed na Slovensko. Ke\u010f pri\u0161iel do n\u00e1\u0161ho domu na Pitvaro\u0161i, otvorili mu cudz\u00ed \u013eudia, tak h\u013eadal \u010falej. Za\u0161iel k\u00a0b\u00e1\u010di Marcimu, t\u00ed sa nevys\u0165ahovali a\u00a0iba tak vedel kde h\u013eada\u0165. B\u00e1\u0165a Marci ho nahov\u00e1rali aby ostal v\u00a0Ma\u010farsku, \u017ee nemaj\u00fa deti a\u00a0cel\u00fd majetok bude jeho. Ale Pa\u013eo chcel za \u017eenou a\u00a0dc\u00e9rou, aj ke\u010f bola mo\u017enos\u0165 \u017ee by sa aj oni boli vr\u00e1tili.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><a href=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova03.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter  wp-image-1772\" src=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova03-1024x768.jpg\" alt=\"\" width=\"548\" height=\"411\" srcset=\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova03-1024x768.jpg 1024w, https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova03-300x225.jpg 300w, https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova03-768x576.jpg 768w, https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova03-285x214.jpg 285w\" sizes=\"auto, (max-width: 548px) 100vw, 548px\" \/><\/a><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><em>Zuzana Chovan\u010d\u00edkov\u00e1, roden\u00e1 Juh\u00e1sov\u00e1 <\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><em>(1929, Pitvaro\u0161 \u2013 2017, Senec)<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Autorka spomienok: Zuzana Chovan\u010d\u00edkov\u00e1, roden\u00e1 Juh\u00e1sov\u00e1<\/strong><\/p>\n<p><strong>Spomienky zaznamenala a sp\u00edsala dc\u00e9ra Vierka Mokr\u00e1\u0148ov\u00e1<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>Ak m\u00e1te zaznamenan\u00e9 spomienky ve\u013emi radi ich zverejn\u00edme. Nap\u00ed\u0161te n\u00e1m na <strong>mkozuch@centrum.sk<\/strong><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Aj ke\u010f vojna za\u010dala u\u017e v\u00a0roku 1939, na Pitvaro\u0161i sme ju e\u0161te tak nec\u00edtili. V\u0161etko sme si sami dor\u00e1bali, nakupova\u0165 bolo treba iba cukor, petrolej a\u00a0so\u013e, a tak sme nejak\u00fdm nedostatkom netrpeli. Ani vojnu sme nepre\u017e\u00edvali tak \u0165a\u017eko ako v\u00a0Budape\u0161ti, odkia\u013e chodili \u013eudia po dedin\u00e1ch a\u00a0pon\u00fakali zlato a\u00a0ko\u017euchy za chlieb m\u00faku a\u00a0in\u00fa po\u017eive\u0148. Ale v\u00a0roku <a href=\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=1769\" rel=\"nofollow\"><span class=\"sr-only\">Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Spomienky na vojnu od Zuzany Chovan\u010d\u00edkovej, rodenej Juh\u00e1sovej<\/span>[&hellip;]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1771,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-1769","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/05\/Chovancikova02.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1769","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1769"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1769\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1773,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1769\/revisions\/1773"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/1771"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1769"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1769"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1769"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}