Svadobn\u00e1 fotografia rodi\u010dov Pavla Szudu<\/em><\/p>\n (otec Pavol Szuda v zadnom rade s ozdobou na vrecku saka a mama Zuzana Urbanov\u00e1 sediaca v bielom z\u00e1voji pred svojim man\u017eelom)<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv: Pavol Szuda, Bratislava)<\/em><\/p>\n Jeho otec sa v\u00a0roku 1945 druh\u00fd kr\u00e1t o\u017eenil a\u00a0s\u00a0novou \u017eenou mali spolu tri deti. Doma Pa\u013eka ne\u010dakalo to\u013eko l\u00e1sky zo strany novej macochy. Macocha v\u017edy uprednost\u0148ovala svoje deti na \u00fakor neho. Na toto obdobie Pavol Szuda ve\u013emi ner\u00e1d spom\u00ednal a\u00a0tieto spomienky na \u0165a\u017ek\u00e9 detstvo ho sprev\u00e1dzali cel\u00fd jeho \u017eivot.<\/p>\n Mal\u00fd Pavol Szuda so svojim otcom na pitvaro\u0161skom dvore<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv: Pavol Szuda, Bratislava)<\/em><\/p>\n V\u00a0roku 1947 sa pres\u00eddlili do \u010ceskoslovenska, do Senca. Spo\u010diatku b\u00fdvali pri b\u00fdvalej tehelni a\u00a0nesk\u00f4r na dne\u0161nej Bratislavskej ulici, oproti katol\u00edckemu kostolu. V\u00a0minulosti tu st\u00e1la z\u00e1stavba rodinn\u00fdch domov, ktor\u00e9 v\u00a080 tych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia nahradilo s\u00eddlisko.<\/p>\n Pavol Szuda (stredn\u00fd rad, druh\u00fd z\u013eava) medzi prv\u00fdmi seneck\u00fdmi konfirmandami vo dvore \u201eJankovho domu\u201c, 23. m\u00e1j 1948, Senec<\/em><\/p>\n \u00a0(rodinn\u00fd album, Anna Kapounov\u00e1, roden\u00e1 Kov\u00e1\u010dov\u00e1, Senec)<\/em><\/p>\n V\u00a0Senci nacvi\u010doval divadlo a\u00a0chodil do \u0161koly. Jeho otec robil na JRD v\u00a0Senci, kde na n\u00e1sledky \u00farazu v\u00a0roku 1960 zomrel. Ako 26 ro\u010dn\u00fd tak zostal u\u017e aj bez otca. V\u00a0\u0161t\u00fadi\u00e1ch pokra\u010doval v\u00a0roku 1949 v Bratislave a\u00a0v\u00a0roku 1951 za\u010dal \u0161tudova\u0165 na umeleckej \u0161kole v Bratislave. Od mali\u010dka r\u00e1d kreslil. U\u010darovala mu ma\u013eba a\u00a0grafika. Propaga\u010dn\u00fa grafiku \u0161tudoval na Vy\u0161\u0161ej \u0161kole umeleck\u00e9ho priemyslu v\u00a0Bratislave. V\u00a0\u0161t\u00fadiu pokra\u010doval na Vysokej \u0161kole pedagogickej v\u00a0Bratislave so zameran\u00edm Slovensk\u00fd jazyk \u2013 v\u00fdtvarn\u00e1 v\u00fdchova. \u0160es\u0165 rokov pracoval v\u00a0denn\u00edku PR\u00c1CA. Takmer dvadsa\u0165 rokov pracoval vo vtedy\u00a0naj\u010d\u00edtanej\u0161om denn\u00edku SMENA, na oddelen\u00ed SMENA na nede\u013eu, kde mal na starosti aj cel\u00fa grafick\u00fa \u00fapravu nov\u00edn. V\u00a0slobodnom povolan\u00ed tvoril a\u017e do odchodu do d\u00f4chodku v\u00a0roku 1994.<\/p>\n Pavol Szuda vo svojom ateli\u00e9ri<\/em><\/p>\n (autor fotografie: \u0160tefan Maglock\u00fd)<\/em><\/p>\n Vo svojom vo\u013enom \u010dase r\u00e1d splavoval rieky a\u00a0chodil do pr\u00edrody, kde \u010derpal energiu i in\u0161pir\u00e1ciu pre svoje ma\u013eby a\u00a0grafiky. Krajina, najm\u00e4 horsk\u00e1 krajina, bola pretrv\u00e1vaj\u00facim predmetom jeho v\u00fdtvarn\u00e9ho z\u00e1ujmu a\u00a0tvoriv\u00e9ho vyjadrenia. \u00daspech mali i viacfarebn\u00e9 grafick\u00e9 listy o\u00a0Bratislave. Ilustroval zna\u010dn\u00fd po\u010det kn\u00edh. Umeleck\u00e1 hodnota mnoh\u00fdch diel bola ocenen\u00e1. Ako grafik a\u00a0v\u00fdtvarn\u00edk bol \u010dlenom Zv\u00e4zu slovensk\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov. Svoje obrazy niekedy zvykol ozna\u010dova\u0165 aj pod pseudonymom \u201eUrban\u201c. Urbanov\u00e1 bola meno jeho matky zaslobodna. Svoje obrazy r\u00e1d rozd\u00e1val rodine a\u00a0zn\u00e1mym. Mal dobr\u00e9 srdce a\u00a0\u013eudsk\u00fd pr\u00edstup.<\/p>\n S\u00a0man\u017eelkou Editou, rodenou Bachor\u00edkovou z\u00a0Pie\u0161\u0165an mali jednu dc\u00e9ru Editu. B\u00fdvali v\u00a0Bratislavev\u00a0D\u00fabravke. Pavol Szuda zomrel 18.12.2008 v\u00a0Bratislave a urna s\u00a0jeho popolom je ulo\u017een\u00e1 v\u00a0rak\u00faskom meste Graz, kde \u017eije jeho dc\u00e9ra Edita a traja vnuci Branislav, Andrej a\u00a0Hans. Man\u017eelka Edita v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti \u017eije v\u00a0domove soci\u00e1lnych slu\u017eieb v\u00a0Bratislave.<\/p>\n Pavol Szuda s\u00a0man\u017eelkou Editou na rodinnej oslave v\u00a0roku 1995<\/em><\/p>\n <\/p>\n D\u0148a 15 marca som Pavla Szudu nav\u0161t\u00edvil osobne v\u00a0jeho byte v\u00a0D\u00fabravke a\u00a0urobil nasledovn\u00fd rozhovor o Pitvaro\u0161i.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u010co pre V\u00e1s znamen\u00e1 Pitvaro\u0161 a\u00a0ak\u00e9 s\u00fa Va\u0161e spomienky na Pitvaro\u0161?<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong>\u201eNa Pitvaro\u0161i som sa narodil. Bola to moja rodn\u00e1 dedina a\u00a0ka\u017ed\u00fd \u010dlovek m\u00e1 len jedno rodisko. Tam je zaraden\u00fd do \u017eivota, tam sa formuje od detstva. Aj ke\u010f ja mus\u00edm poveda\u0165, \u017ee som nemal dobr\u00e9 detstvo. Od dvoch rokov som bol s\u00e1m s\u00a0otcom, mali sme ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fd \u017eivot. Za\u017eil som zl\u00fa macochu… R\u00e1d som chodil do \u0160vihranov, b\u00fdvala tam sestra mojej mamy. <\/em><\/p>\n Pitvaro\u0161 pred pres\u00eddlen\u00edm bola jedna pokojn\u00e1 dedina. Tam vedel ka\u017ed\u00fd o\u00a0ka\u017edom v\u0161etko. Deti sme takisto vedeli ka\u017ed\u00fd o\u00a0ka\u017edom. Ako mal\u00ed chlapci sme sa na ulici hr\u00e1vali: tekovali, bigovali, hrali sa na vojakov. Boli sme rozdelen\u00ed na ulice, my sme boli Tretia ulica. Niekedy sme aj futbal hr\u00e1vali a\u00a0niekedy sme sa tro\u0161ku aj pobili. Ale v\u00e4\u010d\u0161inou spolu sme dr\u017eali t\u00ed najbli\u017e\u0161\u00ed susedia – Mi\u0161ko Ko\u017euch, Ondrej Schiller, Antal. \u010cas bol akoby jednotv\u00e1rny. Neprib\u00fadali \u017eiadne nov\u00e9 hry, vysta\u010dili sme si s\u00a0t\u00fdm \u010do sme mali. Chodili sme sa hr\u00e1va\u0165 aj na svinsk\u00fd \u0148om\u00e1\u0161 (pasienok v\u00a0z\u00e1padnej \u010dasti obce). Jeden chlapec raz doniesol mal\u00fa loptu a\u00a0tam sme si ju kopali, ale po\u0161liapali sme tr\u00e1vu. Potom \u010dejs (obecn\u00fd str\u00e1\u017eca chot\u00e1ra), niekedy s\u00a0takou baku\u013eou vrieskal a\u00a0utekal za nami. K\u00fapa\u0165 sme sa chodili, len sme si museli d\u00e1va\u0165 ve\u013ek\u00fd pozor lebo tam bolo stra\u0161ne ve\u013ea pijav\u00edc. Mo\u010dili tam aj konope. Tie potom spracov\u00e1vali na nite a\u00a0tkali. \u0147a\u0148i\u010dka \u0160vihranov\u00e1 v\u017edy hovorievali, aby sme sa tam nek\u00fapali, \u017ee n\u00e1s bude bolie\u0165 hlava a\u00a0v\u017edy sa p\u00fdtala, \u010di ma po k\u00fapan\u00ed nebol\u00ed hlava. Nevedeli sme vtedy, \u010do v\u0161etko m\u00f4\u017ee konope sp\u00f4sobi\u0165.<\/em><\/p>\n V\u00a0\u0161kole, ke\u010f n\u00e1s u\u010dite\u013e po\u010dul, \u017ee sa po slovensky rozpr\u00e1vame, tak bolo zle. I\u0161li sme k\u013ea\u010da\u0165 do k\u00fata, alebo sme museli da\u0165 spolu prsty a\u00a0trstenicou mi raz tak tresol, \u017ee som e\u0161te tri dni zav\u00edjal od bolesti.<\/em><\/p>\n Pitvaro\u0161 ni\u010d\u00edm nevynikal. Bola tam tak\u00e1 istota. Ke\u010f pri\u0161iel niekto cudz\u00ed alebo zlodej, tak cel\u00e1 dedina vedela, \u017ee treba si d\u00e1va\u0165 na neho pozor. V\u00a0roku 1947 sme sa pres\u00eddlili do Senca a\u00a0potom som bol na Pitvaro\u0161i a\u017e v\u00a0roku 1969. To, \u010do som tam zanechal a\u00a0to, \u010do mi v\u00a0pam\u00e4ti utkvelo som tam u\u017e ale nena\u0161iel. Bol som vn\u00fatorne tro\u0161ku sklaman\u00fd, \u017ee som na\u0161iel nie\u010do in\u00e9 a\u00a0\u017ee to je u\u017e in\u00fd Pitvaro\u0161, ktor\u00fd som poznal. Ve\u013ea vec\u00ed zostalo akoby neporu\u0161en\u00fdch, na\u0161a ulica, ihrisko, kostol, ale celkovo t\u00e1 atmosf\u00e9ra akoby zmizla. Spomienky na Pitvaro\u0161 nikdy nevymizn\u00fa. Z\u00a0rodiska som si odniesol ve\u013ea, ale niektor\u00e9 spomienky a veci boli pozna\u010den\u00e9 okolnos\u0165ami mojej rodiny.\u201c<\/em><\/p>\n Ako hodnot\u00edte pres\u00eddlenie? Ako ste ho vn\u00edmali vtedy a\u00a0ako dnes?<\/strong><\/p>\n \u201eVtedy som sa te\u0161il, \u017ee sa dostaneme k\u00a0nov\u00fdm veciam, \u010dosi uvid\u00edm. Ve\u013emi ma in\u0161pirovalo, \u017ee najchudobnej\u0161\u00edch chlapcov z\u00a0Pitvaro\u0161a zobrali na rekre\u00e1ciu na Slovensko, tu\u0161\u00edm na tri t\u00fd\u017edne. Ke\u010f pri\u0161li domov, pri\u0161li v\u00a0tepl\u00e1koch. My sme v\u00a0\u017eivote tepl\u00e1ky predt\u00fdm nevideli. Tak sme sa \u0161peci\u00e1lne na nich i\u0161li pozrie\u0165, \u017ee ako vyzeraj\u00fa. Tie\u017e jednoduch\u00e9 tenisky, to u\u00a0n\u00e1s nebolo. Ako deti sme chodili od m\u00e1ja do jesene v\u00e4\u010d\u0161inou bos\u00ed. \u010ealej rozpr\u00e1vali, \u017ee v\u0161ade tam mohli hovori\u0165 po slovensky a\u00a0i\u00a0kopce videli. To ma ako chlapca najviac zaujalo. Slovensko bolo nie\u010do nov\u00e9, tak\u017ee som ani neuva\u017eoval zosta\u0165 na Pitvaro\u0161i. V\u00a0\u010dase pres\u00eddlenia sme chodili za vojakmi \u010do vozili \u013eud\u00ed a\u00a0ich majetok n\u00e1kladn\u00fdmi autami na \u017eelezni\u010dn\u00fa stanicu. T\u00ed n\u00e1s povzbudzovali, \u017ee budeme \u0161\u0165astn\u00ed. Jeden z\u00a0nich bol \u010cech a\u00a0tomu sme nerozumeli. Vtedy som prv\u00fd kr\u00e1t po\u010dul \u010de\u0161tinu. Pres\u00eddlili sme sa v\u00a0de\u0148 mojich 13 naroden\u00edn, rovno do Senca. V\u00a0Budape\u0161ti sme mali zast\u00e1vku a v\u00a0\u0160t\u00farove sme ve\u013ea st\u00e1li. Tam sme dostali aj peniaze a\u00a0dali n\u00e1m gul\u00e1\u0161 ako ob\u010derstvenie.<\/em><\/p>\n Spo\u010diatku n\u00e1s Ma\u010fari v\u00a0Senci neprijali. Chlapci susedia po mne strie\u013eali s\u00a0gumipu\u0161kou kamene, tak som sa b\u00e1l chodi\u0165 okolo nich.<\/em><\/p>\n Prv\u00fd rok me\u0161tianky som skon\u010dil v\u00a0Senci, potom som za\u010dal chodi\u0165 do Bratislavy. Tu sme tri roky \u0161koly pre\u0161li za jeden rok. Vybrali n\u00e1m t\u00fdch najlep\u0161\u00edch vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010dite\u013eov, ktor\u00ed mali sk\u00fasenosti a\u00a0vedeli pedagogicky na n\u00e1s vpl\u00fdva\u0165. Brali sme len podstatn\u00e9 veci, tak\u017ee za hodinu sme prebrali aj dvojmesa\u010dn\u00fa l\u00e1tku. Bolo to n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a\u00a0popri tom som chodil aj do roboty. Poobede od \u0161tvrtej do desiatej sme mali \u0161kolu a r\u00e1no o\u00a0\u0161iestej som vst\u00e1val a\u00a0i\u0161iel do roboty. My sme rozpr\u00e1vali dialektom. Pou\u017e\u00edvali sme ve\u013ea ma\u010farsk\u00fdch slov, tak sa n\u00e1m vysmievali. Bolo to nepr\u00edjemn\u00e9. Raz mi u\u010dite\u013e sloven\u010diny povedal: \u201eBu\u010fte radi, \u017ee ste si tak\u00fato sloven\u010dinu zachovali v\u00a0tom ma\u010farskom obk\u013e\u00fa\u010den\u00ed. Lebo ke\u010f \u0165a porovn\u00e1m so Z\u00e1hor\u00e1kom, tak vy ste sto kr\u00e1t slovenskej\u0161\u00ed ako ten Z\u00e1hor\u00e1k. Ten len drkoce a\u00a0nie je to ani sloven\u010dina, ani ni\u010d. To je priam logick\u00e9, \u017ee niektor\u00e9 nov\u0161ie slov\u00e1 prenikli k\u00a0v\u00e1m z\u00a0ma\u010far\u010diny.\u201c<\/em><\/p>\n Za\u010diatky s\u00fa v\u0161ade rovnako \u0165a\u017ek\u00e9. Tie sa postupne prekonali, tro\u0161i\u010dka sme sa rozh\u013eadeli po Slovensku. Slovensko bolo pre n\u00e1s \u010dosi nov\u00e9. T\u00fdm, \u017ee sme \u017eili homog\u00e9nne v\u00a0jednej dedinke sa n\u00e1m zrazu otvoril doslova svet. Slov\u00e1ci sme sa dostali domov, kde sme naozaj trvalo doma a\u00a0kde je na\u0161e miesto. \u010ealeko v\u00e4\u010d\u0161ia \u0161k\u00e1la mo\u017enost\u00ed tu bola. My sme boli ve\u013emi pracovit\u00ed. Bola to \u0165a\u017ek\u00e1 ka\u017edodenn\u00e1 robota \u017ei\u0165 ako ro\u013en\u00edk a\u00a0tu zrazu sa n\u00e1m otvorili \u00faplne in\u00e9 mo\u017enosti. Ja som ve\u013emi r\u00e1d, \u017ee sme sa dostali na Slovensko. Kto sa ako sna\u017eil a\u00a0kto ako to vyu\u017eil. Ka\u017ed\u00fd to u\u017e potom subjekt\u00edvne pre\u017e\u00edval. T\u00ed \u010do zostali vo v\u00fdvinovej polohe ako \u017eili na Pitvaro\u0161i, t\u00ed tu jednoducho nesta\u010dili. Boli odk\u00e1zan\u00ed na \u010dosi \u010do u\u017e vlastne neexistovalo, to opustili a\u00a0teraz boli v\u00a0takom pomykove. Najstar\u0161ia gener\u00e1cia \u2013 na\u0161i otcovia, to pre\u017e\u00edvala v\u0161elijako. T\u00fa nov\u00fa perspekt\u00edvu pre ich deti, to si vtedy ani neuvedomovali.\u201c<\/em><\/p>\n Prichod\u00ed len doda\u0165: \u201eStar\u00fd strom sa \u0165a\u017eko presad\u00ed, pretrhli sa korene…\u201c<\/p>\n \u00a0<\/em>\u010co pod\u013ea V\u00e1s zostane zo star\u00e9ho Pitvaro\u0161a?<\/strong><\/p>\n \u201eAko v\u0161etko sa cel\u00fd \u017eivot vyv\u00edja, tak isto sa vyv\u00edjaj\u00fa aj dediny, aj mest\u00e1 aj\u00a0rodiny. To je z\u00e1konit\u00e9, bez toho sa to ned\u00e1. To, \u017ee to postihuje a\u00a0postihlo aj Pitvaro\u0161 je preto samozrejm\u00e9. Na Pitvaro\u0161 pri\u0161li nov\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed mali nov\u00e9 predstavy o\u00a0\u017eivote, nov\u00e9 po\u017eiadavky. Aj ke\u010f nie skokom, ale postupne evolu\u010dne sa t\u00e1 dedina men\u00ed. Napr\u00edklad elektrina. Predt\u00fdm sme ani nevedeli \u010do je to elektrina, my sme mali petrolejky. Prv\u00fd kr\u00e1t som ju videl v\u00a0Senci. To \u010do sme tam zanechali u\u017e nikdy nebude, to je u\u017e archaizmus, tak\u00fd \u010do zostal v n\u00e1s. Ke\u010f som v\u00a0roku \u00a01969 nav\u0161t\u00edvil Pitvaro\u0161, u\u017e mi tam ch\u00fdbala t\u00e1 p\u00f4vodn\u00e1 atmosf\u00e9ra. Tak\u00e1 objekt\u00edvna srde\u010dnos\u0165 t\u00fdch \u013eud\u00ed, navz\u00e1jom sa re\u0161pektovali, spolu\u017eitie bolo tak\u00e9 \u00faprimn\u00e9. Takmer absol\u00fatna istota, \u017ee \u013eudia \u010do \u017eij\u00fa okolo a\u00a0cel\u00e1 dedina bola ako jedna rodina. Niektor\u00ed boli bohat\u0161\u00ed, in\u00ed chudobnej\u0161\u00ed. Boli tam pekn\u00e9 vz\u0165ahy medzi \u013eu\u010fmi. \u013dudia \u010do tam \u017eij\u00fa tvoria kult\u00faru a\u00a0t\u00e1 sa postupne men\u00ed.<\/em><\/p>\n Ja si mysl\u00edm, \u017ee u\u00a0na\u0161ich det\u00ed z\u00a0Pitvaro\u0161a u\u017e nezastane ni\u010d. Na\u0161e deti s\u00fa u\u017e bytostne spojen\u00e9 so Slovenskom a\u00a0to na\u0161e rozpr\u00e1vanie ich niekedy u\u017e ani nebav\u00ed. Pristupuj\u00fa k\u00a0tomu ako k\u00a0nie\u010domu, \u010do ich rodi\u010dia za\u017eili, \u010do u\u017e ve\u013ea kr\u00e1t po\u010duli a\u00a0\u010do si len oni rozpr\u00e1vaj\u00fa. Teraz je in\u00fd \u017eivot, mus\u00edme na to reagova\u0165, na nov\u00e9 udalosti. Star\u00fd svet sa u\u017e asi nikdy nevr\u00e1ti, ani sa nem\u00f4\u017ee vr\u00e1ti\u0165, je to logick\u00fd v\u00fdvoj \u013eudstva ako tak\u00e9ho.\u201c<\/em><\/p>\n <\/p>\n Spomienky na Pitvaro\u0161 Pavol Szuda zachytil komplexne vo svojej grafike s v\u00fdsti\u017en\u00fdm n\u00e1zvom: \u201eSpomienky na rodisko\u201c:<\/em><\/p>\n Ak grafiku \u010d\u00edtame pozorne, n\u00e1jdeme tu typick\u00e9 v\u00fdjavy z\u00a0Pitvaro\u0161a ako: ve\u017ea kostola, kolesov\u00e1 stud\u0148a na n\u00e1mest\u00ed, pitvaro\u0161sk\u00fd dom s\u00a0vn\u00fatorn\u00fdm zariaden\u00edm s popraven\u00fdmi duchnami a\u00a0s\u00a0klb\u00e1sami zavesen\u00fdmi pod strechou, budovu \u0161koly, vahadlov\u00fa stud\u0148u, pitvaro\u0161sk\u00e9 mamovke, sediacu \u017eenu pri tkan\u00ed, bocianie hniezdo, \u00farodn\u00e9 polia ale i\u00a0pretrhnut\u00e9 korene. Do grafiky autor vlo\u017eil aj svoje detstvo. Predov\u0161etk\u00fdm spomienky na mamu s\u00fa ve\u013emi siln\u00e9. Nad pecou vis\u00ed jej obraz a\u00a0na druhom konci grafiky \u2013 v\u00a0pravom dolnom rohu je jej hrob. Pavol, ako mal\u00fd chlapec, sed\u00ed pri peci u\u00a0\u0160vihranov, kde ho v\u017edy s\u00a0l\u00e1skou priv\u00edtali, alebo ako dr\u017e\u00ed v\u00a0ruke kantu a ide po art\u00e9zsku vodu. Za n\u00edm stojace \u017eensk\u00e9 postavy prestavuj\u00fa sestru jej mamy M\u00e1riu \u0160vihranov\u00fa, roden\u00fa Urbanov\u00fa a\u00a0jej dc\u00e9ru Anku \u0160vihranov\u00fa, ktor\u00e1 sa s\u00a0n\u00edm hr\u00e1vala, starala sa o neho a\u00a0najviac mu prir\u00e1stla k\u00a0srdcu.<\/p>\n Na z\u00e1ver \u010dl\u00e1nku prin\u00e1le\u017e\u00ed poskytn\u00fa\u0165 aj uk\u00e1\u017eku jeho tvorby. Fotografie jeho obrazov boli uroben\u00e9 n\u00e1hodne, len na zdokumentovanie r\u00f4znych v\u00fdtvarn\u00fdch \u0161t\u00fdlov a\u00a0techn\u00edk jeho ve\u013emi rozsiahlej umeleckej tvorby.<\/p>\n <\/p>\n Pavol Szuda: Bratislavsk\u00fd hrad, akvarel<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Dev\u00edn, akvarel<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Jese\u0148 v\u00a0Polonin\u00e1ch, olejoma\u013eba<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Pr\u00edroda, olejoma\u013eba<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Michalsk\u00e1 ve\u017ea, akvarel<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Posledn\u00e1 ve\u010dera, grafika<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Bratislava, grafika<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Pitvaro\u0161sk\u00fd dom, akvarel<\/em><\/p>\n Pavol Szuda: Spomienky na Pitvaro\u0161, olejoma\u013eby:<\/em><\/p>\n <\/p>\n Karta na stiahnutie Pavol Szuda<\/a><\/strong><\/p>\n <\/p>\n Autor \u010dl\u00e1nku:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n \n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Po\u010das \u017eivota stretneme a\u00a0spozn\u00e1me mnoho \u013eud\u00ed, tv\u00e1r\u00ed a\u00a0za\u017eijeme mnoh\u00e9 z\u00e1\u017eitky, ale len niektor\u00e9 n\u00e1m zostan\u00fa pevne vryt\u00e9 v\u00a0na\u0161ej pam\u00e4ti. Rovnako len na niektor\u00fdch \u013eud\u00ed si budeme nav\u017edy pam\u00e4ta\u0165. Jedn\u00fdm z\u00a0tak\u00fdchto v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch \u013eud\u00ed bol aj pitvaro\u0161sk\u00fd rod\u00e1k Pavol Szuda. \u010clovek s\u00a0otvorenom mys\u013eou a\u00a0dobr\u00fdm srdcom, ktor\u00fd sa narodil na Pitvaro\u0161i, kde str\u00e1vil aj svoje detstvo ale svoje Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Maliar a grafik Pavol Szuda \u2013 pitvaro\u0161sk\u00fd rod\u00e1k<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2853,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8,5],"tags":[],"class_list":["post-2824","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-presidleni-pitvarosania"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Pavol-Suda.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2824","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2824"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2824\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2861,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2824\/revisions\/2861"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2853"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2824"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2824"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2824"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/Szuda-svadobna.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n