{"id":2120,"date":"2018-12-07T07:31:03","date_gmt":"2018-12-07T06:31:03","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=2120"},"modified":"2018-10-17T21:16:06","modified_gmt":"2018-10-17T19:16:06","slug":"pitvarossky-dom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=2120","title":{"rendered":"Pitvaro\u0161sk\u00fd dom"},"content":{"rendered":"

O dome sa hovorieva: \u201eM\u00f4j dom, m\u00f4j hrad“. B\u00fdvanie bolo pre Pitvaro\u0161anov viac ako len z\u00e1kladn\u00e1 \u017eivotn\u00e1 potreba. Malo svoju kult\u00faru, pravidl\u00e1. Funkcia b\u00fdvania bola spojen\u00e1 s hospod\u00e1rskou funkciou. V dlh\u00fdch domoch s gangom <\/em>b\u00fdvali v prednej \u010dasti \u013eudia a v zadn\u00fdch \u010dastiach boli dom\u00e1ce zvierat\u00e1. Trstinov\u00e9 strechy a vyb\u00edjan\u00e9 m\u00fary ukr\u00fdvali a ochra\u0148ovali \u017eivot rod\u00edn na Pitvaro\u0161i nielen pred po\u010das\u00edm, ale niekedy i pred zrakmi susedov. Skr\u00fdvali \u017eivotn\u00e9 osudy a pr\u00edbehy \u013eudi, ktor\u00ed v nich preb\u00fdvali. V mysliach pres\u00eddlencov st\u00e1le pretrv\u00e1vaj\u00fa spomienky na kr\u00e1sny a hrd\u00fd Pitvaro\u0161: „So \u0161irokyma rovnyma ulicma, nabielo okalenyma domami, oklies\u0148enyma stromami a vyzametanyma gar\u00e1dmi!“ <\/em>Azda by sa nena\u0161la rodina, ktor\u00e1 by vo svojom albume nemala mal\u00fa fotografiu, na ktorej sa naposledy odfotografovali pred domom, v ktorom vyrastali a kde boli doma. Aby si ka\u017ed\u00fd z nich odniesol do nov\u00e9ho domova pamiatku na rodn\u00fd a milovan\u00fd Pitvaro\u0161. Dne\u0161n\u00fd n\u00e1v\u0161tevn\u00edk obce, prech\u00e1dzaj\u00fac sa ulicami, st\u00e1le obdivuje jeho ve\u013ekorys\u00e9 vymeranie, dlh\u00e9 rovn\u00e9 ulice. Koruny stromov, lemuj\u00face ulice, zakr\u00fdvaj\u00fa prie\u010delia mnoh\u00fdch p\u00f4vodn\u00fdch, dnes aj opusten\u00fdch domov. Od pres\u00eddlenia niektor\u00e9 domy zostali neob\u00fdvan\u00e9 a pustn\u00fa. Aj my, tak ako mnoh\u00ed u\u017e zahrani\u010dn\u00ed Pitvaro\u0161ania a ich pr\u00edbuzn\u00ed, sme h\u013eadali dom v ktorom vyrastali na\u0161i star\u00ed rodi\u010dia. Dom, o ktorom n\u00e1m to\u013eko rozpr\u00e1vali, ulicu, na ktorej bol dobr\u00fd sused niekedy najlep\u0161ou rodinou.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Typick\u00e1 pitvaro\u0161sk\u00e1 ulica v\u00a040. rokoch, 20. storo\u010dia. Z\u00e1ber zo \u0160tvrtej ulice, v\u00a0pozad\u00ed evanjelick\u00fd kostol.<\/em><\/p>\n

(autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Poh\u013ead na Kostoln\u00fa ulicu v roku 2006<\/em><\/p>\n

(autor fotografie Juraj Majo)<\/em><\/p>\n

Domy sa podobali jeden druh\u00e9mu. V radovej z\u00e1stavbe tvoriac ulicu, tak poskytovali neopakovate\u013en\u00fd z\u00e1\u017eitok. Boli rovnakej v\u00fd\u0161ky i tvaru. M\u00e1lo domov bolo postaven\u00fdch in\u00fdm \u0161t\u00fdlom a inej ve\u013ekosti. Kri\u017eovatky ciest uzatv\u00e1rali domy v tvare \u201eL“ – na pazuchu <\/em>s obchodmi, kr\u010dmou, \u010di s domami sl\u00fa\u017eiacich miestnej samospr\u00e1ve. Hlavnou stavebnou i funk\u010dnou osou boli pret\u00ednaj\u00face sa ulice Medzovsk\u00e1 a Ve\u013ek\u00e1. Na nich boli s\u00fastreden\u00e9 najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie stavby v obci. V centr\u00e1lnej \u010dasti obce sa rozprestieralo obd\u013a\u017enikov\u00e9 n\u00e1mestie s art\u00e9zskou stud\u0148ou a pam\u00e4tn\u00edkom, obkolesen\u00e9 obecn\u00fdm domom, \u0161kolou, \u0161k\u00f4lkou, Krn\u00e1\u010dov\u00fdm domom, nieko\u013ek\u00fdmi domami a cirkevnou \u0161kolou. Na n\u00e1mest\u00ed st\u00e1la dominanta obce – kostol. Pitvaro\u0161sk\u00fd evanjelick\u00fd kostol patril na okol\u00ed k najkraj\u0161\u00edm a Pitvaro\u0161ania boli na\u0148 patri\u010dne hrd\u00ed. Ke\u010f cestujete na Pitvaro\u0161, prv\u00e9, \u010do z dia\u013eky uvid\u00edte je ve\u017ea – t\u00far\u0148a <\/em>kostola.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Dlh\u00e9 rovn\u00e9 pitvaro\u0161sk\u00e9 ulice, v\u00a0popred\u00ed evanjelick\u00fd kostol<\/em><\/p>\n

(autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Prv\u00e9 obydlia po os\u00eddlen\u00ed <\/strong><\/p>\n

Pred 250 rokmi zva\u017eovali na\u0161i predkovia, \u010do bude pre nich lep\u0161ie: zotrva\u0165 na rodnej hrude alebo vyu\u017ei\u0165 pon\u00fakan\u00e9 mo\u017enosti. Gr\u00f3fski verbova\u010di ich v\u00e1bili na Doln\u00fa zem. Vtedy sa mnoh\u00ed poddan\u00ed z hornouhorsk\u00fdch \u017e\u00fap odhodlali os\u00eddli\u0165 jej spusto\u0161en\u00e9 a vy\u013eudnen\u00e9 kraje. Okrem dopestovania ob\u017eivy bolo si treba – na\u010dim <\/em>postavi\u0165 aj strechu nad hlavou. To im poriadne rozmno\u017eilo vr\u00e1sky na \u010dele. Ve\u010f namiesto p\u00f4vodn\u00e9ho stavebn\u00e9ho materi\u00e1lu – kame\u0148a a dreva – na\u0161li na novom p\u00f4sobisku iba hlinu, trstinu a \u0161achorie. Preto si museli \u010do najsk\u00f4r osvoji\u0165 nov\u00fd sp\u00f4sob stavania. Bol to sp\u00f4sob vyb\u00edjania domov z hliny. Ten sa potom pou\u017e\u00edval viac ako 200 rokov.<\/p>\n

V \u010dase os\u00eddlenia prv\u00fdmi n\u00e1jomn\u00edkmi z Nadlaku mala obec len jednu ulicu. Pitvaros vznikol na \u00fazem\u00ed, kde sa v 16. storo\u010d\u00ed, pred zni\u010duj\u00facimi tureck\u00fdmi n\u00e1jazdmi, nach\u00e1dzalo men\u0161ie os\u00eddlenie. Osadn\u00edci stavali domy na miestach, ktor\u00e9 si sami vybrali. Boli medzi nimi aj zemnice pokryt\u00e9 trstinou, kore\u0148mi a ra\u017ed\u00edm, a omietnut\u00e9 blatom. Domy stavan\u00e9 nad zemou mali mal\u00e9 rozmery. V izb\u00e1ch m\u00e1vali st\u00f4l, nieko\u013eko stoli\u010diek a pri\u010dne. Boli v\u0161ak aj tak\u00e9 izby, kde sa sp\u00e1valo na slame. J\u00e1n Hronec (1873-1965) v rukopise opisuje, pod\u013ea rozpr\u00e1vania star\u00fdch \u013eud\u00ed, os\u00eddlenie slovami: \u201eTam jamy kopali do zemi, to boli ich byty, lebo im bolo d’elako domov chodi\u0165. Tak si tam robili pr\u00edbitke aj pre statok a to bolo v\u0161etko v zemi. Najviac nepr\u00edjemnosti bolo so statkom, ke\u010f sa obecn\u00fd b\u00fdk vyslobod’iv, ten pobehal aj kde \u013eudia b\u00fdvali, tak\u017ee sa aj prepadov do \u013eud\u00ed. Teraz je tam pasienok. T\u00e1to dedina dos\u0165 na ve\u013ekom priestore st\u00e1la.“<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pravdepodobn\u00e1 podoba zemn\u00edc prv\u00fdch pitvaro\u0161sk\u00fdch osadn\u00edkov<\/em><\/p>\n

(autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Novo vymeran\u00e1 obec<\/strong><\/p>\n

Pre dolnozemsk\u00e9 obce zakladan\u00e9 v 19. storo\u010d\u00ed bolo charakteristick\u00e9 vymeranie rovn\u00fdch a prie\u010dnych ul\u00edc. Aj star\u0161ie zalo\u017een\u00e9 obce boli znovuregulovan\u00e9 do pravidelnej rastrovej \u0161trukt\u00fary (napr\u00edklad Sarva\u0161, \u010diasto\u010dne B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161, Mal\u00fd Kere\u0161, N\u00edredh\u00e1za). Ide\u00e1lnym usporiadan\u00edm ro\u013en\u00edckych obc\u00ed sa zaoberal Samuel Te\u0161ed\u00edk (1742 Alberti -1820 Sarva\u0161) – slovensk\u00fd pedag\u00f3g, k\u0148az, urbanista a vzdelanec. Otec bol rod\u00e1kom z P\u00fachova. Pl\u00e1n spracoval v zmysle pr\u00edsneho poriadku, s pravouhl\u00fdm syst\u00e9mom ul\u00edc a parciel. Nov\u00fa dedinu \u017eiadal zalo\u017ei\u0165 v zdravej polohe, s dostatkom pitnej vody, bez ohrozenia z\u00e1plavami. Obec pod\u013ea neho mus\u00ed le\u017ea\u0165 uprostred chot\u00e1ra. Ulice musia by\u0165 priame a po oboch stran\u00e1ch vysaden\u00e9 stromami. Domy nesm\u00fa navz\u00e1jom s\u00favisie\u0165, musia by\u0165 oddelen\u00e9. Studne maj\u00fa by\u0165 spolo\u010dn\u00e9 pre nieko\u013eko domov. Ka\u017ed\u00fd hospod\u00e1r mus\u00ed ma\u0165 pri dome z\u00e1hradu. Aj role a l\u00faky maj\u00fa by\u0165 pod\u013ea mo\u017enosti bl\u00edzko. Okrem ro\u013en\u00edckych domov Te\u0161ed\u00edk r\u00e1tal na dedine s obecn\u00fdm domom, domami verejn\u00fdch zamestnancov, pansk\u00fdm dvorom, kostolom, farou, \u0161kolou, chudobincom, domom lek\u00e1ra, nemocnicou, hostincom, domami remeseln\u00edkov, atd‘.<\/p>\n

\u00a0V roku 1840 sa vykonala na Pitvaro\u0161i \u00faprava pozemkov, v d\u00f4sledku ktorej vyt\u00fd\u010dili nov\u00e9 ulice. Premeranie pozemkov vykonal J\u00f3zsef Schajnitz, komorn\u00fd pomocn\u00fd in\u017einier. Na jar roku 1842 \u00fapravu dokon\u010dili, v starej osade zb\u00farali 210 domov. Na novo vymeran\u00fdch pozemkoch postavili 290 domov do pravideln\u00fdch ul\u00edc. Touto \u00fapravou si Pitvaro\u0161ania vybudovali nov\u00fa urbanisticky usporiadan\u00fa obec. Miesto starej osady urovnali, zorali a nesk\u00f4r ponechali ako pastvisko. Nov\u00e1 dedina vznikla bli\u017e\u0161ie k Mez\u0151hegyesu, po oboch stran\u00e1ch makovskej <\/em>cesty. Mala tri dlh\u00e9 a dve kr\u00ed\u017ene ulice. Prv\u00e1 bola Mal\u00e1 ulica, aj \u010d\u00edsla domov sa za\u010d\u00ednali pr\u00e1ve tu. Pri \u00faprave vymerali Pitvaro\u0161ania miesto pre mlyn, \u0161kolu, modliteb\u0148u a trhovisko.<\/p>\n

\u201eOd prvu ako Pitvaro\u0161 zalo\u017eili) tak porty pod domy za\u010dali deli\u0165 od polu\u0148ia slnka napovnoc, tam, kde bolo prv\u00e9 \u010d\u00edslo domu a 1200 siah \u0161tvorcov\u00fdch bola ka\u017ed\u00e1 a i\u0161li numery od polu\u0148ia en\u00fdm bokom napovnoc a druh\u00fdm hor. Potom robili domy napov portach, tak sa domy prisp\u00e1rali. Teraz u\u017e m\u00e1 ka\u017ed\u00e1 ulica svoje \u010d\u00edsla“ <\/em>(Hud\u00e1k, M., rukopis).<\/p>\n

Na pozemkoch, ktor\u00e9 im boli pridelen\u00e9, si postavili domy. Na stavbu si mnoh\u00ed vzali p\u00f4\u017ei\u010dky. Sami si z hliny vybudovali steny a r\u00e1kos\u00edm pokryli strechy. V tom \u010dase e\u0161te neboli medzi nimi mur\u00e1ri ani tes\u00e1ri. Viedli ich t\u00ed, ktor\u00ed boli najzru\u010dnej\u0161\u00ed. Pri stavan\u00ed pom\u00e1hala cel\u00e1 rodina, pr\u00edbuzn\u00ed i susedia. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm probl\u00e9mom bolo zaobstaranie dreva. M\u00fary domov vyb\u00edjali z hliny, strechu zhotovovali zo \u0161ind\u013eov, dos\u00e1k, trstiny alebo zo slamy Miestnosti mali udup\u00e1van\u00fa hlinen\u00fa podlahu. V chi\u017ei <\/em>bola pec. Pitvor mal otvoren\u00fd kom\u00edn. Na konci domu boli hospod\u00e1rske stavisk\u00e1, na dvore letn\u00e1 kuchy\u0148a. Z\u00e1hrady ohrani\u010dovali vyb\u00edjan\u00e9 m\u00fariky. Domy sa zvykli ozna\u010dova\u0165 na hrade, v chi\u017ei, <\/em>menom majite\u013ea a rokom postavenia.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Vizualiz\u00e1cia tradi\u010dnej z\u00e1stavby pitvaro\u0161skej ulice<\/em><\/p>\n

(autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

J\u00e1n Hronec (1873 – 1965) o stavan\u00ed Pitvaro\u0161a nap\u00edsal: \u201eMiseli pre seba budova\u0165, ved‘ \u0148emali kd’e b\u00fdva\u0165, pom\u00e1hali si edon druhimu, ker\u00ed boli tak\u00ed citlivej\u0161\u00ed. T\u00ed, ker\u00edpre seba svoje byty stavaj\u00fa, o tojim \u013eah\u0161ie, \u017ee \u0148emisia zem vozi\u0165, ak ka\u017ed\u00fd na svojejpor\u0165e si<\/em> kope zem, lebo porty boli meranie po 1200 \u0161torcov\u00fdch siah \u0161uche. \u010ealej \u010dasu ako sa<\/em> n\u00e1rod sporil, tak si pred\u00e1vali edon – druhimu a boli spokojn\u00ed aj s men\u0161\u00edmi portami. No e\u0161te sa nachod’ia v dedine celie porty aj teraz, len\u017ee okolo dedine ve\u013ea miesta pod domy namerali, tak teraz je u\u017e 5 dlh\u00fdch ul\u00edc a 4 kr\u00ed\u017enie. Ked’prvie domy stavali tejto J\u0165\u010fi\u0148e, \u010do teraz stoj\u00ed, ke\u010f sa pren\u00e1\u0161ali zo star\u00fdch portov, t\u00ed, \u010do boli viac ochotnej\u0161\u00ed, usilovali sa, aby mali svoje pr\u00edbitke. Veru to boli \u0161akovakie dom\u010dokepo enom oblo\u010dku aj to mal\u00fd, \u0148ebolo dreva len \u010do si z Mez\u0151hegyesu z hory navozili. Tam u\u017e boli hory, ale ta to miseli robi\u0165, \u010do kto ke\u013eko pri\u0148iesov, lebo v ten \u010das nebolo a\u0148i eniho stroma v dedine. Prin\u00faten\u00ed boli \u00eds\u0165 na P\u00e9csku drevo si obstara\u0165 a to bolo aj dos\u0165d’e\u013eako. E\u0161te aj roku 1880 boli najviac takie vr\u00e1ta, \u010do zo troch dos\u00e1k boli zbitie.“<\/em><\/p>\n

„Najprv sa stavala Mal\u00e1 a Ve\u013ek\u00e1 ul\u00edc, a potom ostatn\u00e9 vymerali. Ker\u00ed ako si chcel, tak si stavali, men\u0161ie domy s otvorenyma kom\u00ednma. Okn\u00e1 mali\u010dkie, najs\u00e1m najdriov. Te\u0161ili sa, \u017ee si vedeli dom postavi\u0165. Najviac boli bie\u013ee“ <\/em>(Al\u017ebeta T\u00f3szegiov\u00e1, rozhovor 2005).<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ie stavebn\u00e9 \u00fapravy sa na Pitvaro\u0161i udiali do roku 1842. Od tohto roku prib\u00fadalo k hrdo <\/em>vymeranej obci len nieko\u013eko nov\u00fdch ul\u00edc. V severoz\u00e1padnej \u010dasti obce, Od Ambrouze, <\/em>oproti Rak\u0161\u00e1nyich jame <\/em>vybiehalo z kompaktnej z\u00e1stavby obce \u0161es\u0165 domov, pod\u013ea toho dostali pomenovanie \u201eHath\u00e1z“ <\/em>(ma\u010f. \u0161es\u0165 domov). Pred prvou svetovou vojnou, pribli\u017ene v roku 1911, postavili okolo 20 domov rovnak\u00e9ho typu na Medzovskej ceste za Piatou ulicou. T\u00e1to \u010das\u0165 sa menuje \u201eBu\u017e\u00e1k“. <\/em>Na za\u010diatku 30. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia za\u010dali stava\u0165 domy v takzvanej \u201eNovej d’ed’ine“ <\/em>(ma\u010f. \u00daj telep). Rozprestiera sa v severov\u00fdchodnej \u010dasti obce, za Piatou ulicou. Takto sa poru\u0161ila trad\u00edcia na\u0161ich predkov z obdobia budovania B\u00e9ke\u0161sko – \u010can\u00e1dskej \u017eelezni\u010dnej trate. Zo strachu a predsudkov nedovolili zastava\u0165 \u00fazemie v bl\u00edzkosti trate, aby \u017eerav\u00e9 uhl\u00edky vych\u00e1dzaj\u00face z ru\u0161\u0148ov, prem\u00e1vaj\u00facich po trati, nezap\u00e1lili slamou a trstinou pokryt\u00e9 pr\u00edbytky. Obyvatelia Novej dediny sa toho u\u017e. <\/em>neb\u00e1li, preto\u017ee od roku 1920 si zakr\u00fdvali domy p\u00e1lenou \u0161kridlou – \u010drepom. <\/em>Po vybudovan\u00ed Novej dediny m\u00e1 Pitvaro\u0161 5 dlh\u00fdch a 4 kr\u00e1tke, kr\u00ed\u017ene ulice.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Poh\u013ead na p\u00f4dorys Pitvaro\u0161a v\u00a040. rokoch, 20. storo\u010dia<\/em><\/p>\n

(autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n

\u201eUl\u00edc pred domom misela by\u0165 skoro r\u00e1no vyzametan\u00e1 palmovou metlou, aby gazdin\u00fa suse\u010fia neohovorili, \u017ee je daromn\u00e1 a \u017ee vst\u00e1va neskoro. Na Pitvaro\u0161i \u010do ak\u00ed chudobn\u00ed \u013eud’ia, lebo boli chudobn\u00ed aj bohat\u0161\u00ed, tak to naveky miselo by\u0165, ale cistotn\u00ed ve\u013emej boli. Pttvaro\u0161sk\u00edSlov\u00e1ci boli na okol\u00ed najcistot\u0148ej\u0161\u00ed. Ulic zametali, v t\u00fd\u017edni dva r\u00e1z zap\u00fa\u0161\u0165ali, tak\u00e1 hladk\u00e1 bola zem v pitvore aj v izbe, m\u00fariky vyb\u00edjali. V t\u00fd\u017edni aj dva r\u00e1z po da\u017edi u\u017e aj zakalili, \u017eeby topeknvo a cistvo bolo“ <\/em>(Al\u017ebeta T\u00f3szegiov\u00e1, rozhovor 2005).<\/p>\n

 <\/p>\n

Stavba domu<\/strong><\/p>\n

Obyvatelia Pitvaro\u0161<\/em>a svoje domy vyb\u00edjali z hliny. Spo\u010diatku boli n\u00edzke, podlaha pod \u00farov\u0148ou zemsk\u00e9ho povrchu. N\u00edzko polo\u017een\u00e1 podlaha zapr\u00ed\u010di\u0148ovala, \u017ee byty boli zv\u00e4\u010d\u0161a vlhk\u00e9. Vlhkos\u0165 z domov odstra\u0148ovali t\u00fdm, \u017ee ich v\u00e1pnom bielili – kalili <\/em>dva razy do roka, \u010do vysu\u0161ovalo steny. Okno d\u00e1vali spo\u010diatku iba jedno, aj to mal\u00e9, vraj preto, aby neprenikala zima do chi\u017ei <\/em>(Hud\u00e1k, M., rukopis). \u201eDomy naveky vyb\u00edjali, \u0148i boli \u0165ehlovie, hrubie m\u00fary boli, ale aj ieplie, v zime nebolo tak zima. Vtody ke\u010f vyb\u00edjali, tak sa zi\u0161li do vena kamar\u00e1ti aj susedia, \u017eeby \u010d\u00edm viac\u0165i boli“ <\/em>(Al\u017ebeta T\u00f3szegiov\u00e1, rozhovor 2005).<\/p>\n

Pre t\u00fdch, ktor\u00ed o takomto stavan\u00ed e\u0161te nepo\u010duli, alebo aj pre t\u00fdch, ktor\u00ed u\u017e na vyb\u00edjanie pod \u0165archou prevratn\u00fdch zmien v stavebn\u00edctve odvtedy pozabudli, op\u00edsal Ing. Michal Hronec postup, ako sa tak\u00fd dom vyb\u00edjal. Z\u00e1ujemca, ktor\u00fd mal svoj pozemok v intravil\u00e1ne alebo aj mimo hran\u00edc obce, kde sa stavali s\u00e1la\u0161e, <\/em>si dojednal pracovn\u00fa skupinu – vyb\u00edjarov.<\/em><\/p>\n

Skupina mala 7-8 \u010dlenov. Stavalo sa so susedskou, pr\u00edbuzenskou a priate\u013eskou pomocou, pod veden\u00edm majstra, ktor\u00fd bol za to platen\u00fd. Majster sa z\u00fa\u010dastnil aj navrhovania, prihotovil vopred aj v\u0161elijak\u00e9 tes\u00e1rske, \u010di ako sa naz\u00fdvali – kres\u00e1rske a stol\u00e1rske pr\u00e1ce. K technickej v\u00fdbave stavb\u00e1rov patrili dva alebo tri f\u00fariky (celodreven\u00e9, mali kr\u00e1tke dno a vysok\u00e9 zadn\u00e9 \u010delo), drevo na debnenie s potrebn\u00fdm mno\u017estvom oce\u013eov\u00fdch sp\u00f4n jariaem, kiahe <\/em>a \u0161toch\u00e1i<\/em>po dva-tri kusy, hladidl\u00e1 \u0161im\u00edtovy, <\/em>laty, dosky, konopn\u00e9 lano, naz\u00fdvan\u00e9 aj \u017einka, <\/em>dr\u00f4t, klince, sekery, vily, motike, <\/em>kladiv\u00e1 a vedr\u00e1. Ka\u017ed\u00fd pracovn\u00edk mal svoju lopatu a ryl h\u00e1\u0161ov. <\/em>Pr\u00e1ce sa za\u010dali vyt\u00fd\u010den\u00edm domu aotvoren\u00edm stavebnej jamy na \u0165a\u017ebu hliny. T\u00e1 sa obvykle \u0165a\u017eila na pozemku stavebn\u00edka.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

N\u00e1radie pou\u017e\u00edvan\u00e9 pri stavbe domu (Komoly, n\u00e1kres)<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Vyb\u00edjanie m\u00farov(Komoly, n\u00e1kres)<\/em><\/p>\n

Prvou f\u00e1zou zemn\u00fdch pr\u00e1c bola skr\u00fdvka humusu – \u010diernej zeme z plochy domu – a jamy na \u0165a\u017ebu hliny. Vrchn\u00e1 zem na edon h\u00e1\u0161ov \u0148ebo-la dobr\u00e1 na vyb\u00edja\u0148ie m\u00farov. <\/em>Pokra\u010dovalo sa v\u00fdkopom z\u00e1kladov do h\u013abky 70 – 80 cm. T\u00fato h\u013abku bolo na\u010dim <\/em>dodr\u017ea\u0165, aby z\u00e1klad nepodm\u0155zal – tak sa dom ochr\u00e1nil pred vznikom trhl\u00edn. N\u00e1\u0161\u013eap-n\u00edk alebo n\u00e1stavec na r\u00fd\u013e sa pou\u017e\u00edval ako ochrana bosej nohy pri na\u0161\u013eapovan\u00ed a s\u00fa\u010dasne sl\u00fa\u017eil na dosiahnutie v\u00e4\u010d\u0161ej h\u013abky vpichu r\u00fd\u013ea do zeme. Zvy\u0161ovala sa tak produktivita pr\u00e1ce, ale zni\u017eova-la sa pritom jej fyzick\u00e1 nam\u00e1havos\u0165. \u0160krab\u00e1k mal na opasku na \u0161n\u00farke uviazan\u00fd ka\u017ed\u00fd robotn\u00edk. Pouz\u00edval ho na \u010distenie lopaty, r\u00fd\u013ea \u010di kiahe. <\/em>Ve\u013emi oso\u017en\u00fd bol najm\u00e4 na kia\u0148i. <\/em>Na jej spodn\u00fa plochu sa \u010dasto lepila hr\u010da hliny. Preto o\u0161krabovanie nalepencov bolo ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9. Na z\u00e1kladov\u00fa \u0161k\u00e1ru nesmelo napr\u0161a\u0165. Ak sa tak stalo, musela sa m\u00e4kk\u00e1 vrstva odkopa\u0165 a a\u017e potom, sa mohlo za\u010da\u0165 s vyb\u00edjan\u00edm. Technol\u00f3gia vyb\u00edjania z\u00e1kladov bola zhodn\u00e1 s vyb\u00edjan\u00edm m\u00farov. Na\u010dim <\/em>pripomen\u00fa\u0165, \u017ee \u00edlovit\u00e1 zemina z\u00edskan\u00e1 zo z\u00e1kladov sa pou\u017eila na vrstvu pod podlahu. Vyb\u00edjanie m\u00farov sa za\u010dalo na rovine, ktor\u00e1 sa vytvorila vyplnen\u00edm z\u00e1kladov\u00fdch pasov, polo\u017een\u00edm debnenia. Debnenie pozost\u00e1valo z fo\u0161n\u00ed vysok\u00fdch aspo\u0148 25 cm. Ak mala pracovn\u00e1 skupina dostatok reziva, bo\u010dnice sa upravili na v\u00fd\u0161ku 40 – 45 cm. Stabiliz\u00e1cia debnenia a rovinnos\u0165 bo\u010dn\u00fdch pl\u00f4ch stien sa zabezpe\u010dili oce\u013eov\u00fdmi sponami – jarmami na vzdialenos\u0165 60-80 cm. Hr\u00fabka obvodov\u00fdch m\u00farov bola 40 50 cm, kr\u00ed\u017ene steny mali hr\u00fabku 30 cm. Na vytvorenie dvern\u00fdch a okenn\u00fdch otvorov sa pou\u017eil zaslepovac\u00ed zvlak – \u0161\u00faber <\/em>vyhotoven\u00fd v \u0161\u00edrke m\u00faru a opret\u00fd o zar\u00e1\u017eku z dosky pribitej na vn\u00fatorn\u00fa stranu debnenia. Zadeb\u0148ovalo sa v takom rozsahu, na ak\u00fd mala skupina rezivo. Aby fo\u0161ne udr\u017eali hr\u00fabku m\u00faru, vykl\u00ednovali sa v rovine spony rozperkou. Celkov\u00e1 kon\u0161trukcia debnenia je vyzna\u010den\u00e1 na Obr. 85. Do takto pripraven\u00e9ho debnenia vst\u00fapili traja robotn\u00edci, jeden so \u0161\u0165och\u00e1\u010dom, <\/em>dvaja s kia\u0148ami. <\/em>Hlinu \u0165a\u017eili dvaja kop\u00e1\u010di. Dvaja\/\u00farifcosi, dov\u00e1\u017eali hlinu k debneniu a vhadzovali ju pred robotn\u00edka so \u0161\u0165och\u00e1\u010dom <\/em>v ruke.<\/p>\n

Ten si riadil nahadzovanie tak, aby po rozbit\u00ed hr\u00fad a nahutnen\u00ed zeminy k debneniu vytvoril vrstvu hrub\u00fa okolo 8 -10 cm. Za n\u00edm postupovali chlapi s kia\u0148ami <\/em>a ub\u00edjali hlinu do takej tvrdosti, \u017ee po oddebnen\u00ed sa nedal do m\u00faru vbi\u0165 ani slab\u0161\u00ed klinec, \u00edlovica nesmela by\u0165 such\u00e1, ale ani pr\u00edli\u0161 vlhk\u00e1 – konzistenciu vedeli chlapi kropen\u00edm v potrebnej miere udr\u017eova\u0165. Len spr\u00e1vna vlhkos\u0165 zabezpe\u010dovala dobr\u00fa tvrdos\u0165, a teda aj nosnos\u0165 muriva. Jednotliv\u00e9 vrstvy sa ukladali do \u00farovne stropu. Rohy a prieniky prie\u010dnych stien s obvodov\u00fdmi sa vystu\u017eovali ag\u00e1tov\u00fdmi kon\u00e1rmi hrub\u00fdmi asi 3 cm. Jednoduch\u00fd p\u00f4dorys chi\u017ea, <\/em>pitvor a komora sa zrealizoval za 7 dn\u00ed. Na b\u00fdvanie to v\u0161ak e\u0161te nesta\u010dilo. Bolo na\u010dim <\/em>urobi\u0165 preklady, strop, krov, osadi\u0165 okn\u00e1 a dvere, omietnu\u0165, vyma\u013eova\u0165 a natrie\u0165 dreven\u00e9 kon\u0161trukcie, nakoniec urobi\u0165 podlahu z hlinenej mazaniny. Po polo\u017een\u00ed prekladov na dvere a okn\u00e1 sa cez stred ob\u00fdvacej miestnosti – pre\u0148ej chi\u017ee <\/em>ulo\u017eila hrada. Mala rozmer od 22 – 24\/26 – 28 cm. Na hradu a bo\u010dn\u00e9 murivo sa rozlo\u017eili stropnice – hriadke. <\/em>Na stropnice sa ukladal z\u00e1kop. Do\u0161tilo sa na tup\u00fd zraz, prepl\u00e1tovanie alebo na polodr\u00e1\u017eku. Na zaklop sa urobila pri omietkach hlinen\u00e1 mazanina o hr\u00fabke 4-6 cm. Kon\u0161trukcia krovu bola bidlov\u00e1 (hamb\u00e1lkov\u00e1) a mala sedlov\u00fd tvar. Po postaven\u00ed nosnej kon\u0161trukcie sa na krokvy pribili dosky alebo len gu\u013eatina, potom sa strecha opl\u00e1\u0161tila trstinou alebo k\u00e1kou. <\/em>V \u010fal\u0161om obdob\u00ed sa pou\u017eila ra\u017en\u00e1 slama. Postupne sa pre\u0161lo na p\u00e1len\u00fa \u0161kridlu. \u0160t\u00edty sa v\u017edy zado\u0161tili. Pou\u017e\u00edvali sa ako ozdobn\u00e1 \u010das\u0165 domu. Na v\u00fdrobu hlinenej malty a mazaniny sa pripravila \u00edlovica, plevy a zrapky. Hlina sa navozila v mno\u017estve 6 a\u017e 7 f\u00farikov do kruhu. V strede tejto hromady sa urobila jamka, do nej sa nanosila voda. Potom dvaja alebo traja chlapi s vyhrnut\u00fdmi nohavicami roz\u0161liapali navozen\u00fa hlinu na blato. Do takto pripraven\u00e9ho blata sa pridali plevy. Op\u00e4\u0165 sa t\u00e1to hmota dobre premiesila, a ke\u010f u\u017e mala potrebn\u00fa konzistenciu, bola malta hotov\u00e1. Na miesto spracovania sa od-n\u00e1\u0161ala vo vedr\u00e1ch. Malta sa nan\u00e1\u0161ala na steny oce\u013eov\u00fdm hladidlom – \u0161im\u00edtovom v hr<\/em>\u00fabke do 2,5 cm. Mazanina sa vyr\u00e1bala rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom ako malta, len namiesto pliev sa pridali zrapky. Zrapky preto, lebo boli dlh\u0161ie a pri nan\u00e1\u0161an\u00ed do hr\u00fabky 4 – 6 cm lep\u0161ie zabra\u0148ovali vzniku trhl\u00edn. Na\u0161i predkovia nechceli len b\u00fdva\u0165, chceli ma\u0165 aj pekn\u00fd dom. Do \u0161t\u00edtov vyrez\u00e1vali r\u00f4zne ozdobn\u00e9 otvory, spodn\u00e9 \u010dasti dos\u00e1k tie\u017e zarez\u00e1vali do ornamentu. Vyrez\u00e1vali rozne kvety, zvierat\u00e1 alebo p\u00e1rik holubov, a podobne. Sokl\u00edk na ulici a pod gangom <\/em>ma\u013eovali pod\u013ea vkusu gazdinej na modro, zeleno sivo, hnedo a podobne. Do \u010derstv\u00e9ho n\u00e1teru prstami alebo k\u00faskom handry vykres\u013eovali ornamenty, kto ak\u00e9‘ vedel. Boli aj tak\u00ed, ktor\u00ed si na priedom\u00ed vylo\u017eili pati\u010dku keramickou dla\u017ebou alebo ju vymazali hlinenou mazaninou. \u00a0Domy, ktor\u00e9 postavili vyb\u00edjanou technol\u00f3giou, vydr\u017eali storo\u010dia. E\u0161te aj pri s\u00fa\u010dasn\u00fdch rekon\u0161truk\u010dn\u00fdch pr\u00e1cach zost\u00e1vaj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 kon\u0161truk\u010dn\u00e9 prvky nedotknut\u00e9.<\/p>\n

Vyb\u00edjanie m\u00farov postupne nahradzovalo stavanie z teh\u00e1l. Najprv zo surov\u00fdch, su\u0161en\u00fdch na slnku, nesk\u00f4r z p\u00e1len\u00fdch. Obec sa sna\u017eila Pitvaro\u0161anom u\u013eah\u010di\u0165 stavbu domov, a takbola v roku 1862 zalo\u017een\u00e1 obecn\u00e1 \u010drep\u00e1re\u0148 a tehl\u00e1re\u0148 (\u201ev Homokb\u00e1\u0148i“). <\/em>Na kravskej pa\u017ei\u0165i, poskon\u010da Brnu\u013eov\u00fdch portov <\/em>v pieskovcovej bani, ako to nap\u00edsal vo svojom rukopise J\u00e1n Hronec (Hud\u00e1k, M., rukopis). D\u0148a 21. marca 1879 obecn\u00e9 zastupite\u013estvo prijalo uznesenie o povolen\u00ed p\u00e1lenia teh\u00e1l. V obci boli aj tak\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed sa popri pr\u00e1ci na poli zaoberali aj v\u00fdrobou surov\u00fdch teh\u00e1l. Najlep\u0161\u00edm miestom na ich v\u00fdrobu bola dolina v okol\u00ed strelnice, ktor\u00fa vyu\u017e\u00edvala organiz\u00e1cia Levente. Mno\u017estvo surov\u00fdch teh\u00e1l narobili bratia Dov\u00e1\u013eovci, Samuel a Jozef, a Juraj Suda. Michal Ku\u010der\u00e1k chodieval maza\u0165 blatom steny po makovsk\u00fdch s\u00e1la\u0161och. <\/em>Niektor\u00ed vypa\u013eovali tehly, ke\u010f u\u017e boli vetrom a slnkom vysu\u0161en\u00e9. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom mno\u017estvo teh\u00e1l narobil J\u00e1n Demanko. R\u00f4zny stavebn\u00fd materi\u00e1l, \u0161kridlu, tehly a drevo, ktor\u00e9 vozili \u017eeleznicou z Aradu, pred\u00e1val Juraj Majo (naz\u00fdvan\u00fd \u201efadep\u00f3\u0161“) <\/em>na Medzovskej ulici (Hud\u00e1k, M., rukopis). Ako ved\u00faci najch\u00fdrnej\u0161ej vyb\u00edjacej \u010daty bol dlh\u00e9 roky Pavel Pejter. S Pejterom chodieval v 40 – tych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia vyb\u00edja\u0165 aj \u0160tefan L\u00f3ci. Niektor\u00ed Pitvaro\u0161ania stavali svoje domy zo surov\u00fdch teh\u00e1l, medzi ktor\u00e9 d\u00e1vali p\u00e1len\u00e9. Tehly viazali blatovou maltou (rozrieden\u00e9 blato s ja\u010dmennou plevou). Dom sa zvonka aj z vn\u00fatra ol\u00ed\u010dil v\u00e1pnom. Prv\u00e9 domy pokr\u00fdvali Pitvaro\u0161ania slamou, trstinou. Nesk\u00f4r za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 p\u00e1len\u00fa \u0161kridlu. Kres\u00e1rmi v 40-tych rokoch boli Ondrej \u0160ebok, \u0160tefan Ondrej\u010d\u00edk a Michal T\u00f3t (Michal Hronec, rozhovor 2005). Drevo na stavbu si zo za\u010diatku nosili z dia\u013eky. Preto si pred domy za\u010dali sadi\u0165 ag\u00e1ty – be\u0161tr\u00e1\u0148e, <\/em>ktor\u00e9 mali vhodn\u00e9 drevo na stavbu domov i na v\u00fdrobu dreven\u00fdch n\u00e1strojov.<\/p>\n

Opis domu<\/strong><\/p>\n

Pitvaro\u0161sk\u00e9 domy boli takmer rovnak\u00e9, \u010do do v\u00fd\u0161ky a tvaru. Stavby, tiahnuce sa do h\u00cdbky pozemku – porty, <\/em>boli obr\u00e1ten\u00e9 \u0161t\u00edtom do ulice s dvoma oknami. Vonkaj\u0161\u00eda \u010dast okna bola dreven\u00e1 – oblo\u010dnica, ktor\u00e1 sa otv\u00e1rala von. Na noc ju zatv\u00e1rali dovn\u00fatra, aby nikto nepri\u0161iel dnu. Niekde boli v okne aj \u017eelezn\u00e9 mre\u017ee. V zime d\u00e1vali do okien na spodok handry proti vniknutiu zimy do chi\u017ei <\/em>(Hud\u00e1k, M., rukopis).<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Tradi\u010dn\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd dom<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd arch\u00edv Pavla Hud\u00e1ka, Sl\u00e1dkovi\u010dovo)<\/em><\/p>\n

Pitvaro\u0161ania hovorili izbe chi\u017ea. <\/em>Nabielo ol\u00ed\u010den\u00e9 fas\u00e1dy mali zospodu, po celej d\u00cdzke, pribli\u017ene polmetrov\u00fd tmav\u00fd p\u00e1s. Preto\u017ee biela farba by sa od chodn\u00edka r\u00fdchlo za\u0161pinila.<\/em> Tmavohned\u00fd p\u00e1s mazali farbou. Domy boli od seba z ulice oddelen\u00e9 drevenymi vr\u00e1tami, z\u00e1hrady domov vyb\u00edjan\u00fdm m\u00farikom, Vn\u00fatraj\u0161ok v\u0161etk\u00fdch domov bol rovnak\u00fd. Domy boli rovn\u00e9 – pravie <\/em>a od ulice na-sledovali jednotliv\u00e9 \u010dasti domu takto: pre\u0148ia chi\u017ea, <\/em>pitvor (predt\u00fdm s otvoren\u00fdm kom\u00ednom), za\u0148ia chi\u017ea, <\/em>komora, pred ktorou bola pod gangom <\/em>oby\u010dajne mal\u00e1 letn\u00e1 kuchy\u0148a. Potom nasledovali hospod\u00e1rske stavisk\u00e1 (cie\u0148a, <\/em>ma\u0161ta\u013e, konica, krav\u00edn a chlievy). Tieto boli u\u017e na pou dach, <\/em>ktor\u00fd sa skl\u00e1\u0148al a mal odtok bu\u010f do zadn\u00fdch susedov, alebo do z\u00e1hrady. Za nimi bol plevinec. Oproti letnej kuchyne bola stud\u0148a, zvn\u00fatra oblo\u017een\u00e1 tehlami. Studne boli otvoren\u00e9 a voda sa z nich \u0165ahala dreven\u00fdmi vedrami, ktor\u00e9 boli priviazan\u00e9 \u017einkou <\/em>alebo re\u0165azou. Dverami od ulice sa vstupovalo pod podstienku – gang. <\/em>A\u017e spod gangu <\/em>sa vstupovalo priamo do domu dreven\u00fdmi jednokr\u00eddlov\u00fdmi dverami. Dvere sa zamykali k\u013e\u00fa\u010dom. V letnom obdob\u00ed ich nahr\u00e1dzala cez de\u0148 plachta.<\/p>\n

Prv\u00e1 izba od ulice sa naz\u00fdvala \u201echi\u017ea na cistvo“ <\/em>alebo \u201epre\u0148ia chi\u017ea“. <\/em>Bola asi \u0161es\u0165 metrov dlh\u00e1, aby sa dve postele ved\u013ea zadn\u00e9ho m\u00faru, jedna konca <\/em>druhej umiestnili po padku, ktor\u00e1 obkolesovala ve\u013ek\u00fa, z pitvora k\u00faren\u00fa pec a sl\u00fa\u017eila na sedenie. Z izby nacistvo <\/em>bolo okno do dvora, aby vraj videli, kto ide k n\u00edm a v noci po\u010duli na dvor (po\u010duli zlodejov). Pec, v ktorej sa pieklo a k\u00farilo, bola vpre\u0148ej chi\u017ei <\/em>spolu s kuckovom <\/em>(vyhriaty priestor medzi pecou a stenou, kde sa hrali i sp\u00e1vali deti). Za prednou izbou nasledovala asi \u0161tyri metre dlh\u00e1 kuchy\u0148a – pitvor, z ktorej sa vykurovala pec tak v prednej, ako aj v zadnej izbe. V pitvore, ktor\u00fd bol od za\u010diatku po zalo\u017een\u00ed obce rozdelen\u00fd na dve \u010dasti, bol otvoren\u00fd kom\u00edn – koch <\/em>v zadnej \u010dasti od susedov. Za pitvorom nasledovala za\u0148ia chi\u017ea. Chi\u017ee <\/em>mali tvrd\u00fa zemit\u00fa podlahu. Podlahu bolo treba aj nieko\u013ekokr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a vy\u0161ucha\u0165. Hovorilo sa, \u017ee tam, kde podlaha nie je riadne vy\u0161uchan\u00e1, si ani ml\u00e1denci po d’iovku <\/em>nepr\u00eddu. V zime zem obarili v chi\u017ei <\/em>hor\u00facou vodou a posypali ja\u010dmenn\u00fdmi plevami a cirokovou metlou dobre roz\u0161uchali. Robievalo sa to oby\u010dajne ve\u010der, ke\u010f si u\u017e deti pol\u00edhali, \u017eeby do r\u00e1na uschlo, lebo po mokrom sa nesmelo chodi\u0165. Tak\u00e1to podlaha je pevn\u00e1 a neodrypuje sa (Urban\u010dokov\u00e1, rukopis). Aby sa v chi\u017ei <\/em>nepr\u00e1\u0161ilo, kropila sa zem vodou na osmi\u010dku.<\/p>\n

Za – poskon\u010da za\u0148ej chi\u017ei <\/em>nasledovala ve\u013ek\u00e1 komora. Vchod bol z vonku – z t\u00e1mvoky. <\/em>Z komore naj\u010dastej\u0161ie viedli na povalu -pal\u00e1s <\/em>jednoduch\u00e9 dreven\u00e9 schody. Pal\u00e1\u0161 <\/em>zakr\u00fdvala sedlov\u00e1 strecha, pokryt\u00e1 trstinou. Domy mali po svojej d\u013a\u017eke podstienku – gang, <\/em>ktor\u00fa od domu delili dvere a podopierali st\u013apy. Strie\u017eka bola pridan\u00e1 k celej streche – dach. <\/em>\u0160\u00edrka strie\u017eky bola okolo dvoch metrov. V prv\u00fdch rokoch strie\u0161ku gangu <\/em>podopierali dreven\u00e9 koly. Nesk\u00f4r u\u017e boli murovan\u00e9 st\u013apy spojen\u00e9 asi jeden meter vysok\u00fdm m\u00farikom. Vchody do pitvora a komory viedli spod gang.<\/em><\/p>\n

Tak ako sa v zime s\u00fastredil \u017eivot pri peci, v lete sa \u017eilo pod gangom. <\/em>Sedelo sa na vzduchu, jedlo i oddychovalo. Vyb\u00edjan\u00e9 m\u00fary domu v letn\u00fdch hor\u00fa\u010dav\u00e1ch pr\u00edjemne schladili. Gang bol z\u00e1rove\u0148 prv\u00fdm priestorom, kam vo\u0161la n\u00e1v\u0161teva a z\u00e1rove\u0148 i miestom, kde sa Pitvaro\u0161ania radi fotografovali. Niekedy b\u00fdval vyma\u013eovan\u00fd r\u00f4znym vzorom a tak poskytoval v\u00fdborn\u00e9 pozadie i na svadobn\u00fa fotografiu.Vzh\u013ead domov od ulice bol \u010dist\u00fd, pekn\u00fd, lebo l\u00ed\u010dili – halili <\/em>dva razy do roka, a to na jar pred Tur\u00edcami alebo Ve\u013ekou nocou, a v jesen po Mihale, <\/em>pred pamiatkou reform\u00e1cie, alebo pod\u013ea okolnost\u00ed. Ke\u010f mala by\u0165 v niektorom dome svadba uprostred leta, tak okalili <\/em>v\u0161etko, \u010do sa dalo. Aj ke\u010f bol v dome \u0165a\u017eko chor\u00fd a mysleli, \u017ee zomrie, tak ulic okalili, <\/em>lebo po pohrebe sa nesmelo do roka na ulici kali\u0165 <\/em>(Urban\u010dokov\u00e1, rukopis). Tento pekn\u00fd zvyk si na\u0161e \u017eeny doniesli zo sebou z predo\u0161l\u00e9ho domova z Nadlaku alebo vari e\u0161te z horniakov? Treba vedie\u0165, \u017ee Slov\u00e1ci boli v\u017edy \u010dist\u00fd a poriadkumilovn\u00fd n\u00e1rod (Hud\u00e1k, M., rukopis).<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

P\u00f4dorys pitvaro\u0161sk\u00e9ho domu a z\u00e1hrady (autor Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n

    \n
  1. pre\u0148ia chi\u017ea<\/li>\n
  2. pitvor<\/li>\n
  3. za\u0148ia chi\u017ea<\/li>\n
  4. komora<\/li>\n
  5. cie\u0148a<\/li>\n
  6. konica<\/li>\n
  7. ma\u0161ta\u013e pre kravy<\/li>\n
  8. chlievy<\/li>\n
  9. kur\u00edn<\/li>\n
  10. vr\u00e1ta<\/li>\n
  11. gang<\/li>\n
  12. letn\u00e1 kuchy\u0148a<\/li>\n
  13. stud\u0148a<\/li>\n
  14. dreven\u00fd plot<\/li>\n
  15. kvety<\/li>\n
  16. z\u00e1chod<\/li>\n
  17. hnojisko<\/li>\n
  18. stoh slamy<\/li>\n
  19. stromy<\/li>\n
  20. predn\u00fd dvor<\/li>\n
  21. z\u00e1hrada<\/li>\n
  22. pec<\/li>\n
  23. vyb\u00edjan\u00fd m\u00farik<\/li>\n<\/ol>\n

    \"\"<\/a><\/p>\n

    \u010cemanov dom na Medzovskej ulici<\/em><\/p>\n

    (rodinn\u00fd arch\u00edv Zuzany Vicianovej, rodenej \u010cemanovej, Senec)<\/em><\/p>\n

    V \u013eudovom stavite\u013estve nach\u00e1dzame aj dnes ojedinel\u00e9 hodnoty, prvky invencie, rozmanitos\u0165 a harm\u00f3niu, ktor\u00fdmi sa v minulosti dosiahla v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 symbi\u00f3za \u013eudov\u00fdch stavieb a s\u00faborov s okolitou pr\u00edrodou, a krajinou. Rovina je ako otvoren\u00e1 dla\u0148, ktor\u00e1 prij\u00edma, ale i d\u00e1va, hlad\u00ed i karh\u00e1, m\u00e1va na priv\u00edtanie i na l\u00fa\u010denie. Ulice mnoh\u00fdch obc\u00ed sa vin\u00fa krajinou ako \u010diary na dlani, smeruj\u00face odniekadia\u013e niekam. Cestou, ale p\u00fatnik zasta\u0148 a poobhliadni sa za rovn\u00fdmi ulicami a kr\u00e1sou bielych dom\u010dekov, u\u010dupen\u00fdch pod mohutnou pitvaro\u0161skou t\u00far\u0148ou.<\/em><\/p>\n

    Autor \u010dl\u00e1nku: Michal Ko\u017euch<\/strong><\/p>\n

    Zdroj: Pitvaro\u0161 a\u00a0Pitvaro\u0161ania, 2007<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    O dome sa hovorieva: \u201eM\u00f4j dom, m\u00f4j hrad“. B\u00fdvanie bolo pre Pitvaro\u0161anov viac ako len z\u00e1kladn\u00e1 \u017eivotn\u00e1 potreba. Malo svoju kult\u00faru, pravidl\u00e1. Funkcia b\u00fdvania bola spojen\u00e1 s hospod\u00e1rskou funkciou. V dlh\u00fdch domoch s gangom b\u00fdvali v prednej \u010dasti \u013eudia a v zadn\u00fdch \u010dastiach boli dom\u00e1ce zvierat\u00e1. Trstinov\u00e9 strechy a vyb\u00edjan\u00e9 m\u00fary ukr\u00fdvali a ochra\u0148ovali \u017eivot Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Pitvaro\u0161sk\u00fd dom<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2123,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8,10],"tags":[],"class_list":["post-2120","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-tradicna-kultura"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/09\/Hudak.-dom.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2120","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2120"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2120\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2136,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2120\/revisions\/2136"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2123"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2120"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2120"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2120"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}