![\"\"](\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2022\/11\/01-Pavol-Veselsky.jpg\")
<\/a><\/p>\nPavol Veselsk\u00fd<\/em><\/p>\n (zdroj:sk.wikipedia.org)<\/em><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd sa narodil 5. marca 1849 v\u00a0Banskej Bystrici rodi\u010dom Samuelovi Veselsk\u00e9mu a\u00a0Zuzane rodenej Scheerovej. Detstvo pre\u017eil v\u00a0malom dom\u010deku, ktor\u00e9ho s\u00fa\u010das\u0165ou bola otcova \u010di\u017em\u00e1rska diel\u0148a. Nevydal sa na cestu remeseln\u00edka, viac mu u\u010darilo umenie a\u00a0hudba, predov\u0161etk\u00fdm organ. U\u017e ako 12. ro\u010dn\u00fd chlapec organom viedol Slu\u017eby Bo\u017eie v\u00a0evanjelickom kostole v\u00a0Banskej Bystrici. Jeho \u010fal\u0161ie kroky viedli do u\u010dite\u013esk\u00e9ho \u00fastavu do Ma\u010farsk\u00e9ho mesta \u0160opron, le\u017eiaceho ne\u010faleko Nezidersk\u00e9ho jazera. Tu sa za\u00fa\u010dal do \u010dara u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania, pre ktor\u00e9 sa rozhodol. V\u00a0roku 1865, iba ako 16. ro\u010dn\u00fd, za\u010dal pracova\u0165 ako pomocn\u00fd u\u010dite\u013e v\u00a0tom \u010dase e\u0161te v\u00fdznamnom stredisku Slov\u00e1kov v Pe\u0161tianskej \u017eupe – obci Asz\u00f3d. Odmenou mu bol plat 200 forintov ro\u010dne a\u00a0ubytovanie v\u00a0\u0161kolskom byte. Po \u0161tyroch rokoch p\u00f4sobenia v\u00a0Asz\u00f3de odch\u00e1dza ako mlad\u00fd, vy\u0161tudovan\u00fd u\u010dite\u013e, s ve\u013ek\u00fdm nadan\u00edm pre pedagogick\u00fa a hudobn\u00fa \u010dinnos\u0165, na svoje prv\u00e9 miesto p\u00f4sobenia a\u00a0t\u00fdm bol pr\u00e1ve Pitvaro\u0161. V\u00a0roku 1868 bol cirkvou zvolen\u00fd za riadneho evanjelick\u00e9ho u\u010dite\u013ea na pitvaro\u0161skej cirkevnej \u0161kole. Nast\u00fapil na miesto Michala Boro\u0161a (p\u00f4sobil na Pitvaro\u0161i v\u00a0rokoch 1867-1868), ktor\u00fd sa svojho miesta vzdal a vr\u00e1til na Sarva\u0161. U\u010dite\u013ea, rovnako ako k\u0148aza, si mala pr\u00e1vo voli\u0165 cirkev. Pr\u00e1vo voli\u0165 mali t\u00ed, ktor\u00ed si zaplatili cirkevn\u00fa da\u0148. Popri u\u010dite\u013estve bol z\u00e1rove\u0148 aj kantorom cirkevn\u00e9ho zboru. Pavol Veselsk\u00fd si Pitvaro\u0161 ve\u013emi ob\u013e\u00fabil a\u00a0p\u00f4sobil tu dlh\u00fdch 52 rokov a\u017e do svojich 71 rokov. Pod\u013ea spomienok pam\u00e4tn\u00edkov (Michal Hud\u00e1k, Michal Hronec) b\u00fdval Veselsk\u00fd na Ve\u013ekej ulici v\u00a0dome \u010d. 178 v\u00a0ktorom nesk\u00f4r b\u00fdval Michal Bal\u00e1\u017eik.<\/p>\n \u201e\u0160kola p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho\u201c <\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd pri\u0161iel ako u\u010dite\u013e na Pitvaro\u0161 pr\u00e1ve v\u00a0obdob\u00ed Rak\u00fasko-Uhorsk\u00e9ho vyrovnania, kedy bola situ\u00e1cia pre nema\u010farsk\u00e9 n\u00e1rodnosti v\u00a0Uhorsku ve\u013emi zlo\u017eit\u00e1. Z\u00e1rove\u0148 \u00farove\u0148 vzdelania v\u00a0\u010dase jeho pr\u00edchodu na Pitvaro\u0161 nebola pr\u00edli\u0161 vysok\u00e1. \u010c\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165 vedeli dve tretiny obyvate\u013estva. V tejto dobe ako hlavn\u00e9 predmety boli \u010d\u00edtanie, p\u00edsanie, slovensk\u00fd a ma\u010farsk\u00fd jazyk, po\u010dty a spev, dejiny Uhorska, pr\u00edrodopis, zemepis, ob\u010dianska n\u00e1uka a dejiny cirkvi. V roku 1878 nav\u0161tevovalo pitvaro\u0161sk\u00fa \u0161kolu 205 chlapcov a 85 diev\u010dat. Povinn\u00fa v\u00fdu\u010dbu ma\u010far\u010diny v cirkevnej \u0161kole zaviedli v roku 1879, po vydan\u00ed z\u00e1kona o men\u0161in\u00e1ch. Hoci Pitvaro\u0161ania pova\u017eovali za potrebn\u00e9 nau\u010di\u0165 sa ma\u010farsk\u00fd jazyk, ve\u010f na okresn\u00fdch a \u017eupn\u00fdch \u00faradoch, ako aj v niektor\u00fdch okolit\u00fdch ma\u010farsk\u00fdch obciach to bolo nevyhnutn\u00e9, s obmedzovan\u00edm materinsk\u00e9ho jazyka nes\u00fahlasili. Mnohokr\u00e1t to pretriasali aj na zasadnutiach obecn\u00e9ho predstavenstva. Uhorsk\u00e1 vl\u00e1da svojim nariaden\u00edm o pohrani\u010dn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch usilovala, aby v n\u00e1rodnostn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch bolo zaveden\u00e9 povinn\u00e9 vyu\u010dovanie ma\u010far\u010diny a do ur\u010dit\u00e9ho term\u00ednu zav\u00e4zovala n\u00e1rodnostn\u00fdch u\u010dite\u013eov dokonale si osvoji\u0165 ma\u010farsk\u00fd jazyk. Pitvaro\u0161ania boli Slov\u00e1ci a siln\u00e9 bolo aj ich slovensk\u00e9 povedomie. Mali radi svoju re\u010d a kult\u00faru. S\u00edce nemali vlastn\u00fa matersk\u00fa krajinu, ktor\u00e1 by v nich posil\u0148ovala tento postoj, nepova\u017eovali sa za menejcenn\u00fdch.<\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd za\u010dal u\u010di\u0165 v\u00a0cirkevnej \u0161kole a\u00a0r\u00fdchlo si z\u00edskal popularitu nielen medzi de\u0165mi ale i u\u00a0dospel\u00fdch Pitvaro\u0161anov. Cirkevn\u00fa \u0161kolu, kde u\u010dil, preto v\u00a0obci naz\u00fdvali ako: \u201e\u0161kola p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho<\/em>“ alebo \u201eVe\u013ek\u00e1<\/em>\u201c. Budova cirkevnej \u0161koly bola postaven\u00e1 u\u017e v\u00a0roku 1846. O\u00a0stavbe \u0161koly vtedy pitvaro\u0161sk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n Kutl\u00edk star\u0161\u00ed ve\u013emi pochvalne nap\u00edsal do \u0161t\u00farov\u00fdch Slovensk\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch nov\u00edn: \u201eVe\u013ek\u00e1 bola rados\u0165 zboru, ke\u010f sa mohol pochv\u00e1li\u0165 nabl\u00edzko 5000 zlat\u00fdch bankoviek postavenou \u0161kolou z\u00a0hlina\u010dky s\u00edce, ale stavanja dobre vyb\u00edjanuo. Na\u0161e dietky nebud\u00fa viac chodi\u0165 do temnice, ale do \u0161koly! Bud\u00fa dve oddelenia, jedno pre chlapcov a\u00a0druh\u00e9 pre \u010fiov\u010dence<\/em>.\u201c<\/p>\n Vizualiz\u00e1cie \u201e\u0161koly p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho\u201c<\/em><\/p>\n (autor vizualiz\u00e1ci\u00ed: Michal Ko\u017euch)<\/em><\/p>\n V jednom ro\u010dn\u00edku bolo na Pitvaro\u0161i aj 50-60 \u017eiakov, \u010di\u017ee ro\u010dne bolo viac ako 320 – 340 \u0161kolopovinn\u00fdch det\u00ed v obci. V roku 1900 u\u010dili na Pitvaro\u0161i v dvoch cirkevn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch traja u\u010ditelia 433 det\u00ed v troch triedach (Pavol Veselsk\u00fd, J\u00falius Cavar, Matej Roho\u0161ka). Budovy cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l boli na Pitvaro\u0161i star\u00e9, postaven\u00e9 z nab\u00edjanej hliny. Podmienky, v ak\u00fdch sa vyu\u010dovalo v preplnen\u00fdch triedach, neboli vyhovuj\u00face. 10. augusta 1910 Pitvaro\u0161 nav\u0161t\u00edvil \u0161k\u00f4ldozorca cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l. \u017diadal postavi\u0165 nov\u00fa \u0161kolu, preto\u017ee pitvaro\u0161sk\u00e1 \u0161kola je vo ve\u013emi zlom stave a nebezpe\u010dn\u00e1 pre \u0161kol\u00e1kov. Inak d\u00e1 cirkevn\u00fa \u0161kolu zavrie\u0165 a \u0161t\u00e1t postav\u00ed nov\u00fa, ale len na v\u00fdu\u010dbu \u0161t\u00e1tneho jazyka. Cirkev nemala peniaze, aby postavila viactriedne \u0161koly. Evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n \u0160ag\u00fa\u013e, v snahe zlep\u0161i\u0165 \u00farove\u0148 u\u010denia, presadzoval, aby cirkevn\u00e9 \u0161koly prevzal \u0161t\u00e1t. Tvrdil, \u017ee pri n\u00e1silnom udr\u017eiavan\u00ed cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l sa cirkev finan\u010dne zr\u00fati. 8. augusta 1920 bola na Pitvaro\u0161i zatvoren\u00e1 cirkevn\u00e1 \u0161kola. Budovy cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l si cirkev ponechala. Budova \u201e\u0161koly p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho<\/em>“ sl\u00fa\u017eila u\u017e iba ako byt pre pitvaro\u0161sk\u00fdch u\u010dite\u013eov. V\u00a0druhej cirkevnej \u0161kole tzv. \u201eCavarovej \u0161kole“ b\u00fdval zvon\u00e1r a z\u00e1rove\u0148 sl\u00fa\u017eila i na kult\u00farne \u00fa\u010dely. T\u00e1to budova stoj\u00ed na kraji pitvaro\u0161sk\u00e9ho n\u00e1mestia, oproti evanjelickej fare. O po\u0161t\u00e1tnen\u00ed cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l nap\u00edsal s\u00e1m evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n \u0160ag\u00fa\u013e nasledovn\u00e9:\u00a0\u201ePo vystavan\u00ed \u0161tvor a napokon osemtriednej \u0161t\u00e1tnej \u0161koly sa stali cirkevn\u00e9 \u0161koly zbyto\u010dn\u00fdmi, cirkev sa potom ich \u010fal\u0161ieho udr\u017eiavania zriekla a preorganizovala tieto na n\u00e1bo\u017eensk\u00fa v\u00fdu\u010dbu a kantorsk\u00fd byt, ako aj byty pre u\u010dite\u013eov. Cirkev takto ni\u010d nestratila, ba z\u00edskala, preto\u017ee sa dietky podie\u013eaj\u00fa na lep\u0161om vyu\u010dovacom procese v \u0161t\u00e1tnej \u0161kole, kde na jedn\u00e9ho vyu\u010duj\u00faceho pripad\u00e1 35-40 det\u00ed, k\u00fdm v cirkevn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch bolo nat\u00edskan\u00fdch aj 130-180 det\u00ed vo vlhk\u00fdch a tmav\u00fdch u\u010debniach. Pritom zbor u\u017e nemusel venova\u0165 zo svojho majetku, lebo svoj v\u00fdnos m\u00f4\u017ee venova\u0165 v\u00fdlu\u010dne iba na cirkevn\u00e9 ciele, k\u00fdm od \u010fal\u0161ieho zn\u00e1\u0161ania tiarch a vydr\u017eiavania cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l so svojim zariaden\u00edm, invent\u00e1rom a platen\u00edm u\u010dite\u013eov a podobne, by sa bol, aj tak u\u017e chudobn\u00fd zbor, \u00faplne rozpadol“.<\/em><\/p>\n 25. janu\u00e1ra 1931 budova cirkevnej \u0161koly (\u201e\u0161koly p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho<\/em>„), ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila ako ubytov\u0148a pre u\u010dite\u013eov, vyhorela. N\u00e1sledne bola opraven\u00e1 a sl\u00fa\u017eila ako rodinn\u00fd dom. Budova cirkevnej \u0161koly alebo \u201e\u0161kola p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho<\/em>“ dodnes stoj\u00ed na rohu Kostolnej a\u00a0Tretej ulice, \u201eposkon\u010da evanjelick\u00e9ho kostola<\/em>\u201c.<\/p>\n Fotografia \u201e\u0161koly p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho\u201c na rohu Kostolnej a\u00a0Tretej ulice v\u00a0m\u00e1ji 2015<\/em><\/p>\n (autor fotografie: Michal Ko\u017euch )<\/em><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd ako u\u010dite\u013e a\u00a0n\u00e1rodn\u00fd budite\u013e<\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd bol pr\u00edsnym a dobr\u00fdm u\u010dite\u013eom, a uvedomel\u00fdm Slov\u00e1kom. Na Pitvaro\u0161i u\u010dil deti, viedol spevokol, divadeln\u00e9 predstavenia a bol aj v\u00fdborn\u00fdm organistom. Svoje pedagogick\u00e9 a mravnov\u00fdchovn\u00e9 \u010dl\u00e1nky publikoval najm\u00e4 v \u010dasopisoch: Dom a \u0161kola, Obzor a Priate\u013e dietok. Nedostatok slovensk\u00fdch u\u010debn\u00edc v obci nahr\u00e1dzal \u010diasto\u010dne t\u00fdm, \u017ee s\u00e1m vyd\u00e1val niektor\u00e9 pr\u00edru\u010dky. Nap\u00edsal dve slovensk\u00e9 u\u010debnice pre \u0161koly, ktor\u00e9 vydal vlastn\u00fdm n\u00e1kladom v Ru\u017eomberku: Stru\u010dn\u00fd dejepis Uhorska (1889) a Kr\u00e1tky zemepis pre pospolit\u00e9 \u0161koly (1890) u\u00a0Karola Salvu.<\/p>\n Veselsk\u00fd bol z\u00e1rove\u0148 pokladn\u00edkom a knihovn\u00edkom spolku u\u010dite\u013eov v \u010dan\u00e1dskom senior\u00e1te. U\u010dite\u013esk\u00fd spolok organizoval porady u\u010dite\u013eov, na ktor\u00fdch mali u\u010ditelia predn\u00e1\u0161ky o rozli\u010dn\u00fdch pedagogick\u00fdch ot\u00e1zkach. Poznal Komensk\u00e9ho pedagogick\u00e9 u\u010denie a s\u00e1m ho presadzoval. Navrhoval, aby u\u010dite\u013e odmenil za svedomit\u00fa pr\u00e1cu cel\u00fa triedu hrou, prech\u00e1dzkou alebo zauj\u00edmavou rozpr\u00e1vkou. Odmeny treba odstup\u0148ova\u0165. Pri men\u0161\u00edch \u2013 v\u013e\u00fadnym poh\u013eadom, d\u00f4vern\u00fdm pr\u00edhovorom, pochvalou, hrou. V\u00e4\u010d\u0161\u00edch mo\u017eno poveri\u0165 vykon\u00e1van\u00edm primeranej \u00falohy v\u00a0\u0161kole, napr\u00edklad m\u00f4\u017eu dozera\u0165 na nezbedn\u00edkov, alebo pom\u00e1ha\u0165 pri vyu\u010dovan\u00ed. Najlep\u0161ou odmenou pre pokro\u010dil\u00fdch \u017eiakov pod\u013ea neho s\u00fa pou\u010dno-z\u00e1bavn\u00e9, mravn\u00e9 spisy (knihy). Pe\u0148a\u017en\u00fa odmenu pokladal za nerozumn\u00fa, lebo die\u0165a e\u0161te nepozn\u00e1 hodnotu pe\u0148az\u00ed, tak ako dospel\u00fd:\u00a0\u201eN\u00e1sledkom pe\u0148a\u017enej odmeny je ba\u017elivos\u0165 po peniazoch, lakomstvo, kr\u00e1de\u017e at\u010f. Zriedka kedy vedie die\u0165a k sporivosti. Pe\u0148a\u017en\u00e9 odmeny sa nemaj\u00fa d\u00e1va\u0165.“ <\/em>V \u010dl\u00e1nku\u00a0<\/em>Prostriedky, ako vzbud\u00edme u dietok pozornos\u0165 zd\u00f4raz\u0148uje:\u00a0\u201e Aby sa odstr\u00e1nili prek\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 ru\u0161ia pozornos\u0165, netreba za\u010da\u0165 s vyu\u010dovan\u00edm, pokia\u013e \u017eiaci nesedia ticho na svojich miestach. \u017diaci si maj\u00fa by\u0165 vedom\u00ed, \u017ee ich starostliv\u00fdm okom neust\u00e1le pozorujem a ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu ich m\u00f4\u017eem vyvola\u0165. Deti sa nemaj\u00fa jednou vecou pr\u00edli\u0161 dlho zamestn\u00e1va\u0165. Ne\u017eiadajme od nich pr\u00edli\u0161 dlh\u00fa pozornos\u0165, ak zist\u00edme, \u017ee s\u00fa telesne a du\u0161evne unaven\u00e9. U \u017eiakov treba vzbudzova\u0165 chu\u0165 k u\u010deniu, \u010dasto im treba zd\u00f4raz\u0148ova\u0165, \u017ee nevedomos\u0165 \u0161kod\u00ed a ak\u00e9 u\u017eito\u010dn\u00e9 s\u00fa vedomosti. \u017diakov treba vopred upozorni\u0165, ak pr\u00edjemn\u00e1 a d\u00f4le\u017eit\u00e1 vec sa nach\u00e1dza v \u00falohe, ktor\u00fa budeme prebera\u0165, \u010do sa v nej nov\u00e9ho, pr\u00edjemn\u00e9ho, u\u017eito\u010dn\u00e9ho a im e\u0161te nezn\u00e1meho vyskytuje, vzbudzuj\u00fac ich pozornosti, aby to sami nalezli“<\/em>.<\/p>\n Veselsk\u00fd sa takto \u010diasto\u010dne pribl\u00ed\u017eil k\u00a0probl\u00e9mov\u00e9mu vyu\u010dovaniu. Aby sa pozornos\u0165 \u017eiakov na vyu\u010dovan\u00ed udr\u017eala, \u017eiada, aby sa u\u010dite\u013e: \u201e1. na vyu\u010dovanie d\u00f4kladne pripravil, aby bez pr\u00edpravy nevtupoval do \u0161koly, 2. aby ovl\u00e1dal svoj hlas, vyu\u010dovac\u00ed predmet a nesmie predn\u00e1\u0161a\u0165 hlasom ochabl\u00fdm, jednotv\u00e1rnym, ospanliv\u00fdm, ale ani \u0161krek\u013eav\u00fdm hlasom sa pozornos\u0165 nevzbud\u00ed, 3. aby nesp\u00fa\u0161\u0165al deti z o\u010d\u00ed, aby \u017eiaden ich pohyb neu\u0161iel jeho pozornosti, aby si deti boli vedom\u00e9 toho, \u017ee u\u010dite\u013eovo oko na nich neprestajne spo\u010d\u00edva, 4. aby vyu\u010doval v\u017edy n\u00e1zorne a schopnostiam det\u00ed primerane, zrozumite\u013ene a pochopite\u013ene, kto chce die\u0165a povznies\u0165, mus\u00ed sa k nemu zn\u00ed\u017ei\u0165. Nech vyu\u010duje len veci d\u00f4le\u017eit\u00e9 a nikdy nie tak\u00e9, ktor\u00e9 darmo pam\u00e4\u0165 za\u0165a\u017euj\u00fa, 5. nech nam\u00e1havej\u0161ie vyu\u010dovanie, ktor\u00e9 vy\u017eaduje v\u00e4\u010d\u0161ej pozornosti pretk\u00e1va ob\u010derstven\u00edm, spevom a re\u010dnen\u00edm.\u201c<\/em><\/p>\n Z\u00a0uveden\u00e9ho vidie\u0165, \u017ee Veselsk\u00fd poznal psychologick\u00e9 z\u00e1konitosti u\u010denia sa \u017eiakov a\u00a0viedol ich k\u00a0samostatn\u00e9mu osvojovaniu si u\u010diva. Poznal Komensk\u00e9ho pedagogick\u00e9 n\u00e1h\u013eady, ktor\u00e9 vo svojom \u010dl\u00e1nku citoval. Zaoberal sa aj v\u00fdznamom rodinnej v\u00fdchovy a\u00a0osobnos\u0165ou u\u010dite\u013ea. \u017diadal, aby u\u010dite\u013e vyu\u010doval horlivo, \u017eivo, s\u00a0l\u00e1skou k\u00a0povolaniu, ku \u0161kole, viedol \u017eiakov k\u00a0rozm\u00fd\u0161\u013eaniu, \u201eaby sami vynach\u00e1dzali, alebo aby sa aspo\u0148 zdalo, jako by sami boli vyna\u0161li, jako sa tomu \u010di onomu rozumie\u0165 m\u00e1, \u010dili jak sa to \u010dini\u0165 treba.\u201c<\/em><\/p>\n Pod\u013ea jeho \u010dl\u00e1nku tento u\u010dite\u013esk\u00fd spolok organizoval porady u\u010dite\u013eov, na ktor\u00fdch mali u\u010ditelia predn\u00e1\u0161ky o rozli\u010dn\u00fdch pedagogick\u00fdch ot\u00e1zkach, napr\u00edklad na t\u00e9mu N\u00e1rodn\u00e9 vyu\u010dovanie ako z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 v\u00fdu\u010dby pospolitej \u0161koly. Lep\u0161ie pr\u00e1ce sa zapisovali do Kni\u017eky\u00a0 pr\u00e1c. Veselsk\u00fd mal pojednanie na t\u00e9mu \u010ci sa maj\u00fa pou\u017e\u00edva\u0165 pri v\u00fdchove odmeny a \u010di s\u00fa pe\u0148a\u017en\u00e9 odmeny cie\u013eu primeran\u00e9? V tomto pojednan\u00ed okrem in\u00e9ho povedal: \u201eNajmocnej\u0161ie prostriedky v\u00fdchovn\u00e9 s\u00fa odmeny a\u00a0tresty. Odmeny sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa spolu s\u00a0trestom bu\u010f razom, alebo v\u00a0mal\u00fdch prest\u00e1vkach jedno po druhom. Odmenu a\u00a0trest mo\u017eno nazva\u0165 ako sestru s\u00a0bratom, ktor\u00fa bl\u00edzka pokrvnos\u0165 porodila a\u00a0jedna matka \u2013 vychov\u00e1vate\u013estvo. Keby ka\u017ed\u00fd dobr\u00fd skutok mal n\u00e1sledky dobr\u00e9 a\u00a0zl\u00fd zl\u00e9 a\u00a0tie n\u00e1sledky keby sa hne\u010f objavovali, nebolo by treba ani odmien ani trestov. Ke\u010f sa ale toto nest\u00e1va, por\u00fachan\u00e1 rovnov\u00e1ha mus\u00ed by\u0165 napravovan\u00e1, zvl\u00e1\u0161te pri dietkach, odmenami a\u00a0trestami.\u201c<\/em><\/p>\n Bol za rozumn\u00e9 pou\u017e\u00edvanie trestov a\u00a0\u017eiadal, aby u\u010dite\u013e poznal charakter svojich \u017eiakov. \u201eOdme\u0148ova\u0165 treba len pilnos\u0165 a\u00a0vytrvalos\u0165, ale netreba d\u00e1va\u0165 odmeny za \u201ev\u00fdte\u010dn\u00e9 vlohy bez zvl\u00e1\u0161tneho pri\u010dinenia \u017eiaka\u201c. Zaoberal sa aj ot\u00e1zkou ako \u010dasto treba odme\u0148ova\u0165: \u201e Odmeny maj\u00fa by\u0165 t\u00fdm zriedkavej\u0161ie, \u010d\u00edm dospelej\u0161\u00ed je \u017eiak. Pr\u00edli\u0161 \u010dast\u00fdm odme\u0148ovan\u00edm zvyk\u00e1 die\u0165a za v\u0161etko, \u010do rob\u00ed, odplatu o\u010dak\u00e1va\u0165, \u010do ke\u010f sa pozdej\u0161ie nestane, ochabne v\u00a0horlivosti… Die\u0165a m\u00e1 pozna\u0165, \u017ee rados\u0165 z\u00a0odmeny po\u0161la n\u00e1sledkom jeho pri\u010dinenia a\u00a0jednania. Prisudzujeme odmeny nestranne, po n\u00e1le\u017eitom uv\u00e1\u017een\u00ed v\u0161etk\u00fdch okolnost\u00ed … nespravodlivo, odmenen\u00fd dr\u017e\u00ed sa nad in\u00fdch hne\u010f za schopnej\u0161ieho, pokro\u010dilej\u0161ieho a\u00a0lep\u0161ieho, prece\u0148uje seba, povzbudzuje u\u00a0spolu\u017eiakov z\u00e1\u0161\u0165 a\u00a0nen\u00e1vis\u0165, d\u00f4vera \u017eiakov v\u00a0u\u010dite\u013ea aj jeho autorita mizne …\u201c <\/em><\/p>\n Z\u00a0t\u00fdchto jeho pedagogick\u00fdch n\u00e1zorov vidie\u0165, \u017ee dobre poznal psychol\u00f3giu die\u0165a\u0165a a\u00a0zaoberal sa vedecko-teoretick\u00fdmi ot\u00e1zkami pedagogiky. Kl\u00e1dol d\u00f4raz na vzdel\u00e1vanie u\u010dite\u013eov. Za d\u00f4le\u017eit\u00fd prostriedok odborn\u00e9ho rastu u\u010dite\u013eov pova\u017eoval u\u010dite\u013esk\u00e9 porady. V\u00a0\u010dl\u00e1nku D\u00f4le\u017eitos\u0165 u\u010dite\u013esk\u00fdch por\u00e1d nap\u00edsal: \u201eNa t\u00fdchto porad\u00e1ch sa u\u010ditelia sch\u00e1dzaj\u00fa, aby si vz\u00e1jomne svoje n\u00e1h\u013eady o\u00a0sk\u00fasenostiach a\u00a0umen\u00ed vychov\u00e1vania sde\u013eovali a\u00a0medzi sebou priate\u013esky o\u00a0z\u00e1le\u017eitostiach \u0161kolsk\u00fdch rozml\u00favali… pri \u017eivej porade sa duch roznecuje, v\u00e1\u017enos\u0165, l\u00e1ska k\u00a0svojmu povolaniu a\u00a0stavu sa bud\u00ed, kriesi, utvrdzuje.\u201c<\/em> Poukazuje na to, \u017ee \u201eak u\u010dite\u013e je odk\u00e1zan\u00fd len na seba, bez v\u0161etk\u00e9ho styku so \u017eivotom, ako m\u00f4\u017ee u\u010di\u0165 pre \u017eivot?<\/em>\u201c Veselsk\u00fd teda u\u017e pred sto rokmi uva\u017eoval o\u00a0spojen\u00ed \u0161koly so \u017eivotom. Je toho n\u00e1zoru, \u017ee na porad\u00e1ch sa maj\u00fa z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 star\u00ed aj mlad\u00ed u\u010ditelia, aby boli porady \u017eiv\u00e9, \u010dul\u00e9 a\u00a0zdrav\u00e9. \u017diada, aby sa nerobili rozdiely medzi mestsk\u00fdmi a\u00a0dedinsk\u00fdmi u\u010dite\u013emi, medzi bohat\u00fdmi a\u00a0chudobn\u00fdmi. Porady u\u010dite\u013eov pod\u013ea neho nemaj\u00fa by\u0165 \u201eak\u00fdmisi u\u010den\u00fdmi, profesorsk\u00fdmi, akademick\u00fdmi predn\u00e1\u0161kami, ale sk\u00f4r, ba jedine priate\u013esko-d\u00f4vern\u00fdmi rozhovormi o\u00a0predmetoch \u0161koly a\u00a0v\u00fdchovy a\u00a0to sk\u00f4r sp\u00f4sobom praktick\u00fdm ako teoretick\u00fdm<\/em>\u201c. Na porade sa maj\u00fa tie\u017e po\u017ei\u010diava\u0165 a\u00a0vymie\u0148a\u0165 knihy a\u00a0spisy.<\/p>\n I dnes, v 21. storo\u010d\u00ed, by mnoh\u00e9 z jeho pedagogick\u00fdch pou\u010den\u00ed mohli by\u0165 pr\u00edkladom pre v\u00fdchovu a motiv\u00e1ciu s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u017eiakov.<\/p>\n Atmosf\u00e9ru \u0161koly v\u00a0\u010dase p\u00f4sobenia Pavla Veselsk\u00e9ho na Pitvaro\u0161i op\u00edsala Al\u017ebeta Dov\u00e1\u013eov\u00e1, naroden\u00e1 v roku 1885, In. \u0160tefanko (2001), kde si na svoje \u0161kolsk\u00e9 roky z konca 19.storo\u010dia pospom\u00ednala nasledovne:\u00a0\u201e\u0160labik\u00e1r a tabli\u010dku \u0161kridlov\u00fa s grifl\u00edkom na \u0161pag\u00e1tiku mi zaviazali do v\u00e4\u010d\u0161ej vreckovky, a dali pod pazuchu. Tak ma priviedli do \u0161koly, a ked\u017ee som priniesla sebou aj ve\u013ek\u00e9ho, dobre vykrmen\u00e9ho kap\u00fana, p\u00e1n u\u010dite\u013e ni\u010d nenamietali. Posadili ma do lavice za predn\u00ed\u010dku a ja som tam zapadla hlboko ako do nejak\u00e9ho kresla, ke\u010f\u017ee som bola drobn\u00e1. V na\u0161ej dedine <\/em>–\u00a0na Pitvaro\u0161i – boli v tej dobe dvaja u\u010ditelia. \u0160koly boli cirkevn\u00e9, evanjelick\u00e9, a teda aj u\u010dite\u013eov volili cirkevn\u00edci. U\u010dite\u013e Styk mal v\u0161etk\u00fdch \u0161es\u0165 tried diev\u010dence a u\u010dite\u013e Veselsk\u00fd zase chlapcov. V ka\u017edej u\u010debni bolo vy\u0161e sto det\u00ed a v\u0161etky \u0161es\u0165 tried odrazu. Budova bola star\u00e1, cirkevn\u00e1, so spolo\u010dn\u00fdm dvorom. Lomoz a krik bol ustavi\u010dne ve\u013emi ve\u013ek\u00fd a st\u00e1le sme sa navz\u00e1jom ru\u0161ili. Triedy boli tak usporiadan\u00e9, \u017ee vpredu boli t\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed, teda \u0161iestaci, a tak postupne \u010falej a\u017e po t\u00fdch najmen\u0161\u00edch. Prv\u00e1kov bolo pochopite\u013ene najviac a t\u00ed boli vzadu. U\u010deb\u0148a mala \u0161tyri obloky do dvora, ktor\u00e9 sa m\u00e1lokedy otv\u00e1rali. U\u010dite\u013e musel \u0161etri\u0165 drevom, aby zostalo viac v u\u010dite\u013eskom byte, kde mal ve\u013ea drobn\u00fdch det\u00ed. V nasledovnom \u0161kolskom roku pri\u0161iel na Pitvaro\u0161 tret\u00ed u\u010dite\u013e menom Roho\u0161ka, rod\u00e1k z ne\u010falek\u00e9ho Sarva\u0161u. Bol to chlapisko ve\u013ek\u00e9 a hrubi\u00e1n s rukou ako olovo. Nad\u00e1val a kruto bil \u017eia\u010dikov. Veselsk\u00fd a Styk boli obidvaja rod\u00e1ci z Banskej Bystrice. Teraz si rozdelili deti po dvoch triedach ka\u017ed\u00e9mu. Ka\u017ed\u00fd dostal aj chlapcov, aj diev\u010dence. Prv\u00fa a druh\u00fa triedu dostal Roho\u0161ka, tretiu a \u0161tvrt\u00fa Styk, a t\u00fdch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch si ponechal Veselsk\u00fd. U\u010dite\u013e Styk mal svoju knihovn\u00edcku a za grajciar na t\u00fd\u017ede\u0148 po\u017ei\u010diaval knihy. Povinnej u\u010debnej l\u00e1tky bolo pre m\u0148a m\u00e1lo, hoci sa v\u0161etko muselo od slova do slova odrecitova\u0165. V prvej a druhej triede sme mali len tabu\u013eky zo \u0161kridle a na \u0161pag\u00e1tiku grifl\u00edk, a tie\u017e \u0161pongiu alebo k\u00fasok handri\u010dky na utretie. \u0160kripty a \u010di p\u00edsanky, pero a atrament sme dostali len v tretej triede. \u0160labik\u00e1re ani tie neboli tak\u00e9 kr\u00e1sne ako som pozdej\u0161ie videla u mojich vnukoch a pravnukoch. Kde\u017ee, vtedy e\u0161te nechyrovalo o farebn\u00fdch obr\u00e1zkoch, ilustr\u00e1ci\u00e1ch. No a pri\u0161la zase jese\u0148, a i\u0161lo sa do \u0161koly. Aj to najchudobnej\u0161ie die\u0165a prinieslo aspo\u0148 kur\u010da. Veselsk\u00fd bol dobr\u00fdm u\u010dite\u013eom, bol aj ve\u013emi dobr\u00fdm Slov\u00e1kom, neboj\u00e1cnym n\u00e1rodovcom, a preto ho prenasledovali nadriaden\u00e9 \u00farady, ma\u010farsk\u00e9 \u0161kolsk\u00e9 vrchnosti. Ako pansl\u00e1vovi zn\u00ed\u017eili mu plat, odobrali mu kus zeme, z tej \u010do mal v u\u017e\u00edvan\u00ed ako kantor a u\u010dite\u013e. U\u010dite\u013e Veselsk\u00fd n\u00e1m dejepis a tie\u017e aj zemepis do sloven\u010diny prekladal, hoci nebol povinn\u00fd, ma\u010farsk\u00fd \u0161k\u00f4ldozorca to od neho nevy\u017eadoval, ale cirkevn\u00edci si to vyslovene \u017eiadali, a takto sme \u010diasto\u010dne vedeli aspo\u0148 to, o \u010dom recitujeme. Ke\u010f\u017ee p\u00e1n u\u010dite\u013e bol aj kantorom, i\u0161li sme ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no na modlitby do kostola. Nebral v\u0161etk\u00fdch \u017eiakov, len t\u00fdch \u010do dobre spievali – \u0161es\u0165 chlapcov a \u0161es\u0165 diev\u010deniec. S\u00e1m ve\u013emi r\u00e1d spieval, aj na klav\u00edri hral ve\u013emi pekne. Ex\u00e1meny na konci ka\u017ed\u00e9ho \u0161kolsk\u00e9ho roku sa konali v kostole za \u00fa\u010dasti rodi\u010dov a cirkevn\u00fdch hodnost\u00e1rov, aj t\u00fdch zo susedn\u00fdch, okolit\u00fdch obc\u00ed. Pre t\u00fdch najlep\u0161\u00edch sa rozdelili odmeny. To cirkev dala zo svojej kasy pre ka\u017ed\u00fa triedu dve ceny – pre jedn\u00e9ho chlapca a pre jedno diev\u010da. Oby\u010dajne to bola jedna koruna (p\u00e4\u0165desiat grajciarov), pozdej\u0161ie dve koruny. Vo vy\u0161\u0161\u00edch triedach boli aj dary od \u0161kolsk\u00e9ho in\u0161pektor\u00e1tu. Bola to oby\u010dajne ma\u010farsk\u00e1 kniha, pekne viazan\u00e1, s obr\u00e1zkami. Textu sme m\u00e1lo rozumeli, tak sme si len obr\u00e1zky poprezerali. Po ukon\u010den\u00ed zaznela aj pr\u00edle\u017eitostn\u00e1 b\u00e1se\u0148, ktor\u00fa som v na\u0161ej triede v\u017edy len ja predniesla. Pri tak\u00fdchto pr\u00edle\u017eitostiach kostol bol doslovne preplnen\u00fd, hoci sa do neho zmestilo vy\u0161e sto \u013eud\u00ed..\u201c<\/em><\/p>\n O\u00a0Pavlovi Veselskom sa zachovala dokonca i\u00a0jedna vesel\u00e1 pr\u00edhoda, ktor\u00fa vo svojom rukopise zaznamenal pitvaro\u0161sk\u00fd pam\u00e4tn\u00edk J\u00e1n Hronec (1873-1965) nasledovne:<\/p>\n \u201eBoli dvaja cirkevn\u00ed u\u010ditelia. Pavol Veselsk\u00fd bol star\u0161\u00ed, Jozef Cavar mlad\u0161\u00ed. Mali byty ved\u013ea jeden druh\u00e9ho. T\u00edto sa nie ve\u013emi mierili, b\u00e1rs aj susedia boli aj horniaci boli obidvaja. Len to bolo tak najviac medzi nimi, \u017ee Veselsk\u00fd mal majetok a\u00a0Cavar nemal. Bol aj chudobnej\u0161\u00ed. Mal men\u0161\u00ed aj plat. Takto si z\u00e1videli edom druhimu. Mali spolo\u010dn\u00fa stenu. Raz zi\u0161lo na rozum Veselsk\u00e9mu, \u017ee stud\u0148u d\u00e1 zamkn\u00fa\u0165. Dal kov\u00e1\u010dovi zhotovi\u0165 klatku na studni\u010dn\u00e9 dvere a\u00a0zamkol ju. Ke\u010f to videl Cavar, povedal: Po\u010dkaj Pa\u013eo to\u013eko rozumu aj ja m\u00e1m \u010do som aj chudobn\u00fd. \u0160iel Cavar ku kov\u00e1\u010dovi a\u00a0aj on dal spravi\u0165 klatku a\u00a0zamkol stud\u0148u. Takto bola stud\u0148a zamknut\u00e1 nemohol ani jeden, ani druh\u00fd vodu bra\u0165. Potom sa zavolali k\u00a0studni a\u00a0p\u00fdtali sa Veselsk\u00fd Cavara, \u017ee pre\u010do zamkol stud\u0148u. Cavar odpovedal, \u017ee pre\u010do Veselsk\u00fd zamkol sk\u00f4r. Takto sa potom dvaja u\u010ditelia zmierili ka\u017ed\u00fd svoju klatku dal dole, vodu si spokojne do v\u00f4li \u0165ahali a\u00a0spokojne \u017eili \u010falej.\u201c<\/em><\/p>\n \u00a0<\/em> \u00a0<\/em>\u0160kolsk\u00e1 fotografia z roku 1913, Pavol Veselsk\u00fd sediaci uprostred<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv \u017dofie Vargovej, rodenej Hud\u00e1kovej, Banka)<\/em><\/p>\n <\/p>\n Veselsk\u00fd ako knihovn\u00edk<\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd dobre vedel, \u017ee bez kn\u00edh, niet vzdelania. Mal bohat\u00fa kni\u017enicu do ktorej objedn\u00e1val takmer v\u0161etky v tom \u010dase vych\u00e1dzaj\u00face slovensk\u00e9 noviny, \u010dasopisy a kalend\u00e1re a s\u00fastavne sa vzdel\u00e1val. Okrem toho mal i \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edstup ku knih\u00e1m ako pokladn\u00edk a knihovn\u00edk\u00a0\u010dan\u00e1dskeho senior\u00e1tneho spolku u\u010dite\u013eov,<\/em>\u00a0ktor\u00fd disponoval ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom cudzojazy\u010dn\u00fdch kn\u00edh s pedagogick\u00fdm zameran\u00edm. Kni\u017enica mala i mno\u017estvo odborn\u00fdch slovensk\u00fdch, ma\u010farsk\u00fdch a\u00a0nemeck\u00fdch kn\u00edh, v\u00e4\u010d\u0161inou pedagogick\u00fdch. Jeho nieko\u013eko sto zv\u00e4zkov\u00e1 kni\u017enica bola ve\u013ekou posilou pre \u0161irok\u00fd okruh \u010ditate\u013eov. Po tom \u010do v\u00a0roku 1920 musel opusti\u0165 Pitvaro\u0161 pre \u00fadajn\u00fa vlastizradu, jeho kni\u017enicu odk\u00fapil \u0160tefan Hud\u00e1k star\u0161\u00ed, u\u00a0ktor\u00e9ho si bolo mo\u017en\u00e9 knihy na\u010falej po\u017ei\u010diava\u0165.<\/p>\n Veselsk\u00fd ako zakladate\u013e dychov\u00e9ho s\u00faboru<\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd sa cel\u00fd \u017eivot zaoberal kult\u00farno-osvetovou \u010dinnos\u0165ou. Ako v\u00fdborn\u00fd kantor evnajelick\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru hudbe nielen rozumel, ale rozv\u00edjal i slovensk\u00fa hudobn\u00fa\u00a0kult\u00faru. 1. marca 1883 zalo\u017eil na\u00a0Pitvaro\u0161i\u00a0 dychov\u00fd s\u00fabor. Polo\u017eil tak pevn\u00e9 z\u00e1klady dychovej hudby v\u00a0tomto regi\u00f3ne. \u201eDychovka\u201c bola vyh\u013ead\u00e1van\u00e1 nielen na\u00a0Pitvaro\u0161i, ale i\u00a0v \u010falekom okol\u00ed. Okrem spolo\u010densk\u00fdch z\u00e1bav vyhr\u00e1vala pred domom, kde sa malo hra\u0165 divadeln\u00e9 predstavenie. Predstavenia sa v\u00a0tej dobe hr\u00e1vali na Pitvaro\u0161i po domoch. Aj predely medzi jednotliv\u00fdmi dejstvami vyp\u013a\u0148alo jej \u201emuzic\u00edrovani<\/em>e“. Pitvaro\u0161sk\u00fd dychov\u00fd s\u00fabor p\u00f4sobil a\u017e do za\u010diatku vypuknutia druhej svetovej vojny, kedy sa v\u0161etky kult\u00farne aktivity v\u00a0obci utlmili.<\/p>\n Veselsk\u00fd ako zakladate\u013e spevokolu<\/strong><\/p>\n N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 hudba patrila neoddelite\u013ene k \u017eivotu Pitvaro\u0161anov v\u0161etk\u00fdch vekov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed. N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 piesne sa u\u010dili u\u017e deti v \u0161kol\u00e1ch. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa vyu\u010dovanie za\u010d\u00ednalo aj kon\u010dievalo zaspievan\u00edm n\u00e1bo\u017enej piesne. Pokia\u013e nemali Pitvaro\u0161ania postaven\u00fd vlastn\u00fd kostol, spievali jednohlasne v modlitebni v prenajatom dome. Hudobn\u00fdch n\u00e1strojov v obci nebolo. Nesk\u00f4r sa objavilo prv\u00e9 harm\u00f3nium. Po vybudovan\u00ed ve\u013ekolep\u00e9ho kostola z\u00edskali i organ. Hovor\u00ed sa, \u017ee pred prvou svetovou vojnou mal najsilnej\u0161\u00ed zvuk. Vynikaj\u00facim organistom bol Pavol Veselsk\u00fd, ktor\u00fd v\u00a0tom \u010dase p\u00f4sobil ako u\u010dite\u013e na pitvaro\u0161skej cirkevnej \u0161kole. Hudobne nadan\u00fd a\u00a0n\u00e1rodne uvedomel\u00fd Veselsk\u00fd u\u010dil deti v\u00a0\u0161kole spev a\u00a0z\u00e1rove\u0148 ako sk\u00fasen\u00fd organista a\u00a0pedag\u00f3g viedol k\u00a0spevu v\u00a0kostole i\u00a0dospel\u00fdch Pitvaro\u0161anov. V\u00a0roku 1907 zalo\u017eil na Pitvaro\u0161i slovensk\u00fd evanjelick\u00fd spevokol, ktor\u00fd viedol dlh\u00e9 roky. Spevokol spracov\u00e1val\u00a0 zo za\u010diatku v\u00fdlu\u010dne iba skladby n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho charakteru, nesk\u00f4r i n\u00e1rodn\u00e9 a\u00a0\u013eudov\u00e9 piesne v r\u00f4znych \u00faprav\u00e1ch. V kostole na sl\u00e1vnostn\u00fdch Slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch tak zaznieval viachlasn\u00fd zmie\u0161an\u00fd zbor, najviac ml\u00e1denci, ale nech\u00fdbali ani star\u0161\u00ed \u013eudia, dobr\u00ed spev\u00e1ci. Spevokol z\u00e1rove\u0148 \u00fa\u010dinkoval pri r\u00f4znych sl\u00e1vnostn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach prednesom n\u00e1bo\u017en\u00fdm a\u00a0\u013eudov\u00fdch piesn\u00ed. Jeho prv\u00e9 vyst\u00fapenie sa konalo pri pr\u00edle\u017eitosti zalo\u017eenia a sl\u00e1vnostn\u00e9ho otvorenia Ro\u013en\u00edckeho a robotn\u00edckeho spolku \u013eudov\u00e9ho kruhu na Pitvaro\u0161i, v roku 1907. Na sl\u00e1vnosti sa zi\u0161lo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo Pitvaro\u0161anov a\u00a0konala sa pod \u0161iatrom u Kom\u00e1rov. Dom u\u010dite\u013ea Roho\u0161ku bol predt\u00fdm Ondrejov Kom\u00e1rov, kde sa hr\u00e1vali i slovensk\u00e9 divadl\u00e1. Spevokol zaspieval \u0161tvrohlasne n\u00e1rodn\u00e9 piesne: \u201eHoj\u017ee, Bo\u017ee<\/em>\u201c\u00a0 a \u201eKto za pravdu hor\u00ed<\/em>\u201c, za dirigovania u\u010dite\u013ea Pavla Veselsk\u00e9ho. V\u00a0spevokole boli: J\u00e1n \u0160trpka, Martin \u013dauko, Juraj Gemeri, J\u00e1n Hud\u00e1k, J\u00e1n Zelman, Pavol Lux <\/em>a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed. Usporiadatelia podujatia mali na ruk\u00e1voch modr\u00e9 p\u00e1sky a ke\u010f sa ich op\u00fdtali na\u010do ich maj\u00fa, hrdo odpovedali: \u201eTo preto a\u00a0na znak toho, \u017ee sme Slov\u00e1ci!<\/em>\u201c. Za tento po\u010din boli nesk\u00f4r prenasledovan\u00ed, ale ke\u010f\u017ee bol medzi nimi aj richt\u00e1rov syn – J\u00e1n \u0160trpka<\/em>, tak sa to v\u0161etk\u00fdm nakoniec prep\u00e1\u010dilo.<\/p>\n Veselsk\u00fd ako zakladate\u013e divadeln\u00e9ho kr\u00fa\u017eku<\/strong><\/p>\n Ne\u00fanavn\u00e1 snaha o\u00a0budovanie kult\u00fary v slovenskom duchu medzi Pitvaro\u0161anmi viedla Pavla Veselsk\u00e9ho k\u00a0zalo\u017eeniu divadeln\u00e9ho ochotn\u00edckeho kr\u00fa\u017eku v\u00a0roku 1908. Pavol Veselsk\u00fd rozvoju slovenskej kult\u00fary obetoval ve\u013ea \u010dasu. Usiloval sa o\u00a0to, aby Pitvaro\u0161ania dobre poznali svoju materinsk\u00fa re\u010d. Ke\u010f\u017ee divadeln\u00e9 hry sa nacvi\u010dovali v\u00a0sloven\u010dine, hr\u00e1vali ich v\u00a0cirkevnej \u0161kole a\u00a0po domoch. Prvou hrou, s ktorou sa ochotn\u00edcky s\u00fabor predviedol verejnosti, bol \u201e\u0160kriatok“. Medzi prv\u00fdch pitvaro\u0161sk\u00fdch ochotn\u00edkov patrili: Juraj Bu\u010dan, Matej Gemeri, Anna Hud\u00e1kov\u00e1, Michal Hud\u00e1k, \u0160tefan Andr\u00e1\u0161, Martin \u013dauko, J\u00e1n Kochan, Zuzana N\u00e9metov\u00e1, M\u00e1ria Hrabovsk\u00e1 a Zuzana Ost\u00e1\u0161ov\u00e1 a <\/em>Zuzana Ker\u010fov\u00e1<\/em>. O rok nesk\u00f4r, v\u00a0roku 1909, predviedli hru \u201eS\u013euby“. Z tohto obdobia sa \u017eia\u013e nezachovali takmer \u017eiadne p\u00edsomn\u00e9 ani fotografick\u00e9 z\u00e1znamy. Pavol Veselsk\u00fd vtedy nedovolil fotografova\u0165 – vraj je to drah\u00fd \u0161p\u00e1s. Do vypuknutia prvej svetovej vojny zahrali e\u0161te divadeln\u00e9 hry Star\u00fd za\u013e\u00fabenec, Kop\u00fdtko, Kamenn\u00fd chodn\u00ed\u010dek, Za\u017eiva v\u00a0nebi, Stra\u0161idlo a \u010fal\u0161ie. Medzi opory divadeln\u00e9ho s\u00faboru patrili: Michal Kochan, \u0160tefan Hud\u00e1k, J\u00e1n \u0160ebok, J\u00e1n Roh\u00e1r, J\u00e1n \u0160trbka, Anna Kochanov\u00e1, Anna Roh\u00e1rov\u00e1, Katar\u00edna Ondrusov\u00e1 a Zuzana \u0160ebokov\u00e1<\/em>. Po\u010das prvej svetovej vojny sa kult\u00farne aktivity na Pitvaro\u0161i preru\u0161ili. O\u017eivili sa a\u017e po vojne, po\u010das okup\u00e1cie Ma\u010farska rumunsk\u00fdm vojskom v roku 1919 a op\u00e4\u0165 z\u00e1sluhou Pavla Veselsk\u00e9ho. Prvou povojnovou inscen\u00e1ciou bola hra \u201eSirota“, ktor\u00e1 mala medzi \u013eu\u010fmi mimoriadny \u00faspech. Predstavili sa v\u00a0nej ochotn\u00edci: Michal Kochan, J\u00e1n Ondrus, Zuzana Gemeriov\u00e1, Anna Kochanov\u00e1, Judita Darva\u0161ov\u00e1, J\u00e1n Kochan a J\u00e1n Hanes<\/em>. V prvej polovici 20. storo\u010dia v\u0161ak nastali pre dolnozemsk\u00e9 slovensk\u00e9 ochotn\u00edcke divadl\u00e1 \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy. N\u00e1stupom Mikl\u00f3sa Horthyho boli v Ma\u010farsku zak\u00e1zan\u00e9 ak\u00e9ko\u013evek verejn\u00e9 kult\u00farne predstavenia v inom, ako v ma\u010farskom, jazyku. V\u00a0tom \u010dase u\u017e Pavol Veselsk\u00fd na Pitvaro\u0161i nep\u00f4sobil. Musel n\u00fatene od\u00eds\u0165 do exilu.<\/p>\n \u00a0<\/em><\/p>\n Pitvaro\u0161sk\u00ed divadeln\u00ed ochotn\u00edci v\u00a0prvej polovici 20. storo\u010dia<\/em><\/p>\n (rodinn\u00fd arch\u00edv Zuzany Hud\u00e1kovej, Sl\u00e1dkovi\u010dovo)<\/em><\/p>\n \u00a0<\/em><\/p>\n Divadeln\u00fd kr\u00fa\u017eok spolu so slovensk\u00fdm spevokolom sa stal vyh\u0148ou n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia nielen na \u00a0Pitvaro\u0161i, ale aj pre okolit\u00e9 slovensk\u00e9 obce.<\/p>\n Veselsk\u00fd ako hospod\u00e1r a v\u010del\u00e1r<\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd okrem autorstva u\u010debn\u00edc sa venoval aj p\u00edsaniu osvetov\u00fdch \u010dl\u00e1nkov. Zameral sa predov\u0161etk\u00fdm na problematiku z\u00e1hradk\u00e1rstva, ovocin\u00e1rstva a\u00a0v\u010del\u00e1rstva, ktor\u00e9 boli jeho ve\u013ekou z\u00e1\u013eubou. \u00daspe\u0161ne propagoval nov\u00e9 met\u00f3dy pestovania ovocn\u00fdch stromov a\u00a0chovu v\u010diel. Svoje v\u00fdrobky dokonca vystavoval na r\u00f4znych po\u013enohospod\u00e1rskych v\u00fdstav\u00e1ch.<\/p>\n Veselsk\u00fd ako politik<\/strong><\/p>\n Po skon\u010den\u00ed prvej svetovej vojny v\u00a0roku 1918 bolo Uhorsko a\u00a0t\u00fdm i Slov\u00e1kmi os\u00eddlen\u00e9 \u00fazemie Dolnej zeme rozdelen\u00e9 medzi viacero \u0161t\u00e1tov. Pripojenie k\u00a0\u010ceskoslovensku nebolo mo\u017en\u00e9, tak sa h\u013eadal in\u00fd sp\u00f4sob ako zachova\u0165 tento \u201eslovensk\u00fd ostrov“ v celku. N\u00e1rodne uvedomel\u00fd Pavol Veselsk\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil novoseged\u00ednskeho pohovoru, kde sa rokovalo o pripojen\u00ed slovensk\u00fdch obc\u00ed Ban\u00e1tu, B\u00e1\u010dky a Dolnej zeme ku Kr\u00e1\u013eovstvu Srbov, Chorv\u00e1tov a\u00a0Slovincov (od roku 1929 Juhosl\u00e1via). V rokoch 1918 \u2013 1919 rumunsk\u00e1 arm\u00e1da okupovala B\u00e9ke\u0161sk\u00fa a \u010can\u00e1dsku \u017eupu. 13. septembra 1919 sa konalo v B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe ve\u013ek\u00e9 \u013eudov\u00e9 zhroma\u017edenie, na ktorom sa z\u00fa\u010dastnili z\u00e1stupcovia v\u0161etk\u00fdch okolit\u00fdch slovensk\u00fdch ded\u00edn. Na programe zhroma\u017edenia bolo pripojenie dolnozemsk\u00fdch slovensk\u00fdch obc\u00ed k Rumunsku. Pr\u00edtomn\u00ed rumunsk\u00ed deleg\u00e1ti s\u013e\u00fabili dolnozemsk\u00fdm Slov\u00e1kom dva mand\u00e1ty na krajinskom sneme v\u00a0Bukure\u0161ti. Jedn\u00fdm poslancom rumunsk\u00e9ho snemu za obvod Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161 sa stal Pavol Veselsk\u00fd, aby takto obhajoval z\u00e1ujmy Slov\u00e1kov. Po odchode Rumunov z\u00a0\u00fazemia Ma\u010farska v\u00a0roku 1920, musel opusti\u0165 Pitvaro\u0161 a\u00a0Ma\u010farsko, inak by mu hrozilo zatknutie. Ako 71 ro\u010dn\u00fd emigroval za hranice, do Nadlaku, bl\u00edzko k jeho milovan\u00e9ho Pitvaro\u0161a. V\u00a0roku 1923 sa pok\u00fasil vr\u00e1ti\u0165 na Pitvaro\u0161, kde mu zostala rodina. Po dvoch d\u0148och, po ileg\u00e1lnom prechode hran\u00edc, ho odhalili a\u00a0musel sa vr\u00e1ti\u0165 do Nadlaku. K\u00a0tomu v\u0161etk\u00e9mu pod\u013ea rukopisu Michal Hud\u00e1ka vraj najviac dopomohol pitvaro\u0161sk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n \u0160ag\u00fa\u013e.<\/p>\n Veselsk\u00e9ho p\u00f4sobenie v Nadlaku<\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd bol po\u010das cel\u00e9ho svojho \u017eivota ne\u00fanavn\u00fdm n\u00e1rodovcom, ktor\u00fd sa zna\u017eil zlep\u0161i\u0165 postavenie Slov\u00e1kov nielen na Pitvaro\u0161i i\u00a0na Dolnej zemi. Svojou ne\u00fanavnou pr\u00e1cou ako u\u010dite\u013e, ktor\u00fd v\u0161tepoval l\u00e1sku k\u00a0rodn\u00e9mu jazyku de\u0165om a\u00a0viedol ich k\u00a0vzdelaniu, ale i\u00a0ako kult\u00farne uvedomel\u00fd n\u00e1rodovec, ktor\u00fd cez slovensk\u00e9 divadeln\u00e9 predstavenia, spevokol, dychovku \u010di svojimi \u010dl\u00e1nkami podporoval slovensk\u00e9ho ducha na Dolnej zemi. V\u00a0\u010dase rumunskej okup\u00e1cie \u010dasti Ma\u010farska v\u00a0roku 1919 sa sna\u017eil i\u00a0politicky anga\u017eova\u0165 so snahou prispie\u0165 k\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edm n\u00e1rodnostn\u00fdm pr\u00e1vam Slov\u00e1kov. Po \u00fastupe rumunskej arm\u00e1dy, za\u010dalo v\u00a0Ma\u010farsku prenasledovanie v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed sa anga\u017eovali po\u010das rumunskej okup\u00e1cie. Z\u00e1rove\u0148 bola zaveden\u00e1 tvrd\u00e1 n\u00e1rodnostn\u00e1 l\u00ednia a\u00a0sloven\u010dina sa definit\u00edvne vytratila z\u00a0ma\u010farsk\u00fdch \u0161k\u00f4l. Veselsk\u00fd bol vyhl\u00e1sen\u00fd za vlastizradcu a\u00a0nar\u00fdchlo musel opus\u0165 svoju rodinu i\u00a0 Pitvaro\u0161. Na v\u00fdstrahu ostatn\u00fdch mu bol zhaban\u00fd cel\u00fd jeho majetok. Najbli\u017e\u0161\u00edm slovensk\u00fdm centrom k\u00a0Pitvaro\u0161u bol rumunsk\u00fd Nadlak. Mal\u00e1 vzdialenos\u0165 od Pitvaro\u0161a, kult\u00farne i\u00a0jazykovo takmer identick\u00e9 prostredie ako na Pitvaro\u0161i bolo pre Veselsk\u00e9ho ide\u00e1lnym prostred\u00edm pre jeho \u010fal\u0161iu \u010dinnos\u0165 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 st\u00e1le veril, \u017ee sa situ\u00e1cia uvo\u013en\u00ed a\u00a0bude sa m\u00f4c\u0165 vr\u00e1ti\u0165 k\u00a0svojej rodine.<\/p>\n Po odchode viacer\u00fdch slovensk\u00fdch u\u010dite\u013eov z\u00a0nadlack\u00fdch \u0161k\u00f4l, ako 72 ro\u010dn\u00fd nastupuje v\u00a0\u0161kolskom roku 1921\/1922 ako v\u00fdpomocn\u00fd u\u010dite\u013e na miesto po u\u010dite\u013eovi Adamkovi\u010dovi. Jeho protikandid\u00e1tom bol \u013dudov\u00edtovi Kup\u010dek. Proti Kup\u010dekovej vo\u013ebe sa ozval aj senior\u00e1t, preto\u017ee so svojou dru\u017ekou nebol zosob\u00e1\u0161en\u00fd a\u00a0v organizovan\u00ed bol slab\u00fd. Preto cirkev na pomoc ku dvom kantorom zvolila u\u010dite\u013ea hudobne nadan\u00e9ho, vynikaj\u00faceho organistu Pavla Veselsk\u00e9ho. U\u010dil na VIII. a\u00a0V. \u0161kole do 16. novembra 1922, kedy sa zriekol miesta u\u010dite\u013ea a\u00a0po\u010fakoval sa cirkvi za mo\u017enos\u0165 u\u010di\u0165 na \u0161kole i\u00a0za poskytnutie ubytovania v\u00a0\u0161kolsk\u00fdch bytoch. Na Veselsk\u00e9ho miesto nast\u00fapil nov\u00fd u\u010dite\u013e Juraj Ben\u010d\u00edk.<\/p>\n Po\u010das p\u00f4sobenia v\u00a0Nadlaku pokra\u010doval vo svojej osvetovej pr\u00e1ci aj po ukon\u010den\u00ed u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania. Bol zvolen\u00fd za zapisovate\u013ea a\u00a0v\u00fdpomocn\u00e9ho kantora. V\u00a0nadlackom exile za\u017eil pre svoje n\u00e1rodn\u00e9 c\u00edtenie a\u00a0anga\u017eovanos\u0165 nejednu trpkos\u0165, prenasledovanie, \u010di nepriate\u013estvo vlastn\u00fdch.<\/p>\n Nadlack\u00fd u\u010dite\u013e Samuel Kubica bol pre svoj postoj proti cirkvi a proti slovensk\u00fdm z\u00e1ujmom pozbaven\u00fd kantorstva. Brojil v\u0161ak najm\u00e4 proti kantorom, pre ktor\u00fdch bol pozbaven\u00fd o\u00a0kantorsk\u00fd pr\u00edjem a\u00a0 3. apr\u00edla 1924 poslal cirkvi v\u00fdhra\u017en\u00fd list\u00a0 a\u00a0\u017eiadal vykona\u0165 pr\u00edsne poriadky. Na jeho \u017ealobu mu pr\u00e1ve Pavol Veselsk\u00fd, u\u017e ako penzionovan\u00fd u\u010dite\u013e, odpovedal nasledovne (v\u00fdber z\u00a0listu):<\/p>\n \u201e\u00c1no, s porozumen\u00edm Roh\u00e1\u010dov\u00fdm zamkli sme obidve dvere od organa, ale nie od kostola ako Kubica \u017ealuje. P\u00e1n Kubica m\u00e1 vedie\u0165, \u017ee organ a miestnos\u0165 okolo neho je v\u00fdlu\u010dne pre organistu. Sem pripust\u00edme len toho, kto sa slu\u0161ne chov\u00e1, n\u00e1s pri organovan\u00ed a speve nevyru\u0161uje, patri\u010dn\u00e9ho organistu neposudzuje. Poniektor\u00ed p\u00e1ni v\u0161ak toho nedokazovali. Menovite Kubica ostentat\u00edvne vytiahol noviny, \u010d\u00edtal ako v kas\u00edne, in\u00fdch v n\u00e1bo\u017enosti b\u00faril. A nielen to, ale di\u0161kurzy ved\u00fa, vysmievaj\u00fa sa, posme\u0161kuj\u00fa, a ke\u010f aj toho maj\u00fa dos\u0165, ne\u010dakaj\u00fa ani koniec slu\u017eieb Bo\u017e\u00edch, pod k\u00e1z\u0148ou sa stratia…… nechceme, aby sa z domu modlitieb \u010dinila pele\u0161 lotrovsk\u00e1. Kubica n\u00e1m hroz\u00ed a my sme d\u00e1vno mali zakro\u010di\u0165 proti nemu. No udava\u010dstvo nie je remeslom cirkevn\u00fdch u\u010dite\u013eov a kantorov\u201c.<\/em><\/p>\n 7. m\u00e1ja 1925 bol Pavol Veselsk\u00fd ob\u017ealovan\u00fd, \u017ee na \u0161kolskej rade minul\u00fa jese\u0148 mal b\u00fari\u0165 proti \u0161t\u00e1tnej moci. Predseda \u0161kolskej rady nadlackej \u0161koly Bujna bol zavolan\u00fd pred \u017eand\u00e1rskeho nadporu\u010d\u00edka, ktor\u00fd \u017eiadal od neho menoslov \u0161kolskej rady. Bola predvolan\u00e1 aj \u0161kolsk\u00e1 rada a vypo\u010dut\u00e1 z toho, \u017ee Veselsk\u00fd by bol povedal, \u017ee Kup\u010deka chceli vyhodi\u0165 z bytu, aby sa tam postavilo 200 \u2013 300 Slov\u00e1kov s vidlami a cepami a \u017ee sa uvid\u00ed, \u010do si \u017eand\u00e1ri po\u010dn\u00fa. V\u0161etci \u010dlenovia \u0161kolskej rady sved\u010dili aj s predsedom, \u017ee to Veselsk\u00fd nepovedal, in\u00e1\u010d by to boli museli po\u010du\u0165. Veselsk\u00e9ho zatvorili v z\u00e1mku v Aradem odkia\u013e ho vzali pred vojensk\u00fd s\u00fad. S\u00fad ho nesk\u00f4r oslobodil a prepustil domov. O nieko\u013eko dn\u00ed predsedu Bujnu, znova volali \u017eand\u00e1ri a \u0165ahali za to, ako sa cirkev opov\u00e1\u017eila zvoli\u0165 za kantora a zapisovate\u013ea cudzieho ob\u010dana. Bujna odpovedal, \u017ee cirkev Veselsk\u00e9ho pova\u017eovala za rumunsk\u00e9ho ob\u010dana, ve\u010f bol rumunsk\u00fdm poslancom a na rumunsk\u00fd pas bol v Ma\u010farsku. V tejto z\u00e1le\u017eitosti Bujna a Veselsk\u00fd i\u0161li znova pred s\u00fad. Pri tak\u00fdch drastick\u00fdch opatreniach proti Veselsk\u00e9mu, cirkev Veselsk\u00e9ho oslobodila od v\u0161etk\u00fdch funkci\u00ed a za zapisovate\u013ea 2. apr\u00edla 1925 vybrala \u013dudov\u00edta Kup\u010deka. Kup\u010dek sa ohradil, \u017ee on chcel by\u0165 riadnym zapisovate\u013eom, a nie cudz\u00ed ob\u010dan Veselsk\u00fd.<\/p>\n V roku 1925 v Nadlaku pripravil Veselsk\u00fd do tla\u010de slovensk\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 knihy a \u201e\u0160labik\u00e1r prv\u00fa \u010d\u00edtanku pre slovensk\u00e9 evanjelick\u00e9 \u0161koly v Rumunsku\u201c. Cirkev mu dala 3000 Lei autorsk\u00e9ho. \u0160labik\u00e1r bol na zakro\u010denie \u010deskoslovensk\u00e9ho vyslanectva schv\u00e1len\u00fd ministrom v\u00fdu\u010dby. Cirkev ho\u00a0 v\u0161ak vytla\u010di\u0165 nemohla, lebo rumunsk\u00fd spr\u00e1vca \u0161koly sa vyjadril, \u017ee ho do \u0161koly neprijme. D\u00f4vodom boli vtedy vyostren\u00e9 vz\u0165ahy s cirkvou v Nadlaku. Ako u\u010dite\u013e, kantor i autor slovensk\u00fdch u\u010debn\u00edc nar\u00e1\u017eal na ka\u017edom svojom kroku Pavol Veselsk\u00fd na prek\u00e1\u017eky a nov\u00fdch neprajn\u00edkov a nepriate\u013eov. V roku 1928 si Veselsk\u00fd k\u00fapil v Nadlaku vlastn\u00fd dom, na \u0160irokej ulici, kde pre\u017eil posledn\u00e9 roky svojho \u017eivota.<\/p>\n \u010casopis Na\u0161e zahrani\u010die v roku 1925 o\u00a0\u0148om nap\u00edsal: \u201ePavla Veselsk\u00e9ho nemo\u017eno vynecha\u0165 z\u00a0hist\u00f3rie utrpenia Slov\u00e1kov, ktor\u00fd je u\u017e 5 rokov vyhnancom z\u00a0Ma\u010farska a\u00a0\u017eije bez \u017eeny, det\u00ed a\u00a0majetku teraz u\u00a0n\u00e1s v\u00a0Nadlaku usiluj\u00fac i\u00a0tu udr\u017ea\u0165 Slov\u00e1kov nadlack\u00fdch v\u00a0ich n\u00e1rodnom povedom\u00ed a\u00a0n\u00e1m je tu na ve\u013ek\u00fd osoh. 56 rokov bojoval na ma\u010farskej Dolnej zemi za pr\u00e1va nema\u010farsk\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed a\u00a0vedel udr\u017ea\u0165 slovensk\u00e9 okolit\u00e9 obce v\u00a0ich r\u00fddzej slovenskosti oproti krutej ma\u010fariz\u00e1cii.<\/em>\u201c<\/p>\n V\u0161estrannos\u0165 p\u00f4sobenia Pavla Veselsk\u00e9ho na Pitvaro\u0161i a\u00a0na Dolnej Zemi<\/em><\/p>\n (autor grafiky: Michal Ko\u017euch, 2022)<\/em><\/p>\n Pohreb<\/strong><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd zomrel po \u0165a\u017ek\u00fdch 10 t\u00fd\u017ed\u0148och v\u00a0nemocnici 15 apr\u00edla 1933 v\u00a0Nadlaku vo veku 84 rokov. Na Pitvaro\u0161i bolo vyhl\u00e1sen\u00e9, \u017ee sa bude odbavova\u0165 pohreb u\u010dite\u013ea Pavla Veselsk\u00e9ho. Pitvaro\u0161sk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n \u0160ag\u00fa\u013e pri Slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch v\u00a0kostole vtedy vyhl\u00e1sil,\u00a0 \u017ee Pavol Veselsk\u00fd bol v\u00fdznamn\u00fdm u\u010dite\u013eom, len sa stal vlastizradcom. Z\u00a0Pitvaro\u0161a sa vybralo vzda\u0165 posledn\u00fa \u00factu svojmu p\u00e1novi u\u010dite\u013eovi okolo 20 v\u010fa\u010dn\u00fdch ob\u010danov, b\u00fdval\u00fdch jeho \u017eiakov.\u00a0 Hoci od sl\u00fa\u017eneho v\u00a0\u010can\u00e1dpalote mali povolenie k\u00a0prestupu \u0161t\u00e1tnych hran\u00edc, z\u00a0rumunskej strany tie\u017e v\u0161tetko bolo v\u00a0poriadku, predsa sa museli od hran\u00edc vr\u00e1ti\u0165. Tam ich toti\u017e informovali, \u017ee vedenie obce Pitvaro\u0161 vydalo telegrafick\u00fd z\u00e1kaz z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na pohrebe obyvate\u013eom Pitvaro\u0161a. Text telefon\u00e1tu \u00fadajne znel nasledovne: \u201eNe engedj\u00e9tek \u00e1tl\u00e9pni a\u00a0hatt\u00e1tr azoknak a\u00a0budes t\u00f3t komunist\u00e1knak<\/em>!\u201c (\u201eNedovo\u013ete prekro\u010di\u0165 hranicu t\u00fdm smrad\u013eav\u00fdm slovensk\u00fdm komunistom!<\/em>\u201c), ktor\u00fd poslal s\u00e1m \u201ep\u00e1n\u201c R\u00e9csei Zolt\u00e1n, \u00faradn\u00edk na obecnom dome na Pitvaro\u0161i. Pitvaro\u0161ania sa vr\u00e1tili roztrp\u010den\u00ed domov. T\u00fdmto sa e\u0161te viac utrvdili v\u00a0boji za n\u00e1rodn\u00e9 povedomie a\u00a0hodnoty, ktor\u00e9 Pavol Veselsk\u00fd predstavoval. Veselsk\u00fd mal ve\u013ek\u00fa z\u00e1sluhu na tom, \u017ee Pitvaro\u0161ania si zachovali kult\u00farne dedi\u010dstvo svojich predkov a l\u00e1sku k materinsk\u00e9mu jazyku. Pavol Veselsk\u00fd je pochovan\u00fd na evanjelickom cintor\u00edne v\u00a0rumunskom Nadlaku.<\/p>\n \u00a0<\/strong> Pomn\u00edk Pavla Veselsk\u00e9ho na cintor\u00edne v\u00a0Nadlaku a\u00a0prepis textu na pomn\u00edku<\/em><\/p>\n (autor fotografie a prepisu: \u0160tefan Maglock\u00fd, 2006)<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong>Pitvaro\u0161ania nezabudli…<\/strong><\/p>\n V roku 1971 sa Pitvaro\u0161ania rozhodli vzda\u0165 \u00factu p\u00e1novi u\u010dite\u013eovi Pavlovi Veselsk\u00e9mu\u00a0 v\u00a0jeho rodnom dome v\u00a0Banskej Bystrici. Podarilo sa im vyh\u013eada\u0165 dom, kde sa narodil a vyrastal p\u00e1n u\u010dite\u013e a\u00a0kde mal \u010di\u017em\u00e1rsku diel\u0148u jeho otec. Kde presne to bolo a\u00a0\u010di rodn\u00fd dom Pavla Veselsk\u00e9ho stoj\u00ed e\u0161te aj dnes sa u\u017e asi nedozvieme. Pred domom predniesol \u0160tefan Hud\u00e1k, u\u010dite\u013e zo Slia\u010da, pr\u00edhovor z\u00a0ktor\u00e9ho Pavol Hud\u00e1k vo svojom rukopise vybral nasledovn\u00e9:<\/p>\n \u201e V\u00e1\u017een\u00ed priatelia, mil\u00ed rod\u00e1ci!<\/em><\/p>\n Stoj\u00edme na p\u00f4de rodn\u00e9ho domu v\u00fdznamn\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho budite\u013ea, spisovate\u013ea a\u00a0u\u010dite\u013ea Pavla Veselsk\u00e9ho. Skl\u00e1\u0148ame sa pred jeho nehyn\u00facou pamiatkou a\u00a0vzd\u00e1vame mu hlbok\u00fa \u00factu a\u00a0v\u010faku za v\u0161etko, \u010do vykonal za takmer polstoro\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia v\u00a0na\u0161ej rodnej dedine Pitvaro\u0161 v\u00a0z\u00e1ujme jej kult\u00farneho rozvoja a\u00a0najm\u00e4 na poli n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia. Po rokoch sa n\u00e1m podarilo vyp\u00e1tra\u0165 nielen jeho rodn\u00e9 meste\u010dko, ale i\u00a0jeho rodn\u00fd dom, ktor\u00fd je v\u0161ak u\u017e ods\u00faden\u00fd na asan\u00e1ciu, a\u00a0preto sme sa mu pri\u0161li dnes pozdravi\u0165 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 sa s\u00a0n\u00edm aj rozl\u00fa\u010di\u0165. Plne si to zasl\u00fa\u017ei. Ve\u010f v\u00a0\u0148om uzrel svetlo sveta ve\u013ek\u00fd bojovn\u00edk za pr\u00e1va h\u0155stky Slov\u00e1kov, ktor\u00fdch predkovia sa pred viac ako 200 rokmi \u201ehnan\u00ed \u017eitia nev\u00f4\u013eou\u201c opustili rodn\u00fa vlas\u0165 a\u00a0usadili odtrhnut\u00ed od svojich bratov na Turkami spusto\u0161enej Dolnej zemi na brehoch rieky Maru\u0161e.<\/em><\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd narodil sa v Banskej Bystrici 5. marca 1849. Hne\u010f po skon\u010den\u00ed u\u010dite\u013esk\u00e9ho \u00fastavu v \u0160oproni ako 19-ro\u010dn\u00fd mlad\u00edk nastupuje kantorsko-u\u010dite\u013esk\u00e9 miesto v Pitvaro\u0161i. P\u00f4sobil tu takmer 50 rokov.<\/em><\/p>\n Aj napriek ve\u013ekej vzdialenosti od starej vlasti udr\u017eiaval s \u0148ou trval\u00e9 spojenie. Nebolo h\u00e1dam slovensk\u00fdch nov\u00edn alebo \u010dasopisu, ktor\u00e9 by si nebol objedn\u00e1val. V jeho bohatej kni\u017enici boli zast\u00fapen\u00ed takmer v\u0161etci s\u00fa\u010dasn\u00ed slovensk\u00ed a v nemalej miere i \u010desk\u00ed autori. Vo vo\u013en\u00fdch chv\u00ed\u013each venoval sa z\u00e1hradk\u00e1rstvu a v\u010del\u00e1rstvu. Medzi dom\u00e1cim obyvate\u013estvom \u00faspe\u0161ne propagoval nov\u00e9 met\u00f3dy pestovania ovocn\u00fdch stromov, a najm\u00e4 dochov\u00e1vanie v\u010diel. Svoje v\u00fdrobky vystavoval na r\u00f4znych po\u013enohospod\u00e1rskych v\u00fdstav\u00e1ch. O jednej takejto v\u00fdstavke sa do\u010d\u00edtame v N\u00e1rodnom hl\u00e1sniku z 15. okt\u00f3bra 1887. Svoje bohat\u00e9 sk\u00fasenosti zverej\u0148oval v \u010dasopise Obzor. Pavol Veselsk\u00fd bol aj dobr\u00fdm pedag\u00f3gom. Nedostatok slovensk\u00fdch u\u010debn\u00edc nahr\u00e1dzal \u010diasto\u010dne t\u00fdm, \u017ee ich s\u00e1m vlastn\u00fdm n\u00e1kladom vydal.<\/em><\/p>\n V\u00a0roku 1907 zalo\u017eil v\u00a0obci i\u00a0slovensk\u00fd spevokol, do ktor\u00e9ho sa mu podarilo z\u00edska\u0165 ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 ro\u013en\u00edckej ml\u00e1de\u017ee. Okrem toho po\u010das svojho p\u00f4sobenia na Pitvaro\u0161i nacvi\u010dil cel\u00fd rad slovensk\u00fdch divadeln\u00fdch hier. Najv\u00e4\u010d\u0161iu ob\u013eubu u\u00a0obecenstvu z\u00edskali hry Ferka Urb\u00e1nka.<\/em><\/p>\n Prihnala sa 1. svetov\u00e1 voja. Po nej zrod \u010ceskoslovenska. Kontakt medzi slovensk\u00fdmi ostrov\u010dekmi rod\u00e1kov na Dolnej zemi bol pretrhnut\u00fd. Za horthyovsk\u00e9ho Ma\u010farska slovensk\u00e9 divadeln\u00e9 predstavenia boli v\u0161emo\u017ene zakazovan\u00e9. Na \u0161kol\u00e1ch sa prestalo vyu\u010dova\u0165 in\u00fdm jazykom ako ma\u010farsk\u00fdm. Nastalo bezhlav\u00e9 prenasledovanie n\u00e1rodne uvedomel\u00fdch Slov\u00e1kov. Pavla Veselsk\u00e9ho ako nebezpe\u010dn\u00e9ho pansl\u00e1va vtedaj\u0161ie \u0161ovinistick\u00e9 ma\u010farsk\u00e9 \u00farady vyhostili z\u00a0krajiny a\u00a0v\u0161etok majetok mu zhabali.<\/em><\/p>\n Nie, nevr\u00e1til sa do rodnej vlasti, ktor\u00e1 by mu bola mo\u017eno poskytla pokojnej\u0161\u00ed odpo\u010dinok. Uvedomoval si, \u017ee dolnozemsk\u00e1 Slova\u010d ho e\u0161te potrebuje. Utiahol sa do susedn\u00e9ho Nadlaku v Rumunsku. Pokia\u013e mu sily sta\u010dili, i tu e\u0161te u\u010dil, no iba ako v\u00fdpomocn\u00fd u\u010dite\u013e, preto\u017ee pre \u0161koly v Rumunsku nemal kvalifik\u00e1ciu. Na\u010das pracoval i v sporite\u013eni. Okrem toho vykon\u00e1val i funkciu slovensk\u00e9ho poslanca na rumunskom snem, kde h\u00e1jil z\u00e1ujmy h\u0155stky Slov\u00e1kov. Do\u017eil sa vysok\u00e9ho veku, umrel ako 84 ro\u010dn\u00fd star\u010dek 15. apr\u00edla 1933. V\u00fdsti\u017ene hodnotil jeho celo\u017eivotn\u00e9 dielo nadlack\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r, ke\u010f vo svojej pohrebnej re\u010di okrem in\u00e9ho povedal:<\/em><\/p>\n \u201eKa\u017ed\u00e1 \u017eilka jeho tela, ka\u017ed\u00fd \u00fader jeho srdca, ka\u017ed\u00e9 slovo jeho \u00fast a\u00a0ka\u017ed\u00fd skutok jeho \u017eivota patril tomu \u013eudu, z\u00a0ktor\u00e9ho po\u0161iel. Jeho \u017eivotn\u00fdm cie\u013eom bolo oslobodenie zotro\u010den\u00e9ho \u013eudu slovensk\u00e9ho, za tento svoj \u017eivotn\u00fd ide\u00e1l pracoval a\u00a0bojoval a\u00a0za t\u00fato ideu \u010do vyhnanec trpel.\u201c<\/em><\/p>\n Svoj ve\u010dn\u00fd sen odpo\u010d\u00edva v nadlackom cintor\u00edne. \u0164a\u017eko je \u00faplne a pravdivo zhodnoti\u0165 \u010do Pavol Veselsk\u00fd pre n\u00e1\u0161 dolnozemsk\u00fd \u013eud znamenal. Star\u0161\u00ed pitvaro\u0161sk\u00ed rod\u00e1ci si na neho v\u017edy s l\u00e1skou a v\u010fa\u010dnos\u0165ou spom\u00ednaj\u00fa a ani mlad\u0161ej gener\u00e1cii nie je jeho meno \u00faplne nezn\u00e1me. Tomu v\u0161etk\u00e9mu nasved\u010duje i dne\u0161n\u00e9 na\u0161e stretnutie v jeho rodnom dome. Rodn\u00fd dom p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho sme nav\u0161t\u00edvili 13. j\u00fana 1971. \u017dila tam jedna staru\u010dk\u00e1 \u017eena ako n\u00e1jomn\u00ed\u010dka, ktor\u00e1 n\u00e1s ve\u013emi milo prijala a dovolila, aby sme v tomto dome pobudli trochu. Je to dom\u010dek mal\u00fdch rozmerov, a je to vlastne b\u00fdval\u00e1 diel\u0148a otecka p\u00e1na u\u010dite\u013ea ako kuchy\u0148a s peknou a silnou klenbou a e\u0161te vlastn\u00e1 dielni\u010dka tie\u017e klenut\u00e1. T\u00fdmto \u0161\u013eachetn\u00fdm \u010dinom sme vlastne zados\u0165 u\u010dinili poslednej \u017eiadosti u\u017e neboh\u00e9ho \u0160tefana Hud\u00e1ka star\u0161ieho, ktor\u00ed asi hodinu pred svojou smr\u0165ou mi naru\u010dili aby sme vyh\u013eadali, vystopovali a nav\u0161t\u00edvili dom \u201en\u00e1\u0161ho p\u00e1na u\u010dite\u013ea Veselsk\u00e9ho\u201c.<\/em><\/p>\n P\u00e1r slov na z\u00e1ver<\/strong><\/p>\n V\u00a0\u010dasopise Sloboda v\u00a0roku 1947 vy\u0161iel \u010dl\u00e1nok o\u00a0pres\u00eddlen\u00ed Slov\u00e1kov z\u00a0Ma\u010farska do \u010ceskoslovenska kde sa okrem in\u00e9ho p\u00edsalo nasledovn\u00e9: \u201ePitvaro\u0161ania, to akoby si povedal Gemer\u010dania. Pr\u00eds\u0165 do Pitvaro\u0161a, akoby si pri\u0161iel do daktorej \u00edre\u010ditej slovenskej dediny na Gemeri, ba star\u00fd \u013eudov\u00fd svojr\u00e1z je e\u0161te zachovalej\u0161\u00ed. N\u00e1re\u010die, zvyky, kroje, to v\u0161etko je u nich ani z ma\u013eovanej truhly vytiahnut\u00e9, pr\u00e1ve, ako t\u00e1 ich dobrosrde\u010dnos\u0165, pohostinnos\u0165 a sporivos\u0165 i usilovnos\u0165.“<\/em><\/p>\n K\u00a0nasledovn\u00e9mu sa \u017eiada len doda\u0165, \u017ee toto v\u0161etko sa dosiahlo aj v\u010faka dlhoro\u010dn\u00e9mu p\u00f4sobeniu Pavla Veselsk\u00e9ho na Pitvaro\u0161i. \u010eakujeme p\u00e1n u\u010dite\u013e, bez V\u00e1s by Pitvaro\u0161, nebol t\u00fdm \u010d\u00edm bol a\u00a0na\u0161i predkovia a\u00a0my by sme neboli t\u00fdmi \u010d\u00edm sme!<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Pavol Veselsk\u00fd – karta na stiahnutie<\/a><\/p>\n Autor \u010dl\u00e1nku:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Pavol Veselsk\u00fd m\u00e1 ve\u013ek\u00fa z\u00e1sluhu na tom, \u017ee Pitvaro\u0161ania si zachovali kult\u00farne dedi\u010dstvo svojich predkov a l\u00e1sku k materinsk\u00e9mu jazyku i\u00a0v\u00a0\u010dasoch najtvrd\u0161ieho n\u00e1rodnostn\u00e9ho \u00fatlaku. Pre Pitvaro\u0161anov bol Pavol Veselsk\u00fd po\u017eehnan\u00edm a\u00a0\u0161\u0165ast\u00edm. Vo svojom mimoriadne dlhoro\u010dnom p\u00f4soben\u00ed ovplyv\u0148oval vzdelanostne a kult\u00farne cel\u00e9 gener\u00e1cie obyvate\u013eov nielen na Pitvaro\u0161i, ale aj v\u00a0okolit\u00fdch obciach. V\u00fdznamn\u00fd pedag\u00f3g, bojovn\u00edk za n\u00e1rodnostn\u00e9 Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Pavol Veselsk\u00fd \u2013 jeden z pilierov slovenskosti a kult\u00fary Pitvaro\u0161a<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2970,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8,4],"tags":[],"class_list":["post-2969","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-pitvaros"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2022\/11\/Veselsky-titulka.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2969","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2969"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2969\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2984,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2969\/revisions\/2984"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2970"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2969"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2969"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2969"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}<\/a><\/em><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/em><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n