{"id":2913,"date":"2022-09-22T19:10:12","date_gmt":"2022-09-22T17:10:12","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=2913"},"modified":"2022-09-23T20:27:25","modified_gmt":"2022-09-23T18:27:25","slug":"vybrane-obrazy-zo-zivota-na-pitvarosi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=2913","title":{"rendered":"Vybran\u00e9 obrazy zo \u017eivota na Pitvaro\u0161i"},"content":{"rendered":"

Ak\u00fd bol vlastne vo\u013eakedy Pitvaro\u0161? Najlep\u0161\u00edm zdrojom, \u017eia\u013e dnes u\u017e ve\u013emi vz\u00e1cnym, s\u00fa spomienky pam\u00e4tn\u00edkov \u2013 star\u00fdch Pitvaro\u0161anov, ktor\u00ed obraz Pitvaro\u0161a a\u00a0\u017eivot Pitvaro\u0161anov zachyten\u00fd na star\u00fdch fotografiach vedia o\u017eivi\u0165 svojimi spomienkami a\u00a0pr\u00edbehmi. Ka\u017ed\u00fd jeden pr\u00edbeh, ka\u017ed\u00e1 jedna spomienka \u010di fotografia svojim k\u00faskom sklad\u00e1 obraz \u017eivota na Pitvaro\u0161i. Ako jednotliv\u00e9 k\u00fasky do mozaiky, ktor\u00e9 spolu do seba zapadaj\u00fa a\u00a0spr\u00edtom\u0148uj\u00fa tak duch star\u00e9ho Pitvaro\u0161a t\u00fdm, ktor\u00ed ho u\u017e neza\u017eili. Na str\u00e1nke www.pitvaros.sk<\/a> je z\u00e1merom prin\u00e1\u0161a\u0165 nielen p\u00f4vodn\u00e9 spomienky a\u00a0fotografie ale aj poda\u0165 star\u00e9 veci v\u00a0novom \u0161ate a\u00a0o\u017eivi\u0165 minulos\u0165 i nov\u00fdm, netradi\u010dnej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom.<\/p>\n

Nechajme teda o\u017eivi\u0165 star\u00e9 fotografie a\u00a0pribl\u00ed\u017eme si aspo\u0148 stru\u010dne niektor\u00e9 obrazy zo \u017eivota na Pitvaro\u0161i prostredn\u00edctvom po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch vyobrazen\u00ed \u017eivota a\u00a0udalost\u00ed, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzali v\u00a0minulosti Pitvaro\u0161anov. Po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 vizualiz\u00e1cie predstavuj\u00fa podobu Pitvaro\u0161a v\u00a040-tych rokoch 20. storo\u010dia a jednotliv\u00e9 sc\u00e9ny s\u00fa pr\u00edkladom \u017eivota v\u00a0tejto obci. Vo vizualiz\u00e1ci\u00e1ch boli pou\u017eit\u00e9 v\u00fdrezy zo star\u00fdch fotografi\u00ed. Na fotografi\u00e1ch s\u00fa Pitvaro\u0161ania, tak ako ich zachytil fotograf. Jednotliv\u00e9 vizualiz\u00e1cie, i\u00a0\u010fal\u0161ie nezverejnen\u00e9, s\u00fa prepojen\u00e9 do videa, ktor\u00e9 je na DVD pr\u00edlohou publik\u00e1cie Pitvaro\u0161 na star\u00fdch fotografi\u00e1ch<\/em>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Pitvaro\u0161<\/strong><\/p>\n

\u010carovn\u00fd svet star\u00fdch poh\u013eadn\u00edc miestami a\u017e romanticky vykres\u013euje ulice, stavby a atmosf\u00e9ru star\u00fdch \u010dasov vidieckych obc\u00ed a meste\u010diek. Pitvaro\u0161 nebol v\u00fdnimkou. Dlh\u00e9 rovn\u00e9 ulice, husto posiate alejami stromov lemovali rady preva\u017ene nabielo okalen\u00fdch domov. S dvoma mal\u00fdmi dreven\u00fdmi okenicami\u00a0 a \u0161t\u00edtom do ulice vytv\u00e1rali \u0161pecifick\u00fd kolorit dolnozemskej obce Pitvaro\u0161. Pitvaro\u0161ania boli hrd\u00ed na ve\u013ekoryso a priamo vymeran\u00e9 ulice z ktor\u00fdch sa dalo dovidie\u0165 z jedn\u00e9ho konca na druh\u00fd. Pam\u00e4tn\u00edci sa vo svojich spomienkach i dnes po nich prech\u00e1dzaj\u00fa a spom\u00ednaj\u00fa, kto mal ak\u00fd dom a ak\u00fd gazda tam b\u00fdval. Do dediny zo \u0161tyroch svetov\u00fdch str\u00e1n vstupovali dlh\u00e9 rovn\u00e9 ulice lemovan\u00e9 bielymi p\u00e4tn\u00edkmi, alejami ag\u00e1tov a\u00a0dreven\u00fdmi st\u013apmi podopieraj\u00face telef\u00f3nne vedenie tiahnuce sa naprie\u010d obcou. Hlavn\u00fdmi tepnami prech\u00e1dzaj\u00facimi Pitvaro\u0161om boli Medzovsk\u00e1 ulica a\u00a0Ve\u013ek\u00e1 ulica (dnes Mez\u00f6hegyesi u. a\u00a0Kossuth Lajos u.). Nespevnen\u00e9 ulice boli \u010dist\u00e9 a\u00a0vyzametan\u00e9, lemovan\u00e9 z\u00a0oboch str\u00e1n z\u00e1stavbou domov s hlbok\u00fdmi jarkami a\u00a0vysaden\u00fdmi ag\u00e1tmi. Jednoliatos\u0165 radov bielych domov preru\u0161ovali farebn\u00e9 fas\u00e1dy domov. Vyhladen\u00e9 fas\u00e1dy sa striedali s\u00a0ozdobn\u00fdmi mot\u00edvmi na omietkach. Honosnej\u0161\u00edch a\u00a0bohato zdoben\u00fdch domov bolo poskromne. Z\u00a0pravidelne opakuj\u00facej sa z\u00e1stavby \u0161t\u00edtov\u00fdch domov sa vyn\u00edmali domy v\u00a0tvare L – \u201ena uh\u013ee<\/em>\u201c. Vyp\u013a\u0148ali ro\u017en\u00e9 priestory medzi ulicami. \u010casto sl\u00fa\u017eili na obchod alebo slu\u017eby.<\/p>\n

Centrum \u017eivota Pitvaro\u0161a sa s\u00fastre\u010fovalo v\u00a0okol\u00ed evanjelick\u00e9ho kostola. Tu boli s\u00fastreden\u00e9 i\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie objekty v\u00a0obci \u2013 obecn\u00fd dom, art\u00e9zska stud\u0148a na koleso, \u0161kola, \u0161k\u00f4lka, trhovisko, star\u00e1 cirkevn\u00e1 \u0161kola, k\u00fasok \u010falej po\u0161ta, modliteb\u0148a apo\u0161tolov, lek\u00e1re\u0148 a\u00a0ve\u013ek\u00e1 kr\u010dma. Pr\u00e1ve vyobrazenia t\u00fdchto budov a\u00a0obchodov sa opakovali na star\u00fdch poh\u013eadniciach. Naj\u010dastej\u0161\u00edm n\u00e1metom pitvaro\u0161sk\u00fdch poh\u013eadn\u00edc bol evanjelick\u00fd kostol, ktor\u00fd je i\u00a0dnes v\u010faka svojej mohutnosti a\u00a0jedine\u010dn\u00e9mu architektonick\u00e9mu spracovaniu dominantou obce. Ke\u010f cestujete na Pitvaro\u0161, prv\u00e9, \u010do z dia\u013eky uvid\u00edte je pr\u00e1ve hrd\u00e1 ve\u017ea kostola.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Centrum Pitvaro\u0161a<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Panor\u00e1ma Pitvaro\u0161a<\/em><\/p>\n

Dom<\/strong><\/p>\n

Dom okrem pr\u00edbytku symbolizuje rodisko, spomienky na detstvo, mlados\u0165, dedi\u010dstvo predkov a\u00a0kult\u00faru bytia. Ako rodisko m\u00e1 ka\u017ed\u00fd len jedno, tak i\u00a0spomienky na dom boli a\u00a0s\u00fa v\u017edy jedine\u010dn\u00e9. Dom bol na fotografi\u00e1ch \u010dasto z\u00e1ti\u0161\u00edm \u017eitia, pr\u00e1ce, osl\u00e1v i\u00a0l\u00fa\u010denia so zosnul\u00fdm. Predstavoval miesto radost\u00ed i\u00a0tr\u00e1penia Pitvaro\u0161anov. Na Pitvaro\u0161i sa nefotografovalo \u010dasto, ale azda v\u00a0ka\u017edom rodinnom albume sa n\u00e1jde fotografia rodiny stojacej pred svojim domom. Preto i\u00a0posledn\u00e1 fotografia pred pres\u00eddlen\u00edm do novej vlasti bola pr\u00e1ve pred vlastn\u00fdm domov. Fotografovanie a\u00a0fotografie interi\u00e9rov domov bolo v\u0161ak vz\u00e1cnos\u0165ou. Dom bol obrazom nielen bohatstva a\u00a0postavenia svojho majite\u013ea ale pod\u013ea \u010distoty a\u00a0poriadku domu a\u00a0dvora sa dalo ur\u010di\u0165 ak\u00fd gazda a\u00a0ak\u00e1 gazdin\u00e1 v\u00a0\u0148om b\u00fdvaj\u00fa. Jednoposchodov\u00e9 domy boli z\u00a0nep\u00e1lenej tehly alebo z\u00a0vyb\u00edjan\u00fdch m\u00farov. Sedlov\u00e1 strecha, bola pokryt\u00e1 najprv trstinou, nesk\u00f4r \u0161kridlami. Stavali z\u00a0materi\u00e1lov, ktor\u00e9 im dolnozemsk\u00e1 rovina poskytovala. Domy naj\u010dastej\u0161ie natierali na bielo v\u00e1pnom. Niektor\u00e9 fas\u00e1dy zdobili dekorat\u00edvne prvky. \u0160t\u00edty s\u00a0povalov\u00fdmi otvormi b\u00fdvali zdoben\u00e9 geometrick\u00fdm alebo rastlinn\u00fdm mot\u00edvom. K\u00a0domu boli pristavan\u00e9 hospod\u00e1rske \u010dasti s\u00a0dom\u00e1cimi zvieratami. \u0164a\u017eiskom bol ro\u013en\u00edcky dvor, ktor\u00fd musel poskytova\u0165 rodine priestor nielen na b\u00fdvanie, ale i\u00a0na vykon\u00e1vanie najrozli\u010dnej\u0161\u00edch hospod\u00e1rskych \u010dinnost\u00ed. Prirodzenou nevyhnutnos\u0165ou bola sebesta\u010dnos\u0165 a\u00a0samoz\u00e1sobovanie rodiny. Nejeden dom skr\u00fdva v\u00a0sebe pohnut\u00e9 osudy svojich obyvate\u013eov. Pr\u00edbehy \u013eud\u00ed z\u00a0\u010diernobielych fotografii a\u00a0ich \u017eivoty pozna\u010den\u00e9 tvrdou pr\u00e1cou, vojnou, pres\u00eddlen\u00edm ale i\u00a0duchovnou \u010distotou a\u00a0kr\u00e1sou ka\u017edodenn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch okamihov.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Tradi\u010dn\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd dom<\/em><\/p>\n

Na Pitvaro\u0161i sa vst\u00e1valo skoro r\u00e1no. Bolo treba postara\u0165 sa o dom\u00e1ce hospod\u00e1rstvo a\u00a0nak\u0155mi\u0165 dom\u00e1ce zvierat\u00e1. Rodinn\u00fd \u017eivot spojen\u00fd so v\u0161etk\u00fdmi povinnos\u0165ami a\u00a0pr\u00e1cami za\u010d\u00ednal u\u017e od r\u00e1na.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

R\u00e1no na Pitvaro\u0161i<\/em><\/p>\n

Kraviari a\u00a0kan\u00e1si<\/strong><\/p>\n

R\u00e1no sa ulicami Pitvaro\u0161a oz\u00fdvalo pukanie karik\u00e1\u0161ov. To kraviari oznamovali \u013eu\u010fom, aby prichystali a\u00a0vypustili svoje kravy na ulicu, kde ich u\u017e \u010dakali. Predt\u00fdm ich bolo treba napoji\u0165, u\u010desa\u0165 a umy\u0165 chvost. Kravy sa dojili r\u00e1no a ve\u010der. P\u00e1s\u0165 sa za\u010d\u00ednalo r\u00e1no o \u0161iestej, so skracovan\u00edm dn\u00ed sa chodievalo nesk\u00f4r. P\u00e1slo sa do \u0161iestej. Kraviari pre\u0161li ulicami a pred cintor\u00ednom po\u010dkali na ostatn\u00e9 kravy. Na okrajoch st\u00e1da museli merkova\u0165, aby kravy nezr\u00fatili m\u00fariky z\u00e1hrad alebo aby nezbehli do obilia. Pri pasen\u00ed im pom\u00e1hali psi. Po zhroma\u017eden\u00ed v\u0161etk\u00fdch kr\u00e1v, \u0161lo st\u00e1do na kravsk\u00fa pa\u017ei\u0165. Po napasen\u00ed kr\u00e1v sa i\u0161lo sp\u00e4\u0165 do obce. \u0160lo sa dvoma smermi: po Medzovskej ceste a po Kostolnej ulici. Zastavili sa pri Malej, Ve\u013ekej a Tretej ulici, kde sa kravy sam\u00e9 oddelili a i\u0161li domov. Ka\u017ed\u00e1 vedela, kam m\u00e1 \u00eds\u0165 a pred domom zahu\u010dala. Niekedy sa stalo, \u017ee sa krava zat\u00falala. Ak gazdovi krava nepri\u0161la domov, kraviari ju museli h\u013eada\u0165.<\/p>\n

Na Pitvaro\u0161i bolo pred druhou svetovou vojnou 200 a\u017e 300 kr\u00e1v a 4 b\u00fdci. Kravy sa chovali nielen kv\u00f4li m\u00e4su a mlieku, ale aj kv\u00f4li hnoju. Kravy p\u00e1sli kraviari. Kraviarov volili rovnako ako obecn\u00fdch \u010dejsov. \u013dudia sa zi\u0161li v obecnom dome, v \u201epr\u00e1vnej chi\u017ei\u201c<\/em>. Volili ich pred nov\u00fdm rokom, hlasovan\u00edm. Kraviari dost\u00e1vali \u201ekraviarske listy“ – ka\u017ed\u00fd majite\u013e kravy ho doniesol kraviarovi. Boli na \u0148om po\u010dty a typ kr\u00e1v. Ten nesk\u00f4r odovzdali do obecn\u00e9ho domu, preto\u017ee u\u017e po t\u00fd\u017edni poznali v\u0161etky kravy. Ka\u017ed\u00e1 mala svoje meno (Straka, \u017dofa, R\u00f3\u017ea, Borca, Jul\u010da) a na\u0148ho po\u010d\u00favala. Vlastn\u00edk kravy platil da\u0148 obecn\u00e9mu domu. Platilo sa, aj ke\u010f bola te\u013en\u00e1 krava, alebo ke\u010f bol b\u00fdk pripusten\u00fd na kravu. Kraviari dost\u00e1vali pl\u00e1cu od \u013eud\u00ed. Chodili ju vybera\u0165 z domu do domu, raz do roka, oby\u010dajne na Tur\u00edce. Bolo to pribli\u017ene 1 peng\u0151 za kus alebo 5 litrov obilia na kravu. Na 1 kravu dost\u00e1vali aj slaninu, chlieb a b\u00f4b. Namiesto chleba podaktor\u00ed d\u00e1vali m\u00faku. P\u00e1s\u0165 kravy sa za\u010d\u00ednalo 1. m\u00e1ja. Na pastvu sa vyh\u00e1\u0148alo ka\u017ed\u00fd de\u0148, aj v da\u017edi. P\u00e1slo sa a\u017e do Martina, 11. novembra. Ke\u010f u\u017e boli bik\u00e1<\/em> v\u00e4\u010d\u0161ie, nechodili von a boli zavret\u00e9 v ohrade, v obecnom dome\u00a0 na Kostolnej ulici. Pasenie kr\u00e1v na pa\u017eiti na Pitvaro\u0161i postupne zanikalo po kolektiviz\u00e1cii v roku 1948. T\u00fdm z Pitvaro\u0161a odi\u0161la \u010fal\u0161ia \u010das\u0165 jeho dlhoro\u010dn\u00e9ho koloritu.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Kraviari zbieraj\u00fa kravy z\u00a0domov<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Kravsk\u00e1 pa\u017ei\u0165<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pasenie kr\u00e1v na kravskej pa\u017eiti<\/em><\/p>\n

R\u00e1no sa vyh\u00e1\u0148ali na pa\u0161u nielen kravy ale aj o\u0161\u00edpan\u00e9. S\u00a0nimi sa chodilo na svinsk\u00fd \u0148om\u00e1\u0161<\/em> (priestor od Pitvaro\u0161a smerom na Ambr\u00f3zfalvu). P\u00e1sli sa od piatej r\u00e1no do piatej ve\u010der. Pastieri sv\u00ed\u0148 sa volali kan\u00e1si. Za edon \u010das bol kan\u00e1som \u0160ramo, Ma\u010far, Ondrej Kone\u010dn\u00edk, J\u00e1n Ku\u010da, Martin Garaj a\u00a0Pavel Tich\u00e1k. Obec mali rozdelen\u00fa po uliciach. Mali dlh\u00fd bi\u010d s\u00a0kr\u00e1tkym poriskom – karik\u00e1\u0161 a tr\u00faby. Kan\u00e1si chodili von po cel\u00fd rok, okrem dn\u00ed, ke\u010f bola pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1 zima alebo bolo ve\u013ea snehu.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pasenie o\u0161\u00edpan\u00fdch na \u0148om\u00e1\u0161i<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Svinsk\u00fd \u0148om\u00e1\u0161<\/em><\/p>\n

Pr\u00e1ce na poli, pri robote<\/strong><\/p>\n

Vznik obce bol od prvopo\u010diatku \u00fazko spojen\u00fd s\u00a0p\u00f4dou. Prv\u00ed osadn\u00edci pri\u0161li na pitvaro\u0161sk\u00fa pustu so snahou obr\u00e1ba\u0165 a z\u00farodni\u0165 opusten\u00fd chot\u00e1r. P\u00f4da d\u00e1vala \u013eu\u010fom \u017eivobytie vyk\u00fapen\u00e9 tvrdou pr\u00e1cou. Bola ich druh\u00fdm domovom. Miestom, kde tr\u00e1vili po\u010das roka v\u00e4\u010d\u0161inu dn\u00ed. Mozo\u013enat\u00e9 ruky star\u00fdch gazdov odovzd\u00e1vali sk\u00fasenosti mlad\u00fdm. Stvrdnut\u00e9 dlane Pitvaro\u0161anov ostro kontrastovali s\u00a0ich m\u00e4kk\u00fdm a\u00a0dobr\u00fdm srdcom.<\/p>\n

\u017divot Pitvaro\u0161anov bol nielen bytostne sp\u00e4t\u00fd s\u00a0p\u00f4dou, ale pr\u00e1cam na poli podria\u010fovali i\u00a0svoj osobn\u00fd \u017eivot a\u00a0rodinn\u00e9 udalosti. Do pr\u00e1c na poli a\u00a0okolo dom\u00e1ceho hospod\u00e1rstva sa zap\u00e1jali u\u017e od\u00a0mlad\u00e9ho veku. Deti na strnisk\u00e1ch p\u00e1sli husi a na okolit\u00fdch pa\u017eitiach kravy a o\u0161\u00edpan\u00e9. T\u00ed star\u0161\u00ed pom\u00e1hali rodi\u010dom pri okop\u00e1van\u00ed, \u017eatve a\u00a0aj pri ml\u00e1\u0165a\u010dke. Pr\u00edchod ml\u00e1\u0165a\u010dky do dvora domu bola ve\u013ek\u00e1 udalos\u0165. V\u00a0\u010dase \u017eatvy sa obcou od skor\u00e9ho r\u00e1na rozliehalo hu\u010danie a\u00a0prach parn\u00fdch a\u00a0nesk\u00f4r motorom poh\u00e1\u0148an\u00fdch ma\u0161\u00edn. Boli pomocn\u00edkmi, ale i\u00a0ob\u013e\u00faben\u00fdm z\u00e1ti\u0161\u00edm pracovn\u00e9ho \u017eivota Pitvaro\u0161anov na star\u00fdch fotografi\u00e1ch. Mal\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r neposkytoval dostatok pr\u00e1ce pre v\u0161etk\u00fdch jeho obyvate\u013eov. Mnoh\u00ed v\u00a0lete odch\u00e1dzali za robotou do okolit\u00fdch chot\u00e1rov.\u00a0 \u010cast\u00e9 s\u00fa fotografie stojacich n\u00e1jomn\u00fdch pracovn\u00edkov (\u201enaps\u00e1mo\u0161ov<\/em>\u201c) s\u00a0hrub\u00fdm chlebom v\u00a0ruke, \u201ekantou\u201c<\/em> \u010distej vody a\u00a0od slnka op\u00e1lenou, ale usmiatou tv\u00e1rou.<\/p>\n

Ani po rokoch z\u00a0vyblednut\u00fdch star\u00fdch fotografi\u00ed nevymizli usmievav\u00e9 poh\u013eady \u013eud\u00ed zachyten\u00fdch pri robote. Fotografovali sa najm\u00e4 v\u00a0kolekt\u00edvoch, individu\u00e1lnych post\u00e1v bolo m\u00e1lo. I\u00a0v\u00a0tom sa odr\u00e1\u017ea siln\u00fd spolo\u010densk\u00fd duch Pitvaro\u0161anov a\u00a0ich vz\u00e1jomn\u00e1 s\u00fadr\u017enos\u0165. Pitvaro\u0161 bol ako jedno ve\u013ek\u00e9 spolo\u010denstvo. Bol miestom, kde si \u013eudia navz\u00e1jom pom\u00e1hali, a kde bol dobr\u00fd sused tou najlep\u0161ou rodinou.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pr\u00e1ca na poli<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Fotenie pri ml\u00e1\u0165a\u010dke<\/em><\/p>\n

S\u00e1la\u0161e<\/strong><\/p>\n

V\u00a0s\u00favislosti s\u00a0po\u013enohospod\u00e1rskou \u010dinnos\u0165ou vznikali na Dolnej zemi aj nov\u00e9 formy rozpt\u00fdlen\u00e9ho os\u00eddlenia \u2013 s\u00e1la\u0161e<\/em>. Hospod\u00e1ri kr\u00e1tko po usaden\u00ed sa na svojich poddansk\u00fdch usadlostiach zistili, \u017ee sa nevyplat\u00ed za zemou vzdialenou \u010dasto 4 a\u017e 5 km od domu chodi\u0165 ka\u017ed\u00fd ve\u010der na voze a\u00a0druh\u00e9 r\u00e1no sa vraca\u0165. Preto si robili spo\u010diatku iba jednoduch\u00e9, do zeme zapusten\u00e9 obydlia vonku v\u00a0poli, aby boli chr\u00e1nen\u00ed pred nepriaz\u0148ou po\u010dasia, pr\u00edpadne aby tam v\u00a0obdob\u00ed pr\u00e1c mohli nocova\u0165. S\u00e1la\u0161 bol tichou o\u00e1zou, obklopenou zvlnen\u00fdmi l\u00e1nmi obilia a\u00a0in\u00fdmi plodinami. Spo\u010diatku sa tam \u013eudia zdr\u017eiavali iba v\u00a0lete, postupne krmivo, ma\u0161tale a\u00a0ich zariadenie premiestnili na s\u00e1la\u0161 a\u00a0za\u010dali tam aj b\u00fdva\u0165. S\u00e1la\u0161 tvorila obytn\u00e1 budova s\u00a0hospod\u00e1rskou \u010das\u0165ou, ohraden\u00e1 dreven\u00fdm plotom. Uprostred dvora st\u00e1la v\u00e1hadlov\u00e1 stud\u0148a. Objemn\u00fdmi dreven\u00fdmi vedrami z\u00a0nej vy\u0165ahovali vodu, potrebn\u00fa na varenie, pitie a\u00a0pre statok. Zo statku sa chovali kravy, bravy,\u00a0hydina a\u00a0kone. Chot\u00e1r\u00a0 Pitvaro\u0161a nebol ve\u013ek\u00fd, a\u00a0tak tam neboli s\u00e1la\u0161e, av\u0161ak Pitvaro\u0161ania b\u00fdvali aj robili na okolit\u00fdch s\u00e1la\u0161och susedn\u00fdch obc\u00ed. Niektor\u00ed mali svoje domy aj v Pitvaro\u0161i a d\u00e1vali ich do n\u00e1jmu. Na z\u00e1bavy, do kostola a\u00a0do \u0161koly chodievali do okolit\u00fdch obc\u00ed. \u017divot na s\u00e1la\u0161och<\/em> d\u00e1val \u013eu\u010fom v\u00e4\u010d\u0161iu n\u00e1rodn\u00fa slobodu.<\/p>\n

\"\"<\/a>\u00a0<\/strong>Momentka zo \u017eivota na s\u00e1la\u0161i<\/em><\/p>\n

Povolania a\u00a0remesl\u00e1<\/strong><\/p>\n

Hoci bol Pitvaro\u0161 v\u00fdrazne po\u013enohospod\u00e1rskou obcou, nieko\u013eko obyvate\u013eov sa venovalo remesl\u00e1m, \u010dasto poloprofesion\u00e1lne alebo \u00faro\u010diac znalosti, ktor\u00e9 z\u00edskali zru\u010dnos\u0165ou a\u00a0praxou. Aj ke\u010f pre v\u00e4\u010d\u0161inu Pitvaro\u0161anov bol zdroj ob\u017eivy naviazan\u00fd na po\u013enohospod\u00e1rstvo, pre mnoh\u00fdch bola mo\u017enos\u0165 pr\u00e1ce v\u00a0inom odvetv\u00ed v\u00edtan\u00fdm pr\u00edspevkom do rodinn\u00e9ho rozpo\u010dtu. Medzi roz\u0161\u00edren\u00e9 remesl\u00e1 patrili na Pitvaro\u0161i obuvn\u00edci – \u0161ustri<\/em>, ktor\u00ed sa zdru\u017eovali vo viacer\u00fdch diel\u0148ach, kde pracovali spolu s\u00a0u\u010d\u0148ami. Obuvn\u00edcke dielne v\u00a040. rokoch 20. storo\u010dia vlastnili napr\u00edklad: Juraj Miklovic, Pavel N\u00e9met alebo Michal Feje\u0161.<\/p>\n

Niektor\u00ed Pitvaro\u0161ania sa venovali aj tes\u00e1rstvu (napr. Michal T\u00f3th), stol\u00e1rstvu (napr. J\u00e1n Szatler), vyr\u00e1bali metly (\u0160tefan Lind\u00e1k), vlastnili kov\u00e1\u010dsku vyh\u0148u, pracovali ako obchodn\u00edci s\u00a0rozli\u010dn\u00fdm tovarom alebo napr\u00edklad vyr\u00e1bali s\u00f3du (Juraj Kr\u00e1lik, Adam \u0160ebok), \u010di pracovali v\u00a0mlyne (napr\u00edklad \u0160tefan Konco\u0161 a\u00a0Franti\u0161ek Em\u0151di). Medzi miestnymi remeseln\u00edkmi boli aj kraj\u010d\u00edri (napr. \u0160tefan Za\u0165ko, Michal Urban\u010dok, Juraj Hod\u00e1k), holi\u010di (napr\u00edklad Alexander G\u00e9mesi, Franti\u0161ek \u0160umer, J\u00e1n Majo). Aj ke\u010f v\u00e4\u010d\u0161ina remesiel a\u00a0povolan\u00ed bola v\u00fdlu\u010dne v\u00a0ruk\u00e1ch mu\u017eov, niektor\u00e9 \u017eeny sa venovali v\u00fdrobe cukr\u00e1rskych v\u00fdrobkov (Katar\u00edna Krn\u00e1\u010dov\u00e1), pr\u00edpadne trhovn\u00edctvu (napr\u00edklad Judita \u0160u\u013eanov\u00e1) a\u00a0kraj\u010d\u00edrstvu (Zuzana Kov\u00e1csov\u00e1).<\/p>\n

V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu zohr\u00e1vali aj funkcion\u00e1ri obce, ktor\u00fdch predstavovali napr. richt\u00e1ri, not\u00e1ri, sudcovia z\u00a0\u013eudu, spr\u00e1vcovia mlyna, \u010di in\u00e9ho obecn\u00e9ho majetku, pr\u00edsa\u017en\u00ed, \u010di p\u00f4rodn\u00e9 babice. Aj Pitvaro\u0161 tak bohatstvom rozvoja lok\u00e1lnych nepo\u013enohospod\u00e1rskych remesiel pouk\u00e1zal na \u017eivotaschopnos\u0165 a\u00a0umnos\u0165 jeho obyvate\u013eov pri rie\u0161en\u00ed takmer ka\u017edodenn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch v\u00fdziev.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pred obchodom na Medzovskej ulici<\/em><\/p>\n

Mlyn<\/strong><\/p>\n

Prv\u00fd mlyn v\u00a0obci postavili v roku 1823 pri ceste smerom na Albert. Bol na konsk\u00fd pohon, o\u00a06 rokov sa pridelilo aj druh\u00e9 koleso ku mlynu. V roku 1840 bol postaven\u00fd v\u00a0obci druh\u00fd mlyn \u2013 cirkevn\u00fd, tam kde st\u00e1la N\u00e9blich kr\u010dma (\u010d\u00edslo domu 290). Mlyny boli pokryt\u00e9 \u0161ind\u013eom. S\u00fa\u010das\u0165ou mlyna bol aj mlyn\u00e1rov byt, izba, kuchy\u0148a, komora a\u00a0ma\u0161ta\u013e. V roku 1850 postavili tret\u00ed – obecn\u00fd mlyn (\u010d\u00edslo domu 227). Mlyny boli spo\u010diatku na konsk\u00fd a vetern\u00fd pohon, nesk\u00f4r boli poh\u00e1\u0148an\u00e9 parou. V polovici 20. storo\u010dia bol najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm \u201eEm\u00f4dyho mlyn“. Ferencz Em\u00f4dy pri\u0161iel do obce v roku 1894. So stavbou mu pom\u00e1hali Pavel N\u00e9met a Juraj Roho\u0161ka. V rukopise Michal Hud\u00e1k uv\u00e1dza, \u017ee sa presne nevie, kedy bol mlyn postaven\u00fd. Uva\u017euje, \u010di tento parn\u00fd mlyn (ktor\u00fd mimochodom dvakr\u00e1t vyhorel) nie je prestavan\u00fd a roz\u0161\u00edren\u00fd obecn\u00fd mlyn z roku 1850. Pri prestavbe sa namontoval siln\u00fd parn\u00fd stroj s dvoma ve\u013ek\u00fdmi kolesami na poh\u00e1\u0148ame mlyna. \u010eal\u0161ia prestavba, v roku 1936, zmenila parn\u00fd pohon na motorov\u00fd. U\u017e\u00a0nepou\u017e\u00edvan\u00fd kom\u00edn bol nesk\u00f4r zb\u00faran\u00fd. Mlyn bol vo vlastn\u00edctve Franti\u0161ka Em\u00f4dyho a \u0160tefana Konco\u0161a (bohat\u00fd gazda zo Slovensk\u00e9ho Koml\u00f3\u0161a, zahynul na fronte). Pracovali v \u0148om \u0161tyria robotn\u00edci. Mleli obylie obyvate\u013eom Pitvaro\u0161a, Albertu a Ambrovze. Aj Slov\u00e1ci, \u017eij\u00faci na nadlack\u00fdch \u00fahoroch, sem nosili svoje obilie na zomletie. V mlyne pracovali v 40. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia \u0160tefan Maglock\u00fd, J\u00e1n Lovci a Jozef Polg\u00e1r. Mal\u00fd mlyn, \u0161rotovn\u00edk – dar\u00e1\u013eov <\/em>mal vo svojej s\u00fdpke aj J\u00e1n \u0160trbka. Dar\u00e1\u013eov <\/em>bol motorov\u00fd, stroj poh\u00e1\u0148al motor na benz\u00edn. Budova mlyna\u00a0 na albertskej ceste bola v\u00a0minulosti nieko\u013ekokr\u00e1t prestavovan\u00e1, zachovala sa v\u0161ak dodnes. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je s\u00fa\u010das\u0165ou po\u013enohospod\u00e1rskeho are\u00e1lu.<\/p>\n

\"\"<\/a>\u00a0<\/strong>Pitvaro\u0161sk\u00fd mlyn<\/em><\/p>\n

Ve\u013ek\u00e1 kr\u010dma<\/strong><\/p>\n

Kr\u010dmu na roku Ve\u013ekej (Kossuth Lajos utca) a\u00a0Medzovskej ulice (Mez\u0151hegyesi utca) Pitvaro\u0161ania naz\u00fdvali \u201eve\u013ek\u00e1\u201c. Isto preto, \u017ee bola hlavnou a\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou spolo\u010denskou miestnos\u0165ou a\u00a0z\u00e1rove\u0148 i\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou kr\u010dmou na Pitvaro\u0161i. Bola postaven\u00e1 v\u00a0roku 1852, na rohu dvoch hlavn\u00fdch komunik\u00e1ci\u00ed pret\u00ednaj\u00facich Pitvaro\u0161. Spolu s\u00a0evanjelick\u00fdm kostolom bola naj\u010dastej\u0161\u00edm n\u00e1metom star\u00fdch poh\u013eadn\u00edc obce. Kr\u010dma bola nielen miestom pop\u00edjania, z\u00e1bavy, ale i\u00a0miestom konania svadieb a\u00a0divadiel. Divadeln\u00edci vystupovali na vyv\u00fd\u0161enom p\u00f3diu v\u00a0s\u00e1le. Ke\u010f bolo pekn\u00e9 po\u010dasie, divadeln\u00e9 predstavenia sa konali aj na dvore kr\u010dmy. Kulisou bola na dreve zavesen\u00e1 poma\u013eovan\u00e1 plachta. Vo dvore kr\u010dmy bola i kryt\u00e1 kolkov\u00e1 dr\u00e1ha. Prv\u00fdm kr\u010dm\u00e1rom bol Vencel Margraf, p\u00f4vodom z \u010ciech. Na kr\u010dmu sa v\u00a0roku 1870 s\u0165a\u017euje pitvaro\u0161sk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r Pavel Kore\u0148 slovami: \u201eNem\u00f4\u017eem sa u\u017e \u010falej pozera\u0165 na to, \u017ee pr\u00edbytok satana – kr\u010dma – je kraj\u0161\u00ed ako chr\u00e1m Bo\u017e\u00ed v obci, ost\u00fdcham sa za to, \u017ee 26 rokov \u017eiada na\u0161a obec Komoru o pomoc pri v\u00fdstavbe kostola,… Ak Komora pokladala za svoju povinnos\u0165 \u013eud zaopatri\u0165 kr\u010dmou … nech postav\u00ed- ak vie – chr\u00e1m Bo\u017e\u00ed.“ <\/em>S istou mierou nadh\u013eadu m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee ve\u013ek\u00e1 kr\u010dma bola ale i miestom, kde vznikla prv\u00e1 dychov\u00e1 skupina na Pitvaro\u0161i. Pri ve\u010dern\u00fdch posedeniach sa tam zi\u0161li truba\u010di, ktor\u00ed sa okolo roku 1883 zoskupili v dychovej hudbe. Jej \u010dlenovia sa za\u010dali sch\u00e1dza\u0165 v dom\u00e1cnostiach a nacvi\u010dova\u0165 reperto\u00e1r. Hr\u00e1vali na svadb\u00e1ch a z\u00e1bav\u00e1ch, a \u010doskoro sa o nich dozvedeli aj v in\u00fdch obciach. V\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed patrila ve\u013ek\u00e1 kr\u010dma potravinov\u00e9mu dru\u017estvu Hangya. Koncom tridsiatych rokov boli na Pitvaro\u0161i tri kr\u010dmy. V\u0161etky st\u00e1li na Medzovskej ceste. Jedna patrila dru\u017estvu Hangya (ve\u013ek\u00e1 kr\u010dma), druh\u00e1 bratom N\u00e9belovcom (na rohu Mezovskej a Tretej ulice) a tretia Michalovi Kurucovi. Po roku 1947 sl\u00fa\u017eila ve\u013ek\u00e1 kr\u010dma aj ako cukr\u00e1re\u0148. N\u00e1stupom socializmu v Ma\u010farsku pri\u0161lo k zo\u0161t\u00e1tneniu obchodov a prev\u00e1dzok. Koncom 20. storo\u010dia sa budovy obchodov dostali op\u00e4\u0165 do s\u00fakromn\u00fdch r\u00fak. Nie v\u0161etky plnia dnes u\u017e svoj p\u00f4vodn\u00fd \u00fa\u010del. Budova ve\u013ekej kr\u010dmy je v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti zatvoren\u00e1 a\u00a0\u010dak\u00e1 na svoje nov\u00e9 vyu\u017eitie.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pred ve\u013ekou kr\u010dmou<\/em><\/p>\n

\u0160kola<\/strong><\/p>\n

Budovy cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l boli na Pitvaro\u0161i star\u00e9, postaven\u00e9 z nab\u00edjanej hliny. Podmienky, v ak\u00fdch sa vyu\u010dovalo v preplnen\u00fdch triedach, neboli vyhovuj\u00face. 10. augusta 1910 Pitvaro\u0161 nav\u0161t\u00edvil \u0161k\u00f4ldozorca cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l. \u017diadal postavi\u0165 nov\u00fa \u0161kolu, preto\u017ee pitvaro\u0161sk\u00e1 \u0161kola je vo ve\u013emi zlom stave a nebezpe\u010dn\u00e1 pre \u0161kol\u00e1kov. Inak d\u00e1 cirkevn\u00fa \u0161kolu zavrie\u0165 a \u0161t\u00e1t postav\u00ed nov\u00fa, ale len na v\u00fdu\u010dbu \u0161t\u00e1tneho jazyka. Cirkev nemala peniaze, aby postavila viactriedne \u0161koly. Evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n \u0160ag\u00fa\u013e, v snahe zlep\u0161i\u0165 \u00farove\u0148 u\u010denia, presadzoval, aby cirkevn\u00e9 \u0161koly prevzal \u0161t\u00e1t. Tvrdil, \u017ee pri n\u00e1silnom udr\u017eiavan\u00ed cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l sa cirkev finan\u010dne zr\u00fati. V novej, viactriednej \u0161t\u00e1tnej \u0161kole by sa deti u\u010dili v lep\u0161\u00edch podmienkach, ale pochopite\u013ene iba v ma\u010farskom jazyku – a to Pitvaro\u0161ania nechceli. \u013dudu s\u013eubovali, \u017ee aj v \u0161t\u00e1tnych \u0161kol\u00e1ch bud\u00fa slovensky vyu\u010dova\u0165. Vzh\u013eadom na nepriazniv\u00e9 materi\u00e1lne postavenie obce Pitvaro\u0161ania nakoniec s\u00fahlasili, aby v obci postavil \u0161t\u00e1t nov\u00fa \u0161kolu. \u0160kolu otvorili v roku 1911. Mala \u0161tyri u\u010debne a jeden u\u010dite\u013esk\u00fd byt. 25. j\u00fana v roku 1927 bolo sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie nadstavby \u0161t\u00e1tnej \u0161koly. K prv\u00fdm \u0161tyrom u\u010debniam boli pristavan\u00e9 \u010fal\u0161ie \u0161tyri triedy a jeden u\u010dite\u013esk\u00fd byt s v\u00fddavkami 200 000 Peng\u00f6. V r\u00e1mci \u0161koly p\u00f4sobil aj spevokol. I dnes t\u00e1to budova patr\u00ed medzi najkraj\u0161ie a najv\u00e4\u010d\u0161ie stavby obce. Na \u010delnej stene medzi oknami s\u00fa n\u00e1pisy v ma\u010far\u010dine: VALL\u00c1S (Viera), MUNKA (Pr\u00e1ca), HAZA (Domov), REND (Poriadok), TUD\u00c1S (Vedomos\u0165). V strede strechy sa nach\u00e1dza mal\u00e1 ve\u017ei\u010dka s osemhrannou kupulou, v ktorej bol zvon. Na Pitvaro\u0161i bolo len nieko\u013eko rod\u00edn r\u00edmsko-katol\u00edkov. Katol\u00edcka cirkev pou\u017e\u00edvala zvon na \u0161kole. V krajnej triede, na pr\u00edzem\u00ed, mala umiestnen\u00fd mal\u00fd olt\u00e1r. \u0160kola dodnes sl\u00fa\u017ei svojmu \u00fa\u010delu a\u00a0jej br\u00e1nami pre\u0161lo mno\u017estvo deti.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Budova \u0161koly<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Deti vstupuj\u00fa do \u0161koly<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Fotografovanie vo dvore \u0161koly<\/em><\/p>\n

Art\u00e9zska stud\u0148a<\/strong><\/p>\n

V\u00a0centre Pitvaro\u0161a, hne\u010f oproti kostolu sa i\u00a0dnes nach\u00e1dza art\u00e9zska stud\u0148a Stud\u0148a bola nav\u0155tan\u00e1 v\u00a0roku 1903 do h\u013abky 57 metrov. To\u010den\u00edm ve\u013ek\u00e9ho \u017eelezn\u00e9ho kolesa tiekla voda. Na art\u00e9zsku stud\u0148u chodili Pitvaro\u0161ania s\u00a0ve\u013ek\u00fdmi \u017eelezn\u00fdmi kr\u010dahmi \u2013 \u201ekantami\u201c. Art\u00e9zska voda mala lahodn\u00fa chu\u0165 a\u00a0\u013eudia si po \u0148u chodili aj nieko\u013ekokr\u00e1t za de\u0148. Stud\u0148a nebola len zdrojom vody, ale i\u00a0miestom stret\u00e1vania. M\u00e1ria Urban\u010dokov\u00e1, roden\u00e1 Ko\u017euchov\u00e1 vo svojom rukopise Svadba p\u00ed\u0161e o\u00a0art\u00e9zskej studni nasledovn\u00e9: \u201ePri \u0161kole alebo na tomto p\u013eaci je art\u00e9zska stu\u0148a na koleso. \u010ejov\u010dence, to sa u\u017e tak\u00fd n\u00e1rod, \u017ee misia n\u00e1js\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165, ako sretnu\u0165 toho svojho, a\u00a0tak sa chodilo na art\u00e9zku stu\u0148u pre vodu. Preto, \u017ee lem tak na prech\u00e1dzku sa nesmelo. To bola hanba, ale pre vodu sa taj\u0161lo aj \u0161tyri aj pe\u0165 r\u00e1z. Pok\u00fdm sa kone\u010dne nesretli. Preto aj chlapci okolo stuni radi post\u00e1vali, a\u00a0potom odprev\u00e1dzali pom\u00e1li\u010dky, aby \u010dim neskorej dvo\u0161li po dom, ka\u017ed\u00fd svoje \u010fjov\u010da. Toto sa smelo lem zve\u010dera. Mor\u00e1lka bola pr\u00edsna a\u00a0aj ten najmen\u0161\u00ed hrie\u0161nik sa opakov\u00e1vav a\u00a0spom\u00ednav aj detn\u00fdm de\u0165om. Nikomu je ni\u010d ni odpustenvo. \u010ejov\u010da si ve\u013emej mis\u00ed d\u00e1va\u0165 pozor, aby nepri\u0161la do re\u010d\u00ed.\u201c<\/em>\u00a0 Mechanizmus kolesovej studne bol zrekon\u0161truovan\u00fd a\u00a0sl\u00e1vnostne predstaven\u00fd 27. m\u00e1ja 2011. Voda u\u017e ale nete\u010die a\u00a0stud\u0148a sl\u00fa\u017ei len ako technick\u00fd pam\u00e4tn\u00edk.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Diev\u010dat\u00e1 s\u00a0kantami pred art\u00e9zskou stud\u0148ou<\/em><\/p>\n

Rodina a\u00a0rodinn\u00fd \u017eivot<\/strong><\/p>\n

Fotografie rodiny predstavuj\u00fa jeden z\u00a0naj\u010dastej\u0161\u00edch mot\u00edvov fotografi\u00ed v\u0161eobecne. V\u00e4\u010d\u0161inou i\u0161lo o\u00a0nukle\u00e1rnu rodinu zlo\u017een\u00fa naj\u010dastej\u0161ie z\u00a0rodi\u010dov a\u00a0det\u00ed, niekedy roz\u0161\u00edren\u00fa o\u00a0star\u00fdch rodi\u010dov, vnukov, nevesty a\u00a0za\u0165ov. Ob\u010das sa medzi rodinn\u00fdmi fotografiami n\u00e1jdu star\u00ed rodi\u010dia s\u00a0vnukmi. Rodina v\u00a0dolnozemskom prostred\u00ed mala \u00faplne toto\u017en\u00e9 funkcie a\u00a0\u00falohy ako kdeko\u013evek inde. Fungovala v\u00a0nej prirodzen\u00e1 autorita rodi\u010dov a\u00a0star\u0161\u00edch \u010dlenov dom\u00e1cnosti, pri\u010dom miera \u00facty r\u00e1stla s\u00a0vekom. Vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy dokladovalo aj \u0161pecifick\u00e9 oslovenie a\u00a0\u00facta sa vyjadrovala najm\u00e4 vykan\u00edm.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pred domom<\/em><\/p>\n

Pohreb<\/strong><\/p>\n

\u00damrtie je prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou \u017eivota ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka. So smr\u0165ou a\u00a0s\u00a0pohrebom sa na Pitvaro\u0161i sp\u00e1jalo mno\u017estvo zau\u017e\u00edvan\u00fdch zvykov a povier, za\u010d\u00ednaj\u00fac od obdobia umierania, pohrebu a kon\u010diac pravideln\u00fdmi n\u00e1v\u0161tevami bl\u00edzkych pri hrobe zosnul\u00e9ho. Po umret\u00ed v\u00a0rodine boli niektor\u00e9 \u010dinnosti v dome,\u00a0okolo domu a\u00a0spr\u00e1vanie najbli\u017e\u0161\u00edch pr\u00edbuzn\u00fdch obmedzovan\u00e9 na ur\u010dit\u00fa dobu na znak sm\u00fatku za\u00a0bl\u00ed\u017enym. Mor\u00e1lka v\u00a0dedine bola pr\u00edsna a i\u00a0ten najmen\u0161\u00ed prehre\u0161ok vo\u010di pamiatke sa rozoberal v\u00a0klebet\u00e1ch. Po \u00famrt\u00ed sa zastavili hodiny a\u00a0\u010diernym pl\u00e1tnom sa zakrylo zrkadlo. Zosnul\u00e9ho obliekli do sviato\u010dn\u00fdch \u0161iat, ulo\u017eili do truhly a\u00a0prikryli bielou plachtou. Na posledn\u00fa cestu mu prilo\u017eili jeho osobn\u00e9 veci – okuliare, fajku, pr\u00edpadne Bibliu alebo Tranoscius. Niektor\u00e9 rodiny sa e\u0161te naposledy dali vyfotografova\u0165 pri zosnulom. Cel\u00fd pohrebn\u00fd obrad sa niesol v\u00a0kres\u0165anskom duchu. Po rozl\u00fa\u010den\u00ed sa s\u00a0rodinou a\u00a0obrade, ktor\u00fd sa vykon\u00e1val doma, sa sm\u00fato\u010dn\u00fd sprievod vydal na cintor\u00edn. Na \u010dele sprievodu i\u0161iel k\u0148az a\u00a0kantor, za nimi pohrebn\u00fd voz, sm\u00fatiaca rodina, pr\u00edbuzn\u00ed a\u00a0zn\u00e1mi. Dedinou sa rozliehal cliv\u00fd t\u00f3n pitvaro\u0161sk\u00e9ho zvona. Cintor\u00edn od dediny odde\u013eovala kravsk\u00e1 pa\u017ei\u0165. Ved\u013ea evanjelick\u00e9ho cintor\u00edna sa nach\u00e1dzali i\u00a0hroby pr\u00edslu\u0161n\u00edkov apo\u0161tolskej cirkvi a\u00a0\u017eidovsk\u00fd cintor\u00edn. Hroby boli jednoduch\u00e9, ozna\u010den\u00e9 naj\u010dastej\u0161ie drevenou tabu\u013ekou s\u00a0vyryt\u00fdm menom zosnul\u00e9ho, rokmi a bez zvl\u00e1\u0161tnych ornamentov. Mramorov\u00fdch n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148ov bolo m\u00e1lo. Hroby sa ozdobovali preva\u017ene vencami a kyticami kvetov, svie\u010dky sa nezapa\u013eovali. Pitvaro\u0161 bol ako jedna ve\u013ek\u00e1 rodina. Ka\u017ed\u00fd z rodiny alebo zn\u00e1mych pova\u017eoval za povinnos\u0165 pr\u00eds\u0165 na posledn\u00fa rozl\u00fa\u010dku so svoj\u00edm pr\u00edbuzn\u00fdm, priate\u013eom, \u010di dobr\u00fdm susedom.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pohrebn\u00fd sprievod<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Posledn\u00e1 rozl\u00fa\u010dka so zosnul\u00fdm na cintor\u00edne<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pri hrobe<\/em><\/p>\n

Svadba<\/strong><\/p>\n

Popri naroden\u00ed a\u00a0\u00famrt\u00ed sa okamih sob\u00e1\u0161a zvykne ozna\u010dova\u0165 ako tret\u00ed najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed prelomov\u00fd okamih v\u00a0\u017eivote \u010dloveka. Sob\u00e1\u0161 okrem verejn\u00e9ho pr\u00eds\u013eubu l\u00e1sky, vernosti a\u00a0podpore najm\u00e4 v\u00a0minulosti vytv\u00e1ral prostredie na zakladanie rodiny. Sob\u00e1\u0161om a\u00a0zalo\u017een\u00edm rodiny sa v\u00a0mnohom naplnila z\u00e1kladn\u00e1 funkcia \u010dloveka a\u00a0zmenil sa jeho status v\u00a0komunite. Nie je preto prekvapuj\u00face, \u017ee tak\u00fdto v\u00fdznamn\u00fd \u017eivotn\u00fd okamih sa \u010dasto st\u00e1va mot\u00edvom fotografi\u00ed. Symbolick\u00fd prechod do \u017eivota dospelosti je \u010dasto poslednou obrazovou spomienkou na mlados\u0165. Takmer ka\u017ed\u00e1 svadobn\u00e1 fotografia m\u00e1 svoju jedine\u010dn\u00fa hist\u00f3riu. Mladoman\u017eelsk\u00e9 p\u00e1ry sa fotografovali nielen na dvore, ale aj vo fotografickom sal\u00f3ne, \u010di v\u00a0niektorom okamihu svadobn\u00e9ho d\u0148a (napr\u00edklad po\u010das sprievodu). Vojna ur\u00fdchlila i\u00a0svadbu a\u00a0niektor\u00ed sa pred odchodom na front \u017eenili v\u00a0uniforme. Neraz sa mlad\u00fd p\u00e1r fotografoval dodato\u010dne, \u010di dokonca samostatne, najm\u00e4 v\u00a0takom pr\u00edpade, ak vojak dostal ve\u013emi kr\u00e1tku dovolenku iba na sob\u00e1\u0161ny obrad. A\u00a0na druhej strane mnoho p\u00e1rov fotografiu nem\u00e1 v\u00f4bec.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Fotografovanie svadob\u010danov vo dvore ve\u013ekej kr\u010dmy<\/em><\/p>\n

V\u0161edn\u00fd \u017eivot, oddych a\u00a0z\u00e1bava<\/strong><\/p>\n

Star\u00e9 fotografie zachytili okamihy \u017eivota Pitvaro\u0161anov, tak ako ho pre\u017e\u00edvali. Niekedy s\u00fa vesel\u00e9, niekedy i smutn\u00e9. P\u00f3zovanie pred apar\u00e1tom nebolo ka\u017edodennou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Fotografovanie bolo vyhraden\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm na vz\u00e1cne \u017eivotn\u00e9 okamihy, ale nezriedka zachytilo i\u00a0v\u0161edn\u00fd \u017eivot \u013eud\u00ed. Naj\u010dastej\u0161\u00edm a\u00a0najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edm miestom fotografovania bola kravsk\u00e1 pa\u017ei\u0165. Roz\u013eahl\u00fd pasienok sp\u00e1jal cintor\u00edn, a\u00a0futbalov\u00e9 ihrisko s\u00a0obcou. Ve\u013ek\u00e1\u00a0 zatr\u00e1vnen\u00e1 plocha poskytovala priestor na stret\u00e1vanie, z\u00e1bavu i\u00a0oddych. Predstavovala miesto detsk\u00fdch hier, kamar\u00e1tskych stretnut\u00ed i\u00a0prech\u00e1dzok mlad\u00fdch. Vypar\u00e1den\u00e9 diev\u010dat\u00e1 a\u00a0vyobliekan\u00ed chlapci p\u00f3zovali pred objekt\u00edvom v\u00a0kolekt\u00edvoch i\u00a0individu\u00e1lne. Neraz, najm\u00e4 ml\u00e1denci, predviedli pred fotografom vesel\u00e9 p\u00f3zy. Ateli\u00e9rom im bola rovinat\u00e1 krajina a z\u00e1ti\u0161\u00edm\u00a0panor\u00e1ma obce s t\u00fd\u010diacou sa ve\u017eou pitvaro\u0161sk\u00e9ho kostola.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Vesel\u00e9 fotografovanie na kravskej pa\u017eiti<\/em><\/p>\n

Futbal<\/strong><\/p>\n

V\u00a0s\u00favislosti s\u00a0rozvojom spolkovej a\u00a0pestrej kult\u00farnej \u010dinnosti, najm\u00e4 v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed, pomaly prenikaj\u00fa aj do pitvaro\u0161sk\u00e9ho \u017eivota my\u0161lienky organizovanej \u0161portovej \u010dinnosti.\u00a0 V\u00a040. rokoch 20. storo\u010dia to bol najm\u00e4 futbal, ktor\u00fd organizoval miestny u\u010dite\u013e Istv\u00e1n Matusik. Ochota pravideln\u00e9ho stret\u00e1vania sa so spolo\u010dn\u00fdm z\u00e1ujmom je d\u00f4le\u017eit\u00fdm prvkom v\u00a0obci a\u00a0ukazovala, \u017ee v\u00a0pomerne n\u00e1ro\u010dnom pracovnom kolobehu sa na\u0161lo zop\u00e1r okamihov a\u00a0nad\u0161encov, ktor\u00ed tieto mo\u017enosti pretavili do \u00faspe\u0161n\u00fdch podujat\u00ed, \u010di predstaven\u00ed, a\u00a0tak obohatili \u017eivot Pitvaro\u0161anov.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Futbalov\u00fd z\u00e1pas na Pitvaro\u0161i<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pitvaro\u0161sk\u00ed futbalisti<\/em><\/p>\n

Cirkevn\u00fd \u017eivot<\/strong><\/p>\n

D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou kult\u00farneho a\u00a0duchovn\u00e9ho \u017eivota Pitvaro\u0161anov bola cirkev a\u00a0cirkevn\u00fd \u017eivot. Vzh\u013eadom na p\u00f4vod Pitvaro\u0161anov aj historick\u00e9 podmienky os\u00edd\u013eovania Dolnej zeme, takmer v\u0161etci patrili do evanjelickej cirkvi. Evanjelick\u00e1 cirkev bola najm\u00e4 svojimi osobnos\u0165ami v\u00a0tomto prostred\u00ed nielen d\u00f4le\u017eit\u00fdm duchovn\u00fdm, \u010di kult\u00farnym prvkom, ale v\u00fdrazne umo\u017enila zachovanie slovenskej identity Pitvaro\u0161a do roku 1947. Strediskom cirkevn\u00e9ho \u017eivota bol monument\u00e1lny neobyzantsk\u00fd kostol postaven\u00fd a\u00a0posv\u00e4ten\u00fd biskupom Bansk\u00e9ho di\u0161triktu G. Szeber\u00e9nyim v\u00a0roku 1882. D\u00f4le\u017eit\u00fdm prvkom v\u00a0cirkevnom \u017eivote bola cirkevn\u00e1 \u0161kola, v\u00a0ktorej sa dlh\u00e9 roky vyu\u010dovala popri ma\u010far\u010dine aj sloven\u010dina, ktor\u00e1 zostala materinsk\u00fdm jazykom pre v\u00e4\u010d\u0161inu slovensk\u00fdch Pitvaro\u0161anov, a\u00a0to aj v\u00a0obdob\u00ed, v\u00a0ktorom bol rozvoj slovenskosti obmedzovan\u00fd. Evanjelick\u00e1 cirkev bola v\u00fdrazne pr\u00edtomn\u00e1 najm\u00e4 v\u00a0okamihu \u017eivotn\u00fdch obradov (narodenie, krst, konfirm\u00e1cia, sob\u00e1\u0161 a\u00a0pohreb). V\u00e4\u010d\u0161ina dochovan\u00fdch fotografi\u00ed s\u00a0tematikou cirkevn\u00e9ho \u017eivota je previazan\u00e1 pr\u00e1ve na tieto udalosti. Na druhej strane cirkevn\u00fd \u017eivot svojim v\u00fdznamom predstavuje spomienku na vz\u00e1cne fotografie budov, osobnost\u00ed, \u010di niektor\u00fdch okamihov v\u00a0\u017eivote Pitvaro\u0161a a\u00a0Pitvaro\u0161anov.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/strong><\/p>\n

Evanjelick\u00fd kostol s farou<\/em><\/p>\n

Ver\u00edci na Pitvaro\u0161i<\/strong><\/p>\n

Najpo\u010detnej\u0161\u00edm neluter\u00e1nskym spolo\u010denstvom na Pitvaro\u0161i boli vyznava\u010di apo\u0161tolskej viery \u2013 \u201ever\u00edc\u00ed\u201c. <\/em>T\u00e1to skupina sa za\u010dala formova\u0165 po skon\u010den\u00ed I. svetovej vojny pod vplyvom Pavla Ondrusa, ktor\u00fd sa vr\u00e1til z rusk\u00e9ho zajatia. Chudobn\u00fd \u013eud, ktor\u00fd nenach\u00e1dzal \u00fatechu a odpovede na svoje ot\u00e1zky v tradi\u010dnej evanjelickej cirkvi si vytvoril vlastn\u00e9 spolo\u010denstvo, ktor\u00e9 by im o \u010dosi viac pomohlo prekon\u00e1va\u0165 materi\u00e1lne probl\u00e9my. Po\u010das bohoslu\u017eieb si ka\u017ed\u00fd smel vykri\u010da\u0165 svoje t\u00fa\u017eby, tr\u00e1penia nahlas, vo\u013ene, vykri\u010da\u0165 sa. Vo svojich modlitb\u00e1ch sa mnoh\u00ed modlili: \u201eDaj P\u00e1n Boh jeden p\u00e1r \u010di\u017eiem, daj Bo\u017ee k\u00a0chlebu k\u00fasok m\u00e4sa a\u00a0klob\u00e1sy\u201c. Niekedy pou\u017e\u00edvali i\u00a0cudz\u00ed, nezrozumite\u013en\u00fd jazyk. Na Kostolnej ulici (v \u010dasti medzi Tre\u0165ou a \u0160tvrtou ulicou) si postavili modliteb\u0148u a kazate\u013ea si volili zo svojich radov. Form\u00e1lne v\u0161ak zost\u00e1vali \u010dlenmi evanjelickej a.v. cirkvi. V lete Pavel Ondrus krstil ponoren\u00edm na \u017eabom jazere, veriacich vyz\u00fdval, aby neprij\u00edmali \u017eiadne funkcie, neplatili dane a aby boli obozretn\u00ed. Pavel Ondrus, od novembra 1944 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov apo\u0161tolskej viery aj pochov\u00e1val. Sved\u010dia o tom z\u00e1pisy v matrike zosnul\u00fdch. Obecn\u00e1 a aj cirkevn\u00e1 vrchnos\u0165 v\u0161ak videla v tomto spolo\u010denstve nepriate\u013eov, \u017eand\u00e1ri \u010dasto \u010dlenov tohto spolo\u010denstva nap\u00e1dali, hoci do ich modlitebne nevkro\u010dili. Proti apo\u0161tolom sa v\u00fdrazne postavil far\u00e1r Gub\u010do, ktor\u00fd v pr\u00edpade, \u017ee zbadal, \u017ee sa v niektorom dome zhroma\u017edili, zavolal \u017eand\u00e1rov. Vyznava\u010di tohto spolo\u010denstva poch\u00e1dzali z viacer\u00fdch rod\u00edn (napr\u00edklad Kochanovci, Hru\u0161kovci, Tagajovci, Far\u00e1rovci, niektor\u00ed Majovci, Strakovci, Hostinovci). Cintorin ver\u00edcich bol ved\u013ea evanjelick\u00e9ho cintor\u00edna, mali samostatn\u00fd vchod. Ich hroby neobsahovali \u017eiadny kr\u00ed\u017e ani n\u00e1hrobn\u00fd kame\u0148. Na bohoslu\u017eb\u00e1ch spievali rytmick\u00e9 piesne v sprievode dychovej kapely, ktor\u00e1 sa stala ob\u013e\u00fabenou aj medzi ostatn\u00fdmi Pitvaro\u0161anmi. V\u017edy na Vianoce a Nov\u00fd rok hr\u00e1vala po uliciach Pitvaro\u0161a, dokonca aj nieko\u013eko rokov po pres\u00eddlen\u00ed aj na Slovensku. Po pres\u00eddlen\u00ed sa mnoh\u00ed \u010dlenovia tohto spolo\u010denstva zapojili do \u017eivota Apo\u0161tolskej cirkvi na Slovensku.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Z\u00e1ber na pitvaro\u0161sk\u00fa ulicou s\u00a0modliteb\u0148ou ver\u00edcich<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Ver\u00edci pred svojou modliteb\u0148ou<\/em><\/p>\n

Vojna<\/strong><\/p>\n

Storo\u010die dvoch svetov\u00fdch vojen v\u00fdrazne zasiahlo aj do \u017eivota Pitvaro\u0161anov. Mnoh\u00e9 rodiny stratili svojich bl\u00edzkych, susedov a\u00a0zn\u00e1mych. Men\u00e1 padl\u00fdch z\u00a0prvej svetovej vojny s\u00fa vyryt\u00e9 na pam\u00e4tn\u00edku pred evanjelick\u00fdm kostolom, pod sochou k\u013ea\u010diaceho vojaka. Pam\u00e4tn\u00edk bol postaven\u00fd po roku 1918. Bol miestom \u0161t\u00e1tnych osl\u00e1v v obci, stret\u00e1vania \u013eud\u00ed,\u00a0 ale i\u00a0miestom n\u00e1stupov Levento\u0161ov. Po prvej svetovej vojne museli pitvaro\u0161sk\u00ed chlapci absolvova\u0165 predvojensk\u00fa pr\u00edpravu Levente. \u00dalohou organiz\u00e1cie bolo okrem budovania hrdosti a\u00a0vlastenectva aj osvojenie si z\u00e1kladn\u00fdch vojensk\u00fdch zru\u010dnost\u00ed a\u00a0pr\u00edprava na vojnu. O\u00a0p\u00e1r rokov vypukla \u010fal\u0161ia vojna. Pred odchodom na front sa Pitvaro\u0161ania odfotografovali na pamiatku so\u00a0svojou rodinou, bl\u00edzkymi a\u00a0kamar\u00e1tmi. Pitvaro\u0161ania boli zaraden\u00ed do r\u00f4znych druhov vojska. Boli jazdci, delostrelci, motostrelci, pe\u0161iaci, ale i\u00a0n\u00e1morn\u00edci a\u00a0letci. Spomienky na vojnu zostan\u00fa nav\u017edy.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Levento\u0161i<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Rodinn\u00e1 fotografia<\/em><\/p>\n

Nagysz\u00e9n\u00e1s<\/strong><\/p>\n

Nagysz\u00e9n\u00e1s je mal\u00e1 obec v\u00a0juhov\u00fdchodnej \u010dasti Ma\u010farska. Pre Pitvaro\u0161anov sa vysloven\u00edm jej n\u00e1zvu hne\u010f zmen\u00ed v\u00fdraz tv\u00e1re, zv\u00e1\u017enie. Aj po rokoch s\u00fa pocity pam\u00e4tn\u00edkov siln\u00e9. Spomienky sa der\u00fa na povrch, mnoh\u00e9 s\u00fa u\u017e zabudnut\u00e9 ale na Nagysz\u00e9n\u00e1s nikdy! Udalos\u0165 vyrezala hlbok\u00fa ranu do du\u0161\u00ed Pitvaro\u0161anov a\u00a0jazva e\u0161te st\u00e1le bol\u00ed. Pre\u010do je t\u00e1to spomienka na Nagysz\u00e9n\u00e1s aj po mnoh\u00fdch rokoch st\u00e1le tak\u00e1 siln\u00e1? Ak\u00fd osud \u010dakal Pitvaro\u0161anov a\u00a0pre\u010do oni? Komu \u010do urobili? Cel\u00e1 dedina bola v\u00a0da\u017edi a\u00a0blate hnan\u00e1 po po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch. Bolo cie\u013eom fa\u0161istov evakuova\u0165 dedinu pred frontom, alebo pl\u00e1novan\u00e1 likvid\u00e1cia slovenskej obce? 2. okt\u00f3bra 1944 na Pitvaro\u0161i vybubnovali, aby pred bl\u00ed\u017eiacim frontom opustili Pitvaro\u0161ania do jedn\u00e9ho dedinu. Dovolili zobra\u0165 zo sebou jedlo a oble\u010denie na tri dni. Zhroma\u017edili sa o\u00a0ednej hodine populudn\u00ed na svinskom \u0148om\u00e1\u0161i. Na rozkaz hlavn\u00e9ho velite\u013ea ma\u010farskej arm\u00e1dy cel\u00fa dedinu evakuovali, \u00fadajne pre spolupr\u00e1cu s\u00a0nepriate\u013esk\u00fdmi jednotkami. Obyvatelia Pitvaro\u0161a sa do troch hod\u00edn museli vys\u0165ahova\u0165 zo svojich domovov. Mohli si zo sebou vzia\u0165, \u010do uniesli na tri dni. Za asistencie po\u013en\u00fdch \u017eand\u00e1rov sa zhroma\u017edili na pasienku na konci dediny (svinsk\u00fd \u0148om\u00e1\u0161<\/em>) a\u00a0dali sa na pochod. Aby nepob\u00farili obyvate\u013eov susedn\u00fdch ded\u00edn, hnali ich ako st\u00e1do po po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch. T\u00ed, \u010do mali vozy, i\u0161li na vozoch, in\u00ed ved\u013ea bicyklov, na ktor\u00fdch si viezli bato\u017einu. Boli tak\u00ed, ktor\u00ed i\u0161li s\u00a0f\u00farikmi, kde mali svoje bat\u00f4\u017eky. Hust\u00e9 blato sa im lepilo na koles\u00e1. Chor\u00ed a\u00a0star\u00ed sa viezli na vozoch. \u017dand\u00e1ri im pritom nad\u00e1vali do pansl\u00e1vov a\u00a0vlastizradcov. Cie\u013eom tejto \u00famornej cesty mal by\u0165 Nagysz\u00e9n\u00e1s, kde sa malo rozhodn\u00fa\u0165 o\u00a0ich \u010fal\u0161om osude. Pr\u00edchod frontu 40 km \u201epochod smrti\u201c zastavil.\u00a0Pr\u00e1ve t\u00e1to udalos\u0165 bola jednou z\u00a0hlavn\u00fdch d\u00f4vodov pre\u010do sa v\u00e4\u010d\u0161ina Pitvaro\u0161anov prihl\u00e1sila na pres\u00eddlenie.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u201ePochod smrti\u201c na Nagysz\u00e9n\u00e1s<\/em><\/p>\n

Pres\u00eddlenie<\/strong><\/p>\n

V\u00fdmena obyvate\u013estva po skon\u010den\u00ed II. svetovej vojny bola zakomponovan\u00e1 do podmienok pr\u00edmeria s Ma\u010farskom. Dohoda o v\u00fdmene obyvate\u013estva nadobudla platnos\u0165 15. m\u00e1ja 1946. Podstatou dohody bol dobrovo\u013en\u00fd n\u00e1vrat \u010cechov a Slov\u00e1kov \u017eij\u00facich v Ma\u010farsku. Na v\u00fdmenu z \u010ceskoslovenska bolo mo\u017en\u00e9 ur\u010di\u0165 (aj nedobrovo\u013ene) rovnak\u00fd po\u010det Ma\u010farov, ak\u00fd po\u010det Slov\u00e1kov by pri\u0161iel z Ma\u010farska. Po\u010det vymenen\u00fdch os\u00f4b bol z\u00e1visl\u00fd od \u00faspechov agit\u00e1cie \u010deskoslovenskej pres\u00edd\u013eovacej komisie. Dolnozemsk\u00ed Slov\u00e1ci za fa\u0161istick\u00e9ho Horthyho re\u017eimu trpeli kv\u00f4li n\u00e1rodnostn\u00e9mu \u00fatlaku. Slovensk\u00fdch n\u00e1denn\u00edkov na panstv\u00e1ch a v in\u00fdch oblastiach \u017eivota vysmievali, ur\u00e1\u017eali a poni\u017eovali. K ne\u013eahkej n\u00e1rodnostnej a soci\u00e1lnej situ\u00e1cii prispela i n\u00e1siln\u00e1 evaku\u00e1cia v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov Pitvaro\u0161a na jese\u0148 v roku 1944 s pl\u00e1nom ich \u00fadajnej likvid\u00e1cie. Preto propaganda pres\u00eddlenia na\u0161la u Pitvaro\u0161anov ve\u013ek\u00fa odozvu. Prv\u00fd transport pres\u00eddlencov z\u00a0Pitvaro\u0161a odi\u0161iel v\u00a0piatok podve\u010der 11.4.1947 Posledn\u00e1 vlakov\u00e1 s\u00faprava opustila pitvaro\u0161sk\u00fa \u017eelezni\u010dn\u00fa stanicu v\u00a0stredu 14.5.1947 o\u00a0druhej hodine v\u00a0noci a\u00a0dorazila 15.5.1947. Vo vlakov\u00fdch transportoch odch\u00e1dzali s\u00a0n\u00e1dejami a\u00a0t\u00fa\u017ebami na\u00a0lep\u0161\u00ed \u017eivot v\u00a0novej vlasti. V\u00a0priebehu 34 dn\u00ed bolo vypraven\u00fdch 20 transportov. Celkovo z\u00a0Pitvaro\u0161a v\u00a0roku 1947 odi\u0161lo 655 rod\u00edn (2442 os\u00f4b). Vypr\u00e1zdnilo sa 360 domov. Spolu s nimi odviezli 150 kon\u00ed, 629 hov\u00e4dzieho dobytka, 3 000 o\u0161\u00edpan\u00fdch, 212 oviec a k\u00f4z, 8 219 ka\u010d\u00edc a hus\u00ed, \u010falej dve ml\u00e1\u0165a\u010dky, 176 pluhov, 151 br\u00e1n, 29 seja\u010diek, 152 vozov a 2 traktory. V \u010ceskoslovensku Pitvaro\u0161anov usadili do \u0161iestich obc\u00ed: Ve\u013ek\u00e9 \u00da\u013eany, Sl\u00e1dkovi\u010dovo, Senec, Reca, Mal\u00e1 Ma\u010da a Ve\u013ek\u00e1 Ma\u010da. Z Pitvaro\u0161a odi\u0161lo 75 % obyvate\u013eov. Zostalo okolo 200 rod\u00edn. Pre pres\u00eddlen\u00fdch Pitvaro\u0161anov je rok 1947 n\u00e1vratom do krajiny predkov. Nie v\u0161etky n\u00e1deje sa naplnili a nie v\u0161etky t\u00fa\u017eby sa splnili. Vytvorili sa ale\u00a0nov\u00e9 mo\u017enosti a pr\u00edle\u017eitosti na lep\u0161i \u017eivot.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Posledn\u00e1 fotografia pred pres\u00eddlen\u00edm, naj\u010dastej\u0161ie s\u00a0rodn\u00fdm domom<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pitvaro\u0161sk\u00e1 \u017eelezni\u010dn\u00e1 stanica<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Lesk a\u00a0bieda Pitvaro\u0161a na pozad\u00ed ve\u013ek\u00fdch dej\u00edn n\u00e1rodov Eur\u00f3py a\u00a0sveta.<\/p>\n

T\u00fa\u017eby a\u00a0n\u00e1deje, radosti a\u00a0\u017eiale, ich originalita,<\/p>\n

v\u0161eobecn\u00e1 \u013eudskos\u0165 a\u00a0jedine\u010dnos\u0165, a\u00a0e\u0161te ve\u013ea toho, \u010do je ulo\u017een\u00e9 vo vedom\u00ed,<\/p>\n

v\u00a0postojoch, v\u00a0sk\u00fasenostiach, \u017eivotn\u00fdch pocitoch, filozofii,<\/p>\n

obrazoch a m\u00fadrosti \u013eud\u00ed, mu\u017eov a\u00a0\u017eien.<\/p>\n

Osobne poci\u0165ujem rozptyl, ktor\u00fd nastal po roku 1947 v\u00a0tom, \u017ee mnoh\u00e9 sa roztr\u00fasilo,<\/p>\n

stratilo, oslabilo a\u00a0aj zaniklo.<\/p>\n

Pripad\u00e1 mi to ako rozhraban\u00fd, dobre zalo\u017een\u00fd ohe\u0148.<\/p>\n

Aj ke\u010f Pitvaro\u0161 je pr\u00edtomn\u00fd skoro v\u00a0ka\u017edej mojej eseji. Viem, \u017ee je to m\u00e1lo. Nie to\u013eko, ko\u013eko by si to zasl\u00fa\u017eilo.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160tefan Maglock\u00fd<\/strong><\/p>\n

\u00a0\u00a0 (1937 \u2013 2008)<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Autor \u010dl\u00e1nku<\/strong>: Michal Ko\u017euch, Juraj Majo<\/p>\n

Autor po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9ho modelu a vizualiz\u00e1ci\u00ed:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n

Autor fotografick\u00fdch v\u00fdrezov:<\/strong> Miroslav Ko\u017euch<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ak\u00fd bol vlastne vo\u013eakedy Pitvaro\u0161? Najlep\u0161\u00edm zdrojom, \u017eia\u013e dnes u\u017e ve\u013emi vz\u00e1cnym, s\u00fa spomienky pam\u00e4tn\u00edkov \u2013 star\u00fdch Pitvaro\u0161anov, ktor\u00ed obraz Pitvaro\u0161a a\u00a0\u017eivot Pitvaro\u0161anov zachyten\u00fd na star\u00fdch fotografiach vedia o\u017eivi\u0165 svojimi spomienkami a\u00a0pr\u00edbehmi. Ka\u017ed\u00fd jeden pr\u00edbeh, ka\u017ed\u00e1 jedna spomienka \u010di fotografia svojim k\u00faskom sklad\u00e1 obraz \u017eivota na Pitvaro\u0161i. Ako jednotliv\u00e9 k\u00fasky do mozaiky, ktor\u00e9 spolu do Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Vybran\u00e9 obrazy zo \u017eivota na Pitvaro\u0161i<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2950,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-2913","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-pitvaros"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/titulka-kanty.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2913","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2913"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2913\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2954,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2913\/revisions\/2954"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2950"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2913"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2913"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2913"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}