{"id":2808,"date":"2022-04-10T16:36:18","date_gmt":"2022-04-10T14:36:18","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=2808"},"modified":"2022-05-05T11:18:41","modified_gmt":"2022-05-05T09:18:41","slug":"spomienky-jana-kozucha-1913-1984-na-vojnu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=2808","title":{"rendered":"Spomienky J\u00e1na Ko\u017eucha na vojnu"},"content":{"rendered":"

Vojna, slovo kr\u00e1tke a z\u00e1rove\u0148 tak krut\u00e9. Skr\u00fdva v sebe utrpenie, boles\u0165 a ni\u010denie. Sprev\u00e1dza \u013eudstvo od prvopo\u010diatkov po s\u00fa\u010dasnos\u0165.\u00a0 Bohu\u017eia\u013e i v dne\u0161nej dobe nie je mier samozrejmos\u0165ou a vojnu c\u00edtime aj v na\u0161om bezprostrednom susedstve. Na\u0161i predkovia vojny priamo za\u017eili a nedobrovo\u013ene museli umiera\u0165 za in\u00fdch a bojova\u0165, aby sami pre\u017eili. Storo\u010die dvoch svetov\u00fdch vojen v\u00fdrazne zasiahlo aj do \u017eivota Pitvaro\u0161anov. Mnoh\u00e9 rodiny stratili svojich bl\u00edzkych, susedov a zn\u00e1mych. Ka\u017ed\u00fd kto sa vr\u00e1til z frontu potom e\u0161te dlh\u00e9 roky rozpr\u00e1val rodine i zn\u00e1mym o svojich sk\u00fasenostiach s vojnou. Jedn\u00fdm z Pitvaro\u0161anov, ktor\u00fd bojoval v druhej svetovej vojne bol i J\u00e1n Ko\u017euch (1913-1984).<\/p>\n

Spomienky J\u00e1na Ko\u017eucha na vojnu zaznamenal jeho syn Michal Ko\u017euch (1947-2022) nasledovne:<\/p>\n

Otec bol nedobrovo\u013en\u00fdm \u00fa\u010dastn\u00edkom 2.svetovej vojny. Nikdy nevykonal \u017eiadny hrdinsk\u00fd \u010din. Mal doma mlad\u00fa, 23 ro\u010dn\u00fa man\u017eelku a trojro\u010dn\u00e9ho syn\u010deka J\u00e1na, ktor\u00e9ho vlastne ani poriadne nevidel, ale chcel \u017ei\u0165 a vr\u00e1ti\u0165 sa domov. O vojne mi ako chlapcovi dos\u0165 \u010dasto rozpr\u00e1val. Spom\u00ednal na niektor\u00e9 pr\u00edhody, ktor\u00e9 tam za\u017eil. \u017dia\u013e po t\u00fdch rokoch, si u\u017e spom\u00ednam len na niektor\u00e9.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Na n\u00e1v\u0161teve z vojny, doma na Pitvaro\u0161i. Z prava J\u00e1n Ko\u017euch a M\u00e1ria Ko\u017euchov\u00e1, roden\u00e1 \u0160upalov\u00e1.<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd album Anna Neveri, Pitvaro\u0161)<\/em><\/p>\n

Poch\u00e1dzal z Pitvaro\u0161a, vtedy \u010disto slovenskej obce, le\u017eiacej na juhu Ma\u010farska. Po vypuknut\u00ed vojny musel narukova\u0165 do ma\u010farskej arm\u00e1dy. Ma\u010farsko bolo jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch spojencov Nemecka. Takto ako vojak sa dostal aj hlboko na \u00fazemie vtedaj\u0161ieho Sovietskeho zv\u00e4zu. Nebol zaraden\u00fd priamo do prv\u00fdch l\u00ednii. Bol pridelen\u00fd k z\u00e1sobova\u010dom, jednotke ktor\u00e1 zabezpe\u010dovala prevoz materi\u00e1lu v\u0161etk\u00e9ho druhu z tylu do prv\u00e9ho sledu (potraviny, n\u00e1boje, \u0161atstvo, at\u010f.). Prevoz sa vykon\u00e1val konsk\u00fdmi povozmi, veden\u00fdmi ko\u010di\u0161mi. Otec sa podie\u013eal na pride\u013eovan\u00ed a trieden\u00ed tohto materi\u00e1lu.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Vojaci pri ko\u010doch <\/em><\/p>\n

(arch\u00edv Juraj Majo, Bratislava)<\/em><\/p>\n

Stalo sa ale, \u017ee sa dostal s vojakmi prev\u00e1\u017eaj\u00facimi materi\u00e1l aj do prv\u00e9ho sledu. Z\u00e1kopy tvorili front, za ktor\u00fdm u\u017e nebolo ni\u010d, len o p\u00e1r sto metrov sovietske z\u00e1kopy. Ke\u010f\u017ee u\u017e bol na takomto mieste, premohla ho zvedavos\u0165. Spom\u00ednal: \u201eVystr\u010dil som hlavu zo z\u00e1kopov, ale ne\u017e som si uvedomil, \u017ee tam ani vlastne ni\u010d nevid\u00edm, zasvi\u0161\u0165ala mi gu\u013eka ved\u013ea ucha. Okam\u017eite som sa skr\u010dil a u\u017e nikdy viac som na tak\u00e9to veci nebol zvedav\u00fd.\u201c<\/p>\n

Pamiatkou na vojnu je prilo\u017een\u00e1 kresba od jeho spolubojovn\u00edka, ktor\u00fd musel by\u0165 ve\u013emi nadan\u00fd. Vznikla po\u010das vo\u013en\u00fdch chv\u00ed\u013e na fronte.\u00a0 Podoba je naozaj dokonal\u00e1. Na kresbe sa vyn\u00edmaj\u00fa tri hviezdi\u010dky. Z toho je vidie\u0165, \u017ee ako oby\u010dajn\u00fd vojak, to otec dotiahol do podpr\u00e1por\u010d\u00edckej hodnosti. Jeho vrstovn\u00edci na Pitvaro\u0161i spom\u00ednali, \u017ee tak\u00fa hodnos\u0165 v obci nedosiahol nikto in\u00fd. A t\u00ed, \u010do mali mo\u017enos\u0165 s n\u00edm sl\u00fa\u017ei\u0165 e\u0161te pred vojnou (uv\u00e1dzal mesto Szeged), spom\u00ednaj\u00fa, \u017ee t\u00fato hodnos\u0165 nikdy nezneu\u017eil. Naopak, ak bolo v jeho sil\u00e1ch a mo\u017enostiach, tak ka\u017ed\u00e9mu pomohol, \u010d\u00edm si z\u00edskal ich autoritu.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

J\u00e1n Ko\u017euch, kresba od nezn\u00e1meho vojaka <\/em><\/p>\n

(arch\u00edv Michal Ko\u017euch, Senec) <\/em><\/p>\n

Ke\u010f\u017ee sloven\u010dina a\u00a0ru\u0161tina s\u00fa pr\u00edbuzn\u00e9 jazyky, \u010dasto p\u00f4sobil aj ako tlmo\u010dn\u00edk. Za\u010do si vysl\u00fa\u017eil u\u00a0svojich nadriaden\u00fdch pomerne ve\u013ek\u00fd re\u0161pekt. Ako Slov\u00e1k sa vedel dohovori\u0165 s\u00a0ka\u017ed\u00fdm Rusom. A\u00a0ke\u010f to u\u017e inak ne\u0161lo, tak sa pou\u017e\u00edvali posunky. Ma\u010fari sa toti\u017e s\u00a0Rusmi pri n\u00e1hodn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach v\u00a0\u017eiadnom pr\u00edpade nevedeli dorozumie\u0165.<\/p>\n

Za\u017eil v\u0161eli\u010do, hr\u00f4zy vojny, utrpenie \u013eud\u00ed. Spom\u00ednal, \u017ee videl ako fa\u0161isti ve\u0161ali dedin\u010danov, resp. partiz\u00e1nov. On s\u00e1m sa na tomto nepodie\u013eal. Najviac ho ale prekvapilo, \u017ee ve\u0161an\u00ed sa nielen\u017ee nebr\u00e1nili a\u00a0neprotestovali, ale naopak s\u00a0osudom ako keby boli zmieren\u00ed a\u00a0v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch si slu\u010dky od povrazov sami nasadzovali na krk.<\/p>\n

V\u00a0z\u00e1kopoch za\u017eil mno\u017estvo n\u00e1letov, bombardovan\u00ed, delostreleck\u00e9ho ostre\u013eovania a\u00a0ako vravel, v\u017edy mal strach. Neexistuje v\u00a0tak\u00fdchto momentoch vojak, ktor\u00fd by nemal strach. Nikdy si nebol ist\u00fd, \u010di sa do\u017eije konca tejto kanon\u00e1dy. Aby strach zahnal, v\u017edy ke\u010f to za\u010dalo a mohlo trva\u0165 aj nieko\u013eko hod\u00edn, v\u017edy sa sna\u017eil ak to len bolo mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 si miesto, kde si \u013eahol a\u00a0sna\u017eil sa zaspa\u0165, nech t\u00fato hr\u00f4zu presp\u00ed a\u00a0ak sa zobud\u00ed, aby u\u017e bolo po v\u0161etkom.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

J\u00e1n Ko\u017euch, rok 1942<\/em>
\n(rodinn\u00fd album J\u00e1n Kozsuch, Senec)<\/em><\/p>\n

Spom\u00edna, ale aj na vesel\u0161iu pr\u00edhodu. Vojaci \u010dasto boli mimo domu aj viac ako jeden \u010di dva roky. Jedn\u00e9mu vojakovi do\u0161iel list od man\u017eelky, kde mu nap\u00edsala, \u017ee je v\u00a0druhom stave. Aby jej odp\u00edsal, ak\u00e9 m\u00e1 da\u0165 die\u0165atku meno, ke\u010f sa narod\u00ed. Mlad\u00fd sa pochv\u00e1lil pred spolubojovn\u00edkmi a\u00a0ako to u\u017e chod\u00ed,\u00a0v\u017edy sa n\u00e1jde aspo\u0148 jeden, ktor\u00fd m\u00e1 pripraven\u00fa najv\u00fdsti\u017enej\u0161iu odpove\u010f. Ten mu poradil, \u017ee ak to bude chlapec, tak nech mu d\u00e1 meno Tam\u00e1s<\/em> (slovensky Tom\u00e1\u0161). Vojak sa ho op\u00fdtal:<\/p>\n

Ot\u00e1zka: \u201eM\u00e9r Tamas<\/u>?\u201c (Pre\u010do Tom\u00e1\u0161?)<\/p>\n

Odpove\u010f: \u201eBaszta m\u00e1s<\/u>.\u201c (Jebal in\u00fd).<\/p>\n

Za toto slovo sa ospravedl\u0148ujem, boli to vojaci. Odpove\u010f je v\u00fdsti\u017en\u00e1 a hlavne sa to v\u00a0ma\u010far\u010dine fantasticky r\u00fdmuje.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Vojaci pri fotografovan\u00ed. Sediaci, prv\u00fd z prava J\u00e1n Ko\u017euch.<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd album J\u00e1n Kozsuch, Senec)<\/em><\/p>\n

Za\u010diatkom roka 1944 utrpeli fa\u0161isti drviv\u00fa por\u00e1\u017eku. Otec sa v\u00a0tej dobe nach\u00e1dzal v\u00a0priestoroch miest Star\u00fd Oskol a\u00a0Nov\u00fd Oskol. Vojaci stratili velenie, rozp\u0155chli sa, ka\u017ed\u00fd ratoval s\u00e1m seba. Otec sa rozhodol, \u017ee ke\u010f aj pe\u0161o, tak p\u00f4jde domov. Prv\u00e1 prek\u00e1\u017eka na ktor\u00fa narazil bol \u017eelezni\u010dn\u00fd n\u00e1syp, ktor\u00fd musel prekona\u0165. N\u00e1syp bol ostre\u013eovan\u00fd Rusmi. V\u0161imol si, \u017ee cez n\u00e1syp prebiehali vojaci a\u00a0ve\u013ea ich zostalo le\u017ea\u0165 na n\u00e1sype. Vedel, \u017ee ak chce pre\u017ei\u0165, mus\u00ed aj on tento n\u00e1syp prekona\u0165. Nemal in\u00fa mo\u017enos\u0165. Ako spom\u00ednal: \u201eZa\u0165al som zuby a\u00a0p\u00e4ste a za\u010dal som uteka\u0165, \u010do mi sily sta\u010dili. Pritom sa mi zdalo, \u017ee to stra\u0161ne dlho trv\u00e1 a\u00a0be\u017e\u00edm ve\u013emi pomaly. Odvtedy viem, \u017ee ke\u010f m\u00e1 \u010dlovek strach, nedok\u00e1\u017ee r\u00fdchlo be\u017ea\u0165. M\u00e1 stra\u0161ne \u0165a\u017ek\u00e9 nohy. Po\u010dul som ako lietali gu\u013eky popri mne. Ale prebehol som. Utekal som a\u017e do \u00fapln\u00e9ho vysilenia a\u00a0vy\u010derpania a\u017e k\u00fdm som vl\u00e1dal.\u201c<\/p>\n

Cel\u00fa trasu a\u017e domov na Pitvaro\u0161 absolvoval na vlastn\u00fdch noh\u00e1ch. Trvalo mu to asi jeden a\u00a0pol mesiaca a\u00a0musel prekona\u0165 najmenej 2000 km. To vtedy e\u0161te ani nemal tu\u0161enie, \u010do v\u0161etko ho m\u00f4\u017ee po ceste stretn\u00fa\u0165. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi prek\u00e1\u017ekami boli pre neho zima a\u00a0hlad. Ke\u010f do\u0161iel domov, niekedy za\u010diatkom marca, v\u00e1\u017eil okolo 35 kg.<\/p>\n

Proti \u201eruskej zime\u201c sa chr\u00e1nil t\u00fdm, \u017ee si zobral od jedn\u00e9ho m\u0155tveho vojaka deku a t\u00fa potom nosil st\u00e1le so sebou. Najhor\u0161ia bola noc. Kto nemal deku, r\u00e1no bol zamrznut\u00fd. Preto ka\u017ed\u00fa noc sa do nej zato\u010dil. Po ceste videl mnoho zamrznut\u00fdch vojakov. Boli v\u0161ak aj tak\u00ed, ktor\u00ed kv\u00f4li hladu deku vymenili za jedlo. T\u00ed sa ale v\u00e4\u010d\u0161inou r\u00e1na nedo\u017eili. Deka ako spom\u00edna, mu zachr\u00e1nila \u017eivot. Pripom\u00ednam, \u017ee bola tuh\u00e1 zima.<\/p>\n

\u010co jedol a\u00a0ako prekon\u00e1val rieky, pr\u00edpadne in\u00e9 prek\u00e1\u017eky po ceste, to som sa ho ako chlapec \u017eia\u013e nikdy nep\u00fdtal.<\/p>\n

Spom\u00ednal pr\u00edhodu. Ako sa pribli\u017eoval k\u00a0jedn\u00e9mu hospod\u00e1rstvu, vy\u0161la na dvor nejak\u00e1 \u017eena (b\u00e1ri\u0161\u0148a) a\u00a0niesla nie\u010do v\u00a0ruk\u00e1ch. Potom po\u010dkal a\u017e sa vr\u00e1tila sp\u00e4\u0165 do domu. Otec zistil, \u017ee niesla pomyje, ktor\u00e9 vyliala do pomyn\u00e1ka. Pote\u0161ilo ho, \u017ee pomyje s\u00fa e\u0161te tepl\u00e9. Spom\u00ednal: \u201eNapil som sa z\u00a0nich, ko\u013eko sa len do m\u0148a zmestilo. Nikdy v\u00a0\u017eivote, predt\u00fdm a ani potom, som ni\u010d chutnej\u0161ieho nejedol.\u201c Hlad je najlep\u0161\u00ed kuch\u00e1r.<\/p>\n

\u017divot v\u0161ak prin\u00e1\u0161a aj paradoxy. V roku 1947 sa Pitvaro\u0161ania pres\u00eddlili na Slovensko. Otec aj s rodinou sa dostal do Ve\u013ek\u00fdch \u00da\u013ean. Tu v roku 1949 bolo zalo\u017een\u00e9 jednotn\u00e9 ro\u013en\u00edcke dru\u017estvo (JRD). Do odchodu na d\u00f4chodok (v roku 1973) pracoval ako skladn\u00edk. Patril do gener\u00e1cie, ktor\u00e1 inak ako poctivo pracova\u0165 ani nedok\u00e1zala. Obec sa im odv\u010fa\u010dila t\u00fdm, \u017ee umo\u017enila jemu a e\u0161te asi dvom jeho vrstovn\u00edkom, tie\u017e \u00fa\u010dastn\u00edkom vojny, aby sa za odmenu dostali do b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu. Bol to t\u00fd\u017edenn\u00fd z\u00e1jazd, po\u010das ktor\u00e9ho sa dostali aj do Kyjeva. Tam si uvedomili, \u017ee sa vlastne vr\u00e1tili do bl\u00edzkosti priestorov, kde boli prakticky pred asi 30-timi rokmi. Ve\u010der na izbe sa medzi sebou rozpr\u00e1vali, \u017ee ak\u00fd by boli dom\u00e1ci prekvapen\u00ed a ako by sa asi zachovali, keby sa dozvedeli, \u017ee oni tu u\u017e v minulosti boli, ale s \u00faplne in\u00fdmi \u00falohami. Z\u00e1jazd ich nadchol. Boli ve\u013emi spokojn\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Cesta J\u00e1na Ko\u017eucha domov zo Star\u00e9ho Oskolu na Pitvaro\u0161 <\/em><\/p>\n

(mapov\u00fd podklad: maps.google.com)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Venovan\u00e9 pamiatke Michala Ko\u017eucha (1947 – 2022)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Ak m\u00e1te doma spomienky, pr\u00edpadne star\u00e9 fotografie Va\u0161ich predkov, pr\u00edbuzn\u00fdch a zn\u00e1mych Pitvaro\u0161anov\u00a0 ve\u013emi radi ich zverejn\u00edme na str\u00e1nke www.pitvaros.sk. Va\u0161e spomienky, text, fotografie i ak\u00e9ko\u013evek star\u00e9 veci spojen\u00e9 s Pitvaro\u0161om n\u00e1m m\u00f4\u017eete posla\u0165 na adresu: pitvarosania@gmail.com<\/strong>.<\/em>\u00a0Spolu tak tvor\u00edme mozaiku \u017eivota Pitvaro\u0161anov.<\/em><\/p>\n

Autor \u010dl\u00e1nku:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Vojna, slovo kr\u00e1tke a z\u00e1rove\u0148 tak krut\u00e9. Skr\u00fdva v sebe utrpenie, boles\u0165 a ni\u010denie. Sprev\u00e1dza \u013eudstvo od prvopo\u010diatkov po s\u00fa\u010dasnos\u0165.\u00a0 Bohu\u017eia\u013e i v dne\u0161nej dobe nie je mier samozrejmos\u0165ou a vojnu c\u00edtime aj v na\u0161om bezprostrednom susedstve. Na\u0161i predkovia vojny priamo za\u017eili a nedobrovo\u013ene museli umiera\u0165 za in\u00fdch a bojova\u0165, aby sami pre\u017eili. Storo\u010die dvoch Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Spomienky J\u00e1na Ko\u017eucha na vojnu<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2812,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-2808","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/Jan-Kozuch-vojna.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2808","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2808"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2808\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2855,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2808\/revisions\/2855"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2812"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2808"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2808"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2808"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}