![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/06\/chov01.png\")
<\/a><\/p>\nCentrum Pitvaro\u0161a v\u00a0polovici 20. storo\u010dia<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv Anny Lehockej, Pitvaro\u0161)<\/em><\/p>\n Sta\u010d\u00ed\u00a0 mi zavrie\u0165 o\u010di a\u00a0vid\u00edm sa pri art\u00e9zskej pumpe na \u0161tvorcovom n\u00e1mest\u00ed\u010dku. Tam je moja ovoda a \u0161kola, pomn\u00edk padl\u00fdm z\u00a0prvej svetovej vojny, do v\u00fd\u0161ky tr\u010d\u00ed ve\u017ea kostola. Aj dnes e\u0161te toto v\u0161etko stoj\u00ed. Lek\u00e1r je tam kde bol niekedy, aj obchod a kr\u010dma kde som chodila tancova\u0165 tie\u017e e\u0161te stoj\u00ed. Ach, ako rada by som to e\u0161te raz v\u0161etko videla. Ke\u010f som sa pred p\u00e1r rokmi presved\u010dila \u017ee stoj\u00ed aj m\u00f4j rodn\u00fd dom aj rodn\u00fd dom mojich star\u00fdch rodi\u010dov, moja du\u0161a tak pookriala, c\u00edtila som sa op\u00e4\u0165 ako to mal\u00e9 diev\u010datko, v\u00a0bezpe\u010d\u00ed\u00a0 n\u00e1\u0161ho mal\u00e9ho slovensk\u00e9ho\u00a0 domova v\u00a0ma\u010farskom svete. Na\u0161a rodina to boli mamovka, apovka, moji dvaja bratia a\u00a0ja. N\u00e1\u0161 dom st\u00e1l na \u0161tvrtej ulici, bol ako ostatn\u00e9 pitvaro\u0161sk\u00e9 domy: m\u00fary vyb\u00edjan\u00e9, sedlov\u00e1 trstinov\u00e1 strecha s\u00a0dreven\u00fdm \u0161t\u00edtom (apostaryho dom mal vyrez\u00e1van\u00fd tulip\u00e1nov\u00fd vzor), dvoma oknami na prednej izbe, gangom, dvercami a\u00a0ve\u013ek\u00fdmi dvojkr\u00eddlov\u00fdmi vr\u00e1tami do dvora. Cez de\u0148 bolo odomknut\u00e9, iba na noc sa zahasprovali dvercia aj vr\u00e1ta. Pred domom bol gar\u00e1d. Ulicu ka\u017ed\u00fd de\u0148 \u017eeny vyzametali, v\u00a0lete aj s\u00a0krh\u013eou poliali na trojl\u00edstkov\u00fd vzor. Ka\u017ed\u00fa jar, pred Ve\u013ekou nocou, dom okalili v\u00e1pnom. Izby sa kalili a\u017e v\u00a0lete. V\u0161etko bolo na bielo, iba nesk\u00f4r sa kuchy\u0148a ma\u013eovala na farebno. M\u00e1vali sme \u017elt\u00fa a\u00a0na sten\u00e1ch boli \u010dere\u0161\u0148ov\u00e9 vzory, ale dali sa k\u00fapi\u0165 aj in\u00e9 vzory v obchode. Ob\u00fdvali sme na\u0161u predn\u00fa izbu, na dvoch predn\u00fdch okn\u00e1ch boli z\u00e1clonky s\u00a0anjelikmi, medzi oknami bolo zavesen\u00e9 do\u0161ikma zrkadlo. Pod n\u00edm bola kanapej. Napravo mali poste\u013e mamovka s\u00a0apovkom. Nad poste\u013eou visel ich obraz \u2013mamovka a\u00a0 apovka vo vojenskom a\u00a0s\u00a0vyznamenan\u00edm, v\u00a0drevenom \u010diernom r\u00e1me.<\/p>\n Star\u00fd apovka Adam Juh\u00e1s v\u00a0uniforme<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv Vierky Mokr\u00e1\u0148ovej, Senec)<\/em><\/p>\n Obrazy sme nemali, iba \u010fal\u0161ie zar\u00e1movan\u00e9 fotografie. Aj mamostar\u00fa a\u00a0apostaryho. Za ich poste\u013eou bola moja poste\u013e. Postele boli dreven\u00e9, sp\u00e1valo sa na stro\u017eliakoch plnen\u00fdch slamou a\u00a0vank\u00fa\u0161och a\u00a0perin\u00e1ch plnen\u00fdch per\u00edm. Ak n\u00e1m bolo chladno, d\u00e1vala sa zahriata tehla pod nohy. Potom u\u017e len biela pec okolo ktorej bola lavica. Na \u013eavej strane e\u0161te pod oknom bola rohov\u00e1 lavica so stolom, potom kas\u0148a, okno a\u00a0poste\u013e mojich bratov. Stredom izby, pod stropom, i\u0161la ve\u013ek\u00e1 hrada. Z\u00a0hrady visela petrolejka. Toto bola izba kde sme \u017eili najm\u00e4 v\u00a0zime, lebo leto sme tr\u00e1vili v\u00a0letnej kuchyni a\u00a0pravda\u017ee vonku. Do izby sa vch\u00e1dzalo z\u00a0pitvora. Do pitvora viedli z\u00a0gangu sklenen\u00e9 dvere, napravo za nimi bol reg\u00e1l s\u00a0riadom oproti. Na druhom konci bol st\u00f4l so stoli\u010dkami, na stene boli dvierka od pece a\u00a0\u0161por\u00e1k. K\u00farilo sa \u010dutkami (korene z\u00a0kukurice), korov\u00edm, \u0161\u00fa\u013ekami a slamou. Niektor\u00ed k\u00farili aj vysu\u0161en\u00fdmi kravsk\u00fdmi lajnami, ale my sme mali dos\u0165 paliva. Na druhej strane bol um\u00fdvac\u00ed k\u00fat s\u00a0lav\u00f3rom a\u00a0kanty s\u00a0vodou aj l\u00e1di\u010dka na \u010distenie obuvi. Z\u00a0pitvora viedli dvere do zadnej izby, to bola na\u0161a izba na cistvo, kde boli skrine, kas\u0148a, poste\u013e s\u00a0nastlan\u00fdmi vank\u00fa\u0161mi a\u00a0perinami. V\u00a0skrini sme mali na\u0161e sviato\u010dn\u00e9 h\u00e1by. V\u013eavo od dver\u00ed boli dve men\u0161ie okn\u00e1. Na konci gangu boli za dverami dreven\u00e9 schody na povalu. Na povale boli star\u00e9 h\u00e1by, top\u00e1nky, ale viselo tam v\u00a0zime aj m\u00e4so zo zab\u00edja\u010dky. Uskladnen\u00e9 tam bolo aj obilie a\u00a0kukurica, lebo my sme nemali kot\u00e1rku. Pivnicu sme nemali tak ako v\u00e4\u010d\u0161ina domov. Pod strie\u0161kou sa dalo prejs\u0165 k\u00a0ma\u0161tali, kde sme oby\u010dajne m\u00e1vali dve kravy a\u00a0dva kone. Potom bola komora, chlievy, kur\u00edn a\u00a0murovan\u00fd z\u00e1chod. A\u017e \u010falej bol plevinec so z\u00e1sobou pliev na k\u0155menie zvierat. Oproti sme mali letn\u00fa kuchy\u0148u, za \u0148ou bola cie\u0148a s\u00a0vozom sa\u0148ami a\u00a0ostatn\u00fdm potrebn\u00fdm. Hnojisko bolo a\u017e \u00faplne na konci z\u00e1hrady. Hnoj sa oby\u010dajne v\u00a0zime vyv\u00e1\u017eal na role.<\/p>\n Mamovka poch\u00e1dzali z\u00a0dvan\u00e1ctich det\u00ed, patrili medzi mlad\u0161ie diev\u010dence. Syn bol iba jeden – Martin. \u017de vraj niekto v\u00a0hneve mamostar\u00fa preklial aby viac syna nemala a\u00a0ani nemala. Mamostar\u00e1 Zuzana, roden\u00e1 Gemeri bola drobn\u00e1 \u017eena, zato apostar\u00fd bol riadny chlapisko. Pri to\u013ek\u00fdch de\u0165och sa bolo \u010do obraca\u0165, a\u00a0tak robili popri v\u0161etkom e\u0161te kofu. Chodili aj s\u00a0apostar\u00fdm s\u00a0vozom, poskupovali \u00farodu, vaj\u00ed\u010dka, zeleninu, hydinu a\u00a0chodili pred\u00e1va\u0165 do Makova, Szegedi alebo Komlou\u0161a. Za svojho \u017eivota za 17 rokov porodili 12 det\u00ed, pochovali tri dc\u00e9ry. Do\u017eili sa 71 rokov. Apostar\u00fd Pavol \u0160ebok sa do\u017eili 83 rokov, dochoval ich syn Martin. Mali 28 vn\u00fa\u010dat, tak\u017ee sa cel\u00e1 rodina nemohla naraz sch\u00e1dza\u0165. Mali dohodu kto kedy pr\u00edde na n\u00e1v\u0161tevu. Apostar\u00fd svoje vn\u00fa\u010datk\u00e1 s\u00a0l\u00e1skou po\u0161ticoval a\u00a0v\u017edy mal pre ne cukr\u00edk vo va\u010dku. Aj apovka boli z\u00a0dvan\u00e1ctich det\u00ed, nikdy mi to nespom\u00ednali, ale mo\u017eno ani nevedeli, lebo piati zomreli ako mal\u00ed. Mama im zomrela ke\u010f mali dvan\u00e1s\u0165 rokov a\u00a0otec sa o\u017eenil znova, lebo o\u00a0sedem det\u00ed sa bolo treba postara\u0165. O ich detstve ni\u010d neviem, neboli ani \u017eiadne fotky. Mamovkina rodina v\u017edy spolu dr\u017eala.<\/p>\n Sestry mali medzi sebou ve\u013emi pekn\u00fd vz\u0165ah. P\u00edsali si a\u00a0oslovali sa \u201e sestri\u010dka moja milen\u00e1\u201c. Ke\u010f sa moja mamovka narodili, mala\u00a0 u\u017e najstar\u0161ia sestra sedemn\u00e1s\u0165. Vyd\u00e1vali sa mlad\u00e9. Cudz\u00ed sa tam nepri\u017eenili ani neprivydali, cel\u00e1 dedina bola skoro jedna rodina. Ak neboli s\u00farodenci, tak boli bratn\u00edci, alebo z\u00a0druh\u00e9ho kolena. \u017dili cel\u00fd \u017eivot v\u00a0jednej dedine. Rozpr\u00e1vali, ako chodili s\u00a0kr\u010dahom po vodu a v\u017edy, ke\u010f pri\u0161li k\u00a0domu sa z\u00a0kr\u010daha napili. Ke\u010f to zbadala pani, ktorej t\u00fa vodu nosili, zaka\u017ed\u00fdm vodu vyliala a poslala ju po nov\u00fa. Do\u0161lo im, \u017ee ak bud\u00fa z\u00a0kr\u010dahu zaka\u017ed\u00fdm odp\u00edja\u0165, ve\u013ea sa e\u0161te nachodia po vodu.<\/p>\n Star\u00e1 mamovka Katar\u00edna Juh\u00e1sov\u00e1<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv Vierky Mokr\u00e1\u0148ovej, Senec)<\/em><\/p>\n Mamovka boli v\u017edy u\u017e aj ako mlad\u00e1 buc\u013eat\u00e1, e\u0161te sa nosili aj \u0161irok\u00e9 sukne, \u010do im e\u0161te pridalo. Aj ony si na\u0161li ml\u00e1denca u\u017e ako mlad\u00e1, iba\u017ee v\u00a0prvej svetovej vojne padol. Pomaly u\u017e mali dvadsa\u0165, \u010do u\u017e bola star\u00e1 dievka a\u00a0do vydaja sa nemali. S apovkom sa u\u017e videli pri \u017eatve, ale akosi im nepadol do oka. Zdal sa im tak\u00fd navelik\u00f4. Apovka boli oficier, \u010di\u017emy, biele nohavice, biele rukavi\u010dky, vykr\u00faten\u00e9 f\u00fazy \u2013 no vojensk\u00fd p\u00e1n. Stalo sa to tak, \u017ee pr\u00e1ve ke\u010f boli vo vojenskej slu\u017ebe po prejden\u00ed troch rokov pri\u0161la vojna, a\u00a0tak museli osta\u0165 ako vojak vo vojne. Pre\u017eili \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy, vo vojne im padol aj brat \u0160tefan, sami boli v\u00e1\u017ene ranen\u00fd. Ej ale fe\u0161\u00e1k boli za mlada ve\u013ek\u00fd a\u00a0v\u00a0uniforme s\u00a0vykr\u00faten\u00fdmi baj\u00fazami! Aj vyznamenanie dostali, vojensk\u00fd kr\u00ed\u017e. Mamovka\u00a0 robili v\u00a0cukrovare ke\u010f u\u017e nebolo doma na roli\u00a0 \u010do, a\u00a0tak ich p\u00e1r razy doprev\u00e1dzali. Mamovka apovkovi vykali, apovka jej tykali. Mamovka mali dvadsa\u0165 ale apovka u\u017e skoro tridsiatnik. Porozpr\u00e1vali sa a\u00a0apovka sa sp\u00fdtali – i\u0161la by si za m\u0148a? A\u00a0mamovka na to, \u017ee ke\u010f ma daj\u00fa. Doma zva\u017eovali, \u017ee ve\u010f m\u00e1 dom, jeho rodi\u010dia u\u017e ne\u017eili, dobre jej bude. V jej veku u\u017e boli diev\u010dence povyd\u00e1van\u00e9, \u017eena nemohla \u017ei\u0165 bez mu\u017ea, nedok\u00e1zala by\u0165 sebesta\u010dn\u00e1. Na dedine neboli ani \u017eiadne rozvody. Ak \u017eena mala smolu a\u00a0mala mu\u017ea alkoholika alebo\u00a0ju bil, neost\u00e1valo jej in\u00e9 ako trpie\u0165. Inak by nebola mala z\u00a0\u010doho \u017ei\u0165. \u017divite\u013eom rodiny bol iba mu\u017e. A\u00a0tak bola svadba. Na svadbu poz\u00fdvali zv\u00e1\u010di, obvykle ke\u010f sa vych\u00e1dzalo z\u00a0kostola, lebo tam bol ka\u017ed\u00fd. Svadba na Pitvaro\u0161i mala vo\u013eakedy zvyk, \u017ee rodina mladej sa svadbila u\u00a0nej doma, rodina mlad\u00e9ho u\u00a0neho. Nevesta bola u\u017e po\u010das svadby v\u00a0dome \u017een\u00edcha. \u010ci to tak bolo e\u0161te aj na svadbe mojich rodi\u010dov neviem. Sob\u00e1\u0161 mali v\u00a0kostole na Pitvaro\u0161i d\u0144a 6.5.1919 o\u00a014.hod. V\u00fdbavu a\u00a0duchny jej na ko\u010di prev\u00e1\u017eali do domu \u017een\u00edcha. V\u00fdbavu za\u010dali diev\u010da\u0165u chysta\u0165 e\u0161te k\u00fdm bola mali\u010dk\u00e1. Na\u00a0 roli\u010dke\u00a0 sa v\u017edy nechal k\u00fasok kde posadili \u013ean alebo konope, to potom spracovali, konope sa mo\u010dili na r\u00edte, potom sekali na tek\u00fdch dreven\u00fdch se\u010dk\u00e1ch, vl\u00e1kna pre\u010des\u00e1vali na klincov\u00fdch \u010des\u00e1koch a\u00a0potom na kolovr\u00e1tku spriadli na nite. V\u00a0zime ke\u010f nebolo roboty vonku sa tkali pl\u00e1tna, z\u00a0t\u00fdch potom po\u0161ili v\u00fdbavu – obrus, uter\u00e1ky, poste\u013en\u00e9 oblie\u010dky a\u00a0toto e\u0161te vy\u0161\u00edvali. Bu\u010f strojom alebo ru\u010dne. Vo\u013eakedy sa nenosili na svadbu biele \u0161aty, to pri\u0161lo a\u017e nesk\u00f4r, ani f\u00e1te\u013e na hlave. Nevesta bola v\u00a0pitvaro\u0161skom kroji, ktor\u00fd bol \u010dierny. Gece\u013ea s\u00a0na\u0161\u00edvanou lemovkou, bl\u00fazka leve\u0161ka a\u00a0kr\u00ed\u017eom strapcav\u00fd ru\u010dn\u00edk, u\u017e ako \u017eena mala\u00a0 \u010depiec. V\u0161etky \u017eeny \u010di diev\u010dat\u00e1 nosili dlh\u00e9 vlasy, zatia\u013e \u010do diev\u010dence vrko\u010de s\u00a0ma\u0161\u013eami \u2013 lieta\u010dkami. \u017deny mali vrko\u010d skr\u00faten\u00fd do kontika, podpichnut\u00fd ihlicou. Na Pitvaro\u0161i bolo zvykom, \u017ee mladucha i\u0161la za nevestu a\u00a0ke\u010f\u017ee apovka u\u017e rodi\u010dov nemali, odi\u0161li do domu svojho mu\u017ea a\u00a0boli hne\u010f svojou gazdinou. Oble\u010denie \u017eien sa od seba neodli\u0161ovalo. Nosili prusliaky, na to pri\u0161li opleck\u00e1 a\u00a0potom bl\u00fazky leve\u0161ky, sukne boli dlh\u00e9 naberan\u00e9 gecele, pod nimi spodn\u00e9 sukne. Ke\u010f bola zima nosili ko\u017eu\u0161inov\u00e9 vesty a\u00a0vlniaky, na hlave \u010depiec a\u00a0ru\u010dn\u00edk. Na noh\u00e1ch top\u00e1nky alebo \u010di\u017emi\u010dky. Mu\u017ei nosili biele ko\u0161ele, vesty, \u010dierne nohavice, klob\u00faky a\u00a0\u010di\u017emy.<\/p>\n Prv\u00fd syn Pa\u013eo sa\u00a0narodil v roku 1924. Mamovka boli v\u017edy py\u0161n\u00e1 na svojho prvoroden\u00e9ho, potom sa narodil Adam 1926. Postele vtedy boli dos\u0165 vysok\u00e9, namiesto matracov boli stro\u017eliaky \u2013 vrecovina vypchat\u00e1 slamou a\u00a0na\u00a0posteli b\u00fdvali poukladan\u00e9 vank\u00fa\u0161e a duchny. Narodila som sa pred\u010dasne, v\u00a0\u00f4smom mesiaci. Vyzeralo to \u017ee zo m\u0148a ni\u010d nebude a\u00a0\u017ee h\u00e1dam ani nepre\u017eijem. Dali ma do ko\u0161\u00edka do perinky a\u00a0za pec do kuckova. Babica zak\u00e1zala otv\u00e1ra\u0165 nasilu o\u010dk\u00e1 a\u00a0len ma k\u0155mili ly\u017ei\u010dkou s\u00a0cukrovou vodou. Mamovka horekovali, \u017ee kone\u010dne diev\u010datko a\u00a0ni\u010d z\u00a0neho nebude, ke\u010f po mesiaci som sa ozvala aj o\u010di otvorila. Takto som\u00a0 pri\u0161la na svet ja, mal\u00e1 pitvaro\u0161anka. Cuml\u00edky neboli, deti\u010dky cumlali\u00a0 u\u0161\u00fa\u013ean\u00fa chlebov\u00fa striedku s\u00a0cukrom v\u00a0handri\u010dke, volali to pomldzok. Plienky si ka\u017ed\u00e1 \u017een\u00e1 v\u00a0o\u010dak\u00e1van\u00ed pripravovala postupne z\u00a0bielej l\u00e1tky, ktor\u00fa ob\u0161ila. Izby naviac neboli, aby matka s\u00a0die\u0165a\u0165om boli oddelen\u00e9 od ostatnej rodiny v \u0161estonedel\u00ed, oddelili ju\u00a0 bielou plachtou. V tomto \u010dase jej pom\u00e1hali \u017eeny z\u00a0rodiny. Ke\u010f bolo die\u0165a uplakan\u00e9, uvarili mu makov\u00fd odvar, niekedy sa veru aj neprebralo. Alebo bolo nepokojn\u00e9 lebo ho \u201euriekli\u201c a\u00a0to napravili tak, \u017ee do \u00fast sa nabrala voda a\u00a0tv\u00e1ri\u010dka die\u0165a\u0165a sa um\u00fdvala opakom ruky. Potom t\u00e1 \u010do to robila utrela tv\u00e1ri\u010dku\u00a0 vn\u00fatornou stranou svojej spodnej ko\u0161ielky. Aby sa tomu zabr\u00e1nilo, d\u00e1vali die\u0165a\u0165u nie\u010do \u010derven\u00e9. Deti sa nevozili vo voz\u00edkoch ale nosili v\u00a0plachti\u010dke. Tak boli v\u017edy s\u00a0mamou, aj pri robote. Aj vo\u013eakedy sa narodili nezdrav\u00e9 deti, len babice im nevedeli pom\u00f4c\u0165 do \u017eivota. Neboli inkub\u00e1tory, deti sa rodili doma, babica musela v\u0161etko zvl\u00e1dnu\u0165 sama. Ja som mala \u0161\u0165astie, \u017ee som pre\u017eila a\u00a0bolo zo mn\u0148a \u201eriadno diov\u010da\u201c.<\/p>\n Zuzana Chovan\u010d\u00edkov\u00e1, roden\u00e1 Juh\u00e1sov\u00e1<\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv Vierky Mokr\u00e1\u0148ovej, Senec)<\/p>\n \n U\u00a0n\u00e1s<\/strong><\/p>\n R\u00e1no sa u\u00a0n\u00e1s za\u010d\u00ednalo ve\u013emi skoro. Apovka vstali u\u017e o\u00a0\u0161tvrtej, bolo treba nak\u0155mi\u0165 zvierat\u00e1, vykyda\u0165, v\u00a0zime to bolo e\u0161te za tmy s\u00a0lamp\u00e1\u0161om. Mamovka zak\u00farili v \u0161por\u00e1ku, rozk\u00farili pec\u00a0 a pok\u00fdm apovka pri\u0161li dnu, bolo treba ra\u0148ajky pripravi\u0165. Um\u00fdvalo sa v\u00a0lav\u00f3re. Voda sa r\u00fdchlo zohriala, nielen prasat\u00e1m na zab\u00e1ranie ale aj na um\u00fdvanie. Mydlo na um\u00fdvanie sa kupovalo. Mamovka si z\u00a0dlh\u00fdch vlasov uplietli vrko\u010d a\u00a0ten sto\u010dili a\u00a0podpichli do kont\u00edka. \u010cepiec doma nenosili. Potom si ka\u017ed\u00fd \u0161iel po svojej pr\u00e1ci. Mamovka i\u0161li kravy podoji\u0165, mlieko si oddelili, \u010do pre n\u00e1s a\u00a0zvy\u0161ok odovzdali na predaj Vargovcom na Hlavnej ulici. Aj vaj\u00ed\u010dka pozbierali hne\u010f r\u00e1no, aby ich sliepky nepo\u017erali. Aj z\u00a0t\u00fdch nechali len to\u013eko \u010do potrebovali pre n\u00e1s a\u00a0ostatn\u00e9 tie\u017e odniesli na predaj. Raz za t\u00fd\u017ede\u0148 n\u00e1m vyplatili. V\u00a0zime apovka opravovali n\u00e1radie, plietli alebo opravovali ko\u0161e. Do ko\u0161a si doniesli kukuricu a\u00a0t\u00fa mrvili \u0161\u00fa\u013ekom o\u00a0\u0161\u00fa\u013eok. V\u00a0zime pl\u00e1novali \u010do sa kedy bude robi\u0165, sledovali kedy u\u017e bude treba robi\u0165 \u017eatvu, kedy ora\u0165 a\u00a0\u010do a\u00a0kde sadi\u0165. Mamovka zatia\u013e robili in\u00e9 \u017eensk\u00e9 pr\u00e1ce a\u00a0t\u00fdch bolo ve\u013emi ve\u013ea. Riadili, varili, piekli, prali, \u017eehlili, tkali bu\u010f pokrovce alebo l\u00e1tku, priadli, \u0161ili, vy\u0161\u00edvali, p\u00e1rali perie, k\u0155mili hydinu, podsyp\u00e1vali sliepku alebo hus. Klonka bola oby\u010dajne v\u00a0izbe pod chlap\u010denskou poste\u013eou. Na jese\u0148 pchali ka\u010dky a\u00a0husi, \u0161topali ich namo\u010denou kukuricou. Ve\u010der museli znova podoji\u0165 kravy a\u00a0spracova\u0165 mlieko, m\u00fati\u0165 maslo, odobera\u0165 smotanu, robi\u0165 tvaroh. Mamovka robievali do z\u00e1soby brdovce a\u00a0\u0161ifl\u00edky do polievky. V\u00a0sobotu v\u017edy piekli chleby, chlieb sa jedol skoro s\u00a0ka\u017ed\u00fdm jedlom. Dokonca ako ma\u0161krta bol mastn\u00fd pocukrovan\u00fd chlieb. V sobotu b\u00fdvali halu\u0161ky \u010di u\u017e s\u00a0makom, tvarohom, vaj\u00ed\u010dkami, kapustou, alebo zemiakmi. Pr\u00edprava obeda zaberala tie\u017e dos\u0165 \u010dasu, ak mala by\u0165 hydina, najprv bolo treba zareza\u0165, o\u0161klba\u0165, vypitva\u0165 a\u00a0potom u\u017e sa mohlo vari\u0165. \u010casto sa d\u00e1valo jedlo vari\u0165 priamo do pece. Ve\u013ea jed\u00e1l bolo z\u00a0cesta. Riad sa um\u00fdval vo vajlingu iba s\u00a0hor\u00facou vodou, lebo s\u00a0\u0148ou sa potom zab\u00e1rali prascom pomyje. M\u00faka bola vo vreciach v\u00a0komore, mlet\u00e1 v\u00a0pivaro\u0161skom mlyne z\u00a0vlastn\u00e9ho \u017eita. Aj mak, fazu\u013eu, \u0161o\u0161ovicu, tekvicu, repu, zeleninu \u010di zemiaky sme si dopestovali svoje. Zo zab\u00edja\u010diek sme mali\u00a0 \u0161unku, tla\u010denku, klb\u00e1sy a\u00a0slaninu \u010do viseli v\u00a0komore na dr\u00fakoch, v\u00a0b\u00e1dkoch mas\u0165, o\u0161kvarky, v\u00a0masti zaliate pe\u010den\u00e9 m\u00e4so. V lete a\u00a0na jese\u0148 bolo treba obera\u0165 a\u00a0zav\u00e1ra\u0165 ovocie, vari\u0165 lekv\u00e1r v\u00a0kotl\u00edku z\u00a0o\u010disten\u00e9ho a\u00a0potla\u010den\u00e9ho ovocia. Mie\u0161alo sa s\u00a0drevenou varecou. Rezali sa makovice, um\u00fdval a\u00a0su\u0161il sa mak, su\u0161ila a\u00a0cepovala a\u00a0vyf\u00fakala sa fazu\u013eu, pozberali sa tekvice,\u00a0 ktor\u00e9 sa rese\u013eovali v\u00a0zime pre zvierat\u00e1. My sme si upiekli tekvicov\u00e9 jadierka. Nasu\u0161ili sa slivky, jab\u013a\u010dka, tie boli aj uskladnen\u00e9, tak aby boli na cel\u00fa zimu. Mamovka, tak ako aj ostatn\u00e9 \u017eeny robili od jari do zimy vonku, boli hrab\u00e1\u010dky, okop\u00e1vali, pom\u00e1hali pri \u017eatve, l\u00e1ma\u010dke, zberov\u00fdch pr\u00e1cach.<\/p>\n <\/p>\n Detstvo<\/strong><\/p>\n Na detstvo si spom\u00ednam ako na najkraj\u0161ie obdobie. Na\u0161e hry boli o\u00a0napodob\u0148ovan\u00ed \u017eivota, ktor\u00fd sme okolo seba videli. Hr\u00e1vali sme sa\u00a0na svadby, behali po zasypan\u00fdch zem\u013eank\u00e1ch. Zostal po nich aj po to\u013ek\u00fdch rokoch kopcovit\u00fd povrch, po pa\u017eiti. Rodi\u010dia mali to\u013eko pr\u00e1ce s\u00a0obstar\u00e1van\u00edm ob\u017eivy, \u017ee nemali to\u013eko \u010dasu, aby sa n\u00e1m venovali, museli sme im pom\u00e1ha\u0165 ko\u013eko sme vedeli zvl\u00e1dnu\u0165. Aj sme \u0161antili, raz brat Pa\u013eo nazbieral \u017eaby na mo\u010diari a\u00a0napchal ich medzi riad. Ke\u010f mamovka otvorili dvierka skoro ich zr\u00e1nik schytil. Pa\u013eo sa br\u00e1nil, \u017ee to s\u00fa jeho \u201ePipike\u201c. U\u017e ako mal\u00e9 diev\u010da som doma ve\u013ea pom\u00e1hala, ke\u010f i\u0161li v\u0161etci na ro\u013eu, mala som na starosti aj varenie, ale upratovanie som v\u017edy mala najrad\u0161ej.<\/p>\n Ve\u013ea sme behali naboso. Rada som mala mlieko \u010derstvo nadojen\u00e9. Ke\u010f mamovka dojili, postavila som sa\u00a0s\u00a0hrn\u010dekom k\u00a0nim a\u00a0rovno mi do\u0148ho nadojili a\u00a0e\u0161te tepl\u00e9 som pila a\u017e som mala mlie\u010dne f\u00fazy. \u013d\u00fabila som aj smotanku, dobr\u00fa hust\u00fa. Mamovke sa nepozd\u00e1valo, \u017ee ako to, \u017ee mlieko je tak\u00e9 chudobn\u00e9 na smotanu, tak spovedali apovku, \u017ee ako tie kravy k\u0155mi, \u010di im d\u00e1va dos\u0165 k\u0155menia a\u00a0zelen\u00e9ho a\u00a0to ja som z\u00a0mlie\u010dnakov vyjedala smotanku. Tak som sa priznala, \u017ee ja som t\u00e1 ma\u0161krtnica. Mamovka mi zav\u0161e aj kus klb\u00e1sy \u0161uchli, chlapci iba mastn\u00fd chlieb dostali a\u00a0aj si po\u0161omrali, \u017ee Zuza m\u00e1 lep\u0161ie. Najlep\u0161\u00ed kol\u00e1\u010d pre m\u0148a bol ten, \u010do z\u00a0neho kosti tr\u010dali.<\/p>\n St\u00f4l v\u00a0pitvore mal naspodku tak\u00e9 prekr\u00ed\u017een\u00e9 dosky a ke\u010f raz k\u00a0n\u00e1m pri\u0161iel komin\u00e1r\u00a0tam som sa aj s\u00a0kamar\u00e1tkou Zuzkou schovala. Vyliezli sme si na tie dosky aby n\u00e1m nebolo vidie\u0165 nohy a\u00a0\u010du\u0161kali sme pod obrusom, ktor\u00fd bol tak\u00fd dlh\u00fd, \u017ee n\u00e1s zakr\u00fdval. Komin\u00e1ra sme sa b\u00e1li, ke\u010f sme neposl\u00fachali, tak n\u00e1s stra\u0161ili, \u017ee pre n\u00e1s pr\u00edde komin\u00e1r. Dvere sa nezamk\u00fdnali, tak sa zrazu zjavil vo dver\u00e1ch. Nikto nebol doma. Cel\u00e9 vy\u013eakan\u00e9 sme do\u010dkali pod stolom k\u00fdm neodi\u0161iel. Istotne n\u00e1s videl ale nechcel n\u00e1s e\u0161te viac vystra\u0161i\u0165.<\/p>\n <\/p>\n B\u00e1bika<\/strong><\/p>\n B\u00e1biky som\u00a0 si vyr\u00e1bala sama, boli iba z\u00a0drievok a\u00a0zo \u0161\u00fapolia. Vl\u00e1sky boli z\u00a0kukurice, \u0161at\u00f4\u010dky mali u\u0161it\u00e9 z\u00a0handri\u010diek. Aj tak to boli tie najkraj\u0161ie b\u00e1biky a\u00a0dalo sa s\u00a0nimi hra\u0165. Chlapci sa hr\u00e1vali s\u00a0loptami z\u00a0konsk\u00fdch vlasov alebo z\u00a0dreva vyrez\u00e1van\u00fdmi hra\u010dkami.<\/p>\n Ke\u010f boli apovka v\u00a0Szolnoku odveden\u00fd, vyzeralo to, \u017ee bude vojna, doniesol mi stade kr\u00e1snu porcel\u00e1nov\u00fa b\u00e1biku a\u00a0chlapcom hodinky. Ja som ju dost\u00e1vala iba na chv\u00ed\u013eku na pohranie a\u00a0potom som ju vr\u00e1tila do krabice. Bola to najkraj\u0161ia b\u00e1bika ak\u00fa som kedy mala. Rikkovcom, na\u0161im susedom, sa zr\u00fatil plot a\u00a0tak som mala str\u00e1\u017ei\u0165, aby prasat\u00e1 nepre\u0161li do z\u00e1hrady. B\u00e1biku som si polo\u017eila opatrne na stoli\u010dku. Ke\u010f sa v\u0161ak prasat\u00e1 prer\u00fatili okolo, vybehla som za nimi. \u0160katu\u013ea spadla a\u00a0b\u00e1bike sa hlava rozbila na m\u00e1rne k\u00fasky. Plakala som tak stra\u0161ne, \u017ee sa \u013eudia\u00a0 zastavovali, \u017ee h\u00e1dam mi niekto zomrel. Horekovala som, \u017ee keby sa aspo\u0148 hlava nebola rozbila. Mamovka\u00a0 povedali, \u017ee vari ani za nimi nebudem tak plaka\u0165. Mala som potom e\u0161te b\u00e1biku z\u00a0Rumunska, t\u00fa mi k\u00fapili ke\u010f sme boli na trhu. Tak som sa b\u00e1la \u00eds\u0165 s\u00a0\u0148ou cez hranice, schov\u00e1vala som ju,\u00a0 aby mi\u00a0 ju nebodaj coln\u00edci nevzali.<\/p>\n Ani zmie\u0148ovan\u00e9 hodinky nedopadli dobre. Zabudli si ich bratia vzia\u0165 so sebou ke\u010f bola evaku\u00e1cia \u00a0(n\u00faten\u00fd pochod na Nagysz\u00e9n\u00e1s v\u00a0roku 1944<\/em>) a\u00a0ke\u010f sa vr\u00e1tili do domu, nebolo po hodink\u00e1ch ani stopy. Bu\u010f ich vzali Rusi alebo Ma\u010fari .<\/p>\n \n Sladk\u00e9 drievko\u00a0 <\/strong><\/p>\n Na Pitvaro\u0161i mnoh\u00ed pestovali sladk\u00e9 drievko, \u00fa\u010dinn\u00e9 proti n\u00e1dche aj chr\u00edpke. Aj my sme ho doma m\u00e1vali. Mamovka ho mali v\u00a0kasni odlo\u017een\u00e9. Raz sa vybrali mamovka k\u00a0svojim rodi\u010dom, apovka do spolku a\u00a0my tri deti sme ostali sam\u00e9 doma. Brat Adam si zmyslel, \u017ee chce sladk\u00e9 drievko a\u00a0na\u0161iel ho v\u00a0kasni odlo\u017een\u00e9 ved\u013ea z\u00e1paliek. Z\u00e1palky\u00a0 poznal, lebo mu apovka robievali mal\u00fd ohn\u00ed\u010dek, a\u00a0tak si ich zobral a\u00a0urobil si k\u00f4pku ne\u010faleko stohu slamy a\u00a0zap\u00e1lil. Ako v\u0161ak nosil t\u00fa slamu, tratil ju a\u00a0vytvoril tak cesti\u010dku k\u00a0stohu. Nezb\u013akla len k\u00f4pka ale aj t\u00e1 cesti\u010dka ako z\u00e1paln\u00e1 \u0161n\u00fara k\u00a0stohu a\u00a0chytil sa horie\u0165 aj stoh. Hasili susedia aj hasi\u010di a\u00a0mamovka neboli doma. Dozvedeli sa \u010do sa u\u00a0nich deje a\u017e ke\u010f sa ich susedy p\u00fdtali, \u017ee vari u\u00a0v\u00e1s horelo? Vtedy odpadli. Adam, ktor\u00fd sa na\u013eakal \u010do to spravil, be\u017eal do spolku a\u00a0tam sa schoval pod stolom. Pod obrusom ho nebolo vidie\u0165 a\u00a0b\u00e1l sa aj uk\u00e1za\u0165 za to \u010do vyviedol. Dlho ho h\u013eadali v\u00a0strachu \u010di pri tom po\u017eiari nezhorel. Ke\u010f sa u\u017e na\u0161iel, br\u00e1nil sa\u00a0 t\u00fdm, \u017ee sa nazdal \u017ee zhor\u00ed iba to \u201etutuj\u00ed\u010da\u201c (kukur\u00ed\u010da).<\/p>\n \n \u0160kola<\/strong><\/p>\n Predt\u00fdm ne\u017e som i\u0161la do \u0161koly chodila som aj do \u00favody ako sme \u0161k\u00f4lku volali. Mali sme tam ma\u010farsk\u00fa u\u010dite\u013eku. Stalo sa, \u017ee boli tam detsk\u00e9 latr\u00ednky, s\u00a0drevenou podlahou. Jedna hnil\u00e1 doska sa prevalila a\u00a0u\u010dite\u013eka sa prepadla do jamy. Nestalo sa jej ni\u010d, ale bola cel\u00e1 umazan\u00e1. My deti sme vystra\u0161ene kri\u010dali. Dodnes si to pam\u00e4t\u00e1m. Ja som do \u00favody chodila len ob\u010das, nebola som tam zap\u00edsan\u00e1.<\/p>\n V \u0161kole sme sa museli u\u010di\u0165 po ma\u010farsky, nerozumela som \u010do sa u\u010d\u00edm, ale odrecitovala som to naspam\u00e4\u0165. Najhor\u0161\u00ed\u00a0 bol zemepis. Na za\u010diatku ka\u017ed\u00e9ho vyu\u010dovania bola ma\u010farsk\u00e1 modlitba \u2013Tan\u00edt\u00e1s elott<\/em> a\u00a0na konci op\u00e4\u0165 modlitba – Tan\u00edt\u00e1s ut\u00e1n<\/em>. Cez dlh\u00e9 zimn\u00e9 ve\u010dery som sa skl\u00e1\u0148ala nad petrolejkou aby som si vedela urobi\u0165 \u00falohu. Elektrinu sme nemali, t\u00e1 bola a\u017e ke\u010f sme sa pres\u00edd\u013eovali. Ob\u010das sa nad plame\u0148om aj vlasy pri\u0161kvarili. Cestou do \u0161koly som si zvykla k\u00fapi\u0165 u\u00a0Krn\u00e1\u010dov mal\u00e9 grili\u00e1\u0161e. Boli to tak\u00e9 val\u010deky z\u00a0p\u00e1len\u00e9ho cukru a\u00a0orechov. Krn\u00e1\u010dovci m\u00e1vali pred domom stol\u00edk na ktorom boli ma\u0161krty rozlo\u017een\u00e9 a\u00a0tomu deti neodolali. Na konci ka\u017ed\u00e9ho \u0161kolsk\u00e9ho roka bola verejn\u00e1 sk\u00fa\u0161ka, pred v\u0161etk\u00fdmi, aby sme uk\u00e1zali \u010do sme sa nau\u010dili. U\u010dite\u013e d\u00e1val ot\u00e1zky a\u00a0na tie sme odpovedali alebo sme recitovali. Pekne som spievala, a\u00a0tak som si doma pospevovala \u0161kolsk\u00e9 pesni\u010dky – po ma\u010farsky. Bratia ma posmievali, \u017ee b\u00e9kam a\u00a0preto som prestala spieva\u0165. Aj divadlo som si zahrala, robila som anjela. Nepam\u00e4t\u00e1m sa ko\u013eko som mala rokov, ke\u010f n\u00e1s ma\u010fark\u00fd u\u010dite\u013e vyzval\u00a0 aby sme v\u00a0\u0161kole skandovali \u201eErdo viszza\u201c <\/em>\u00a0(nasp\u00e4\u0165 zem). Asi bola nejak\u00e1 politick\u00e1 situ\u00e1cia, tomu sme v\u0161ak nerozumeli. Z\u00e1kladn\u00e1 \u0161kola bola 6 rokov, za\u010dala som chodi\u0165 v\u00a0roku 1935, skon\u010dila som v\u00a0roku 1941. Po skon\u010den\u00ed som i\u0161la na hospod\u00e1rsku \u0161kolu ktor\u00e1 mala trva\u0165 3 roky, ale vojna mi \u0161t\u00fadium prekazila. V apr\u00edli 1944 som ukon\u010dila ro\u010dn\u00edk, \u0161kolu zavreli. Po vojne u\u017e \u0161kola otvoren\u00e1 nebola a\u00a0ke\u010f sme sa vys\u0165ahovali na Slovensko som u\u017e mala osemn\u00e1s\u0165. Do \u0161koly som u\u017e viac ne\u0161la. Na gymn\u00e1zium chodilo z\u00a0Pitvaro\u0161a m\u00e1lo det\u00ed, ro\u013en\u00edckych v\u00f4bec, ale len z\u00a0remeseln\u00edckych a\u00a0tak\u00fdch p\u00e1nskej\u0161\u00edch rod\u00edn. Chodili v\u00a0rovno\u0161at\u00e1ch a\u00a0na hlav\u00e1ch mali \u010diapky.<\/p>\n \n U lek\u00e1ra\u00a0 <\/strong><\/p>\n Lek\u00e1ra bolo treba plati\u0165, a\u00a0tak k\u00fdm nebolo nie\u010do v\u00e1\u017ene sa k\u00a0doktorovi nechodilo. Ke\u010f bolelo hrdlo, dobre ho vymastili a\u00a0zabalili do teplej mokrej handry. Navrch such\u00fa, aby sa dobre sparilo. Na ka\u0161e\u013e d\u00e1vali mastn\u00fd obklad na priedu\u0161ky a\u00a0bolo treba dobr\u00fdm mastn\u00fdm chlebom zajeda\u0165. Kv\u00f4li celkov\u00e9mu ozdraveniu sa prikladali pijavice. To som videla ako sa napili krvi a\u00a0boli obrovsk\u00e9, potom z\u00a0nich vytla\u010dili krv, dali ich do vody a\u00a0asi znovu vedeli pou\u017ei\u0165. Ani ja som \u00a0lek\u00e1rovi nechodievala, ob\u010das som si odrela kolen\u00e1, zasypala som si ich prachom z\u00a0cesty (\u010do nebolo ve\u013emi m\u00fadre ani zdrav\u00e9). Na Pitvaro\u0161i bol doktor u\u00a0ktor\u00e9ho som bola prv\u00fd raz\u00a0 ke\u010f boli v\u00a0\u0161kole v\u0161i. Predo mnou sedela kamar\u00e1tka s\u00a0bohat\u00fdm vrko\u010dom, hlavy sme si d\u00e1vali dokopy a\u00a0naraz ma len za\u010dala svrbie\u0165 hlava, roz\u0161kriabala som ju a\u017e do krvi a\u00a0v\u0161i si do r\u00e1n ponakladali vaj\u00ed\u010dka. Plakala som, ke\u010f mi povedali, \u017ee treba vlasy ostriha\u0165 \u2013 tak\u00e1 diev\u010di\u010dka sa u\u017e bez vlasov hanb\u00ed. Na v\u0161i sa d\u00e1vali petrolejov\u00e9 z\u00e1baly, a\u00a0tak sa mi tak\u00e9 chrasty spravili na hlave, \u017ee som musela \u00eds\u0165 k\u00a0doktorovi. Jeho syn chodil s\u00a0bratom Pa\u013eom do \u0161koly, vymie\u0148ali si desiate. On nosil do \u0161koly\u00a0 torti\u010dky a\u00a0Pa\u013eo iba gerge\u0148e z\u00a0kukuri\u010dnej m\u00faky a jemu chutili pr\u00e1ve tie. Aj doktor mi chcel najprv necha\u0165 ostriha\u0165 vlasy, ale \u017ee som plakala, dal mi nejak\u00fa mas\u0165 a\u00a0prelie\u010dil ma.<\/p>\n Hor\u0161ie bolo ak niekto v\u00e1\u017ene ochorel, k\u00a0doktorovi sa i\u0161lo a\u017e ke\u010f nebolo inej pomoci. Ak nebolo \u010d\u00edm zaplati\u0165 museli preda\u0165 bu\u010f kravi\u010dku, alebo aj\u00a0 kus po\u013ea. Vypomohla aj ostatn\u00e1 rodina. Zdravotn\u00e9 poistky mali len t\u00ed \u010do robili v\u00a0cukrovare alebo niekde vo fabrike. Ani k\u00a0zub\u00e1rovi sa nechodilo. Ke\u010f u\u017e zub ve\u013emi bolel, holi\u010d ho vytrhol. Pri takomto zub\u00e1r\u010den\u00ed\u00a0 u\u017e \u0161tyridsa\u0165ro\u010dn\u00e9 \u017eeny vyzerali ako starenky. Zuby nemali, vlasy \u0161ediv\u00e9, od slnka vysu\u0161en\u00e1 poko\u017eka, zroben\u00e9, v\u00a0ru\u010dn\u00edkoch a\u00a0\u0161irok\u00fdch sukniach, ani nebolo divu, \u017ee som ich u\u017e brala ako\u00a0 ve\u013emi star\u00e9. Star\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed u\u017e nevl\u00e1dali \u0165a\u017eko robi\u0165 oby\u010dajne varovali mal\u00e9 deti ke\u010f ostatn\u00ed robili na roliach. Ak niekto zomrel, v\u00a0truhle le\u017eal v\u00a0izbe kde sa konal vyrastov \u2013 spievali sa pri m\u0155tvom n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne. M\u00e1lokedy sa stalo \u017eeby niekto pri truhle vykladal, pla\u010dky nemali. Truhlu na cintor\u00edn vyn\u00e1\u0161ali v\u00a0sklenom pohrebnom voze \u0165ahanom ko\u0148mi (\u010f\u00e1sko\u010d). N\u00e1hrobn\u00e9 kamene boli bet\u00f3nov\u00e9 s\u00a0ornamentom – \u013eudov\u00fdm mot\u00edvom. Pr\u00edbuzn\u00fdch poz\u00fdvali na kar.<\/p>\n \n Stud\u0148a<\/strong><\/p>\n V\u00a0ka\u017edom dome mali v\u00e1hadlov\u00fa stud\u0148u, pri nej v\u00e1lov z\u00a0ktor\u00e9ho pil dobytok. Bola dos\u0165 hlbok\u00e1, dreven\u00fdmi kl\u00e1tmi obohnan\u00e1 kv\u00f4li bezpe\u010diu. Na takej ty\u010di bolo zavesen\u00e9 vedro a\u00a0na\u0161ikmo klada s\u00a0ktorou sa vedro sp\u00fa\u0161\u0165alo. Voda v\u00a0studni bola tvrd\u00e1, pou\u017e\u00edvala sa na polievanie a\u00a0pre zvierat\u00e1. Raz som skoro do tej studne spadla. Mali sme bl\u00edzo strom \u2013 moru\u0161u a\u00a0ja som vyliezla, aby som si naoberala aj pre deti \u010do tam so mnou boli. Jeden kon\u00e1r bol nahnut\u00fd a\u017e nad stud\u0148u a\u00a0ke\u010f pr\u00e1ve tam boli najzrel\u0161ie. Len\u017ee ako som sa tam driapala, kon\u00e1r sa za\u010dal pod mojou v\u00e1hou nakl\u00e1\u0148a\u0165 a\u017e nad stud\u0148u. Vtedy za\u010dali aj v\u0161etky deti od strachu kri\u010da\u0165 a\u00a0to zapo\u010dula susedka na\u0148i\u010dka Rikkov\u00e1, napokon aj ich Marka bola u\u00a0n\u00e1s. Pr\u00e1ve l\u00fapali hrach, nechali v\u0161etko tak a\u00a0dobehli k\u00a0n\u00e1m. Aj ony sa vy\u0161kriabali na strom a\u00a0pomaly ma \u0165ahali za nohy a\u00a0ja som sa pos\u00favala nasp\u00e4\u0165. Takto mi zachr\u00e1nili \u017eivot, lebo keby som do tej studne bola padla, dnes\u00a0by som tu u\u017e nebola. Stud\u0148a v\u00a0lete bola aj na\u0161a chladni\u010dka. Do vedra sme dali tak do \u0161tvrtiny vody a\u00a0do toho sa dal hrniec s\u00a0jedlom a\u00a0spustilo sa to do studne. Nie a\u017e po vodu, stud\u0148u zasekli tak, aby vedro bolo vo vzduchu. Takto sme si zvykli chladi\u0165 aj mel\u00f3ny. No preto\u017ee voda na pitie ani varenie nebola, nosili sme ju z\u00a0art\u00e9zskej v\u00a0kant\u00e1ch. Ke\u010f som si zmyslela, \u017ee chcem \u00eds\u0165 do dediny, ponalievala som vodu do hrncov alebo s\u00a0krhlou vyoblievala\u00a0 chodn\u00edk. Niektor\u00ed chodili po vodu s\u00a0voz\u00edkom a\u00a0d\u00e1vali si ju do suda, nemuseli potom chodi\u0165 tak \u010dasto. Nesk\u00f4r Neblovci spravili razen\u00fa stud\u0148u a\u00a0to som u\u017e mala zo \u0161tvrtej ulice o\u00a0tretinu bli\u017e\u0161ie. Ale na vodu som chodila rada, lebo \u0161ikovn\u00fd frajer mi ju poniesol a\u00a0ja som sa z\u00a0domu von dostala.<\/p>\n Pili sme nielen vodu ale aj s\u00f3dovku. Bola v\u00a0tak\u00fdch sklen\u00fdch f\u013ea\u0161iach s\u00a0kovovou hlavicou a\u00a0to bolo na v\u00fdmenu. S\u00f3dovk\u00e1rne boli na Pitvaro\u0161i dve, chodievali sme do obidvoch. Jednu mali \u0160ebokovci pri stanici. Br\u00e1vali sme naraz viac, ke\u010f u\u017e sa i\u0161lo s\u00a0ko\u0148mi.<\/p>\n \n Kino <\/strong><\/p>\n Prv\u00fd kr\u00e1t ma zobral do kina m\u00f4j brat Pa\u013eo. Kino vtedy e\u0161te na Pitvarosi nebolo, bolo treba \u00eds\u0165 na Mez\u0151hegyes. A tak ma zobral na bicykli cez r\u00faru a\u017e tam. K\u00fdm sme tam pri\u0161li, bola som cel\u00e1 dotla\u010den\u00e1. Aby sme dobre videli, i\u0161li sme dopredu. Prv\u00fd raz som tak\u00e9 da\u010do videla. Ke\u010f sa naraz z\u00a0pl\u00e1tna r\u00fatil na m\u0148a ru\u0161e\u0148, ja som myslela \u017ee vyjde na m\u0148a a\u00a0tak som skr\u00edkla a\u00a0pritiahla sa k\u00a0bratovi. Ten sa mi vysmial, \u017ee ve\u010f to je len obraz, \u017ee to nem\u00f4\u017ee vyjs\u0165. A \u010do som ja vedela? Potom bolo kino u\u017e aj u\u00a0n\u00e1s, a\u00a0\u017ee v\u00a0dedine ve\u010der okrem mesiaca ni\u010d nesvietilo, i\u0161li ma moj apovka \u010daka\u0165 z\u00a0kina aby som sa neb\u00e1la.<\/p>\n \n Zima<\/strong><\/p>\n Zima bolo nudn\u00e9 obdobie, len som dobiedzala do mojich rodi\u010dov aby sme niekam i\u0161li. Mamovke som aj vlniak doniesla a\u00a0ru\u010dn\u00edk, \u017ee len sa u\u017e vo\u013eade vyberieme. Apovka vzali kolovr\u00e1tok pod pazuchu a\u00a0\u0161li sme k\u00a0mamovkin\u00fdm sestr\u00e1m. Tam sme sa my deti hr\u00e1vali, kreslili a\u00a0strihali si, zab\u00e1vali, pravda\u017ee pri petrolejk\u00e1ch. Pri t\u00fdch sa aj vy\u0161\u00edvalo, \u0161trikovalo, tkalo a\u00a0priadlo. Mamovka zvykli cez zimu tka\u0165. Ve\u013ek\u00e9 krosn\u00e1 poskladali v\u00a0prednej izbe pona\u0165ahovali nite vo dvoch vrstv\u00e1ch ako horn\u00e9 a doln\u00e9\u00a0 ako osnovu a\u00a0\u010dlnok s\u00a0ni\u0165ami na \u00fatok \u0161ikovne lietal po celej \u0161\u00edrke, nesmel preletie\u0165 ale ani sa zastavi\u0165 niekde v\u00a0polovici. Potom zatla\u010dili s\u00a0dlhou hrebe\u0148ovou doskou aby l\u00e1tka bola pevn\u00e1 a\u00a0hust\u00e1 a\u00a0prehodili vrchn\u00e9 a\u00a0doln\u00e9 nite. Na tkanie pokrovcov sa po\u010das cel\u00e9ho roka zbieralo obnosen\u00e9 \u0161atstvo, to sa postrihalo alebo potrhalo na p\u00e1siky, namotalo sa na drievka a\u00a0potom tkali podobne ako l\u00e1tky, iba\u017ee namiesto nit\u00ed sa do osnovy zatl\u00e1\u010dala l\u00e1tka.<\/p>\n Ke\u010f bol sneh mali sme najrad\u0161ej ke\u010f bolo treba kone prebehn\u00fa\u0165. Pa\u013eo zapriahol kone do san\u00ed. Mohla som si zavola\u0165 kamar\u00e1tky a\u00a0\u0161li sme sa sa\u0148ova\u0165. Previezol n\u00e1s a\u017e na Albert, boli sme zababu\u0161en\u00ed v ko\u017eu\u0161in\u00e1ch, sneh len tak f\u0155kal ko\u0148om spod kop\u00fdt. Aj oni sa te\u0161ili, \u017ee sa m\u00f4\u017eu prebehn\u00fa\u0165 a\u00a0nielen st\u00e1\u0165 v\u00a0stajni. Pa\u013eo bol smel\u00fd a\u00a0odv\u00e1\u017eny. Bol statn\u00fd a\u00a0mocn\u00fd, patril k\u00a0star\u0161\u00edm levento\u0161om, chodil tam na v\u00fdcvik a\u00a0ten sa podobal vojensk\u00e9mu. Raz u\u017e to bolo za tmy pri\u0161iel Adam cel\u00fd vystra\u0161en\u00fd, \u017ee na poli\u00a0 po snehu behaj\u00fa vlci. Pa\u013eo sa vy\u0161vihol na ko\u0148a a\u00a0hybaj h\u013eada\u0165 vlkov. Napokon sa z\u00a0toho vyk\u013euli \u017erieb\u00e4t\u00e1, ktor\u00e9 niekomu utiekli z\u00a0ma\u0161tale. Aj tak mali \u0161\u0165astie lebo by asi boli pomrzli. To, \u017ee Adam bol bojko bolo vidie\u0165 aj v\u00a0lete, ke\u010f pri\u0161iel tie\u017e v\u00a0noci s\u00a0t\u00fdm, \u017ee videl sedie\u0165 na plote opicu a\u00a0mala ve\u013ek\u00e9 o\u010di len jej tak v\u00a0tme svietili. Aj ke\u010f sa z\u00a0toho nakoniec vyk\u013eula ma\u010dka, v\u017edy ke\u010f som i\u0161la okolo toho plota pozerala som sa \u010di tam neuvid\u00edm opicu. V\u00a0zime sa k\u00farilo v\u00a0peci, bolo tam pekne tepl\u00fa\u010dko, neraz sa stalo, \u017ee aj horelo, ke\u010f niekto viac prilo\u017eil, za\u010dali iskry a\u00a0plamene z\u00a0kom\u00edna \u0161\u013eaha\u0165 a\u00a0strechy boli iba z\u00a0trstiny, tak \u013eahko horelo. Aj na\u0161im susedom Rikkovcom sa veru stalo, d\u00edvala som sa ako ohe\u0148 oblizuje strechu no na\u0161\u0165astie ho vodou aj za pomoci susedov uhasili. Trstinu na strechy rezali v\u017edy v\u00a0zime, chodili na \u0148u do r\u00edtu, bolo to tak\u00e1 barina smerom na Mez\u0151hegyes kde okrem r\u00e1kosia boli aj pijavice.<\/p>\n Zima boli aj Vianoce – Kra\u010d\u00fan. Na stole sme mali odrezan\u00fd kon\u00e1r zo stromu a\u00a0ten bol vyzdoben\u00fd ove\u0161an\u00fdmi kockami cukru a\u00a0orechami zabalen\u00fdmi v\u00a0ligotavom papieriku. Mamovka v\u017edy zasadili \u017eito do taniera, tak aby bolo na Vianoce u\u017e pekn\u00e9 vysok\u00e9 a\u00a0zelen\u00e9 a\u00a0v\u00a0prostriedku bola svie\u010dka, ktor\u00fa sme zap\u00e1lili. Na \u0161tedr\u00fd ve\u010der sme i\u0161li do kostola, po kostole sme mali bohat\u00fa ve\u010deru \u2013 pe\u010den\u00e9 klb\u00e1sy, kol\u00e1\u010da, \u0161unku. Po ve\u010deri sme spievali z\u00a0modlitebnej kni\u017eky n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne. Na okno klopkali mal\u00ed koledn\u00edci, ktor\u00ed tie\u017e spievali n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne a\u00a0dost\u00e1vali \u010di u\u017e jab\u013a\u010dko, nejak\u00fa sladkos\u0165 alebo p\u00e1r filierov. Aj m\u0148a ako mal\u00fa posielali mamovka, \u017eeby som aspo\u0148 po rodine i\u0161la, ale ja som nechcela, pripadalo mi to ako \u017eobranie. Ml\u00e1de\u017e chodila s\u00a0lamp\u00e1\u0161mi na kostoln\u00fa ve\u017eu a\u00a0tam spievali n\u00e1bo\u017en\u00e9 viano\u010dn\u00e9 piesne. Bolo to kr\u00e1sne, ich hlasy sa niesli po celej dedine. Podobne sme tr\u00e1vili aj ostatn\u00e9 viano\u010dn\u00e9 dni. Na Nov\u00fd rok mamovka pek\u00e1vali rejte\u0161e. Nijak\u00fa mimoriadnu oslavu Nov\u00e9ho roka sme nem\u00e1vali. Boli sme v\u00a0kostole ale ke\u010f bola tancova\u010dka, nemohla som ch\u00fdba\u0165. Vlastne som nech\u00fdbala na \u017eiadnej tancova\u010dke, aj s\u00a0p\u00e1r kamar\u00e1tkami sme v\u017edy zo z\u00e1bavy odch\u00e1dzali posledn\u00e9 ke\u010f u\u017e zahrali odchodov\u00fa. Najviac hr\u00e1vali na tambor\u00e1ch, ale boli aj pikul\u00e1\u0161i.<\/p>\n Zima je aj \u010das zab\u00edja\u010diek. Cel\u00fd rok sme chovali prasiatko a\u00a0v\u00a0zime bol \u010das na klb\u00e1sy, slaninu, tla\u010denky, hurky, mas\u0165 a\u00a0\u0161kvarky. Robil sa aj paprik\u00e1\u0161 z\u00a0u\u0161iek a\u00a0\u013eadviniek a\u00a0s\u00e1rma. Na zab\u00edja\u010dku pri\u0161la cel\u00e1 rodina, ve\u010der po skon\u010den\u00ed si zasadli spolu za st\u00f4l. Chladni\u010dky neboli, tak sa\u00a0muselo udi\u0165 a\u00a0zav\u00e1ra\u0165. \u010cas\u0165 prasa\u0165a sa rozdala po rodine a\u00a0ke\u010f zab\u00edjali oni, vr\u00e1tili\u00a0 zab\u00edja\u010dkov\u00e9, tak bolo cez zimu st\u00e1le \u010derstv\u00e9 m\u00e4so. Po zab\u00edja\u010dke pri\u0161iel \u010das varenia mydla. Mastn\u00e9 zbytky sa uvarili s\u00a0l\u00fahom v\u00a0starom kotl\u00edku. Ke\u010f u\u017e tekut\u00e9 mydlo kvackalo z\u00a0varechy, bolo uvaren\u00e9. Do obd\u013a\u017enika naukladali tehly, prikryli handrou a\u00a0mydlo naliali aby tuhlo. Ke\u010f bolo tuh\u00e9, v\u017edy sa z\u00a0neho pod\u013ea potreby kus odp\u00edlil. Mydlo sme mali na cel\u00fd rok, na spodku zostal hust\u00fd l\u00fahov\u00fd zvy\u0161ok a\u00a0to sme pou\u017e\u00edvali na um\u00fdvanie vlasov. Ka\u017ed\u00fd pondelok bol de\u0148 prania. V\u00a0sobotu sme sa v\u0161etci k\u00fapali, do izby sa donieslo koryto, nanosila a\u00a0nahriala sa voda, najprv sa k\u00fapali deti a\u00a0potom dospel\u00ed, a\u00a0tak na pondelok bolo dos\u0165 oble\u010denia na pranie. Pranie bolo n\u00e1ro\u010dn\u00e9, bolo treba nanosi\u0165 vody, zohria\u0165 ju a\u00a0v\u00a0koryte ru\u010dne mydlom vypra\u0165, potom zas vodu vynosi\u0165. Nede\u013ea bol sviato\u010dn\u00fd de\u0148, tu sme i\u0161li vyobliekan\u00ed do kostola, naobedovali sa, oddychovali a\u00a0chodili po n\u00e1v\u0161tev\u00e1ch. V\u00a0sobotu bolo treba aj vyriadi\u0165 a\u00a0za\u0161uch\u00e1va\u0165 ko\u0148acienkami namo\u010den\u00fdmi vo vode. Bolo to smradu, zem nesmela by\u0165 premo\u010den\u00e1, lebo by\u00a0 poprask\u00e1vala, potrebovala zaschnu\u0165 a zatial sa po nej nechodilo.<\/p>\n Rada som nat\u0155\u010dala u\u0161i ke\u010f sa chlapci rozpr\u00e1vali. Pa\u013eo ten sa r\u00e1d vyfintil, musel ma\u0165 na\u017eehlen\u00fa ko\u0161e\u013eu, a\u00a0to bola vec n\u00e1ro\u010dn\u00e1, lebo \u017eehli\u010dky boli na uhl\u00edky, bolo ich treba nahria\u0165 aj \u0165a\u017ek\u00e9 boli a\u00a0bolo treba \u017eehli\u0165 opatrne, aby sa ko\u0161ele neza\u0161pinili alebo nesp\u00e1lili. Vypar\u00e1den\u00fd, ke\u010f za n\u00edm pri\u0161li kamar\u00e1ti usadili sa v\u00a0chy\u017ei a\u00a0u\u017e len \u010dakali kedy u\u017e zasp\u00edm aby sa mohli porozpr\u00e1va\u0165. Ja som sa tv\u00e1rila, \u017ee sp\u00edm, e\u0161te som si aj odfukovala, ale nespala som, a\u00a0tak som sa v\u017edy v\u0161eli\u010do dozvedela.<\/p>\n \n Nov\u00e9 \u0161aty<\/strong><\/p>\n \u0160aty sme nekupovali hotov\u00e9, ale n\u00e1m ich \u0161ili kraj\u010d\u00edrky. L\u00e1tka sa dala k\u00fapi\u0165 aj u\u00a0n\u00e1s na Pitvaro\u0161i, ke\u010f pri\u0161iel b\u00e1\u0165a Csaban s\u00a0no\u0161ou plnou l\u00e1tok a\u00a0rozlo\u017eil ich naproti u\u00a0\u0160upalov. V\u017edy som bola medzi prv\u00fdmi aby som si vybrala, ale mamovka mi nemohli zaka\u017ed\u00fdm \u0161aty kupova\u0165, ve\u010f on tam bol vari ka\u017ed\u00fd mesiac. Tak, ke\u010f videl, \u017ee sa teraz ned\u00e1 v\u017edy mi vravel: \u201eNeboj sa Zuzka nabud\u00face ti kraj\u0161ie prinesiem, toto s\u00fa len tak\u00e9 hocijak\u00e9\u201c.<\/em> Chodil vlakom s\u00a0tou no\u0161ou a\u00a0zost\u00e1val p\u00e1r dn\u00ed, k\u00fdm nepopredal.<\/p>\n Nastali zl\u00e9 \u010dasy vojny, nebolo l\u00e1tky na \u0161aty a\u00a0mlad\u00e9 diev\u010dat\u00e1 sa chc\u00fa par\u00e1di\u0165. Najprv mi mamovka u\u0161ili \u0161aty z\u00a0l\u00e1tky tkanej doma, \u010do sa aj plachty z\u00a0nej \u0161ili. Aj ju zafarbili, ale bola to tvrd\u00e1 l\u00e1tka, nerada som ich nosila.<\/p>\n My sme nemali zlat\u00e9 \u0161perky, ale zato par\u00e1di\u0165 sme sa chceli. Na nau\u0161nice bolo treba ma\u0165 prepichnut\u00e9 u\u0161i a\u00a0to som dok\u00e1zala urobi\u0165 aj kamar\u00e1tkam. Na prepichnutie som pou\u017e\u00edvala \u0161piritusom vydezinfikovan\u00fa ihlu s\u00a0ni\u0165ou a\u00a0ke\u010f u\u017e bolo ucho prepichnut\u00e9 navliekla som na nitku aj kor\u00e1lku,\u00a0aby dierka nezar\u00e1stla, bolo treba s\u00a0tou kor\u00e1lkou na nitke pohybova\u0165. Takto dierka nezar\u00e1stla a\u00a0ani ucho nezahnisalo. Po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och u\u017e sa mohli da\u0165 nau\u0161nice\u00a0 z\u00a0\u010dohoko\u013evek.<\/p>\n \n Sauna<\/strong><\/p>\n V\u00a0ka\u017edom dome bola murovan\u00e1 pec, pekne vybielen\u00e1, dobre sa o\u00a0\u0148u chrb\u00e1t ohrieval ke\u010f bolo vonku zima. Ka\u017ed\u00fa sobotu sa pec riadne vyk\u00farila a piekli sa chleby na cel\u00fd t\u00fdde\u0148.\u00a0 Ako deti sme sa hr\u00e1vali v\u00a0kuckove, bol to tak\u00fd z\u00e1pecok, lebo pec mala \u0161tvorcov\u00fd z\u00e1klad ale pec bola okr\u00fahla a\u00a0st\u00e1la v\u00a0rohu v\u00a0izbe. O\u00a0stenu sa opierala v\u00a0izbe ale dvierka boli v\u00a0kuchyni. Ke\u010f boli apovka prechladnut\u00fd, pec po pe\u010den\u00ed chleba sa vy\u010distila, vymietli v\u0161etku per\u0148u. Bola e\u0161te pr\u00edjemne tepl\u00e1 a oni si vliezli cez tie mal\u00e9 dvierka do nej iba s\u00a0plachti\u010dkou posadili sa na \u0161aml\u00edk a\u00a0tam sa riadne vypotili. Von z\u00a0pece sa dostali tak, \u017ee vystr\u010dili hlavu z\u00a0dvierok a\u00a0mamovka ich vytiahli von. Aj ja som si tam zvykla donies\u0165 \u0161aml\u00edk a\u00a0potila som sa tam s\u00a0nimi. Neviem kde sa dozvedeli o\u00a0takomto lie\u010den\u00ed. Periny u\u017e boli\u00a0 pripraven\u00e9 a\u00a0v\u00a0posteli\u00a0 potenie pokra\u010dovalo. Pec bola v\u00a0izbe a\u00a0dvierka boli v\u00a0kuchyni. Mamovkina \u0161vagrin\u00e1 si na tie dvierka ako kryt d\u00e1vala fotku mojich star\u00fdch rodi\u010dov. Asi ich chceli ma\u0165 na o\u010diach. V kuchyni sa vyk\u00farilo pri varen\u00ed a\u00a0zadn\u00e1 izba sa nek\u00farila.<\/p>\n Ke\u010f sa brat Pa\u013eo o\u017eenil sp\u00e1vali aj s\u00a0mladou \u017eenou v\u00a0tej zadnej izbe, boli tam skrine s\u00a0oble\u010den\u00edm, periny a\u00a0ostatn\u00e9 odlo\u017een\u00e9 veci. V lete sme ob\u00fdvali ve\u013ek\u00fa letn\u00fa kuchy\u0148u kde sa varilo na kutke. Ke\u010f sme pri\u0161li na Slovensko, chceli sme ma\u0165 aj tu pec, zavolali sme peciara a\u00a0postavili si nov\u00fa pec.<\/p>\n \n Baran\u010dek<\/strong><\/p>\n Na jar boli pr\u00e1ce na poli, robili ich najm\u00e4 chlapi. Orba bola \u0165a\u017ek\u00e1 po\u013en\u00e1 pr\u00e1ca, pom\u00e1hala som aj ja pri orbe, zatia\u013e \u010do Pa\u013eo tla\u010dil pluh do zeme \u010do najhlb\u0161ie, aby bola br\u00e1zda dobre hlbok\u00e1. Aj na pluh sa postavil. Ja som vodila ko\u0148a aby boli br\u00e1zdy rovn\u00e9. Jeden rok sme mali tak\u00e9ho nespratn\u00edka, asi to nebol \u0165a\u017en\u00fd k\u00f4\u0148, lebo sa sp\u00ednal a\u00a0veru ma aj do ramena pri voden\u00ed pohr\u00fdzol. Na koni som sa niekedy aj povozila. Sadila sa kukurica, fazu\u013ea, mak, obilie, tekvice, zelenina, cibu\u013ea a zemiaky. Bolo potom treba plie\u0165, okop\u00e1va\u0165 pretrh\u00e1va\u0165 a\u017e k\u00fdm sa nezberalo.<\/p>\n Jar bola aj zrodom nov\u00e9ho \u017eivota. Vyliahli sa kuriatka, ka\u010diatka, pri\u0161li na svet prasiatka, kozliatka, teliatka, m\u00e1vali sme aj ove\u010dky. Aby bola hydina \u010d\u00edm sk\u00f4r, k\u00f4\u010dky s\u00a0pods\u00fdpali \u010d\u00edm sk\u00f4r na jar. Ove\u010diek neb\u00fdvalo ve\u013ea, len zop\u00e1r. Raz sme mali kr\u00e1sneho baran\u010deka s\u00a0ktor\u00fdm som sa rada hr\u00e1vala. Nau\u010dila som ho \u201ebaran baran buc\u201c a\u00a0on bucol o\u00a0moju hlavu, len\u017ee baran\u010dek r\u00e1stol a baran baran buc bol st\u00e1le tvrd\u0161\u00ed \u00fader. A\u00a0potom u\u017e bucal aj znedazdajky zozadu, \u017ee ma aj prekotil, pre\u0148ho to bola iba hra.\u00a0 Potom som sa u\u017e pred n\u00edm schov\u00e1vala. Ove\u010dky aj baran\u010deky strihali na vlnu. Mamovka ju potom spriadali na praden\u00e1 a\u00a0\u0161trikovali svetre, alebo pono\u017eky. Tie som sa nau\u010dila v\u00fdborne robi\u0165 aj ja, tak som na\u0161trikovala celej rodine aj do daru, susedom a\u00a0aj \u0161ir\u0161ej rodine. Napokon na zimu baran\u010deka ostrihali, nesk\u00f4r zabili, odrali z\u00a0ko\u017ee a\u00a0bol z\u00a0neho ko\u017eu\u0161tek. M\u00e4so vyvesili na povale. Mrzlo tam a\u00a0v\u017edy ke\u010f sme chceli vari\u0165 baraninu, kus sa odrezal na baran\u00ed gul\u00e1\u0161.<\/p>\n \u00a0<\/strong>Zuzana Chovan\u010d\u00edkov\u00e1, roden\u00e1 Juh\u00e1sov\u00e1 na koni<\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv Vierky Mokr\u00e1\u0148ovej, Senec)<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Leto a\u00a0jese\u0148<\/strong><\/p>\n Ako deti sme chodili husi p\u00e1s\u0165. Niekedy sme na ne aj zabudli a\u00a0husi za\u0161li niekomu do po\u013ea vtedy bolo zle. H\u00e1jnik husi zajal a\u00a0odviedol na obecn\u00fd \u00farad a\u00a0majite\u013e si ich musel pr\u00eds\u0165 vyplati\u0165. Stalo sa mi, \u017ee som sa hrala a\u00a0na husi som zabudla. Husi pri\u0161li domov sam\u00e9 a\u00a0mamovka ich zavreli do porty a\u00a0ja som plakala, \u017ee neviem kde m\u00e1m husi. Dostala som pou\u010denie, ale husi boli doma. Husie k\u0155dle sa v\u017edy nau\u010dili v\u00a0akom porad\u00ed id\u00fa domov, ke\u010f nebolo otvoren\u00e9, sadli si pred dom a\u00a0\u010dakali. Neboli tak\u00fa hl\u00fape ako sa hovor\u00ed, \u017ee hl\u00fapa hus!<\/p>\n Na jar sa na z\u00e1hradu posadilo \u017eito alebo ja\u010dme\u0148 a\u00a0ke\u010f boli vyrasten\u00e9, pustili tam sliepky, husi \u010di ka\u010dky, a\u00a0tie to posp\u00e1sali. Potom a\u017e do jesene hrabali po z\u00e1hrade. Na z\u00e1hrade sa sadilo len to najnutnej\u0161ie \u010do bolo treba pri dome, nejak\u00e1 t\u00e1 zelenina, ostan\u00e9 bolo v\u0161etko na roli, \u010di u\u017e krumple, hrach a\u00a0ostatn\u00e1 zelenina, nikto to nezobral, ve\u010f ka\u017ed\u00fd mal to svoje a\u00a0aj h\u00e1jnik presne vedel \u010do je \u010die. Hrozno sa nepestovalo, iba mamovkin brat mal p\u00e1r kore\u0148ov, inak sme kupovali, aj ovocie \u010do sme nepestovali a\u00a0aj mel\u00f3ny. Po ulici chodievali hospod\u00e1ri s\u00a0ko\u010dom a\u00a0pred\u00e1vali. Nemali sme ani broskyne, iba Struh\u00e1rovci mali a\u00a0prev\u00edsali cez plot tak n\u00e1s to deti l\u00e1kalo. Na jese\u0148 sa vykop\u00e1vali zemiaky, l\u00e1mala a\u00a0zv\u00e1\u017eala sa kukurica, ktor\u00e1 sa hne\u010f na koreni o\u0161\u00fapala a\u00a0vylomila, potom ju v\u00a0ko\u0161och nosili na voz a\u00a0doma z\u00a0voza vyn\u00e1\u0161ali na poval. Pozberali sa aj tekvice, ktor\u00e9 sa sadili do kukurice,\u00a0 ke\u010f sa rese\u013eovali v\u00a0zime pre zvierat\u00e1, my sme si upiekli tekvicov\u00e9 jadierka. Vyberala sa repa. Na strnisk\u00e1 sme vyh\u00e1\u0148ali husi.<\/p>\n Vo\u013eakedy sme sa netr\u00e1pili s\u00a0odpadmi, \u017eiadne neboli. Handry sa pou\u017eili na tkanie pokrovcov, zelen\u00fd odpad i\u0161iel zvierat\u00e1m na k\u0155menie, papier a\u00a0drevo sa p\u00e1lili, slama sa podstielala pod zvierat\u00e1 alebo sa s \u0148ou k\u00farilo, ma\u0161ta\u013en\u00fd odpad bol hnoj ktor\u00fd sa vyv\u00e1\u017eal na polia.<\/p>\n Leto bola robota na roli od v\u010dasn\u00e9ho r\u00e1na a\u017e do tmy, \u017eatva, zbery, kosenie. \u017datvu sme u\u017e robili so strojom. Antalovci mali ml\u00e1\u0165a\u010dku, s\u00a0ktorou chodili gazdom vyml\u00e1ti\u0165 obilie. \u017datva bola ve\u013ek\u00e1 udalos\u0165, dobr\u00e1 \u00faroda znamenala bohat\u00fd st\u00f4l.<\/p>\n Leto bol aj \u010das ve\u013ek\u00fdch b\u00farok, ke\u010f sa \u013eudia museli pon\u00e1h\u013ea\u0165 aby pozbierali \u00farodu. Naproti\u00a0 druh\u00ed susedia ved\u013ea \u0160upalovcov boli otec s\u00a0matkou hraba\u0165 seno a\u00a0prikva\u010dila ich b\u00farka. Tak si \u0148ani\u010dka prehodili hrable cez rameno a\u00a0pon\u00e1h\u013eali\u00a0 sa aj so synom domov, na pa\u017eiti pri cintor\u00edne do nich udrel blesk, syna omr\u00e1\u010dilo a\u00a0ke\u010f sa prebral z\u00a0bezvedomia le\u017eali ved\u013ea\u00a0 mama m\u0155tva, n\u00e1\u0161 Pa\u013eo ich potom zviezol na voze. Syn odvtedy cel\u00fd \u017eivot koktal. \u00dader blesku som videla aj ja na vlastn\u00e9 o\u010di, ke\u010f sme boli s\u00a0apovkom robi\u0165 kr\u00ed\u017ee na roli, i\u0161la ve\u013ek\u00e1 b\u00farka. Apovka dali kosu \u010faleko od n\u00e1s a\u00a0do jedn\u00e9ho snopu sme sa schovali. Ne\u010faleko bola velik\u00e1nska vi\u0161\u0148a, blesk udrel do nej a\u00a0strom sa roz\u010desol na dvoje.<\/p>\n Ale najkraj\u0161ie boli pokojn\u00e9\u00a0 letn\u00e9 ve\u010dery, ke\u010f si \u017eeny po robote posadali na ulici pred domami na \u0161aml\u00edky a\u00a0rozpr\u00e1vali sa. To bol ich oddych. V nede\u013eu sa robilo len ak i\u0161lo o\u00a0z\u00e1chranu \u00farody, inak to bol de\u0148, ke\u010f sa sv\u00e4tilo – doobeda bol kostol, predt\u00fdm u\u017e mamovka navarili, apovka sa oholili, uzerali sa v\u00a0ot\u00e1\u010davom zrkadielku so \u0161ufl\u00ed\u010dkom, v\u00a0ktorom boli britvy, po kostole ostali u\u017e v\u00a0sviato\u010dnom oble\u010den\u00ed, poobede sa \u010d\u00edtala biblia alebo z\u00a0modlitebnej kni\u017eky a\u00a0chodilo sa na n\u00e1v\u0161tevy.<\/p>\n \n Pres\u00eddlenie<\/strong><\/p>\n Vojna sa skon\u010dila, pri\u0161iel rok 1947 a\u00a0s\u00a0n\u00edm agit\u00e1cie na n\u00e1vrat na Slovensko. Chodil aj Hus\u00e1k. Presved\u010dovali, \u017ee sme Slov\u00e1ci, a\u00a0tak patr\u00edme\u00a0 na Slovensko, \u017ee sa v\u0161etci nas\u0165ahuj\u00fa do jednej dediny, tak ako \u017eij\u00fa spolo\u010dne tu bud\u00fa aj na Slovensku. E\u0161te si v\u0161etci pam\u00e4tali ak\u00fd bol postoj Ma\u010farov cez vojnu, \u017ee utopi\u0165 Slov\u00e1kov v\u00a0rieke. Tak sa chystalo s\u0165ahovanie. Robili sa aj agit\u00e1cie s\u00a0tancova\u010dkami a\u00a0my sme chceli so Zuzkou Kov\u00e1\u010dovou tie\u017e \u00eds\u0165 na tancova\u010dku, len\u017ee mali sme pestova\u0165 mal\u00fa Anku, moju neter. Kol\u00edsali sme ju v\u00a0kol\u00edske tak, \u017ee lietala zo strany na stranu a\u00a0ona nie a\u00a0nie zaspa\u0165. U\u017e u\u017e sme mysleli \u017ee m\u00f4\u017eeme od\u00eds\u0165, ostatn\u00e1 rodina u\u017e tam bola, len my sme museli varova\u0165 ale kde len nadvihla hlavi\u010dku a\u00a0kuk usmievala sa n\u00e1m, o\u010di ako sova. K\u00fdm sme ju uspali sch\u00f4dza sa skon\u010dila, bolo aj po z\u00e1bave. V\u0161etko sa napl\u00e1novalo na ve\u013ek\u00e9 s\u0165ahovanie. Sp\u00edsali majetok, p\u00f4du. Ka\u017ed\u00fd dostal jeden vag\u00f3n do ktor\u00e9ho sa nalo\u017eil dobytok, zvierat\u00e1 a\u00a0vlaky s\u00a0rodinami sa pohli na Slovensko. Opustili sme rodn\u00fa dedinu aby sme sa u\u017e do nej nevr\u00e1tili. Iba zop\u00e1r rod\u00edn sa neods\u0165ahovalo, medzi nimi aj mamovkin brat Martin, u\u017e nebol najmlad\u0161\u00ed, deti nemali a\u00a0tak zostali. I\u0161li sme posledn\u00fdm transportom 14. m\u00e1ja 1947. Vlak zastal v\u00a0Szobe a\u00a0\u010do to n\u00e1\u0161ho psa Bobiho pochytilo neviem, naraz zosko\u010dil z\u00a0vag\u00f3na a\u00a0hajde be\u017ea\u0165 po stanici pre\u010d. A ja za n\u00edm. Len\u017ee pes bol vrtk\u00fd, ja som za n\u00edm nesta\u010dila a\u00a0naraz sa vlak pohol. Osta\u0165 som v\u00a0Ma\u010farsku nechcela, tak som vysko\u010dila do jedn\u00e9ho vag\u00f3na k\u00a0jednej rodine \u010do sa tie\u017e prev\u00e1\u017eali na Slovensko. Strachovali sa o\u00a0m\u0148a na\u0161i kde som sa podela. A mil\u00fd pes si iba zabehal a\u00a0potom sko\u010dil apovkovi rovno do n\u00e1ru\u010dia. Cesta trvala tri dni. Pri zast\u00e1vkach sme dost\u00e1vali vodu, aj nutn\u00fa starostlivost. V\u00a0\u0160t\u00farove sme dostali pres\u00eddleneck\u00e9 preukazy a\u00a0peniaze na v\u00fddaje. Nesk\u00f4r n\u00e1m e\u0161te dali oble\u010denie dodan\u00e9 cez UNRA. S\u013eubovalii n\u00e1m, \u017ee dedinu pres\u00eddlia cel\u00fa do dediny na Slovensku. Ak\u00e9 bolo na\u0161e sklamanie, ke\u010f n\u00e1s rozdelili do viacer\u00fdch\u00a0 miest. Pridelili n\u00e1m dom, ktor\u00fd mal by\u0165 primeran\u00fd tomu \u010do sme zanechali v\u00a0Ma\u010farsku. Len\u017ee ten si vybrala in\u00e1 rodina. Tak sa apovka\u00a0 u\u013e\u00fatostili a\u00a0zobrali in\u00fd dom. Nas\u0165ahovali sme sa v\u00a0Senci na Koll\u00e1rovu ulicu. Dom bol v\u00a0hroznom stave. Ma\u010fari \u010do sa museli vys\u0165ahova\u0165 povytrhali dl\u00e1\u017eky, porozb\u00edjali v\u0161etko. Na ulici po n\u00e1s tunaj\u0161\u00ed\u00a0 pokrikovali \u201ePitvaro\u0161i\u201c,<\/em> kade\u010do po n\u00e1s h\u00e1dzali. Zatia\u013e \u010do my sme sa s\u0165ahovali dobrovo\u013ene, Ma\u010farov vys\u0165ahovali n\u00e1sil\u00edm. Roztrhali rodiny pod\u013ea toho \u010di sa hl\u00e1sili ku Slov\u00e1kom alebo k\u00a0Ma\u010farom. Boli to\u00a0tie ne\u0161\u0165astn\u00e9 Bene\u0161ove z\u00e1kony. Leto 1947 bolo hor\u00face a\u00a0such\u00e9, nebola \u00faroda, zvierat\u00e1 hynuli. Zem tu nebola tak\u00e1 \u00farodn\u00e1 ako v\u00a0Ma\u010farsku, u\u017e sme aj obanovali, \u017ee sme sa nechali nahovori\u0165. V Senci nebol\u00a0 ani\u00a0 len evanjelick\u00fd kostol, ten postavili a\u017e v\u00a0roku 1951, ni\u010d dobr\u00e9 n\u00e1s tu ne\u010dakalo. Ani v\u00a0Ma\u010farsku sme nemuseli to\u013eko rozpr\u00e1va\u0165 po ma\u010farsky ako tu. Pridelili n\u00e1m role aj vinohrad. Moja najlep\u0161ia kamar\u00e1tka Zuzka Kov\u00e1\u010dov\u00e1\u00a0 sa vybrala budova\u0165 Dedinu ml\u00e1de\u017ee, ve\u013emi mi ch\u00fdbala. V cudzej krajine sme sa ocitli bez\u00a0 pe\u0148az\u00ed, \u0165a\u017eko bolo tu za\u010d\u00edna\u0165. Chodili sme aj s\u00a0kamar\u00e1tkami po Bratislave a\u00a0h\u013eadali si nejak\u00fa p\u00e1cu, len tak, na \u010do sme cestou natrafili. Videli sme tov\u00e1rne, tak sme sa boli op\u00fdta\u0165, ale nikde n\u00e1s nechceli. Aj vo vinohrade sme sa boli p\u00fdta\u0165 ani tam n\u00e1s nebolo treba. Aj do Sl\u00e1dkovi\u010dova do cukrovaru sme za\u0161li ale tam u\u017e mali t\u00fdch \u010do sa z\u00a0Pitvaro\u0161a dos\u0165ahovali a\u00a0b\u00fdvali v\u00a0Sl\u00e1dkovi\u010dove. S\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi \u0161tyrmi kamar\u00e1tkami sme si napokon na\u0161li brig\u00e1du v Bratislave v\u00a0Stolwerku zobrali n\u00e1s v\u0161etky\u00a0 na sez\u00f3nne pr\u00e1ce. Veru mnoh\u00ed obanovali toto pres\u00eddlenie.<\/p>\n \n Autorka spomienok: Zuzana Chovan\u010d\u00edkov\u00e1, roden\u00e1 Juh\u00e1sov\u00e1<\/strong><\/p>\n Spomienky zaznamenala a sp\u00edsala dc\u00e9ra Vierka Mokr\u00e1\u0148ov\u00e1<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" V\u00a0zrkadle na m\u0148a h\u013ead\u00ed zvr\u00e1skaven\u00e1 tv\u00e1r lemovan\u00e1 siv\u00fdmi vlasmi. Ani sa mi nechce veri\u0165, \u017ee je to moja tv\u00e1r. Len modr\u00e9 o\u010di ostali \u0161ibalsk\u00e9 a\u00a0\u00fasta usmievav\u00e9. Mojich 87 rokov po hrbo\u013eatej ceste \u017eivotom ma pozna\u010dilo. Kde s\u00fa moje vrk\u00f4\u010diky, \u010derven\u00e9 l\u00ed\u010dka, hladk\u00e1 tv\u00e1ri\u010dka, bezstarostn\u00e1 mlados\u0165 s\u00a0mojimi rovesn\u00edkmi v\u00a0na\u0161ej dedinke na juhu Ma\u010farska, v\u00a0na\u0161om rodnom Pitvaro\u0161i. Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Spomienky na Pitvaro\u0161 od Zuzany Chovan\u010d\u00edkovej, rodenej Juh\u00e1sovej<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1797,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-1792","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/06\/chov05.png","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1792","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1792"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1792\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1798,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1792\/revisions\/1798"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/1797"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1792"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1792"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1792"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n