\u201eJednotky \u010cervenej arm\u00e1dy v\u00a0druhej polovici septembra 1944 cez rumunsk\u00e9 Sedmohradsko dosiahli hranice Ma\u010farska. R\u00e1no 24. septembra vst\u00fapili na \u00fazemie Ma\u010farska pri Csan\u00e1dpalote a\u00a0Nadlaku a\u00a0takmer bez odporu postupovali smerom na Mak\u00f3, Hodmez\u0151v\u00e1s\u00e1rhely a\u00a0Orosh\u00e1zu. Ma\u010farsk\u00e9 \u00farady vydali pr\u00edsne nariadenie, pod\u013ea ktor\u00e9ho ka\u017ed\u00fd mu\u017e povinn\u00fd vojenskej slu\u017eby alebo v\u00a0leventistickom veku mus\u00ed opusti\u0165 obec. Zverbovan\u00fdch mu\u017eov posielali cez Mak\u00f3 do Z\u00e1tisia. Za Csan\u00e1dalbertom ich v\u0161ak zastavili sovietske vojsk\u00e1. Op\u00fdtali sa ich: \u201eKuda tovari\u0161\u010di?\u201c Mlad\u00ed vyrozpr\u00e1vali, kam maj\u00fa pod\u013ea rozkazu \u00eds\u0165 a\u00a0sovietski vojaci ich ubytovali na jednom zo sala\u0161ov, aby sa o\u00a0p\u00e1r dn\u00ed zdrav\u00ed mohli vr\u00e1ti\u0165 domov.<\/em><\/p>\n D\u0148a 26. septembra Pitvaro\u0161ania spozorovali, \u017ee \u017eand\u00e1ri opustili obec, a\u00a0\u017ee z\u00a0obce odi\u0161li aj ma\u010farsk\u00ed vojaci. V\u00a0ten de\u0148 sa prieskumn\u00edci sovietskych vojsk pribl\u00ed\u017eili k\u00a0pitvaro\u0161sk\u00e9mu chot\u00e1ru. \u013dudia znepokojene chodili po uliciach a\u00a0popoludn\u00ed sa nieko\u013ek\u00ed jednotlivci rozhodli, \u017ee na ve\u017ei vzt\u00fd\u010dia bielu z\u00e1stavu a\u00a0ozn\u00e1mia sovietskym prieskumn\u00edkom, \u017ee vojsko a\u00a0\u017eand\u00e1ri opustili svoje postavenia. <\/em><\/p>\n Pitvaro\u0161ania prijali sovietskych vojakov ve\u013emi srde\u010dne, varili a\u00a0piekli pre nich a\u00a0mysleli si, \u017ee s\u00fa u\u017e definit\u00edvne osloboden\u00ed. Le\u017e popoludn\u00ed ma\u010farsk\u00e9 oddiely za podpory nemeck\u00e9ho letectva vytla\u010dili z\u00a0obce sovietske jednotky. V\u00a0obci sa tuho nebojovalo. Sovietske vojsk\u00e1 v\u00a0z\u00e1ujme obyvate\u013estva ust\u00fapili smerom na Csan\u00e1dpalotu s\u00a0t\u00fdm, \u017ee sa vr\u00e1tia o\u00a0nieko\u013eko dn\u00ed.<\/em><\/p>\n D\u0148a 2. okt\u00f3bra predvolali viacero mu\u017eov na \u017eand\u00e1rsku stanicu a\u00a0ozn\u00e1mili im, \u017ee ak bud\u00fa na\u010falej paktova\u0165 s\u00a0Rusmi, zni\u010dia obec. Nazvali ich \u201esmrad\u013eav\u00fdmi komunistami\u201c, \u201et\u00f3tmi\u201c a\u00a0vydali rozkaz na kopanie z\u00e1kopov na kraji obce. Rozkaz uposl\u00fachlo len nieko\u013eko \u013eud\u00ed a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov si prestala v\u0161\u00edma\u0165 d\u00f4stojn\u00edkov. Pitvaro\u0161ania vedeli, \u017ee tento stav m\u00f4\u017ee by\u0165 len do\u010dasn\u00fd. Na to d\u00f4stojn\u00edci nariadili evaku\u00e1ciu obce.<\/em><\/p>\n D\u0148a 3. okt\u00f3bra prostredn\u00edctvom buben\u00edka nariadili, aby sa obyvate\u013estvo zhroma\u017edilo o\u00a013.00 hodine na obecnom pastvisku s\u00a0potravinami na nieko\u013eko dn\u00ed. Po\u013en\u00ed \u017eand\u00e1ri pozh\u00e1\u0148ali ob\u010danov a\u00a0vydali rozkaz na pochod \u2013 smer Nagysz\u00e9n\u00e1s. Nieko\u013ek\u00ed i\u0161li na vozoch, v\u00e4\u010d\u0161ina v\u0161ak pe\u0161o. Najpotrebnej\u0161ie veci niesli zavesen\u00e9 na bicykloch, na f\u00farikoch po da\u017e\u010fom zm\u00e1\u010dan\u00fdch po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch. Hradsk\u00e9 boli vyhraden\u00e9 pre vojsk\u00e1. Viacer\u00ed sa dostal po Nagysz\u00e9n\u00e1s, kde ich umiestnili v\u00a0ma\u0161taliach na majeri. \u017dand\u00e1ri ich st\u00e1le str\u00e1\u017eili. Nikto nevedel, ak\u00fd osud ich stihne. Niektor\u00ed sa dostali len po Orosh\u00e1zu, kde ich zastavili sovietske vojsk\u00e1, ktor\u00e9 6. okt\u00f3bra oslobodili Pitvaro\u0161 a\u00a0okolit\u00e9 obce. \u010cas\u0165 obyvate\u013eov sa vr\u00e1tili u\u017e v\u00a0ten de\u0148 do svojich domovov, zvy\u0161ok sa vr\u00e1til 7. okt\u00f3bra. Dedina bola vyrabovan\u00e1, ale na budov\u00e1ch \u0161kody nevznikli.\u201c <\/em><\/p>\n Ozn\u00e1menie buben\u00edka (\u201ebubn\u00e1\u0161a\u201c) Pitvaro\u0161anom.<\/em><\/p>\n (autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n Emot\u00edvny a\u00a0podrobn\u00fd opis udalosti spracoval Michal Hud\u00e1k (1922 \u2013 2005): <\/strong><\/p>\n \u201eNad obcou ovisla jesenn\u00e1 hmla, ke\u010f n\u00e1s vyhnali. Pr\u0161alo. Bolo a\u017e zastra\u0161uj\u00face pozera\u0165 na pla\u010d\u00face \u017eeny a\u00a0deti, na odhodlan\u00fdch a\u00a0smutn\u00fdch mu\u017eov a\u00a0starcov so zovret\u00fdmi p\u00e4s\u0165ami a\u00a0zatvrdnut\u00fdm srdcom odoberaj\u00facich sa n\u00e1sil\u00edm odtrhnut\u00fdch od svojej milej a\u00a0drahej rodnej obce, od domova, v\u00a0ktorom sa narodili a\u00a0vyr\u00e1stli, ktor\u00ed sa pomaly sch\u00e1dzali na svinskom \u0148om\u00e1\u0161i. Okolo h\u00fafov vyhnan\u00fdch Slov\u00e1kov st\u00e1la rota po zuby ozbrojen\u00fdch a\u00a0pr\u00edsnych po\u013en\u00fdch \u017eand\u00e1rov (kakastollas), ktor\u00ed boli hotov\u00ed hocikedy strie\u013ea\u0165 do vyhnan\u00fdch a\u00a0bezbrann\u00fdch ob\u010danov po ka\u017edom podozrivom kroku a\u00a0pohybe. Do chot\u00e1ra Mez\u00f6hegyes sa sovietske vojsk\u00e1 prebili u\u017e 11. septembra 1944 po prv\u00fd raz, lebo v\u00a0tento de\u0148 d\u00e1val ma\u010farsk\u00fd rozhlas v\u00a0spr\u00e1vach.<\/em><\/p>\n Akoby aj pr\u00edroda bola preukazovala hlbok\u00fd a\u00a0hork\u00fd s\u00facit vo\u010di vyhnan\u00e9mu slovensk\u00e9mu \u013eudu zo svojho domova, ke\u010f cel\u00fd de\u0148 2. a\u00a03. okt\u00f3bra pr\u0161alo, lep\u0161ie povedan\u00e9 lialo ani z\u00a0krhle na vysu\u0161en\u00fa Doln\u00fa zem, ktor\u00e1 sa \u010doskoro premenila na kalu\u017ee \u0161pinavej vody a\u00a0blato z\u00a0\u0165a\u017ekej \u010diernej zemi, ktor\u00e1 sa potom ve\u013emi lep\u00ed na nohy a\u00a0obuv. Ve\u013ea obyvate\u013eov Pitvaro\u0161a zodralo vtedy svoje jedin\u00e9 a\u00a0ve\u013emi chr\u00e1nen\u00e9 top\u00e1nky (nako\u013eko boli ve\u013emi drah\u00e9 a\u00a0preto chr\u00e1nen\u00e9), ke\u010f n\u00e1s vyhnali poza obce po \u00favratiach, zemov\u00fdch a\u00a0v\u00a0tento hrozn\u00fd a\u00a0smutn\u00fd \u010das hrozne blatov\u00fdch cest\u00e1ch. Kto nepozn\u00e1 dolnozemsk\u00e9 blato, ten nevie pochopi\u0165, \u010do znamen\u00e1 \u00eds\u0165 po takejto ceste najm\u00e4 v\u00a0noci po tme, ke\u010f ich \u010d\u00edm \u010falej a\u00a0\u010falej odohnali od domova. \u013dudia sa ani nerozpr\u00e1vali, iba plakali a\u00a0uprostred hork\u00fdch s\u013az nepozerali ani kde id\u00fa, len c\u00edtili, \u017ee sa im nohy zab\u00e1raj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161mi a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161mi do blata, bahna, lepiaceho sa im na obuv.<\/em><\/p>\n Pitvaro\u0161ania tiahli po\u010das da\u017ediv\u00e9ho po\u010dasia a\u017e na Nagysz\u00e9n\u00e1s cestami-necestami. Na Orosh\u00e1ze ich tamoj\u0161\u00ed obyvatelia uvidiac, spustili na nich d\u00e1\u017e\u010f nad\u00e1vok:<\/em> \u201e\u00dagy kell nekik, b\u0151d\u0151s t\u00f3t fajt\u00e1nak, komuni\u0161t\u00e1knak! Ezek engedt\u00e9k be az Oroszakat!\u201c (\u201eTak im treba, smrad\u013eav\u00fdm slovensk\u00fdm fajt\u00e1m, komunistom! T\u00edto vpustili sem Rusov\u201c).<\/em><\/p>\n Tak pri\u0161li na druh\u00fd de\u0148 pred sam\u00fdm ve\u010derom na jeden opusten\u00fd majer pri Nagysz\u00e9n\u00e1si, vy\u010derpan\u00ed, hladn\u00ed a\u00a0premoknut\u00ed do nitky. Tu ich umiestnili po ma\u0161taliach, ale \u017eand\u00e1ri ich st\u00e1le str\u00e1\u017eili. Nikto nevedel, ak\u00fd osud ich tam \u010dak\u00e1. Tam potom na Nagysz\u00e9n\u00e1si boli mu\u017eovia odtrhnut\u00ed od svojich rod\u00edn a\u00a0far\u00e1rmi ospovedan\u00ed, \u010do zna\u010dilo, \u017ee masakra sa m\u00e1 u\u017e podia\u0165 v\u00a0bl\u00edzkych hodin\u00e1ch. Ale aj napriek ospovedania niektor\u00ed Pitvaro\u0161ania, \u0165a\u017ek\u00ed previnilci dostali povolenie na ur\u010dit\u00fd \u010das sa vr\u00e1ti\u0165 do evakuovanej obce Pitvaro\u0161 pre potraviny. Medzi nimi boli aj moji rodi\u010dia, \u010falej susedovci Pappovci a\u00a0in\u00ed \u013eudia s\u00a0povozmi. Ale do Pitvaro\u0161a sa veru nedostali, alebo asi kilometer od Komlou\u0161a ich zastavili ma\u010farsk\u00ed pohrani\u010diari (hat\u00e1rvad\u00e1sz) a\u00a0\u010falej ich nepustili. Rozk\u00e1zali im, aby sa do\u010dasne ubytovali na najbli\u017e\u0161om s\u00e1la\u0161i. Tak aj urobili. Preto\u017ee bolo pred sam\u00fdm ve\u010derom, neskor\u0161ie si pol\u00edhali v\u00a0ma\u0161tali. Oj, bol to sp\u00e1nok, tak\u00ed nijak\u00ed, ve\u010f pokoja nemali. B\u00e1li sa aj o\u00a0svojich, ktor\u00fdch nechali na Nagysz\u00e9n\u00e1si, a\u00a0aj o\u00a0svoje \u017eivoty v\u00a0nezn\u00e1mom s\u00e1la\u0161i. Ale ak\u00e9 bolo ich prekvapenie a\u00a0to radostn\u00e9, ke\u010f ich pri\u0161iel majite\u013e s\u00e1la\u0161a r\u00e1no zobudi\u0165 so slzami: \u201eM\u00f4\u017eete sa u\u017e vr\u00e1ti\u0165 na Pitvaro\u0161, u\u017e sme pod Rusma!\u201c<\/em><\/p>\n A\u00a0naozaj! Na Nagysz\u00e9n\u00e1si vo \u0161tvrtok, 5. okt\u00f3bra 1944 popoludn\u00ed nastal bezhlav\u00fd \u00fastup nemecko-ma\u010farsk\u00fdch arm\u00e1d, ktor\u00e9 v\u00a0tom chaose (mo\u017eno chtiac-nechtiac) zabudli svojich slovensk\u00fdch zajatcov sebou zobra\u0165 pre vraziv\u0161ie kliny v\u00ed\u0165aziacou sovietskou arm\u00e1dou cez R\u00e1ko\u0161-V\u00e1sarhely-Szentes a\u017e po rieku Tisza. V\u00a0d\u00f4sledku tohto sa fa\u0161istick\u00e9 vojensk\u00e9 oddiely r\u00fdchle a\u00a0okam\u017eite museli bra\u0165 von spomedzi klinov, ak nechceli bezpodmiene\u010dne zahyn\u00fa\u0165 a\u00a0t\u00fdmto \u010dinom boli a\u00a0zostali zachr\u00e1nen\u00e9 aj dve slovensk\u00e9 obce.<\/em><\/p>\n Tak, ako po ka\u017edej \u017ealosti a\u00a0zlom po\u010das\u00ed prich\u00e1dza rados\u0165 a\u00a0slnko za\u010dne svieti\u0165, taj aj na\u0161im na smr\u0165 a\u00a0z\u00e1hubu ods\u00faden\u00fdm slovensk\u00fdm druhom zasvietilo o\u017eivuj\u00face slnko, ke\u010f v\u00a0piatok, 6. okt\u00f3bra 1944 v\u00a0dopolud\u0148aj\u0161\u00edch hodin\u00e1ch po dlhom a\u00a0ve\u013ekom boji a\u00a0po\u010detn\u00fdch strat\u00e1ch na \u017eivotoch i\u00a0na majetku naraz v\u0161etko ut\u00edchlo. V\u00a0ma\u0161tali, kde sme boli usala\u0161en\u00ed sed\u00edme v\u00a0hlbokom tichu, nikto ani ned\u00fdchal iba ak potichu, sed\u00edme tam ako zmeraven\u00ed, iba ke\u010f sa prudko otvoria dvere aj na jednom konci aj na druhom a\u00a0n\u00e1s namieri samopal. \u201eGerm\u00e1nsky sold\u00e1t net?\u201c \u2013 vykr\u00edkne ukrutne, ne\u013e\u00fatostne a\u00a0sadisticky, ale to iba p\u00e1r okamihov, lebo hne\u010f ako n\u00e1s uvidel tak\u00fdch str\u00e1pen\u00fdch, na l\u00edca mu nasko\u010dil mierny a\u00a0uspokojuj\u00faci \u00fasmev…ruku pod\u00e1va ka\u017ed\u00e9mu. \u201eRuski sold\u00e1t chara\u0161o!\u201c \u2013 zavol\u00e1, prist\u00fapi bli\u017e\u0161ie k\u00a0\u017eene matke, ktor\u00e1 dr\u017e\u00ed na ramen\u00e1ch \u00fatle die\u0165atko \u2013 chlap\u010deka usmiateho… Vojak, \u010dervenoarmejec zoberie chlap\u010deka z\u00a0ruky matky, pritisne si ho k\u00a0srdcu a\u00a0do o\u010d\u00fa mu nasko\u010d\u00ed slza. Hovor\u00ed: \u201eUmi\u0148a t\u00f3\u017ee byl m\u00e1linkij m\u00e1l\u010dik a\u00a0fa\u0161isti ubili jiv\u00f3\u201c Potom pod\u00e1 die\u0165atko matke a\u00a0zavol\u00e1 \u201eDosvid\u00e1nja!\u201c Chytro sa zvrtne a\u00a0be\u017e\u00ed bi\u0165 nepriate\u013ea… \u013ea\u013ea, to je spomienka starej tetky Hus\u00e1rovej na prv\u00e9 stretnutie s\u00a0oslobodite\u013emi.<\/em><\/p>\n Za t\u00fdmto vojakom pri\u0161iel druh\u00fd, tret\u00ed, \u0161tvrt\u00fd, piaty, \u010fal\u0161\u00ed a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed… Ke\u010f sa dozvedeli kto sme, \u010do sme, hne\u010f n\u00e1m povedali, aby sme sa pobrali domov, lebo na\u0161a mil\u00e1 dedinka, ktor\u00fa sme museli opusti\u0165 s\u00a0n\u00e1sil\u00edm, je u\u017e slobodn\u00e1, u\u017e \u010dak\u00e1 na svojich utr\u00e1pen\u00fdch, ale u\u017e slobodn\u00fdch obyvate\u013eov. Ak\u00e1 to bola rados\u0165, ke\u010f sme sa vracali domov! Vysok\u00e1, prevysok\u00e1 bola cena slobodn\u00e9ho \u017eivota pre Pitvaro\u0161! Po hradskej pochodovali vojsk\u00e1 oslobodzuj\u00facej a\u00a0v\u00ed\u0165aznej arm\u00e1dy, ke\u010f sme i\u0161li domov akoby im t\u00fdmto drah\u00fdm bratom, Slovanom v\u00a0\u00fastrety. Takmer na ka\u017edom kroku sme videli m\u0155tveho \u010dervenoarmejca, ktor\u00fd padol pri oslobodzovan\u00ed kraja, hocikde zabit\u00fd k\u00f4\u0148, rozbit\u00e9 delo, voz a\u00a0pod. Z\u00a0t\u00fdchto m\u0155tvych vanul pach, smrad, lebo na odprat\u00e1vanie m\u0155tvych nebolo \u010dasu. Bolo treba hna\u0165 nepriate\u013ea pred sebou a\u00a0prinies\u0165 slobodu \u010fal\u0161\u00edm utr\u00e1pen\u00fdm a\u00a0utl\u00e1\u010dan\u00fdm ob\u010danom, mest\u00e1m a\u00a0dedin\u00e1m Ve\u013ekej ma\u010farskej n\u00ed\u017einy. Na \u017eelezni\u010dnej trati, ved\u013ea ktorej viedla na\u0161a radostn\u00e1 cesta domov, videli sme ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo zbombardovan\u00fdch a\u00a0vyko\u013eajen\u00fdch vlakov\u00fdch s\u00faprav a\u00a0niektor\u00ed odv\u00e1\u017elivci nev\u00e1hali a\u00a0nezdr\u00e1hali, \u010di maj\u00fa tieto pozrie\u0165 zbl\u00edzka, alebo nie. Vlaky boli pln\u00e9 v\u00fdzbroje a\u00a0potravinov\u00fdch \u010dl\u00e1nkov. B\u00e1li sme sa bra\u0165 z\u00a0nich, hoci sme\u00a0 boli hladn\u00ed, reku ak sa otr\u00e1venie. Ale ani sme sa veru prive\u013ea nezdr\u017eiavali, lebo t\u00fa\u017eba po domove n\u00e1s hnala dopredu, pon\u00e1h\u013eali sme sa domov. Aj okt\u00f3brov\u00e9 slnko akoby chcelo pozera\u0165 na\u0161e usmievav\u00e9 tv\u00e1re, a\u00a0akou rados\u0165ou a\u00a0t\u00fa\u017ebou sa vraciame domov, preto sa neschov\u00e1valo za mraky ako pred p\u00e1r d\u0148ami, svietilo n\u00e1m na cestu. Posme\u013eovalo n\u00e1s, aby sme pri\u0161li \u010d\u00edm prv domov so opustenej rodnej obce. Ve\u013ea rodin\u00e1m pom\u00e1hali v\u00a0pr\u00edchode domov aj sovietski vojaci. Cestou rozde\u013eovali de\u0165om potraviny. Veru sme sa aj dostali domov \u010doskoro! Nec\u00edtili sme \u00fanavu, len sme \u0161li a\u00a0\u0161li. Na cestu sme sa vydali hne\u010f popoludn\u00ed a\u00a0do ve\u010dera sme boli doma. Svoje domy sme v\u0161ak na\u0161li vyrabovan\u00e9. Je len prirodzen\u00e9, \u017ee obec bola vykradnut\u00e1, dobytok sa ponevieral po uliciach hladn\u00fd, ale domy neboli po\u0161koden\u00e9, okrem ve\u017ei na kostole. Ale to ni\u010d, len \u017ee sme zase doma a\u00a0zdrav\u00ed! A\u00a0po to\u013ek\u00fdch \u00fatrap\u00e1ch si m\u00f4\u017eeme na pokoji \u013eahn\u00fa\u0165 v\u00a0oslobodenej obci, v\u00a0slobodnom domove. Bol to blahod\u00e1rny sp\u00e1nok, ako po dobre vykonanej pr\u00e1ci, ke\u010f u\u017e nebolo treba ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu s\u00a0trasen\u00edm a\u00a0hr\u00f4zou o\u010dak\u00e1va\u0165 popla\u0161n\u00e9 zvonenie na ve\u017ei kostola, jedin\u00e9ho to v\u00a0obci, do ktor\u00e9ho nepriate\u013e nap\u00fa\u0161\u0165al kone a\u00a0obrovsk\u00e1 kostoln\u00e1 lo\u010f a\u00a0jej priestranstvo sl\u00fa\u017eilo ako ma\u0161ta\u013e. No, nielen kostol ale aj \u0161kola a\u00a0obecn\u00fd dom spolu s\u00a0rodinn\u00fdmi domami boli vykradnut\u00e9. Vyhnan\u00ed obyvatelia sa vracali domov z\u00a0miesta, kde ich fa\u0161istick\u00e1 zlos\u0165 vyhnala, na povzbudzuj\u00face slov\u00e1 rusk\u00fdch partiz\u00e1nov a\u00a0soldatov 2. ukrajinsk\u00e9ho frontu, ktor\u00e9 viedol Jakovlevi\u010d Malinovskij. Tieto n\u00e1m hne\u010f hovorili, len \u010do sa dozvedeli o\u00a0na\u0161om smutnom a\u00a0skoro tragickom osude: \u201eId\u00edte dam\u00f3j, v\u00e1\u0161e sel\u00f3 praznoe!\u201c Ke\u010f sa na\u0161i vyhnan\u00ed obyvatelia vracali domov do oslobodenej a\u00a0draho vyk\u00fapenej obce, nad hradskou medzi obecn\u00fdm domom a\u00a0\u0161t\u00e1tnou \u0161kolou visel transparent ozdoben\u00fd \u00fah\u013eadn\u00fdm p\u00edsmom zrobenej ruky azbuky: \u201eSl\u00e1va kr\u00e1snoj \u00e1rmii\u201c, ktor\u00fd medzi\u010dasom zhotovil a\u00a0vyvesil Pavol Ondrus, tunaj\u0161\u00ed obyvate\u013e s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi ml\u00e1dencami. Po osloboden\u00ed naozaj vy\u0161lo jesenn\u00e9 slnko, na\u0161a dedina za\u010dal d\u00fdcha\u0165 nov\u00fdm, slobodn\u00fdm \u017eivotom. A\u017e teraz sa za\u010dal zber jesenn\u00fdch plodov, ktor\u00e9 neboli zni\u010den\u00e9 prechodom a\u00a0to trojn\u00e1sobn\u00fdm prechodom frontu. V\u010fa\u010dn\u00ed \u013eud sa te\u0161il z\u00a0oslobodenia a\u00a0z\u00a0toho, \u017ee ho oslobodila pr\u00e1ve \u010derven\u00e1 arm\u00e1da, sovietski \u013eudia, ktor\u00ed svoje \u017eivoty obetovali za na\u0161u slobodu. Keby bola t\u00e1to oslobodzuj\u00faca arm\u00e1da me\u0161kala \u010do i len jeden de\u0148, iste m\u00e1loktor\u00ed ob\u010dan Pitvaro\u0161a by bol u\u0161iel hroznej a\u00a0n\u00e1silnej smrti v\u00a0rieke Tisza. Z\u00a0v\u010faky oslobodite\u013eom v\u00a0novembri 1944 utvorili pitvaro\u0161sk\u00fa organiz\u00e1ciu Komunistickej strany Ma\u010farska. E\u0161te v\u00a0roku 1945 mimo komunistickej strany nebolo inej organiz\u00e1cie v\u00a0obci. Pitvaro\u0161 v\u00a0tomto obdob\u00ed menovali \u201emalou Moskvou\u201c.<\/em><\/p>\n Po\u010d\u00edta\u010dov\u00e1 vizualiz\u00e1cia n\u00e1silnej evaku\u00e1cie Pitvaro\u0161anov smerom na Nagysz\u00e9n\u00e1s<\/em><\/p>\n (autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n <\/p>\n Al\u017ebeta T\u00f3szegiov\u00e1 (1930-2017) vo svojich rukopisn\u00fdch z\u00e1znamoch si spom\u00edna takto:<\/strong><\/p>\n \u201e22. septembra (piatok) 1944: vyhl\u00e1sili bubnom po uliciach, \u017ee ka\u017ed\u00fd mu\u017e od 18 do 50 rokov mus\u00ed narukova\u0165. Mali sa v\u00a0noci o\u00a011 hodine sch\u00e1dza\u0165 na p\u013eaci. Tento n\u00e1stup potom tie\u017e z\u00a0bubnom zmenili na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no.<\/p>\n Z\u00a0Pitvaro\u0161a odi\u0161li v\u00e4\u010d\u0161inou \u00faradn\u00edci, ma\u010farsk\u00ed u\u010ditelia aj evanjelick\u00fd far\u00e1r Ondrej Gub\u010do.<\/p>\n Za nimi obsadili ma\u010farsk\u00ed a\u00a0nemeck\u00ed vojaci dedinu. My sme najviac boli v\u00a0pivniciach, osobitne v\u00a0noci. Ve\u013ea strie\u013eali.<\/em><\/p>\n \u017de vraj 26. septembra jednotliv\u00ed zbadali, \u017ee v\u00a0dedine ani \u017eand\u00e1ri ninto, ani ved\u00faci tak i\u0161li k\u00a0Rusom to vrave\u0165, \u017ee m\u00f3\u017eu is\u0165 a\u00a0e\u0161te aj bielu z\u00e1stavu vystr\u010dili 27. septembra v\u00a0noci. To n\u00e1m \u0161eck\u00fdm kri\u010dali t\u00ed \u017eand\u00e1ri ke\u010f n\u00e1s po Nagysz\u00e9n\u00e1s durili, \u017ee sme \u201e\u00e1nul\u00f3k\u201c Rusov, \u017ee sme mi volali.\u201c<\/em><\/p>\n Al\u017ebeta T\u00f3szegiov\u00e1 spom\u00edna.<\/em><\/p>\n (autor fotografie: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n <\/p>\n V novin\u00e1ch Slovensk\u00fd Juh vy\u0161li spomienky Judity Ryb\u00e1rov\u00e1, rodenej Ondrusovej na Nagysz\u00e9n\u00e1s:<\/strong><\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/em>\u201eVojna sa e\u0161te neskon\u010dila. Na\u0161a dedina bola st\u00e1le pod pr\u00edsnym doh\u013eadom \u017eand\u00e1rov, ktor\u00ed po zotmen\u00ed v\u00a0plnej zbroji hliadkovali po dvoch a\u00a0tvrd\u00fdmi krokmi merali ulice dediny. Takto pre\u0161lo leto a\u00a0bl\u00ed\u017eila sa jese\u0148 roku 1944. Front sa pribl\u00ed\u017eil u\u017e k\u00a0rumunsko-ma\u010farsk\u00fdm hraniciam. Vtedy pri\u0161iel pokyn o\u00a0vy\u0161\u0161\u00edch org\u00e1nov, \u017ee cel\u00fa obec Pitvaro\u0161 musia evakuova\u0165, lebo tu b\u00fdvaj\u00fa sami vlastizradcovia. Obecn\u00fd buben\u00edk vybubnoval po celej obci ozn\u00e1menie, \u017ee ka\u017ed\u00fd ob\u010dan: dospel\u00fd, star\u00fd, \u010di chor\u00fd a\u00a0deti mus\u00ed pod hrdeln\u00fdm trestom vystroji\u0165 sa tepl\u00fdm oble\u010den\u00edm, stravou \u010do uvl\u00e1dze nies\u0165 so sebou. Dobytok a\u00a0ostatn\u00e9 dom\u00e1ce zvierat\u00e1 maj\u00fa vypusti\u0165 z\u00a0chlievov a\u00a0potom sa zhroma\u017edi\u0165 na severnej strane obce. Ke\u010f u\u017e boli v\u0161etci zhroma\u017eden\u00ed, zjavilo sa 10 ozbrojen\u00fdch po\u013en\u00fdch \u017eand\u00e1rov, ktor\u00ed mali za \u00falohu doprev\u00e1dza\u0165 n\u00e1s na na\u0161ej ceste do nezn\u00e1ma. Za neust\u00e1leho da\u017e\u010fa sme potom putovali tri dni a\u00a0tri noci cez polia smerom na sever, spali sme v\u00a0stohoch slamy, niektor\u00fdm sa u\u0161lo aj ulo\u017eenie sa v\u00a0roztr\u00fasen\u00fdch domoch \u2013 s\u00e1la\u0161och. Cez \u017eiadnu dedinu sme nesmeli prech\u00e1dza\u0165, aby nevznikla panika. Tak sme sa obchvatom dostali a\u017e do obce Nagysz\u00e9n\u00e1s pri Szarva\u0161i u\u017e za takmer nepretr\u017eitej delostreleckej pa\u013eby. R\u00fdchle st\u00edha\u010dky n\u00e1m preletovali nad hlavami vo v\u00fd\u0161ke iba takej, aby nenarazili na obytn\u00e9 domy. Vtedy u\u017e s\u00fa\u010dasne s\u00a0nami ustupovalo i\u00a0ma\u010farsk\u00e9 vojsko. V\u00a0Nagysz\u00e9n\u00e1si n\u00e1s rozmiestnili na ve\u013ekom majeri. Vo ve\u013ek\u00fdch senn\u00edkoch a\u00a0\u0161op\u00e1ch sme sa ulo\u017eili na kamenn\u00fdch dla\u017eb\u00e1ch. Na\u0161i sprievodcovia, po\u013en\u00ed \u017eand\u00e1ri \u010dakali na \u010fal\u0161ie rozkazy. \u00daradn\u00edci u\u017e mali starosti sami so sebou a\u00a0n\u00e1s nechali tak, vraj \u010fal\u0161ie rozkazy nemaj\u00fa. Na tomto majeri sme pobudli jeden de\u0148 a\u00a0jednu noc a\u00a0u\u017e tu boli Rusi.\u00a0<\/em>Na pokyn rusk\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka n\u00e1m poskytli na majeri vozy s volsk\u00fdmi po\u0165ahmi, nalo\u017eili sme star\u00fdch, chor\u00fdch a deti, ostatn\u00ed, \u010do vl\u00e1dali, i\u0161li pe\u0161i. \u201c<\/em><\/p>\n \u00a0<\/em><\/p>\n Judita Ryb\u00e1rov\u00e1, roden\u00e1 Ondrusov\u00e1<\/strong><\/em> si vo svojom \u010fal\u0161om rukopise e\u0161te pospom\u00ednala na tieto udalosti slovami: \u201eKe\u010f Pitvaro\u0161anov v\u00a0roku 1944 vyhnali Ma\u010fari z\u00a0domovov pred bl\u00ed\u017eiacim sa rusk\u00fdm frontom, putovali mimo ded\u00edn a\u017e na Nagysz\u00e9n\u00e1s. Spali v\u00a0nejakom senn\u00edku, alebo stodole. R\u00e1no pri\u0161li Rusi, m\u00f4j otec Pavel Ondrus sa ich op\u00fdtal, \u010di sa m\u00f4\u017eu vr\u00e1ti\u0165 domov \u2013 povedali mu \u201eIdite a\u017e po Moskvu.\u201c Tak sa vr\u00e1tili, dedina bola \u00faplne pr\u00e1zdna, bol to nepr\u00edjemn\u00fd poh\u013ead vr\u00e1ti\u0165 sa do vy\u013eudnenej dediny. Rusk\u00ed vojaci, ktor\u00ed tam boli im povedali, \u017ee na dvore pochovali\u00a0 kravu, ktor\u00e1 \u0161\u013eapla na m\u00ednu.\u00a0 Ke\u010f boli u\u017e doma, tak nemali \u010do jes\u0165, len star\u00e9 z\u00e1soby. Babkina mama zobrala d\u017eem, pri\u0161li tam rusk\u00ed vojaci, a\u00a0babkina mama ich pon\u00fakla d\u017eemom, no oni odmietli, lebo mali zak\u00e1zan\u00e9 bra\u0165 od \u013eud\u00ed potraviny, b\u00e1li sa \u017ee ich otr\u00e1via.\u201c<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u0160tefan Hud\u00e1k (1923 \u2013 2005) nap\u00edsal do \u013dudov\u00fdch nov\u00edn v\u00a0roku 2003 \u010dl\u00e1nok Zo spomienok na roky mladosti, v\u00a0ktorom opisuje aj n\u00e1siln\u00fa evaku\u00e1ciu Pitvaro\u0161anov na Nagysz\u00e9n\u00e1s:<\/em><\/strong><\/p>\n \u201e\u010eal\u0161ia pohroma zasiahla na\u0161u dedinu po prechodnom obsaden\u00ed sovietskymi jednotkami 3. okt\u00f3bra 1944. Vtedy na rozkaz hlavn\u00e9ho velite\u013ea ma\u010farskej arm\u00e1dy cel\u00fa dedinu evakuovali, \u00fadajne pre spolupr\u00e1cu s\u00a0nepriate\u013esk\u00fdmi jednotkami. Obyvatelia Pitvaro\u0161a sa do troch hod\u00edn museli vys\u0165ahova\u0165 zo svojich domovov. Mohli si zo sebou vzia\u0165, \u010do uniesli. Za asistencie po\u013en\u00fdch \u017eand\u00e1rov sa zhroma\u017edili na pasienku kon\u010da dediny a\u00a0dali sa na pochod. Aby nepob\u00farili obyvate\u013eov susedn\u00fdch ded\u00edn, hnali ich ako st\u00e1do po po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch. T\u00ed, \u010do mali vozy, i\u0161li na vozoch, in\u00ed ved\u013ea bicyklov, na ktor\u00fdch si viezli bato\u017einu. Boli tak\u00ed, ktor\u00ed i\u0161li s\u00a0f\u00farikmi, kde mali svoje bat\u00f4\u017eky. Hust\u00e9 blato sa im lepilo na koles\u00e1. Chor\u00ed a\u00a0star\u00ed sa viezli na vozoch. \u017dand\u00e1ri im pritom nad\u00e1vali do pansl\u00e1vov a\u00a0vlastizradcov. Cie\u013eom tejto \u00famornej cesty mal by\u0165 Nagysz\u00e9n\u00e1s, kde sa malo rozhodn\u00fa\u0165 o\u00a0ich \u010fal\u0161om osude. My sme sa n\u00e1silnej evaku\u00e1cii vyhli t\u00fdm, \u017ee sme sa rozhodli Pitvaro\u0161 opusti\u0165. Po smutn\u00fdch sk\u00fasenostiach v\u00a0apr\u00edli v\u00a0tom\u017ee roku (zatknutie a\u00a0internovanie v\u00a0koncentra\u010dnom t\u00e1bore) sme sa ob\u00e1vali \u010fal\u0161\u00edch repres\u00e1li\u00ed zo strany ma\u010farsk\u00fdch \u00faradov. Z\u00a0domu sme vyrazili 30. septembra s\u00a0najpotrebnej\u0161\u00edm vybaven\u00edm. Pripojili sa k\u00a0n\u00e1m i\u00a0otcov mlad\u0161\u00ed brat Ondrej Hud\u00e1k s\u00a0rodinou a\u00a0matkina sestra Judita Kri\u0161kov\u00e1 s\u00a0rodinou. Na\u0161a prv\u00e1 zast\u00e1vka bola Ambr\u00f3zka (Ambr\u00f3zfalva)- U\u00a0otcovej sestry Anny Lipt\u00e1kovej sme pre\u010dkali tri dni. Tu sme sa dozvedeli aj o\u00a0evaku\u00e1cii Pitvaro\u0161a. Ke\u010f\u017ee sme nechceli robi\u0165 nepr\u00edjemnosti na\u0161im hostite\u013eom, 3. okt\u00f3bra sme sa ods\u0165ahovali na Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161. Tu n\u00e1s zase prit\u00falili matkini pr\u00edbuzn\u00ed Lind\u00e1kovci. Ani tam sme v\u0161ak nemali pokoja, 4. okt\u00f3bra vybubnovali spr\u00e1vu o\u00a0pr\u00edsnom z\u00e1kaze ukr\u00fdva\u0165 ute\u010dencov z\u00a0Pitvaro\u0161a. Rozhodli sme sa teda pokra\u010dova\u0165 v\u00a0ceste na Nagysz\u00e9n\u00e1s, kde mali by\u0165 \u00fadajne Pitvaro\u0161ania evakuovan\u00ed. Nasleduj\u00facu noc sme str\u00e1vili na akomsi s\u00e1la\u0161i za Oro\u0161h\u00e1zou. Aj ke\u010f o\u00a0Pitvaro\u0161i prenikli k\u00a0nim tie najstra\u0161livej\u0161ie spr\u00e1vy, ochotne n\u00e1s k\u00a0sebe na noc prit\u00falili. \u010eal\u0161ie na\u0161e putovanie preru\u0161ila sovietska arm\u00e1da, ktor\u00e1 ne\u010dakane pretrhla frontov\u00fa l\u00edniu a\u00a0valila sa na Oro\u0161h\u00e1zu a\u00a0\u010fal\u0161ie okolit\u00e9 dediny. Bola to hrozn\u00e1 chv\u00ed\u013ea! Prv\u00fdkr\u00e1t v\u00a0\u017eivote som videl m\u0155tvoly na ceste. Museli sme ich obch\u00e1dza\u0165. Za\u017eili sme n\u00e1let sovietskych lietadiel, ktor\u00e9 ostre\u013eovali vojensk\u00e9 ciele. Miestami sme sa museli plazi\u0165 ved\u013ea hradskej. Ke\u010f sme sa horko-\u0165a\u017eko dostali do najbli\u017e\u0161ej obce Szentetorne, boli tam u\u017e sovietski vojaci. Otec im po rusky vysvetlil, \u017ee sme Slov\u00e1ci a\u00a0\u017ee cel\u00fa na\u0161u dedinu evakuovali. Jeden d\u00f4stojn\u00edk ma chcel zobra\u0165 a\u00a0zaradi\u0165 medzi zajatcov, z\u00a0ktor\u00fdch zrejme niektor\u00ed poutekali. Otec ma v\u0161ak ubr\u00e1nil. Ke\u010f videli, \u017ee pomerne dobre ovl\u00e1da ru\u0161tinu (takmer \u0161tyri roky bol po\u010das 1. svetovej vojny v\u00a0ruskom zajat\u00ed), zobrali ho za tlmo\u010dn\u00edka). Na druh\u00fd de\u0148 po viac ako t\u00fd\u017ed\u0148ovom putovan\u00ed sme sa vracali domov. Bola to strastipln\u00e1 cesta, zato sme boli radi, \u017ee to najhor\u0161ie je u\u017e za nami.\u201c<\/em><\/p>\n Judita Mol\u010d\u00edkov\u00e1, roden\u00e1 \u010cemanov\u00e1 vo svojom rukopise <\/strong>Spomienky na moje detstvo p\u00ed\u0161e: \u201eSmutne sa kon\u010dilo moje detstvo. Pri\u0161la druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna, vyhnanstvo na Nagysz\u00e9n\u00e1s. \u010co v\u0161etko sa chystalo na na\u0161ich \u013eud\u00ed, pravdu sa nedozvieme.\u201c<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Rovnak\u00fd osud ako Pitvaro\u0161anov postihol aj susedn\u00fa slovensk\u00fa obec Albert. Len namiesto Nagysz\u00e9n\u00e1su boli hnan\u00ed na G\u00e1doro\u0161.<\/strong> Podrobn\u00fd opis tejto udalosti je spracovan\u00fd v\u00a0publik\u00e1cii Jan\u010dovic J., Urbanov\u00e1, M. (2012): Putovanie a\u00a0\u017eivot Alber\u0165anov.<\/p>\n Na G\u00e1doro\u0161 si osobne pam\u00e4t\u00e1 Al\u017ebeta Gombo\u0161ov\u00e1 \u2013 Frankov\u00e1<\/strong>: Bol pondelok 2. okt\u00f3bra 1944. R\u00e1no okolo 9. hodine v\u00a0obci \u010can\u00e1dalberti, na \u201eDolnej zemi\u201c v\u00a0Ma\u010farsku vybubnovali na \u201ep\u013eaci\u201c, \u017ee v\u0161etci obyvatelia musia opusti\u0165 dedinu. Zobra\u0165 si maj\u00fa so sebou potraviny na tri dni a\u00a0o\u00a013.00 hod. sa maj\u00fa s\u00fastredi\u0165 na Ni\u010dovicovom s\u00e1la\u0161i a\u00a0odtia\u013e n\u00e1s po\u017een\u00fa ma\u010farsk\u00ed \u017eand\u00e1ri nevedno kam. Mala som vtedy 5 rokov. Moji rodi\u010dia, tri star\u0161ie sestry a\u00a0star\u00e1 mama sme sa vydali na cestu s\u00a0ostatn\u00fdmi obyvate\u013emi, \u010do tvorili najm\u00e4 \u017eeny, deti a\u00a0star\u00ed \u013eudia, preto\u017ee mlad\u00ed a\u00a0zdrav\u00ed mu\u017ei boli alebo na robot\u00e1ch, alebo v\u00e4\u010d\u0161inou na ruskom fronte ako ma\u010farsk\u00ed vojaci \u2013 spojenci Nemcov. V\u0161etk\u00fdch n\u00e1s za\u010dali hna\u0165 nieko\u013ek\u00ed ma\u010farsk\u00ed \u017eand\u00e1ri, vraj ako nebezpe\u010dn\u00fdch partiz\u00e1nov. Hne\u010f, ako sme sa vydali na cestu, za\u010dalo pr\u0161a\u0165. I\u0161li sme po po\u013enej ceste a\u00a0po poli, preto\u017ee cesty museli zosta\u0165 vo\u013en\u00e9 pre pres\u00favaj\u00facich sa ma\u010farsk\u00fdch vojakov. A\u00a0st\u00e1le pr\u0161alo. Dolnozemsk\u00e9 po\u013en\u00e9 cesty boli tak\u00e9 zablaten\u00e9, \u017ee dospel\u00fdm \u013eu\u010fom siahalo blato a\u017e po kolen\u00e1. Star\u00fdch \u013eud\u00ed a\u00a0deti nalo\u017eili na 2 ve\u013ek\u00e9 vozy a\u00a0tie \u0165ahali byvoly zo Sirbikovho s\u00e1la\u0161a. Na jednom z\u00a0nich som sa s\u00a0mojou starou mamou viezla aj ja. D\u00e1\u017e\u010f neprestajne lial. U\u017e sme boli v\u0161etci premoknut\u00ed a\u00a0uzimen\u00ed na kos\u0165. Prv\u00fa noc sme spali na nejakom s\u00e1la\u0161i v\u00a0ma\u0161taliach. R\u00e1no n\u00e1s hnali \u010falej. Bolo to stra\u0161n\u00e9. St\u00e1le pr\u0161alo. Takto n\u00e1s hnali viac ako 50 km, a\u017e sme do\u0161li do dediny G\u00e1doro\u0161. Tu n\u00e1s za\u010dali ubytov\u00e1va\u0165. P\u00f4vodn\u00ed obyvatelia n\u00e1s nechceli prija\u0165, iba ak do ma\u0161tal\u00ed, lebo sme vraj boli \u201esmrad\u013eav\u00ed partiz\u00e1ni\u201c.<\/p>\n Moja star\u00e1 mama aj najstar\u0161ia sestra ochoreli. Nemali sme \u010do jes\u0165. E\u0161te dobre, \u017ee m\u00f4j otec zobral so sebou kravi\u010dku, ostatn\u00ed statok vypustili do z\u00e1hrady, aby si aspo\u0148 nie\u010do na\u0161li a\u00a0nezahynuli opusten\u00ed bez gazdov. Tak sme my mali aspo\u0148 mlie\u010dka. Boli tak\u00ed, \u010do naozaj hladovali. Vo \u0161tvrtok n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch nahnali do kostola, kde n\u00e1s k\u0148az vyspovedal a\u00a0v\u00a0piatok n\u00e1s vraj mali k\u00fapa\u0165 v\u00a0rieke, \u010do tiekla za dedinou. Ale my sme dobre vedeli, \u010do t\u00fdm myslel, \u017ee pre n\u00e1s je to ist\u00e1 smr\u0165. Len\u017ee front bol u\u017e bl\u00edzko. \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da sa u\u017e bl\u00ed\u017eila ku G\u00e1doro\u0161u. Vraj ju niekto informoval o\u00a0na\u0161om osude a\u00a0tak postup frontu zr\u00fdchlili. Pre n\u00e1s svitla n\u00e1dej, \u017ee sa zachr\u00e1nime, \u010do sa nakoniec aj stalo. Na druh\u00fd de\u0148 v\u0161etci \u017eand\u00e1ri zmizli. Z\u013eakli sa a\u00a0zutekali pred Rusmi. Aj na\u0161i dom\u00e1ci Ma\u010fari n\u00e1s u\u017e volali aj do izieb a\u00a0prehov\u00e1rali n\u00e1s, aby sme u\u00a0nich zostali, \u017ee sa o\u00a0n\u00e1s postaraj\u00fa. No my sme odmietli a\u00a0v\u0161etci sme sa za\u010dali zbiera\u0165 na cestu domov. V\u00a0sobotu 7. okt\u00f3bra 1944 sme sa vydali na cestu domov. Pri cest\u00e1ch sme videli ve\u013ea m\u0155tvych vojakov- ma\u010farsk\u00fdch, nemeck\u00fdch i\u00a0rusk\u00fdch. Bolo to naozaj stra\u0161n\u00e9. Po pr\u00edchode domov si ka\u017ed\u00fd zachra\u0148oval majetok v\u00a0opusten\u00fdch domoch a\u00a0s\u00e1la\u0161och a\u00a0ratoval zat\u00falan\u00e9 zvierat\u00e1. Neviem dodnes, \u017ee \u010do znamenala tak\u00e1to pomsta zo strany Ma\u010farov. Ve\u010f na\u0161i otcovia, synovia a\u00a0bratia bojovali v\u00a0ma\u010farskej arm\u00e1de ako spojenci Nemcov a\u00a0oni chceli s\u00a0nami urobi\u0165 to najhroznej\u0161ie, utopi\u0165 v\u00a0n\u00e1s v\u00a0rieke. A\u00a0potom nech sa nikto ne\u010duduje, \u017ee pre\u010do sme sa v\u00a0roku 1947 pres\u00eddlili na Slovensko, do na\u0161ej staronovej vlasti. Lebo pod\u013ea m\u0148a, d\u00e1 sa odpusti\u0165, ale zabudn\u00fa\u0165 na t\u00fa krutos\u0165 sa ned\u00e1 nikdy, k\u00fdm len \u010dlovek na tomto svete \u017eije \u2013 smutne spom\u00edna na t\u00fato udalos\u0165 \u013eudov\u00e1 poetka.<\/p>\n Sch\u00e9ma \u201epochodov smrti\u201c Pitvaro\u0161anov (oran\u017eov\u00e1 \u010diara) a\u00a0Alber\u0165anov (\u017elt\u00e1 \u010diara).<\/em><\/p>\n Rieka Tisza je vzdialen\u00e1 od Nagysz\u00e9n\u00e1su pribli\u017ene 40 km a\u00a0na satelitnej fotografii je zobrazen\u00e1 na \u013eavej strane, za obcou Szentes.<\/em><\/p>\n Autor: Michal Ko\u017euch<\/em><\/p>\n Mapov\u00fd podklad: www.maps.google.com<\/em><\/p>\n <\/p>\n Al\u017ebeta Gombo\u0161ov\u00e1 – Frankov\u00e1 v\u00a0\u010dasopise Sloboda v\u00a0roku 1946 nap\u00edsla:<\/strong><\/p>\n G\u00e1doro\u0161<\/strong><\/p>\n A\u00a0zas v\u00a0jednu letn\u00fa noc,<\/p>\n prisnil sa mi G\u00e1doro\u0161.<\/p>\n Aj s\u00a0oficierom na koni,<\/p>\n \u010do viedol v\u00a0p\u013e\u00fa\u0161ti jesennej,<\/p>\n na smr\u0165 \u013eud\u00ed nevinn\u00fdch.<\/p>\n <\/p>\n D\u00e1\u017e\u010f pad\u00e1 a\u00a0pad\u00e1.<\/p>\n Dolnozemsk\u00e1 po\u013en\u00e1 cesta je pln\u00e1 blata.<\/p>\n P\u00e1r vojakov ozbrojen\u00fdch,<\/p>\n \u017eenie stovky \u013eud\u00ed bezbrann\u00fdch,<\/p>\n vraj partiz\u00e1nov nebezpe\u010dn\u00fdch.<\/p>\n <\/p>\n A\u00a0d\u00e1\u017e\u010f len pad\u00e1 a\u00a0pad\u00e1.<\/p>\n Ke\u010f dvojro\u010dn\u00e9 die\u0165a vypadne do blata,<\/p>\n z\u00a0n\u00e1ru\u010dia ne\u0161\u0165astnej matere.<\/p>\n ten jeden z\u00a0t\u00fdch ozbrojencov,<\/p>\n na \u0148u zreve, na t\u00fa stvoru \u00faboh\u00fa,<\/p>\n \u201eegy gyerek miat nem m\u00falik el a\u00a0h\u00e1bor\u00fa.\u201c<\/p>\n (pre jedno decko sa vojna neskon\u010d\u00ed)<\/p>\n D\u00e1\u017e\u010f, ten si len pad\u00e1 a\u00a0pad\u00e1,<\/p>\n Na dolnozemskej ceste je po kolen\u00e1 blata.<\/p>\n Ja u\u017e prebudi\u0165 sa chcem<\/p>\n a\u00a0vytrhn\u00fa\u0165 sa z\u00a0paz\u00farov toho kata<\/p>\n a\u00a0nav\u017edy zabudn\u00fa\u0165 na to stra\u0161n\u00e9 zlo,<\/p>\n z\u00a0toho okt\u00f3bra \u0161tyridsiateho \u0161tvrt\u00e9ho.<\/p>\n D\u00e1 sa odpusti\u0165,<\/p>\n ale zabudn\u00fa\u0165 nikdy.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Pre\u010do len dve obce Pitvaro\u0161 a\u00a0Albert boli tak\u00fdmto sp\u00f4sobom evakuovan\u00e9? Ak\u00fd bol skuto\u010dn\u00fd z\u00e1mer s\u00a0obyvate\u013emi takmer \u010disto slovensk\u00fdch obc\u00ed. Nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di t\u00fdmto dvom obciam sa prejavila aj nieko\u013eko rokov po vojne. Jeden z\u00a0poh\u013eadov na vz\u0165ah ma\u010farskej vl\u00e1dy k\u00a0Pitvaro\u0161u a\u00a0Albertu dokumentuje n\u00e1zor v\u00a0novin\u00e1ch V\u00fdchodoslovensk\u00e1 pravda, v\u00a0\u010dl\u00e1nku z\u00a018. janu\u00e1ra 1946.<\/p>\n \u201eV poslednom \u010dase prich\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0Ma\u010farska \u010dastej\u0161ie spr\u00e1vy, pod\u013ea ktor\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edci slovenskej men\u0161iny na ma\u010farskom \u00fazem\u00ed boli vystaven\u00ed st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161iemu teroru ma\u010farsk\u00fdch \u00faradov. Najnov\u0161ie to potvrdzuj\u00fa udalosti v\u00a0dvoch slovensk\u00fdch obciach, Pitvaro\u0161i a\u00a0Csan\u00e1dalberti, o\u00a0ktor\u00fdch referuj\u00fa aj hrdinsk\u00e9 Slobodn\u00e9 noviny, a\u00a0ktor\u00e9 vrhaj\u00fa ve\u013emi nepriazniv\u00e9 svetlo na bezpe\u010dnostn\u00e9 org\u00e1ny takzvan\u00e9ho Demokratick\u00e9ho re\u017eimu v\u00a0Ma\u010farsku. Pr\u00ed\u010dinou surov\u00e9ho z\u00e1kroku ma\u010farskej pol\u00edcie a\u00a0\u017eand\u00e1rstva proti ob\u010danom slovenskej n\u00e1rodnosti v\u00a0t\u00fdchto obciach bola agit\u00e1cia pri vo\u013eb\u00e1ch do ma\u010farsk\u00e9ho parlamentu, pri ktor\u00fdch v\u00a0Pitvaro\u0161i roz\u0161irovali volebn\u00e9 let\u00e1ky maloro\u013en\u00edckej strany, ktor\u00e9 boli vyslovene proti slovanskej tendencie. Slovensk\u00ed ob\u010dania, u\u00a0ktor\u00fdch napriek siln\u00e9mu tlaku ma\u010farsk\u00fdch \u00faradov sa st\u00e1le viac prejavuje slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 povedomie, protestovali proti let\u00e1kom a\u00a0\u017eiadali ma\u010farsk\u00fa pol\u00edciu, aby nedovolila let\u00e1ky \u0161\u00edri\u0165 a\u00a0zatkla nezn\u00e1mych agit\u00e1torov. Miestny mlyn\u00e1r, v\u00a0snahe potresta\u0165 Slov\u00e1kov za to, \u017ee sa postavili proti \u0161\u00edreniu let\u00e1kov s\u00a0protislovanskou tendenciou, odmietol prija\u0165 od nich obilie na mletie. Slovensk\u00ed ro\u013en\u00edci v\u00a0oboch obciach zhroma\u017e\u010fovali sa pred mlynom v\u00a0Pitvaro\u0161i. Miestna pol\u00edcia sa pok\u00fasila zadr\u017ea\u0165 demon\u0161truj\u00facich Slov\u00e1kov. Medzit\u00fdm jeden z\u00a0ma\u010farsk\u00fdm ob\u010danov zavolal pol\u00edciu z\u00a0Makova, ktor\u00e1 zadr\u017eala Slov\u00e1ka, \u0160tefana Turjana, na \u010do privolan\u00e9 policajn\u00e9 org\u00e1ny demon\u0161truj\u00facich rozohnali. Ma\u010farsk\u00e9 \u00farady, prirodzene, nenechali demon\u0161tr\u00e1cie bez odpovede a\u00a0do oboch slovensk\u00fdch obc\u00ed pri\u0161lo 600 ma\u010farsk\u00fdch policajtov, vyzbrojen\u00fdch s\u00a0automatmi pod veden\u00edm \u017eand\u00e1rskeho majora. Ihne\u010f vykonali prehliadky vo v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch domoch. Bili ob\u010danov, protestuj\u00facich proti tomuto zaobch\u00e1dzaniu. Vy\u0161etrovacie org\u00e1ny vyhl\u00e1sili, \u017ee prehliadka v\u00a0oboch obciach sa deje pr\u00e1ve tak\u00fdm sp\u00f4sobom, ako zn\u00e1me vy\u0161etrovanie Srbov za\u010diatkom roku 1942 v\u00a0Novom Sade, ktor\u00fd Ma\u010fari do\u010dasne okupovali. Policajti \u010falej vyhl\u00e1sili, \u017ee skoncuj\u00fa so Slov\u00e1kmi pr\u00e1ve tak, ako skoncovali so Srbmi v\u00a0Novom Sade. Ako vieme, zna\u010dn\u00fd po\u010det obyvate\u013eov srbskej n\u00e1rodnosti ma\u010farsk\u00e1 pol\u00edcia a\u00a0vojensk\u00e9 org\u00e1ny vtedy ut\u00fdrali k\u00a0smrti a\u00a0hodili do Dunaja. Pri vy\u0161etrovan\u00ed v\u00a0Pitvaro\u0161i a\u00a0Csan\u00e1dalberti zatkli 11 Slov\u00e1kov, ktor\u00ed t\u00fdran\u00edm zo strany ma\u010farsk\u00fdch bezpe\u010dnostn\u00fdch org\u00e1nov boli n\u00faten\u00ed k\u00a0v\u00fdpovediam, ak\u00e9 pokladali za vhodn\u00e9 pre seba ma\u010farsk\u00e9 vy\u0161etruj\u00face \u00farady.\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Dozvuky Nagysz\u00e9n\u00e1sa<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n Pozn\u00e1mka na z\u00e1ver<\/strong><\/p>\n Vzdu\u0161nou \u010diarou je G\u00e1doro\u0161 od Pitvaro\u0161a vzdialen\u00fd pribli\u017ene 42 kilometrov a\u00a0po cest\u00e1ch by to pe\u0161o trvalo necel\u00fdch 9 hod\u00edn. Postup v\u0161ak komplikovali po\u013en\u00e9, zablaten\u00e9 a\u00a0maz\u013eav\u00e9 cesty. Z\u00e1rove\u0148 pohyb s\u00a0de\u0165mi a\u00a0star\u00fdmi \u013eu\u010fmi je ove\u013ea pomal\u0161\u00ed. Cesta im trvala tri dni. Presne na to\u013eko dn\u00ed si mali Pitvaro\u0161ania i\u00a0Alber\u0165ania zobra\u0165 z\u00e1soby jedla. So \u0161tvrt\u00fdm d\u0148om sa u\u017e neuva\u017eovalo. \u010co presne malo nasledova\u0165 nevieme. Odpove\u010f sa mo\u017eno skr\u00fdva v\u00a0arch\u00edvoch.<\/p>\n \u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n Vyz\u00fdvame v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed by vedeli pom\u00f4c\u0165 a\u00a0vyp\u00e1tra\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00e9 vojensk\u00e9 rozkazy \u010di \u00faradn\u00e9 hl\u00e1senia a\u00a0objasni\u0165 tak udalosti, ktor\u00e9 tak ve\u013emi ovplyvnili \u017eivot Pitvaro\u0161anov a\u00a0Alber\u0165anov a\u00a0svojimi autentick\u00fdmi v\u00fdpove\u010fami mrazia dodnes. Pr\u00edpadne priv\u00edtame aj ke\u010f n\u00e1m za\u0161lete ak\u00e9ko\u013evek Va\u0161e spomienky alebo spomienky in\u00fdch Pitvaro\u0161anov na vojnu.<\/em><\/strong><\/p>\n <\/p>\n Autor \u010dl\u00e1nku: Michal Ko\u017euch<\/strong><\/p>\n \n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Nagysz\u00e9n\u00e1s je mal\u00e1 obec v\u00a0juhov\u00fdchodnej \u010dasti Ma\u010farska. Pre Pitvaro\u0161anov sa vysloven\u00edm jej n\u00e1zvu hne\u010f zmen\u00ed v\u00fdraz tv\u00e1re, zv\u00e1\u017enie. Aj po rokoch s\u00fa pocity pam\u00e4tn\u00edkov siln\u00e9. Spomienky sa der\u00fa na povrch, mnoh\u00e9 s\u00fa u\u017e zabudnut\u00e9 ale na Nagysz\u00e9n\u00e1s nikdy! Udalos\u0165 vyrezala hlbok\u00fa ranu do du\u0161\u00ed Pitvaro\u0161anov a\u00a0jazva e\u0161te st\u00e1le bol\u00ed. Pre\u010do je t\u00e1to spomienka na Nagysz\u00e9n\u00e1s Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Pitvaro\u0161sk\u00fd „pochod smrti“ na Nagysz\u00e9n\u00e1s<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2222,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-2219","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2019\/03\/nagy-zastup.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2219","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2219"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2219\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2258,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2219\/revisions\/2258"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2222"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2219"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2219"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2219"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\n
![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2019\/03\/Bubenik.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n\n
\n
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n\n