{"id":3178,"date":"2024-04-28T00:18:47","date_gmt":"2024-04-27T22:18:47","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=3178"},"modified":"2024-04-29T22:14:59","modified_gmt":"2024-04-29T20:14:59","slug":"ako-pitvaros-o-chotar-prisov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=3178","title":{"rendered":"Ako Pitvaro\u0161 o chot\u00e1r pri\u0161ov"},"content":{"rendered":"

Tak ako my \u013eudia m\u00e1me svoje osudy, m\u00e1 svoj osud a\u00a0\u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh i\u00a0ka\u017ed\u00e1 jedna obec. V\u00a0\u017eivote obc\u00ed sa vyskytuj\u00fa udalosti, ktor\u00e9 menia jej tv\u00e1r a\u00a0prepisuj\u00fa v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom jej hist\u00f3riu. Niekedy i\u00a0menej zn\u00e1me udalosti v\u00a0dejin\u00e1ch obce m\u00f4\u017eu ma\u0165 vplyv na \u017eivoty svojich obyvate\u013eov po cel\u00e9 gener\u00e1cie. Udalost\u00ed v\u00a0dejin\u00e1ch obce Pitvaro\u0161, ktor\u00e9 z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom zmenili \u017eivoty svojich obyvate\u013eov, bolo v\u00a0jej hist\u00f3rii nieko\u013eko. \u010ci u\u017e to bolo os\u00edd\u013eovanie a\u00a0z\u00farod\u0148ovanie pustatiny pri zalo\u017een\u00ed nov\u00e9ho Pitvaro\u0161a (dnes v\u00a0porad\u00ed u\u017e tretieho), vojnov\u00e9 udalosti spojen\u00e9 s\u00a0n\u00e1siln\u00fdm vyhnan\u00edm obyvate\u013estva na Nagysz\u00e9n\u00e1s v\u00a0roku 1944, alebo v\u00fdmena obyvate\u013estva v\u00a0roku 1947. O\u00a0t\u00fdchto udalostiach sme u\u017e na str\u00e1nke www.pitvaros.sk p\u00edsali podrobnej\u0161ie. Av\u0161ak jednej udalosti, ktor\u00e1 v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyvnila \u017eivoty v\u0161etk\u00fdch Pitvaro\u0161anov u\u017e od za\u010diatku, nebola doposia\u013e venovan\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ia pozornos\u0165. T\u00fdm zlomov\u00fdm momentom v\u00a0dejin\u00e1ch obce Pitvaro\u0161 bola udalos\u0165, ke\u010f bol v\u00a0roku 1843 ve\u013ek\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r rozdelen\u00fd a\u00a0vznikli dve nov\u00e9 obce Csan\u00e1dalberti (Albert<\/em>) a\u00a0Ambr\u00f3zfalva (Ambrovza<\/em>), sprev\u00e1dzan\u00e1 nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed trvaj\u00facou neistotou osadn\u00edkov na Pitvaro\u0161skej pustatine. Z\u00e1rove\u0148 ve\u013ea nech\u00fdbalo a\u00a0namiesto Pitvaro\u0161anov by sme boli dnes Kunago\u0165ania. Dlhoro\u010dn\u00fd boj s\u00a0\u00faradmi pozna\u010dil Pitvaro\u0161anov ich neust\u00e1lym z\u00e1pasom o\u00a0svoju existenciu a\u00a0z\u00e1pasom o\u00a0svoje pr\u00e1va. Pr\u00e1ve v\u00a0tejto dobe sa za\u010dala formova\u0165 nielen ich pracovitos\u0165, prameniaca z\u00a0nutnosti pre\u017eitia, ich skromnos\u0165 ale i\u00a0sila bojova\u0165 za svoje pr\u00e1va. Toto ich odhodlanie st\u00e1le z\u00e1pasi\u0165 zo svojim osudom sa pretavilo i\u00a0do ich charakterov a sprev\u00e1dzalo ich po\u010das cel\u00e9ho p\u00f4sobenia na Dolnej zemi.<\/p>\n

V\u00a0t\u00fd\u017edenn\u00edku Sloboda, v\u00a0roku 1947, vy\u0161iel \u010dl\u00e1nok, ktor\u00fd ve\u013emi v\u00fdsti\u017ene charakterizuje vybran\u00e9 dolnozemsk\u00e9 obce a\u00a0medzi nimi i\u00a0Pitvaro\u0161. Z\u00a0uveden\u00e9ho \u010dl\u00e1nku citujeme: \u201ePred dvesto rokmi, pre neprajn\u00fd osud, opustili synovia vtedy rodn\u00fa viesku. Najviac z nich prichodilo na Doln\u00fa zem. Zopli ruky a oddali sa dielu. Na zarasten\u00fdch pustatin\u00e1ch, zamokren\u00fdch mo\u010dariskami za\u010dali sa\u00a0dv\u00edha\u0165\u00a0domy a pestova\u0165 obilniny. Takto povstala metropola dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov \u2013 B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, tirp\u00e1cka Nyiregyh\u00e1za, te\u0161ed\u00edkovsk\u00fd Szarva\u0161, povedom\u00fd Koml\u00f3\u0161 a detviansky Pitvaro\u0161.\u00a0S takou istou usilovnos\u0165ou sa vytvorili v\u0161etky v\u00e4\u010d\u0161ie a men\u0161ie dolnozemsk\u00e9 osady. Azda niet ani jedinej slovenskej obce po celom Ma\u010farsku, kde by sa boli tak hrdinsky bili za svoje pr\u00e1va ako pr\u00e1ve Pitvaro\u0161ania.\u201c<\/em><\/p>\n

Ak chceme hlb\u0161ie pochopi\u0165 po\u010diatky vzniku spomenut\u00e9ho odhodlania Pitvaro\u0161anov bi\u0165 sa za svoje pr\u00e1va, mus\u00edme sa vr\u00e1ti\u0165 do prv\u00fdch rokov os\u00edd\u013eovania Pitvaro\u0161skej pustatiny,\u00a0zakladania obce Pitvaro\u0161 a\u00a0rozdelenia pitvaro\u0161sk\u00e9ho chot\u00e1ra.<\/p>\n

Os\u00edd\u013eovanie Pitvaro\u0161skej pustatiny<\/strong><\/p>\n

Mo\u017enos\u0165 os\u00eddli\u0165 vyprahnut\u00e9 a nehostinn\u00e9 oblasti v ju\u017enej \u010dasti Karpatskej kotliny sa naskytla po \u00fastupe tureck\u00fdch vojsk na za\u010diatku 18. storo\u010dia. T\u00e1to oblas\u0165, le\u017eiaca na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska, Rumunska, Srbska a Chorv\u00e1tska, dostala n\u00e1zov Doln\u00e1 zem a o jej znovuos\u00eddlenie mala ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora (Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora –\u00a0 v\u00a0u\u017e\u0161om v\u00fdzname \u0161t\u00e1tna pokladnica (er\u00e1r) vo feud\u00e1lnom Uhorsku, kde sa ako kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 komory ozna\u010dovali in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 vyberali kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 dane a d\u00e1vky, spravovali sklady a mali na starosti v\u00fdber pr\u00edjmov z\u00a0jednotliv\u00fdch druhov kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho reg\u00e1lu<\/em>). V roku 1719 dostal J\u00e1n Juraj Harruckern od kr\u00e1\u013ea Karola III. spusto\u0161en\u00e9 komorsk\u00e9 majetky v oblasti B\u00e9ke\u0161skej a \u010congr\u00e1dskej \u017eupy, ktor\u00fd mo\u017enos\u0165 os\u00eddli\u0165 Doln\u00fa zem, aj s po\u017eehnan\u00edm vrchnosti, vyu\u017eil. Na Doln\u00fa zem sa za\u010dali s\u0165ahova\u0165 Slov\u00e1ci prakticky zo v\u0161etk\u00fdch \u017e\u00fap, najviac v\u0161ak z t\u00fdch, ktor\u00e9 le\u017eali na ma\u010farsko-slovenskej n\u00e1rodnostnej hranici, teda Novohradsk\u00e1, Hontianska a Gemersk\u00e1. Ve\u013ek\u00e9 skupiny obyvate\u013estva v\u0161ak prich\u00e1dzali aj zo severnej\u0161\u00edch, preva\u017ene slovensk\u00fdch stol\u00edc – Nitrianska, Zvolensk\u00e1, Oravsk\u00e1, Liptovsk\u00e1 a podobne. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina z nich boli evanjelici, spo\u010diatku h\u013eadaj\u00faci pre svoju vieru slobodnej\u0161ie podmienky. Hoci sa medzi pris\u0165ahovalcami vyskytovali aj r\u00edmski katol\u00edci, t\u00ed sa spolu s evanjelikmi v jednej komunite neusadzovali. Najv\u00fdraznej\u0161ie v\u0161ak vyformovali tv\u00e1r tejto \u010dasti Uhorska pr\u00e1ve Slov\u00e1ci, ktor\u00ed zalo\u017eili aj prv\u00e9 najstar\u0161ie osady – B\u00e9ke\u0161sk\u00fa \u010cabu v roku 1718 a Sarva\u0161 v roku 1722. Tieto osady, nesk\u00f4r mest\u00e1, patrili k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mest\u00e1m v B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe ob\u00fdvan\u00e9 Slov\u00e1kmi. Pre vznik Pitvaro\u0161a v\u0161ak najv\u00fdznamnej\u0161iu \u00falohu zohrali dve osady – Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161 a Nadlak.<\/p>\n

Osada Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161, le\u017eiaca na hranici B\u00e9ke\u0161skej a \u010congr\u00e1dskej \u017eupy, vznikla v roku 1746 preva\u017ene v procese takzvanej sekund\u00e1rnej koloniz\u00e1cie. Vtedy ju v prvom rade os\u00eddlili Slov\u00e1ci, dovtedy u\u017e \u017eij\u00faci na Dolnej zemi, poch\u00e1dzaj\u00faci preva\u017ene z B\u00e9ke\u0161skej \u010caby, a\u00a0Sarva\u0161a. Po\u010det obyvate\u013eov Slovensk\u00e9ho Koml\u00f3\u0161a sa r\u00fdchlo zvy\u0161oval a v\u00a0katastri obce bolo \u010doraz menej vo\u013en\u00fdch pozemkov a\u00a0p\u00f4dy na obr\u00e1banie za\u010dal by\u0165 nedostatok. Preto sa bezzemkovia obr\u00e1tili na p\u00e9cskansk\u00e9 miestodr\u017eite\u013estvo, aby im dalo ne\u010falek\u00fa Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu do u\u017e\u00edvania, aby tam mohli zalo\u017ei\u0165 obec. T\u00fato \u017eiados\u0165 im prefekt\u00fara odmietla, ale ako n\u00e1hradn\u00fa lokalitu im pon\u00fakla pustatinu na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Nadlaku. V\u00a0roku 1800 oznamuje komora Komlov\u0161anom, \u017ee Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu, ktor\u00e1 je ur\u010den\u00e1 pre in\u00e9 ciele nem\u00f4\u017eu dosta\u0165 na zalo\u017eenie obce. Ak im to vyhovuje, nech sa usadia na Nadlackej pustatine, kde je dostatok opustenej p\u00f4dy. Koml\u00f3\u0161ski \u017eeliari nemali in\u00e9 v\u00fdchodisko, a\u00a0tak sa v\u00a0roku 1802 nahl\u00e1silo 200 rod\u00edn a\u00a0pre nich vymerali pozemky pod domy a\u00a0role a\u00a0bola zalo\u017een\u00e1 obec Nadlak. V\u00a0Nadlaku sa us\u00eddlili Slov\u00e1ci poch\u00e1dzaj\u00faci preva\u017ene zo Slovensk\u00e9ho Koml\u00f3\u0161a, Sarva\u0161a a B\u00e9ke\u0161skej \u010caby, ako aj zo slovensk\u00fdch stol\u00edc – Hont, Gemer – Malohont, Novohrad, Liptov a podobne. Po\u010det obyvate\u013eov prich\u00e1dzaj\u00facich do Nadlaku neust\u00e1le narastal, a to najm\u00e4 po hromadnom pr\u00edchode obyvate\u013eov zo zaniknutej Slovenskej St\u00e1mory v Ban\u00e1te, \u010do sp\u00f4sobovalo, \u017ee mno\u017estvo vo\u013en\u00fdch pozemkov a p\u00f4dy klesalo. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora teda vydala s\u00fahlas na obr\u00e1banie bl\u00edzkej a\u00a0nevyu\u017e\u00edvanej Pitvaro\u0161skej pustatiny. Pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina, vzdialen\u00e1 od Nadlaku 15 km sa rozprestierala na 9919 uhorsk\u00fdch jutroch (uhorsk\u00e9 jutro bola star\u00e1 plo\u0161n\u00e1 miera a predstavovala plochu, ktor\u00fa or\u00e1\u010d stihne\u00a0 zora\u0165 <\/em>za jeden de\u0148 <\/em>(od r\u00e1na do ve\u010dera), 1 uhorsk\u00e9 jutro = 4\u00a0315,5 m\u00b2<\/em>).<\/p>\n

D\u0148a 18. decembra 1815 tak podpisuje 175 nadlack\u00fdch rod\u00edn zmluvu na pribli\u017ene tretinov\u00e9 obr\u00e1banie p\u00f4dy – 3133 uhorsk\u00fdch jut\u00e1r. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora si v\u0161ak pri prenaj\u00edman\u00ed stanovila podmienku, \u017ee na pustatine nesm\u00fa zalo\u017ei\u0165 obec. N\u00e1jomn\u00e1 zmluva znela na tretinov\u00e9 obr\u00e1banie (1\/3 \u00farody sa odovzdala komore). Ka\u017ed\u00fd \u201etretin\u00e1r\u201c bol z\u00e1rove\u0148 povinn\u00fd odpracova\u0165 panstvu 10 dn\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

Pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina v prvom vojenskom mapovan\u00ed Uhorska (1763-1787)<\/em><\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 roky na Pitvaro\u0161skej pustatine a\u00a0vznik obce Pitvaro\u0161<\/strong><\/p>\n

S\u00a0pr\u00edchodom jari v\u00a0roku 1816 (1. marca 1816) za\u010dalo obr\u00e1ba\u0165 Pitvaro\u0161sk\u00fa\u00a0 pustatinu 175 rod\u00edn pod\u013ea podmienok stanoven\u00fdch v\u00a0n\u00e1jomnej zmluve. Vzh\u013eadom na to, \u017ee tretinu \u00farody museli odovzd\u00e1va\u0165 komore, po\u017eadovali ro\u013en\u00edci obr\u00e1ba\u0165 viac p\u00f4dy. Preto sa v j\u00fani 1821 obr\u00e1tili na predstavenstvo komory, aby im k 3133 uhorsk\u00fdch jut\u00e1r p\u00f4dy pridala\u00a0do pren\u00e1jmu \u010fal\u0161\u00edch 1333 jut\u00e1r (spolu 4466 jut\u00e1r) na 25, pr\u00edpadne na 30 rokov. Vec sa dlho na\u0165ahovala, lebo pod\u013ea z\u00e1znamov t\u00fato zmluvu uzavreli a\u017e v\u00a0roku 1828. Osadn\u00edci, nesk\u00f4r bud\u00faci Pitvaro\u0161ania, platili odvtedy n\u00e1jomn\u00e9 obil\u00edm a\u00a0v\u00a0peniazoch. Ke\u010f\u017ee pustatina bola od ich obydl\u00ed vzdialen\u00e1 a\u017e 15 km, obr\u00e1banie p\u00f4dy im robilo ve\u013ek\u00e9 starosti. Doch\u00e1dzka a\u00a0dovoz \u00farody im zabrali ve\u013ea \u010dasu. Vedelo to aj vedenie komory, a\u00a0preto \u010doskoro s\u00fahlasilo s\u00a0t\u00fdm, aby si n\u00e1jomcovia na pustatine postavili aj prv\u00e9 obydlia – zemnice. Toto v\u0161ak sp\u00f4sobilo nov\u00e9 probl\u00e9my osadn\u00edkom. V Nadlaku mali domy a\u00a0hospod\u00e1rske budovy. Za domy, ktor\u00e9 mali v\u00a0Nadlaku, aj za dobytok museli plati\u0165 da\u0148, ale zda\u0148ovali ich aj v\u00a0novej osade. Tento stav trval nieko\u013eko rokov. Preto v roku 1826 podali s\u0165a\u017enos\u0165 proti predstavenstvu obce Nadlak. Na pre\u0161etrenie s\u0165a\u017enosti vymenovala \u017eupn\u00e1 kongreg\u00e1cia komisiu, ktor\u00e1 vec vy\u0161etrovala nieko\u013eko rokov, av\u0161ak sl\u00fa\u017eny napriek tomu ka\u017edoro\u010dne vyberal od nich da\u0148. Medzit\u00fdm ich kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora upozornila, \u017ee ke\u010f zmluva vypr\u0161\u00ed, musia si odprata\u0165 hnute\u013en\u00fd majetok. Vtedy Pitvaro\u0161ania znova po\u017eiadali o\u00a0pomoc \u017eupn\u00e9 org\u00e1ny. \u017diadali, aby mohli na\u010falej zosta\u0165 na pustatine. \u017dupa ich v\u0161ak odk\u00e1zala na provizior\u00e1t v\u00a0P\u00e9cske. Po nov\u00fdch rokovaniach nakoniec Pitvaro\u0161anom zmluvu pred\u013a\u017eili.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/strong>Vizualiz\u00e1cia pravdepodobnej podoby zemn\u00edc osadn\u00edkov<\/strong><\/p>\n

(autor po\u010d\u00edta\u010dovej vizualiz\u00e1cie: Michal Ko\u017euch)<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1834 Pitvaro\u0161ania uzatvorili nov\u00fa zmluvu na pren\u00e1jom 7582 jut\u00e1r zeme, z\u00a0\u010doho bolo 6957 jut\u00e1r ornice (4000 jut\u00e1r na\u00a0jednej a\u00a0793 jut\u00e1r na druhej strane chot\u00e1ra a\u00a0\u00fahoru v\u00a0troch \u010dastiach o\u00a0v\u00fdmere 2164 jut\u00e1r). Za v\u0161etku prenaj\u00edman\u00fa p\u00f4du platili 7176 bratislavsk\u00fdch mer\u00edc obilia (objemov\u00e1 miera pre obilie s\u00a0obsahom pribli\u017ene 62 litrov<\/em>) a\u00a01924 forintov. Obilie a\u00a0peniaze vyberali osadn\u00edkmi poveren\u00ed v\u00fdbercovia a\u00a0odovzd\u00e1vali komore. V\u00a0z\u00e1ujme zabezpe\u010denia splatnosti n\u00e1jomn\u00e9ho im komora z\u00e1lohovo viazala aj hnute\u013en\u00fd majetok. Z\u00e1lohou bola aj \u00faroda na koreni. N\u00e1jomn\u00e9 bolo treba plati\u0165 v dvoch spl\u00e1tkach v\u00a0ur\u010denom term\u00edne. Kto poru\u0161il zmluvu, tomu mohla komora n\u00e1jmom kedyko\u013evek zru\u0161i\u0165. Popri n\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch bolo nev\u00fdhodn\u00e9 aj pr\u00e1vne postavenie osadn\u00edkov. Osadn\u00edci zmluvou prijali i podmienku, \u017ee v\u00a0sporn\u00fdch veciach, ktor\u00e9 by vznikli z\u00a0n\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov, sa plne podriadia zemepansk\u00e9mu s\u00fadu.<\/p>\n

Pitvaro\u0161ania na prenajatej p\u00f4de hospod\u00e1rili trojpo\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom. Orn\u00fa p\u00f4du delili na tri \u010dasti. V\u00a0jednej \u010dasti pestovali oziminy, v\u00a0druhej jariny a\u00a0tretia \u010das\u0165 le\u017eala \u00fahorom. Komora si vyhradila, \u017ee v\u00a0ka\u017edom roku treba dr\u017ea\u0165 \u010dierny \u00fahor, na ten sa bez povolenia nesmelo sia\u0165. V\u00a0poslednom roku n\u00e1jomnej zmluvy sa v\u0161ak musel zora\u0165. Komora si v\u00a0zmluve vymienila aj sp\u00f4sob vyu\u017eitia prenajatej p\u00f4dy. Pod\u013ea toho Pitvaro\u0161ania pestovali najm\u00e4 p\u0161enicu, ja\u010dme\u0148, ovos a\u00a0kukuricu. Pre svoju potrebu pestovali aj konope, ktor\u00e9 spracov\u00e1vali a\u00a0robili z\u00a0nich priadzu, ktor\u00fa potom v\u00a0zimn\u00fdch mesiacoch \u017eeny a\u00a0diev\u010dat\u00e1 spracov\u00e1vali na dom\u00e1cich krosn\u00e1ch, tkali obrusy, prestieradl\u00e1, vrecia, prikr\u00fdvky. Z\u00a0hrub\u00fdch konop\u00ed robili povrazy.<\/p>\n

Pestovanie obilia v\u0161ak nebolo hospod\u00e1rne. Trhy na predaj obilia boli \u010faleko od osady a\u00a0z\u00e1rove\u0148 dopravi\u0165 ho na predaj na dlh\u0161iu vzdialenos\u0165 po neschodn\u00fdch cest\u00e1ch bol v\u00a0tej dobe ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m. Peniaze pre ka\u017edodenn\u00fa potrebu rod\u00edn sa sna\u017eili Pitvaro\u0161ania nadobudn\u00fa\u0165 z\u00a0chovu dobytka. Dobytok mohli dohna\u0165 na vlastn\u00fdch noh\u00e1ch aj na vzdialenej\u0161ie trhy. Na pasenie dobytka si ka\u017edoro\u010dne naj\u00edmali pastierov. Zvierat\u00e1 ur\u010den\u00e9 na predaj spe\u0148a\u017eovali na trhoch na Slovenskom Koml\u00f3\u0161i, Mez\u00f6hegyesi a\u00a0v Nadlaku. Chodili v\u0161ak aj na p\u00e9\u010dkansk\u00e9, aradsk\u00e9 a\u00a0teme\u0161v\u00e1rske jarmoky, aby za svoje zvierat\u00e1 dostali viac pe\u0148az\u00ed. In\u00e9 zdroje pr\u00edjmov nemali.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee nov\u00e1 osada le\u017eala uprostred chot\u00e1ra, k\u00a0ornej p\u00f4de sa dalo dosta\u0165 \u013eahko. Osadu obop\u00ednalo vn\u00fatorn\u00e9 pastvisko, na oboch stran\u00e1ch cesty do mesta Makov (ma\u010f. Mak\u00f3) a za ornou p\u00f4dou le\u017ealo vonkaj\u0161ie pastvisko. Bez p\u00edsomn\u00e9ho povolenia komory nesmeli stava\u0165 na ornej p\u00f4de, na l\u00fakach ani na pasienkoch. V\u00a0z\u00e1hrad\u00e1ch a\u00a0na uliciach mohli sadi\u0165 stromy, ale po skon\u010den\u00ed n\u00e1jmu museli e\u0161te aj kr\u00ed\u010dky s\u00a0kore\u0148mi vytrha\u0165. Pr\u00edbytky, hospod\u00e1rske stavisk\u00e1, ohrady tie\u017e museli zb\u00fara\u0165, studne zakopa\u0165 a zem zarovna\u0165.<\/p>\n

Zmluva z\u00a0roku 1834 z\u00e1rove\u0148 ur\u010dila, \u017ee osadn\u00edci po\u010das platnosti n\u00e1jmu nesm\u00fa preda\u0165 svoje domy v\u00a0Nadlaku, ale ani svoje pr\u00edbytky v osade. Pitvaro\u0161ania sa v\u0161ak neuspokojili so stavom, aby platili da\u0148 za dve miesta. Preto v\u00a0roku 1835 po\u017eiadali o\u00a0oddelenie osady Pitvaro\u0161 od Nadlaku. Vec prerok\u00favali na aj \u017eupnom zhroma\u017eden\u00ed. Po dlh\u00fdch prie\u0165ahoch na zasadnut\u00ed \u017eupnej rady 21. j\u00fana 1835 ozn\u00e1mili, \u017ee osadu odde\u013euj\u00fa od meste\u010dka Nadlak a\u00a0vznik\u00e1 samostatn\u00e1 obec Pitvaro\u0161.<\/p>\n

V\u00a0roku 1840 sa vykonala na Pitvaro\u0161i \u00faprava pozemkov, v\u00a0d\u00f4sledku ktorej vyt\u00fd\u010dili v\u00a0obci nov\u00e9 ulice. Na jar v roku 1842 \u00fapravu dokon\u010dili. Miesto starej osady zrovnali, zorali a\u00a0nesk\u00f4r ponechali ako pastvisko. Nov\u00e1 obec s\u00a0novovymeran\u00fdmi ulicami mala pravideln\u00fd rastrov\u00fd tvar a\u00a0postupn\u00fdm prid\u00e1van\u00edm nov\u00fdch ul\u00edc sa dostala do podoby v\u00a0akej pozn\u00e1me Pitvaro\u0161 dnes.<\/p>\n

\u00a0<\/strong>Rozdelenie chot\u00e1ra<\/strong><\/p>\n

Po vytvoren\u00ed novej obce Pitvaro\u0161ania na\u010falej viedli boj s\u00a0kr\u00e1\u013eovskou komorou. Osadn\u00edci chceli \u017ei\u0165 v obci, z\u00a0ktorej by ich nik nemohol vyhna\u0165, lebo st\u00e1le boli z\u00e1visl\u00ed od n\u00e1jomnej zmluvy z\u00a0roku 1815, platnou iba do roku 1843. Chceli skoncova\u0165 so svojim neist\u00fdm postaven\u00edm, a\u00a0preto od roku 1835 skoro ka\u017edoro\u010dne opakovali svoju \u017eiados\u0165 o\u00a0odk\u00fapenie p\u00f4dy. V\u00a0tom \u010dase toti\u017e severov\u00fdchodne a\u017e po hranicu \u017eupy nebolo ani jednej osady, len Pitvaro\u0161. V roku 1842 Pitvaro\u0161ania svoju \u017eiados\u0165 od\u00f4vodnili t\u00fdm, \u017ee pred rokom vystavali nov\u00fa obec, na v\u00fdstavbu ktorej dostali od komory povolenie. \u00daradn\u00edci v\u00a0P\u00e9cske a\u00a0Teme\u0161v\u00e1ri prejavili aj ochotu vyhovie\u0165 \u017eiadosti Pitvaro\u0161anov. Av\u0161ak kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora nechcela s\u00fahlasi\u0165. Rozhodla, \u017ee pr\u00e1va panstva vypl\u00fdvaj\u00face z\u00a0dr\u017eby pustatiny musia by\u0165 zachovan\u00e9 v\u00a0plnom rozsahu. Neist\u00e1 situ\u00e1cia trvala a\u017e do prelomov\u00e9ho roku 1843. V\u00a0septembri v\u00a0roku 1843 podali Pitvaro\u0161ania nov\u00fa prosbu na pred\u013a\u017eenie n\u00e1jmu prostredn\u00edctvom miestodr\u017eite\u013eskej rady (In\u0161tit\u00facia miestodr\u017eite\u013ea v Uhorsku. Natrvalo za\u010dala p\u00f4sobi\u0165 v roku 1526, preto\u017ee uhorsk\u00ed kr\u00e1li z habsburskej dynastie s\u00eddlili mimo \u00fazemia kr\u00e1\u013eovstva. Do jej kompetencie patrila verejn\u00e1 spr\u00e1va, s\u00fadnictvo a financie, bola nadriadenou ustanoviz\u0148ou stoliciam a slobodn\u00fdm kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm a bansk\u00fdm mest\u00e1m<\/em>.) a obr\u00e1tili sa na kr\u00e1\u013ea. V\u00a0\u017eiadosti op\u00e4\u0165 objasnili, \u017ee v\u00e1\u017ene okolnosti d\u00e1vaj\u00fa tu\u0161i\u0165 spusto\u0161enie obce, aby neboli odohnan\u00ed z\u00a0pustatiny a\u00a0aby bola utvoren\u00e1 urb\u00e1nna obec. Miestodr\u017eite\u013esk\u00e1 rada na svojom zasadnut\u00ed 19. septembra v roku 1843 pr\u00edpad prerok\u00favala. Aj teraz im prosbu zamietla a\u00a0zotrvanie v\u00a0osade podmienila pestovan\u00edm tabaku, ako aj na ostatn\u00fdch pustatin\u00e1ch. V\u00a0tomto oh\u013eade nariadili Pitvaro\u0161anom, aby sa obr\u00e1tili na teme\u0161v\u00e1rskeho komorsk\u00e9ho spr\u00e1vcu Lajossa Ambr\u00f3zyho. Komora bola ochotn\u00e1 da\u0165 chot\u00e1r na \u010fal\u0161ie roky do pren\u00e1jmu len pod podmienkou, ak osadn\u00edci bud\u00fa z\u00a0ka\u017ed\u00fdch 20 jut\u00e1r zeme na \u0161tyroch pestova\u0165 tabak. Pitvaro\u0161ania zvolali obecn\u00fa sch\u00f4dzu na rozhodnutie o\u00a0tejto veci, ale obyvate\u013estvo sa nechcelo poduja\u0165 na pestovanie tabaku. Toto rozhodnutie ozn\u00e1mili Pitvaro\u0161ania aj \u017eupe a\u00a0s\u00fa\u010dasne vyslali do Viedne richt\u00e1ra a\u00a0jedn\u00e9ho pr\u00edsa\u017en\u00e9ho s\u00a0t\u00fdm, \u017ee nech sa stane s\u00a0nimi \u010doko\u013evek, nebud\u00fa pestova\u0165 tabak. Od \u00farody obilia z\u00e1viselo \u017eivobytie Pitvaro\u0161anov aj ich pr\u00edjmy. Pestovanie tabaku bolo ove\u013ea n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie ako pestovanie obilia po pracovnej i\u00a0po finan\u010dnej str\u00e1nke. Pr\u00edjmy osadn\u00edkov, by tak ove\u013ea viac z\u00e1viseli od v\u00fdnosu z \u00farody a\u00a0t\u00fdm by sa e\u0161te viac zv\u00fd\u0161ila ich neistota zabezpe\u010di\u0165 si pr\u00edjem na splatenie svojich da\u0148ov\u00fdch z\u00e1v\u00e4zkov i\u00a0platenie n\u00e1jomnej zmluvy na Pitvaro\u0161skej pustatine. Pestovanie tabaku bolo tak pre Pitvaro\u0161anov popri ich da\u0148ovom za\u0165a\u017een\u00ed nev\u00fdhodn\u00e9. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora pestovanie tabaku ve\u013eakr\u00e1t vym\u00e1hala aj s\u00fadnou cestou a\u00a0prinucovala osady na obr\u00e1banie tabakov\u00fdch pol\u00ed. Mnohokr\u00e1t bol pr\u00edpad, \u017ee osadn\u00edk bol doprev\u00e1dzan\u00fd v\u00a0\u017eeleznom pute \u017eand\u00e1rmi na obr\u00e1banie tabakov\u00e9ho po\u013ea. Ani hrozba tak\u00e9ho n\u00e1silia v\u0161ak neprin\u00fatila Pitvaro\u0161anov aby pestovali tabak.<\/p>\n

V\u00a0roku 1943 Pitvaro\u0161anom kon\u010dila n\u00e1jomn\u00e1 zmluva a\u00a0z\u00e1rove\u0148 nedodr\u017eali jesenn\u00fa lehotu na platenie n\u00e1jmu. Na Michala, 29. septembra v\u00a0roku 1843 preto kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora okrem Pitvaro\u0161a vyzvala aj Ap\u00e1cu a\u00a0Dombirato\u0161, aby si do 15 dn\u00ed zb\u00farali svoje domy a\u00a0nech sa odprac\u00fa z prenajat\u00fdch pozemkov. Valn\u00e9 zhroma\u017edenie \u017eupy sa obr\u00e1tilo cestou miestodr\u017eite\u013eskej rady na kr\u00e1\u013ea a\u00a0prednieslo, \u017ee \u201eAp\u00e1cu s\u00a01500 obyvate\u013emi, Dombirato\u0161 s\u00a01000 obyvate\u013emi a\u00a0Pitvaro\u0161 s\u00a0takmer 3000 obyvate\u013emi po\u010das zimy n\u00fatia, aby si svoje domy rozobrali a\u00a0zb\u00farali, pri\u010dom osady na pustatine vznikali pod zhovievavos\u0165ou a\u00a0s vedom\u00edm komory. Takmer 30 rokov prispievali k\u00a0zn\u00e1\u0161aniu spolo\u010dn\u00fdch bremien, tak ako ostatn\u00e9 urb\u00e1rske obce. \u010co\u017ee m\u00f4\u017ee splodi\u0165 tak\u00e1to pr\u00edsnos\u0165?\u201c<\/em> \u017dupa predlo\u017eila t\u00fato ot\u00e1zku. \u201eV\u00a0pr\u00edpade Dombirato\u0161 predsa len zvl\u00e1\u0161\u0165 prosia zru\u0161enie v\u00fdzvy. T\u00fato osadu toti\u017e preto chc\u00fa prin\u00fati\u0165 na opustenie, lebo hlavn\u00fd n\u00e1jomca Rudolf Vodi\u00e1ner nemal pr\u00e1vo vyda\u0165 t\u00fato plochu Dombirato\u0161anom ako podn\u00e1jomn\u00edkom. Osada vznikla vraj pred 14 a\u00a0pol rokmi, nemo\u017eno ich vyhna\u0165 v\u00a0zime, kde si daj\u00fa svoj tabak? Aj Ap\u00e1cania s\u00fa polovi\u010dn\u00ed pestovatelia tabaku. Aj tak by ich vyhnali?\u201c<\/em> \u017dupa zopakovala, \u017ee osady treba udr\u017ea\u0165 pod najvy\u0161\u0161ou ochranou, \u201eaby boli pov\u00fd\u0161en\u00e9 na urb\u00e1rske obce<\/em>\u201c.<\/p>\n

\u017dupn\u00e9 valn\u00e9 zhroma\u017edenie v\u00a0roku 1843 sa postavilo za Pitvaro\u0161anov. Cestou miestodr\u017eite\u013eskej rady sa obr\u00e1tilo na kr\u00e1\u013ea s\u00a0t\u00fdm, \u017ee osada Pitvaro\u0161 vznikla s\u00a0vedom\u00edm komory, \u010di u\u017e s\u00a0jej s\u00fahlasom alebo bez nej a\u00a0\u017ee za 30 rokov sa podie\u013eala na platen\u00ed v\u0161etk\u00fdch verejn\u00fdch dan\u00ed. Na z\u00e1klade toho po\u017eiadala, aby obec bola prenechan\u00e1 pod najvy\u0161\u0161ou ochranou a \u201epostaven\u00e1 na urb\u00e1rske z\u00e1klady \u2013 stala sa urb\u00e1rskou obcou<\/em>\u201c.<\/p>\n

Komora nakoniec svoju po\u017eiadavku prehodnotila a ust\u00fapila od z\u00e1meru vyhnania osadn\u00edkov, ke\u010f\u017ee im kon\u010dila n\u00e1jomn\u00e1 zmluva a 16. novembra 1843 ich vyzvala k\u00a0\u010fal\u0161iemu n\u00e1jmu na pustatinu. Nov\u00e1 n\u00e1jomn\u00e1 zmluva v\u0161ak bola u\u017e len na jednu tretinu predt\u00fdm prenaj\u00edmanej plochy Pitvaro\u0161skej pustatiny. Na zvy\u0161n\u00e9 dve tretiny pustatiny priviedla kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora nov\u00fdch n\u00e1jomn\u00edkov \u2013 tak\u00fdch ktor\u00ed boli ochotn\u00ed pestova\u0165 tabak a\u00a0zalo\u017eila dve nov\u00e9 osady Albert (v s\u00fa\u010dasnosti Csan\u00e1dalberti) a\u00a0Ambrovzu (Ambr\u00f3zfalva).<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Sch\u00e9ma rozdelenia Pitvaro\u0161skej pustatiny<\/strong><\/p>\n

(Autor sch\u00e9my: Michal Ko\u017euch)<\/strong><\/p>\n

Osadu Albert zalo\u017eilo 114 evanjelick\u00fdch rod\u00edn zo Slovensk\u00e9ho Koml\u00f3\u0161a, Pitvaro\u0161a, Nadlaku a zo severn\u00fdch slovensk\u00fdch stol\u00edc Uhorska. Zo za\u010diatku sa osada Albert volala i Mal\u00fd Pitvaro\u0161 a to z d\u00f4vodu, \u017ee jej chot\u00e1r bol od\u010dlenen\u00fd od pitvaro\u0161sk\u00e9ho chot\u00e1ra. V roku 1849 stoli\u010dn\u00fd v\u00fdbor rozhodol, \u017ee osada dostane n\u00e1zov Nov\u00fd Pitvaro\u0161 (\u00daj Pitvaros). Jej \u010fal\u0161ie n\u00e1zvy boli Albertfalva, Alberth\u00e1za a nakoniec od roku 1898 \u010can\u00e1dalbert (Csan\u00e1dalberti). Tamoj\u0161\u00ed Slov\u00e1ci svoju obec v\u0161ak od za\u010diatku a aj teraz volaj\u00fa st\u00e1le Albert. Susedn\u00e1 osada Ambr\u00f3zfalva bola os\u00eddlen\u00e1 120 slovensk\u00fdmi rodinami z B\u00e9ke\u0161skej \u010caby. Obec Albert pod\u013ea zd\u00f4vodnenia Martina Cinkotsk\u00e9ho, jedn\u00e9ho z prv\u00fdch albertsk\u00fdch evanjelick\u00fdch far\u00e1rov a autora prvej monografie o obci, dostala n\u00e1zov pod\u013ea krstn\u00e9ho mena Alberta Ambr\u00f3zyho, prefekta kr\u00e1\u013eovskej komory v Teme\u0161v\u00e1ri. Tento kr\u00e1\u013eovsk\u00fd \u00faradn\u00edk mal v roku 1843 na starosti zalo\u017eenie a usporiadanie osady. Nesk\u00f4r autor toto svoje tvrdenie pozmenil. Na z\u00e1klade z\u00edskan\u00fdch svedectiev bolo zrejm\u00e9, \u017ee obec Albert dostala pomenovanie pod\u013ea krstn\u00e9ho mena Alberta L\u00f3nayiho a Ambrovza pod\u013ea priezviska Lajossa Ambr\u00f3zyho, ktor\u00ed boli obaja popredn\u00ed \u00faradn\u00edci kr\u00e1\u013eovskej komory v Teme\u0161v\u00e1ri a zasl\u00fa\u017eili sa o zalo\u017eenie t\u00fdchto dvoch obc\u00ed.<\/p>\n

Ka\u017ed\u00fd nov\u00fd osadn\u00edk Albertu a\u00a0Ambrovzy mal pr\u00e1vo si vybudova\u0165 dom, vykopa\u0165 stud\u0148u a\u00a0oploti\u0165 pozemok. Ak si po uplynut\u00ed zmluvy u\u017e nechcel p\u00f4du prenaj\u00edma\u0165 a\u00a0pestova\u0165 tabak, bol povinn\u00fd dom zb\u00fara\u0165, stud\u0148u zahrn\u00fa\u0165 a\u00a0so zemou zrovna\u0165. Osadn\u00edci nesmeli od zmluvy odst\u00fapi\u0165 a\u00a0boli zodpovedn\u00ed jeden za druh\u00e9ho, pri\u010dom pod\u013ea zmluvy bol ka\u017ed\u00fd povinn\u00fd pestova\u0165 tabak na 5 jutr\u00e1ch.<\/p>\n

Po vytvoren\u00ed nov\u00fdch os\u00e1d Albert a\u00a0Ambrovza sa v\u00fdmera p\u00f4dy Pitvaro\u0161a zn\u00ed\u017eila na 3305 jut\u00e1r. Z\u00a0toho bolo 2165 jut\u00e1r a\u00a0750 siah ornej p\u00f4dy, 749 jut\u00e1r a\u00a061 siah pasienkov, 265 jut\u00e1r a\u00a0268 siah tvorili dvory a\u00a0z\u00e1hrady a\u00a0125 jut\u00e1r a\u00a03 siahy bola ne\u00farodn\u00e1 p\u00f4da. Cel\u00e1 Pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina mala 9919 jujerov a\u00a0Pitvaro\u0161anom zostala len jedna tretina, pri\u010dom po\u010det obyvate\u013eov obce st\u00e1le prib\u00fadal.<\/p>\n

Nov\u00e1 zmluva s\u00a0Pitvaro\u0161anmi na Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu, ktorej plocha bola zmen\u0161en\u00e1 o\u00a0dve tretiny bola uzavret\u00e1 na 12 rokov, do roku 1855. Po uzavret\u00ed n\u00e1jomnej zmluvy v\u00a0roku 1843 bolo na Pitvaro\u0161i 367 n\u00e1jomn\u00fdch rod\u00edn, z\u00a0ktor\u00fdch 110 rod\u00edn malo 8 jutrov\u00e9, 101 rod\u00edn 12 jutrov\u00e9 n\u00e1jmy a\u00a0156 rod\u00edn malo len pozemky v\u00a0obci (v intravil\u00e1ne). 40 % obyvate\u013eov obce tvorili \u017eeliari bez p\u00f4dy alebo \u017eeliari bez domu. Hoci po\u010det obyvate\u013eov z\u00a0roka na rok r\u00e1stol, Pitvaro\u0161ania nedost\u00e1vali \u010fal\u0161iu p\u00f4du. Nov\u00e1 zmluva Pitvaro\u0161anov e\u0161te viac sp\u00fatala. Po zn\u00ed\u017een\u00ed v\u00fdmery p\u00f4dy sa zna\u010dne zmen\u0161ili aj pasienky n\u00e1jomn\u00edkov. Spolo\u010dn\u00fd pasienok mal u\u017e len 749 jut\u00e1r, \u010di\u017ee sa zmen\u0161il a\u017e o\u00a01100 jut\u00e1r. Preto\u017ee i predt\u00fdm mali pomerne ve\u013ea dobytka, boli n\u00faten\u00ed prenaj\u00edma\u0165 si pasienky na in\u00fdch pustatin\u00e1ch. Za pou\u017e\u00edvanie pasienkov platili 4 forinty za kus dobytka pr\u00edslu\u0161n\u00e9mu richt\u00e1rovi. Medzit\u00fdm sa v\u0161ak niektor\u00e9 rodiny celkom zad\u013a\u017eili. Neust\u00e1le sa zhor\u0161ovali n\u00e1jomn\u00e9 podmienky, suma n\u00e1jomn\u00e9ho sa zvy\u0161ovala a\u00a0p\u00f4dy bolo m\u00e1lo.<\/p>\n

Ani po rozdelen\u00ed Pitvaro\u0161skej pustatiny a\u00a0uzatvoren\u00ed novej n\u00e1jomnej zmluvy kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora neuznala, \u017ee obec vznikla s\u00a0jej vedom\u00edm. V\u00a0\u00favodn\u00fdch \u010dastiach novej n\u00e1jomnej zmluvy z\u00a0roku 1843 bolo uveden\u00e9, \u017ee komora by mohla pod\u013ea pr\u00e1va osadn\u00edkov odvola\u0165, domy im zb\u00fara\u0165, ale v\u00a0z\u00e1ujme zabr\u00e1ni\u0165 kone\u010dnej skaze im znovu prenaj\u00edma jednu tretinu pustatiny od 1. novembra 1843 do 1. novembra 1855. \u201ePotom v\u0161ak osada mus\u00ed presta\u0165 existova\u0165\u201c<\/em>. Komora do zmluvy uviedla i\u00a0nasledovn\u00e9: \u201en\u00e1jomn\u00edci nepatria do radov komorsk\u00fdch poddan\u00fdch, a\u00a0preto obec nem\u00f4\u017eu tvori\u0165 ani teraz ani v\u00a0bud\u00facnosti.\u201c<\/em><\/p>\n

N\u00e1jomn\u00e1 zmluva tak nepova\u017eovala Pitvaro\u0161anov za rovnocenn\u00fdch n\u00e1jomn\u00edkov z\u00a0radov poddan\u00fdch a\u00a0u\u017e dopredu stanovila term\u00edn, kedy musia zb\u00fara\u0165 svoje pr\u00edbytky a\u00a0kedy obec Pitvaro\u0161 zanikne. Pitvaro\u0161ania nemali kam \u00eds\u0165, a\u00a0tak zmluvu podp\u00edsali, av\u0161ak neuspokojili sa s\u00a0ustanoveniami veden\u00fdmi v zmluve. V roku 1845 podali nov\u00fa \u017eiados\u0165 na \u017eupu. \u017dupa ju post\u00fapila miestodr\u017eite\u013eskej rade a\u00a0potom sa \u017eiados\u0165 dostala do kr\u00e1\u013eovskej kancel\u00e1rie. Ale kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 kancel\u00e1ria prik\u00e1zala obci dodr\u017ea\u0165 dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fa n\u00e1jomn\u00fa zmluvu. Pitvaro\u0161ania e\u0161te podali \u010fal\u0161ie \u0161tyri \u017eiadosti v\u00a0rokoch 1846 a\u00a01847 na r\u00f4zne nadriaden\u00e9 org\u00e1ny, ale celkom bez v\u00fdsledku.<\/p>\n

V\u00a0rokoch 1845 a\u00a01846 mali Pitvaro\u0161ania ve\u013emi slab\u00fa \u00farodu. N\u00e1sledkom toho vznikla ve\u013ek\u00e1 drahota. Ve\u013emi zdra\u017eela p\u0161enica. Kv\u00f4li drahote bol v\u00a0nasleduj\u00facich rokoch ve\u013ek\u00fd hlad a\u00a0vypukla epid\u00e9mia. V\u00a0roku 1849 zomrelo v\u00a0obci 219 \u013eud\u00ed. Ke\u010f\u017ee v\u00fdmera p\u00f4dy Pitvaro\u0161anov zna\u010dne poklesla, chceli dohna\u0165 zn\u00ed\u017een\u00e9 v\u00fdnosy z\u00a0pestovania obilia chovom dobytka.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/em>Pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina v druhom vojenskom mapovan\u00ed Uhorska (<\/em><\/strong>1806-1869<\/strong>)<\/em><\/strong><\/p>\n

Ako Pitvaro\u0161ania o\u00a0mapy pri\u0161li a\u00a0\u010do predch\u00e1dzalo rozdeleniu chot\u00e1ra<\/strong><\/p>\n

Zmluva na n\u00e1jom Pitvaro\u0161skej pustatiny kon\u010dila pitvaro\u0161sk\u00fdm osadn\u00edkom v\u00a0roku 1843. Nov\u00e1 zmluva e\u0161te nebola podp\u00edsan\u00e1 a\u00a0podmienkou zotrvania na pustatine bolo pestovanie tabaku, \u010do v\u0161ak bolo pre Pitvaro\u0161anov krajne nev\u00fdhodn\u00e9. Ich osud na pustatine bol ve\u013emi neist\u00fd a\u00a0d\u00f4vera v\u00a0in\u0161tit\u00facie na\u0161trben\u00e1.<\/p>\n

Medzi \u010dasom sa stal na Pitvaro\u0161i pr\u00edpad, ktor\u00fd osadn\u00edkov ve\u013emi znepokojil. 19 apr\u00edla v\u00a0roku 1842 nav\u0161t\u00edvil Pitvaro\u0161 advok\u00e1t J\u00f3zsef Kov\u00e1cs, so splnomocnen\u00edm, \u017ee pl\u00e1ny, nach\u00e1dzaj\u00face sa v\u00a0obci, pod\u013ea ktor\u00fdch bola preveden\u00e1 stavebn\u00e1 \u00faprava pozemkov obce (v obdob\u00ed 1840-1842), si vypo\u017ei\u010dia pre svoje pou\u017e\u00edvanie. O\u00a0vypo\u017ei\u010dan\u00ed m\u00e1p bolo vyhotoven\u00e9 i osved\u010denie. Po dlh\u0161ej dobe Pitvaro\u0161ania naliehali u\u017e na vr\u00e1tenie pl\u00e1nov, ale bezv\u00fdsledne. Po uplynut\u00ed 8 mesiacov sa obr\u00e1tili teda na \u017eupu a\u00a0\u017eiadali o pomoc. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora ani na viacer\u00e9 urgencie \u017eupy nevr\u00e1tila uveden\u00e9 pl\u00e1ny. Spr\u00e1vca komory pravdepodobne vzal k\u00a0sebe tieto pl\u00e1ny, aby sa po vymeran\u00ed novej obce odstr\u00e1nili v\u0161etky stopy.<\/p>\n

Mapy zhotoven\u00e9 po\u010das \u00fapravy a\u00a0vymeran\u00ed a\u00a0k\u00a0nim patriaca majetkov\u00e1 kniha je s\u00edce v\u00a0obci uschovan\u00e1, ale exempl\u00e1r u\u017e nie je ten, na ktorom s\u00fa podpisy. Pitvaro\u0161ania sa vedeli preuk\u00e1za\u0165 iba s\u00a0mapou p\u00f4vodnou, ktor\u00e1 by v\u0161ak vedela dok\u00e1za\u0165, \u017ee \u00faprava obce bola preveden\u00e1 na pokyn org\u00e1nu komory. Preto za\u010dali op\u00e4\u0165 bojova\u0165 s\u00a0\u00faradmi, tentokr\u00e1t za vr\u00e1tenie pl\u00e1nov. Na zhroma\u017edeniach \u017eupy v\u00a0rokoch 1842 a\u017e 1843 bola viackr\u00e1t vysloven\u00e1 \u017eiados\u0165 o\u00a0ich navr\u00e1tenie, ale \u017eiad\u00faci v\u00fdsledok nedosiahol ani \u017eupan ani pod\u017eupan. Na zhroma\u017eden\u00ed bol pr\u00edtomn\u00fd aj komorsk\u00fd z\u00e1stupca J\u00f3zsef Kov\u00e1cs, ktor\u00fd potvrdenku o\u00a0prevzat\u00ed spisov podp\u00edsal a\u00a0spisy prevzal, ale k\u00a0ich vr\u00e1teniu sa nevyjadril. Uveden\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165 Pitvaro\u0161anov sa ve\u013eakr\u00e1t prerokov\u00e1vala na zhroma\u017edeniach \u017eupy. Pri jednej pr\u00edle\u017eitosti komorsk\u00fd z\u00e1stupca odtajil, \u017ee \u017eupa menovala n\u00e1jomn\u00edkov v\u00a0Pitvaro\u0161i obcou. Svoje tvrdenie \u017eiadal dokonca uvies\u0165 aj do z\u00e1pisnice.<\/p>\n

Pitvaro\u0161sania sa so svojou po\u017eiadavkou pravidelne obracali na \u017eupu, komoru i\u00a0na kr\u00e1\u013ea. V\u0161etky podania skon\u010dili ne\u00faspe\u0161ne. Z\u00e1rove\u0148 bol u\u017e rok 1843 a\u00a0s\u00a0n\u00edm i\u00a0ukon\u010denie n\u00e1jomnej zmluvy na Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu. Medzi Pitvaro\u0161anmi panovala ve\u013ek\u00e1 neistota o\u00a0ich bud\u00facnos\u0165. Podmienky zotrvania na pustatine boli pre Pitvaro\u0161anov nev\u00fdhodn\u00e9 a v\u00a0konaniach in\u0161tit\u00faci\u00ed videli len snahy o\u00a0ich vyhnanie z\u00a0pustatiny. D\u00f4kazy o\u00a0konan\u00ed kr\u00e1\u013eovskej komory nach\u00e1dzame i\u00a0z\u00e1pisoch pitvaro\u0161sk\u00e9ho obecn\u00e9ho not\u00e1ra K\u00e1rolya Majora. 20. okt\u00f3bra v\u00a0roku 1842 sa pitvaro\u0161sk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r Ladislav Molitoris spolu s\u00a0dvoma pr\u00edsa\u017en\u00fdmi zdr\u017eiaval v\u00a0Teme\u0161v\u00e1re. Far\u00e1r sa s\u0165a\u017eoval u\u00a0komorsk\u00e9ho spr\u00e1vcu Lajossa Ambr\u00f3zyho, \u017ee obec mu odobrala p\u00f4du, ktor\u00e1 bola ur\u010den\u00e1 ako k\u0148azsk\u00fd d\u00f4chodok. K\u0148az vo svojej veci nedosiahol \u017eiaden v\u00fdsledok. Vr\u00e1tiac sa domov zvolal osadn\u00edkov a\u00a0ozn\u00e1mil im, \u017ee sa p\u00fdtal bar\u00f3na Ambr\u00f3zyho, predsedu teme\u0161v\u00e1rskeho riadite\u013estva, v\u00a0akom \u0161t\u00e1diu je osadn\u00edcka vec Pitvaro\u0161a? Pod\u013ea tvrdeniu Molitorisa mu komorsk\u00fd spr\u00e1vca povedal, \u017ee: \u201eCelkom zahyn\u00fa, pre zanedbanie komory. \u017de svojich vodcov, vrchnos\u0165 i k\u0148aza si nectia a preto komora dos\u00eddli tak\u00fdch obyvate\u013eov, ktor\u00ed bud\u00fa poslu\u0161n\u00ed a\u00a0bud\u00fa si svojich k\u0148azov i\u00a0vrchnos\u0165 v\u00e1\u017ei\u0165.<\/em>\u201c Komorsk\u00fd spr\u00e1vca \u00a0aj preto urobil v\u00fd\u010ditku osadn\u00edkom cez k\u0148aza, \u017ee bez vedomia a\u00a0s\u00fahlasu komory dali pomera\u0165 role a\u00a0zalo\u017ei\u0165 obec. K\u0148az, ako hovoril pred obyvate\u013estvom, zbyto\u010dne vysvet\u013eoval komorsk\u00e9mu spr\u00e1vcovi, \u017ee vymeranie obce sa uskuto\u010dnilo s\u00a0vedom\u00edm komorsk\u00fdch \u00faradn\u00edkov a\u00a0s ich povolen\u00edm. Bar\u00f3n Ambr\u00f3zy zdelil k\u0148azovi, \u017ee: \u201eObec sa dala ovpl\u00fdva\u0165 dvomi-tromi nani\u010dhodn\u00edkmi a\u00a0dareb\u00e1kmi a \u017ee pre\u010do neodstr\u00e1nili not\u00e1ra spolu s\u00a0ostatn\u00fdmi inici\u00e1tormi? U\u017e teraz nie je in\u00e9 v\u00fdchodisko.\u201c <\/em>K\u0148az tlmo\u010dil Pitvaro\u0161anom slov\u00e1 komorsk\u00e9ho spr\u00e1vcu bar\u00f3na Lajossa Ambr\u00f3zyho, \u017ee bar\u00f3n im prikazuje, aby posl\u00fachli kr\u00e1\u013eovsk\u00fd rozkaz, pod\u013ea ktor\u00e9ho maj\u00fa pestova\u0165 tabak a\u00a0nech ho o prijat\u00ed tejto podmienky bud\u00fa do 24. okt\u00f3bra 1842 informova\u0165. Tento slovn\u00fd odkaz nemal in\u00fd v\u00fdsledok, iba len r\u00e1stlo znepokojenie obyvate\u013estva. Predstavenstvo obce cestou not\u00e1ra sa obr\u00e1tili na\u00a0\u017eupu a\u00a0\u017eiadalo o vyslanie komisie na vy\u0161etrenie celej tejto z\u00e1le\u017eitosti.<\/p>\n

Vyhr\u00e1\u017eanie sa Pitvaro\u0161anom pestovan\u00edm tabaku na\u010falej pokra\u010dovalo a 11. marca v\u00a0roku 1843 \u00faradn\u00edk z\u00a0P\u00e9csky a\u00a0J\u00f3zsef Kov\u00e1cs, odvol\u00e1vaj\u00fac sa na kr\u00e1\u013eovsk\u00fd rozkaz, vyzvali obyvate\u013estvo obce na sadenie tabaku. Aj tentokr\u00e1t zd\u00f4raznili, \u017ee ak sa nepodvolia, odo\u017een\u00fa ich a\u00a0zahyn\u00fa. Pitvaro\u0161ania vyzvali svoje predstavenstvo na obecnom zhroma\u017eden\u00ed, aby okam\u017eite ozn\u00e1mili \u017eupe t\u00fato vec a\u00a0nech sa obr\u00e1tia op\u00e4\u0165 priamo na kr\u00e1\u013ea, \u017ee sa nepodvolia na pestovanie tabaku. Obecn\u00e9ho richt\u00e1ra, jedn\u00e9ho pr\u00edsa\u017en\u00e9ho a\u00a0pot\u00e1ra poslali do Viedne s\u00a0t\u00fdm, aby informovali, \u010do pl\u00e1nuje vrchnos\u0165 urobi\u0165 s Pitvaro\u0161anmi ak sa nepodujm\u00fa pestova\u0165 tabak. \u010eal\u0161\u00ed vyslanec z Pitvaro\u0161a to ozn\u00e1mil kr\u00e1\u013eovskej komore v\u00a0Bud\u00edne. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora mala u\u017e v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch sta\u017enost\u00ed Pitvaro\u0161anov dos\u0165, a\u00a0tak rozhodla, \u017ee Pitvaro\u0161anom zostane len jedna tretina z\u00a0Pitvaro\u0161skej pusty a\u00a0ost\u00e1vaj\u00face dve tretiny rozdelila pre osadn\u00edkov novozalo\u017een\u00fdch os\u00e1d Albert a\u00a0Ambrovza, ktor\u00fdch obyvatelia s\u00fahlasili s\u00a0pestovan\u00edm tabaku.<\/p>\n

Ako sa z\u00a0Pitvaro\u0161anov takmer stali Kunago\u0165ania<\/strong><\/p>\n

Po\u010das revolu\u010dn\u00e9ho obdobia Pitvaro\u0161ania smel\u0161ie bojovali za svoje pr\u00e1va. Verili, \u017ee nov\u00e1 spolo\u010densk\u00e1 a\u00a0politick\u00e1 situ\u00e1cia v\u00a0Uhorsku v\u00a0obdob\u00ed revol\u00facie v\u00a0rokoch 1848-1849 bude priaznivej\u0161ia a\u00a0\u00fastretovej\u0161ia vo\u010di osadn\u00edkom. Svoje p\u00f4sobenie na Pitvaro\u0161skej pustatine u\u017e Pitvaro\u0161ania nevideli perspekt\u00edvne. V\u00fdchodiskom by bolo ich pres\u0165ahovanie na in\u00fa pustatinu a\u00a0uzatvorenie novej n\u00e1jomnej zmluvy pod\u013ea vhodnej\u0161\u00edch podmienok. Preto sa na jar v roku 1848 obr\u00e1tili so \u017eiados\u0165ou na ministerstvo financi\u00ed, v ktorej \u017eiadali svoje pres\u0165ahovanie na in\u00fa pustatinu. Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom boli Pitvaro\u0161ania pripraven\u00ed zb\u00fara\u0165 aj svoje domy a\u00a0zalo\u017ei\u0165 nov\u00fa obec. Obec Pitvaro\u0161 by tak \u00faplne zanikla (pozn\u00e1mka: prv\u00fd Pitvaro\u0161 spusto\u0161ili Turci, druh\u00fd bol zb\u00faran\u00fd po \u00faprave pozemkov na tret\u00ed Pitvaro\u0161 a\u00a0tret\u00ed Pitvaro\u0161 by po pres\u0165ahovan\u00ed na nov\u00fa pustatinu alebo po vypr\u0161an\u00ed n\u00e1jomnej zmluvy op\u00e4\u0165 zanikol<\/em>).<\/p>\n

Na \u017eiados\u0165 Pitvaro\u0161anov im ved\u00faci oddelenia \u0161t\u00e1tnych pr\u00edjmov ozn\u00e1mil, \u017ee si maj\u00fa sami ozna\u010di\u0165 t\u00fa komorsk\u00fa p\u00f4du, kde by sa chceli usadi\u0165. Svoje rozhodnutie maj\u00fa ozn\u00e1mi\u0165 riadite\u013estvu kr\u00e1\u013eovskej komory v\u00a0Teme\u0161v\u00e1re. Povzbuden\u00ed Pitvaro\u0161ania na obecnom zhroma\u017eden\u00ed 1. m\u00e1ja 1849 skoncipovali svoje s\u0165a\u017enosti i po\u017eiadavky a\u00a0znova ich predlo\u017eili prostredn\u00edctvom \u017eupn\u00e9ho predstavite\u013estva ministerstvu financi\u00ed. V\u00a0s\u0165a\u017enosti uviedli:<\/p>\n

    \n
  1. obec zn\u00e1\u0161ala skoro pol storo\u010dia okovy rak\u00faskej vl\u00e1dy,<\/em><\/li>\n
  2. v\u00a0premr\u0161tenom n\u00e1jomnom, ktor\u00e9 ka\u017edoro\u010dne platili za u\u017e\u00edvanie pustatiny, azda aj trojn\u00e1sobne vyplatili jej cenu,<\/em><\/li>\n
  3. v roku 1843 im ponechala rak\u00faska vl\u00e1da len tretinu chot\u00e1ra, aj to za vysok\u00e9 n\u00e1jomn\u00e9, tak\u017ee na jednu usadlos\u0165 v\u00a0priemere neostalo ani jutro.<\/em><\/li>\n
  4. bola im pris\u013e\u00faben\u00e1 n\u00e1hradn\u00e1 vy\u0161etrovacia komisia, ale t\u00e1to pre nedorozumenie nedo\u0161la.<\/em><\/li>\n<\/ol>\n

    Pitvaro\u0161ania okrem in\u00e9ho \u017eiadali, aby dostali \u010das\u0165 susednej obce Mez\u00f6hegyes, ktor\u00e1 bola \u0161t\u00e1tnym majetkom, alebo nech za priaznivej\u0161\u00edch n\u00e1jomn\u00fdch podmienok dostan\u00fa pustatinu Kun\u00e1gota, ktor\u00fa si vybrali za svoje nov\u00e9 p\u00f4sobisko. Pustatina Kun\u00e1gota le\u017eala pribli\u017ene 26 km severov\u00fdchodne od Pitvaro\u0161a. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sa na uvedenej pustatine nach\u00e1dza obec Kun\u00e1gota<\/p>\n

    \"\"<\/a><\/p>\n

    V\u00fdrez z\u00a0historickej mapy \u017eupy Csan\u00e1d v\u00a0obdob\u00ed 1854-1860 s\u00a0vyobraz\u00edm pustatiny Kun\u00e1gota<\/em><\/strong><\/p>\n

    \"\"<\/a><\/p>\n

    \u00a0<\/em><\/strong>Poloha obce Pitvaro\u0161 a\u00a0poloha obce Kun\u00e1gota v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti<\/em><\/strong><\/p>\n

    (Zdroj: maps.google.com)<\/em><\/strong><\/p>\n

    D\u0148a 7. m\u00e1ja 1849 sa \u017eupn\u00e1 komisia zaoberala s\u0165a\u017enos\u0165ami a \u017eiados\u0165ami Pitvaro\u0161anov a\u00a0vo svojom n\u00e1vrhu ministerstvu vn\u00fatra op\u00edsala, \u010do v\u0161etko v\u00a0obdob\u00ed revol\u00facie Pitvaro\u0161ania urobili v\u00a0z\u00e1ujme vzniku samostatnej obce. V\u00a0tomto podan\u00ed \u017eupa zd\u00f4raznila, \u017ee Pitvaro\u0161ania \u017eij\u00fa v\u00a0\u00faplnej neistote. Hlavn\u00fdm cie\u013eom \u017eiadosti v\u0161ak bolo pres\u0165ahovanie Pitvaro\u0161anov na pustatinu Kun\u00e1gota.<\/p>\n

    Pitvaro\u0161ania sa na obecnom zhroma\u017eden\u00ed 1. m\u00e1ja 1849 rozhodli, \u017ee svoje s\u0165a\u017enosti predostr\u00fa aj predsedovi v\u00fdboru na obrany vlasti Lajossovi Kossuthovi. Ich \u017eiados\u0165 znela:<\/p>\n

    \u201eMy, podp\u00edsan\u00ed ob<\/em>\u010d<\/em>ania obce, ktor<\/em>\u00ed<\/em> sme sa skoro polstoro<\/em>\u010d<\/em>ie zbyto<\/em>\u010d<\/em>ne pok<\/em>\u00fa\u0161<\/em>ali zlep<\/em>\u0161<\/em>i<\/em>\u0165<\/em> svoje postavenie sp\u00f4soben\u00e9 \u00fatlakom rak\u00faskeho absolutizmu, ktor\u00fd n\u00e1m roku 1843 ponechal len 1\/3 chot\u00e1ra a\u00a0na ostatn\u00e9 2\/3 osadil z\u00e1hradn\u00edkov, n\u00e1sledkom ktor\u00e9ho drobenia sme sa dostali do tak\u00e9ho zl\u00e9ho polo\u017eenia, \u017ee cel\u00e1 na\u0161a obec s\u00a0vn\u00fatorn\u00fdmi a\u00a0vonkaj\u0161\u00edmi pozemkami, cestami a\u00a0ulicami <\/em>\u010d<\/em>in<\/em>\u00ed<\/em> 3305 jut<\/em>\u00e1<\/em>r a<\/em>\u00a0<\/em>po<\/em>\u010d<\/em>et pozemkov je 2250, a\u00a0teda na du\u0161u takto len nie<\/em>\u010d<\/em>o viac ako jutro pripad<\/em>\u00e1<\/em>, aj to pri ve<\/em>\u013e<\/em>kej <\/em>\u00e1<\/em>rende. Uplynul rok <\/em>\u010d<\/em>o sme na<\/em>\u0161<\/em>u <\/em>\u017e<\/em>iados<\/em>\u0165<\/em> v<\/em>\u00a0<\/em>tejto veci predostreli ma<\/em>\u010f<\/em>arsk<\/em>\u00e9<\/em>mu ministerstvu osobne, na<\/em>\u010d<\/em>o sme dostali tak<\/em>\u00fa<\/em>to ute\u0161uj\u00facu odpove<\/em>\u010f<\/em>, <\/em>\u017e<\/em>e si m<\/em>\u00f4\u017e<\/em>eme slobodne vybra<\/em>\u0165<\/em> do podn<\/em>\u00e1<\/em>jmu niektor<\/em>\u00fa<\/em> z<\/em>\u00a0<\/em>kr<\/em>\u00e1<\/em>\u013e<\/em>ovsk<\/em>\u00fd<\/em>ch pustat<\/em>\u00ed<\/em>n, na vy<\/em>\u0161<\/em>etrenie na<\/em>\u0161<\/em>ich <\/em>\u0165<\/em>a<\/em>\u017e<\/em>kost<\/em>\u00ed<\/em> bola n<\/em>\u00e1<\/em>m pris<\/em>\u013e<\/em>\u00fa<\/em>ben<\/em>\u00e1<\/em> \u0161<\/em>t<\/em>\u00e1<\/em>tna komisia. Obom v<\/em>\u0161<\/em>ak zabr<\/em>\u00e1<\/em>nilo <\/em>\u00fa<\/em>silie nepriate<\/em>\u013e<\/em>a zdepta<\/em>\u0165<\/em> na<\/em>\u0161<\/em>u slobodu. Ale my predchnut<\/em>\u00ed<\/em> najlep<\/em>\u0161\u00ed<\/em>mi n<\/em>\u00e1<\/em>dejami popri v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto <\/em>\u0165<\/em>a<\/em>\u017e<\/em>kostiach sme v<\/em>\u0161<\/em>ade plnili svoje povinnosti, kde sa to od n\u00e1s len vy\u017eadovalo, a\u00a0teraz mus\u00edme ma<\/em>\u0165<\/em> pocit, <\/em>\u017e<\/em>e aj po roku 1849 budeme len \u017eeliarmi tejto slobodnej vlasti. Du\u0161a n\u00e1m pla<\/em>\u010d<\/em>e, u<\/em>\u017e<\/em> len aj pri pomyslen<\/em>\u00ed<\/em> na to, <\/em>\u017e<\/em>e sme pod<\/em>\u013e<\/em>a nov<\/em>\u00ed<\/em>n ozna<\/em>\u010d<\/em>ovan<\/em>\u00ed<\/em> za <\/em>\u013e<\/em>ud<\/em>\u00ed<\/em> bez vlasti a<\/em>\u00a0<\/em>sme na posmech in<\/em>\u00fd<\/em>m slobodn<\/em>\u00fd<\/em>m ob<\/em>\u010d<\/em>anom, my\u00a0 – ktor<\/em>\u00ed<\/em> u<\/em>\u017e<\/em> rok, <\/em>\u010d<\/em>o sme svoj hlas za zlep<\/em>\u0161<\/em>enie n<\/em>\u00e1\u0161<\/em>ho postavenia povzniesli, o\u00a0ktor\u00fdch cten\u00e1 <\/em>\u010d<\/em>an<\/em>\u00e1<\/em>dska stolica len dobre m\u00f4\u017ee sved<\/em>\u010d<\/em>i<\/em>\u0165<\/em>, ktor<\/em>\u00ed<\/em> ako ostatn<\/em>\u00ed<\/em> slobodn<\/em>\u00ed<\/em> ob<\/em>\u010d<\/em>ania sme o<\/em>\u00a0<\/em>povinnosti v<\/em>\u00a0<\/em>n<\/em>\u00e1<\/em>rodnej garde konali i<\/em>\u00a0<\/em>regr<\/em>\u00fa<\/em>tov s<\/em>\u00a0<\/em>plnou pohotovos<\/em>\u0165<\/em>ou d<\/em>\u00e1<\/em>vame vlasti. Do konca roka 1848 o<\/em>\u00a0<\/em>\u010d<\/em>om sme minul<\/em>\u00fd<\/em> mesiac vyhotovili aj s\u00fapis \u2013 sme dr\u017eali pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r ako n\u00e1jomn\u00edci, <\/em>\u010d<\/em>oho sa v<\/em>\u0161<\/em>ak zriekame, lebo u<\/em>\u017e<\/em> sme pretrpeli minulos<\/em>\u0165<\/em> a<\/em>\u00a0<\/em>sn<\/em>\u00e1<\/em>\u010f<\/em> aj bud<\/em>\u00fa<\/em>cnos<\/em>\u0165<\/em>. My by sme u\u017e zahynuli v\u00a0tomto ako dla<\/em>\u0148<\/em> v<\/em>\u00a0<\/em>malom chot<\/em>\u00e1<\/em>ri, keby sme ob<\/em>\u010d<\/em>as na 2-3 m\u00edle vzdialen\u00fdch chot\u00e1roch neboli orali a\u00a0siali, av\u0161ak ur<\/em>\u010d<\/em>ite zahynieme, ak sa n<\/em>\u00e1<\/em>m chot<\/em>\u00e1<\/em>r nezv<\/em>\u00e4<\/em>\u010d<\/em>\u0161\u00ed<\/em>, ak sa s\u00a0nami neuzavrie v\u00fdhodnej\u0161ia zmluva, alebo <\/em>\u010d<\/em>o by sme najrad<\/em>\u0161<\/em>ej <\/em>\u2013<\/em> pri zru<\/em>\u0161<\/em>en<\/em>\u00ed<\/em> n<\/em>\u00e1\u0161<\/em>ho poddanstva. My teda obnovuj<\/em>\u00fa<\/em>c na<\/em>\u0161<\/em>u <\/em>\u017e<\/em>iados<\/em>\u0165<\/em> spred roka znova sa osme<\/em>\u013e<\/em>ujeme pou<\/em>\u017e<\/em>i<\/em>\u0165<\/em> l<\/em>\u00e1<\/em>skavos<\/em>\u0165<\/em> Va<\/em>\u0161<\/em>ej ctenej predsedn\u00edckej jasnosti a\u00a0pon\u00ed\u017eene znova pros\u00edme, aby ste n\u00e1s umiestnili \u2013 ke<\/em>\u010f<\/em>\u017e<\/em>e <\/em>\u010f<\/em>aleko le<\/em>\u017e\u00ed<\/em>me od ostatn\u00fdch \u0161t\u00e1tnych statkov \u2013 na k\u00a0n\u00e1m bli\u017e\u0161ie le\u017eiacu <\/em>\u010d<\/em>as<\/em>\u0165<\/em> Mez\u00f6hegye<\/em>\u0161<\/em>skej pustatiny alebo ak t<\/em>\u00e1<\/em> m<\/em>\u00e1<\/em> v<\/em>\u00a0<\/em>teraj<\/em>\u0161<\/em>om stave zosta<\/em>\u0165<\/em>, v<\/em>\u00a0<\/em>tom pr<\/em>\u00ed<\/em>pade n<\/em>\u00e1<\/em>s umiestnili na Pustatine Kun<\/em>\u00e1<\/em>gota, a<\/em>\u00a0<\/em>za pr<\/em>\u00ed<\/em>tomnosti <\/em>\u0161<\/em>t<\/em>\u00e1<\/em>tnej komisie nech m<\/em>\u00f4\u017e<\/em>eme v<\/em>\u00fd<\/em>hodnej\u0161iu zmluvu uzavrie<\/em>\u0165<\/em> a<\/em>\u00a0<\/em>nech sa n\u00e1m aj Va\u0161ou l\u00e1skavos<\/em>\u0165<\/em>ou zru\u0161\u00ed poddanstvo. Odpor\u00fa<\/em>\u010d<\/em>aj<\/em>\u00fa<\/em>c ma<\/em>\u0161<\/em>u pon<\/em>\u00ed\u017e<\/em>en<\/em>\u00fa<\/em> prosbu do Va<\/em>\u0161<\/em>ej milostivej podpory, ost<\/em>\u00e1<\/em>vame V<\/em>\u00e1<\/em>m ve<\/em>\u013e<\/em>av\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n predseda vl\u00e1dy oddan\u00ed, pon\u00ed\u017een\u00ed ob<\/em>\u010d<\/em>ania\u00a0 Pitvaro<\/em>\u0161<\/em>a.<\/em>\u201c<\/em><\/p>\n

    Na t\u00fato \u017eiados\u0165 odpove\u010f nedostali i s\u0165a\u017enos\u0165 adresovan\u00e1 ministerstvu zostala bez odozvy. Po potla\u010den\u00ed povstania v Uhorsku obec aj na\u010falej ostala osadou platiacou kr\u00e1\u013eovskej komore. Hoci sa v\u00a0rokoch 1848 a\u00a01849 chystal z\u00e1kon o\u00a0usporiadan\u00ed osadn\u00edckych obc\u00ed, medzi ktor\u00e9 patril i\u00a0Pitvaro\u0161, k\u00a0jeho vydaniu napokon nedo\u0161lo. Jedin\u00fdm pr\u00ednosom revol\u00facie bolo pre Pitvaro\u0161anov tak len zru\u0161enie poddanstva.<\/p>\n

    Odk\u00fapenie p\u00f4dy<\/strong><\/p>\n

    Pitvaro\u0161ania sa po desa\u0165ro\u010dia usilovali o\u00a0to, aby p\u00f4da, ktor\u00fa obr\u00e1bali bola ich vlastn\u00edctvom, a\u00a0preto viedli s\u00a0kr\u00e1\u013eovskou komorou ustavi\u010dn\u00fd boj. V\u00a0tomto boji utrpeli \u010dasto cite\u013en\u00e9 straty \u2013 v roku 1843 stratili dve tretiny v\u00fdmery chot\u00e1ra, ba takmer celkom pri\u0161li o\u00a0p\u00f4du, ve\u010f riadite\u013estvo komory vypovedalo zmluvu a\u00a0chcelo ich z\u00a0pustatiny vyhna\u0165, ale oni neprestali d\u00fafa\u0165. Verili, \u017ee sa ich postavenie raz zlep\u0161\u00ed. Zo zru\u0161enia poddanstva v\u00a0roku 1848 sa osadn\u00edkov t\u00fdkalo iba zrovnopr\u00e1vnenie pred z\u00e1konom a\u00a0zru\u0161enie panskej s\u00fadnej stolice. Postavenie Pitvaro\u0161anov sa v\u00a0p\u00e4\u0165desiatych rokoch 19. storo\u010dia na\u010falej zhor\u0161ovalo. Po\u010det obyvate\u013eov rap\u00eddne r\u00e1stol, s\u00fa\u010dasne v\u0161ak bolo m\u00e1lo p\u00f4dy a\u00a0v\u00fd\u0161ku n\u00e1jomn\u00e9ho oproti predch\u00e1dzaj\u00facim rokom komora zdvojn\u00e1sobila. V\u00a0\u0161es\u0165desiatych rokoch 19. storo\u010dia u\u017e platili za jutro 4 forinty a\u00a090 grajciarov n\u00e1jomn\u00e9ho. Toto za\u0165a\u017eenie boli schopn\u00ed znies\u0165 len bohat\u0161\u00ed n\u00e1jomn\u00edci. V\u00e4\u010d\u0161ina rod\u00edn r\u00fdchlo chudobnela. Boli tak\u00ed, ktor\u00ed sa zriekli n\u00e1jmu e\u0161te pred uplynut\u00edm platnosti zmluvy, respekt\u00edve prep\u00fa\u0161\u0165ali ho bohat\u0161\u00edm a\u00a0ob\u017eivu h\u013eadali za hranicami obce. K\u00a0takejto v\u00fdmene muselo da\u0165 s\u00fahlas riadite\u013estvo komory na z\u00e1klade doporu\u010denia predstavenstva obce. Na z\u00e1klade tohto sa \u010falej diferencovalo obyvate\u013estvo obce. R\u00e1stol po\u010det rod\u00edn bezzemkov. K\u00a0tomu prispievala aj okolnos\u0165, \u017ee obyvatelia obce nemali mo\u017enos\u0165 roz\u0161irova\u0165 p\u00f4dny fond. Mladoman\u017eelia sa nemohli dosta\u0165 k\u00a0nov\u00e9mu n\u00e1jmu. Ke\u010f\u017ee v\u00a0chot\u00e1ri Pitvaro\u0161a pracovn\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 nemali, h\u013eadali si pr\u00e1cu na okolit\u00fdch statkoch. Nesk\u00f4r chodili za pr\u00e1cou aj do vzdialenej\u0161\u00edch krajov i\u00a0sto\u010dlenn\u00e9 skupiny pracuj\u00facich. V\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch aj deti z\u00a0mnohodetn\u00fdch n\u00e1jomn\u00edckych rod\u00edn si h\u013eadali ob\u017eivu v\u00a0in\u00fdch chot\u00e1roch.<\/p>\n

    To v\u0161etko \u010falej udr\u017eiavalo rozpory medzi kr\u00e1\u013eovskou komorou a\u00a0osadn\u00edkmi\u00a0 – n\u00e1jomcami. Pitvaro\u0161ania ustavi\u010dne znepokojovali vrchnos\u0165, do\u017eaduj\u00fac sa p\u00f4dy. Vydan\u00edm nov\u00e9ho z\u00e1kona z\u00a0roku 1875 sa situ\u00e1cia na Pitvaro\u0161i napokon zmenila. Z\u00e1kon umo\u017enil, aby si osadn\u00edci odk\u00fapili \u0161t\u00e1tnu p\u00f4du. Predstavenstvo obce \u017eiadalo premera\u0165 chot\u00e1r obce a\u00a03. apr\u00edla v\u00a0roku 1876 odi\u0161li dvaja \u010dlenovia predstavenstva obce Pitvaro\u0161 s\u00a0not\u00e1rom do P\u00e9csky dohodn\u00fa\u0165 cenu p\u00f4dy s\u00a0riadite\u013eom kr\u00e1\u013eovskej komory. Ke\u010f\u017ee komora nevzala do \u00favahy rozdiely v\u00a0kvalite p\u00f4dy, ur\u010dila rovnak\u00fa v\u00fdkupn\u00fa sumu. V\u00a0chot\u00e1ri Pitvaro\u0161a bolo v\u0161ak mnoho vlhkej p\u00f4dy, preto osadn\u00edci nechceli plati\u0165 140 forintov. Riadite\u013estvo v\u0161ak neust\u00fapilo. V\u00a0nasleduj\u00facom roku 1877 pre\u0161la p\u00f4da kone\u010dne \u00a0do vlastn\u00edctva n\u00e1jomn\u00edkov. Osadn\u00edci sa tak kone\u010dne stali vlastn\u00edkmi svojej p\u00f4dy, po 62 rokoch n\u00e1jmu (1815-1877), z\u00a0ktorej ich u\u017e nik nemohol vyhna\u0165.<\/p>\n

    Postavenie Pitvaro\u0161anov sa v\u0161ak nezlep\u0161ilo ani po odk\u00fapen\u00ed p\u00f4dy. Ba \u010do viac, v\u00a0d\u00f4sledku zv\u00fd\u0161enia v\u00fddavkov ich \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 st\u00e1le klesala. Dedi\u010dstvom ustavi\u010dne klesala aj v\u00fdmera p\u00f4dy pripadaj\u00faca na jedn\u00e9ho \u010dlena rodiny. Spl\u00e1canie vysokej ceny p\u00f4dy ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 sedliackych rod\u00edn, beztak u\u017e ve\u013emi zad\u013a\u017een\u00fdch, \u00faplne zruinovalo. Niektor\u00fdm sa u\u017e v\u00a0prv\u00fdch rokoch p\u00f4da \u201evy\u0161mykla\u201c z\u00a0vlastn\u00edctva. Postavenie bezzemkov sa z\u00a0roka na rok zhor\u0161ovalo. V\u00a0\u0161estdesiatych rokoch 19. storo\u010dia \u00a0boli, z\u00a0celkov\u00e9ho po\u010dtu obyvate\u013eov Pitvaro\u0161a, dve tretiny bezzemkovia.<\/p>\n

    \u00a0<\/strong>P\u00e1r slov na z\u00e1ver<\/strong><\/p>\n

    Pitvaro\u0161ania sa neb\u00e1li bojova\u0165 za svoje pr\u00e1va a\u00a0ne\u00fanavne presadzovali svoje po\u017eiadavky na v\u0161etk\u00fdch dostupn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch, vr\u00e1tene kr\u00e1\u013ea, ale \u010dasto museli zn\u00e1\u0161a\u0165 neblah\u00e9 n\u00e1sledky, ktor\u00e9 ich n\u00fatili e\u0161te viac sa primkn\u00fa\u0165 svojimi mozo\u013enat\u00fdmi rukami k\u00a0p\u00f4de a\u00a0o\u00a0to viac svojou pracovitos\u0165ou zabezpe\u010di\u0165 svoje pre\u017eitie. Palugyai J\u00e1nos v\u00a0obdob\u00ed rokov 1862 -1863 nap\u00edsal o\u00a0Pitvaro\u0161anoch, \u017ee: \u201epracovitos\u0165, sporivos\u0165, dobr\u00e9 mravy, skromn\u00e1 oddanos\u0165 osudu s\u00fa ich vz\u00e1cnymi vlastnos\u0165ami\u201c. <\/em>Na inom mieste hovor\u00ed o\u00a0Pitvaro\u0161anoch, \u017ee \u201enato\u013eko s\u00fa zaujat\u00ed pracovn\u00fdmi povinnos\u0165ami, \u017ee nemaj\u00fa kedy robi\u0165 zl\u00e9.\u201c <\/em>Ich snaha a odhodlanie \u201ebojova\u0165 s \u00faradmi\u201c len zv\u00fdraz\u0148ovala ich rast\u00facu ned\u00f4veru k in\u0161tit\u00faci\u00e1m. Pr\u00e1ve v tomto obdob\u00ed za za\u010dal formova\u0165 ich charakter pozna\u010den\u00fd pracovitos\u0165ou i odhodlan\u00edm bi\u0165 sa za svoje pr\u00e1va. Osud nesk\u00f4r, v 20. storo\u010d\u00ed, priniesol Pitvaro\u0161anom \u010fal\u0161ie rany v podobe dvoch svetov\u00fdch vojen, hospod\u00e1rskej kr\u00edzy, n\u00e1siln\u00e9ho poma\u010far\u010dovania a prenasledovania, chudoby, n\u00faten\u00e9ho vyhnania z obce a v roku 1947 i pres\u00eddlenia. Pre svoje odhodlanie a hrdinskos\u0165 Pitvaro\u0161anov neust\u00e1le z\u00e1pasi\u0165 so svojim osudom, zn\u00e1\u0161a\u0165 pr\u00edkoria a op\u00e4\u0165 sa postavi\u0165 na nohy a nevzd\u00e1va\u0165 sa nazvali Pitvaro\u0161 v t\u00fd\u017edenn\u00edku Slov\u00e1kov v Ma\u010farsku \u201edetvianskym\u201c.<\/em><\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    Autor \u010dl\u00e1nku<\/strong>: Michal Ko\u017euch<\/p>\n

     <\/p>\n

    Zdroj mapov\u00fdch v\u00fdrezov Uhorsk\u00e9ho mapovania:<\/strong><\/p>\n

    Josephinische Landesaufnahme B IX a 527 Coll: XXI. Section. 29.<\/p>\n

    Osterreichisches Staatsarchiv 2014<\/p>\n

    Arcanum Adatbazis Kft, 2014<\/p>\n

    Franziszeische Landesaufnahme B IX a 530 Section \u211661. Colonne \u2116XXXIX.<\/p>\n

    Osterreichisches Staatsarchiv 2014<\/p>\n

    Arcanum Adatbazis Kft, 2014<\/p>\n

    \n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Tak ako my \u013eudia m\u00e1me svoje osudy, m\u00e1 svoj osud a\u00a0\u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh i\u00a0ka\u017ed\u00e1 jedna obec. V\u00a0\u017eivote obc\u00ed sa vyskytuj\u00fa udalosti, ktor\u00e9 menia jej tv\u00e1r a\u00a0prepisuj\u00fa v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom jej hist\u00f3riu. Niekedy i\u00a0menej zn\u00e1me udalosti v\u00a0dejin\u00e1ch obce m\u00f4\u017eu ma\u0165 vplyv na \u017eivoty svojich obyvate\u013eov po cel\u00e9 gener\u00e1cie. Udalost\u00ed v\u00a0dejin\u00e1ch obce Pitvaro\u0161, ktor\u00e9 z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom zmenili \u017eivoty svojich Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Ako Pitvaro\u0161 o chot\u00e1r pri\u0161ov<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3181,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-3178","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2024\/04\/03rozdelenie-chotar.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3178","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3178"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3178\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3192,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3178\/revisions\/3192"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/3181"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3178"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=3178"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=3178"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}