![\"\"](\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/HarruckernAI-250x300.jpg\")
<\/p>\nTento rok si pripom\u00edname 210. v\u00fdro\u010die pr\u00edchodu Slov\u00e1kov na Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu. Pr\u00e1ve s\u00a0os\u00edd\u013eovan\u00edm t\u00fdchto kon\u010d\u00edn Uhorska sa sp\u00e1ja jedno meno, ktor\u00e9 sa vyskytuje v\u00a0mnoh\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch a\u00a0monografi\u00e1ch slovensk\u00fdch dolnozemsk\u00fdch obc\u00ed. Je n\u00edm J\u00e1n Juraj Harruckern (1664-1742). Kto bola t\u00e1to osobnos\u0165 a\u00a0pre\u010do pr\u00e1ve on m\u00e1 to\u013eko spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0Dolnou zemou? V\u00a0monografi\u00e1ch dolnozemsk\u00fdch obc\u00ed sa jeho meno spom\u00edna \u010dasto len okrajovo, pr\u00e1ve preto som sa rozhodol nap\u00edsa\u0165 o\u00a0tejto osobnosti samostatn\u00fd \u010dl\u00e1nok a\u00a0prinies\u0165 viac ako len kr\u00e1tku zmienku na str\u00e1nkach publik\u00e1cii.<\/p>\n
Harruckern patr\u00ed medzi v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti dej\u00edn Uhorska v prvej polovici 18. storo\u010dia. Jeho \u017eivot predstavuje pozoruhodn\u00fd pr\u00edklad soci\u00e1lneho vzostupu \u010dloveka, ktor\u00fd poch\u00e1dzal z pomerne skromn\u00fdch pomerov a postupne sa vypracoval medzi najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch pozemkov\u00fdch vlastn\u00edkov v Uhorskom kr\u00e1\u013eovstve. Jeho kari\u00e9ra bola \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s habsburskou monarchiou, predov\u0161etk\u00fdm s vojenskou spr\u00e1vou a z\u00e1sobovan\u00edm cis\u00e1rskej arm\u00e1dy. Harruckern sa presl\u00e1vil predov\u0161etk\u00fdm ako odborn\u00edk na z\u00e1sobovanie cis\u00e1rskej arm\u00e1dy. Jeho kari\u00e9ra sa rozv\u00edjala v obdob\u00ed, ke\u010f habsbursk\u00e1 monarchia viedla rozhoduj\u00face vojensk\u00e9 konflikty s Osmanskou r\u00ed\u0161ou a z\u00e1rove\u0148 sa usilovala konsolidova\u0165 svoje postavenie v Uhorsku.<\/p>\n
Po vytla\u010den\u00ed Osmanov z ve\u013ekej \u010dasti Uhorska vznikla potreba obnovi\u0165 hospod\u00e1rstvo a znovu os\u00eddli\u0165 rozsiahle \u00fazemia, ktor\u00e9 boli v d\u00f4sledku vojen, epid\u00e9mi\u00ed a migr\u00e1cie zna\u010dne vy\u013eudnen\u00e9. Harruckern v\u0161ak nebol v\u00fdznamn\u00fd iba ako vojensk\u00fd \u00faradn\u00edk a \u0161\u013eachtic. Mimoriadny historick\u00fd v\u00fdznam z\u00edskal predov\u0161etk\u00fdm v\u010faka svojim aktivit\u00e1m v juhov\u00fdchodnom Uhorsku. Po z\u00edskan\u00ed rozsiahleho majetku v B\u00e9ke\u0161skej, \u010can\u00e1dskej a Aradskej oblasti podporoval op\u00e4tovn\u00e9 os\u00edd\u013eovanie vojnami a osmanskou nadvl\u00e1dou vy\u013eudnen\u00fdch \u00fazem\u00ed. Na jeho majetkoch sa us\u00e1dzali Slov\u00e1ci, Ma\u010fari, Nemci a \u010fal\u0161ie skupiny obyvate\u013estva. Mimoriadne v\u00fdznamn\u00e9, aj z\u00a0n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu, bolo slovensk\u00e9 os\u00edd\u013eovanie B\u00e9ke\u0161skej oblasti. V roku 1718 sa do B\u00e9ke\u0161skej \u010caby dostali slovensk\u00ed osadn\u00edci a v nasleduj\u00facich rokoch vznikli alebo sa v\u00fdrazne rozr\u00e1stli \u010fal\u0161ie slovensk\u00e9 s\u00eddla, napr\u00edklad Sarva\u0161 a Po\u013en\u00fd Berin\u010dok. Tento proces v\u00fdrazne ovplyvnil etnick\u00fa, hospod\u00e1rsku i kult\u00farnu podobu regi\u00f3nu. Harruckernov v\u00fdznam preto presahuje hranice dej\u00edn jedn\u00e9ho \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu. Jeho p\u00f4sobenie sa dot\u00fdka vojensk\u00fdch dej\u00edn habsburskej monarchie, hospod\u00e1rskych dej\u00edn Uhorska, dej\u00edn koloniz\u00e1cie, v\u00fdvoja feud\u00e1lnych vz\u0165ahov a v neposlednom rade aj dej\u00edn Slov\u00e1kov \u017eij\u00facich mimo \u00fazemia dne\u0161nej Slovenskej republiky.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Portr\u00e9t J\u00e1na Juraja Harruckerna<\/em><\/p>\n (zdroj: www.wikipedia.sk, graficky upraven\u00e9 pomocou n\u00e1strojov AI)<\/em><\/p>\n <\/p>\n Historick\u00e9 pozadie po\u010diatkov os\u00edd\u013eovania Dolnej zeme <\/strong><\/p>\n Na pochopenie Harruckernovej \u017eivotnej dr\u00e1hy je potrebn\u00e9 pozna\u0165 situ\u00e1ciu v Uhorsku na konci 17. a za\u010diatku 18. storo\u010dia. Po st\u00e1ro\u010dia bolo Uhorsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch priestorov konfliktu medzi habsburskou monarchiou a Osmanskou r\u00ed\u0161ou. V d\u00f4sledku osmanskej expanzie sa ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 centr\u00e1lneho a ju\u017en\u00e9ho Uhorska dostala pod osmansk\u00fa spr\u00e1vu. Dlhodob\u00e9 vojensk\u00e9 konflikty mali v\u00fdrazn\u00e9 d\u00f4sledky pre obyvate\u013estvo aj hospod\u00e1rstvo. Oblasti juhov\u00fdchodn\u00e9ho Uhorska boli opakovane vystaven\u00e9 vojensk\u00fdm \u0165a\u017eeniam. Mnoh\u00e9 s\u00eddla zanikli alebo boli opusten\u00e9 a po \u00fastupe Osmanov zost\u00e1vali ve\u013ek\u00e9 plochy p\u00f4dy nedostato\u010dne vyu\u017e\u00edvan\u00e9. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 stolica patrila medzi oblasti, kde bol tento probl\u00e9m mimoriadne v\u00fdrazn\u00fd. Po osmansk\u00fdch vojn\u00e1ch preto habsbursk\u00e1 vl\u00e1da \u010delila dvom s\u00favisiacim \u00faloh\u00e1m: obnovi\u0165 \u0161t\u00e1tnu spr\u00e1vu a z\u00e1rove\u0148 zabezpe\u010di\u0165 hospod\u00e1rsku obnovu krajiny. Jedn\u00fdm z rie\u0161en\u00ed bolo organizovan\u00e9 os\u00edd\u013eovanie pust\u00fdch a m\u00e1lo ob\u00fdvan\u00fdch oblast\u00ed. V tomto procese zohr\u00e1vali d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zemep\u00e1ni, \u0161t\u00e1tna komora a tzv. \u201eimpopul\u00e1tori<\/em>\u201c \u2013 osoby, ktor\u00e9 organizovali pr\u00edchod nov\u00fdch obyvate\u013eov. Nov\u00ed osadn\u00edci dost\u00e1vali mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 p\u00f4du, postavi\u0165 si domy a za\u010da\u0165 hospod\u00e1ri\u0165. Zemep\u00e1n zase z\u00edskaval pracovn\u00fa silu a zvy\u0161oval hospod\u00e1rsku hodnotu svojich majetkov.<\/p>\n Pri posudzovan\u00ed Harruckernovho \u017eivota je potrebn\u00e9 rozli\u0161ova\u0165 medzi jeho osobnou koloniza\u010dnou politikou a \u0161ir\u0161\u00edm procesom os\u00edd\u013eovania Dolnej zeme, ktor\u00fd sa za\u010dal u\u017e predt\u00fdm a na ktorom sa podie\u013eala kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 komora, zemep\u00e1ni, sprostredkovatelia os\u00edd\u013eovania aj samotn\u00ed kolonisti. Najm\u00e4 pri B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe je dolo\u017een\u00e9, \u017ee prv\u00e9 skupiny Slov\u00e1kov pri\u0161li u\u017e v rokoch 1717\u20131718, teda e\u0161te pred \u00fapln\u00fdm pr\u00e1vnym dokon\u010den\u00edm Harruckernovho vlastn\u00edctva rozsiahlych majetkov (v roku 1719). Tento detail je d\u00f4le\u017eit\u00fd, preto\u017ee umo\u017e\u0148uje Harruckerna hodnoti\u0165 historicky presnej\u0161ie: nebol jedin\u00fdm \u201ezakladate\u013eom\u201c slovensk\u00e9ho os\u00eddlenia B\u00e9ke\u0161a, ale patril k jeho najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm zemepanskym organiz\u00e1torom a jeho majetkov\u00e1 politika v\u00fdrazne ur\u00fdchlila \u010fal\u0161\u00ed rozvoj slovensk\u00fdch komun\u00edt. Koloniz\u00e1cia Dolnej zeme bola v\u00fdsledkom viacer\u00fdch procesov ako oslabenie osmanskej moci, obnova habsburskej spr\u00e1vy, nedostatok obyvate\u013estva v niektor\u00fdch regi\u00f3noch, potreba zv\u00fd\u0161i\u0165 po\u013enohospod\u00e1rsku produkciu, z\u00e1ujem zemep\u00e1nov o z\u00edskanie nov\u00fdch poddan\u00fdch, n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 pomery v severn\u00fdch \u010dastiach Uhorska, h\u013eadanie lep\u0161\u00edch hospod\u00e1rskych mo\u017enost\u00ed zo strany samotn\u00fdch kolonistov. Harruckern bol jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch akt\u00e9rov tohto procesu, ale nie jeho jedin\u00fdm tvorcom. Prv\u00ed slovensk\u00ed obyvatelia B\u00e9ke\u0161skej \u010caby pri\u0161li u\u017e v obdob\u00ed, ke\u010f bola oblas\u0165 e\u0161te pod spr\u00e1vou kr\u00e1\u013eovskej komory. Harruckern n\u00e1sledne prevzal rozsiahle majetky a koloniza\u010dn\u00fd proces \u010falej rozvinul. Rovnako nemo\u017eno jeho politiku interpretova\u0165 v\u00fdlu\u010dne ako prejav dobro\u010dinnosti. Harruckern mal z koloniz\u00e1cie jasn\u00fd hospod\u00e1rsky prospech. Nov\u00ed obyvatelia znamenali viac obr\u00e1banej p\u00f4dy, vy\u0161\u0161iu produkciu a v\u00e4\u010d\u0161ie pr\u00edjmy z panstva. Na druhej strane v\u0161ak ani kolonistov nemo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 iba ako lacn\u00fa pracovn\u00fa silu. Pre mnoh\u00fdch z nich predstavovalo pres\u00eddlenie re\u00e1lnu mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 p\u00f4du, zlep\u0161i\u0165 ekonomick\u00e9 postavenie a zabezpe\u010di\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00fa a komunitn\u00fa slobodu. Harruckernov osobn\u00fd v\u00fdznam spo\u010d\u00edval v tom, \u017ee vlastnil mimoriadne rozsiahle \u00fazemie a mal dostatok politick\u00e9ho a hospod\u00e1rskeho vplyvu, aby mohol koloniz\u00e1ciu organizova\u0165 vo ve\u013ekom meradle.<\/p>\n \u017divotopis J\u00e1na Juraja Harruckerna<\/strong><\/p>\n J\u00e1n Juraj Harruckern\u00a0(nemecky\u00a0Johann Georg Freiherr<\/em> von Harruckern, ma\u010farsky\u00a0Gy\u00f6rgy J\u00e1nos Harruckern<\/em>) sa narodil 25. marca 1664 v r\u00e1kuskej obci Schenkenfelden v Hornom Rak\u00fasku, ne\u010faleko ju\u017en\u00fdch \u010ciech. Poch\u00e1dzal z ne\u0161\u013eachtickej rodiny. Jeho otec bol tk\u00e1\u010dsky majster, matka sa volala Al\u017ebeta Schl\u00f6ger. Bol jedn\u00fdm zo siedmich det\u00ed. Jeho p\u00f4vod bol teda v\u00fdrazne vzdialen\u00fd od aristokratick\u00fdch kruhov, do ktor\u00fdch sa nesk\u00f4r zaradil. Harruckern nepoch\u00e1dzal zo starej uhorskej alebo rak\u00faskej aristokracie. Jeho kari\u00e9ra predstavuje pr\u00edklad soci\u00e1lnej mobility, ktor\u00e1 bola v habsburskej monarchii mo\u017en\u00e1 najm\u00e4 prostredn\u00edctvom vzdelania, \u0161t\u00e1tnej slu\u017eby a vojenskej administrat\u00edvy.<\/p>\n V mladosti z\u00edskal vzdelanie v Steyri a Linzi. Nesk\u00f4r vst\u00fapil do \u0161t\u00e1tnej slu\u017eby. Svoju kari\u00e9ru za\u010dal v roku 1689, ke\u010f sa ujal funkcie \u00fa\u010dtovn\u00edka Dvorskej komory v Dolnom Rak\u00fasku a postupne sa dostal k vojenskej spr\u00e1ve. Jeho profesijn\u00e1 dr\u00e1ha bola \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s potrebami habsbursk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. V \u010dase neust\u00e1lych vojensk\u00fdch konfliktov bola toti\u017e organiz\u00e1cia z\u00e1sobovania arm\u00e1dy mimoriadne v\u00fdznamn\u00e1. Cis\u00e1rske vojsko potrebovalo obrovsk\u00e9 mno\u017estvo potrav\u00edn, krmiva, materi\u00e1lu a \u010fal\u0161\u00edch z\u00e1sob. Efekt\u00edvne z\u00e1sobovanie mohlo rozhodova\u0165 o \u00faspechu alebo ne\u00faspechu vojensk\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed. Od roku 1692 p\u00f4sobil Harruckern ako cis\u00e1rsky komis\u00e1r pre z\u00e1sobovanie arm\u00e1dy. V roku 1695 bol prelo\u017een\u00fd do gener\u00e1lnej vojnovej komisie, kde sa stal potravinov\u00fdm komis\u00e1rom arm\u00e1dy. Harruckern sa postupne stal odborn\u00edkom na z\u00e1sobovanie cis\u00e1rskych vojsk. T\u00e1to pr\u00e1ca si vy\u017eadovala nielen administrat\u00edvne schopnosti, ale aj znalos\u0165 dopravy, cien, z\u00e1sobovania, miestnych hospod\u00e1rskych pomerov a organiz\u00e1cie rozsiahlych logistick\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed. V roku 1697 bol vyslan\u00fd do Aradu, kde sa podie\u013eal na kontrole a organiz\u00e1cii pr\u00e1c s\u00favisiacich s aradskou pevnos\u0165ou. V Arade p\u00f4sobil pribli\u017ene \u0161tyri roky. Pr\u00e1ve p\u00f4sobenie v tejto oblasti mu umo\u017enilo bli\u017e\u0161ie spozna\u0165 pomery v juhov\u00fdchodnom Uhorsku. Arad a jeho okolie sa nach\u00e1dzali v priestore, ktor\u00fd mal po skon\u010den\u00ed osmansk\u00fdch vojen ve\u013ek\u00fd strategick\u00fd v\u00fdznam. Harruckern sa tak dostal do kontaktu s regi\u00f3nom, ktor\u00fd sa nesk\u00f4r stal z\u00e1kladom jeho majetkovej a politickej kari\u00e9ry. Nesk\u00f4r p\u00f4sobil aj mimo Uhorska a podie\u013eal sa na z\u00e1sobovan\u00ed habsbursk\u00fdch vojsk v \u010fal\u0161\u00edch \u010dastiach Eur\u00f3py. Jeho kari\u00e9ra pokra\u010dovala aj na \u010fal\u0161\u00edch eur\u00f3pskych bojisk\u00e1ch. V roku 1701 bol pov\u00fd\u0161en\u00fd na podplukovn\u00edka a p\u00f4sobil v Taliansku. Nesk\u00f4r, v rokoch 1708 \u2013 1713, zabezpe\u010doval z\u00e1sobovanie cis\u00e1rskej arm\u00e1dy v Nizozemsku. V roku 1710 post dvorn\u00e9ho komorn\u00e9ho radcu. Jeho sk\u00fasenosti napokon viedli k tomu, \u017ee z\u00edskal v\u00fdznamn\u00e9 postavenie v cis\u00e1rskej administrat\u00edve. Pod\u013ea historick\u00fdch pr\u00e1c Harruckern vypracoval nov\u00fd syst\u00e9m z\u00e1sobovania cis\u00e1rskej arm\u00e1dy. Mimoriadne v\u00fdznamn\u00e9 obdobie jeho kari\u00e9ry nastalo po\u010das vojen proti Osmanskej r\u00ed\u0161i. Od roku 1716 sa podie\u013eal na organiz\u00e1cii z\u00e1sobovania cis\u00e1rskych vojsk po\u010das bojov, ktor\u00e9 viedli k \u010fal\u0161iemu roz\u0161irovaniu habsburskej moci v juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. Pr\u00e1ve jeho odborn\u00e9 schopnosti v oblasti vojenskej logistiky sa tak stali z\u00e1kladom jeho \u010fal\u0161ieho spolo\u010densk\u00e9ho vzostupu. Za svoje slu\u017eby bol n\u00e1sledne odmenen\u00fd finan\u010dne a pov\u00fd\u0161en\u00fd do \u0161\u013eachtick\u00e9ho stavu. Jeho schopnosti ocenil uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e Karol III (z\u00e1rove\u0148 v Sv\u00e4tej r\u00ed\u0161i r\u00edmskej n\u00e1roda nemeck\u00e9ho \u2013 ako r\u00edmsko – nemeck\u00fd cis\u00e1r vl\u00e1dol pod menom Karol IV), ktor\u00fd mu v roku 1718 udelil titul \u201erytier<\/em>\u201c a\u00a0v\u00a0roku 1729 titul \u201ebar\u00f3n<\/em>\u201c. Bar\u00f3n Harruckern bol dvakr\u00e1t \u017eenat\u00fd. Jeho prvou man\u017eelkou bola Anna Fellner a druhou man\u017eelkou Anna M\u00e1ria Vorstern. S druhou man\u017eelkou mal 5 det\u00ed. Jeho majetkom sa stal okrem in\u00e9ho aj z\u00e1mok v Gyule. V roku 1719 nap\u00edsal panovn\u00edkovi Karolovi III list v ktorom \u017eiadal za svoje slu\u017eby pozemky v juhov\u00fdchodnej \u010dasti Uhorska a od roku 1729 a\u017e do svojej smrti v roku 1742 bol \u017eupanom v B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe.<\/p>\n \u00a0 Uhorsk\u00fd bar\u00f3nsky erb rodiny Harruckernovcov<\/em><\/p>\n (zdroj: www.wikipedia.sk)<\/em><\/p>\n Spojenie ve\u013ekostatk\u00e1rskeho a \u017eupansk\u00e9ho postavenia mu poskytovalo zna\u010dn\u00fd vplyv. Ako vlastn\u00edk majetkov rozhodoval o hospod\u00e1rskej politike svojich panstiev. Ako vysok\u00fd predstavite\u013e \u017eupy sa z\u00e1rove\u0148 podie\u013eal na verejnej spr\u00e1ve regi\u00f3nu. Tento dvojit\u00fd status bol typick\u00fd pre feud\u00e1lnu spolo\u010dnos\u0165, v ktorej sa hospod\u00e1rska, spolo\u010densk\u00e1 a politick\u00e1 moc \u010dasto s\u00fastre\u010fovala v ruk\u00e1ch t\u00fdch ist\u00fdch os\u00f4b. Pri os\u00edd\u013eovan\u00ed dolnozemsk\u00fdch \u00fazem\u00ed viacer\u00ed zemep\u00e1ni obvinili Harruckerna, \u017ee im odv\u00e1bil poddan\u00fdch a \u017eiadali, aby im ich vr\u00e1til sp\u00e4\u0165. Napr\u00edklad J\u00e1nokyovci sa dom\u00e1hali svojich poddan\u00fdch usaden\u00fdch v \u010cabe, Ibr\u00e1nyiovci objavili svojich v B\u00e9ke\u0161i, Podmanickovci \u017eiadali nasp\u00e4\u0165 svojich poddan\u00fdch usaden\u00fdch v Sarva\u0161i. Vznikli z toho dlh\u00e9 s\u00fadne spory, ktor\u00e9 musel Harruckern rie\u0161i\u0165. Niektor\u00e9 s\u00fadne spory prehral a niektor\u00e9 vyhral. \u00a0Harruckern bol \u017ei\u010dlivej\u0161\u00ed k osadn\u00edkom ako in\u00ed feud\u00e1li, najm\u00e4 ako feud\u00e1li na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. Poskytoval im niektor\u00e9 v\u00fdhody. Ak nemali z \u010doho vyplati\u0165 \u0161t\u00e1tne dane, neraz im bez \u00farokov po\u017ei\u010dal peniaze zo zemepanskej poklade. Ak im povode\u0148 zaplavila or\u00e1\u010diny, vymeral postihnut\u00fdm zo svojej p\u00f4dy, ktor\u00fa inak d\u00e1val do u\u017e\u00edvania ve\u013ekoprenaj\u00edmate\u013eom, a poskytol im ju za zn\u00ed\u017een\u00e9 n\u00e1jomn\u00e9. J\u00e1n Juraj Harruckern zomrel vo Viedni 28. apr\u00edla 1742. Jeho spolo\u010densk\u00e9 postavenie doklad\u00e1 aj miesto posledn\u00e9ho odpo\u010dinku \u2013 pochovan\u00fd bol v krypte D\u00f3mu sv\u00e4t\u00e9ho \u0160tefana vo Viedni. Po jeho smrti prevzal rozsiahle majetky a v\u00fdznamn\u00fa \u010das\u0165 jeho verejn\u00e9ho postavenia jeho syn Franti\u0161ek Harruckern. Jeho rod v\u0161ak v \u010fal\u0161\u00edch desa\u0165ro\u010diach postupne stratil \u010das\u0165 svojho majetkov\u00e9ho v\u00fdznamu. Harruckernove panstv\u00e1 sa napokon dostali prostredn\u00edctvom dedi\u010dsk\u00fdch vz\u0165ahov aj do vlastn\u00edctva in\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch uhorsk\u00fdch \u0161\u013eachtick\u00fdch rodov.<\/p>\n Bar\u00f3n Franti\u0161ek Harruckern (1696 \u2013 1775), syn J\u00e1na Juraja Harruckerna<\/em><\/p>\n (zdroj: www.wikipedia.sk)<\/em><\/p>\n <\/p>\n Os\u00edd\u013eovanie Dolnej zeme<\/strong><\/p>\n Po vyhnan\u00ed Turkov a po potla\u010den\u00ed r\u00e1k\u00f3cziovsk\u00e9ho povstania cel\u00e1 B\u00e9k\u00e9\u0161ska a Can\u00e1dska \u017eupa bola vy\u013eudnen\u00e1 a v ruin\u00e1ch. Obyvatelia kedysi existuj\u00facich os\u00e1d sa rozutekali pred drancovan\u00edm v krajine sa neust\u00e1le pohybuj\u00faceho vojska, aby si na\u0161li svoje \u00fato\u010di\u0161te bu\u010f v najbli\u017e\u0161ej v\u00e4\u010d\u0161ej ob\u00fdvanej osade alebo \u010faleko na severe. Rozutekan\u00e9 obyvate\u013estvo po uzavret\u00ed szatm\u00e1rskeho mieru (ukon\u010denie protihabsbursk\u00fdch povstan\u00ed v\u00a0roku 1711) sa za\u010dalo vraca\u0165 do svojich p\u00f4vodn\u00fdch s\u00eddlisk. Najsk\u00f4r o\u017eili osady na okraji \u017eupy, ktor\u00fdch obyvatelia pre\u017eili presuny vojsk v prirodzen\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch \u00fato\u010disk\u00e1ch okolit\u00fdch lesov a t\u0155stia. V mo\u010darist\u00fdch a lesnat\u00fdch krajoch ju\u017enej \u010dasti Dolnej zeme sa ukr\u00fdval nezn\u00e1my po\u010det obyvate\u013estva, ktor\u00e9 sa vr\u00e1tilo po ut\u00edchnut\u00ed bojov do svojich p\u00f4vodn\u00fdch bydl\u00edsk. Prisp\u00f4sobuj\u00fac sa vojnov\u00fdm pomerom jeho hlavn\u00fdm zdrojom \u017eivobytia bol chov dobytka. Poddan\u00ed boli v n\u00e1jomnom vz\u0165ahu tak s tureck\u00fdm, ako aj s uhorsk\u00fdm, \u010faleko na severe \u017eij\u00facim zemep\u00e1nom danej oblasti. Svoju da\u0148 ro\u010dne spl\u00e1cali v jednej sume. Ako predohra \u00fatekov na juh v 18. storo\u010d\u00ed e\u0161te v posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach osmanskej doby sa objavovali \u201erobotn\u00edci“ na do\u010dasn\u00e9 pr\u00e1ce z oblasti dne\u0161n\u00e9ho \u00fazemia Slovenska. T\u00fdm vznikol svojr\u00e1zny vz\u0165ah medzi dvoma oblas\u0165ami. K\u00fdm napr. Sabol\u010dsk\u00e1 stolica v roku 1676 sa obr\u00e1tila s prosbou na j\u00e1gersk\u00e9ho pa\u0161u, aby umo\u017enil prechod gemersk\u00fdch poddan\u00fdch na \u017eatvu, zatia\u013e Gemersk\u00e1 stolica od toho ist\u00e9ho hodnost\u00e1ra \u017eiadala dovoli\u0165 gemerskej chudobe z\u00edska\u0165 potraviny na Dolnej zemi, lebo jej hroz\u00ed nebezpe\u010denstvo vypuknutia hladomoru. Tak\u00e9to \u201en\u00e1v\u0161tevy“ Dolnej zeme v prv\u00fdch desa\u0165ro\u010diach 18. storo\u010dia mohli by\u0165 u\u017e pravideln\u00e9. B\u00e1date\u013e, ktor\u00fd h\u013ead\u00e1 konkr\u00e9tny p\u00f4vod slovensk\u00fdch osadn\u00edkov prich\u00e1dzaj\u00facich na ju\u017en\u00fa \u010das\u0165 Dolnej zeme a \u010das ich pr\u00edchodu, stoj\u00ed pred ve\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov i\u0161lo o\u00a0zbehov (\u010dasto doch\u00e1dzalo k\u00a0zmene svojho mena, aby bolo \u0165a\u017e\u0161ie ich vystopova\u0165 a\u00a0vr\u00e1ti\u0165 nasp\u00e4\u0165), ktor\u00ed sa skr\u00fdvali pred stoli\u010dnou administr\u00e1ciou, respekt\u00edve pred niekdaj\u0161\u00edm zemep\u00e1nom. O ich jestvovan\u00ed vieme z nieko\u013ek\u00fdch zlomkovit\u00fdch da\u0148ov\u00fdch s\u00fapisov a matri\u010dn\u00fdch z\u00e1znamov. Osudy a cesty slovensk\u00fdch osadn\u00edkov v B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe na stran\u00e1ch p\u00edsomn\u00fdch zdrojov najsk\u00f4r m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 od roku 1717. Predchodcami ju\u017enodolnozemsk\u00fdch slovensk\u00fdch osadn\u00edkov boli pastieri, kosci, \u017eeliari, zbera\u010di sena, b\u00edre\u0161i, ktor\u00ed sa na Dolnej zemi objavovali u\u017e v posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach osmanskej doby, aby si zar\u00e1bali na chlieb tzv. sez\u00f3nnou pr\u00e1cou. T\u00fdm si dop\u013a\u0148ali z\u00e1robok dom\u00e1cej porty z \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n V 18. storo\u010d\u00ed u\u017e prebiehalo rozsiahle s\u0165ahovanie Slov\u00e1kov zo severn\u00fdch \u010dast\u00ed Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva smerom na juh. Tento proces b\u00fdva ozna\u010dovan\u00fd ako koloniz\u00e1cia Dolnej zeme. D\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo najm\u00e4 obdobie po Satm\u00e1rskom mieri z roku 1711. V nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach sa slovensk\u00e9 obyvate\u013estvo pres\u00favalo do viacer\u00fdch oblast\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska, Srbska a Rumunska. Majite\u013eom B\u00e9ke\u0161skej a \u010can\u00e1dskej \u017eupy oslobodenej spod Osmanov v obdob\u00ed rokov 1695 a\u017e 1720 bol er\u00e1r (er\u00e1r bolo v Uhorsku pomenovanie pre \u0161t\u00e1tnu pokladnicu, \u0161t\u00e1tny majetok alebo finan\u010dn\u00fa spr\u00e1vu). Majetky, opusten\u00e9 zv\u00e4\u010d\u0161a n\u00e1sledkom vojen, spravoval jeden poveren\u00edk, komorsk\u00fd prefekt so s\u00eddlom v meste Seged\u00edn. V t\u00fdchto oblastiach, ktor\u00e9 sa vyu\u017e\u00edvali predov\u0161etk\u00fdm ako pastvisk\u00e1, dr\u017eali ve\u013ek\u00fd po\u010det dobytka, najm\u00e4 jato\u010dn\u00e9ho. V pomaly sa za\u013eud\u0148uj\u00facej B\u00e9ke\u0161skej stolici existovali tri ve\u013ek\u00e9 panstv\u00e1: gyulianske, b\u00e9k\u00e9sszentandr\u00e1sske a k\u00e9tegyh\u00e1zske. Gyulianske panstvo, ktor\u00e9 bolo najv\u00e4\u010d\u0161ie v stolici, sa za\u010dalo vytv\u00e1ra\u0165 po roku 1719, ke\u010f\u017ee v tom roku J\u00e1n Juraj Harruckern ako odmenu za svoje z\u00e1sluhy, respekt\u00edve ako v\u00fdmenu za kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 dlhy si \u017eiadal od panovn\u00edka majetky v B\u00e9ke\u0161skej stolici. Harruckern dostal mo\u017enos\u0165 vybra\u0165 si pozemky v hodnote ur\u010denej ako odmena za jeho slu\u017eby. Zvolil si rozsiahle b\u00fdval\u00e9 komorsk\u00e9 majetky v oblasti B\u00e9ke\u0161a a susedn\u00fdch \u017e\u00fap. Historick\u00e9 \u00fadaje hovoria pribli\u017ene o 700 000 jutr\u00e1ch p\u00f4dy. V j\u00fali 1719 mu tieto majetky poskytol Karol III. spo\u010diatku ako z\u00e1bezpeku, pri\u010dom ich hodnota bola n\u00e1sledne ur\u010den\u00e1 na vy\u0161\u0161iu sumu. Harruckern doplatil zost\u00e1vaj\u00facu \u010diastku a v m\u00e1ji 1723 nadobudla platnos\u0165 kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 dona\u010dn\u00e1 listina. Tento proces je d\u00f4le\u017eit\u00fd, preto\u017ee ukazuje, \u017ee Harruckernovo vlastn\u00edctvo nevzniklo jednoduch\u00fdm \u201edarovan\u00edm p\u00f4dy\u201c. I\u0161lo o kombin\u00e1ciu kr\u00e1\u013eovskej don\u00e1cie, finan\u010dn\u00e9ho vyrovnania a n\u00e1sledn\u00e9ho pr\u00e1vneho potvrdenia vlastn\u00edctva. Jeho majetky predstavovali obrovsk\u00fd hospod\u00e1rsky potenci\u00e1l, ale z\u00e1rove\u0148 ve\u013ek\u00fa povinnos\u0165. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 \u00fazemia bola slabo os\u00eddlen\u00e1 a neobr\u00e1ban\u00e1. Bez dostatku obyvate\u013eov nebolo mo\u017en\u00e9 z p\u00f4dy vytvori\u0165 v\u00fdnosn\u00e9 panstvo. Harruckern preto potreboval \u013eud\u00ed. Uvedomoval si, \u017ee dlhodob\u00e1 prosperita jeho majetkov z\u00e1vis\u00ed od stabiln\u00e9ho obyvate\u013estva. Preto vytv\u00e1ral podmienky, ktor\u00e9 boli pre nov\u00fdch osadn\u00edkov relat\u00edvne priazniv\u00e9. Na niektor\u00fdch panstv\u00e1ch podporoval pr\u00edchod obyvate\u013eov poskytovan\u00edm p\u00f4dy, do\u010dasn\u00fdmi da\u0148ov\u00fdmi \u00fa\u013eavami a mo\u017enos\u0165ou hospod\u00e1rskeho rozvoja. Harruckernova koloniza\u010dn\u00e1 politika bola zalo\u017een\u00e1 na akt\u00edvnom z\u00edskavan\u00ed nov\u00fdch obyvate\u013eov. Na jeho panstv\u00e1 prich\u00e1dzali \u013eudia z r\u00f4znych oblast\u00ed. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie skupiny patrili Slov\u00e1ci a Nemci, ale os\u00edd\u013eovanie sa t\u00fdkalo aj Ma\u010farov a \u010fal\u0161\u00edch obyvate\u013eov. Nov\u00fdm osadn\u00edkom boli pon\u00fakan\u00e9 nov\u00e9 mo\u017enosti, ktor\u00e9 boli v ich p\u00f4vodnom prostred\u00ed \u010dasto ve\u013emi atrakt\u00edvne. Patrila medzi ne p\u00f4da, mo\u017enos\u0165 postavenia vlastn\u00e9ho obydlia, hospod\u00e1rske \u00fa\u013eavy a v pr\u00edpade niektor\u00fdch skup\u00edn aj mo\u017enos\u0165 zachova\u0165 si svoje vierovyznanie. Tak\u00e1to politika mala hospod\u00e1rsky v\u00fdznam. Harruckern potreboval obyvate\u013estvo, ktor\u00e9 by obr\u00e1balo p\u00f4du, chovalo dobytok, vykon\u00e1valo remesl\u00e1 a vytv\u00e1ralo z\u00e1klad miestnej ekonomiky. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak koloniz\u00e1cia nebola iba ekonomickou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. V 18. storo\u010d\u00ed bolo s\u0165ahovanie obyvate\u013estva \u010dasto spojen\u00e9 aj s n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi pomermi. Mnoh\u00ed slovensk\u00ed kolonisti patrili k evanjelick\u00e9mu obyvate\u013estvu, ktor\u00e9 v niektor\u00fdch severn\u00fdch oblastiach Uhorska \u010delilo r\u00f4znym form\u00e1m n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho \u00fatlaku. Juhov\u00fdchodn\u00e9 Uhorsko im mohlo pon\u00faknu\u0165 lep\u0161ie podmienky na vytvorenie vlastn\u00fdch komun\u00edt.<\/p>\n Nov\u00ed pris\u0165ahovalci po\u017eadovali splnenie ur\u010dit\u00fdch podmienok pred uzatvoren\u00edm definit\u00edvnej osadn\u00edckej zmluvy s Harruckernom v\u00a0znen\u00ed:<\/p>\n Na tieto \u017eiadosti dostali tak\u00e9to odpovede:<\/p>\n Prv\u00e1 Slov\u00e1kmi os\u00eddlen\u00e1 osada v B\u00e9ke\u0161skej stolici bola B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, ktor\u00e1 sa prakticky od roku 1718 \u201enap\u013a\u0148ala“ navzdory strat\u00e1m zapr\u00ed\u010dinen\u00fdch migrantami. Cesta slovensk\u00fdch osadn\u00edkov, ktor\u00ed sa pohli zo vzdialen\u00fdch severn\u00fdch obc\u00ed, viedla predov\u0161etk\u00fdm cez Novohradsk\u00fa a Pe\u0161tiansku \u017eupu na juh s nieko\u013ekoro\u010dn\u00fdmi prest\u00e1vkami. Najviac osadn\u00edkov pri\u0161lo z Novohradu, z Hontu a z Pe\u0161tianskej stolice. Druh\u00e1 cesta pr\u00edchodu Slov\u00e1kov na juh viedla z Gemeru (respekt\u00edve cez Gemer), cez Bor\u0161odsk\u00fa a cez Heves-K\u00fcls\u0151-Szolnock\u00fa \u017eupu do B\u00e9ke\u0161skej. Takto pribli\u017ene naraz pri\u0161li do B\u00e9ke\u0161skej \u010caby, respekt\u00edve do jej okolia aj Gemer\u010dania z Bor\u0161odskej stolice s pris\u0165ahovalcami z Pe\u0161tianskej, z Novohradskej a Hontianskej \u017eupy.<\/p>\n Ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot nov\u00fdch osadn\u00edkov v\u0161ak nebol jednoduch\u00fd. Pr\u00edchod na nov\u00fa p\u00f4du znamenal za\u010d\u00edna\u0165 prakticky od za\u010diatku. Osadn\u00edci si museli vybudova\u0165 domy, hospod\u00e1rske objekty, zabezpe\u010di\u0165 vodu, obr\u00e1ba\u0165 p\u00f4du a prisp\u00f4sobi\u0165 sa miestnym klimatick\u00fdm a pr\u00edrodn\u00fdm podmienkam. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 oblas\u0165 bola charakteristick\u00e1 rozsiahlymi rovinami a vhodn\u00fdmi podmienkami pre po\u013enohospod\u00e1rstvo, ale z\u00e1rove\u0148 bola vystaven\u00e1 povodniam, epid\u00e9mi\u00e1m a in\u00fdm probl\u00e9mom. Kolonisti si preto vytv\u00e1rali siln\u00e9 komunitn\u00e9 v\u00e4zby. Slovensk\u00e9 obce si zachov\u00e1vali vlastn\u00fd jazyk, cirkevn\u00e9 trad\u00edcie a spolo\u010densk\u00e9 zvyklosti. Evanjelick\u00e1 cirkev pritom zohr\u00e1vala d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri udr\u017eiavan\u00ed identity. V priebehu desa\u0165ro\u010d\u00ed vznikli \u0161koly, kostoly, cirkevn\u00e9 zbory a \u010fal\u0161ie in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 pom\u00e1hali stabilizova\u0165 slovensk\u00e9 obyvate\u013estvo. V\u00fdznamn\u00fdm faktorom pri v\u00fdbere osadn\u00edkov bolo n\u00e1bo\u017eenstvo. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 slovensk\u00fdch kolonistov bola evanjelick\u00e9ho vierovyznania. Pre ich rozhodovanie o migr\u00e1cii bolo preto d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u010di mohli v novom s\u00eddle slobodne vykon\u00e1va\u0165 svoje n\u00e1bo\u017eenstvo. Harruckern si uvedomoval, \u017ee n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 podmienky m\u00f4\u017eu by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom pri z\u00edskavan\u00ed nov\u00fdch osadn\u00edkov. Pod\u013ea historick\u00fdch pr\u00e1c sa pri zakladan\u00ed niektor\u00fdch os\u00e1d usiloval o vytv\u00e1ranie relat\u00edvne homog\u00e9nnych n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch komun\u00edt. Harruckern bol r\u00edmskokatol\u00edk, no jeho politika vo\u010di osadn\u00edkom bola v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch pomerne pragmatick\u00e1. Na jeho majetkoch sa us\u00e1dzali obyvatelia r\u00f4znych jazykov\u00fdch a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch skup\u00edn. T\u00e1to politika mala praktick\u00e9 d\u00f4sledky. Nov\u00ed osadn\u00edci mohli \u013eah\u0161ie organizova\u0165 vlastn\u00fd cirkevn\u00fd \u017eivot, budova\u0165 modlitebne a nesk\u00f4r kostoly a vytv\u00e1ra\u0165 \u0161koly.<\/p>\n B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u017eupa v mapovom vyobrazen\u00ed od kartografa Demetera G\u00f6r\u00f6ga (1760-1833) z obdobia 1802 – 1811<\/em><\/p>\n (zdroj: https:\/\/hu.wikibooks.org)<\/em><\/p>\n V B\u00e9ke\u0161skej oblasti sa preto u\u017e v prvej polovici 18. storo\u010dia vytvorila sie\u0165 slovensk\u00fdch evanjelick\u00fdch cirkevn\u00fdch obc\u00ed. V roku 1718 vznikla evanjelick\u00e1 obec v B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe, v roku 1722 v Sarva\u0161i a\u00a0v\u00a0roku 1723 Po\u013enom Berin\u010doku a nesk\u00f4r aj v \u010fal\u0161\u00edch s\u00eddlach. N\u00e1bo\u017eensk\u00fd \u017eivot tak z\u00e1rove\u0148 pom\u00e1hal udr\u017eiava\u0165 slovensk\u00fd jazyk a kult\u00farnu identitu. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba sa v priebehu 18. a 19. storo\u010dia stala jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch slovensk\u00fdch centier mimo \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. V priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov tak vznikol v B\u00e9ke\u0161skej oblasti syst\u00e9m s\u00eddel s v\u00fdznamn\u00fdm slovensk\u00fdm obyvate\u013estvom. Tieto s\u00eddla neboli izolovan\u00e9. Obyvatelia medzi nimi migrovali a v priebehu 18. storo\u010dia doch\u00e1dzalo k tzv. sekund\u00e1rnej koloniz\u00e1cii. Slovensk\u00ed obyvatelia z u\u017e pre\u013eudnen\u00fdch obc\u00ed odch\u00e1dzali \u010falej a zakladali alebo posil\u0148ovali \u010fal\u0161ie osady. T\u00fdm sa slovensk\u00e9 os\u00eddlenie postupne roz\u0161irovalo po Dolnej zemi. Takto vzniklo aj os\u00eddlenie obce Pitvaro\u0161 v\u00a0roku 1816.<\/p>\n Harruckernova koloniza\u010dn\u00e1 politika mala v\u00fdrazn\u00fd hospod\u00e1rsky rozmer. Rozsiahle \u00fazemia juhov\u00fdchodn\u00e9ho Uhorska boli vhodn\u00e9 najm\u00e4 na po\u013enohospod\u00e1rstvo a chov hospod\u00e1rskych zvierat. Ich ekonomick\u00e9 vyu\u017eitie v\u0161ak z\u00e1viselo od dostupnosti pracovnej sily. Pr\u00edchodom nov\u00fdch obyvate\u013eov sa za\u010dali: obr\u00e1ba\u0165 dovtedy nevyu\u017e\u00edvan\u00e9 pozemky, budova\u0165 nov\u00e9 obydlia, obnovova\u0165 cesty, rozv\u00edja\u0165 remesl\u00e1, roz\u0161irova\u0165 chov dobytka, vytv\u00e1ra\u0165 miestne trhy, budova\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 a verejn\u00e9 in\u0161tit\u00facie. Koloniz\u00e1cia tak postupne menila krajinu. Z pust\u00fdch alebo slabo ob\u00fdvan\u00fdch oblast\u00ed sa st\u00e1vali s\u00eddla s pravidelnou hospod\u00e1rskou \u010dinnos\u0165ou. Rast po\u010dtu obyvate\u013eov z\u00e1rove\u0148 zvy\u0161oval hodnotu Harruckernov\u00fdch majetkov. Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vn\u00edma\u0165 koloniz\u00e1ciu z dvoch str\u00e1n. Pre osadn\u00edkov predstavovala mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 p\u00f4du a lep\u0161ie hospod\u00e1rske podmienky. Pre Harruckerna znamenala vytvorenie\u00a0 pracovnej a da\u0148ovej z\u00e1kladne jeho panstva. I\u0161lo teda o vz\u00e1jomne prepojen\u00e9 z\u00e1ujmy zemep\u00e1na a kolonistov. Pri hodnoten\u00ed Harruckernovej koloniza\u010dnej \u010dinnosti je potrebn\u00e9 spomen\u00fa\u0165 aj jeho spolupracovn\u00edkov. Medzi v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti patril Mikul\u00e1\u0161 Tur\u00f3ci, slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00fd p\u00f4sobil ako spr\u00e1vca Harruckernov\u00fdch majetkov v Gyule. Pr\u00e1ve \u013eudia ako Tur\u00f3ci zabezpe\u010dovali praktick\u00fa str\u00e1nku koloniz\u00e1cie. Zemep\u00e1n nemohol osobne organizova\u0165 pr\u00edchod ka\u017edej rodiny. Potreboval preto spr\u00e1vcov, ktor\u00ed poznali miestne podmienky a dok\u00e1zali komunikova\u0165 s potenci\u00e1lnymi osadn\u00edkmi. Koloniz\u00e1cia teda nebola v\u00fdsledkom jedin\u00e9ho \u010dloveka. Harruckern vytvoril politick\u00fd a hospod\u00e1rsky r\u00e1mec, ale jeho uskuto\u010dnenie z\u00e1viselo od celej siete \u00faradn\u00edkov, spr\u00e1vcov, miestnych predstavite\u013eov a samotn\u00fdch kolonistov.<\/p>\n Busta J\u00e1na Juraja Harruckerna v Sarva\u0161i<\/em><\/p>\n (zdroj: www.wikipedia.sk)<\/em><\/p>\n <\/p>\n P\u00e1r slov na z\u00e1ver…<\/strong><\/p>\n J\u00e1n Juraj Harruckern predstavuje jednu z pozoruhodn\u00fdch osobnost\u00ed dej\u00edn habsburskej monarchie a Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva v prvej polovici 18. storo\u010dia. Jeho \u017eivotn\u00e1 dr\u00e1ha sa za\u010dala v ne\u0161\u013eachtickom prostred\u00ed Horn\u00e9ho Rak\u00faska. Ako syn tk\u00e1\u010dskeho majstra sa postupne vypracoval na v\u00fdznamn\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho \u00faradn\u00edka a odborn\u00edka na z\u00e1sobovanie cis\u00e1rskej arm\u00e1dy. V\u010faka svojim schopnostiam a slu\u017ebe panovn\u00edkovi z\u00edskal finan\u010dn\u00e9 odmeny, \u0161\u013eachtick\u00e9 postavenie a napokon rozsiahle majetky v juhov\u00fdchodnom Uhorsku. Najv\u00fdznamnej\u0161ia \u010das\u0165 jeho historick\u00e9ho odkazu je spojen\u00e1 s B\u00e9ke\u0161skou oblas\u0165ou. Po prevzat\u00ed rozsiahlych majetkov v\u00a0roku 1719 si Harruckern uvedomil, \u017ee ich hospod\u00e1rsky rozvoj je podmienen\u00fd dostatkom obyvate\u013eov. Preto podporoval koloniz\u00e1ciu a na svoje majetky poz\u00fdval nov\u00fdch osadn\u00edkov. Medzi nimi zohrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu Slov\u00e1ci. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, Sarva\u0161 a Po\u013en\u00fd Berin\u010dok sa stali v\u00fdznamn\u00fdmi centrami slovensk\u00e9ho os\u00eddlenia. Slovensk\u00ed kolonisti si v novom prostred\u00ed vytvorili vlastn\u00e9 cirkevn\u00e9, \u0161kolsk\u00e9 a kult\u00farne in\u0161tit\u00facie a polo\u017eili z\u00e1klady komun\u00edt, ktor\u00e9 pretrvali a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti. Harruckerna v\u0161ak nemo\u017eno hodnoti\u0165 iba ako nezi\u0161tn\u00e9ho podporovate\u013ea slovensk\u00e9ho os\u00eddlenia. Jeho koloniza\u010dn\u00e1 politika mala predov\u0161etk\u00fdm praktick\u00fd hospod\u00e1rsky v\u00fdznam. Potreboval pracovn\u00fa silu, ktor\u00e1 by obr\u00e1bala rozsiahle majetky a zvy\u0161ovala ich v\u00fdnosnos\u0165. Z\u00e1ujmy zemep\u00e1na a kolonistov sa v\u0161ak v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch stretli: Harruckern z\u00edskaval produkt\u00edvne obyvate\u013estvo a kolonisti z\u00edskavali p\u00f4du a nov\u00e9 \u017eivotn\u00e9 mo\u017enosti. Jeho v\u00fdznam preto spo\u010d\u00edva v spojen\u00ed osobnej kari\u00e9ry s ve\u013ek\u00fdm historick\u00fdm procesom. Harruckern bol s\u00fa\u010das\u0165ou premeny juhov\u00fdchodn\u00e9ho Uhorska z vojnami a osmanskou nadvl\u00e1dou pozna\u010den\u00e9ho regi\u00f3nu na hospod\u00e1rsky a demograficky akt\u00edvnu krajinu.<\/p>\n Pre slovensk\u00e9 dejiny je Harruckern v\u00fdznamn\u00fd najm\u00e4 prostredn\u00edctvom svojho vplyvu na os\u00edd\u013eovanie Dolnej zeme. V\u010faka koloniz\u00e1cii vznikli alebo sa posilnili slovensk\u00e9 komunity, ktor\u00e9 pretrvali cel\u00e9 st\u00e1ro\u010dia. B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba sa stala jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch centier slovensk\u00e9ho \u017eivota. Podobn\u00fd v\u00fdznam z\u00edskali Sarva\u0161, Po\u013en\u00fd Berin\u010dok a \u010fal\u0161ie s\u00eddla. Slovensk\u00e9 komunity si udr\u017eiavali slovensk\u00fd jazyk, evanjelick\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo, \u013eudov\u00e9 trad\u00edcie, osobitn\u00fa architekt\u00faru, slovensk\u00e9 priezvisk\u00e1, piesne a folkl\u00f3r, cirkevn\u00e9 a \u0161kolsk\u00e9 trad\u00edcie. Postupom \u010dasu s\u00edce doch\u00e1dzalo k jazykovej a kult\u00farnej asimil\u00e1cii, ale slovensk\u00e1 identita v mnoh\u00fdch komunit\u00e1ch pre\u017eila dodnes. V\u00fdznam Harruckerna teda spo\u010d\u00edva aj v tom, \u017ee jeho koloniza\u010dn\u00e1 politika vytvorila priestor, v ktorom sa mohla po nieko\u013eko storo\u010d\u00ed rozv\u00edja\u0165 slovensk\u00e1 kult\u00fara mimo historick\u00e9ho \u00fazemia Slovenska.<\/em><\/p>\n Autor \u010dl\u00e1nku:<\/strong> Michal Ko\u017euch<\/p>\n Z\u00e1kladn\u00e1 bibliografia a\u00a0pramene:<\/strong><\/p>\n FRANKO, Michal. Zalo\u017eenie B\u00e9ke\u0161skej \u010caby v roku 1718. Historick\u00e1 \u0161t\u00fadia o po\u010diatkoch slovensk\u00e9ho os\u00eddlenia B\u00e9ke\u0161skej \u010caby a \u00falohe Harruckerna.<\/p>\n KISMARJAY, Emil \u2013 KONR\u00c1D. Harruckern J\u00e1nos Gy\u00f6rgy \u00e9s telep\u00edt\u00e9sei. Gyula: Dobay, 1935.<\/p>\n JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Slov\u00e1ci v tristoro\u010dnej B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe. Historick\u00e9 fragmenty poch\u00e1dzaj\u00face z b\u00e9ke\u0161\u010dabianskych cirkevn\u00fdch a svetsk\u00fdch dokumentov z 18. a 19. storo\u010dia.<\/p>\n JAN\u010cOVIC, J\u00e1n. Materi\u00e1ly k tristoro\u010dn\u00e9mu v\u00fdro\u010diu usadenia a \u017eivota Slov\u00e1kov v Po\u013enom Berin\u010doku.<\/p>\n BORGU\u013dA, Michal a \u0160VIHRAN, Ladislav (1979): Tu sa usad\u00edme, Tatran, 220 s.<\/p>\n Hungarian Historical Review, \u0161t\u00fadie venovan\u00e9 migr\u00e1cii a koloniz\u00e1cii v 18. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n Forum Historiae, \u0161t\u00fadie k slovensk\u00e9mu os\u00eddleniu B\u00e9ke\u0161skej oblasti.<\/p>\n www.wikipeda.sk<\/p>\n https:\/\/hu.wikibooks.org<\/p>\n \n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Tento rok si pripom\u00edname 210. v\u00fdro\u010die pr\u00edchodu Slov\u00e1kov na Pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu. Pr\u00e1ve s\u00a0os\u00edd\u013eovan\u00edm t\u00fdchto kon\u010d\u00edn Uhorska sa sp\u00e1ja jedno meno, ktor\u00e9 sa vyskytuje v\u00a0mnoh\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch a\u00a0monografi\u00e1ch slovensk\u00fdch dolnozemsk\u00fdch obc\u00ed. Je n\u00edm J\u00e1n Juraj Harruckern (1664-1742). Kto bola t\u00e1to osobnos\u0165 a\u00a0pre\u010do pr\u00e1ve on m\u00e1 to\u013eko spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0Dolnou zemou? V\u00a0monografi\u00e1ch dolnozemsk\u00fdch obc\u00ed sa jeho meno spom\u00edna \u010dasto Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o J\u00e1n Juraj Harruckern \u2013 \u201ezakladate\u013e\u201c slovenskej Dolnej zeme<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3445,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-3443","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/Harruckerntitulka.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3443","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3443"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3443\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3451,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3443\/revisions\/3451"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/3445"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3443"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=3443"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=3443"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/Harruckern-erb-290x300.jpg\")
<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/Harruckern_Frantisek1696-1775-230x300.jpg\")
<\/p>\n\n
\n
![\"\"](\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/Bekeska-zupa-e1790595252650-249x300.jpg\")
<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/Harruckern-busta-na-Sarvasi-164x300.jpg\")
<\/p>\n