Pravdepodobn\u00e1 poloha druh\u00e9ho Pitvaro\u0161a (v \u010dervenom r\u00e1m\u010deku)<\/strong><\/em><\/p>\n (autor vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/p>\n Vizualiz\u00e1cia pravdepodobnej podoby druh\u00e9ho Pitvaro\u0161a so zemnicami osadn\u00edkov<\/strong><\/p>\n (autor vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/p>\n <\/p>\n Pitvaro\u0161 v\u0161ak existoval d\u00e1vnej\u0161ie predt\u00fdm ako sem pri\u0161li na\u0161i predkovia a\u00a0zalo\u017eili n\u00e1m zn\u00e1my Pitvaro\u0161. Ako v\u0161ak \u201eprv\u00fd\u201c Pitvaro\u0161<\/strong> vyzeral a\u00a0ak\u00fd bol sa u\u017e ve\u013ea nedozvieme. \u010ciasto\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie n\u00e1m poskytuj\u00fa arch\u00edvne dokumenty z\u00a0tohto obdobia, kde sa prv\u00fd Pitvaro\u0161 spom\u00edna. Os\u00eddlenie na tomto \u00fazem\u00ed m\u00e1 v\u0161ak ove\u013ea dlh\u0161iu hist\u00f3riu siahaj\u00faca a\u017e do mlad\u0161ej doby kamennej – neolitu.<\/p>\n Archeologick\u00e9 n\u00e1lezy na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Pitvaro\u0161a<\/strong><\/p>\n Archeologick\u00e9 n\u00e1lezy na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Pitvaro\u0161a a\u00a0z\u00e1znamy z\u00a0arch\u00edvov, kde sa spom\u00edna prv\u00fd Pitvaro\u0161 spracovali vo svojich rukopisoch Pitvaro\u0161ania: J\u00e1n Hronec (1873-1965), \u0160tefan Hud\u00e1k (1923-2005), Pavel Komoly (1914-1999), Michal Hud\u00e1k (1922-2005) a\u00a0Michal Kri\u0161ka (1910-1933).<\/p>\n V\u00a0priestoroch, kde sa dnes rozprestiera pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r, i\u00a0samotn\u00e1 obec, \u017eil \u010dlovek u\u017e v\u00a0tre\u0165om tis\u00edcro\u010d\u00ed pred na\u0161im letopo\u010dtom, \u010di\u017ee v\u00a0mlad\u0161ej dobe kamennej (neolit \u2013 trval od cca 8000 a\u017e 2900 rokov pred n. l.). \u013dudia v\u00a0neolite objavili pravidelnos\u0165 striedania ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed a biologick\u00fdch cyklov rastl\u00edn a zvierat, nastala domestik\u00e1cia plod\u00edn a zvierat. Nastal prechod od lovu a zberu k po\u013enohospod\u00e1rstvu a chovu. Z\u00e1klad ob\u017eivy tvorilo kopani\u010diarske alebo \u017eiarov\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo doplnen\u00e9 chovom dobytka (spa\u013eovan\u00edm zbavovali p\u00f4du porastov, kyprenie p\u00f4dy palicou, z ktorej vznikol r\u00fd\u013e a motyka). O\u00a0os\u00eddlen\u00ed lokality sved\u010dia najm\u00e4 hroby skr\u010dencov. Obyvatelia nov\u0161ej doby kamennej zvanej neolit pochov\u00e1vali svojich m\u0155tvych v\u00a0skr\u010denej podobe a\u00a0odtia\u013e maj\u00fa meno skr\u010denci.<\/p>\n Grafick\u00e1 vizualiz\u00e1cia hrobu skr\u010denca<\/strong><\/p>\n (autor vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/p>\n V\u00a0roku 1925, zn\u00e1my ma\u010farsk\u00fd spisovate\u013e a vtedaj\u0161\u00ed riadite\u013e seged\u00ednskeho m\u00fazea, Ferenc M\u00f3ra robil v\u00a0pitvaro\u0161skom chot\u00e1ri archeologick\u00e9 vykop\u00e1vky. V\u00a0priestoroch na kopci smerom na Ambr\u00f3zu (ma\u010f. Ambr\u00f3zfalva) objavil cintor\u00edn so 43 hrobmi. Vykop\u00e1vky boli realizovan\u00e9 v\u00a0s\u00favislosti so stavbou kamennej cesty z\u00a0Pitvaro\u0161a smerom na Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161. V\u00a0ka\u017edom hrobe bol ulo\u017een\u00fd nebo\u017et\u00edk v\u00a0skr\u010denej polohe a\u00a0ved\u013ea neho sa nach\u00e1dzali kamenn\u00e9 n\u00e1doby, s\u00a0kos\u0165ami o\u0161\u00edpan\u00fdch a\u00a0hydiny. Pod\u013ea v\u0161etk\u00fdch n\u00e1znakov tam mohol by\u0165 niekdaj\u0161\u00ed prastar\u00fd cintor\u00edn.<\/p>\n Ferenc M\u00f3ra (1879-1934) na dobovej fotografii <\/strong><\/p>\n (zroj: wikipedia)<\/p>\n Pri vykop\u00e1vkach v\u00a0roku 1876 na\u0161li v\u00a0okol\u00ed obce Pitvaro\u0161 bronzov\u00e9 n\u00e1u\u0161nice a\u00a0v\u00a0roku 1923 bronzov\u00e9 n\u00e1ramky, ktor\u00e9 poch\u00e1dzali z\u00a0doby bronzovej (trvala od cca 2300 a\u017e 700 rokov pred n.l.). V\u00a0dobe bronzovej na tomto \u00fazem\u00ed \u017eili \u013eudia v\u00a0r\u00f4znych dedinsk\u00fdch usadlostiach. Aj v\u00a0in\u00fdch \u010dastiach pitvaro\u0161sk\u00e9ho chot\u00e1ra tunaj\u0161\u00ed obyvatelia pri pr\u00e1cach na poli \u010dasto objavili po\u010detn\u00e9 hlinen\u00e9 a\u00a0in\u00e9 n\u00e1doby, r\u00f4zne pracovn\u00e9 n\u00e1stroje, ozdobn\u00e9 predmety a\u00a0podobne. Tieto v\u0161ak poch\u00e1dzali u\u017e z\u00a0mlad\u0161ieho obdobia.<\/p>\n P\u00f4vod n\u00e1zvu Pitvaro\u0161<\/strong><\/p>\n Cel\u00e9 \u00fazemie, na ktorom le\u017eia teraj\u0161ie obce Pitvaros, Csan\u00e1dalberti a\u00a0Ambr\u00f3zfalva so svojimi chot\u00e1rmi sa odd\u00e1vna volalo Pitvaro\u0161sk\u00e1 pusta. Pusta patrila do kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho vlastn\u00edctva. Ned\u00e1 sa vyp\u00e1tra\u0165 ako, odkia\u013e a\u00a0pre\u010do dostala toto meno,\u201c p\u00ed\u0161e na strane 8 Pavel Komoly, vo svojom diele Pitvarosi tanulm\u00e1nyok \u2013 <\/em>(Pitvaro\u0161sk\u00e9 \u0161t\u00fadie<\/em>). Dielo vy\u0161lo v roku 1992. Autor v\u00a0tej istej publik\u00e1cii na strane 89 p\u00ed\u0161e: \u201eNepodarilo sa mi presk\u00fama\u0165 odkia\u013e a\u00a0pre\u010do pusta dostala n\u00e1zov \u201epitvaro\u0161sk\u00e1\u201c. Spom\u00edna, \u017ee za \u010dias Hu\u0148adiovcov (15. storo\u010die) cel\u00e1 Pitvaro\u0161sk\u00e1 pusta bola majetkom rodiny Korl\u00e1thovcov. \u010ealej p\u00ed\u0161e autor, \u017ee rodina tu mala zemiansku k\u00fariu, dvorn\u00fd dom \u2013 <\/em>\u201eudvarh\u00e1z<\/em>\u201c, sn\u00e1\u010f preto\u00a0 pou\u017e\u00edvali pr\u00edmenie \u201epitvaro\u0161sk\u00e1<\/em>\u201c. In\u00ed autori, napr. Kiss Lajos (1988) sa domnieva, \u017ee palota mala pitvor ako v\u00fdznamn\u00fd priestor, pod\u013ea ktor\u00e9ho mohla pusta dosta\u0165 pomenovanie. J\u00e1n Stanislav v\u00a0roku 1948 p\u00ed\u0161e: \u201eDne\u0161n\u00ed Slov\u00e1ci v\u00a0Z\u00e1tis\u00ed s\u00fa kolonizovan\u00ed a\u017e za\u010diatkom 18. stor., tak napr. \u010caba r. 1718. Av\u0161ak je mo\u017en\u00e9, \u017ee t\u00edto nov\u00ed kolonisti niekde len podstatne posilnili mal\u00e9 slovensk\u00e9 os\u00eddlenie, lebo napr. meno \u010caba<\/em> je slovansk\u00e9ho p\u00f4vodu a\u00a0spom\u00edna sa v\u00a014. stor. Ak tu star\u00e9 slovensk\u00e9 os\u00eddlenie bolo u\u017e zaniklo, predsa pri\u0161li sem Slov\u00e1ci v\u00a018. storo\u010d\u00ed na \u00fazemie, kde ich otcovia \u017eili pred storo\u010diami.\u201c \u2013<\/em> ( str. 173). Ve\u013ek\u00fd ma\u010farsk\u00fd lexik\u00f3n (2002) uv\u00e1dza, \u017ee prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka pod n\u00e1zvom Puszta Pittvaros<\/em> poch\u00e1dza z\u00a0roku 1783. Zjavn\u00e9 je, \u017ee Pitvaro\u0161sk\u00e1 pusta a\u00a0obec Pitvaro\u0161 maj\u00fa pomenovanie odvoden\u00e9 od slova \u201epitvar<\/em>\u201c. Slov\u00e1 pitvor a\u00a0\u201epitvar<\/em>\u201c ozna\u010duj\u00fa v\u00a0slovenskom a\u00a0v ma\u010farskom jazyku pribli\u017ene to ist\u00e9. Pitvor ako predsie\u0148 dedinsk\u00e9ho domu, aj kuchy\u0148a, po ma\u010farsky \u201ekonyha<\/em>\u201c. V\u00a0ma\u010farskom jazyku sa srdcov\u00e9 predsiene \u2013<\/em> prav\u00e1 a\u00a0\u013eav\u00e1 \u2013<\/em> volaj\u00fa \u201ejob pitvar<\/em>\u201c, \u201ebal pitvar<\/em>\u201c. Ak\u00e9ho p\u00f4vodu je teda slovo pitvor? Slovansk\u00e9ho? Slovensk\u00e9ho? Ma\u010farsk\u00e9ho? In\u00e9ho? \u010co bolo sk\u00f4r pitvor, \u010di pitvar? Mnoh\u00e9 slovansk\u00e9 slovn\u00edky neuv\u00e1dzaj\u00fa slovo pitvor. Po \u010desky je to \u201ep\u0159eds\u00ed\u0148<\/em>\u201c, po rusky \u201eseni<\/em>\u201c \u2013 \u201e\u0441\u0435\u043d\u0438<\/em>\u201c. Vyzer\u00e1 to tak, \u017ee je to slovo ma\u010farsk\u00e9ho p\u00f4vodu a\u00a0do slovensk\u00e9ho jazyka pre\u0161lo z\u00a0ma\u010far\u010diny podobne, ako niektor\u00e9 in\u00e9 slov\u00e1. Napr\u00edklad top\u00e1nky, \u010di \u010drievice sa v\u00a0slovenskom dolnozemskom n\u00e1re\u010d\u00ed volaj\u00fa cipele<\/em>, po ma\u010farsky \u201e cip\u0151<\/em>\u201c. Na\u010dim h\u013eada\u0165 \u010falej? Na\u010dim.<\/em> Vo Ve\u013ekom ma\u010farskom leksik\u00f3ne (2002) sa pri hesle pitvar p\u00ed\u0161e: \u201epitvar <szl\u00e1v> pitar: predsie\u0148, vstupn\u00fd vchod do tradi\u010dne usporiadan\u00e9ho dedinsk\u00e9ho, vidieckeho alebo s\u00e1la\u0161sk\u00e9ho domu. Kuchynsk\u00e1 \u010das\u0165 je s\u00a0otvoren\u00fdm kom\u00ednom. Z\u00a0pitvora sa otv\u00e1raj\u00fa dvere do izieb a\u00a0do komory…\u00a0\u00a0 Slovo je predsa len slovansk\u00e9ho p\u00f4vodu (<szl\u00e1v>) \u201epitvor\u201c, \u010di \u201epitar\u201c.\u00a0\u00a0 Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee aj geografick\u00e9 n\u00e1zvy na okol\u00ed, ako rieka Maros \u2013 Maru\u0161a<\/em>, \u010di mesto Mak\u00f3 \u2013 Makov<\/em> boli prijat\u00e9 do ma\u010farsk\u00e9ho jazyka prostredn\u00edctvom slovansk\u00fdch slovn\u00fdch z\u00e1kladov \u2013 (Maros \u2013 A magyarba feltehet\u0151leg szl\u00e1v k\u00f6zvet\u00edt\u00e9ssel ker\u00fclt<\/em>, Kiss 1988; Mak\u00f3 \u2013 szl\u00e1v eredet\u0171 lehet<\/em>, Kiss 1988). Pri niektor\u00fdch n\u00e1zvoch mohol by\u0165 slovn\u00fd z\u00e1klad star\u0161\u00ed. Napr\u00edklad Kere\u0161 \u2013 K\u0151r\u00f6s<\/em> m\u00e1 prastar\u00fd, d\u00e1cky p\u00f4vod \u2013 \u201eKer\u0161<\/em>\u201c. Mo\u017eno predpoklada\u0165, \u017ee do Ma\u010farsk\u00e9ho jazyka sa dostal slovansk\u00fdm prostredn\u00edctvom \u2013 (A\u00a0magyarba feltehet\u0151leg szl\u00e1vok k\u00f6zvet\u00edtett\u00e9k, <\/em>Kiss 1988), teda n\u00e1zov je ove\u013ea star\u0161\u00ed ako sa udialo \u201eHonfoglal\u00e1\u0161<\/em>\u201c. Ma\u010farsk\u00e1 historiografia a\u00a0verejnos\u0165 takto ozna\u010duje zaujatie \u00fazemia ma\u010farsk\u00fdmi a\u00a0pridru\u017een\u00fdmi kme\u0148mi v\u00a010. a\u00a011. storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu (Zdroj: Pitvaro\u0161 a\u00a0Pitvaro\u0161ania, 2007).<\/p>\n Z\u00e1znamy o\u00a0prvom Pitvaro\u0161i<\/strong><\/p>\n Ke\u010f chceme op\u00edsa\u0165 \u00fadaje a\u00a0udalosti dne\u0161nej, v\u00a0porad\u00ed u\u017e asi tretej dediny Pitvaro\u0161, nem\u00f4\u017eeme nespomen\u00fa\u0165 prv\u00fa obec rovnak\u00e9ho mena. Michal Hud\u00e1k<\/strong> (1922-2005) vo svojom rukopise spom\u00edna, \u017ee \u201estar\u00fd otec Pavel Ben\u010d\u00edk (Mal\u00e1 ulica, \u010d\u00edslo domu 85) v\u00a0lete v\u00a0roku 1966 rozpr\u00e1vali, \u017ee ke\u010f ony boli mlad\u00fd, tak sluhovali. Ve\u013emi dobre sa pam\u00e4taj\u00fa, \u017ee raz v\u00a0jesen orali hlbok\u00fa orbu na poliach do Szirbika. Tam sa im pluh zaprel do tehly. Ako tak orali, za\u010dali zbiera\u0165 tehly, ktor\u00e9 st\u00e1le vyor\u00e1vali a\u00a0cel\u00fd de\u0148 nazbierali tehly, ktor\u00e9 sa st\u00e1le vyor\u00e1vali a\u00a0cel\u00fd de\u0148 nazbierali za dva sedliacke vozy. \u017de vo\u013eak\u00e9 pravie z\u00e1klady tam boli.\u201c<\/em><\/p>\n Samuel Borovsk\u00fd (1860-1912) vo svojom diele Dejiny \u010can\u00e1dskej stolice do roku 1715 uv\u00e1dza , \u017ee v\u00a0roku 1470 sa v\u00a0spise krajinsk\u00e9ho listov\u00e9ho \u00faradu stret\u00e1vame so \u0161\u013eachtick\u00fdm menom Korl\u00e1th, ktor\u00e9 malo ako predmenie Pitvaro\u0161. Z\u00a0tohto sa d\u00e1 usudzova\u0165, \u017ee obec s\u00a0n\u00e1zvom Pitvaro\u0161 v\u00a0tomto obdob\u00ed u\u017e existovala. Majite\u013eom obce bola rodina Korl\u00e1th, ktor\u00e1 tu mala pravdepodobne \u0161\u013eachtick\u00fa k\u00fariu a\u00a0preto pou\u017e\u00edvala predmenie Pitvaro\u0161. Najstar\u0161\u00ed zn\u00e1my \u010dlen rodiny, pod\u013ea arch\u00edvnych dokumentov, bol Simon v\u00a0roku 1470, ktor\u00fd mal synov Michala a\u00a0Mikul\u00e1\u0161a a dc\u00e9ru \u017dofiu. Najzn\u00e1mej\u0161ou postavou bol \u0160tefan. V\u00a0roku 1543 bol v\u00a0\u010dan\u00e1dskej stolici \u017eupanom. Ni\u010d bli\u017e\u0161ieho \u017eia\u013e o\u00a0prvom Pitvaro\u0161i a\u00a0jeho obyvate\u013eoch nevieme.<\/p>\n <\/p>\n Ideov\u00e1 predstava mo\u017enej podoby prv\u00e9ho Pitvaro\u0161a<\/strong><\/p>\n (autor vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/p>\n J\u00e1n Hronec<\/strong>\u00a0(1873-1965) vo svojom rukopise uv\u00e1dza hist\u00f3riu\u00a0prv\u00e9ho Pitvaro\u0161a<\/strong>\u00a0nasledovne: \u201eMeno Pitvaro\u0161 od koho pochod\u00ed, skade a\u00a0po \u010dom, to sa nevie. P\u00edsali u\u017e viacer\u00ed pisatelia, ale ka\u017ed\u00fd len s\u00a0t\u00fdm skon\u010dil, \u017ee meno Pitvaro\u0161 skade pochod\u00ed to sa nevie.\u00a0 To\u013eko je ist\u00e9, \u017ee Pitvaro\u0161 bola jeden ve\u013ek\u00e1 pustatina a\u00a0menovala sa aj komorsk\u00e1. Jesto pozn\u00e1mka, \u017ee Pitvaro\u0161 dedina bola predt\u00fdm d\u00e1vnej\u0161ie lebo stopa jesto od teraj\u0161ej dediny dva kilometre na z\u00e1pad a\u00a0medzi sever (do Sirbika koncom) tam aj teraz ke\u010f ro\u013en\u00edk orie vyor\u00e1va v\u0161elijak\u00e9 pozostatky: tehly, hrnce a\u00a0tomu podobn\u00e9 veci. Ako sa povr\u00e1valo, \u017ee prv\u00e1 dedina tam bola, \u017ee tam b\u00fdvali Ma\u010fari, ale kedy sa zakladala, skade sa pris\u0165ahovali t\u00ed Ma\u010fari a kedy sa stade rozi\u0161li, len stopa jesto, \u017ee tam bola dedina, ale v\u00a0kerom roku sa rozi\u0161li s\u00a0toho istvo ninto. Tento prv\u00fd Pitvaro\u0161 o\u00a0kerom sa p\u00ed\u0161e, mohol by\u0165 zni\u010den\u00fd, ke\u010f Turci pusto\u0161ili, lebo stopa jesto, \u017ee tu boli Turci, tam bydleli. Ni \u010faleko od Pitvaro\u0161a v\u00a0makovskom chot\u00e1re e\u0161te v\u017edy stoj\u00ed kostolisko, tam bol tureck\u00fd kostol, e\u0161te stoja m\u00fary a\u00a0to makov\u010dania ochra\u0148uj\u00fa, od Pitvaro\u0161a asi 5-6 km. Tak je istej\u0161ie, \u017ee prv\u00fd Pitvaro\u0161 Turci zni\u010dili a\u00a0to mohla by\u0165 najstar\u0161ia dedina tu, lebo Mez\u0151hegyes je zakladan\u00fd v\u00a0roku 1421 ale aj ten je u\u017e z\u00a0pitvaro\u0161skej pustatiny vymeran\u00fd. Tak prv\u00fd Pitvaro\u0161 mohol by\u0165 zakladan\u00fd e\u0161te pred Mez\u0151hegyesom, teda pred rokom 1421.<\/em><\/p>\n Michal Hud\u00e1k <\/em><\/strong>(1922-2005) vo svoje sch\u00e9me zazna\u010dil v <\/em>severnom okraji z\u00e1padnej \u010dasti chot\u00e1ra obce Pitvaro\u0161 role \u017eidovskej rodiny Sirbikov (Zeme k\u00a0Sirbikov, na sch\u00e9me pod \u010d\u00edslom 103).<\/p>\n Sch\u00e9ma Pitvaro\u0161a od Michala Hud\u00e1ka s vyzna\u010den\u00edm \u201eprv\u00e9ho Pitvaro\u0161a\u201c (predpokladan\u00e1 poloha na sch\u00e9me vyzna\u010den\u00e1 hnedou farbou) a \u201edruh\u00e9ho Pitvaro\u0161a\u201c (predpokladan\u00e1 poloha na sch\u00e9me vyzna\u010den\u00e1 \u010dervenou farbou) <\/strong>Sch\u00e9mu prekreslil Miroslav Ko\u017euch.<\/p>\n Zo z\u00e1znamov z\u00a0budape\u0161tianskeho arch\u00edvu sa dozved\u00e1me, \u017ee v\u00a0roku 1552 po\u00a0tureck\u00fdch v\u00fdpadoch aj Pitvaro\u0161 pre\u0161iel cez ve\u013ek\u00e9 ni\u010denie, tak\u017ee v\u00a0nasleduj\u00facom roku iba 3 rodiny vedeli vyplati\u0165 svoju da\u0148. V\u00a0roku 1562 desiatku (desatinu po\u013enohospod\u00e1rskych produktov ako cirkevn\u00fa da\u0148) platilo 25 obyvate\u013eov, 1563 u\u017e 36 (men\u00e1: \u00c1pori Ambru\u0161, Baronyai Tam\u00e1s, D\u00e1li Tam\u00e1s, Demecsi Ambru\u0161 a\u00a0Demeter, Erd\u00e9ly Gergely, J\u00e1nos a\u00a0P\u00e9ter, Farka\u0161 B\u00e1lint, Kalot Jakab, Karaguly B\u00e1lint, Kat\u00f3 L\u0151rinc, Kiss Ferenc, Mik\u00f3 J\u00e1nos, Nagy Ferenc, Luk\u00e1cs a\u00a0M\u00e1rton, N\u00e9ma Mich\u00e1ly, Ol\u00e1h P\u00e1l, P\u00e1lfi J\u00e1nos, Pord\u00e1nyi Bal\u00e1zs, Ruysa Ambru\u0161, B\u00e1lint, Gasp\u00e1r a\u00a0L\u0151rinc, S\u00e1ntha J\u00e1nos, vdova Sebesty\u00e9n J\u00e1nosn\u00e9, Ter\u0151zsdi Adam a\u00a0Benedek, Torm\u00e1s Ferenc, Luk\u00e1s, M\u00e1t\u00e9, Mih\u00e1ly a\u00a0Mozes, T\u00f3th Istv\u00e1n, Ujjos Mat\u00e9). Po\u010det chudobn\u00fdch bolo 42 obyvate\u013eov. \u010ci\u017ee m\u00f4\u017eeme predpoklada\u0165, \u017ee obec Pitvaro\u0161 mala v\u00a0tom \u010dase pribli\u017ene okolo 80 obyvate\u013eov. E\u0161te v\u00a0roku 1564 vlastnila tu vdova po \u0160tefanovi Korl\u00e1thovi 21 sedliackych domov, od ktor\u00fdch platili da\u0148. V\u00a0roku 1570 mala obec u\u017e len 9 platite\u013eov dan\u00ed a v\u00a0roku 1596 po po\u010detn\u00fdch tureck\u00fdm \u0165a\u017eeniach obec \u00faplne zanikla a\u00a0zostala len pustatina (Pitvaro\u0161sk\u00e1 pusta). Pred svojim z\u00e1nikom platila da\u0148 tureck\u00e9mu da\u0148ov\u00e9mu zbera\u010dovi, ktor\u00fd b\u00fdval v\u00a0Dule.<\/p>\n Krajinu pozna\u010den\u00fa tureck\u00fdm panovan\u00edm emot\u00edvne opisuje Michal Hud\u00e1k<\/strong> (1922-2005) vo svojom rukopise nasledovne: \u201ePoldruha ro\u010dn\u00e9 tureck\u00e9 panstvo vidiek premenilo na smutn\u00e9 panstvo. Nikde tepny pitnej vody, vodu mo\u010diarov a\u00a0potokov ani zver nepila. Nikde ani jeden kvitn\u00faci strom, ktor\u00e9ho tie\u0148 by poskytol pocestn\u00e9mu chl\u00e1dok, tr\u00e1va a\u00a0burina bola tak\u00e1 vysok\u00e1, \u017ee ak na ko\u0148och by kr\u00ed\u017eom neurobili biedne chodn\u00edky, pe\u0161iak by nemohol prejs\u0165. Po zni\u010den\u00ed cel\u00e9ho kraja, lep\u0161ie povedan\u00e9 ak\u00e9hoko\u013evek \u017eivota v\u00a0tomto kraji tat\u00e1rskymi hordami, ku ktorej hroznej a\u00a0ukrutnej skuto\u010dnosti nasledovalo tak isto vydrancovanie a\u00a0odvle\u010denie v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti obyvte\u013estva a\u00a0zni\u010denie takmer cel\u00e9ho kult\u00farneho vtedaj\u0161ieho okolia panovan\u00edm Turkov, ktor\u00e9 skon\u010dilo vyhnan\u00edm ich z\u00a0celej vlasti, naozaj nezostalo in\u00e9, ako zhorenisko a\u00a0zborenisko, ktor\u00e9 bez \u013eudsk\u00fdch r\u00fak a\u00a0umu cez cel\u00e9 st\u00e1ro\u010dia a\u00a0po\u010das panovania Tat\u00e1rov a\u00a0Turkov v\u00a0t\u00fdchto kon\u010din\u00e1ch zmizla niekdaj\u0161ia obec z\u00a0povrchu zeme nato\u013eko, \u017ee na za\u010diatku znovu os\u00edd\u013eovania a\u00a0za\u013eud\u0148ovania ma\u010farskej n\u00ed\u017einy koncom 18. storo\u010dia a\u00a0za\u010diatkom 19. storo\u010dia v\u00a0tejto \u010dasti v\u0161etky stopy starej predo\u0161lej obce zmizli a\u00a0naozaj sa rozprestierala neob\u00fdvan\u00e1, nekone\u010dn\u00e1 pustatina. T\u00e1to bola isto pln\u00e1 r\u00f4znej men\u0161ej zveriny a\u00a0z\u00a0roka na rok sa tu zakorenila v\u0161akovak\u00e1 burina. Cel\u00fd kraj bol opusten\u00fd div\u00fd porast, kde okrem prenasledovanej l\u00ed\u0161ky a\u00a0zajacov nikto neb\u00fdval.\u201c<\/em><\/p>\n Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu v\u00a0roku 1614 zdedili potomkovia Sz\u00e9kyovci (Juraj a\u00a0Katar\u00edna). Po vyhnan\u00ed Turkov z\u00a0Uhorska, bola prechodne v\u00a0biskupsk\u00fdch ruk\u00e1ch (rok 1701), neskor\u0161ie spolu s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi pustatinami patriacimi k\u00a0aradsk\u00e9mu panstvu dostala sa pod spr\u00e1vu kr\u00e1\u013eovskej komory. V\u00a0rokoch 1755-1758 ju mala v\u00a0pren\u00e1jme obec Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161. P\u00e1slo sa tu okolo 500 kon\u00ed. V\u00a0roku 1773 er\u00e1r pustatinu rozdelil na 4 \u010dasti a\u00a0zisk z\u00a0jeho pren\u00e1jmu bol 1251 Forintov. Dve \u010dasti pridelilo bud\u00facim obyvate\u013eom Nadlaku a\u00a0dve \u010dasti obyvate\u013eom obce P\u00e9cs (po jednej \u010dasti prenajalo nemeck\u00fdm a\u00a0ma\u010farsk\u00fdm obyvate\u013eom). Pr\u00e1ve p\u00e9csania v\u00a0pitvaro\u0161skom chotari vybudovali mno\u017estvo vahadlov\u00fdch studn\u00ed na nap\u00e1janie pas\u00faceho sa dobytka.<\/p>\n Pitvaro\u0161sk\u00e1 pusta v prvom vojenskom mapovan\u00ed Uhorska z roku (1763-1787)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n \u0160t\u00e1t nemal \u017eiadne v\u00fddavky spojen\u00e9 s udr\u017eiavan\u00edm tejto nekone\u010dnej pustatiny, ale napriek tomu chcel ma\u0165 zisky. Preto pustatiny podar\u00faval niektor\u00fdm \u0161\u013eachticom a zemep\u00e1nom za pouk\u00e1zan\u00e9 slu\u017eby vo\u010di dynastii. Neob\u00fdvan\u00e9 oblasti, a tak aj Pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina sa dostala do r\u00fak er\u00e1ru, ktor\u00fd chcel z\u00edska\u0165 viac \u00fa\u017eitku a s\u00edce os\u00eddlen\u00edm t\u00fdchto krajov. \u010can\u00e1dsku \u017eupu, lep\u0161ie povedan\u00e9 iba jednu \u010das\u0165 dostal nov\u00fd majite\u013e J\u00e1n Juraj Harruckern, ktor\u00fd obsadil \u017eupu luter\u00e1nmi Slov\u00e1kmi. Dal im r\u00f4zne v\u00fdhody a v\u00fdsady. Najv\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 os\u00eddlencov doviezol z Novohradu, Gemeru, Hontu a in\u00fdch \u017e\u00fap.\u00a0 Ako je zn\u00e1me, za\u010diatkom 19. storo\u010dia zalo\u017eilo na uvedenej pustatine 175 nadlack\u00fdch \u017eeliarov dne\u0161n\u00fa obec Pitvaro\u0161. Boli to slovensk\u00e9 rodiny, ktor\u00e9 sa iba pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi pres\u0165ahovali do Nadlaku. Ale to u\u017e je in\u00fd, n\u00e1m zn\u00e1my pr\u00edbeh.<\/p>\n A\u00a0\u010do zostalo po Turkoch na Pitvaro\u0161i dodnes? Mo\u017eno sa zd\u00e1, \u017ee ni\u010d ale minim\u00e1lne dve veci sa zachovali dodnes. Prv\u00e1 je poves\u0165 o\u00a0Rak\u0161\u00e1nyich jame a\u00a0t\u00e1 druh\u00e1 je kopec po tureckej rozh\u013eadni v\u00a0blizkosti Pitvaro\u0161a.<\/p>\n Severne od mlyna sa v nach\u00e1dza Rak\u0161\u00e1nyich jama<\/strong>. Jama m\u00e1 priemer pribli\u017ene 50 metrov a\u00a0h\u013abku 1 a\u00a0pol metra. Jej vznik je sp\u00e1jan\u00fd s\u00a0\u0165a\u017ebou hliny na dom prv\u00e9ho pitvaro\u0161sk\u00e9ho u\u010dite\u013ea z Nadlaku, levitu a not\u00e1ra Imricha Rak\u0161\u00e1nyiho. Sp\u00e1jala sa s \u0148ou povera, ktor\u00fa poznali mnoh\u00ed Pitvaro\u0161ania: \u201eKto viackr\u00e1t obehne dookola jamu a\u00a0polo\u017e\u00ed si hlavu uchom k zemi bude po\u010du\u0165 zvony zvoni\u0165, ktor\u00e9 vraj ukryli obyvatelia prv\u00e9ho os\u00eddlenia tohto \u00fazemia pred Turkami\u201c<\/em>. K povesti mo\u017eno len doda\u0165, \u017ee s po\u010dtom obehov okolo jazera sa zvy\u0161ovala i frekvencia \u00faderov srdca a pri prilo\u017een\u00ed si ucha na zem, ka\u017ed\u00fd po\u010dul siln\u00fd tlkot svojho srdca. I dnes m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 Rak\u0161\u00e1nich jamu v pitvaro\u0161skom chot\u00e1ri. Pr\u00edstup k nej vedie po po\u013enej ceste z cesty na Albert, pri\u010dom odbo\u010d\u00edte doprava hne\u010f za mlynom. Pr\u00edstupn\u00e1 je aj ke\u010f pokra\u010dujete rovno po ulici od Ambrovze smerom na Albert (dnes De\u00e1k Ferenc utca). V s\u00fa\u010dasnosti je jazero po celom obvode oploten\u00e9.<\/p>\n Poloha Rak\u0161\u00e1nyich jamy<\/strong> (tmav\u00fd kruh na leteckej fotografii)<\/p>\n (zdroj: maps.google.com)<\/p>\n Rak\u0161\u00e1nyich jama v\u00a0roku 2015<\/strong><\/p>\n (autor fotografie: Michal Ko\u017euch)<\/p>\n <\/p>\n Turci na obrovskom rovinnatom \u00fazem\u00ed zo strategick\u00fdch d\u00f4vodov budovali sie\u0165 rozh\u013eadn\u00ed. Na umelo vytvoren\u00fdch vyv\u00fd\u0161enin\u00e1ch z\u00a0navozenej zeminy budovali svoje rozh\u013eadne \u2013 vartovky. Dostupn\u00fdm materi\u00e1lom na stavbu rozh\u013eadne v\u00a0t\u00fdchto kon\u010din\u00e1ch bolo drevo. Z\u00a0toho sa d\u00e1 usudzova\u0165, \u017ee bola dreven\u00e1. Pri n\u00e1v\u0161teve pitvaro\u0161anky Zuzany Garajovej<\/strong> (1924-2016) zo Senca mi v\u00a0jednom z\u00a0nej rozhovorov spom\u00ednala, \u017ee aj v\u00a0okol\u00ed Pitvaro\u0161a sa nach\u00e1dala tak\u00e1to rozh\u013ead\u0148a. Z\u00a0jej rozpr\u00e1vania som sa dozvedel, \u017ee \u013eudia rozpr\u00e1vali, \u017ee bola z\u00a0dreva, ale potom ako odi\u0161li Turci, ju rozobrali, kopec v\u0161ak zostal dodnes. Presn\u00fa podobu rozh\u013eadne sa u\u017e dnes asi nedozvieme.<\/p>\n Pani Garajov\u00e1 mi ale presne op\u00edsala, kde sa nach\u00e1dzala a\u00a0tak sme sa ju, pri n\u00e1v\u0161teve Pitvaro\u0161a v\u00a0roku 2016, vybrali h\u013eada\u0165. Po kr\u00e1tkej ceste z\u00a0Pitvaro\u0161a smerom na Csan\u00e1dpalotu, cca 1,6 km od Pitvaro\u0161a (cca 20 min\u00fat pe\u0161o od kraja Pitvaro\u0161a) n\u00e1s u\u017e na prv\u00fd poh\u013ead zaujme na \u013eavej strane mal\u00e1, veget\u00e1ciou zarasten\u00e1 vyv\u00fd\u0161enina. Z\u00a0roviny zrazu vystupuje mal\u00fd kopec a\u00a0je tak pravdepodobne najvy\u0161\u0161\u00edm miestom v\u00a0Pitvaro\u0161skom chot\u00e1ri. Jeho existenciu nach\u00e1dzame i\u00a0na star\u00fdch map\u00e1ch z\u00a0vojensk\u00e9ho mapovania Uhorska (od roku 1763). A\u00a0pr\u00e1ve pri tomto kopci sa stret\u00e1vali i\u00a0hranice chot\u00e1rov obc\u00ed, \u010di\u017ee u\u017e v\u00a0minulosti tvoril v\u00fdrazn\u00fd orienta\u010dn\u00fd prvok v\u00a0krajine. Pod\u013ea rozpr\u00e1vania svojich predkov Pavel Gemeri<\/strong> (1951) spom\u00ednal, \u017ee v\u00a0\u010dasoch siln\u00e9ho n\u00e1rodnostn\u00e9ho \u00fatlaku v\u00a0horthyovskom Uhorsku, na tento kopec vyliezli Pitvaro\u0161ania a spievali kr\u00e1sne slovensk\u00e9 piesne. Ich t\u00f3ny vraj bolo po\u010du\u0165 a\u017e na Pitvaro\u0161i. Svoje pomenovanie dostal kopec aj v\u00a0miestnom cestopise, kde ho Michal Hud\u00e1k (1922-2005) na svojej sch\u00e9me nazval ako \u201eZeme do kopca\u201c<\/em> a\u00a0ozna\u010dil \u010d\u00edslom 102. To, \u010di bol netradi\u010dn\u00fd kopec v\u00a0minulosti naozaj tureckou vartovkou, tak ako spom\u00ednali pam\u00e4tn\u00edci, treba preveri\u0165 podrobn\u00fdm v\u00fdskumom nielen v\u00a0ter\u00e9ne ale i\u00a0v\u00a0arch\u00edve.<\/p>\n Vyv\u00fd\u0161enina v prvom vojenskom mapovan\u00ed z\u00a0roku (1763-1787)<\/strong><\/p>\n Vyv\u00fd\u0161enina v druhom vojenskom mapovan\u00ed z\u00a0roku (1806-1869)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Vyv\u00fd\u0161enina v tretom vojenskom mapovan\u00ed z\u00a0roku (1869-1887)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Zdroj mapov\u00fdch v\u00fdrezov z vojensk\u00fdch mapovan\u00ed Uhorska:<\/strong><\/p>\n Josephinische Landesaufnahme B IX a 527 Coll: XXI. Section. 29.<\/p>\n Osterreichisches Staatsarchiv 2014<\/p>\n Arcanum Adatbazis Kft, 2014<\/p>\n Franziszeische Landesaufnahme B IX a 530 Section \u211661. Colonne \u2116XXXIX.<\/p>\n Osterreichisches Staatsarchiv 2014<\/p>\n Arcanum Adatbazis Kft, 2014<\/p>\n <\/p>\n Vyv\u00fd\u0161enina na fotografii z roku 2016, poh\u013ead od cesty <\/strong><\/p>\n (autor fotografie: Michal Ko\u017euch)<\/p>\n <\/p>\n Detailn\u00fd poh\u013ead na vyv\u00fd\u0161eninu <\/strong><\/p>\n (autor fotografie: Branislav Krn\u00e1\u010d)<\/p>\n Poh\u013ead na Pitvaro\u0161 z\u00a0vyv\u00fd\u0161eniny <\/strong><\/p>\n (autor fotografie: Branislav Krn\u00e1\u010d)<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Po\u010diatky os\u00eddlenia a prv\u00fd Pitvaro\u0161 na stiahnutie\u00a0<\/a><\/p>\n <\/p>\n Autor \u010dl\u00e1nku a\u00a0po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch vizualiz\u00e1ci\u00ed:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n \n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Pitvaro\u0161 pozn\u00e1 ka\u017ed\u00fd z\u00a0n\u00e1s ako mal\u00fa obec v\u00a0juhov\u00fdchodnej \u010dasti Ma\u010farska z\u00a0ktorej poch\u00e1dzaj\u00fa na\u0161i predkovia a\u00a0v\u00a0ktorej m\u00e1me svoje korene. S\u00fa\u010dasn\u00fd Pitvaro\u0161 je v\u0161ak v\u00a0porad\u00ed a\u017e \u201etret\u00edm\u201c Pitvaro\u0161om, ktor\u00fd sa nach\u00e1dzal v\u00a0tomto \u00fazem\u00ed a ktor\u00fd vznikal novou parcel\u00e1ciou pozemkov a\u00a0postupn\u00fdm vymeriavan\u00edm nov\u00fdch ul\u00edc od roku 1840. \u201eDruh\u00fd\u201c Pitvaro\u0161\u00a0vznikol v\u00a0poslednej etape os\u00edd\u013eovania Dolnej zeme, a\u00a0to na majetku kr\u00e1\u013eovskej Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Po\u010diatky os\u00eddlenia a prv\u00fd Pitvaro\u0161<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2674,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-2673","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-pitvaros"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2021\/06\/titulka.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2673","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2673"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2673\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2697,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2673\/revisions\/2697"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2674"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2673"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2673"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2673"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2021\/06\/Obr1-druhy-PT.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n