{"id":3053,"date":"2023-05-25T12:42:50","date_gmt":"2023-05-25T10:42:50","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=3053"},"modified":"2023-05-26T13:53:16","modified_gmt":"2023-05-26T11:53:16","slug":"zabijacka-na-pitvarosi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=3053","title":{"rendered":"Zab\u00edja\u010dka na Pitvaro\u0161i"},"content":{"rendered":"

V\u00fdznamnou rodinnou a spolo\u010densky pr\u00ed\u0165a\u017elivou udalos\u0165ou na Pitvaro\u0161i v zimn\u00fdch mesiacoch bola zak\u00e1\u013ea\u010dka \u2013\u00a0\u201ezab\u00edja\u010dka\u201c<\/em>. Zab\u00edja\u010dka bola nev\u0161edn\u00e1 udalos\u0165, lebo vlastne \u0148ou sa zabezpe\u010dovali Pitvaro\u0161ania najz\u00e1kladnej\u0161\u00edmi a najpotrebnej\u0161\u00edmi potravinami a v\u00fdrobkami ako bola napr. brav\u010dov\u00e1 mas\u0165, slanina, m\u00e4so, klob\u00e1sy, at\u010f.. Prioritnou funkciou zab\u00edja\u010dky bolo spracova\u0165 brava<\/em> na jedl\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fdtili Pitvaro\u0161anov po cel\u00fd rok. Tam, kde si vedeli dobre zadeli\u0165, bola mas\u0165 a slanina a\u017e do novej\u00a0zab\u00edja\u010dky, klb\u00e1sy\u00a0<\/em>a \u00fadeniny do leta. Chlieb so slaninou a cibu\u013eou bolo \u010dast\u00e9 a energeticky v\u00fddatn\u00e9 jedlo pri fyzicky n\u00e1ro\u010dnej pr\u00e1ci. V\u010faka dobr\u00fdm rodinn\u00fdm a\u00a0susedsk\u00fdm vz\u0165ahom, pri ktor\u00fdch bolo vz\u00e1jomne obdar\u00favanie, v\u00a0podstate vz\u00e1jomn\u00e1 v\u00fdmena \u010derstv\u00fdch zab\u00edja\u010dkov\u00fdch jed\u00e1l. Mas\u0165, slanina spravidla pretrv\u00e1vala do bud\u00facej zab\u00edja\u010dky, \u00fadeniny do leta. A\u00a0klb\u00e1sa<\/em>? Kedy \u2013 ako.<\/p>\n

Zab\u00edja\u010dka na Pitvaro\u0161i nebola len o\u00a0zabit\u00ed brava<\/em>, ale bola s\u00fa\u010das\u0165ou \u017eivota ka\u017ed\u00e9ho Pitvaro\u0161ana, mu\u017eov a\u00a0\u017eien, dospel\u00fdch i\u00a0det\u00ed. Ka\u017ed\u00fd prispel svojou \u010das\u0165ou a\u00a0roboty boli presne rozdelen\u00e9. \u0164a\u017eisko zabitia, rozporcovania prasa\u0165a a\u00a0spracovanie jeho \u010dast\u00ed na \u201eklb\u00e1sy, hurke \u010di ma\u0165eja<\/em>\u201c bolo v\u00a0ruk\u00e1ch chlapov. \u017deny pripravovali n\u00e1sledn\u00e9 spracovanie a\u00a0pr\u00edpravu jed\u00e1l z t\u00fdchto produktov a deti pom\u00e1hali s\u00a0jednoduch\u0161\u00edmi pr\u00e1cami. Spracovanie brava<\/em> (na Pitvaro\u0161i sa chovali predov\u0161etk\u00fdm mangalice) si v\u0161ak vy\u017eadovalo mno\u017estvo \u0161ikovn\u00fdch r\u00fak a preto sa na pomoc poz\u00fdvala i najbli\u017e\u0161ia rodina. Na zab\u00edja\u010dk\u00e1ch sa tak stret\u00e1vala i \u0161ir\u0161ia rodina. Navz\u00e1jom si v\u0161etci pom\u00e1hali. Bol to i \u010das stret\u00e1vania, rozpr\u00e1vania, pr\u00edbehov a samozrejme pr\u00edprav tradi\u010dn\u00fdch jed\u00e1l. Zab\u00edja\u010dka tak mala nielen hospod\u00e1rsky ale i spolo\u010densk\u00fd, \u00a0soci\u00e1lny a kult\u00farny v\u00fdznam a z\u00e1rove\u0148 vytv\u00e1rala pocit spolupatri\u010dnosti a budovania komunity v r\u00e1mci rodiny, \u010di obce. Zab\u00edja\u010dka sa v ka\u017edom dome skon\u010dila spravidla za jeden de\u0148. Rodina, v ktorej zab\u00edja\u010dku neskon\u010dili za de\u0148, bola potom posmievan\u00e1 ako pomal\u00e1.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/em>Gazda Peter Pavol S\u00fador pri krmen\u00ed bravov, 30. roky minul\u00e9ho storo\u010dia<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd album Anna Kapounov\u00e1,roden\u00e1 Kov\u00e1\u010dov\u00e1, \u00a0Senec)<\/em><\/p>\n

Pr\u00edpravy a\u00a0sch\u00e1dzanie sa pred zab\u00edja\u010dkou<\/strong><\/p>\n

Na zab\u00edja\u010dku sa na Pitvaro\u0161i pod\u013ea spomienok Michal Hud\u00e1ka (1922 – 2005) zvol\u00e1valo slovami: \u201eK\u00e1zali V\u00e1s na\u0161i pozdravi\u0165, aby ste na utorok pri\u0161li k\u00a0n\u00e1m na zab\u00edja\u010dku \u0161ecia. Rano o\u00a0piatej sa bude p\u00e1lenvo pi\u0165<\/em>.\u201c Zab\u00edja\u010dka bola odjak\u017eiva celorodinnou udalos\u0165ou. Neraz bola ako mal\u00e1 svadba, lebo bolo na nej pr\u00edtomn\u00fdch \u010dasto aj 30 \u013eud\u00ed (dospel\u00ed s\u00a0de\u0165mi). De\u0148 pred zab\u00edja\u010dkou sa dom\u00e1ci u\u00a0ktor\u00fdch sa mala zab\u00edja\u010dka kona\u0165 venovali naplno pr\u00edprave. Do r\u00e1na malo by\u0165 v\u0161etko pripraven\u00e9.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Mangalice na pitvaro\u0161skom dvore, 40. roky minul\u00e9ho storo\u010dia<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd album Em\u00edlia Zahorcov\u00e1, roden\u00e1 Leg\u00edni, Pitvaro\u0161)<\/em><\/p>\n

V de\u0148\u00a0zab\u00edja\u010dky\u00a0sa vst\u00e1valo skoro r\u00e1no, aby sa pr\u00e1ce okolo jedn\u00e9ho alebo dvoch bravov<\/em> stihli do ve\u010dera vykona\u0165. \u010clenovia rodiny napriek rannej zimnej tme vst\u00e1vali ve\u013emi zav\u010dasu, u\u017e asi o\u00a03 – 4 hodine. Z\u00a0cesta, ktor\u00e9 bolo pripraven\u00e9 de\u0148 predt\u00fdm, \u017eeny upiekli predov\u0161etk\u00fdm krump\u013eovie<\/em> alebo sadlovie bag\u00e1\u0148e<\/em>, pr\u00edpadne varili i\u00a0paprik\u00e1\u0161. Mu\u017ei, ak to neurobili predch\u00e1dzaj\u00faci de\u0148, br\u00fasili no\u017ee a\u00a0pripravovali n\u00e1poje \u2013 p\u00e1len\u00e9 a\u00a0v\u00edno. Mu\u017ei, ktor\u00ed pri\u0161li pom\u00f4c\u0165 pri zab\u00edja\u010dke, sa za\u010dali sch\u00e1dza\u0165 okolo 5. hodiny, aby na svitan\u00ed brav<\/em> bol nielen zaklat\u00fd, ale aj op\u00e1len\u00fd a\u00a0umyt\u00fd. Ke\u010f\u017ee pomoc \u017eien bola potrebn\u00e1 nesk\u00f4r, sta\u010dilo, ke\u010f pri\u0161li okolo 7 – 8. hodine. Je v\u0161ak samozrejm\u00e9, \u017ee man\u017eelia prich\u00e1dzaj\u00faci z\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti, pri\u0161li spolu. Pomocn\u00edkov u\u017e pri pr\u00edchode dom\u00e1ci nie\u010d\u00edm pon\u00fakli, oby\u010dajne p\u00e1len\u00fdm a\u00a0bag\u00e1\u0148mi<\/em>, pr\u00edpadne ak z\u00a0minuloro\u010dnej zab\u00edja\u010dky e\u0161te ostalo zo suchej klob\u00e1sy, tak aj s tou.<\/p>\n

Chytanie brava <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f sa v\u0161etci mu\u017ei zi\u0161li a\u00a0v\u0161etko bolo pripraven\u00e9, tak samotn\u00fd proces zab\u00edja\u010dky za\u010dal s\u00a0chytan\u00edm brava<\/em>. Ak boli zab\u00edja\u010di mlad\u00ed, siln\u00ed a\u00a0mr\u0161tn\u00ed, bravy<\/em> vypustili z\u00a0chlieva, nech pobehuj\u00fa a unavia sa. Chytalo sa potom na dvore. Ne\u0161lo to v\u017edy \u013eahko, zdivo\u010den\u00e9 zviera veru niekedy poriadne popreh\u00e1\u0148alo chytaj\u00facich. Pri chytan\u00ed brava<\/em> sa tak prihodilo i mno\u017estvo vesel\u00fdch pr\u00edhod, na ktor\u00e9 pam\u00e4tn\u00edci dodnes s\u00a0\u00fasmevom spom\u00ednaj\u00fa. Ke\u010f\u017ee chytanie brava<\/em> vo dvore potrebovalo mlad\u00e9 a r\u00fdchle nohy, star\u0161\u00ed, pohybom u\u017e pomal\u0161\u00ed zab\u00edja\u010di, chytali bravov<\/em> rad\u0161ej v\u00a0chlieve, \u010do nevy\u017eadovalo to\u013eko n\u00e1mahy.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Chytanie brava <\/em><\/p>\n

(autor fotografie: Tibor Hidasi, 1976, Dedinszky, Gyula: \u010cabianska klob\u00e1sa. In: N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku)<\/em><\/p>\n

Zak\u00e1\u013eanie<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f u\u017e bol brav<\/em> chyten\u00fd nasledovalo samotn\u00e9 zak\u00e1\u013eanie. Zak\u00e1\u013eanie vykon\u00e1val najstar\u0161\u00ed \u010dlen zab\u00edja\u010dky, ale v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch to vykonal rad\u0161ej najzbehlej\u0161\u00ed a naj\u0161ikovnej\u0161\u00ed spomedzi mu\u017eov. Zab\u00edja\u010d pri zabit\u00ed brava pou\u017e\u00edval \u0161peci\u00e1lny, \u00fazky, ostr\u00fd a\u00a0hlavne kon\u010dit\u00fd n\u00f4\u017e na bodanie. Pri kvikotan\u00ed brava<\/em> kl\u00e1\u010d vbodol zviera\u0165u n\u00f4\u017e do spodnej \u010dasti podbradku medzi dve predn\u00e9 nohy v\u00a0strednej \u010dasti prie\u010dne do h\u013abky 20-30 cm smerom dozadu, do srdcovej komory zviera\u0165a. Vbodnutie bolo \u00faspe\u0161n\u00e9 a\u00a0dobr\u00e9 v\u00a0tom pr\u00edpade, ke\u010f krv zo zviera\u0165a vystrekla siln\u00fdm pr\u00fadom, v\u0161etka vytiekla, vn\u00fatro zviera\u0165a neostalo krvav\u00e9 ale \u010dist\u00e9. Samozrejme, vbodnutie sa nie v\u017edy podarilo perfektne. Stalo sa, \u017ee zab\u00edja\u010d vpichol n\u00f4\u017e aj dva a\u017e trikr\u00e1t, a\u00a0prihodilo sa aj to, \u017ee zranen\u00e9 zviera striaslo zo seba chytaj\u00facich a\u00a0u\u0161lo, \u010do vo dvore vyvolalo v\u0161eobecn\u00e9 veselie, iba zak\u00e1\u013ea\u010dovi nebolo do smiechu.<\/p>\n

Po zabodnut\u00ed no\u017ea do brava<\/em> si skupina mu\u017eov na kr\u00e1tku chv\u00ed\u013eu odd\u00fdchla. Gazda vtedy ka\u017ed\u00e9ho nie\u010d\u00edm pon\u00fakol, mu\u017ei dostali p\u00e1lenvo<\/em> alebo kv\u00f4li studen\u00e9mu po\u010dasiu varenvo v\u00edno<\/em>, \u017eeny hor\u00faci \u010daj – hor\u00facu teju<\/em>. Pripilo sa slovami: \u201ena zdravia<\/em>\u201c a so \u017eelan\u00edm: \u201eaby ste na takto na rok zab\u00edjali e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie bravy<\/em>\u201c.<\/p>\n

Jedn\u00fdm z\u00a0ved\u013eaj\u0161\u00edch produktov pri zak\u00e1\u013ean\u00ed bola zo zvierat vytekaj\u00faca krv. D\u00e1vnej\u0161ie, e\u0161te i\u00a0zo za\u010diatku minul\u00e9ho storo\u010dia, krv nez\u00fa\u017eitkovali, nechali ju vo\u013ene odtiec\u0165, psy ju pol\u00edzali alebo sliepky pozobali. Pravdepodobnou pr\u00ed\u010dinou bola viera a povery. \u013dudia verili, \u017ee du\u0161a zviera\u0165a je i v\u00a0krvi, a\u00a0preto sa nesmela jes\u0165, bol by to hriech. Po prvej svetovej vojne u\u017e nenechali krv zabit\u00fdch bravov<\/em> vo\u013ene odtiec\u0165, ale ju pou\u017eili na pr\u00edpravu krvavni\u010diek. S\u010dasti stuhnut\u00fa krv (pr\u00edpadne spolu s\u00a0pe\u010de\u0148ou) na cibuli usma\u017eili (pra\u017een\u00e1 kr\u00fa<\/em>), d\u00f4kladne okorenili so\u013eou a\u00a0\u010diernym koren\u00edm, a\u00a0po\u010das rozoberania brava<\/em> ka\u017ed\u00e9mu sa u\u0161lo nieko\u013eko chutn\u00fdch hltov. Gazdin\u00e1 v\u017edy rozhodla, ko\u013eko krvi bude potrebova\u0165. Pr\u00fadom vytekaj\u00facu krv chytali do misky alebo do vandl\u00edku –\u00a0vaj\u013einga.<\/em> Krv, ktor\u00fa sa chystali prida\u0165 do krvavni\u010diek, nesmeli necha\u0165 stuhn\u00fa\u0165, preto ju okam\u017eite posolili a\u00a0r\u00fdchlo, dlho mie\u0161ali. No krv, ktor\u00fa mienili usma\u017ei\u0165, nechali stuhn\u00fa\u0165, aby sa tak po kusoch dala usma\u017ei\u0165. Popra\u017een\u00e1 krv na cibuli s chlebom, s kyslou kapustou alebo \u010dalam\u00e1dou, bola prv\u00fdm v\u00fddatn\u00fdm a s\u00fdtym jedlom v de\u0148\u00a0zab\u00edja\u010dky.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Odoberanie krvi<\/em><\/p>\n

(autor fotografie: Ferenc Balogh, 1976, Dedinszky, Gyula: \u010cabianska klob\u00e1sa. In: N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku)<\/em><\/p>\n

Opa\u013eovanie<\/strong><\/p>\n

Zab\u00edja\u010di po zaklan\u00ed brava<\/em> nestr\u00e1vili ve\u013ea \u010dasu pop\u00edjan\u00edm, lebo po zabit\u00ed nasledovalo opa\u013eova\u0148ja<\/em>. Do prvej svetovej vojny opa\u013eovali v\u00fdlu\u010dne p\u0161eni\u010dnou slamou, po vojne slamou aj strojom\u00a0 – opa\u013eov\u00e1cou ma\u0161inkou<\/em>, dnes naj\u010dastej\u0161ie plynom.<\/p>\n

Star\u00fd sp\u00f4sob opa\u013eovania so slamou prebiehal takto:<\/p>\n

Zab\u00edja\u010di polo\u017eili zviera na brucho, nohy mu vystreli tak, \u017ee predn\u00e9 smerovali dopredu, zadn\u00e9 dozadu. Potom pokryli zviera rovnomerne hrubou vrstvou slamy, ktor\u00fa zap\u00e1lil proti smeru vetra, aby nevzplanula naraz, ale pekne rovnomerne horela. Bravy<\/em> opa\u013eovali slamou, ktor\u00fa oby\u010dajne chlapci \u0165ahali zo stohu kva\u010dkou. Bolo to nie\u010do ok\u00faz\u013euj\u00faceho a\u00a0neoby\u010dajn\u00e9ho, nie ka\u017edodenn\u00e9ho, najm\u00e4 pre deti. Aby ohe\u0148 nevyhasol (nezdochou<\/em>) deti kl\u00e1dli mal\u00fd ohn\u00edk, pravda s\u00a0mokrou slamou, aby sa sp\u00e1lilo \u010d\u00edm menej dobrej slamy. \u0160etrilo sa v\u0161ade.<\/p>\n

Ke\u010f zhorela prv\u00e1 d\u00e1vka slamy, zab\u00edja\u010d vidlami d\u00f4kladne zotrel chrb\u00e1t brava<\/em> a\u00a0zhoren\u00fa srs\u0165 alebo per\u0148u<\/em> o\u0161krabal lopatou alebo no\u017eom. Potom \u017eelezn\u00fdmi vidlami prestrel \u010fal\u0161iu d\u00e1vku slamy na boky zviera\u0165a a opa\u013eoval \u010falej, pri\u010dom st\u00e1le pokra\u010doval v\u00a0\u0161kraban\u00ed. Ke\u010f chrb\u00e1t a\u00a0boky boli u\u017e do\u010dista op\u00e1len\u00e9, oto\u010dil zviera na chrb\u00e1t, podopreli ho dvoma tehlami, medzi nohy nalo\u017eili slamu. P\u00e1lenie a\u00a0\u0161krabanie opakovali pod\u013ea potreby. Pri opa\u013eovan\u00ed slamou, ak bol brav<\/em> tu\u010dn\u00fd, ostala v\u017edy\u00a0 pri u\u0161iach a\u00a0chvoste nesp\u00e1len\u00e1 srs\u0165, ktor\u00fa nebolo mo\u017en\u00e9 slamou odstr\u00e1ni\u0165, lebo okolit\u00e9 \u010dasti by boli zhoreli. Tak\u00fa skryt\u00fa srs\u0165 odstr\u00e1nili roz\u017eeraven\u00fdmi opa\u013eovac\u00edmi vidlami. Deti s rados\u0165ou udr\u017eovali ved\u013ea mal\u00fd ohn\u00edk, od ktor\u00e9ho sa pripa\u013eovala slama na vidl\u00e1ch a prikladala na miesta, kde bola e\u0161te srs\u0165. Ke\u010f po\u010das opa\u013eovania kolienka rozp\u00e1lili, zab\u00edja\u010d chytil nechty a\u00a0r\u00fdchlym oto\u010den\u00edm, trhnut\u00edm ich strhol a\u00a0zahodil.<\/p>\n

Medzi dvoma svetov\u00fdmi vojnami pri\u0161lo do m\u00f3dy opa\u013eovanie strojom (opa\u013eov\u00e1cou ma\u0161inkou)<\/em>, ktor\u00fd \u010doskoro vytla\u010dil tradi\u010dn\u00e9 opa\u013eovanie slamou. Opa\u013eovac\u00ed stroj bol zhotoven\u00fd zo siln\u00e9ho plechu, mal ohniskov\u00fd bubon, ktor\u00fd \u201ek\u0155mili\u201c \u0161\u00fa\u013ekami alebo najrad\u0161ej ag\u00e1tom, nasekan\u00fdm v\u00a0hr\u00fabke palca alebo \u0161\u00fa\u013eka. Plame\u0148 na telo zviera\u0165a f\u00fakal ventil\u00e1tor poh\u00e1\u0148an\u00fd reme\u0148om. Ke\u010f\u017ee drevom nalo\u017een\u00fd stroj bol pomerne \u0165a\u017ek\u00fd na to, aby ho niekto dlho dr\u017eal a\u00a0usmer\u0148oval jednoducho rukou, zab\u00edja\u010d po\u010das opa\u013eovania oprel stroj o\u00a0stehno, a\u00a0tak usmer\u0148oval plame\u0148. Ma\u0161inka mala ventil\u00e1tor, ktor\u00fdm sa ru\u010dn\u00fdm pohonom f\u00fakal plame\u0148 priamo na miesta, kde bolo treba srs\u0165 op\u00e1li\u0165. Na dobre op\u00e1lenom bravovi<\/em> nezostal ani chlp na ko\u017ei. Po opa\u013eovan\u00ed sa b<\/em>rav<\/em> prelo\u017eil na dreven\u00fa br\u00e1nu \u2013\u00a0\u0161r\u00e1nke.\u00a0<\/em>Medzit\u00fdm sa u\u017e vonku rozvidnelo a za\u010dalo sa s um\u00fdvan\u00edm a zo\u0161krabovan\u00edm povrchov\u00fdch vrstiev ko\u017ee.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Opa\u013eovanie brava u Leg\u00ednich, 40. roky minul\u00e9ho storo\u010dia.<\/em><\/p>\n

Z\u013eava: Pavol Leg\u00edni, Zuzana Demeterov\u00e1, Jan Surmik, Ondrej Leg\u00edni<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd album Em\u00edlia Zahorcov\u00e1, roden\u00e1 Leg\u00edni, Pitvaro\u0161)<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em>\"\"<\/a><\/p>\n

Opa\u013eovanie brava opa\u013eov\u00e1cou ma\u0161inkou<\/em><\/p>\n

(autor fotografie: Ferenc Balogh, 1976, Dedinszky, Gyula: \u010cabianska klob\u00e1sa. In: N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v\u00a0Ma\u010farsku)<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em> \"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Opa\u013eov\u00e1ca ma\u0161inka<\/em><\/p>\n

(arch\u00edv: Anna Kakvicov\u00e1, roden\u00e1 Blahov\u00e1, Sl\u00e1dkovi\u010dovo, 2007)<\/em><\/p>\n

Um\u00fdvanie<\/strong><\/p>\n

Po ukon\u010den\u00ed opa\u013eovania nasledovalo um\u00fdvanie brava<\/em>. Pri um\u00fdvan\u00ed brava <\/em>pom\u00e1hali niekedy aj deti a\u00a0to tak, \u017ee polievali vodou a\u00a0handrou v\u017edy \u201ena ruky\u201c chlapov, aby sa takto \u010d\u00edm sk\u00f4r a\u00a0dobre mohli poum\u00fdva\u0165 bravy<\/em>. Tepl\u00e9ho, takmer hor\u00faceho brava<\/em>, le\u017eiaceho na boku, poliali vla\u017enou vodou aby\u00a0sa popol, ktor\u00fd ostal po opa\u013eovan\u00ed zmyl. Od konca nosa a\u017e po chvost cel\u00e9ho natreli. Potom za spodn\u00e9 nohy zviera prevr\u00e1tili cez chrb\u00e1t a\u00a0poliali a\u00a0natreli aj druh\u00fd bok. Nieko\u013eko min\u00fat ho nechali tak, k\u00fdm sa na tele brava<\/em> uvo\u013en\u00ed, odpar\u00ed ka\u017ed\u00e9 ne\u017eiad\u00face zne\u010distenie, ktor\u00e9 tam po opa\u013eovan\u00ed e\u0161te ostalo. Nasledovalo \u0161krabanie, ktor\u00e9 robil zab\u00edja\u010d, k\u00fdm jeho \u017eena liala tenk\u00fd pr\u00fad vody z\u00a0d\u017eb\u00e1nu v\u017edy tam, kde n\u00f4\u017e \u0161krabal. \u0160kraba\u0165 sa mohlo hociktor\u00fdm kuchynsk\u00fdm no\u017eom. Obhoren\u00e1 srs\u0165 sa zo\u0161krabovala dreven\u00fdm alebo tup\u00fdm okrajom kovov\u00e9ho no\u017ea. Nesmela sa ko\u017ea poreza\u0165. Po o\u010disten\u00ed jedn\u00e9ho boku brava<\/em>, prestreli pod chrb\u00e1t zviera\u0165a pekn\u00fa \u010dist\u00fa slamu a\u00a0uchopen\u00edm za dve predn\u00e9 nohy brava<\/em> obr\u00e1tili. Takto sa \u010dist\u00fd bok dostal na slamu a\u00a0vrchn\u00fa e\u0161te ne\u010dist\u00fa \u010das\u0165 bolo mo\u017en\u00e9 o\u0161kraba\u0165 a\u00a0umy\u0165. Nakoniec zviera obr\u00e1tili na chrb\u00e1t a\u00a0pustili sa do \u010distenia bru\u0161nej \u010dasti. Kolienka aj nechty polievali a\u00a0kefovali, k\u00fdm sa v\u0161etky \u010diasto\u010dky bielo neligotali. Aby sa zviera znova nezamazalo v\u00a0blate, ktor\u00e9 vzniklo pri um\u00fdvan\u00ed, ulo\u017eili ho bu\u010f na \u010dist\u00fa slamu, alebo na zvesen\u00e9 dvere \u00a0– \u0161r\u00e1nke<\/em> z\u00a0chlieva.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Zab\u00edja\u010dka u Lehock\u00fdch, Pitvaro\u0161 1949
\nZ\u013eava: Pavel Lehock\u00fd, Juraj Hostina, \u0160tefan Ka\u0161\u00edk, Pavel Lehock\u00fd, Anna Lehock\u00e1, roden\u00e1 \u0160ebokov\u00e1, Jozef Lehock\u00fd, Al\u017ebeta Lehock\u00e1, Al\u017ebeta Lehock\u00e1, roden\u00e1 Roh\u00e1rov\u00e1, Zuzana Lehock\u00e1, Anna \u0160ebokov\u00e1, Anna \u0160ebokov\u00e1 mlad\u0161ia, Anna Lehock\u00e1, Julius P\u00e1v\u00f3, Zuzana Lehock\u00e1, roden\u00e1 Kurucov\u00e1, Ondrej Lehock\u00fd, Jozef Lehock\u00fd, Pavel \u0160ebok, Ondrej Lehock\u00fd.
\n(rodinn\u00fd album, Anna Lehock\u00e1, Pitvaro\u0161)<\/em><\/p>\n

Pret\u00ednanie a\u00a0rozoberanie<\/strong><\/p>\n

O\u0161kraban\u00fd a do biela vyum\u00fdvan\u00fd brav<\/em> sa za\u010dal postupne rozobera\u0165. Pret\u00ednanie a\u00a0rozoberanie, ktor\u00e9 prebiehalo na dver\u00e1ch polo\u017een\u00fdch na zem malo presn\u00fd sled, poriadok. Pri za\u010dat\u00ed tejto pr\u00e1ce le\u017eal brav<\/em> na chrbte. Vykrojila sa \u0161unka na Ve\u013ek\u00fa noc,\u00a0boke\u00a0<\/em>slaniny sa solili. Solilo a chystalo sa\u00a0meso\u00a0<\/em>na \u00fadenie, kr\u00e1jalo sa do\u00a0klb\u00e1s.\u00a0<\/em>Zab\u00edja\u010d odrezal najprv kolienka, n\u00e1sledne rozoberac\u00edm no\u017eom vykrojil spolu so stehnom dve predn\u00e9 nohy (pre\u0148ie nohe<\/em>), potom dve zadn\u00e9 nohy (za\u0148ie nohe<\/em>), pri\u010dom d\u00e1val pozor na to, aby sa z\u00a0nich nesk\u00f4r mohli robi\u0165 pekne tvarovan\u00e9 \u0161unky. Vyseknut\u00e9 nohy pomocn\u00e1 sila, zaniesla do domu na ve\u013ek\u00fd zab\u00edjac\u00ed st\u00f4l. Medzit\u00fdm zab\u00edja\u010d obkr\u00fa\u017eil zadnicu, potom u\u017e beznoh\u00e9 telo obr\u00e1til na brucho. Nasledovalo od\u0148atie vrchu hlavy. Zab\u00edja\u010d obkr\u00fa\u017eil hlavu v\u00a0tyle a\u00a0malou sekerkou \u2013 bauti\u010dkou<\/em>, ktor\u00e1 teraz prv\u00fdkr\u00e1t bola potrebn\u00e1, oddelil vrchn\u00fa \u010das\u0165 od tela, od chrbtice. Potom no\u017eom prerezal chrbtov\u00fa slaninu pozd\u013a\u017e chrbtice na obidvoch stran\u00e1ch a\u00a0bauti\u010dkou<\/em> na obidvoch stran\u00e1ch chrbtice pre\u0165al rebr\u00e1. Zab\u00edja\u010d potom obrezal kone\u010dn\u00edkov\u00fd otvor. Z\u00a0otvoren\u00e9ho brava <\/em>vybrali v\u00a0jednom kuse jazyk, p\u013e\u00faca, hltan a\u00a0srdce. Srdce rozrezali, aby sa z\u00a0neho dostala krv. Jazyk, p\u013e\u00faca a\u00a0srdce sa dali do studenej vody, aby sa vymo\u010dili, lebo tieto vn\u00fatornosti boli oby\u010dajne ve\u013emi krvav\u00e9. \u010ealej vybrali pe\u010de\u0148, \u017eal\u00fadok a\u00a0\u010drev\u00e1, \u010do bolo treba robi\u0165 ve\u013emi opatrne, aby sa \u010drev\u00e1 niekde neroztrhli a\u00a0v\u00fdkaly neza\u0161pinili, nezasmradili cel\u00e9 vn\u00fatro brava<\/em>. N\u00e1sledne vybrali \u010fal\u0161ie vn\u00fatornosti ako sadlo, \u013eadviny, mech\u00far. Mech\u00far sa odhodil. Potom vybrali lopatky, rebr\u00e1 a\u00a0kr\u00ed\u017eov\u00fa kos\u0165 – kr\u00ed\u017enik.<\/em> Slaninu na bruchu rozpolili, dostali tak dva boky slaniny, ktor\u00e9 ihne\u010f vyniesli na povalu, aby vychladli, potom ich nalo\u017eili jedno na druh\u00e9 do ve\u013ek\u00e9ho koryta na solenie a\u00a0posolili. Boky t\u00fd\u017edenne raz prekladali.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Rozoberanie brava na zab\u00edja\u010dke u Bu\u010danov, Pitvaro\u0161, 1943<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd album: Michal Tagaj a\u00a0Elena Tagajov\u00e1, roden\u00e1 Bu\u010danov\u00e1, Sere\u010f)<\/em><\/p>\n

Z\u00a0vrchnej \u010dasti hlavy na ve\u013ekom stole vybrali mozog, ktor\u00fd pou\u017eili nesk\u00f4r do kyslej poljovky<\/em> a\u00a0vybrali aj nosov\u00e9 kosti. Ostatn\u00fa \u010das\u0165 hlavy posolili, vy\u00fadili a\u00a0varili vo fazu\u013eovej polievke. Kto v\u0161ak pripravoval tla\u010denku – ma\u0165eja<\/em>, pou\u017eil do nej varen\u00e9 m\u00e4so z\u00a0tejto \u010dasti hlavy. Doln\u00e9 \u010de\u013euste podobne \u00fadili a\u00a0jedli varen\u00e9 v\u00a0polievke.<\/p>\n

Kto nevedel rozobera\u0165 brava<\/em>, ten bol u\u017eito\u010dn\u00fd t\u00fdm, \u017ee nosil odrez\u00e1van\u00e9 kusy m\u00e4sa dovn\u00fatra –tanu<\/em>. Ke\u010f u\u017e bolo v\u0161etko vo vn\u00fatri, tak nasledovalo obrez\u00e1vanie m\u00e4sa a\u00a0odde\u013eovanie od kosti. Toto sa robilo vo vn\u00fatri v\u00a0kuchyni (pitvor), alebo v\u00a0chi\u017ei<\/em>. Slovom, tam kde sa robilo s\u00a0bravom<\/em>. Tu sa potom robili a\u00a0nadievali ve\u013emi chutn\u00e9 a\u00a0na \u0161irokom okol\u00ed ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e9 pitvaro\u0161sk\u00e9 klb\u00e1sy<\/em>.<\/p>\n

K\u00fdm sa zab\u00edja\u010di zapodievali touto pr\u00e1cou, ani \u017eeny nele\u0148o\u0161ili. Ony um\u00fdvali \u010drev\u00e1. Najprv v\u0161ak bolo treba rozobra\u0165 jednotliv\u00e9 \u010dasti: pe\u010dienku, bachor, \u010drev\u00e1. Po rozoberan\u00ed odstr\u00e1nili z\u00a0\u010driev tuk. V\u00fdkal z\u00a0\u010driev p\u00fa\u0161\u0165ali do vedier, v\u00a0ktor\u00fdch to aj vyniesli, potom nasledovalo vlastn\u00e9 um\u00fdvanie. Oddelene um\u00fdvali tenk\u00e9 \u010drev\u00e1, ktor\u00e9 vyvr\u00e1tili, a\u00a0tak ich vy\u010distili. K\u00a0um\u00fdvaniu patrilo i\u00a0odstr\u00e1nenie vn\u00fatornej sliznice – \u0161\u013eamovanie<\/em>. Vn\u00fatro \u010dreva o\u0161krabali tupou hranou no\u017ea alebo k\u00faskom hladkej dosky. Bola to n\u00e1ro\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca, lebo tenk\u00e1 stena \u010dreva sa \u013eahko roztrhla, \u0161\u013eamovanie<\/em> bolo treba robi\u0165 preto opatrne. Tenk\u00e9 i\u00a0hrub\u00e9 \u010drev\u00e1 pred umyt\u00edm rozk\u00faskovali, naliali do nich vodu a\u00a0tro\u0161ka ich premyli, pri\u010dom ich aj vyvr\u00e1tili. Aby odstr\u00e1nili nepr\u00edjemn\u00fd z\u00e1pach, \u010drev\u00e1 nam\u00e1\u010dali v\u00a0octovej alebo cibu\u013eovej vode. Tenk\u00e9 \u010drev\u00e1 po umyt\u00ed ulo\u017eili do hrnca so studenou vodou a\u00a0\u010dakali na nadievanie klb\u00e1s a\u00a0hurkov<\/em>.<\/p>\n

\u010crev\u00e1 zak\u00fapen\u00e9 u\u00a0m\u00e4siara \u017eeny len prepl\u00e1chli a\u00a0nechali st\u00e1\u0165 vo vla\u017enej vode.\u00a0 Vari\u0165, respekt\u00edve len obari\u0165 bolo treba tie \u010dasti brava<\/em>, ktor\u00e9 sa d\u00e1vali do tla\u010denky a\u00a0hurkov<\/em>, teda p\u013e\u00faca, srdce, hlavu, jazyk, odpadkov\u00e9 m\u00e4so, do jatern\u00edc podbradok, ko\u017eky a\u00a0v\u0161etky chrupavkov\u00e9 \u010dasti do tla\u010denky – ma\u0165eja<\/em>. Po obaren\u00ed ich \u017eeny najprv chladili na studenom vzduchu, nesk\u00f4r odovzdali mu\u017eom na rozdrobenie a\u00a0pou\u017eitie. Hotov\u00e1 tla\u010denka a jaternice sa tie\u017e ob\u00e1rali. V\u00a0minulosti, e\u0161te aj po\u010das vojny, sa do\u00a0hurkov\u00a0<\/em>d\u00e1valo proso, nesk\u00f4r ry\u017ea.\u00a0<\/em><\/p>\n

Obed po\u010das zab\u00edja\u010dky nebol tak\u00fd v\u00fddatn\u00fd ako ve\u010dern\u00e1 zab\u00edja\u010dkov\u00e1 hostina. Pod\u00e1vala sa restovan\u00e1 pe\u010de\u0148 –\u00a0s cibu\u013eou vypra\u017een\u00e1 pe\u010denka\u00a0<\/em>a pe\u010den\u00e9 m\u00e4so. Nech\u00fdbal samozrejme pr\u00edpitok.<\/p>\n

Pri pr\u00e1ci sa bolo treba obraca\u0165. Pom\u00e1hala cel\u00e1 rodina. Mlad\u0161\u00ed sa pri\u00fa\u010dali, star\u0161\u00ed po\u00fa\u010dali a radili sa v podrobnostiach, p\u00fdtali sa na n\u00e1zor gazdinej, \u010di viac alebo menej \u0161tip\u013eav\u00fa papriku do\u00a0klb\u00e1s,\u00a0<\/em>\u010di v\u00e4\u010d\u0161iu alebo men\u0161iu \u0161unku na Ve\u013ek\u00fa noc.\u00a0Nad’ieva\u013ei sa k\u013eb\u00e1sy a hurke,\u00a0<\/em>plnila sa tla\u010denka –\u00a0ma\u0165eja.\u00a0<\/em>V kotli sa \u0161kvarila mas\u0165. Sem tam sa\u00a0ko\u0161t\u00fava\u013ei\u00a0<\/em>o\u0161kvarky-\u00a0\u0161kvarke.\u00a0<\/em>Nesmeli sa u\u0161kvari\u0165 do tmava. Varili sa\u00a0zab\u00edja\u010dkovje\u00a0<\/em>jedl\u00e1. Po\u010das tuhej roboty a\u00a0v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch e\u0161te tuh\u0161ej zimy odznelo mnoho \u017eartov, tak\u017ee iba to zbadaj\u00fa, \u017ee je u\u017e ve\u010der.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Gazdinky pri robote na zab\u00edja\u010dke u Hud\u00e1kov, Sl\u00e1dkovi\u010dovo<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd arch\u00edv Zuzana Hud\u00e1kov\u00e1, Sl\u00e1dkovi\u010dovo)<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em>\"\"<\/a><\/p>\n

Pitvaro\u0161sk\u00e9 gazdinky, Ve\u013ek\u00e9 \u00da\u013eany<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd arch\u00edv Pavel Garaj, Ve\u013ek\u00e9 \u00da\u013eany)<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em>Ve\u010dera<\/strong><\/p>\n

Podve\u010der zasadla cel\u00e1 rodina k tradi\u010dnej ve\u010deri. Neraz to bol ve\u013ek\u00fd rodinn\u00fd okruh. Ve\u010dera b\u00fdvala okolo 7-8 hodne, pod\u013ea toho, ako bola pr\u00e1ca so zab\u00edja\u010dkou skon\u010den\u00e1. Ve\u010dera sa za\u010dala a kon\u010dila modlitbou. Po dobre vykonanej pr\u00e1ci sa jedlo, oddychovalo a zhov\u00e1ralo. Na ve\u010deru pod\u00e1vali tradi\u010dne tie ist\u00e9 jedl\u00e1. Pod\u00e1vala sa polievka z kost\u00ed so\u00a0\u0161ifl\u00edkami,\u00a0<\/em>varen\u00e9\u00a0meso\u00a0<\/em>s paradajkovou, vi\u0161\u0148ovou alebo egre\u0161ovou om\u00e1\u010dkou. Tradi\u010dn\u00fdm jedlom bol plnen\u00fd kapustn\u00fd list –\u00a0<\/strong>s\u00e1rma.\u00a0<\/em>\u010eal\u0161\u00edm jedlom na\u00a0zab\u00edja\u010dkovej\u00a0hostine bol paprik\u00e1\u0161 s\u00a0kir\u00e1\u013ekou\u00a0<\/em>(hlavn\u00e1 srdcov\u00e1 tepna), s u\u0161kami a r\u00f4znymi druhmi\u00a0mesa.\u00a0<\/em>Po paprik\u00e1\u0161i nasledovala koruna ve\u010dere –\u00a0 pe\u010den\u00e1 hurka<\/em> a\u00a0klb\u00e1sa<\/em>. Pri ka\u017edom chode chv\u00e1lili toho, ktor\u00fd ho pripravil. Ako sladkos\u0165 boli\u00a0sadlovje kif\u013ee<\/em>.<\/p>\n

Po\u010das ve\u010dere sa zo v\u0161etk\u00e9ho viac-menej\u00a0ko\u0161t\u00favalo,\u00a0<\/em>aby bolo miesto aj na \u010fal\u0161\u00ed chod, pri tom sa\u00a0\u0161acovalo\u00a0<\/em>a \u017eartovalo. Z\u00e1bavn\u00e9 bolo, ke\u010f po\u010das ve\u010dere pri\u0161li sadzou poma\u013eovan\u00ed a zamaskovan\u00ed zn\u00e1mi alebo susedia \u201es\u00a0cig\u00e1nkami“,\u00a0<\/em>a zmenen\u00fdmi hlasmi\u00a0vydrank\u00e1va\u013ei\u00a0<\/em>jedlo pre hladn\u00e9 deti\u010dky. Zhov\u00e1ralo sa a aj pop\u00edjalo. Najviac sa spom\u00ednalo na\u00a0svetov\u00fa vojnu, ako kto bojoval, ako sa skr\u00fdvali pred nepriate\u013eskou strelou, ako hladovali a\u00a0te\u0161ili sa, ke\u010f bol pokoj od bojovania. Hoci sa vojna u\u017e d\u00e1vno skon\u010dila, predsa nebolo takej hostiny, kde by ju neboli spom\u00ednali, a\u00a0tak s\u00a0hr\u00f4zou a\u00a0zas s\u00a0nejakou veselou spomienkou. \u017deny vtedy vravievali: \u201eAle chlapi, o\u00a0in\u0161om sa u\u017e ani zhov\u00e1ra\u0165 neviete, len o\u00a0tej hnusnej vojne<\/em>\u201c.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Posedenie pitvaro\u0161sk\u00fdch gazdov, Ve\u013ek\u00e9 \u00da\u013eany<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd arch\u00edv Pavel Garaj, Ve\u013ek\u00e9 \u00da\u013eany)<\/em><\/p>\n

Michal Ko\u017euch (1947-2022) si zaspom\u00ednal na zab\u00edja\u010dku u\u00a0\u0160upalov vo Ve\u013ek\u00fdch \u00da\u013eanoch: \u201e\u0160upalovci zvykli na ve\u010dern\u00fa zab\u00edja\u010dkov\u00fa hostinu poz\u00fdva\u0165 aj p\u00e1na far\u00e1ra. Raz pri\u0161iel na zab\u00edja\u010dku p\u00e1n far\u00e1r a ako prv\u00e9 jedlo mu nalo\u017eili s\u00e1rmu so slovami: \u201eJedzte p\u00e1n far\u00e1r, in\u0161vo u\u017e nebude\u201c. P\u00e1n far\u00e1r si teda nalo\u017eil pln\u00fd tanier, aby sa poriadne najedol. Po s\u00e1rme pri\u0161iel na rad paprik\u00e1\u0161. Op\u00e4\u0165 mu povedali: \u201eJedzte p\u00e1n far\u00e1r, in\u0161vo u\u017e nebude\u201c. P\u00e1n far\u00e1r si teda op\u00e4\u0165 riadne nabral, aby sa poriadne najedol. Pri naberan\u00ed sa prehrab\u00e1val s\u00a0nabera\u010dkou v\u00a0paprik\u00e1\u0161i a\u00a0vyberal si \u010do by si dal najrad\u0161ej. U\u00a0\u0160upalov mu povedali: \u201eIba br\u00ed\u013eajte p\u00e1n far\u00e1r, ve\u010f aj prasa br\u00ed\u013ealo\u201c. No a\u00a0po paprik\u00e1\u0161i pri\u0161li na rad hurke a\u00a0klb\u00e1sy. P\u00e1n far\u00e1r by si bol ve\u013emi dal, ale u\u017e sa mu nezmestilo.\u201c <\/em>Aj tak\u00e9to \u017eartovanie bolo na zab\u00edja\u010dk\u00e1ch. P\u00e1n far\u00e1r samozrejme domov neodi\u0161iel napr\u00e1zdno, ale aj s\u00a0v\u00fdslu\u017ekou, kde bola i\u00a0klb\u00e1sa<\/em> a\u00a0hurka<\/em>.<\/p>\n

\u0160tefan Hud\u00e1k (1923-2005) si na\u00a0zab\u00edja\u010dku\u00a0<\/em>spom\u00ednal takto: \u201eMy, deti, sme sa preto te\u0161ili\u00a0zab\u00edja\u010dk\u00e1m,\u00a0lebo sme sa zi\u0161la cel\u00e1 rodina, napr. u n\u00e1s sa zi\u0161li\u00a0\u0161eci\u00a0Hud\u00e1kovci a Dov\u00e1\u013eovci, a u\u017e sme spolo\u010dne vystr\u00e1jali, trochu aj pom\u00e1hali v pr\u00e1ci. No a po ve\u010deri sa nepon\u00e1h\u013ealo domov, ale sa rozpr\u00e1valo o tom, komu sa \u010do dar\u00ed – nedar\u00ed a ve\u013ea sa rozpr\u00e1valo o vojne, ako bojoval niektor\u00fd \u010dlen rodiny na ruskom, talianskom fronte a podobne. Nezriedka sa presedelo aj do polnoci, pri\u010dom sa spievalo a po\u010d\u00favala hra na\u00a0tambor\u00e1ch,\u00a0ako sa pretekali\u00a0b\u00e1\u010di\u00a0Ondro Hud\u00e1kov s niektor\u00fdm Dov\u00e1\u013eom. Potom sa spievali n\u00e1rodn\u00e9 piesne: Hoj\u017ee bo\u017ee…, Kto za pravdu hor\u00ed…, Hej Slov\u00e1ci…, V slz\u00e1ch mati\u010dka sedela… a podobn\u00e9 dobre zn\u00e1me a ob\u013e\u00faben\u00e9 n\u00f4ty, ktor\u00fdmi sa n\u00e1rodne utvrdzovali a skoro v\u017edy sme zat\u00fa\u017eili po Slovensku, ale na to sme veru nemysleli v 30-tych rokoch, \u017ee budeme \u0161\u0165astne \u017ei\u0165 vo vyt\u00fa\u017eenej vlasti Slov\u00e1kov. U\u017e d\u00e1vno, hoci sme nemysleli na ozajstn\u00e9 pres\u00eddlenie, tr\u00e1pilo aj na\u0161ich prarodi\u010dov, \u017ee ich chc\u00fa silou – mocou poma\u010far\u010di\u0165. <\/em>U\u00a0n\u00e1s v\u00a0na\u0161ej Hud\u00e1kovskej rodine na zab\u00edja\u010dk\u00e1ch pred ve\u010derou, ke\u010f sa u\u017e v\u0161etko porobilo, iba \u017eeny chystali tie chutn\u00e9 pamp\u00fa\u0161ky. My deti sme si posadali okolo peci a\u00a0b\u00e1\u010di \u0160tefan Hud\u00e1kov n\u00e1m rozp\u00e1vali rozpr\u00e1vky \u201eh\u00e1dke\u201c ako oni hovorili. Jednu kraj\u0161iu a\u00a0zauj\u00edmavej\u0161iu ako druh\u00fa. Rozpr\u00e1vky sa v\u017edy za\u010d\u00ednali tak\u00fdmto obvykl\u00fdm sp\u00f4sobom: \u201e\u010ee bolo, tan bolo, v\u00a0sedem\u010fesiatej siedmej kraji\u0148e, \u010fe \u010dobo\u013ea poh\u00e1\u0148ala a\u00a0sklienka za pluchom chodila, de balangovom br\u00e1\u0148ili, \u010fe \u010dunek \u0160acko za nimi s\u00a0gajdami cho\u010fil…\u201c. To\u013eko vedeli tie ich h\u00e1dke, \u017ee aj do polnoci by boli vedeli v\u017edy nov\u00fa rozpr\u00e1va\u0165. <\/em>Preto\u017ee elektriny nebolo, rodinka sa rozch\u00e1dzala s lamp\u00e1\u0161om v ruke a\u00a0bat\u00f4\u017etikom,\u00a0tanierikom pln\u00fdm\u00a0klb\u00e1s\u00a0a m\u00e4sa, z ka\u017ed\u00e9ho jedla na ochutnanie.\u201c <\/em>Predt\u00fdm, ako sa\u00a0zab\u00edja\u010dkov\u00e1\u00a0hostina rozi\u0161la, zaznel niekedy na z\u00e1ver tak\u00fdto pr\u00edpitok:<\/p>\n

\u201eBra\u0165ia, sestry, ro\u010fina, dobr\u00e1 n\u00e1m je ho\u010fina.<\/em><\/p>\n

Ke\u010f sa spolu rada m\u00e1me, ke\u010f si ver\u0148e pom\u00e1hame.\u00a0\u00a0 <\/em><\/p>\n

Dobr\u00fd P\u00e1n Boh r\u00e1d to m\u00e1, ke\u010f si dobr\u00fd, si doma.<\/em><\/p>\n

Ve\u010f n\u00e1s zato d\u00e1va spolu, by sme ma\u013ei dobr\u00fa v\u00f3\u013eu.<\/em><\/p>\n

Lebo tak vrave\u013ei proroci, pi\u0165i v\u00ednko do pov noci.<\/em><\/p>\n

Od pov noci do polu\u0148ja, predsa bo\u013ei svat\u00ed \u013eu\u010fia.<\/em><\/p>\n

Glon, glon, glon, nak vi\u010f\u00ed P\u00e1n Boh tento dom<\/em><\/p>\n

a\u00a0n\u00e1s \u0161eckych, \u010do zme v\u00a0\u0148om!<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

Na zdravja\u00a0na dobr\u00fd \u00fa\u017eitok, <\/em><\/p>\n

Vypime si po spodok \u0161ecko, \u010do je na\u013ejato!\u201c<\/em><\/p>\n

Zo zabit\u00e9ho brava sa vyu\u017eilo takmer v\u0161etko. Po zab\u00edja\u010dke pri\u0161iel \u010das varenia mydla. Mastn\u00e9 zbytky z\u00a0brava sa uvarili s\u00a0l\u00fahom v\u00a0starom kotl\u00edku. Ke\u010f u\u017e tekut\u00e9 mydlo kvackalo z\u00a0varechy, bolo uvaren\u00e9. Do obd\u013a\u017enika sa naukladali tehly, prikryli handrou a\u00a0mydlo naliali aby tuhlo. Ke\u010f bolo tuh\u00e9, v\u017edy sa z\u00a0neho pod\u013ea potreby kus odp\u00edlil. Na spodku zostal hust\u00fd l\u00fahov\u00fd zvy\u0161ok a\u00a0to pou\u017e\u00edvali Pitvaro\u0161ania na um\u00fdvanie vlasov.<\/p>\n

Zab\u00edja\u010dky po pres\u00eddlen\u00ed<\/strong><\/p>\n

V\u00a0trad\u00edci\u00ed zab\u00edja\u010diek pokra\u010dovali Pitvaro\u0161ania i\u00a0po pres\u00eddlen\u00ed do \u010ceskoslovenska v\u00a0roku 1947. Mnoh\u00e9 rodiny, ktor\u00e9 predt\u00fdm b\u00fdvali v\u00a0jednej obci, \u010di dobr\u00fd susedovci z\u00a0ulice, boli po pres\u00eddlen\u00ed neraz rozdelen\u00ed do viacer\u00fdch obc\u00ed. Pri rodinn\u00fdch udalostiach ako krst, svadba \u010di pohreb ale napr\u00edklad aj pri zab\u00edja\u010dke bolo tak treba zvol\u00e1va\u0165 rodinu \u010dasto i\u00a0z\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti. Dopravn\u00e9 spoje nechodili tak \u010dasto ako dnes a\u00a0auto v\u00a0prv\u00fdch rokoch po pres\u00eddlen\u00ed nebolo be\u017enou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Rodiny aby sa stretli, museli prekona\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ie vzdialenosti, ako boli na Pitvaro\u0161i zvyknut\u00ed. Medzi susedn\u00fdmi obcami sa tak chodilo neraz pe\u0161o, \u010dasto i\u00a0nieko\u013eko kilometrov. Duch udr\u017eiavania komunity pres\u00eddlencov a\u00a0pripravovanie tradi\u010dn\u00fdch zab\u00edja\u010dkov\u00fdch jed\u00e1l pokra\u010doval po pres\u00eddlen\u00ed na\u010falej, ale u\u017e v\u00a0inom prostred\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em>Zab\u00edja\u010dka u Ka\u0161\u00edkov, Senec, 80. roky minul\u00e9ho storo\u010dia<\/em><\/p>\n

(rodinn\u00fd arch\u00edv J\u00e1n Ka\u0161\u00edk, Senec)<\/em><\/p>\n

Nov\u00e1 doba, koncom minul\u00e9ho storo\u010dia, priniesla i nov\u00fd \u0161t\u00fdl \u017eivota, tradi\u010dn\u00e9 dom\u00e1ce hospod\u00e1rstvo v\u00fdrazne ustupuje a po brav\u010dov\u00e9 m\u00e4so a produkty z prasa\u0165a dnes chod\u00edme u\u017e \u010dastej\u0161ie do obchodu ako na zab\u00edja\u010dku. Len nieko\u013eko rod\u00edn si v s\u00fa\u010dasnosti e\u0161te dr\u017e\u00ed trad\u00edciu a pripravuje na\u0161e dolnozemnsk\u00e9 jedl\u00e1 i klb\u00e1sy<\/em> pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch recept\u00far s\u00a0klasick\u00fdm sp\u00f4sobom spracovania a\u00a0\u00fadenia. Tradi\u010dn\u00e9 zab\u00edja\u010dky po domoch s\u00fa dnes u\u017e vz\u00e1cnos\u0165ou. Ako i\u00a0zab\u00edja\u010dkov\u00e9 jedl\u00e1 pomaly ustupuj\u00fa nov\u00fdm trendom stravovania, tak i\u00a0trad\u00edcia zab\u00edja\u010diek, ako miesto stret\u00e1vania sa rod\u00edn, vz\u00e1jomnej pomoci, spolupatri\u010dnosti, trad\u00edci\u00ed, pr\u00edbehov i\u00a0nav\u0161tevovania tak postupne zanik\u00e1.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vybran\u00e9 zab\u00edja\u010dkov\u00e9 jedl\u00e1<\/strong><\/p>\n

Pitvaro\u0161sk\u00e1 klb\u00e1sa<\/em>\u00a0<\/strong><\/p>\n

Klob\u00e1sy, to je ak\u00e1si dolnozemsk\u00e1 \u0161pecialita, zvl\u00e1\u0161tnos\u0165. S\u00fa ve\u013emi v\u00fd\u017eivn\u00e9 a\u00a0pritom v\u00fdborne chutia. Prav\u00e1 pitvaro\u0161sk\u00e1 klb\u00e1sa<\/em> sa pripravovala z\u00a0\u010dist\u00e9ho brav\u010dov\u00e9ho m\u00e4sa, pod\u013ea mo\u017enosti bola plnen\u00e1 do brav\u010dov\u00e9ho \u010dreva, korenen\u00e1 so\u013eou, mal\u00fdm mno\u017estvom cesnaku a\u00a0rasci, hlavne paprikou, nemrv\u00ed sa, ale ani nie je tvrd\u00e1, dobre sa kr\u00e1ja, je \u0161\u0165avnat\u00e1, \u0161tip\u013eav\u00e1, s\u00fdtej \u010dervenej farby, mierne chutn\u00e1 dymom, je to trvanliv\u00e1, tenk\u00e1 alebo hrub\u00e1 klob\u00e1sov\u00e1 poch\u00fa\u0165ka. Do m\u00e4sovej zmesy do klb\u00e1s<\/em> sa vykrajovalo predov\u0161etk\u00fdm m\u00e4so a\u00a0niekde sa nechala aj tro\u0161ku slaninka, aby klb\u00e1sa<\/em> nebola pr\u00edli\u0161 such\u00e1. Ve\u010f ako sa na Pitvaro\u0161i hovorievalo: \u201eKlb\u00e1sa nesmie by\u0165 ve\u013emej such\u00e1, dobr\u00e1 klb\u00e1sa je tak\u00e1, ker\u00e1 sa v\u00a0\u00fastach vy\u0161t\u00ed<\/em>\u201c (vysvetlenie: pust\u00ed \u0161\u0165avu). Nebol zvyk hov\u00e4dzie m\u00e4so mie\u0161a\u0165 do brav\u010dov\u00e9ho m\u00e4sa. \u013dudia vraveli, \u017ee od toho bude tvrd\u00e1 klb\u00e1sa. Pod\u013ea spomienok pam\u00e4tn\u00edkov sa na Pitvaro\u0161i za\u010dali robi\u0165 prv\u00e9 klb\u00e1sy<\/em> okolo roku 1850.<\/p>\n

Dolnozemsk\u00e1\u00a0klb\u00e1sa<\/em> – na 4 kg brav\u010dov\u00e9ho pliecka, 1 kg prerasten\u00e9ho b\u00f4\u010dika, dve hl\u00e1vky cesnaku, 5 ly\u017e\u00edc soli (no\u017eom zarovnan\u00e1 polievkov\u00e1 ly\u017eica), 10 a\u017e 15 dkg \u010dervenej sladkej papriky, 5 dkg \u0161tip\u013eavej papriky. Dva bal\u00ed\u010dky rasce, \u010derstvo zomletej, ale drvenej. Recept je dos\u0165 v\u0161eobecn\u00fd. Chu\u0165 a kvalita je z\u00e1visl\u00e1 od r\u00f4znosti a kvality m\u00e4sa, tie\u017e od kvality koren\u00edn. Na dobr\u00fa letn\u00fa hrub\u00fa\u00a0klb\u00e1-su\u00a0<\/em>je vraj najvhodnej\u0161ie m\u00e4so z dobre vyk\u0155menej, ale nie starej prasnice.\u00a0Klb\u00e1sy\u00a0<\/em>s\u00fa \u0161\u0165avnatej\u0161ie a nevyschn\u00fa tak, ako z mlad\u0161\u00edch bravov<\/em>. Sorta \u0161tip\u013eavej a vo\u0148avej papriky je s dlh\u00fdmi\u00a0me\u0161\u0165okami\u00a0<\/em>a pestuje sa na Dolnej zemi. Aj cesnak mus\u00ed by\u0165 zdrav\u00fd str\u00fa\u010dky maj\u00fa by\u0165 tuh\u00e9. Mlet\u00e1 rasca m\u00f4\u017ee by\u0165 dos\u0165 vyp\u00e1chnut\u00e1. Dobre je \u010derstvo nadrvi\u0165 cel\u00fa rascu. D\u00e1va ar\u00f3mu okam\u017eite a aj postupne. Vymie\u0161an\u00e9 m\u00e4so sa\u00a0ko\u0161t\u00fava\u00a0<\/em>a prichu\u0165uje. Jedni chc\u00fa viac p\u00e1liv\u00fa, in\u00ed menej.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Klb\u00e1sy v drevenom koryte.
\n(autor fotografie: Miroslav Ko\u017euch, 2006)<\/em><\/p>\n

Klb\u00e1sa nebola len jedlom, ale i\u00a0ur\u010dit\u00fdm symbolom, znakom dolnozemskosti i\u00a0trad\u00edci\u00ed stravovania. Bola s\u00fa\u010das\u0165ou jed\u00e1lni\u010dka a\u00a0pou\u017e\u00edvala sa i\u00a0pri pr\u00edprave jed\u00e1l. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee v\u00fdborn\u00e1 klb\u00e1sa<\/em> je ako chlieb, nikdy sa neodje. Klob\u00e1sa sa dostala aj do hovorovej re\u010di a\u00a0pri pr\u00edhovoroch sa zvyklo hovorieva\u0165: \u201eRe\u010di maj\u00fa by\u0165 kr\u00e1tke a\u00a0klb\u00e1sa dlh\u00e1<\/em>\u201c. Text samozrejme vyznel dvojzmyselne, ale podobn\u00e9 obrazy dojzmyselnosti boli na Pitvaro\u0161i zvykom i\u00a0pri svadobn\u00fdch pr\u00edhovoroch a\u00a0vin\u0161och. S\u00fa\u010das\u0165ou spolo\u010densk\u00fdch udalost\u00ed na Pitvaro\u0161i\u00a0 boli\u00a0 i r\u00f4zne prek\u00e1ra\u010dky a\u00a0humorn\u00e9 dvojzmyseln\u00e9 nar\u00e1\u017eky ako napr: \u201ePochovajte ho do p\u00e1sa, aby mu nezhnila klb\u00e1sa<\/em>\u201c.<\/p>\n

Klb\u00e1sa<\/em> najlep\u0161ie chut\u00ed s\u00a0\u010derstv\u00fdm dom\u00e1cim chlebom upe\u010den\u00fdm z\u00a0pece. Chleby na Pitvaro\u0161i sa robili ve\u013ek\u00e9 v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0chlebami ak\u00e9 dnes pozn\u00e1me be\u017ene na Slovensku. Na v\u00fd\u0161ku mali \u010dasto aj 30 cm a\u00a0na vrchu boli riadne pripe\u010den\u00e9. Pod chrumkavou k\u00f4rkou sa v\u0161ak skr\u00fdvala jemn\u00e1 a\u017e p\u00e1perov\u00e1 sriedka, ktor\u00e1 sa odde\u013eovala medzi prstami, hoc bol odkrojen\u00fd kraj\u00edk hrub\u00fd aj na dva palce.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Nakr\u00e1jan\u00e1 klb\u00e1sa<\/em><\/p>\n

(autor fotografie: Michal Ko\u017euch, 2016)<\/em><\/p>\n

Hrub\u00e1 klob\u00e1sa je chutn\u00e1, ka\u017ed\u00fdm ob\u013e\u00faben\u00e1 poch\u00fa\u0165ka, \u017ee vyhovuje aj ako dar na znak \u00facty. Ke\u010f sa rodina gazdov chcela niekomu, kto im pomohol, alebo jednoducho ctenej osobe, lek\u00e1rovi, advok\u00e1tovi, far\u00e1rovi, u\u010dite\u013eovi nie\u010d\u00edm odv\u010fa\u010di\u0165, svoju v\u010faku vyjadrila darovan\u00edm hrubej klb\u00e1sy<\/em>.<\/p>\n

So zna\u010dkou \u201ePitvaro\u0161sk\u00e1 klob\u00e1sa\u201c sa m\u00f4\u017eeme ob\u010das stretn\u00fa\u0165 aj v\u00a0obchode. Raz sme chceli prekvapi\u0165 m\u00f4jho star\u00e9ho otca J\u00e1na Ka\u0161\u00edka (1921-2005) a\u00a0k\u00fapili sme mu jednu \u201ePitvaro\u0161sk\u00fa klob\u00e1su\u201c. Klob\u00e1sa sa svojim vzh\u013eadom i\u00a0\u0161trukt\u00farou podobala viac na sal\u00e1mu a dedko hne\u010f po prvom zahryznut\u00ed povedal jednozna\u010dne: \u201eToto je \u0148i, pitvaro\u0161sk\u00e1 klb\u00e1sa<\/em>\u201c.<\/p>\n

S\u00e1rma<\/strong><\/p>\n

Plnen\u00fd kapustn\u00fd list –\u00a0s\u00e1rma –\u00a0<\/em>hlavn\u00e9\u00a0zab\u00edja\u010dkov\u00e9\u00a0a chutn\u00e9 jedlo. Pripravuje sa z podobne mlet\u00e9ho brav\u010dov\u00e9ho m\u00e4sa ako\u00a0klb\u00e1sa.\u00a0<\/em>M\u00e4so je rovnako ako na\u00a0klb\u00e1su\u00a0<\/em>z r\u00f4znych \u010dast\u00ed zaklat\u00e9ho brava<\/em> (pliecko, stehno, b\u00f4\u010dik, rebr\u00e1…). Na l kg m\u00e4sa sa prid\u00e1 jedno vajce, 10 polievkov\u00fdch ly\u017e\u00edc ry\u017ee, (ke\u010f nebola ry\u017ea, prid\u00e1valo sa, podobne ako do\u00a0huriek,\u00a0<\/em>proso) so\u013e, mlet\u00e1 paprika, sladk\u00e1 aj p\u00e1liv\u00e1, \u010dierne korenie a dobre v\u0161etko vymie\u0161ame. Bu\u010f m\u00e1me cel\u00e9 hl\u00e1vky kapusty kvasen\u00e9 alebo nekvasen\u00fa riedku hl\u00e1vku obar\u00edme hor\u00facou vodou a d\u00e1me na nieko\u013eko dn\u00ed do s\u00fadka s kyslou kapustou, aby sa tam rozrobila. Pred varen\u00edm pln\u00edme kapustn\u00e9 listy a zakr\u00fatime ich do\u00a0\u0161\u00fa\u013e\u010dokov.\u00a0<\/em>Konce listu zatla\u010d\u00edme dovn\u00fatra tak, aby obsah bol v liste dobre zabalen\u00fd. Jednotliv\u00e9 plnen\u00e9 kapustn\u00e9 listy sa volali aj\u00a0prasiatka.\u00a0<\/em>Do hrnca na spodok prid\u00e1me asi 1 kg kvasenej kapusty, potom uklad\u00e1me plnen\u00e9 listy, navrch zasa d\u00e1me kvasen\u00fa kapustu a cel\u00e9 cibule. Var\u00edme na miernom ohni. Na z\u00e1ver prid\u00e1me z\u00e1pra\u017eku a paradajkov\u00fd pretlak. Privedieme do varu a odstav\u00edme. Podobne ako kapustnica aj\u00a0s\u00e1rma\u00a0<\/em>m\u00e1 chute a v\u00f4ne pod\u013ea dom\u00e1cich zvyklost\u00ed, kvality surov\u00edn, pridan\u00fdch koren\u00edn a pochut\u00edn. Najlep\u0161ia je\u00a0zab\u00edja\u010dkov\u00e1 s\u00e1rma.\u00a0Patrila k t\u00fdm jedl\u00e1m popri\u00a0klb\u00e1se, hurky\u00a0a\u00a0paprik\u00e1\u0161i,\u00a0ktor\u00e9 sa posudzovali a\u00a0\u0161acova\u013ei\u00a0pri\u00a0zab\u00edja\u010dkovej\u00a0hostine. \u010casto boli aj predmetom\u00a0prek\u00e1ra\u010diek\u00a0gazdu \u010di gazdinej.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

S\u00e1rma
\n<\/em>(autor fotografie: \u0160tefan Maglock\u00fd, 2006)<\/em><\/p>\n

Zab\u00edja\u010dkov\u00fd paprik\u00e1\u0161<\/strong><\/p>\n

Zab\u00edja\u010dkov\u00fd paprik\u00e1\u0161\u00a0<\/em>– k podusenej cibuli sa prid\u00e1va paprika, sladk\u00e1 aj \u0161tip\u013eav\u00e1, pod\u013ea chuti. K pestrej zmesi\u00a0zab\u00edja\u010dkov\u00e9ho mesa\u00a0<\/em>patrila ob\u013e\u00faben\u00e1 lah\u00f4dka, hlavn\u00e1 srdcov\u00e1 tepna z brava<\/em> –\u00a0kir\u00e1\u013eka.\u00a0<\/em>Prid\u00e1vaj\u00fa sa u\u0161k\u00e1 a chvost\u00edk, prev\u00edjan\u00e9\u00a0meso a meso\u00a0<\/em>z n\u00f4\u017eky.\u00a0Zab\u00edja\u010dkov\u00fd paprik\u00e1\u0161 –\u00a0<\/em>sa var\u00ed pomaly na miernom ohni.\u00a0Paprik\u00e1\u0161\u00a0<\/em>sa je s vysok\u00fdm, v peci upe\u010den\u00fdm, bielym chlebom.<\/p>\n

Hurke<\/strong><\/p>\n

Jaternice –\u00a0hurke<\/em> sa pripravuj\u00fa tak, \u017ee v\u00a0obar\u010dej\u00a0<\/em>vode sa var\u00ed ka\u0161a, p\u00f4vodne z prosa, nesk\u00f4r z ry\u017ee. Do zahustenej ka\u0161e sa prid\u00e1vaj\u00fa obaren\u00e9 vn\u00fatornosti, srdce, pe\u010de\u0148, sadnut\u00e1 krv, prid\u00e1 sa korenie, nech\u00fdba major\u00e1nka. Pred jeden\u00edm sa\u00a0hurke\u00a0<\/em>pe\u010d\u00fa, k\u00fdm \u010drevo nezahor\u00ed do\u00a0\u010dervenkava.<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Hurke na zab\u00edja\u010dkovom stole <\/em><\/p>\n

(autor fotografie: Miroslav Ko\u017euch, 2006)<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Autor \u010dl\u00e1nku<\/strong>: Michal Ko\u017euch<\/p>\n

(Zdroj: <\/strong>DEDINSZKY, Gyula: \u010cabianska klob\u00e1sa. In: N\u00e1rodopis Slov\u00e1kov v Ma\u010farsku. Ro\u010d. 2, 1979, s. 91-122,\u00a0KO\u017dUCH, Michal \u2013 MAJO, Juraj (zost.): Pitvaro\u0161 a Pitvaro\u0161ania. Pitvaro\u0161: Slovensk\u00e1 samospr\u00e1va Pitvaro\u0161, 2008. \u2013 441 s., vlastn\u00fd v\u00fdskum)<\/h6>\n

Ak m\u00e1te alebo si pam\u00e4t\u00e1te ak\u00e9ko\u013evek pr\u00edbehy \u010di spomienky na Pitvaro\u0161 \u010di pitvaro\u0161sk\u00e9 zvyky, pr\u00edpadne m\u00e1te ak\u00e9ko\u013evek star\u00e9 fotografie Pitvaro\u0161a \u010di Pitvaro\u0161anov budeme ve\u013emi radi ak n\u00e1m ich za\u0161lete na adresu: pitvarosania@gmail.com<\/a> a radi ich aj zverejn\u00edme na str\u00e1nke www.pitvaros.sk<\/a>. Tvorme spolu mozaiku spomienok na Pitvaro\u0161 a\u00a0Pitvaro\u0161anov pred pres\u00eddlen\u00edm, ale aj po pres\u00eddlen\u00ed.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V\u00fdznamnou rodinnou a spolo\u010densky pr\u00ed\u0165a\u017elivou udalos\u0165ou na Pitvaro\u0161i v zimn\u00fdch mesiacoch bola zak\u00e1\u013ea\u010dka \u2013\u00a0\u201ezab\u00edja\u010dka\u201c. Zab\u00edja\u010dka bola nev\u0161edn\u00e1 udalos\u0165, lebo vlastne \u0148ou sa zabezpe\u010dovali Pitvaro\u0161ania najz\u00e1kladnej\u0161\u00edmi a najpotrebnej\u0161\u00edmi potravinami a v\u00fdrobkami ako bola napr. brav\u010dov\u00e1 mas\u0165, slanina, m\u00e4so, klob\u00e1sy, at\u010f.. Prioritnou funkciou zab\u00edja\u010dky bolo spracova\u0165 brava na jedl\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fdtili Pitvaro\u0161anov po cel\u00fd rok. Tam, kde Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Zab\u00edja\u010dka na Pitvaro\u0161i<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3072,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[10],"tags":[],"class_list":["post-3053","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-tradicna-kultura"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2023\/05\/00-zabijacka-titulka.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3053","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3053"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3053\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3097,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3053\/revisions\/3097"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/3072"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3053"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=3053"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=3053"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}