{"id":2137,"date":"2018-10-20T06:56:34","date_gmt":"2018-10-20T04:56:34","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=2137"},"modified":"2018-10-17T21:31:33","modified_gmt":"2018-10-17T19:31:33","slug":"michal-franko-zalozenie-bekesskej-caby-v-roku-1718","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=2137","title":{"rendered":"Michal Franko: Zalo\u017eenie B\u00e9ke\u0161skej \u010caby v roku 1718"},"content":{"rendered":"

Slovensk\u00e9 vys\u0165ahovalectvo a Slov\u00e1ci \u017eij\u00faci v zahrani\u010d\u00ed s\u00fa imanentnou s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej minulosti a maj\u00fa podstatn\u00fd v\u00fdznam nielen pre na\u0161e n\u00e1rodn\u00e9 dejiny, ale i pre s\u00fa\u010dasnos\u0165 a bud\u00facnos\u0165. S\u0165ahovanie Slov\u00e1kov na Doln\u00fa zem[1]<\/a> od konca 17. storo\u010dia do 19. storo\u010dia bolo dlhotrvaj\u00facim migra\u010dn\u00fdm pohybom v r\u00e1mci vtedaj\u0161ieho Uhorska a\u00a0prebiehalo v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch etap\u00e1ch. Rok 1718 predstavuje pre dejiny B\u00e9ke\u0161skej \u010caby[2]<\/a> v\u00fdznamn\u00fd medzn\u00edk, kedy ju slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci op\u00e4\u0165 os\u00eddlili a\u00a0na\u0161tartovali nov\u00fa etapu jej dej\u00edn a\u00a0v\u00fdznamnou mierou sa zasl\u00fa\u017eili k jej rozvoju vo v\u0161etk\u00fdch smeroch. Tento rok (2018) v\u00a0\u010cabe oslavuj\u00fa okr\u00fahle v\u00fdro\u010die, a\u00a0to 300 rokov od jej znovuzalo\u017eenia slovensk\u00fdmi pris\u0165ahovalcami. V\u00a0na\u0161ej \u0161t\u00fadii sa pok\u00fasime na\u010drtn\u00fa\u0165 znovuos\u00eddlenie B\u00e9ke\u0161skej \u010caby v\u00a0roku 1718 a pribl\u00ed\u017ei\u0165 hlavn\u00e9 probl\u00e9my a \u0165a\u017ekosti, s\u00a0ktor\u00fdmi sa stret\u00e1vali slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci pri jej os\u00edd\u013eovan\u00ed.<\/p>\n

B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba le\u017e\u00ed v\u00a0juhov\u00fdchodnej oblasti \u017eupy B\u00e9ke\u0161 (juhov\u00fdchodn\u00e9 Ma\u010farsko) a\u00a0m\u00e1 \u0161tat\u00fat \u017eupn\u00e9ho mesta.\u00a0 Rozprestiera sa na V\u00fdchodopan\u00f3nskej panve, pri Kere\u0161skom kan\u00e1li, ktor\u00fd te\u010die od Gerly k\u00a0mestu B\u00e9ke\u0161. Na severe sused\u00ed s pustatinami Doboz, Meder (Megyer), Kamut a\u00a0Kondoro\u0161. Na v\u00fdchode sused\u00ed s\u00a0mestom \u010eula a\u00a0pustatinami K\u00ed\u010fo\u0161 a\u00a0Gerla, na juhu s\u00a0Bodz\u00e1\u0161om, Ap\u00e1kou a\u00a0F\u00f6ldv\u00e1rom, na z\u00e1pade s\u00a0osadou Oro\u0161h\u00e1za a\u00a0s\u00a0\u010dorv\u00e1\u0161skou pustatinou.[3]<\/sup><\/a> \u010co sa t\u00fdka n\u00e1zvu \u010caba, ten sa vo viacer\u00fdch\u00a0p\u00edsomn\u00fdch zmienkach uv\u00e1dza rozli\u010dne, napr.: Chaba, Chyaba, Choba, Czaba, T\u00f3t-Csaba, B\u00e9k\u00e9s – Csaba<\/em> a\u00a0pod. Samotn\u00fd n\u00e1zov je pravdepodobne ma\u010farsk\u00e9ho p\u00f4vodu a\u00a0\u010caba ho dostala pod\u013ea niektor\u00e9ho svojho zemep\u00e1na s\u00a0podobn\u00fdm menom. V\u00a013. storo\u010d\u00ed sa pre t\u00fato lokalitu spom\u00edna n\u00e1zov Csaba mezeje<\/em> (\u010cabovo pole<\/em>).[4]<\/sup><\/a> V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je to jedno z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch a\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch stred\u00edsk Slov\u00e1kov \u017eij\u00facich v\u00a0zahrani\u010d\u00ed. Partnersk\u00fdmi mestami s\u00fa na Slovensku Martin \u010di Tren\u010d\u00edn.<\/p>\n

\n
[1] Preva\u017ene ju\u017en\u00e9 \u00fazemia Uhorska na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska, \u010dasti Rumunska, Chorv\u00e1tska a Srbska, ktor\u00e9 sa po vytla\u010den\u00ed Turkov stalo centrom ve\u013ekej migr\u00e1cie obyvate\u013estva.<\/h5>\n
[2] V\u00a0texte niekedy skr\u00e1time pomenovanie mesta iba na \u010caba.<\/h5>\n
[3] CHLEBNICK\u00dd, J\u00e1n a kol.: \u010cabianska \u010d\u00edtanka 1<\/em> \/ Csabai olvas\u00f3k\u00f6nyv 1. <\/em>B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : SV\u00da, 1996, s. 20.<\/h5>\n
[4] HAAN, August\u00edn, \u013dudov\u00edt.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske. Pe\u0161\u0165, 1866, s. 5-6.<\/h5>\n
[5] Ondrej \u0160tefanko charakterizoval produkciu monografick\u00fdch pr\u00e1c s historick\u00fdm aj nehistoriografick\u00fdm obsahom z\u00a0prostredia Dolnej zeme v 19. a nesk\u00f4r pokra\u010duj\u00facu i v 20. storo\u010d\u00ed, ako s\u00fa\u010das\u0165 celodolnozemsk\u00e9ho hnutia vzdelancov \u201ezap\u00fa\u0161\u0165ania si kore\u0148ov\u201c, ako \u00fasilie o prip\u00fatanie sa a zrastanie novoutvoren\u00fdch komun\u00edt s ich novou domovinou. \u0160TEFANKO, Ondrej. Ponachoden\u00e9 s\u00favislosti<\/em>. Nadlakv : Ivan Krasko, 2004, s. 191-192.<\/h5>\n
\n

O dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1koch a\u00a0ich dejin\u00e1ch u\u017e vznikla rozsiahla odborn\u00e1 literat\u00fara. Publika\u010dne akt\u00edvni slovensk\u00ed vzdelanci z\u00a0b\u00e9ke\u0161sko – \u010dan\u00e1dskeho regi\u00f3nu vytvorili u\u017e v 19.storo\u010d\u00ed pozoruhodn\u00e9 diela v oblasti hist\u00f3rie, etnografie, resp. vlastivedy a tie\u017e \u0161kolsk\u00e9ho a cirkevn\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Okrem toho vznikali zauj\u00edmav\u00e9 monografie jednotliv\u00fdch obc\u00ed a\u00a0miest, \u010di pr\u00e1ce o samotnej B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe.[5]<\/sup><\/a> Za\u010diatky \u00fasilia historicky (a s vedeck\u00fdmi amb\u00edciami) \u201ezmapova\u0165\u201c tento regi\u00f3n boli spojen\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm s \u010dinnos\u0165ou evanjelick\u00e9ho k\u0148aza \u013dudov\u00edta Haana. Tento rok (2018) si miestni Slov\u00e1ci v\u00a0\u010cabe pripom\u00ednaj\u00fa presne 200 rokov od jeho narodenia. \u013dudov\u00edt August\u00edn Haan bol vlastencom v Koll\u00e1rovom duchu a\u00a0dlh\u00e9 roky p\u00f4sobil v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe ako evanjelick\u00fd far\u00e1r. Nemo\u017eno nespomen\u00fa\u0165 jeho z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1ce, s\u00a0ktor\u00fdmi sa zap\u00edsal do povedomia aj ako \u201eprv\u00fd historik\u201c B\u00e9ke\u0161skej stolice, ktor\u00fd sa vo v\u00fdznamnej miere zasl\u00fa\u017eil o vedeck\u00e9 spracovanie dej\u00edn dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov v\u00a0tejto oblasti. Okrem toho to bol intelektu\u00e1l a\u00a0jedna z najpozoruhodnej\u0161\u00edch osobnost\u00ed slovenskej Dolnej zeme. Z\u00edskal vysok\u00fa odborn\u00fa i spolo\u010densk\u00fa reput\u00e1ciu v s\u00fadobom Uhorsku, ktor\u00fa nepoznamenal ani jeho slovensk\u00fd p\u00f4vod, ani jeho ob\u010dasn\u00e9 aktivity na poli n\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota.[6]<\/a> Za roky svojej k\u0148azskej slu\u017eby \u013d. Haan zap\u00edsal pozn\u00e1mkami 4 desiatky zo\u0161itov (zvy\u010dajne vlastnoru\u010dne viazan\u00fdch). Prv\u00fd z nich autor datoval od 2. decembra 1855 a z\u00e1pisky v \u0148om kon\u010dili za\u010diatkom augusta 1856. Posledn\u00fd zo\u0161it kon\u010dil z\u00e1znamami r. 1887. Haanove z\u00e1pisy sa t\u00fdkali konkr\u00e9tnych povinnost\u00ed k\u0148aza, niektor\u00e9 mali int\u00edmnej\u0161\u00ed charakter. Pre historika s\u00fa tieto z\u00e1pisky cenn\u00e9 \u00fadajmi z konventov, z\u00e1znamami pl\u00e1novan\u00fdch programov, odobierok, mno\u017estvom \u00fadajov o \u010dabianskych rodin\u00e1ch, biografick\u00fdch \u00fadajov (vr\u00e1tane miniportr\u00e9tov mnoh\u00fdch \u010cabanov), predplatite\u013eov cirkevnej tla\u010de at\u010f. Haan vypisoval z matr\u00edk dokonca diagn\u00f3zy zomrel\u00fdch, vypracov\u00e1val z\u00e1znamy o miestnych cirkevn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, v\u00fdro\u010dn\u00e9 \u0161tatistick\u00e9 preh\u013eady t\u00fdkaj\u00face sa \u0161kolstva, cirkvi \u010di mesta a jeho obyvate\u013estva a zaznamenal desiatky priezvisk slovensk\u00fdch evanjelick\u00fdch rod\u00edn v \u010cabe, ktor\u00e9 zapisoval r\u00f4zne \u2013 v ma\u010farskej i slovenskej transkripcii. V r. 1845 vydal \u013d. Haan v Bud\u00edne po \u010desky Pam\u011btnosti B. \u010cabansk\u00e9, ku stoletnj pam\u00e1tce tam\u011bgssjho star\u00e9ho ewangelick\u00e9ho chr\u00e1mu sepsal…<\/em>(1. vydanie).[7]<\/a> Druh\u00e9 roz\u0161\u00edren\u00e9 vydanie vy\u0161lo v Pe\u0161ti r. 1866 u\u017e v sloven\u010dine po hod\u017eovsko – hattalovskej reforme spisovn\u00e9ho jazyka pod krat\u0161\u00edm n\u00e1zvom Pametnosti B\u00e9ke\u0161 – \u010dab\u00e1nske<\/em> v rozsahu 82 str\u00e1n.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba na dobovej kresbe<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\n
[6] \u013dudov\u00edt Haan bol pr\u00edslu\u0161n\u00edkom jednej z popredn\u00fdch rod\u00edn dolnozemskej inteligencie v region\u00e1lnom aj nadregion\u00e1lnom oh\u013eade. Narodil sa 13. augusta 1818 v novohradskej \u0160\u00e1m\u0161onh\u00e1ze v rodine tamoj\u0161ieho evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra J\u00e1na Haana (1779-1855) a Judity M\u00e1rie, rod. Petianovej (1793-1862). Rodi\u010dia \u013d. Haana poch\u00e1dzali z rod\u00edn slovensk\u00fdch evanjelick\u00fdch duchovn\u00fdch. Jeho otec J\u00e1n Haan poch\u00e1dzal z \u00c1belovej v slovenskej \u010dasti Novohradu. Popri pr\u00e1ci k\u0148aza p\u00edsal oslavn\u00e9 b\u00e1sne, popularizoval pr\u00edrodn\u00e9 vedy a novinky v po\u013enohospod\u00e1rstve. Sna\u017eil sa roz\u0161\u00edri\u0165 chov priadky moru\u0161ovej a pestovanie moru\u0161\u00ed, lucerny a tabaku (vydal kni\u017eku O u\u017eito\u010dnom sad\u011bn\u00ed doh\u00e1na, rozml\u00fav\u00e1n\u00ed… pre lud \u010dabjansk\u00fd, Sarva\u0161 1845). Od r. 1809 bol J\u00e1n far\u00e1rom v \u0160\u00e1m\u0161onh\u00e1ze a za\u010das vojensk\u00fdm k\u0148azom pri zemianskej insurekcii. Mal\u00fd \u013dudov\u00edt mal mesiac, ke\u010f sa Haanovci pres\u0165ahovali do B\u00e9ke\u0161skej \u010caby (12. septembra 1818), kde otec J\u00e1n prevzal miesto po Michalovi Bosom. HAAN, \u013dudov\u00edt.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske. Pe\u0161\u0165, 1866, s. 70.<\/h5>\n
[7] KME\u0164, Miroslav. Historik \u013dudov\u00edt Haan \u2013 emblematick\u00e1 osobnos\u0165 slovenskej dolnozemskej tvorby. In Acta historica Neosolencia<\/em>. Katedra hist\u00f3rie, Fakulta humanitn\u00fdch vied UMB, Bansk\u00e1 Bystrica, 10, 2007, s. 288 – 289.<\/h5>\n
[8] HAAN, \u013dudov\u00edt. Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske<\/em>. Pe\u0161\u0165, 1866, 60 s.<\/h5>\n
\n

Ma\u010farsk\u00fd variant vy\u0161iel tie\u017e v Pe\u0161ti v tom istom roku v rozsahu 60 str\u00e1n.[8]<\/a> V r. 1858 \u013d. Haan dokon\u010dil monografiu B\u00e9k\u00e9scsaba t\u00f6rt\u00e9nete (Dejiny B\u00e9ke\u0161skej \u010caby)<\/em> s vlastn\u00fdmi kresbami, ktor\u00e1 v\u0161ak dlh\u00e9 roky zostala v rukopise. Venoval sa v nej napr\u00edklad jazyku Slov\u00e1kov, prez\u00fdvkam, stavite\u013estvu at\u010f. \u010cas\u0165 monografie bola zverejnen\u00e1 r. 1866. Stru\u010dn\u00fd v\u00fdber vy\u0161iel roku 1968. \u00daplne kniha vy\u0161la a\u017e k 100. v\u00fdro\u010diu Haanovej smrti v roku 1991 pod n\u00e1zvom \u2013 B\u00e9k\u00e9s-csaba. A v\u00e1ros t\u00f6rt\u00e9nete a kezdetekt\u0151l a XIX. sz\u00e1zad harmadik harmad\u00e1ig (B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba. Dejiny mesta od po\u010diatkov do tretej tretiny 19. storo\u010dia)<\/em>.[9]<\/a> Najrozsiahlej\u0161ie dielo \u2013 B\u00e9k\u00e9s v\u00e1rmegye hajdana I – II (Minulos\u0165 B\u00e9ke\u0161skej) <\/em>\u2013 vy\u0161lo r. 1870 v Pe\u0161ti.[10]<\/a> Uveden\u00e1 pr\u00e1ca \u013d. Haanovi vyniesla reput\u00e1ciu prv\u00e9ho historika B\u00e9ke\u0161skej stolice. Nesk\u00f4r sa mu podarilo zostavi\u0165 zbierku p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148ov, ktor\u00e9 zozbieral a\u00a0prep\u00edsal. Napokon mu vy\u0161iel Diplomatarium B\u00e9k\u00e9siense<\/em>, ktor\u00e9 obsahovalo 185 list\u00edn k\u00a0dejin\u00e1m stolice.[11]<\/a> \u010eal\u0161\u00edm v\u00fdznamnej\u0161\u00edm Haanov\u00fdm pr\u00edspevkom, ktor\u00fdm, okrem in\u00e9ho, obohatil poznanie dej\u00edn B\u00e9ke\u0161skej \u010caby, bola pr\u00e1ca B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 stolica v dobe Karola III. 1715-1740<\/em>.[12]<\/a> Z\u00a0ostatn\u00fdch autorov, zaoberaj\u00facich sa dejinami\u00a0 B\u00e9ke\u0161skej \u010caby, by sme mohli spomen\u00fa\u0165 napr\u00edklad J\u00e1na Gombo\u0161a, J\u00e1na Pravo\u013euba Bella, J\u00e1na Chlebnick\u00e9ho, Andreja Skolku, Miroslava Kme\u0165a, Andreja Krupu a\u00a0mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch.[13]<\/a> Taktie\u017e nesmieme zabudn\u00fa\u0165 na \u010cabiansk\u00fd kalend\u00e1r,\u00a0 ktor\u00fd vych\u00e1dzal od roku 1920 do roku 1948 a bol obnoven\u00fd v roku 1991.<\/p>\n

\n
[9] KME\u0164, Miroslav. Historik \u013dudov\u00edt Haan, s. 297.<\/h5>\n
[10] HAAN, \u013dudov\u00edt. B\u00e9k\u00e9s v\u00e1rmegyei hajdana<\/em>. Pe\u0161\u0165 : Lauffer Vilmos Tulajdona, 1870, 327 s.<\/h5>\n
[11] HAAN, \u013eudov\u00edt. Diplomatarium B\u00e9k\u00e9siense. Pe\u0161\u0165 : Lauffer V., 1870, 310 s.<\/h5>\n
[12] HAAN, \u013dudov\u00edt. B\u00e9k\u00e9sv\u00e1rmegye III. K\u00e1roly kir\u00e1ly uralkod\u00e1sa alatt, 1715-1740. In BRMT\u00c9<\/em>, ro\u010d. 2, 1875 – 1876, s. 57-71.<\/h5>\n
[13] GOMBO\u0160, J\u00e1n. Pr\u00edpady \u00fatekov poddan\u00fdch v\u00a0zrkadle prame\u0148ov zo 17.-18. storo\u010dia (Znovuzrodenie B\u00e9ke\u0161skej \u017eupy) 2. In N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku<\/em>. Ro\u010d. 19, 2003, s. 29-48., GOMBO\u0160, J\u00e1n. Slov\u00e1ci v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe po skon\u010den\u00ed tureck\u00fdch vojen a\u00a0uzavret\u00ed mieru v\u00a0Karlovci. In Uhrinov\u00e1, Al\u017ebeta \u2013 \u017dil\u00e1kov\u00e1, M\u00e1ria (eds.): Pou\u017e\u00edvanie slovensk\u00e9ho jazyka v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe.<\/em> B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : V\u00daSM, 2005, s. 13-23.<\/h5>\n
J\u00e1n Pravdo\u013eub Bella v pr\u00edspevku Slov\u00e1ci v B\u00e9k\u00e9\u0161skej stolici pod\u00e1va preh\u013ead o hist\u00f3rii tamoj\u0161\u00edch Slov\u00e1kov od r. 1718 do r. 1900. Najobsiahlej\u0161ie sa zaober\u00e1 Slov\u00e1kmi v B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u010cabe. Opiera sa najm\u00e4 o pr\u00e1ce \u013dudov\u00edta Haana, ale pou\u017eil aj in\u00e9 pramene. Pre n\u00e1s je v\u0161ak ozajstn\u00e9 novum jeho anal\u00fdza rodinn\u00fdch mien Slov\u00e1kov v B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u010cabe. Pribli\u017euje a rozober\u00e1 krstn\u00e9 men\u00e1, pod\u013ea ktor\u00fdch poukazuje na p\u00f4vod v\u0161etk\u00fdch priezvisk tohoto typu. Presne pribli\u017euje aj tie priezvisk\u00e1, ktor\u00e9 sa vytvorili pod\u013ea p\u00f4vodu a rodiska os\u00eddlencov. Bella pribli\u017euje aj priezvisk\u00e1 \u010cabanov z h\u013eadiska region\u00e1lneho, potom pod\u013ea zamestnania, du\u0161evn\u00fdch a telesn\u00fdch vlastnost\u00ed, pod\u013ea \u010dast\u00ed tela, pr\u00edrody, potravn\u00fdch \u010dl\u00e1nkov a pod\u013ea in\u00fdch svojr\u00e1znost\u00ed. Tento jeho pokus bol skuto\u010dne priekopn\u00edcky. Bella v tomto pr\u00edspevku uv\u00e1dza aj dejepisn\u00e9 \u00fadaje Slov\u00e1kov v Po\u013enom Berin\u010doku, Sarva\u0161i, Endr\u0151de, B\u00e9k\u00e9sszentandr\u00e1si, Slovenskom Koml\u00f3\u0161i a v Kondoro\u0161i. \u010ealej nap\u00edsal pr\u00e1ce k\u00a0dejin\u00e1m Slov\u00e1kov v\u00a0\u010cabe: BELLA, J\u00e1n Pravdo\u013eub. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 stolica. In Slovensk\u00e9 poh\u013eady<\/em>. Ro\u010d. 21, 1901, s. 531-534., BELLA, J\u00e1n Pravdo\u013eub. Slov\u00e1ci v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici 1718-1900. In Slovensk\u00e9 poh\u013eady<\/em>. Ro\u010d. 22, 1902, s. 295-303., BELLA, J\u00e1n Pravdo\u013eub. \u013dudov\u00e9 zvyky a\u00a0povery v\u00a0B. \u010cabe. In Slovensk\u00e9 poh\u013eady<\/em>. Ro\u010d. 22, 1902, s. 385-390. \u010eal\u0161\u00edmi pr\u00e1cami, v\u00a0ktor\u00fdch autori spom\u00ednaj\u00fa \u010cabu a\u00a0jej dejiny s\u00fa napr\u00edklad: CHLEBNICK\u00dd, J\u00e1n a\u00a0kol. \u010cabianska \u010d\u00edtanka 1 \/ Csabai olvas\u00f3k\u00f6nyv 1<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : SV\u00da, 1996, 268 s., SKOLKA, Andr\u00e1s. A\u00a0B\u00e9k\u00e9s v\u00e1rmegyei Mez\u0151ber\u00e9ny t\u00f6rt\u00e9neti-topogr\u00e1fiai le\u00edr\u00e1sa \/ Historisch-topographische Beschreibung von Mez\u0151ber\u00e9ny in B\u00e9kescher Comitat \/ Historicko-topografick\u00e9 op\u00edsanie Po\u013en\u00e9ho Berin\u010doka v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici (eds. Lajos Gecsei \u2013 Lajos K\u00f6teles)<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : BMK\u00d6H, 1988, 253 s., KME\u0164, Miroslav (ed.). O\u00a0\u0161\u00edren\u00ed slovenskej tla\u010de a\u00a0literat\u00fary v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici. In Na prahu Modernej doby. Pramene k\u00a0dejin\u00e1m Slovenska a\u00a0Slov\u00e1kov IX<\/em>. Zv. Ved. red.: D. \u0160kvarna, P. \u0160olt\u00e9s. \u2013 Bratislava : Liter\u00e1rne informa\u010dn\u00e9 centrum, 2008, 136 s., KME\u0164, Miroslav (ed.). Z\u00a0monografie \u201enajv\u00e4\u010d\u0161ej slovenskej dediny\u201c. In Na prahu Modernej doby. Pramene k\u00a0dejin\u00e1m Slovenska a\u00a0Slov\u00e1kov IX. <\/em>Zv. Ved. red.: D. \u0160kvarna, P. \u0160olt\u00e9s. \u2013 Bratislava : Liter\u00e1rne informa\u010dn\u00e9 centrum, 2008, s. 324-326. KRUPA, Andrej (ed.). Szlov\u00e1kok B\u00e9k\u00e9scsab\u00e1n \/ Slov\u00e1ci v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : Bansk\u00e1 Bystrica, 1980, 108 s., ANDO, Juraj \u2013 MAZ\u00c1N, Matej. \u010cabjansk\u00ed n\u00e1re\u010dov\u00ed slov\u0148\u00edk \/ Csabai t\u00e1jsz\u00f3t\u00e1r.<\/em> B\u00e9k\u00e9scsaba : Mestsk\u00e1 samospr\u00e1va \u017eupn\u00e9ho mesta B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba \u2013 V\u00fdskumn\u00fd \u00fastav\u00a0 Zv\u00e4zu Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku, 1993, 186 s., BIELEK, Gabriel. Lexik\u00f3n b\u00e9ke\u0161\u010dabianskych katol\u00edckych rod\u00edn (1750-1895). <\/em>B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba \u2013 Nadlak :<\/h5>\n
\n

\u010casom vznikol pomerne ucelen\u00fd obraz o najrozli\u010dnej\u0161\u00edch str\u00e1nkach dej\u00edn a sp\u00f4sobu \u017eivota vys\u0165ahovalcov, ktor\u00fdch potomkovia aj po troch storo\u010diach zlo\u017eit\u00fdch a zauj\u00edmav\u00fdch osudov dodnes \u017eij\u00fa na \u00fazem\u00ed Ma\u010farska, Rumunska, Srbska, Chorv\u00e1tska a Bulharska. Na tomto mieste v\u0161ak treba podotkn\u00fa\u0165, \u017ee napriek \u0161irok\u00e9mu z\u00e1ujmu historikov, jazykovedcov, n\u00e1rodopiscov, liter\u00e1rnych vedcov a \u010fal\u0161\u00edch \u0161pecialistov neobsiahol v\u0161etky pozoruhodnosti, ktor\u00fdmi dolnozemsk\u00ed Slov\u00e1ci ozvl\u00e1\u0161tnili ich historick\u00fd, kult\u00farny a n\u00e1rodnostn\u00fd v\u00fdvin. Slab\u0161ou str\u00e1nkou doteraj\u0161ieho v\u00fdskumu obrazu dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov je ich zna\u010dn\u00e1 anonymita. Doteraj\u0161ie v\u00fdskumy n\u00e1m pod\u00e1vaj\u00fa pomerne m\u00e1lo inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0konkr\u00e9tnych osob\u00e1ch, osobnostiach, rodin\u00e1ch a\u00a0rodoch, ktor\u00e9 sa r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi a\u00a0\u010dasto rozhoduj\u00facou mierou\u00a0 z\u00fa\u010dast\u0148ovali na behu udalost\u00ed a na utv\u00e1ran\u00ed noriem \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu v novoos\u00eddlen\u00fdch osad\u00e1ch Dolnej zeme. Do kateg\u00f3rie osobnost\u00ed tak\u00e9hoto typu nepatrili iba skromne zast\u00fapen\u00ed vzdelanci, \u010di slovensk\u00ed k\u0148azi a u\u010ditelia. U\u017e od samotn\u00e9ho odchodu vys\u0165ahovalcov na Doln\u00fa zem, ako aj od po\u010diatkov formovania dolnozemsk\u00fdch slovensk\u00fdch s\u00eddiel, zohr\u00e1vali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu aj najpriebojnej\u0161\u00ed a najschopnej\u0161\u00ed spomedzi samotn\u00fdch sedliakov. A\u00a0pr\u00e1ve tak\u00edto sedliaci v\u00fdznamnou mierou prispeli k\u00a0zalo\u017eeniu a\u00a0k\u00a0op\u00e4tovn\u00e9mu os\u00eddleniu B\u00e9ke\u0161skej \u010caby v\u00a0roku 1718. Nebol to v\u0161ak \u013eahk\u00fd proces a\u00a0prv\u00ed pris\u0165ahovalci sa doslova od prv\u00e9ho d\u0148a po usaden\u00ed v\u00a0\u010cabe stret\u00e1vali s\u00a0obrovsk\u00fdm mno\u017estvom \u0165a\u017ekost\u00ed a komplik\u00e1ciami, ktor\u00e9 vznikali u\u017e pri zabezpe\u010dovan\u00ed t\u00fdch najelement\u00e1rnej\u0161\u00edch \u017eivotn\u00fdch potrieb. V\u00a0tejto \u0161t\u00fadii sme sa preto zamerali okrem samotn\u00e9ho procesu os\u00edd\u013eovania \u010caby aj na \u0165a\u017ekosti, ktor\u00e9 museli slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci po svojom pr\u00edchode do \u010caby takmer okam\u017eite rie\u0161i\u0165.<\/p>\n

Znovuos\u00eddlenie B\u00e9ke\u0161skej \u010caby<\/strong><\/p>\n

B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 oblas\u0165 bola po skon\u010den\u00ed tureck\u00e9ho \u0165a\u017eenia v\u00a0Uhorsku zna\u010dne vy\u013eudnen\u00e1 a pust\u00e1. V\u00a0prvej polovici 18. storo\u010dia tam v\u0161ak vznikli tri ohnisk\u00e1 os\u00eddlenia Slov\u00e1kov. I\u0161lo o\u00a0B\u00e9ke\u0161sk\u00fa \u010cabu (B\u00e9k\u00e9s – Csaba), Sarva\u0161 (Szarvas) a\u00a0Po\u013en\u00fd Berin\u010dok (Mez\u0151ber\u00e9ny). Slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci postupne vytvorili v\u00a0riedko ob\u00fdvanej stolici s\u00favisl\u00e9 a\u00a0kompaktn\u00e9 slovensk\u00e9 os\u00eddlenie, ktor\u00e9 sa \u010dasom stalo jadrom a\u00a0v\u00fdchodiskom \u010fal\u0161ieho s\u0165ahovania, ktor\u00e9 nesk\u00f4r zasiahlo aj \u010dan\u00e1dsku \u017eupu. Prv\u00ed putuj\u00faci poddan\u00ed sa u\u017e koncom 17. storo\u010dia us\u00e1dzaj\u00fa v osad\u00e1ch Novohradskej stolice a nakoniec spolu s po\u010detn\u00fdm dom\u00e1cim obyvate\u013estvom aj t\u00fato stolicu op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa.<\/p>\n

\n
\u010cabianska organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov – Ivan Krasko, 2002, 176 s., DIVI\u010cANOV\u00c1, Anna \u2013 KRUPA, Ondrej. Slov\u00e1ci v\u00a0Ma\u010farsku<\/em>. Budape\u0161\u0165 : Press Publica, 1999, 128 s., DEDINSZKY, J\u00falius. A\u00a0szlov\u00e1k bet\u0171 \u00fatja B\u00e9k\u00e9scsab\u00e1n \/ Cesta slovenskej litery na \u010cabe<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : B\u00e9k\u00e9s Megyei Tan\u00e1cs V\u00e9grehajt\u00f3 Bizotts\u00e1g\u00e1nak Tudom\u00e1nyos-Koordin\u00e1ci\u00f3s Szakbizotts\u00e1ga, 1987, 296 s., DEDINSZKY, J\u00falius. \u00cdr\u00e1sok B\u00e9k\u00e9scsaba t\u00f6rt\u00e9net\u00e9b\u0151l, n\u00e9prajzol<\/em>. Gyula: 1993, 330 s., DEDINSZKY,J\u00falius \u2013 ZAHORAN, Juraj. Csabai tany\u00e1k<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : BMJV Szlov\u00e1k Kisebbs\u00e9gi\u00a0 \u00d6nkorm\u00e1nyzata, 2005, 98 s. a\u00a0pod.<\/h5>\n
\n

Postupne putuj\u00fa smerom na juh. Na dolnozemskej ceste nach\u00e1dzaj\u00fa dobr\u00e9 podmienky u\u017e v Pe\u0161tianskej stolici,[14]<\/a> kde po odchode Turkov zostalo najm\u00e4 na jej juhu to\u013eko opustenej p\u00f4dy, \u017ee ka\u017ed\u00fd si v r\u00e1mci vo\u013en\u00e9ho z\u00e1beru mohol vybra\u0165 to\u013eko p\u00f4dy, ko\u013eko si tr\u00fafol obhospod\u00e1ri\u0165. V B\u00e9k\u00e9\u0161skej stolici rozli\u0161ujeme tri typy os\u00edd\u013eovania: a) neorganizovan\u00e9 a\u00a0\u017eiveln\u00e9 os\u00edd\u013eovanie jednotlivcami \u2013 ute\u010dencami a\u00a0ich rodinami, poddan\u00fdmi, ktor\u00ed utiekli od svojho zemep\u00e1na; b) priame, u\u017e organizovan\u00e9 s\u0165ahovanie osadn\u00edkov zo severn\u00e9ho Uhorska; c) s\u0165ahovanie os\u00eddlencov zo znovaos\u00eddlen\u00fdch oblast\u00ed do in\u00fdch \u010dast\u00ed stolice – alebo ju\u017enej\u0161ie, do B\u00e1\u010dky, Ban\u00e1tu a Sriemu tzv. vyp\u00fa\u0161\u0165anie rojov. V\u0161etky tri typy os\u00edd\u013eovania sa mohli uplat\u0148ova\u0165 s\u00fa\u010dasne.[15]<\/a> Napr\u00edklad osadn\u00edci z B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u010caby, Sarva\u0161u a Po\u013en\u00e9ho Berin\u010doka v rokoch 1747-48 pres\u00eddlili organizovane a\u00a0s\u00a0povolen\u00edm do Mokrej – Apatelek v Aradskej stolici (dnes Mocrea v Rumunsku). V roku 1753 takto os\u00eddlili N\u00edre\u010fh\u00e1zu (Ny\u00edregyh\u00e1za), kam odch\u00e1dzali aj v\u00a0\u010fal\u0161om obdob\u00ed vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010di men\u0161\u00edch skupink\u00e1ch.[16]<\/a> Zakladanie nov\u00fdch os\u00e1d malo viacero pr\u00ed\u010din. Bolo to predov\u0161etk\u00fdm pre\u013eudnenie prv\u00fdch os\u00e1d prirodzen\u00fdm popula\u010dn\u00fdm pr\u00edrastkom, pr\u00edchodom \u010fal\u0161\u00edch osadn\u00edkov zo severn\u00fdch stol\u00edc, vy\u010derpan\u00edm p\u00f4dy \u010di \u0165a\u017ek\u00fdmi \u017eivotn\u00fdmi podmienkami. K\u00a0pohyblivosti poddan\u00fdch prispievalo aj slobodn\u00e9 s\u0165ahovanie \u010di z\u00e1nik trojro\u010dnej da\u0148ovej \u00fa\u013eavy, resp. \u00fatek pred \u0161t\u00e1tnymi da\u0148ov\u00fdmi \u0165archami.[17]<\/a> \u00dateky a priame s\u0165ahovanie s\u00fa charakteristick\u00e9 pre cel\u00e9 18. storo\u010die. Koordinovan\u00e9 a\u00a0organizovan\u00e9 os\u00edd\u013eovanie slovensk\u00fdch poddan\u00fdch v\u00a0prvej polovici 18. storo\u010dia je spojen\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm s\u00a0menom bar\u00f3na J\u00e1na Juraja Harruckerna (1664-1742).[18]<\/a> Podarilo sa mu z\u00edska\u0165 z\u00a0komorsk\u00fdch majetkov mesto \u010eulu a\u00a0osady Doboz, \u010cabu, K\u00f6r\u00f6slad\u00e1ny, Gyarmat (F\u00fczes), \u04e6cs\u00f6d, V\u00e9szt\u00f6, Szentes a\u00a0Szeghalom, aj s\u00a0pr\u00edslu\u0161nou p\u00f4dou.[19]<\/a> Tieto osady sa nach\u00e1dzali na vy\u013eudnenom \u00fazem\u00ed vtedaj\u0161ej B\u00e9ke\u0161skej, a\u00a0\u010diasto\u010dne aj \u010congr\u00e1dskej a\u00a0Zar\u00e1ndskej stolice. Koncom j\u00fala roku 1719 z\u00edskal Harruckern od Karola III. tieto b\u00fdval\u00e9 komorsk\u00e9 majetky v\u00a0rozlohe 700\u00a0000 jut\u00e1r p\u00f4dy do daru s\u00a0t\u00fdm, \u017ee po ur\u010den\u00ed re\u00e1lnej hodnoty majetkov rozdiel nad 24\u00a0000 forintov doplat\u00ed cis\u00e1rsko – kr\u00e1\u013eovskej komore.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Evanjelick\u00fd kostol na B\u00e9ke\u0161kej \u010cabe v s\u00fa\u010dasnosti<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\n
[14] JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Z kol\u00edsky do B\u00e9ke\u0161skej \u010caby. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete:<\/h5>\n
< http:\/\/www.oslovma.hu\/index.php\/en\/historia\/166-historia3\/954-jan-janovic-z-kolisky-do-bekeskej-aby<\/a> ><\/h5>\n
[15] KRUPA, Ondrej. Pr\u00edchod Slov\u00e1kov do juhov\u00fdchodnej oblasti Dolnej zeme. (B\u00e9k\u00e9\u0161ska a \u010can\u00e1dska \u017eupa)<\/h5>\n
\u00a0 In Mal\u00fd slovensk\u00fd n\u00e1rodopis<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : Slovensk\u00fd v\u00fdskumn\u00fd \u00fastav, B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, 1999, s.3.<\/h5>\n
[16] SIR\u00c1CKY, J\u00e1n. Slov\u00e1ci vo svete 1<\/em>. Martin : Matica slovensk\u00e1, 1980, s. 51.<\/h5>\n
[17] Hlavn\u00fdm zamestnan\u00edm osadn\u00edkov bol extenz\u00edvny chov dobytka. P\u00f4dy obr\u00e1bali len to\u013eko, ko\u013eko potrebovali na \u017eivobytie, aj to sp\u00f4sobom vo\u013en\u00e9ho z\u00e1beru. Ur\u010dit\u00e9 \u00fazemie obr\u00e1bali k\u00fdm sa nevy\u010derpalo. Chot\u00e1r \u010dasom nemohol poskytn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161ie pastviny. P\u00f4da sa za\u010dala r\u00fdchlo vy\u010derp\u00e1va\u0165. KRUPA, Ondrej. Pr\u00edchod Slov\u00e1kov, s. 4.<\/h5>\n
[18] J\u00e1n Juraj Harrruckern bol b\u00fdval\u00fd z\u00e1sobovac\u00ed komis\u00e1r (intendant) cis\u00e1rskych vojsk a\u00a0d\u00f4stojn\u00edk. <\/em>Poch\u00e1dzal z\u00a0rak\u00faskeho meste\u010dka Schenkenfelden a\u00a0bol synom tk\u00e1\u010d\u0161keho majstra. Po\u010das jeho vojenskej kari\u00e9ry vypracoval roku 1716 modern\u00fd z\u00e1sobovac\u00ed poriadok cis\u00e1rskej arm\u00e1dy, za\u010do bol pov\u00fd\u0161en\u00fd do \u0161\u013eachtick\u00e9ho stavu. Okrem toho dostal ako odmenu 24\u00a0000 forintov, v\u00a0hodnote ktor\u00fdch si mohol vybra\u0165 pozemky z\u00a0komorsk\u00fdch majetkov. KISMARJAY – KONR\u00c1D Emil. Harruckern J\u00e1nos Gy\u00f6rgy \u00e9s telep\u00edt\u00e9sei. Gyula : Dobay ny, 1935, 64 s.<\/h5>\n
[19] MENDAN, Juraj. J\u00e1n Juraj Harruckern. In \u010cabiansky Kalend\u00e1r. Na oby\u010dajn\u00fd rok 1942<\/em>. B\u00e9ke\u0161 \u010caba, 1941, s. 58-59.<\/h5>\n
<\/p>\n
\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

<\/del><\/h5>\n

Najsk\u00f4r teda dostal majetok iba do z\u00e1lohy. Nesk\u00f4r prefekt\u00fara v\u00a0Seged\u00edne ohodnotila uveden\u00e9 majetky na 37\u00a0000 forintov. Harruckern roku 1722 doplatil zvy\u0161n\u00fdch 13 000 forintov. V\u00a0m\u00e1ji roku 1723 nadobudla kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 darovacia listina platnos\u0165. Od roku 1722 bol u\u017e Harruckern ako bar\u00f3n aj hlavn\u00fdm \u017eupanom B\u00e9ke\u0161skej stolice. T\u00fato funkciu vykon\u00e1val a\u017e do svojej smrti v\u00a0roku 1742.[20]<\/a> Z\u00e1sluhy na os\u00edd\u013eovan\u00ed \u010caby a\u00a0mnoh\u00fdch in\u00fdch os\u00e1d na Harruckernov\u00fdch majetkoch m\u00e1 najm\u00e4 b\u00fdval\u00fd vojak slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu Mikul\u00e1\u0161 Tur\u00f3ci, ktor\u00fd bol spr\u00e1vcom Harruckernov\u00fdch majetkov v \u010eule. Popri slovenskom os\u00edd\u013eovan\u00ed organizoval napr\u00edklad aj os\u00edd\u013eovanie Nemcami.<\/p>\n

Spr\u00e1vy o\u00a0ve\u013ekom mno\u017estve vo\u013enej a neobr\u00e1banej p\u00f4dy v\u00a0t\u00fdchto oblastiach v\u0161ak prenikli medzi slovensk\u00fdch poddan\u00fdch u\u017e sk\u00f4r, ako dostal Harruckern spom\u00ednan\u00e9 majetky do daru. I\u0161lo o rozsiahle a vy\u013eudnen\u00e9 \u00fazemie s neobrobenou p\u00f4dou, ktor\u00e9 po\u010das tureck\u00fdch vojen spustlo. \u00dazemie Novohradu, Malohontu a Hontu bolo v tom \u010dase opakom Dolnej zeme, lebo popri nedostatku p\u00f4dy pribudli v jeho osad\u00e1ch k p\u00f4vodn\u00e9mu obyvate\u013estvu nov\u00ed pris\u0165ahovalci zo severn\u00fdch stol\u00edc. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 podnietila k aktivite novohradsk\u00fdch evanjelick\u00fdch pred\u00e1kov z radov poddan\u00fdch so slobodn\u00fdm s\u0165ahovan\u00edm. U\u017e\u00a0roku 1717 sa u\u00a0kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho komorsk\u00e9ho prefekta v\u00a0Seged\u00edne prihl\u00e1sili traja lok\u00e1tori. Boli to Novohrad\u010dania J\u00e1n Duna z M\u00fdtnej, J\u00e1n Sekerka – \u010eurkovje (\u010eurkovi\u010d) z Hradi\u0161\u0165a a Jakub Valent (inak Belanka) z \u010celoviec v\u00a0Honte. \u017diadali o\u00a0povolenie pre seba aj pre svojich pr\u00edbuzn\u00fdch a\u00a0ostatn\u00fdch zn\u00e1mych, aby sa mohli usadi\u0165 na \u010cabe. Povolenie nakoniec od prefekta dostali. Domov sa vr\u00e1tili s\u00a0ofici\u00e1lnym povolen\u00edm usadi\u0165 v\u00a0t\u00fdchto vy\u013eudnen\u00fdch priestoroch svoje rodiny a poddan\u00fdch zo svojho okolia. Os\u00edd\u013eovanie v\u0161ak neprebiehalo zo d\u0148a na de\u0148. Samotn\u00fa B\u00e9ke\u0161sk\u00fa \u010cabu postupne os\u00eddlilo slovensk\u00e9 obyvate\u013estvo v\u00a0troch hlavn\u00fdch vln\u00e1ch.[21]<\/a> V\u00a0rokoch 1718 \u2013 1723 sem prich\u00e1dzali evanjelici z\u00a0Novohradu, z\u00a0Hontu, z\u00a0Pe\u0161tianskej, Gemerskej aj zo Zvolenskej stolice. K\u00a022 rodin\u00e1m, ktor\u00e9 \u017eili roku 1717 v\u00a0\u010cabe, a\u00a0pod\u013ea priezvisk boli slovensk\u00e9 pravdepodobne iba dve (Behan a\u00a0B\u00e1nsky), pribudlo v\u00a0roku 1718 \u010fal\u0161\u00edch 14 rod\u00edn zo Seliec, 4 z\u00a0Rimavskej Bane, 4 z\u00a0Rimavsk\u00e9ho Brezova, 3 z\u00a0\u010ceren\u010dian, 2 z\u00a0Hornej Pokoradze a\u00a01 z\u00a0Rimavice. Koncom roku 1719 u\u017e \u017eilo v\u00a0\u010cabe 46 rod\u00edn s\u00a0230 \u010dlenmi. Jednalo sa o\u00a0pomerne zna\u010dn\u00fd popula\u010dn\u00fd n\u00e1rast. Po roku 1720 sa tam pris\u0165ahovalo \u010fal\u0161\u00edch 56 rod\u00edn z\u00a0Polt\u00e1ra, Zelen\u00e9ho, Ma\u010faroviec, Pondelka, \u010cesk\u00e9ho Brezova, M\u00fdtnej, M\u00e1linca, O\u017edian a\u00a0Cinobane.[22]<\/a> Historik J\u00e1n Gombo\u0161 zo s\u00fapisu ute\u010den\u00fdch z koh\u00e1ryovsk\u00fdch majetkov zo 4. m\u00e1ja 1724 uv\u00e1dza men\u00e1 18 zbehov z Opavy, \u010celoviec a \u017dibritova, ktor\u00ed z Hontu u\u0161li do B\u00e9ke\u0161skej stolice.[23]<\/a> Naj\u010dastej\u0161ie do B\u00e9ke\u0161skej stolice prich\u00e1dzali nov\u00ed pris\u0165ahovalci po trase Bala\u0161sk\u00e9 \u010earmoty \u2013 Pe\u0161\u0165 \u2013 As\u00f3d \u2013 Pili\u0161 \u2013 Albert – B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 stolica.[24]<\/sup><\/a> V\u00a0nasleduj\u00facich rokoch prich\u00e1dzali do \u010caby aj rodiny z\u00a0Turca a\u00a0okolia Zvolena.<\/p>\n

\n
[20] DRASKOVICH, Jozef. Harruckern J\u00e1nos Gy\u00f6rgy. (1664-1742). In K\u00f6r\u00f6s\u00f6k vid\u00e9ke. Honismereti f\u00fczet<\/em> 1989. Gyula : B\u00e9k\u00e9s Megyei Lev\u00e9lt\u00e1r, 1989, s. 80-83.<\/h5>\n
[21] S\u0165ahovanie slovensk\u00fdch poddan\u00fdch na Doln\u00fa zem by sa dalo rozdeli\u0165 do troch hlavn\u00fdch et\u00e1p. Prv\u00e1 etapa zah\u0155\u0148a obdobie rokov 1690 \u2013 1710, druh\u00e1 roky 1711 \u2013 1740 a\u00a0tretia roky 1745 \u2013 1790 s\u00a0doznievan\u00edm pribli\u017ene do polovice 19. storo\u010dia. Prv\u00e1 etapa bola charakteristick\u00e1 pohybom poddan\u00fdch v\u00a0Novohrade a\u00a0Honte. I\u0161lo preva\u017ene o\u00a0\u017eiveln\u00e9 s\u0165ahovanie poddan\u00fdch. Po satm\u00e1rskom mieri sa pozvo\u013ena za\u010dala druh\u00e1 etapa, u\u017e nielen v\u00a0Novohrade, ale intenz\u00edvnej\u0161ie aj v\u00a0Pe\u0161tianskej stolici a\u00a0Z\u00e1tis\u00ed. Zvy\u0161oval sa podiel obyvate\u013estva zo severnej\u0161\u00edch stol\u00edc. V\u00a0tretej etape boli os\u00edd\u013eovan\u00e9 oblasti v\u00a0najju\u017enej\u0161om Uhorsku, v\u00a0B\u00e1\u010dke, Srieme a\u00a0Ban\u00e1te. Nesk\u00f4r bol os\u00eddlen\u00fd aj B\u00e1\u010dsky Petrovec, Kulp\u00edn, Hlo\u017eany, Kys\u00e1\u010d a\u00a0pod. SIR\u00c1CKY, J\u00e1n. Slov\u00e1ci vo svete, <\/em>s. 31 \u2013 33.<\/h5>\n
\n

V\u00a0roku 1725 b\u00fdvalo v\u00a0\u010cabe u\u017e 115 rod\u00edn, preva\u017ene slovensk\u00fdch. S\u00fapis z\u00a0roku 1715, ktor\u00fd obsahuje aj men\u00e1 poddan\u00fdch, ktor\u00fd sa z\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00fdch os\u00e1d ods\u0165ahovali, nazna\u010duje zna\u010dn\u00fd pohyb poddan\u00fdch v\u00a0danom obdob\u00ed a\u00a0potvrdzuje poznatky o\u00a0zna\u010dnej nest\u00e1losti jednotliv\u00fdch s\u00eddiel. Na jednej strane nov\u00ed os\u00eddlenci prich\u00e1dzali, ale na druhej, v\u00a0d\u00f4sledku \u010fal\u0161ej migr\u00e1cie, aj odch\u00e1dzali. To sa vz\u0165ahuje aj na \u010cabu, z\u00a0ktorej sa za pomerne kr\u00e1tky \u010das ods\u0165ahovalo a\u017e 58% obyvate\u013estva. Tento s\u00fapis zaznamenal v\u00a0\u010cabe 85 rod\u00edn, ktor\u00e9 sa ods\u0165ahovali. S\u0165ahovali sa rodiny aj s\u00a0ma\u010farsk\u00fdmi priezviskami a\u00a0pov\u00e4\u010d\u0161ine vys\u0165ahovalci smerovali do slovensk\u00fdch os\u00e1d v\u00a0Pe\u0161tianskej stolici, do Bor\u0161odskej \u010di Sabol\u010dskej stolice a\u00a0niektor\u00ed sa vr\u00e1tili do Novohradu.[25]<\/a> Len v samotnom\u00a0roku 1724 odi\u0161lo z\u00a0\u010caby okolo 60 rod\u00edn, \u010do svojim sp\u00f4sobom potvrdzuje aj\u00a0 \u017eiados\u0165 B\u00e9ke\u0161skej stolice adresovan\u00e1 miestodr\u017eite\u013eskej rade. \u017diadali zn\u00ed\u017ei\u0165 krajinsk\u00fa da\u0148, preto\u017ee poddan\u00ed ka\u017edoro\u010dne utekaj\u00fa do susedn\u00fdch stol\u00edc pre vysok\u00e9 da\u0148ov\u00e9 za\u0165a\u017eenie.<\/p>\n

V\u00a0roku 1722 os\u00edd\u013eovali Slov\u00e1ci aj Sarva\u0161 a\u00a0za\u010dali sa usadzova\u0165 aj v\u00a0Po\u013enom Berin\u010doku. Vplyv na \u00faspe\u0161n\u00e9 os\u00edd\u013eovanie \u00fazem\u00ed v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici mala aj Harruckernova v\u00fdzva. S\u013euboval nov\u00fdm pris\u0165ahovalcom dostatok p\u00f4dy, da\u0148ov\u00e9 \u00fa\u013eavy a\u00a0n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu. Roku 1728 sa v\u00a0\u010cabe u\u017e vyskytovalo 222 slovensk\u00fdch priezvisk. Okolo roku 1733 to bolo 274 hl\u00e1v rod\u00edn, \u010do predstavuje pribli\u017ene 1500 os\u00f4b. V\u00a0roku 1745 sa po\u010det Slov\u00e1kov v \u010cabe zv\u00fd\u0161il na 2740. Medzi rokmi 1740 a\u00a01745 za\u010dala druh\u00e1 vlna os\u00edd\u013eovania \u010caby, \u010do potvrdzuje aj vysok\u00fd n\u00e1rast popul\u00e1cie, ktor\u00fd bol sk\u00f4r d\u00f4sledkom nov\u00e9ho pr\u00edlevu osadn\u00edkov, ne\u017e prirodzen\u00e9ho pr\u00edrastku.<\/p>\n

\n
[22] SIR\u00c1CKY, J\u00e1n. Slov\u00e1ci vo svete,<\/em> s. 49.<\/h5>\n
[23] Naj\u010dastej\u0161ie vyskytuj\u00face sa priezvisk\u00e1 Slov\u00e1kov, ktor\u00ed u\u0161li z obc\u00ed Hontianskej stolice: Ba\u010fan (Ba\u010fan), Bad\u00ednsky (Doln\u00fd a Horn\u00fd Bad\u00edn), Bzovsk\u00fd (Bzov\u00edk), Cerovsk\u00fd (Cerovo), \u010calomick\u00fd (Mal\u00e1 \u010calomija), \u010cankovsk\u00fd (\u010cankov), \u010celovsk\u00fd (\u010celovce), Dekick\u00fd (Dek\u00fd\u0161), Divi\u010dan (Devi\u010die), Drie\u0148ovsk\u00fd (Drie\u0148ovo), Dvornick\u00fd (Dvorniky), Hur\u0161an (Hor\u0161a), Korponaj, Krupinsk\u00fd (Krupina), Lackovsk\u00fd (Lackov), Litavsk\u00fd (Litava), Medovarsk\u00fd (Medovarce), Mladonick\u00fd (Doln\u00e9 a Horn\u00e9 Mladonice), Moravsk\u00fd (Kostoln\u00e9 Moravce, teraz Hontianske Moravce), Opavsk\u00fd (Opava), Plachtinsk\u00fd (Stredn\u00e9 a Horn\u00e9 Plachtince), Pr\u00edbe\u013ea, Pr\u00edbelsk\u00fd (Pr\u00edbelce), Sebechlebsk\u00fd (Sebechleby), Sele\u0161tiansky (Sele\u0161\u0165any), Senohradsk\u00fd (Senohrad), S\u00fadovsk\u00fd (S\u00fadovce), Such\u00e1nsky (Such\u00e1\u0148), \u0160ipick\u00fd (\u0160ipice), Trp\u00ednsky (Trp\u00edn), U\u0148at\u00ednsky (U\u0148at\u00edn), Vrbovsk\u00fd (\u010cabr.Vrbovok), Z\u00e1horec, Z\u00e1horsk\u00fd (Z\u00e1horce), \u017demberi (\u017demberovce) \u017dibrita, \u017dibrick\u00fd, \u017dibritovsk\u00fd (\u017dibritov). Z mu\u017esk\u00fdch krstn\u00fdch mien bolo najviac zau\u017e\u00edvan\u00e9 Juraj, Tom\u00e1\u0161, Ondrej, Pavol a zo \u017eensk\u00fdch Al\u017ebeta, Katar\u00edna a M\u00e1ria. GOMBO\u0160, J\u00e1n: Pr\u00edpady \u00fatekov poddan\u00fdch v\u00a0zrkadle prame\u0148ov zo 17.-18. storo\u010dia (Znovuzrodenie B\u00e9ke\u0161skej \u017eupy) 2. In N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku<\/em>. Ro\u010d. 19, 2003, s. 29-48.<\/h5>\n
[24] SIR\u00c1CKY, J\u00e1n.: Slov\u00e1ci vo svete,,<\/em> s. 49-50.<\/h5>\n
[25] HAAN, \u013d.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske<\/em>, s. 15.<\/h5>\n
\n

Do \u010caby prich\u00e1dzaj\u00fa v\u00a0tom \u010dase aj r\u00edmskokatol\u00edcki osadn\u00edci z\u00a0Nitrianskej \u017eupy. T\u00ed v\u0161ak u\u017e nedost\u00e1vali orn\u00fa p\u00f4du, a preto sa zamestn\u00e1vali ako lacnej\u0161ia pracovn\u00e1 sila v\u00a0okolit\u00fdch hospod\u00e1rskych usadlostiach a\u00a0na sala\u0161och. [26]<\/a><\/sup> Rok 1746 bol pre obyvate\u013eov \u010caby ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fdm obdob\u00edm. Rap\u00eddne st\u00fapal pr\u00edlev lacn\u00fdch pracovn\u00fdch s\u00edl, vznikali \u010dast\u00e9 epid\u00e9mie, z\u00e1plavy, zvy\u0161ovali sa zemepansk\u00e9 \u0165archy, k\u00a0tomu sa pridalo vydr\u017eiavanie po\u010detn\u00e9ho vojska, n\u00faten\u00e9 opev\u0148ovacie pr\u00e1ce, dlh\u00e9 furmanky \u010di zvy\u0161ovanie dan\u00ed. To boli faktory, ktor\u00e9 v\u00fdznamnou mierou prispeli k\u00a0tomu, \u017ee sa v\u00a0danom roku ods\u0165ahovalo z\u00a0celej B\u00e9ke\u0161skej stolice 375 poddansk\u00fdch rod\u00edn, z\u00a0toho 55 z\u00a0\u010caby.[27]<\/a> V rokoch 1748 – 50 sa v \u010cabe za\u010d\u00ednaj\u00fa v men\u0161om po\u010dte us\u00e1dza\u0165 aj katol\u00edci poch\u00e1dzaj\u00faci preva\u017ene z<\/em> Hontu, najm\u00e4 z obc\u00ed Bzov\u00edk, Litava, Horn\u00fd Bad\u00edn, Koz\u00ed Vrbovok, U\u0148at\u00edn, Senohrad a Trp\u00edn. Pr\u00edlev nov\u00fdch slovensk\u00fdch osadn\u00edkov to v\u0161ak nezastavilo. Prich\u00e1dzali tam Slov\u00e1ci aj z in\u00fdch slovensk\u00fdch stol\u00edc. Roku 1784 \u017eilo v \u010cabe u\u017e okolo desa\u0165tis\u00edc Slov\u00e1kov, ktor\u00ed zmluvne obr\u00e1bali chot\u00e1r o rozlohe 56 000 jut\u00e1r. V\u00a0druhej polovici 18. storo\u010dia (s v\u00fdnimkou odchodu do N\u00edre\u010fh\u00e1zy) nem\u00e1me \u017eiadne z\u00e1znamy o\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010di organizovan\u00fdch\u00a0odchodoch Slov\u00e1kov z\u00a0\u010caby. A\u017e za\u010diatkom 19. storo\u010dia odi\u0161la neve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 \u010dabianskych Slov\u00e1kov do Nadlaku a\u00a0Ambr\u00f3zky.<\/p>\n

Probl\u00e9my prv\u00fdch pris\u0165ahovalcov v\u00a0\u010cabe \u2013 hospod\u00e1rska oblas\u0165<\/strong><\/p>\n

Slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci v\u00a0\u010cabe sa museli skonsolidova\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach \u017eivota a\u00a0z\u00e1rove\u0148 sa etablova\u0165 na nov\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 a\u00a0klimatick\u00e9 podmienky. Tie sa v\u0161ak zna\u010dne odli\u0161ovali od t\u00fdch, na ktor\u00e9 boli zvyknut\u00ed z\u00a0domova. Najviac probl\u00e9mov mali s\u00a0uspokojen\u00edm\u00a0najelement\u00e1rnej\u0161\u00edch \u017eivotn\u00fdch potrieb, s\u00a0obstar\u00e1van\u00edm ob\u017eivy, s\u00a0budovan\u00edm nov\u00fdch domov a\u00a0s\u00fa\u010dasne \u201ena\u0161tartovan\u00edm\u201c hospod\u00e1rskej \u010dinnosti. V\u00e4\u010d\u0161ina oblast\u00ed Dolnej zeme, do ktor\u00fdch prich\u00e1dzali slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci, bola bu\u010f spusto\u0161en\u00e1 alebo riedko os\u00eddlen\u00e1 \u010di neob\u00fdvan\u00e1. Na mnoh\u00fdch miestach to bola doslova panensk\u00e1 pr\u00edroda, v\u00a0ktorej boli \u013eudsk\u00e9 z\u00e1sahy minim\u00e1lne, alebo \u017eiadne. Pris\u0165ahovalci museli nov\u00e9 prostredie skultivova\u0165, prisp\u00f4sobi\u0165 a\u00a0pripravi\u0165 na hospod\u00e1rsku \u010dinnos\u0165, s\u00a0\u010d\u00edm mali relat\u00edvne dobr\u00e9 sk\u00fasenosti z\u00a0domova. Menej sk\u00fasenost\u00ed u\u017e mali so z\u00e1plavami, s\u00a0regulovan\u00edm rozvodnen\u00fdch riek a\u00a0s\u00a0vysu\u0161ovan\u00edm mo\u010darist\u00fdch pl\u00f4ch, ktor\u00e9 boli charakteristick\u00e9 pre \u010cabu a\u00a0jej okolie. Proti z\u00e1plav\u00e1m za\u010dali postupne budova\u0165 v\u00a0najexponovanej\u0161\u00edch miestach hr\u00e1dze, n\u00e1sypy a\u00a0kan\u00e1le. Pre tak\u00fdto stav za\u010dali najsk\u00f4r na mokr\u00fdch, mo\u010darist\u00fdch, trstinov\u00fdch poliach chova\u0165 dobytok a s\u00fa\u010dasne zoran\u00edm \u00fahorov z\u00edskavali \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie plochy aj pre po\u013enohospod\u00e1rstvo. Vlhk\u00e9 prostredie a mo\u010diare l\u00e1kali mno\u017estvo hmyzu, vt\u00e1ctva, hlodavcov a\u00a0hrabo\u0161ov. V\u00a0nehygienickom a\u00a0vlhkom prostred\u00ed plnom \u0161kodcov a bez dostato\u010dn\u00e9ho mno\u017estva pitnej vody a\u00a0neadekv\u00e1tnej zdravotnej starostlivosti vznikali \u010dasto r\u00f4zne ochorenia, n\u00e1kazy \u010di hor\u00fa\u010dky, ktor\u00e9 ohrozovali \u013eud\u00ed aj dom\u00e1ce zvierat\u00e1 a neraz kon\u010dili smr\u0165ou. Napr\u00edklad v\u00a0roku 1738 sa v\u00a0\u010cabe vyskytol mor, ktor\u00e9mu padlo za obe\u0165 65 tamoj\u0161\u00edch obyvate\u013eov.[28]<\/a><\/p>\n

\n
[26] \u010cabiansky kalend\u00e1r<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : \u010cabianska organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov, ro\u010d. 2001, s. 37.<\/h5>\n
[27] Niektor\u00e9 rodiny sa vr\u00e1tili na \u201eHorniaky\u201c, in\u00e9 sa usadili v\u00a0okolit\u00fdch stoliciach. SIR\u00c1CKY, J\u00e1n.: Slov\u00e1ci vo svete,<\/em> s. 56.<\/h5>\n
\n

V\u00a0\u010cabe bol u\u017e pred tureckou okup\u00e1ciou hlavn\u00fdm zdrojom ob\u017eivy tamoj\u0161ieho obyvate\u013estva chov dobytka a po\u013enohospod\u00e1rska v\u00fdroba, na ktor\u00fa v\u0161ak slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci nadv\u00e4zovali so zna\u010dn\u00fdmi probl\u00e9mami. Medzi slovensk\u00fdmi os\u00eddlencami dominovala v\u00a0\u010cabe do konca 18. storo\u010dia najm\u00e4 \u017eivo\u010d\u00ed\u0161na v\u00fdroba. Pris\u0165ahovalci sa venovali preva\u017ene chovu ro\u017en\u00e9ho dobytka, o\u0161\u00edpan\u00fdch a oviec. Preva\u017en\u00fa \u010das\u0165 \u010dabianskeho chot\u00e1ra vtedy tvorili pasienky,\u00a0l\u00faky a\u00a0roz\u013eahl\u00e9 pustatiny, na ktor\u00fdch sa mohol dobytok vo\u013ene p\u00e1s\u0165 v\u00e4\u010d\u0161inu roka. Chov dobytka dok\u00e1zal zabezpe\u010di\u0165 pris\u0165ahovalcom uspokojenie ich z\u00e1kladn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch potrieb a\u00a0v\u00a0podstate si nevy\u017eadoval ve\u013ea pracovnej sily a\u00a0ani nejak\u00fa zvl\u00e1\u0161tnu starostlivos\u0165. Prvotn\u00ed pris\u0165ahovalci polia osievali iba to\u013eko, ko\u013eko bolo potrebn\u00e9 na zabezpe\u010denie najnutnej\u0161ej ob\u017eivy. Pestovanie obilia naberalo v\u00a0\u010cabe na v\u00fdzname a\u017e za\u010diatkom 19. storo\u010dia. \u010cabania siali najm\u00e4 proso, p\u0161enicu a\u00a0kukuricu. V\u00a0druhej polovici 18. storo\u010dia sa tam u\u017e stret\u00e1vame aj pestovan\u00edm vini\u010da, \u010do dokazuj\u00fa aj dik\u00e1lne s\u00fapisy z\u00a0\u010caby z roku 1767.[29]<\/sup><\/a>\u00a0 Ako sme nazna\u010dili vy\u0161\u0161ie, samotn\u00fd prechod na intenz\u00edvnej\u0161ie obr\u00e1banie p\u00f4dy v\u0161ak prebiehal pomal\u00fdm tempom. V\u00a0prv\u00fdch rokoch bola podstatnou prek\u00e1\u017ekou intenz\u00edvnej\u0161ej po\u013enohospod\u00e1rskej \u010dinnosti mo\u010darist\u00e1 p\u00f4da, nedostatok potrebn\u00e9ho po\u013enohospod\u00e1rskeho n\u00e1radia a\u00a0najm\u00e4 nedostatok \u0165a\u017en\u00fdch zvierat. Okrem uveden\u00fdch skuto\u010dnost\u00ed neprospieval k\u00a0rozvoju po\u013enohospod\u00e1rstva v\u00a0\u010cabe ani fakt, \u017ee tam neexistoval trh s\u00a0obil\u00edm, \u010di\u017ee miestni nemali kde obilie preda\u0165. Najbli\u017e\u0161\u00ed tak\u00fd trh bol v\u00a0\u010eule alebo vo Ve\u013ekom Varad\u00edne. Doprava obilia z\u00a0\u010caby na okolit\u00e9 trhy bola n\u00e1ro\u010dn\u00e1 aj pre zl\u00fd stav ciest. A\u00a0aj preto v\u00a0po\u010diato\u010dn\u00fdch f\u00e1zach os\u00edd\u013eovania B\u00e9ke\u0161skej \u010caby dominoval chov dobytka a\u00a0nie intenz\u00edvne obr\u00e1banie p\u00f4dy a\u00a0pestovanie obilia.[30]<\/a> Na \u00fazem\u00ed B\u00e9ke\u0161skej stolice dokonca v\u00a0tom \u010dase existoval aj tzv. vo\u013en\u00fd z\u00e1ber p\u00f4dy. Pri praktizovan\u00ed vo\u013en\u00e9ho z\u00e1beru p\u00f4dy neboli chot\u00e1re obc\u00ed rozdelen\u00e9 na hony, ani na jednotliv\u00e9 sedliacke usadlosti. Ka\u017ed\u00fd si mohol zabra\u0165 to\u013eko p\u00f4dy, ko\u013eko si tr\u00fafol obrobi\u0165 a\u00a0po jej vy\u010derpan\u00ed si mohol op\u00e4\u0165 zabra\u0165 in\u00fa p\u00f4du. Opa\u010dn\u00fd sp\u00f4sob z\u00e1beru p\u00f4dy sa praktizoval tak, \u017ee predstavenstvo obce ka\u017edoro\u010dne rozde\u013eovalo p\u00f4du medzi obyvate\u013eov, pri\u010dom pri ur\u010dovan\u00ed rozsahu pridelenej p\u00f4dy zohral v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu po\u010det rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov a\u00a0stav \u0165a\u017en\u00e9ho dobytka. Celkovo m\u00f4\u017eeme o\u00a0charaktere hospod\u00e1rskej \u010dinnosti slovensk\u00fdch pris\u0165ahovalcov v\u00a0\u010cabe skon\u0161tatova\u0165, \u017ee v\u00a0prvotn\u00fdch rokoch ich \u017eivota v\u00a0\u010cabe i\u0161lo sk\u00f4r o\u00a0regres\u00edvny proces. Prejavil sa napr\u00edklad v\u00a0pou\u017e\u00edvan\u00ed u\u017e prekonan\u00fdch foriem hospod\u00e1renia \u010di v\u00a0preberan\u00ed niektor\u00fdch archaick\u00fdch \u010di menej progres\u00edvnych hospod\u00e1rskych prakt\u00edk prevzat\u00fdch od tamoj\u0161\u00edch obyvate\u013eov. Mo\u017eno teda skon\u0161tatova\u0165, \u017ee rozhoduj\u00facim odvetv\u00edm hospod\u00e1rskej \u010dinnosti prv\u00fdch slovensk\u00fdch pris\u0165ahovalcov bol chov dobytka.<\/p>\n

\n
[28] HAAN, \u013d.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske<\/em>, s. 15.<\/h5>\n
[29]Urbarium of 1767, B\u00e9k\u00e9s, Csaba. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/archives.hungaricana.hu\/en\/urberi\/view\/bekes csaba\/?document=1&pg=173&bbox=424%2C-1392%2C2293%2C-349<\/a>.><\/h5>\n
[30] SIR\u00c1CKY, J\u00e1n.: Slov\u00e1ci vo svete,<\/em> s. 243 \u2013 244.<\/h5>\n
\n

\u010eal\u0161\u00ed probl\u00e9m, ktor\u00fd museli v\u00a0\u010cabe prv\u00ed pris\u0165ahovalci ihne\u010f po svojom pr\u00edchode rie\u0161i\u0165, bola stavba nov\u00fdch obydl\u00ed a\u00a0sp\u00f4sob b\u00fdvania. Pre\u00a0oblasti, z\u00a0ktor\u00fdch pris\u0165ahovalci prich\u00e1dzali, boli typick\u00e9 dreven\u00e9 domy so zrubovou kon\u0161trukciou. Po odchode do nov\u00e9ho bydliska tieto domy zvykli odpreda\u0165 alebo ponecha\u0165 svojim pr\u00edbuzn\u00fdm. Po pr\u00edchode do \u010caby za\u010dali pris\u0165ahovalci nar\u00fdchlo stava\u0165 proviz\u00f3rne pr\u00edbytky z\u00a0r\u00f4znych materi\u00e1lov, ktor\u00e9 mali k\u00a0dispoz\u00edcii v\u00a0okolitej pr\u00edrode. Prv\u00e9 pr\u00edbytky mali naj\u010dastej\u0161ie formu kol\u00edb alebo zemn\u00edc a\u00a0ich steny vypletali pr\u00fatmi a trstinou, ktor\u00fa pou\u017e\u00edvali aj ako stre\u0161n\u00fa krytinu. Do zeme nat\u013akli dreven\u00e9 koly, ktor\u00e9 oplietli pr\u00fat\u00edm a\u00a0omazali zvn\u00fatra i\u00a0z\u00a0vonka hlinou a\u00a0blatom. Nesk\u00f4r steny bielili aj v\u00e1pnom. Dokonca prv\u00fd kostol v\u00a0\u010cabe bol postaven\u00fd technikou vypletania a\u00a0sl\u00fa\u017eil do roku 1723.[31]<\/a> Stavba tak\u00fdchto pr\u00edbytkov prv\u00fdch pris\u0165ahovalcov bola d\u00f4sledkom existen\u010dnej nutnosti ma\u0165 aspo\u0148 nejak\u00fa strechu nad hlavou. \u010casto sa ako stavebn\u00fd materi\u00e1l pou\u017e\u00edvala zem, z\u00a0ktorej sa nab\u00edjali m\u00fary alebo zhotovili v\u00e1\u013eky \u2013 na slnku su\u0161en\u00e9 tehly z hliny. Zlo\u017eitej\u0161\u00ed probl\u00e9m predstavoval pre \u010cabanov zohna\u0165 kvalitn\u00e9 drevo na stavbu domov a\u00a0hospod\u00e1rskych budov. Kvalitn\u00e9 drevo zvykli nesk\u00f4r dov\u00e1\u017ea\u0165 z\u00a0Aradu a\u00a0splavovali ho kan\u00e1lom Kere\u0161, ktor\u00fd vykopali v\u00a0roku 1777.[32]<\/a> Pribli\u017ene od polovice 18. storo\u010dia za\u010dali \u010cabania stava\u0165 domy z\u00a0v\u00e1\u013ekov alebo technikou nab\u00edjania.[33]<\/a> Op\u00e4\u0165 m\u00f4\u017eeme aj v\u00a0tejto oblasti adapt\u00e1cie prv\u00fdch pris\u0165ahovalcov do \u010caby sledova\u0165 v\u00fdrazne spomalen\u00fd a\u00a0regres\u00edvny v\u00fdvoj. Pris\u0165ahovalci nemali mo\u017enos\u0165 okam\u017eite nadviaza\u0165 na \u201e\u0161tandart\u201c b\u00fdvania, na ak\u00fd boli zvyknut\u00ed doma. Na jeho vybudovanie potrebovali mno\u017estvo \u010dasu, fyzick\u00fdch s\u00edl a\u00a0nemal\u00fd obnos financi\u00ed. Od za\u010diatku sa museli u\u010di\u0165 nov\u00e9 technologick\u00e9 a\u00a0stavebn\u00e9 postupy a\u00a0vyu\u017e\u00edva\u0165 stavebn\u00fd materi\u00e1l, ktor\u00fd bol k\u00a0dispoz\u00edcii. V\u00a0prv\u00fdch rokoch budovania nov\u00fdch pr\u00edbytkov sa to preto nezaobi\u0161lo bez proviz\u00f3rnych rie\u0161en\u00ed. Prv\u00e9 obydlia mali iba nar\u00fdchlo a primit\u00edvne zhotoven\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 zariadenie a\u00a0iba proviz\u00f3rne stavisk\u00e1 pre zvierat\u00e1. Pri prv\u00fdch proviz\u00f3rnych bydlisk\u00e1ch sa v\u00a0podstate v\u00f4bec nerie\u0161il ich vzh\u013ead, estetick\u00e9 stv\u00e1rnenie \u010di kon\u0161truk\u010dn\u00e1 prec\u00edznos\u0165.<\/p>\n

\n
[31] HAAN, \u013d.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske<\/em>, s. 14.<\/h5>\n
[32] \u010cabiansky kalend\u00e1r<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : \u010cabianska organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov, ro\u010d. 1991, s. 77 – 81.<\/h5>\n
[33] LIPT\u00c1KOV\u00c1, Silvia. Slovensk\u00e9 os\u00eddlenie b\u00e9ke\u0161sko \u2013 \u010dan\u00e1dskej oblasti. In Ru\u017eombersk\u00fd historick\u00fd zborn\u00edk I.<\/em>, Ru\u017eomberok : Katol\u00edcka univerzita v\u00a0Ru\u017eomberku, Filozofick\u00e1 fakulta, 2007, s. 184.<\/h5>\n
\n

Kult\u00farna a\u00a0n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 oblas\u0165<\/strong><\/p>\n

\u010co sa t\u00fdka kult\u00fary a kult\u00farneho dedi\u010dstva prv\u00fdch pris\u0165ahovalcov v\u00a0\u010cabe, v\u00a0tejto oblasti medzi nimi panovala v\u00fdrazn\u00e1 rozmanitos\u0165. Pris\u0165ahovalci prich\u00e1dzali z\u00a0r\u00f4znych ded\u00edn z\u00a0mnoh\u00fdch regi\u00f3nov a\u00a0oblast\u00ed. \u010ci\u017ee odli\u0161nos\u0165 sa prejavovala v\u00a0jazyku, obliekan\u00ed, strave, obradoch, oby\u010dajoch, pies\u0148ach a\u00a0pod. Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee sa odli\u0161ovali vo v\u00e4\u010d\u0161ine zlo\u017eiek ich materi\u00e1lnej aj duchovnej kult\u00fary. Okrem toho, v\u00a0novom prostred\u00ed, za\u010dali pris\u0165ahovalci prich\u00e1dza\u0165 do kontaktov s\u00a0tamoj\u0161ou kult\u00farou a\u00a0duchovn\u00fdmi hodnotami. Trvalo dlh\u00fd \u010das, k\u00fdm sa u nich prejavilo nov\u00e9 a jednotn\u00e9 kult\u00farne usp\u00f4sobenie. I\u0161lo o ve\u013emi zlo\u017eit\u00fd proces kult\u00farneho vyrovn\u00e1vania, na ktor\u00fd vpl\u00fdvalo mno\u017estvo faktorov. Pre ka\u017ed\u00fa minoritu (etnick\u00fa enkl\u00e1vu, diasporu, a teda aj pre komunitu dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov z\u00a0b\u00e9ke\u0161sko – \u010dan\u00e1dskej oblasti) boli v jej v\u00fdvine charakteristick\u00e9 dve z\u00e1kladn\u00e9 (a protire\u010div\u00e9) tendencie. Jednou tendenciou boli viac alebo menej v\u00fdrazn\u00e9 \u010drty etnokult\u00farneho pretrv\u00e1vania, ktor\u00e9 sa prejavovalo v pridr\u017eiavan\u00ed sa kult\u00farnych hodn\u00f4t z p\u00f4vodnej domoviny, \u010di\u017ee uchov\u00e1van\u00edm znakov p\u00f4vodnej etnickej \u0161pecifickosti. Druh\u00e1 v\u00fdvinov\u00e1 tendencia sa vyzna\u010dovala po\u010detn\u00fdmi hospod\u00e1rskymi, soci\u00e1lnymi a kult\u00farnymi vplyvmi in\u00fdch etnick\u00fdch komun\u00edt na ist\u00e9 men\u0161inov\u00e9 etnikum a prejavovala sa v rozmanit\u00fdch procesoch akultur\u00e1cie.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Erb B\u00e9ke\u0161skej \u010caby<\/em><\/p>\n

K\u00a0nov\u00e9mu kult\u00farnemu usp\u00f4sobeniu v\u00fdznamnou mierou prispelo budovanie nov\u00fdch soci\u00e1lnych v\u00e4zieb a\u00a0vz\u0165ahov medzi pris\u0165ahovalcami. To ur\u00fdchlilo zotieranie jednotliv\u00fdch odli\u0161nost\u00ed v\u00a0ich kult\u00fare. Stme\u013euj\u00facim faktorom medzi prv\u00fdmi skupinami pris\u0165ahovalcov v\u00a0\u010cabe bolo ich vierovyznanie. Z\u00a0drvivej v\u00e4\u010d\u0161iny boli evanjelick\u00e9ho vierovyznania. S prich\u00e1dzaj\u00facimi pris\u0165ahovalcami v rokoch 1717 – 1718 pri\u0161iel do \u010caby aj kazate\u013e Tom\u00e1\u0161 Kon\u00ed\u010dek. \u013dudov\u00edt Haan p\u00ed\u0161e vo svojich Pametnostiach…: <\/em>\u201e…\u017ee pri\u0161iel ako vyhoden\u00fd far\u00e1r z niektorej cirkvi, odkadia\u013e poch\u00e1dzali prv\u00ed pris\u0165ahovalci. Sl\u00fa\u017eil len do\u010dasne, pokia\u013e nepri\u0161iel koncom roka 1718 prv\u00fd riadny far\u00e1r v osobe J\u00e1na \u0160uhajdu.\u201c[34]<\/a> J\u00e1n \u0160uhajda roku 1725 odi\u0161iel a\u00a0po \u0148om nast\u00fapil J\u00e1n Salaj, ktor\u00fd tie\u017e po troch rokoch odi\u0161iel. Obidvaja far\u00e1ri zanechali iba \u010diasto\u010dn\u00e9 matri\u010dn\u00e9 z\u00e1pisy. A\u017e pr\u00edchodom far\u00e1ra Samuela Buriana (1728) sa za\u010dala vies\u0165 riadna matrika a kur\u00e1torsk\u00e9 \u00fa\u010dty.[35]<\/a> Mal\u00fd (star\u00fd) kostol za\u010dali stava\u0165 z teh\u00e1l a kame\u0148a na jar roku 1745 a ten ist\u00fd rok bol na Martina vysv\u00e4ten\u00fd. V roku 1773 boli po\u010das jeho opravy pristaven\u00e9 dve bo\u010dn\u00e9 kr\u00eddla a onedlho aj ve\u017ea. Druh\u00fd, nov\u00fd kostol, nazvan\u00fd ve\u013ek\u00fdm, postavili oproti star\u00e9mu. Stavba nov\u00e9ho kostola za\u010dala v roku 1807, ke\u010f bol far\u00e1rom Michal Milec.<\/em> Pre devalv\u00e1ciu meny a t\u00fdm aj nedostatok pe\u0148a\u017enej hotovosti sa v\u0161ak jeho stavba spomalila. Stavbu kostola sa podarilo s ve\u013ek\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami dokon\u010di\u0165 a\u017e v roku 1824. Tret\u00ed \u010dabiansky evanjelick\u00fd kostol bol postaven\u00fd v rokoch 1861 – 62 v miestnej \u010dasti Vinice.<\/p>\n

\n
[34] HAAN, \u013d.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske<\/em>, s. 14.<\/h5>\n
[35] GOMBO\u0160, J\u00e1n. Pr\u00edpady \u00fatekov poddan\u00fdch v\u00a0zrkadle prame\u0148ov zo 17.-18. storo\u010dia (Znovuzrodenie B\u00e9ke\u0161skej \u017eupy) 2. In N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku<\/em>. Ro\u010d. 19, 2003, s. 29 – 48.<\/h5>\n
\n

Postupne bolo v\u00a0\u010cabe zriaden\u00e9 aj spravovanie obce. Po usaden\u00ed sa v obci richt\u00e1ra najprv poveril zemep\u00e1n, nesk\u00f4r z kandid\u00e1tov zemep\u00e1na si ka\u017ed\u00fa jese\u0148 volila spolo\u010dnos\u0165 gramotn\u00fdch gazdov, disponuj\u00facich domom. Na \u010dele obce st\u00e1li richt\u00e1r, podricht\u00e1r a not\u00e1r. Pri hlavnom richt\u00e1rovi spolupracovali e\u0161te z\u00e1konn\u00fd richt\u00e1r, v\u00ednny richt\u00e1r, mlynsk\u00fd richt\u00e1r, poru\u010dn\u00edk sir\u00f4t a pr\u00edsa\u017en\u00ed. Richt\u00e1ri mali ro\u010dn\u00fd mand\u00e1t a po jeho skon\u010den\u00ed sa volil nov\u00fd richt\u00e1r. Pod\u013ea Haana bol riadnym richt\u00e1rom v roku 1727 Mat\u00fa\u0161 Libent, re\u010dn\u00edkom roku 1723 J\u00e1n Vician, roku 1733 Pavel Valent, roku 1734 Matej Vrbovsk\u00fd, not\u00e1rom bol v\u00a0rokoch 1727 – 36 J\u00e1n Andreades. Star\u00fd obecn\u00fd dom bol postaven\u00fd roku 1828 a nov\u00fd mestsk\u00fd roku 1853, kde bol umiestnen\u00fd mestsk\u00fd \u00farad, krajinsk\u00fd \u00farad, miestodr\u017eite\u013esk\u00fd \u00farad, finan\u010dn\u00e1 kancel\u00e1ria na vyk\u00fapenie sa z urb\u00e1ru, zememera\u010dsk\u00fd \u00farad a pozemkov\u00fd \u00farad. Mestsk\u00fd \u00farad tvorili: jeden richt\u00e1r, jeden podricht\u00e1r, \u0161trn\u00e1s\u0165 pr\u00edsa\u017en\u00fdch, traja radn\u00ed not\u00e1ri, jeden not\u00e1rsky pomocn\u00edk, jeden mestsk\u00fd hospod\u00e1r, dvaja pis\u00e1ri, jeden krajinsk\u00fd preceptor, dvaja sirotsk\u00ed otcovia, jeden mestsk\u00fd zememera\u010d, jeden \u00faradn\u00edk ved\u00faci pozemkov\u00fa knihu, jeden overuj\u00faci hmotnos\u0165 a miery, dvaja podricht\u00e1ri.[36]<\/a><\/p>\n

Do roku 1840 bola \u010caba dedinou, v obdob\u00ed rokov 1841-71 po\u013en\u00fdm meste\u010dkom a v rokoch 1872-1918 \u201eve\u013ekodedinou\u201c.[37]<\/a> Ofici\u00e1lny \u0161tat\u00fat mesta s n\u00e1zvom B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba z\u00edskala a\u017e v roku 1919. Roku 1845 sa \u010cabania vyk\u00fapili z poddanstva. Pri s\u010d\u00edtan\u00ed \u013eudu v tomto rozrastaj\u00facom sa meste napo\u010d\u00edtali roku 1857 – 26 705 obyvate\u013eov, z toho 20 671 Slov\u00e1kov (77,20 %). K\u00fdm sa \u010caba nestala mestom, vysl\u00fa\u017eila si pr\u00edvlastky: \u201eNajv\u00e4\u010d\u0161ia dedina Eur\u00f3py\u201c a \u201eSion slovensk\u00fdch evanjelikov v Uhorsku\u201c a navy\u0161e J\u00e1n Koll\u00e1r po\u010das svojej cesty do \u010caby a okolia ju nazval \u201eslovenskou Palest\u00ednou\u201c. Vtedaj\u0161ia \u010caba sa postupne rozr\u00e1stla tak, \u017ee v polovici 19. storo\u010dia v nej \u017eilo 34 tis\u00edc Slov\u00e1kov, \u010do v tom \u010dase bola mestom s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom Slov\u00e1kov v Uhorsku. Tento po\u010det prev\u00fd\u0161ilo na samom konci 19. storo\u010dia hlavn\u00e9 mesto Uhorska – Budape\u0161\u0165, ke\u010f v \u0148om v roku 1900 \u017eilo bezm\u00e1la 38 tis\u00edc Slov\u00e1kov.[38]<\/a> V \u010dasoch silnej\u00faceho poma\u010far\u010dovania a \u0161tatistickej manipul\u00e1cie pri s\u010d\u00edtan\u00ed \u013eudu roku 1920, z celkov\u00e9ho po\u010dtu obyvate\u013eov B\u00e9ke\u0161skej \u010caby mali Slov\u00e1ci st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161inu s po\u010dtom 24 710 (52,98 %) os\u00f4b a Ma\u010fari 21 407 (45,90 %). Pri prihlasovan\u00ed sa k vierovyznaniu v tom istom roku tu napo\u010d\u00edtali 29 725 evanjelikov (63,79 %).<\/p>\n

\n
[36] HAAN, \u013d.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske<\/em>, s. 62 \u2013 63.<\/h5>\n
[37] JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Tri storo\u010dia Slov\u00e1kov v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete:<\/h5>\n
<http:\/\/www.oslovma.hu\/index.php\/sk\/historia\/164-historia1-historia1\/1348-tri-storoia-slovakov-v-bekeskej-abe<\/a>.><\/h5>\n
[38] JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Tri storo\u010dia Slov\u00e1kov v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete:<\/h5>\n
<http:\/\/www.oslovma.hu\/index.php\/sk\/historia\/164-historia1-historia1\/1348-tri-storoia-slovakov-v-bekeskej-abe<\/a>.><\/h5>\n
\n

Dejiny B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u010caby, to s\u00fa aj dejiny tam usaden\u00fdch a\u00a0\u017eij\u00facich Slov\u00e1kov. To, \u010do sa v\u00a0B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u010cabe vytvorilo, udialo, dosiahlo, na tom maj\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 z\u00e1sluhy pracovit\u00e9 ruky a tvoriv\u00fd um nieko\u013ek\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed Slov\u00e1kov. Aj napriek tomu, \u017ee tu slovensk\u00e9 obyvate\u013estvo od povojnov\u00e9ho obdobia ubudlo a ub\u00fada, sloven\u010dina a slovenskos\u0165 pre\u017e\u00edva \u010falej. Opatruj\u00fa si ich v rodin\u00e1ch, cirkvi, slovenskej \u0161kole aj v kult\u00farnom \u017eivote. Ako sme uviedli v\u00a0\u00favodnej \u010dasti tejto pr\u00e1ce, bolo by zauj\u00edmav\u00e9 pok\u00fasi\u0165 sa spracova\u0165 jednotliv\u00e9 osudy oby\u010dajn\u00fdch sedliakov \u2013 slovensk\u00fdch pris\u0165ahovalcov, ktor\u00ed pri\u0161li medzi prv\u00fdmi do B\u00e9ke\u0161skej \u010caby a\u00a0svojou snahou, vytrvalos\u0165ou, \u0165a\u017ekou pr\u00e1cou a\u00a0umom pomohli pozdvihn\u00fa\u0165 toto mesto do s\u00fa\u010dasnej podoby. S\u00eddlo \u017eupy B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba je aj v s\u00fa\u010dasnosti najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm centrom dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov. V\u00a0b\u00e9ke\u0161sko – \u010dan\u00e1dskej oblasti \u017eije v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti pribli\u017ene jedna tretina z celkov\u00e9ho po\u010dtu Slov\u00e1kov v Ma\u010farsku, najviac, pochopite\u013ene, vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch mest\u00e1ch. Okrem t\u00fdchto troch miest Slov\u00e1ci \u017eij\u00fa vo ve\u013ekom po\u010dte pribli\u017ene v p\u00e4tn\u00e1stich osad\u00e1ch \u017eupy, vo v\u00e4\u010d\u0161ine z nich okrem slovenskej samospr\u00e1vy existuje aj miestna organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Ob\u00e1lka \u010cabianskeho kalend\u00e1ra<\/em><\/p>\n

Ver\u00edme, \u017ee sa n\u00e1m podarilo na\u010drtn\u00fa\u0165 zalo\u017eenie B\u00e9ke\u0161skej \u010caby v\u00a0roku 1718 a ozna\u010di\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 probl\u00e9my a \u0165a\u017ekosti, s\u00a0ktor\u00fdmi sa stret\u00e1vali slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci pri jej po\u010diato\u010dnom \u00a0os\u00edd\u013eovan\u00ed. Ak by sme mali zhrn\u00fa\u0165 a\u00a0ozna\u010di\u0165 hlavn\u00e9 probl\u00e9my a\u00a0zmeny, s\u00a0ktor\u00fdmi sa museli slovensk\u00ed pris\u0165ahovalci v\u00a0\u010cabe vysporiada\u0165, boli by to najm\u00e4: zmeny v\u00a0ich dovtedaj\u0161\u00edch sp\u00f4soboch hospod\u00e1renia, ke\u010f do popredia vyst\u00fapil chov dobytka a klasick\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo, resp. obr\u00e1banie p\u00f4dy, na ak\u00e9 boli zvyknut\u00ed zo svojej domoviny, sa stalo druhorad\u00fdm. Museli sa zna\u010dne prisp\u00f4sobi\u0165 nov\u00fdm pr\u00edrodn\u00fdm podmienkam a\u00a0nau\u010di\u0165 sa obhospodarova\u0165 a\u00a0maxim\u00e1lne vyu\u017ei\u0165 mo\u010darist\u00e9 p\u00f4dy, ktor\u00e9 boli v\u00a0\u010cabe a\u00a0jej okol\u00ed. Okrem toho sa pri\u00fa\u010dali regulovaniu vodn\u00fdch tokov, ktor\u00e9 im v\u00a0prv\u00fdch rokoch po os\u00eddlen\u00ed sp\u00f4sobovali ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my, hlavne v\u00a0podobe z\u00e1plav. Taktie\u017e si roz\u0161irovali vedomosti a\u00a0zru\u010dnosti v\u00a0oblasti stavebn\u00fdch \u010dinnost\u00ed. Pri\u00fa\u010dali sa stavb\u00e1m odvod\u0148ovac\u00edch kan\u00e1lov a\u00a0r\u00f4znych n\u00e1sypov. Pri stavbe obydl\u00ed a\u00a0hospod\u00e1rskych budov sa vr\u00e1tili k\u00a0star\u00fdm kon\u0161truk\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom a\u00a0spo\u010diatku \u017eili v\u00a0improvizovan\u00fdch pr\u00edbytkoch. Postupne prekon\u00e1vali aj rozdiely medzi sebou (jazyk, obliekanie, strava, obrady, oby\u010daje a\u00a0pod.) a zjednocovali ich do novej materi\u00e1lnej aj duchovnej kult\u00fary. V\u00a0jednoduchosti by sa dalo poveda\u0165, \u017ee pris\u0165ahovalci sa museli z\u00e1sadne prisp\u00f4sobi\u0165 nov\u00e9mu prostrediu takmer vo v\u0161etk\u00fdch smeroch. \u010casto museli doslova zo d\u0148a na de\u0148 rie\u0161i\u0165 existen\u010dn\u00e9 ot\u00e1zky svojich rod\u00edn. Napriek v\u0161etk\u00fdm n\u00e1strah\u00e1m, ktor\u00e9 na nich \u201e\u010d\u00edhali\u201c v\u00a0novej domovine, sa dok\u00e1zali vzchopi\u0165, zapusti\u0165 korene a\u00a0vybudova\u0165 svojho \u010dasu \u201enajv\u00e4\u010d\u0161iu dedinu v\u00a0Eur\u00f3pe\u201c.<\/p>\n

\u0160t\u00fadia bola vypracovan\u00e1 na z\u00e1klade grantov\u00e9ho projektu VEGA \u010d. 1\/0645\/17 Panstvo. Podnik zemepansk\u00e9ho hospod\u00e1renia.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Bibiografia<\/strong><\/p>\n

ANDO, Juraj \u2013 MAZ\u00c1N, Matej. \u010cabjansk\u00ed n\u00e1re\u010dov\u00ed slov\u0148\u00edk \/ Csabai t\u00e1jsz\u00f3t\u00e1r.<\/em> B\u00e9k\u00e9scsaba: Mestsk\u00e1 samospr\u00e1va \u017eupn\u00e9ho mesta B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba \u2013 V\u00fdskumn\u00fd \u00fastav\u00a0 Zv\u00e4zu Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku, 1993, 186 s.<\/p>\n

BELLA, J\u00e1n Pravdo\u013eub. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 stolica. In Slovensk\u00e9 poh\u013eady<\/em>. Ro\u010d. 21, 1901, s. 531-534.,<\/p>\n

BELLA, J\u00e1n Pravdo\u013eub. Slov\u00e1ci v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici 1718-1900. In Slovensk\u00e9 poh\u013eady<\/em>. Ro\u010d. 22, 1902, s. 295-303.<\/p>\n

BELLA, J\u00e1n Pravdo\u013eub. \u013dudov\u00e9 zvyky a\u00a0povery v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe. In Slovensk\u00e9 poh\u013eady<\/em>. Ro\u010d. 22, 1902, s. 385-390.<\/p>\n

BIELEK, Gabriel. Lexik\u00f3n b\u00e9ke\u0161\u010dabianskych katol\u00edckych rod\u00edn (1750-1895). <\/em>B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba \u2013 Nadlak : \u010cabianska organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov – Ivan Krasko, 2002, 176 s.<\/p>\n

\u010cabiansky kalend\u00e1r<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : \u010cabianska organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov, ro\u010d. 1991, s. 77 – 81.<\/p>\n

\u010cabiansky kalend\u00e1r. <\/em>B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : \u010cabianska organiz\u00e1cia Slov\u00e1kov, ro\u010d. 2001, s. 37.<\/p>\n

DEDINSZKY, J\u00falius. A\u00a0szlov\u00e1k bet\u0171 \u00fatja B\u00e9k\u00e9scsab\u00e1n \/ Cesta slovenskej litery na \u010cabe<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : B\u00e9k\u00e9s Megyei Tan\u00e1cs V\u00e9grehajt\u00f3 Bizotts\u00e1g\u00e1nak Tudom\u00e1nyos-Koordin\u00e1ci\u00f3s Szakbizotts\u00e1ga, 1987, 296 s.<\/p>\n

DEDINSZKY, J\u00falius. \u00cdr\u00e1sok B\u00e9k\u00e9scsaba t\u00f6rt\u00e9net\u00e9b\u0151l, n\u00e9prajzol<\/em>. Gyula : 1993, 330 s.<\/p>\n

DEDINSZKY, J\u00falius \u2013 ZAHORAN, Juraj. Csabai tany\u00e1k<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : BMJV Szlov\u00e1k Kisebbs\u00e9gi\u00a0 \u00d6nkorm\u00e1nyzata, 2005, 98 s.<\/p>\n

DIVI\u010cANOV\u00c1, Anna \u2013 KRUPA, Ondrej. Slov\u00e1ci v\u00a0Ma\u010farsku<\/em>. Budape\u0161\u0165 : Press Publica, 1999, 128 s.<\/p>\n

DRASKOVICH Jozef. Harruckern J\u00e1nos Gy\u00f6rgy. (1664-1742). In K\u00f6r\u00f6s\u00f6k vid\u00e9ke. Honismereti f\u00fczet<\/em> 1989. Gyula : B\u00e9k\u00e9s Megyei Lev\u00e9lt\u00e1r, 1989, s. 80-83.<\/p>\n

GOMBO\u0160, J\u00e1n. Pr\u00edpady \u00fatekov poddan\u00fdch v\u00a0zrkadle prame\u0148ov zo 17.-18. storo\u010dia (Znovuzrodenie B\u00e9ke\u0161skej \u017eupy) 2. In N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku<\/em>. Ro\u010d. 19, 2003, s. 29-48.<\/p>\n

GOMBO\u0160, J\u00e1n. Slov\u00e1ci v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe po skon\u010den\u00ed tureck\u00fdch vojen a\u00a0uzavret\u00ed mieru v\u00a0Karlovci. In Uhrinov\u00e1, Al\u017ebeta \u2013 \u017dil\u00e1kov\u00e1, M\u00e1ria (eds.) : Pou\u017e\u00edvanie slovensk\u00e9ho jazyka v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe.<\/em> B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : V\u00daSM, 2005, s. 13-23.<\/p>\n

HAAN, August\u00edn, \u013dudov\u00edt.: Pametnosti B\u00e9ke\u0161 \u2013 \u010cab\u00e1nske. Pe\u0161\u0165, 1866, s. 70.<\/p>\n

HAAN, \u013dudov\u00edt. B\u00e9k\u00e9s v\u00e1rmegyei hajdana<\/em>. Pe\u0161\u0165 : Lauffer Vilmos Tulajdona, 1870, 327 s.<\/p>\n

HAAN, \u013eudov\u00edt. Diplomatarium B\u00e9k\u00e9siense. Pe\u0161\u0165 : Lauffer V., 1870, 310 s.<\/p>\n

HAAN, \u013dudov\u00edt. B\u00e9k\u00e9sv\u00e1rmegye III. K\u00e1roly kir\u00e1ly uralkod\u00e1sa alatt, 1715-1740. In BRMT\u00c9<\/em>, ro\u010d. 2, 1875 – 1876, s. 57-71.<\/p>\n

CHLEBNICK\u00dd, J\u00e1n a\u00a0kol. \u010cabianska \u010d\u00edtanka 1 \/ Csabai olvas\u00f3k\u00f6nyv 1<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : SV\u00da, 1996, 268 s.<\/p>\n

KISMARJAY-KONR\u00c1D Emil. Harruckern J\u00e1nos Gy\u00f6rgy \u00e9s telep\u00edt\u00e9sei. Gyula : Dobay ny, 1935, 64 s.<\/p>\n

KME\u0164, Miroslav. Historik \u013dudov\u00edt Haan \u2013 emblematick\u00e1 osobnos\u0165 slovenskej dolnozemskej tvorby. In Acta historica Neosolencia<\/em>. Katedra hist\u00f3rie, Fakulta humanitn\u00fdch vied UMB, Bansk\u00e1 Bystrica, 10, 2007, s. 288-289.<\/p>\n

KME\u0164, Miroslav (ed.). O\u00a0\u0161\u00edren\u00ed slovenskej tla\u010de a\u00a0literat\u00fary v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici. In Na prahu Modernej doby. Pramene k\u00a0dejin\u00e1m Slovenska a\u00a0Slov\u00e1kov IX<\/em>. Zv. Ved. red.: D. \u0160kvarna, P. \u0160olt\u00e9s. \u2013 Bratislava : Liter\u00e1rne informa\u010dn\u00e9 centrum, 2008, 136 s.<\/p>\n

KME\u0164, Miroslav (ed.). Z\u00a0monografie \u201enajv\u00e4\u010d\u0161ej slovenskej dediny\u201c. In Na prahu Modernej doby. Pramene k\u00a0dejin\u00e1m Slovenska a\u00a0Slov\u00e1kov IX. <\/em>Zv. Ved. red.: D. \u0160kvarna, P. \u0160olt\u00e9s. \u2013 Bratislava : Liter\u00e1rne informa\u010dn\u00e9 centrum, 2008, s. 324-326.<\/p>\n

KRUPA, Andrej (ed.). Szlov\u00e1kok B\u00e9k\u00e9scsab\u00e1n \/ Slov\u00e1ci v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : BB, 1980, 108 s.<\/p>\n

KRUPA, Ondrej. Pr\u00edchod Slov\u00e1kov do juhov\u00fdchodnej oblasti Dolnej zeme. (B\u00e9k\u00e9\u0161ska a \u010can\u00e1dska \u017eupa) In Mal\u00fd slovensk\u00fd n\u00e1rodopis<\/em>. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba : Slovensk\u00fd v\u00fdskumn\u00fd \u00fastav, B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, 1999, s. 3.<\/p>\n

LIPT\u00c1KOV\u00c1, Silvia. Slovensk\u00e9 os\u00eddlenie b\u00e9ke\u0161sko \u2013 \u010dan\u00e1dskej oblasti. In Ru\u017eombersk\u00fd historick\u00fd zborn\u00edk I.<\/em>, Ru\u017eomberok: Katol\u00edcka univerzita v\u00a0Ru\u017eomberku, Filozofick\u00e1 fakulta, 2007, s. 184.<\/p>\n

MENDAN, Juraj. J\u00e1n Juraj Harruckern. In \u010cabiansky Kalend\u00e1r. Na oby\u010dajn\u00fd rok 1942<\/em>. B\u00e9ke\u0161 \u010caba, 1941, s. 58-59.<\/p>\n

SIR\u00c1CKY, J\u00e1n. Slov\u00e1ci vo svete 1<\/em>. Martin : Matica slovensk\u00e1, 1980, s. 51.<\/p>\n

SKOLKA, Andr\u00e1s. A\u00a0B\u00e9k\u00e9s v\u00e1rmegyei Mez\u0151ber\u00e9ny t\u00f6rt\u00e9neti-topogr\u00e1fiai le\u00edr\u00e1sa \/ Historisch-topographische Beschreibung von Mez\u0151ber\u00e9ny in B\u00e9kescher Comitat \/ Historicko-topografick\u00e9 op\u00edsanie Po\u013en\u00e9ho Berin\u010doka v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej stolici (eds. Lajos Gecsei \u2013 Lajos K\u00f6teles)<\/em>. B\u00e9k\u00e9scsaba : BMK\u00d6H, 1988, 253 s.<\/p>\n

\u0160TEFANKO, Ondrej. Ponachoden\u00e9 s\u00favislosti<\/em>. Nadlak : Ivan Krasko, 2004, s. 191-192.<\/p>\n

Internetov\u00e9 zdroje:<\/p>\n

Urbarium of 1767, B\u00e9k\u00e9s, Csaba. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/archives.hungaricana.hu\/en\/urberi\/view\/bekes csaba\/?document=1&pg=173&bbox=424%2C-1392%2C2293%2C-349<\/a>.><\/p>\n

JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Tri storo\u010dia Slov\u00e1kov v\u00a0B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete:<\/p>\n

<http:\/\/www.oslovma.hu\/index.php\/sk\/historia\/164-historia1-historia1\/1348-tri-storoia-slovakov-v-bekeskej-abe<\/a>><\/p>\n

 <\/p>\n

JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Z kol\u00edsky do B\u00e9ke\u0161skej \u010caby. [on-line], [cit. 2018-06-17]. Dostupn\u00e9 na internete:<\/p>\n

< http:\/\/www.oslovma.hu\/index.php\/en\/historia\/166-historia3\/954-jan-janovic-z-kolisky-do-bekeskej-aby<\/a>><\/p>\n

 <\/p>\n

Pozn\u00e1mka administr\u00e1tora:<\/strong><\/p>\n

Prin\u00e1\u0161ame V\u00e1m jedine\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok Michala Franka z vedeckej konferencie. Aj ke\u010f pr\u00edspevok nie je priamo o Pitvaro\u0161i, ale mnoho pitvaro\u0161sk\u00fdch rod\u00edm sa dostalo na Pitvaro\u0161 pr\u00e1ve z B\u00e9ke\u0161skej \u010caby. Pr\u00edspevok m\u00e1 svoje pevn\u00e9 miesto i na tejto str\u00e1nke.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Slovensk\u00e9 vys\u0165ahovalectvo a Slov\u00e1ci \u017eij\u00faci v zahrani\u010d\u00ed s\u00fa imanentnou s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej minulosti a maj\u00fa podstatn\u00fd v\u00fdznam nielen pre na\u0161e n\u00e1rodn\u00e9 dejiny, ale i pre s\u00fa\u010dasnos\u0165 a bud\u00facnos\u0165. S\u0165ahovanie Slov\u00e1kov na Doln\u00fa zem[1] od konca 17. storo\u010dia do 19. storo\u010dia bolo dlhotrvaj\u00facim migra\u010dn\u00fdm pohybom v r\u00e1mci vtedaj\u0161ieho Uhorska a\u00a0prebiehalo v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch etap\u00e1ch. Rok 1718 predstavuje pre dejiny Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Michal Franko: Zalo\u017eenie B\u00e9ke\u0161skej \u010caby v roku 1718<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2149,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-2137","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2018\/10\/BekesCaba.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2137","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2137"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2137\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2155,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2137\/revisions\/2155"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2149"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2137"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2137"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2137"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}