{"id":479,"date":"2017-08-02T21:12:43","date_gmt":"2017-08-02T19:12:43","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=479"},"modified":"2017-08-13T18:53:44","modified_gmt":"2017-08-13T16:53:44","slug":"spomienky-jana-hronca-rukopis","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=479","title":{"rendered":"Spomienky J\u00e1na Hronca – rukopis"},"content":{"rendered":"

Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm Pitvaro\u0161anom, ktor\u00fd sa narodil a zomrel na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska bol J\u00e1n Hronec. Narodil sa v roku 1873 v Kobeliarove, okres Ro\u017e\u0148ava. Odtia\u013e sa ako 7 ro\u010dn\u00fd pres\u0165ahoval na Pitvaro\u0161 spolu so svojim otcom. V roku 1947 sa pres\u00eddlil s rodinou sp\u00e4\u0165 na Slovensko. Zomrel ako 92 ro\u010dn\u00fd vo Vl\u010danoch v roku 1965. Michal Hud\u00e1k\u00a0\u00a0vo svojom rukopise onom p\u00ed\u0161e ako o najv\u00e4\u010d\u0161om n\u00e1rodovcovi Pitvaro\u0161a, lebo za svoje n\u00e1rodn\u00e9 povedomie bol viackr\u00e1t trestan\u00fd, hoden\u00fd za mre\u017ee r\u00f4znych \u017eal\u00e1rov. Nap\u00edsal dielo Pitvaros, dejiny a zvyky na\u0161ej obce, ktor\u00e9 sa \u017eia\u013e stratilo. Zachoval sa ale p\u00edsomn\u00fd z\u00e1znam Spomienky 90-ro\u010dn\u00e9ho J\u00e1na Hronca na Pitvaros. Rozhovor s n\u00edm viedol \u0160tefan Hud\u00e1k v roku 1963 v ich dome vo Ve\u013ek\u00fdch \u00da\u013eanoch. Star\u00fd b\u00e1\u0165a Hronec si ve\u013ea pam\u00e4tali. (Zdroj: Pitvaro\u0161 a Pitvaro\u0161ania, 2007).<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

J\u00e1n Hronec<\/em>\u00a0(20.5. 1873 Kobeliarovo \u2013 1965 Vl\u010dany)<\/p>\n

(rodinn\u00fd album, Zuzana<\/em>\u00a0Hud\u00e1kov\u00e1. Sl\u00e1dkovi\u010dovo)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Pitvaro\u0161<\/strong><\/h2>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Meno Pitvaro\u0161 od koho pochod\u00ed<\/em>, skade<\/em> a\u00a0po \u010dom, to sa nevie. P\u00edsali u\u017e viacer\u00ed pisatelia, ale ka\u017ed\u00fd len s\u00a0t\u00fdm skon\u010dil, \u017ee meno Pitvaro\u0161 skade<\/em> pochod\u00ed<\/em> to sa nevie. To\u013eko je ist\u00e9, \u017ee Pitvaro\u0161 bola jeden ve\u013ek\u00e1 pustatina a\u00a0menovala sa aj komorsk\u00e1. Jesto<\/em> pozn\u00e1mka, \u017ee Pitvaro\u0161 dedina bola predt\u00fdm d\u00e1vnej\u0161ie lebo stopa jesto<\/em> od teraj\u0161ej dediny dva kilometre na z\u00e1pad a\u00a0medzi sever (do Sirb\u00edka<\/em> koncom) tam aj teraz ke\u010f ro\u013en\u00edk orie vyor\u00e1va v\u0161elijak\u00e9 pozostatky: tehly, hrnce a\u00a0tomu podobn\u00e9 veci. Ako sa povr\u00e1valo, \u017ee prv\u00e1 dedina tam bola, \u017ee tam b\u00fdvali Ma\u010fari, ale kedy sa zakladala, skade<\/em> sa pris\u0165ahovali t\u00ed Ma\u010fari a kedy sa stade<\/em> rozi\u0161li, len stopa jesto,<\/em> \u017ee tam bola dedina, ale v\u00a0kerom<\/em> roku sa rozi\u0161li s<\/em>\u00a0toho istvo ninto.<\/em>\u00a0 Tento prv\u00fd Pitvaro\u0161 o\u00a0kerom <\/em>sa p\u00ed\u0161e, mohol by\u0165 zni\u010den\u00fd, ke\u010f Turci pusto\u0161ili, lebo stopa jesto,<\/em> \u017ee tu boli Turci, tam bydleli.<\/em> Ni <\/em>\u010faleko od Pitvaro\u0161a v\u00a0makovskom chot\u00e1re<\/em> e\u0161te v\u017edy stoj\u00ed kostolisko, tam bol Tureck\u00fd kostol, e\u0161te stoja m\u00fary a\u00a0to makov\u010dania<\/em> ochra\u0148uj\u00fa, od Pitvaro\u0161a asi 5-6 km.\u00a0Tak je istej\u0161ie, \u017ee prv\u00fd Pitvaro\u0161 Turci zni\u010dili a\u00a0to mohla by\u0165 najstar\u0161ia dedina tu, lebo Mez\u0151hegyes <\/em>je zakladan\u00fd v\u00a0roku 1421 ale aj ten je u\u017e z\u00a0pitvaro\u0161skej pustatiny vymeran\u00fd. Tak prv\u00fd Pitvaro\u0161 mohol by\u0165 zakladan\u00fd e\u0161te pred Mez\u0151hegyesom,<\/em> teda pred rokom 1421. Druh\u00fd Pitvaro\u0161 sa zakladal, ako spisy dosved\u010duj\u00fa, v\u00a0roku 1814-15. Zakladali ho Slov\u00e1ci, ke\u010f Jozef II. cis\u00e1r bol na Mez\u0151hedesi<\/em>, star\u00fd Gemeri bol roden\u00fd Nemec z\u00a0Dob\u0161inej, tak i\u0161iel na Mez\u0151hegyes<\/em> pred Jozefa II. cis\u00e1ra, v\u00a0nemeckej re\u010di ho prosil pok\u013ea\u010diaci, aby dost\u00e1li zem na obr\u00e1banie to jest pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu, ale cis\u00e1r tejto Gemeriho \u017eiadosti nevyhovel a\u00a0miesto pitvaro\u0161skej d\u00e1val vo\u013e\u00e1ku<\/em> basar\u0161sk\u00fa<\/em> pustatinu. T\u00e1to, od cis\u00e1ra pon\u00fakan\u00e1 pustatina nebola k\u00a0v\u00f4li \u013eudu a\u00a0star\u00fd Gemeri poznovu<\/em> i\u0161iel cis\u00e1rovi k\u013ea\u010diaci prosi\u0165 aby vyhovel \u013eudu, Slov\u00e1kom, aby dal t\u00fa zem o\u00a0ker\u00fa<\/em> oni prosia. Tak\u017ee cis\u00e1r aj vyhovel \u017eiadosti. Aj to dal na papieri. Gemeri toto rozpr\u00e1val medzi \u013eudom, \u010do je vo veci a\u00a0dal na z\u00e1klade tomto<\/em> Imrich Raks\u00e1nyi nadlack\u00fd u\u010dite\u013e a\u00a0Martin Stratinsk\u00fd tie\u017e obyvate\u013e nadlack\u00fd, ale aj Gemeri musel by\u0165 Nadla\u010dan v\u00a0ten \u010das, tak pekne sa vystrojili k\u00a0cis\u00e1rovi prosi\u0165 o\u00a0pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu, ale\u00a0 Gemerimu ani ch\u00fdrom nedali.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010co t\u00edto dvaja chceli z\u00edska\u0165? Po Raks\u00e1nyimu jesto<\/em> stopa, \u017ee jedna jesto<\/em> od dediny na z\u00e1pad asi pol kilometra na severnej \u010diastky dediny. T\u00e1 sa aj dnes menuje rak\u0161\u00e1nich<\/em> jama. To je jama okr\u00fahla, priemer m\u00f4\u017ee ma\u0165 okolo 50 metrov, hlbok\u00e1 je jeden\u00a0 meter a\u00a0pol. In\u0161ie <\/em>po Rak\u0161\u00e1nimu ninto<\/em> ni\u010d a\u00a0 po Stratinskom, \u017ee bol prv\u00fd richt\u00e1r pitvaro\u0161sk\u00fd. A\u00a0Gemerimu ani portu<\/em> riadne do ulici nedali, to u\u017e bola Stratinsk\u00e9ho robota, \u00fa\u010dinkoval ako richt\u00e1r. Ale kedy za\u010dal \u00faradova\u0165 to sa nevie.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 T\u00e1to pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina sa \u0165ahala od makovsk\u00e9ho chot\u00e1ra a\u017e po K\u00e9tegyh\u00e1zszky, <\/em>\u00a0tak\u017ee na tejto pustatine ve\u013ea dediny s\u00fa postaven\u00e9. Ke\u010f ho pitvaro\u0161ania dost\u00e1li, tak sa \u0165ahal od juhu od palotskiho<\/em> a\u00a0nadlackiho<\/em> chot\u00e1ra a\u017e po komlou\u0161sky,<\/em> tam po sam\u00fa dedinu. Menoval sa Kis Komlou\u0161<\/em> viac ako 100 jujerov<\/em> zemi komlou\u0161skej<\/em>. Bal\u00e1\u017eik, richt\u00e1r pitvaro\u0161sk\u00fd, ho predal. Teraz je tam pasienok komlou\u0161anov<\/em>. D\u013a\u017eka pitvaro\u0161sk\u00e9ho chot\u00e1ru<\/em> \u010dinila aspo\u0148 12 kilometrov, \u0161\u00edrka od makovskiho <\/em>chot\u00e1ra zo z\u00e1padu \u0165ahal sa na v\u00fdchod po Mez\u0151hegyesszk<\/em>\u00ed chot\u00e1r, \u010dinila 7-8 kilometrov. Takto st\u00e1l prv\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r. Tu na tejto zemi boli len pas\u00e1ci<\/em>, tu vyp\u00e1sali\u00a0 p\u00e9\u010dkania a\u00a0nadla\u010dania svoje statky, viac stud\u0148ov<\/em> nakopali p\u00e9\u010dkania po chot\u00e1re, tak\u017ee aj dnes je z\u00a0nich nieko\u013eko.\u00a0Druh\u00fd Pitvaro\u0161 dedinu zakladali od teraj\u0161ej na z\u00e1pad sa os\u00e1dzali ale 1 km. Tam jamy kopali do zemi, to boli ich pr\u00edbytky, lebo bolo \u010faleko chodi\u0165 domov. Tak si tam robili pr\u00edbytky aj pre statok a\u00a0to bolo v\u0161etko v\u00a0zemi, strechy nemali. Najviac nepr\u00edjemnost\u00ed boli so statkom, ke\u010f sa obecn\u00fd b\u00fdk vyslobodil, ten pobehal aj de <\/em>\u013eudia b\u00fdvali, tak\u017ee sa aj prepadol na \u013eud\u00ed. Teraz je tam pasienok, enu <\/em>\u010diastku u\u017e aj or\u00fa a\u00a0stopa je kde bol druh\u00fd Pitvaro\u0161 dedina aj ulice ako boli. T\u00e1to dedina dos\u0165 na ve\u013ekom priestore st\u00e1la. Potom sa za\u010dal tret\u00ed Pitvaro\u0161. T\u00e1to dedina sa zakladala ne v\u00fdchod od star\u00fdch portov<\/em> 1 km a\u00a0\u0165ah\u00e1 sa na sever. To je teraj\u0161ia dedina. Ten \u010do sa menuje druh\u00fd Pitvaro\u0161 v\u00a0zemniciach <\/em>b\u00fdvali, ten pomenovali star\u00e9 porty<\/em> a\u00a0aj dnes sa tak menuj\u00fa pr\u00e1ve len t\u00ed, \u010do tam b\u00fdvali a\u00a0b\u00fdvaj\u00fa \u010do tam pozost\u00e1vali. (Autor m\u00e1 na mysli nepres\u00eddlen\u00fdch.)<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\n

Ak\u00e1 bola prv\u00e1 vrchnos\u0165 na Pitvaro\u0161i.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 O\u00a0obecnej vrchnosti sa nevie, ale o\u00a0cirkevnej s\u00fa spisy. ak\u017ee<\/em> Pitvaro\u0161 patril k\u00a0nadalackej cirkvi, bol filialka a\u00a0tam aj platili cirkevn\u00fa da\u0148 aj nadlack\u00fd kostol vy\u0161e 880 zlat\u00fdch. Spove\u010f bola prisluhovan\u00e1<\/em> na Pitvaro\u0161i aj m\u0155tvych na Pitvaro\u0161i pochov\u00e1vali.\u00a0ejepis pitvaro\u0161skej cirkvi p\u00ed\u0161e, \u017ee v\u00a0dedine b\u00fdvalo 175 rod\u00edn \u010do sa z\u00a0Nadlaku pris\u0165ahovali a\u00a0t\u00ed aj hne\u010f platili. Pomenovan\u00ed <\/em>nadlack\u00fd \u017eeliari nemali na Pitvaro\u0161i za sedem rokov \u017eiadneho u\u010dite\u013ea. Tieto 175 rod\u00edn \u010do sa pris\u0165ahovalo na pitvaro\u0161sk\u00fa pustatinu stalo sa u\u017e v\u00a0roku 1817-tom. Doista <\/em>b\u00fdvali v\u00a0zemniciach<\/em> na star\u00fdch port\u00e1ch.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Roku 1823 sa staval obecn\u00fd mlyn. (Doista<\/em> nebol na elektrinu ale na konsk\u00fd pohon.) Tu sa predv\u00edda, \u017ee aj obecn\u00e1 vrchnos\u0165 bola. O\u00a06 rokov sa pridelilo aj druh\u00e9 koleso ku mlynu. 1824 bol postaven\u00fd prv\u00fd cintor\u00edn, skrze far\u00e1ra Keblovsk\u00e9ho z\u00a0Nadlaku. V\u00a0tom istom roku 16. okt. pri\u0161iel prv\u00fd u\u010dite\u013e, Daniel Klein. Tu bol za tri roky a\u00a0i\u00a0tu skonal. O u\u010dite\u013eovi sa p\u00ed\u0161e a\u00a0\u0161kola \u017eiadna. Ako spisy p\u00ed\u0161u a\u00a0osved\u010duj\u00fa cirkev vy\u00e1rendovala nejak\u00fd dom a\u00a0tak sa vyu\u010dovali deti. V roku 1825. dec. 25. dost\u00e1li men\u0161\u00ed zvon z\u00a0Nadlaku. Tak u\u017e misela<\/em> by\u0165 aj zvonica ale \u017ee de<\/em> bola v\u00a0ten \u010das postaven\u00e1 to sa nevie. V roku 1827 pri\u0161iel druh\u00fd u\u010dite\u013e \u010euro Mur\u00e1rik. Len dva roky bol, odi\u0161iel do Sarva\u0161a. 15.3.1829 pri\u0161iel tret\u00ed u\u010dite\u013e J\u00e1n Kenecel. Za 15 rokov bol tu. 2. m\u00e1ja 1831 doviezli druh\u00fd zvon. Vtedy bola zn\u00e1ma cholera i\u00a0tu zomrelo pod kr\u00e1tkym \u010dasom 76 os\u00f4b. Roku 1832 bol star\u00fd dom \u0161kolsk\u00fd stavan\u00fd ale de<\/em> bol to ninto. <\/em>Kedy sa za\u010dali stava\u0165 domy tretimu <\/em>Pitvaro\u0161u nieto op\u00edsan\u00e9 nikde, istotne. Len \u010do star\u00fd \u013eudia rozpr\u00e1vaj\u00fa, \u017ee prv\u00e1 ulica \u010do ju menuj\u00fa aj dnes Prvou a Malou. Lebo sa aj domovie<\/em> \u010d\u00edsla tak nap\u00edsanie. <\/em>Tak\u017ee Mal\u00e1 ulica bola prv\u00e1 vymeran\u00e1 aj ve\u013ek\u00e1 ulica t\u00e1 strana do malej ulici \u010do boli porty vymeranie.<\/em> Zis\u0165uje sa aj to, \u017ee prv\u00fd majetok bol na malej ulici t. j. obecn\u00fd. Tam boli aj obecnie bik\u00e1<\/em>, po tomto bol Majorovsk\u00fd dom o\u00a0druhom obecnom dome sa e\u0161te nevie ani o\u00a0obecnej vrchnosti. Tak\u017ee t\u00edto \u013eudia boli na seba nahat\u00ed.<\/em> A\u00a0to sa m\u00f4\u017ee zisti\u0165, \u017ee len postupne sa zakladala dedina. Jedna star\u00e1 matka rozpr\u00e1vala, \u017ee ich zem bola tam, kde teraz stoj\u00ed Potravinov\u00e9 dru\u017estvo. Ke\u010f kosili \u017eitko, tak naj\u0161li eniho<\/em> \u010dloveka zabitiho<\/em> v\u00a0\u017eite<\/em>, v\u00a0\u0161irici zakr\u00faten\u00fd bol. To bolo popri hradskej, \u010do vedie do Aradu. Uisti\u0165<\/em> sa m\u00f4\u017ee len to, \u017ee cirkevn\u00e1 vrchnos\u0165 bola ved\u00facou po \u010dase ako sa u\u017e pokra\u010duje do roku 1832. Nieto stopy o\u00a0\u017eiadnej vrchnosti.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 P\u00ed\u0161e sa \u010falej, \u017ee v\u00a0roku 1834 sa za\u010dal stava\u0165 modlitebn\u00fd dom. Tu sa uis\u0165uje<\/em>, \u017ee u\u017e aj druh\u00e1 strana Ve\u013ekej ulici je vymeran\u00e1 a\u00a0tu sa stavia modlitebn\u00fd dom kde teraz fara stoj\u00ed. Tam bola aj zvonica na ulici postaven\u00e1 dreven\u00e1 pred modlitebn\u00fdm domom. V\u00a0tom\u00a0 istom roku bol aj organ za 150 zlat\u00fdch od komlou\u0161skej<\/em> cirkvi. Roku 1836 2o. sept. pri\u0161iel prv\u00fd kazate\u013e Molitoris Ludvig zo Szentesu. Bola i\u00a0kanonick\u00e1 vizit\u00e1cia superintendentom J\u00e1nom Seber\u00e9nyim.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V\u00a0roku 1840 sa staval mlyn druh\u00fd, cirkevn\u00fd, tam kde N\u00e9bliho kr\u010dma st\u00e1la. A\u00a0to bol cirkevn\u00fd majetok.\u00a012.5.1842 bol postaven\u00fd druh\u00fd cintor\u00edn. Pitvaro\u0161sk\u00e1 cirkev sa st\u00e1la samostatnou roku 1836, ke\u010f dost\u00e1la prv\u00e9ho kazate\u013ea Molitorisa. Po ten \u010das patrila k\u00a0nadlackej cirkvi ako filia.\u00a0Podosial s<\/em>om op\u00edsal, \u010do som na\u0161iel a\u00a0vyh\u013eadal najviac o\u00a0cirkvi, teraz op\u00ed\u0161em \u010falej o chot\u00e1ri o\u00a0zemi \u010do som u\u017e aj nap\u00edsal ale to je e\u0161te nie skon\u010den\u00e9. Pitvaro\u0161ania dost\u00e1li do \u00e1rendy 4000 jujerov<\/em>. Za ednim jujerom<\/em> platili jeden kebel<\/em> obilia. T\u00e1to suma zemi im bola dan\u00e1 na tri roky. Potom im bola dan\u00e1 cel\u00e1 pustatina. T\u00e1to\u00a0 pe\u0148a\u017en\u00e1 \u00e1renda trvala do roku 1843.\u00a0O\u00a0obecnom dome a\u00a0obecnej vrchnosti nieto istej stopy. Len v\u00a0roku 1843, ke\u010f sa staval modlitebn\u00fd dom, tak v\u00a0ten ist\u00fd rok sa mohol stava\u0165 aj obecn\u00fd dom. lebo tu sa zis\u0165uje, \u017ee aj druh\u00e1 strana Ve\u013ekej ulice bola zameran\u00e1.\u00a0V\u00a0roku 1843 komlou\u0161sky p\u00e1ni alebo aj menovan\u00ed kin\u010dt\u00e1rsky<\/em> \u017eiadali od Pitvaro\u0161anov. aby sa sadili doh\u00e1\u0148<\/em>. T\u00fato \u017eiados\u0165 Pitvaro\u0161ania odmietli a\u00a0nechceli sa tomuto podriadi\u0165, \u017eeby sadili doh\u00e1\u0148. <\/em>Na z\u00e1klade toho bol ve\u013ek\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r na viac \u010diastok rozdelen\u00fd. Cel\u00e1 pitvaro\u0161sk\u00e1 pustatina mala 9915 jujerov<\/em>. Tak\u017ee tri dediny sa hne\u010f zakladali r. 1843-45 to jest Albert, Ambr\u00f3za a\u00a0Majl\u00e1th. Tieto tri dediny dost\u00e1li, bolo im nameran\u00e9 numer<\/em> 20 jujerov.<\/em> Pitvaro\u0161ania mali nameranuo<\/em> mal\u00fd numer 8 jujerov<\/em> a\u00a0ve\u013ek\u00fd numer<\/em> 12. Pozdej\u0161ie <\/em>si namerali z\u00a0pasienkov po dva jujeri.<\/em> Okolo dediny mali pasienok tak\u017ee mali potom po 10 jujerov\u00a0 malie<\/em> a\u00a0po 14 jujerov<\/em> ve\u013ekie<\/em> numery.<\/em> Z\u00a0toho ve\u013ekiho<\/em> chot\u00e1ra dostali len 3305 jujerov<\/em> ale len zato, \u017eeby sa svetom rozutekali.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pitvaro\u0161ania t\u00fato zem \u010falej dost\u00e1li na 12 rokov do \u00e1rendy na ve\u013emi pr\u00edsny kontrakt. Roku 1875 bola im prer\u00e1tan\u00e1 na odkupovanku (\u00f6r\u00f6kv\u00e1lt\u00e1s)<\/em> mali re\u0161tanciu<\/em> 80 0000 zlat\u00fdch. Roku 1885 t\u00fa re\u0161tanciu<\/em> prepo\u010d\u00edtali a\u00a0v\u00a0roku 1893 prepo\u010d\u00edtali na 50 rokov ale roku 1922-23 platili Pitvaro\u0161ania cel\u00fa odkupovanku,<\/em> tak\u017ee nevyplatili in\u0161ie ni\u010d len \u0161t\u00e1tnu da\u0148 a\u00a0od tej doby mal ka\u017ed\u00fd u\u017e svoju zem.\u00a0Jeden pisate\u013e p\u00ed\u0161e, \u017ee Pitvaro\u0161 v\u00a0roku 1840 mal 3 dlh\u00e9 ulice a\u00a02 kr\u00e1tke. T\u00fa zem, \u010do si teraz delili najpozdej\u0161ie t\u00fa delili u\u017e na 4 ulice dlh\u00e9 a\u00a0pod\u013ea \u010d\u00edslov<\/em> domov, alebo len porty<\/em> boli vymeran\u00e9, to\u00a0 jest pod domy miesta, tie mohli by\u0165 po\u010d\u00edslovan\u00e9<\/em> a\u00a0potom si stavali domy. Pr\u00e1ve si len dostal zem, \u010do aj pred t\u00fdm mal, lebo to sa vidie\u0165 z\u00a0minulosti, \u017ee ka\u017ed\u00fd mal dl\u017eobu na zemi. Tu \u010do je udan\u00e9 je z\u00a0roku 1840.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pokra\u010dovanie \u010falej \u010do sa v\u00a0cirkvi dialo.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Druh\u00fd k\u0148az J\u00e1n Kutl\u00edk z\u00a0cirkvi Mokronskej pri\u0161iel 14.nov.1844. V\u00a0tom istom roku pri\u0161iel \u0161tvrt\u00fd u\u010dite\u013e Michal Mudro\u0148 z\u00a0cirkvi Malo-\u010calomskej, ale o\u010dak\u00e1vaniu nevyhovel. V\u00a0roku 1846 sa stavala nov\u00e1 \u0161kola. 1848 bol zvolen\u00fd u\u010dite\u013e Pavel Tomka z\u00a0Koml\u00f3\u0161a. 1849 pri\u0161iel u\u010dite\u013e Ladislav Brajer( tento bol vo Fed\u00edme\u0161i). 1850 roku bol postaven\u00fd tret\u00ed mlyn. 1852 v\u00a0auguste po smrti Brajera pri\u0161iel \u010euro Mur\u00e1rik, rod\u00e1k z\u00a0Krupiny, u\u010dite\u013e. 1855 za\u010dne sa stava\u0165 u\u010dite\u013esk\u00fd dom. 1858 sa posv\u00e4t\u00ed nov\u00fd cintor\u00edn. 1860 k\u00fapia Majorovsk\u00fd dom pre tretiu \u0161kolu. T\u00e1to sa tu spom\u00edna, to mohla by\u0165 \u010dara, lebo star\u00fd Major Pa\u013eo b\u00fdval na 1.4. dediny. Sama prv\u00e1 porta vymeran\u00e1 cirkevn\u00e1, lebo cirkev sa zakladala, lebo ako najstar\u0161ie spisy osved\u010duj\u00fa v\u0161etko pod cirkevnou spr\u00e1vou sa dialo. Prv\u00fd cirkevn\u00fd majetok bo vymeran\u00fd pre kostol, tam bola aj zvonica postaven\u00e1, kde b\u00fdval, menovali ho Kiss \u010eurka,<\/em> \u017ee ako sa stalo, \u017ee potom na druh\u00fa stranu prelo\u017eili cirkevn\u00fd majetok, nu\u017e doista<\/em> tam naj\u0161li <\/em>pr\u00edhodnej\u0161ie miesto pre kostol lebo na druhej strane bol obecn\u00fd dom. \u017de kedy bol stavan\u00fd to sa nevie, len r. 1896 bol star\u00fd rozb\u00faran\u00fd a\u00a0v\u00a0ten rok aj postaven\u00fd nov\u00fd na tom istom meste.<\/em> Roku 1945 \u010di\u017ee po\u010das 2. svetovej vojny bol star\u00fd rozb\u00faran\u00fd a\u00a0na tom istom mieste nov\u00fd postaven\u00fd ale u\u017e z\u00a0p\u00e1len\u00fdch teh\u00e1l roku 1948. Ke\u010f sa tie dediny postavili v\u00a0roku 1843 to jest<\/em> Ambr\u00f3zfalva,<\/em> pred t\u00fdm Mal\u00e1 \u010caba, lebo tak ju volali preto, \u017ee sa zalo\u017eila z\u00a0\u010cabenov. Volali ju aj Mal\u00fd Pitvaro\u0161 neskor\u0161ie Albert potom Csan\u00e1dalbert.<\/em> Tito<\/em> boli filialkami cirkvi Pitvaro\u0161skej, nako\u013eko t\u00e1to bola u\u017e samostatn\u00e1.\u00a01862 spravila cirkev spolu s\u00a0obcou \u010drep\u00e1re\u0148<\/em> a\u00a0tehl\u00e1re\u0148<\/em>. Tu u\u017e p\u00ed\u0161e Kutl\u00edk k\u0148az o\u00a0obci \u010do sa u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie dialo na obecnom \u00farade, \u017ee Hospodin r. 1865 dal pov\u00fd\u0161i\u0165 ruku svoju, \u017ee Simona obecniho not\u00e1ra nenad\u00e1li<\/em> sp\u00f4sobom vy\u0148al spomedzi \u017eiv\u00fdch. L\u00fa\u010diace slov\u00e1 Kutl\u00edkove s\u00fa ve\u013emi odsudzuj\u00face pre Pitvaro\u0161, spom\u00ednan\u00e9 zo Simonov\u00fdch pr\u00edvr\u017eencov Kutl\u00edk spom\u00edna: Brnu\u013eu, P\u00e9tera a\u00a0Rika. <\/i>Kutl\u00edk na farizejsk\u00fd kvas star\u00fdch presbiterov-2,na predstaven\u00fdch -3, na zlodejstvo- 4, na smilstvo \u2013 5, na dvoch u\u010dite\u013eov ponosuje. Tu e\u0161te uv\u00e1dzam z\u00a0Kutlikovej z\u00a0roku 1865 odobierky ke\u010f odchodil z\u00a0Pitvaro\u0161a \u010do on s\u00e1m poviedal<\/em> za \u017eiva. \u201e<\/em>Vid\u00ed sa to a\u00a0zahanbuje tl\u00e1cha\u010dov<\/em>, ktor\u00ed t\u00fa l\u017eiv\u00fa poves\u0165 roztrusovali z\u00a0toho seniorsk\u00e9ho pokonania \u010do sa tu zavrelo zneje<\/em> v\u00a0ma\u010far\u010dine takto: \u201eMinezek el\u00f6t kiemelend\u0151, mik\u00e9nt tiszt. id. Kutl\u00edk J\u00e1nos lelk\u00e9sz \u00far sem unszol\u00e1s, sem nenyom\u00e1s, sem k\u00e9nyszer folyt\u00e1n hanem \u00f6nk\u00e9nt s\u00a0szabad akararttal mond le papi p\u00e1ly\u00e1rol. Sat.\u201c Rozumie sa duchopr\u00e1zdny<\/em>, bujar\u00fd po v\u0161echen<\/em> zn\u00e1mi nezna<\/em> a\u00a0neverboh<\/em> v ktorom sa zobrazoval naozajstn\u00fd satan.\u00a0 <\/em>Tento demag\u00f3g, \u010do kazate\u013e \u013eudu za duk\u00e1tika svojho k\u0148aza \u0161vagra obs\u00e1la\u0161il<\/em> na Pitvaro\u0161i a\u00a0so svojim dospel\u00fdm a\u00a0pobl\u00faznen\u00fdm bratom svojimi schytral\u00fdmi<\/em> intrigami, \u00falisn\u00fdmi kun\u0161ti<\/em>, spolo\u010dn\u00fdm h\u00fdren\u00edm z obecn\u00e9ho majetku, ke\u010f u\u017e ako dva vamp\u00edri v\u0161etky \u0161piky \u013eudu vycicali a\u00a0obec na mizinu priviedli, vedel to tak nasnova\u0165<\/em> a\u00a0predstavenstvo os\u00e1\u010dkova\u0165,<\/em> \u017ee sa dalo do k\u0148aza bohu\u017eia\u013e senior\u00e1t ho podporoval proti pansl\u00e1vovi a\u017e naposledy po mnoh\u00fdch uh\u00e1na\u010dk\u00e1ch<\/em> k\u0148az o\u017eelen\u00fd, znechuten\u00fd, ke\u010f spiknutie <\/em>proti nemu v\u017edy v\u00e4\u010d\u0161\u00edch rozmerov proti pansl\u00e1vovi dosahovalo, hriech sa vyp\u00e1sal v\u00a0cestu viac vykro\u010di\u0165 nedalo- za\u010fakoval. Spravodlivos\u0165\u00a0 bo\u017eia od toho \u010dasu oboch lotrov znivo\u010dila a\u00a0jich pr\u00edvr\u017eencov niektor\u00fdch povolala, niektor\u00ed i\u00a0temnicu u\u017e ko\u0161tovali. To\u013eko na odvetu, pre\u010do som pred \u010dasom za\u010fakoval a\u00a0na poli cirkvi i\u00a0n\u00e1roda \u00fa\u010dinkova\u0165 prestal. Tu je presved\u010den\u00e9<\/em>, ako p\u00ed\u0161e Kutl\u00edk, \u017ee ako \u00fa\u010dinkovala obecn\u00e1 rada na Pitvaro\u0161i. O\u00a0obecnej vrchnosti je zaznamenan\u00e9, \u017ee robila obecn\u00fd mlyn a\u00a0obecn\u00fd dom.\u00a0 A\u00a0ako sa p\u00ed\u0161e, \u017ee bol Stratinsk\u00fd veru to bol smutn\u00fd poriadok ako to Kutl\u00edk opisuje, prv\u00fdm richt\u00e1rom bol aj Bal\u00e1\u017eik aj ten m\u00e1 mrcha minulos\u0165. Bol aj P\u00e9ter aj ten mohol by\u0165 podobn\u00fd druh\u00fdm lebo sa minul ve\u013ek\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r mo\u017eno za jich<\/em> \u00faradovania. Ani cirkev nemala z\u00e1pisnice \u00a0veden\u00e9 riadne, len Kutl\u00edk ke\u010f pri\u0161iel r. 1844 od tej doby sa viedla z\u00e1pisnica pred t\u00fdm ako to \u0161lo, tak to \u0161lo. Pod cirkevnou vrchnos\u0165ou to \u0161lo s\u00a0ve\u013ek\u00fdm nam\u00e1han\u00edm mohlo tam by\u0165 dos\u0165 \u0165a\u017ekost\u00ed.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 M\u00edl\u00fd \u010ditate\u013eu! Kto bude\u0161 vo\u013eakedy \u010d\u00edta\u0165, na t\u00fa dobu sa t\u00ed Slov\u00e1ci prv\u00fd \u010do pri\u0161li a\u00a0v\u00a0t\u00fdch zemniciach<\/em> b\u00fdvali ako sa r\u00e1\u010dili akie<\/em> t\u00ed mohli ma\u0165 domovie n\u00e1bitke<\/em> ve\u010f vtedaj\u0161ej dobe ke\u010f nemali ani vodu nadosta\u010d, ani mlyna. O\u00a0v\u0161etko sa museli stara\u0165, e\u0161te aj sami si museli robi\u0165 stavali pr\u00edbytky. Ko\u013eko zemi museli navozi\u0165 na stavenisk\u00e1, \u0161eck\u00fa <\/em>zem vozili spoza dediny \u0161ecko stavania<\/em> vyb\u00edjali m\u00fary zo zeme drevo na stavenisk\u00e1 vozili z\u00a0P\u00e9csky<\/em>, to asi 40 km. Na prvom mieste im boli mlyny potrebnie<\/em>, potom \u0161koly, modliteb\u0148a aj to len zo zeme vyb\u00edjan\u00f4<\/em>, potom obecn\u00fd dom kde sa za\u010dal hriech vyp\u00e1sa\u0165 tam potom poniektor\u00ed za\u010dali hajd\u00e1ka\u0165, \u017era\u0165, lumpova\u0165 ako to Kutl\u00edk pop\u00edsal \u010do sa dialo za jeho \u00faradovania na Pitvaro\u0161i. To bolo aj predt\u00fdm, \u017ee sa hriech vyp\u00e1sal a\u00a0e\u0161te sa aj po jeho odchode z\u00a0Pitvaro\u0161a to ist\u00e9 konalo, \u010do aj na po\u010diatku. \u010ci po \u0160imonovi hne\u010f pri\u0161iel za obecn\u00e9ho not\u00e1ra Jozef Molitoris a\u00a0\u010di bol prv\u00fd aj druh\u00fd, to sa nevie. R.1880 je ist\u00e9, \u017ee bol Molitoris. Aj tento v\u0161etko to mal najrad\u0161ej, \u010do miloval \u0160imon – pi\u0165, lumpova\u0165, tancova\u0165 v\u00a0obecnom \u00farade. Bol aj Michal Ko\u017euch tak\u00fdmto richt\u00e1rom na Pitvaro\u0161i, ale v\u00a0kerom<\/em> roku, to sa nevie. Len te\u013eko,<\/em> \u017ee aj v\u00a0temnici bol zavret\u00fd, to je ist\u00e9, potom pri\u0161iel o\u00a0rozum, \u017ee sa stal tul\u00e1kom. V\u0161e aj do roka nepri\u0161iel domov, v\u017edy vandroval, vzal vrece na plece a\u00a0chodil z dediny do dediny, tak\u017ee ho poznali aj v\u00a0gemerskej stolici. Aj jeho majetok \u0161ecok <\/em>sa rozi\u0161iel. <\/em>Ale aj druh\u00ed tak \u010do boli pred nim nato pri\u0161li. T\u00ed prv\u00ed \u010do ich volali magn\u00e1ti \u0161eci nanivo\u010d<\/em> pri\u0161li ale aj ve\u013ek\u00fd pitvaro\u0161sk\u00fd chot\u00e1r navnivo\u010d<\/em> pri\u0161iel. Tak aj vtedy jedni lumpovali a t\u00ed\u00a0druh\u00fd budovali. Pod cirkevnou spr\u00e1vou len \u010do to nadobudli ale ve\u013ea nabudovali.<\/em> T\u00ed \u010do na cirkev budovali ,t\u00ed aj pre seba budovali. Miseli<\/em> pre seba budova\u0165, ve\u010f nemali kde b\u00fdva\u0165. Pom\u00e1hali si edon druhimu ker\u00ed<\/em> boli tak\u00ed citlivej\u0161\u00ed. T\u00ed ktor\u00ed pre seba svoje byty stavaj\u00fa to jim<\/em> je lep\u0161ie, \u017ee nemusia zem vozi\u0165 ale ka\u017ed\u00fd m\u00e1 na svojej porte<\/em> si kope zem lebo porty boli meranie po 1200 \u0161tvorcov\u00fdch siah – \u0161\u00fache. \u010ealej \u010dasu, ako sa n\u00e1rod sporil<\/em>, tak si pred\u00e1vali edon druhimu<\/em> a\u00a0boli spokojn\u00fd aj s\u00a0men\u0161\u00edmi portami. <\/em>No e\u0161te sa nachodia v\u00a0dedine celie<\/em> porty<\/em> aj teraz len\u017ee okolo dediny ve\u013ea mesta pod domy namerali tak teraz je u\u017e 5 dlh\u00fdch ul\u00edc a\u00a0\u0161tyri kr\u00ed\u017ene.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f prvie<\/em> domy stavali v\u00a0tejto dedine \u010do teraz stoj\u00ed ke\u010f pren\u00e1\u0161ali zo star\u00fdch portov t\u00ed \u010do boli ochotnej\u0161\u00ed, usilovali sa aby mali svoje pr\u00edbytky. Veru to boli \u0161akovakie <\/em>dom\u010deky po enom<\/em> obl\u00f4\u010dku aj to mal\u00fd, nebolo dreva len \u010do si z\u00a0Mez\u0151hegyesu z\u00a0horov<\/em> navozili. Tam u\u017e boli hory ale zato museli robi\u0165 \u010do kto ko\u013eko priniesol lebo v\u00a0ten \u010das nebolo ani eniho stroma<\/em> v\u00a0dedine. Prin\u00faten\u00ed boli is\u0165 na P\u00e9csku drevo si obstara\u0165 a\u00a0to bolo aj dos\u0165 de\u013eako.<\/em> E\u0161te aj v\u00a0roku 1880 boli najviac takie<\/em> vr\u00e1ta \u010do zo troch dos\u00e1k boli zbitie. A\u00a0ako son prv op\u00edsal t\u00e1 obecn\u00e1 vrchnos\u0165 ako sa ne\u013eudsky spr\u00e1vala. T\u00ed not\u00e1ri \u0160imon, Molitoris. Tento tie\u017e tak n\u00e1hlou smr\u0165ou zomrel v\u00a0roku 1894. Za nim pri\u0161iel Thury S\u00e1ndor rod\u00e1k zo Szarvasa ten bol tu tak\u00fdch 10 rokov. Tento sa u\u017e nemie\u0161al tak do pijatiky, ale spomedzi predstaven\u00fdch sa e\u0161te v\u017edy na\u0161iel \u010do t\u00fa ne\u013eudsk\u00fa oby\u010daj opakovali. Potom pri\u0161iel Sebaszti\u00e1n N\u00e1ndor z\u00a0F\u00f6lvid\u00e9ku, N\u00e1vaiho fam\u00edlie. Tento ke\u010f to videl poviedal,<\/em> \u017ee obecn\u00fd dom je ni <\/em>pre lump\u00e1kov ale pre \u010destn\u00fdch \u013eud\u00ed. To prest\u00e1lo, bolo in\u0161ie.<\/em> Po Sebaszti\u00e1novi pri\u0161iel \u00d6ri B\u00e9la.<\/em> Za \u00d6rim, Lapu Istv\u00e1n, jeho otec bol Lop\u00fach.( Poma\u010far\u010dovanie priezvisk \u2013 vlo\u017eil opisovte\u013e.) Potom bol Marosv\u00e1ri Istv\u00e1n<\/em>. Tento tu bol do roku 1944. Aj ten sa nezachoval po \u013eudsky tak bol prepusten\u00fd tak\u017ee musel od\u00eds\u0165. Po \u0148om pri\u0161iel Gy\u00e9m\u00e1n. Ani tento nebol dlho. Pri\u0161la vojna, \u010do sa st\u00e1lo s\u00a0nim nikto nevie. Potom bol Pavol Komoly, predt\u00fdm Kochan. (Op\u00e4\u0165 poma\u010far\u010den\u00e9 prizvisko.)Tento bol najprv pis\u00e1rom a\u00a0potom not\u00e1rom., rod\u00e1kz Pitvaro\u0161a. tam bol e\u0161te aj v\u00a0roku 1947.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Opis cirkevn\u00fdch \u00faradn\u00edkov ako prichodil Pitvaro\u0161.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prv\u00fd u\u010dite\u013e pri\u0161iel Daniel Klein 16. okt. 1824. Bol tu za tri roky. Tu aj skonal. Druh\u00fd u\u010dite\u013e \u010euro Mur\u00e1rik, pri\u0161iel 1827 len dva roky bol tu potom odi\u0161iel na Szarvas. Tret\u00ed u\u010dite\u013e J\u00e1n Kenecel pri\u0161iel 15 sep. 1829 a\u00a0bol tu za 15 rokov. Prv\u00fd k\u0148az \u013dudovit Molitoris pri\u0161iel 20. sep. 1836 zo Szentesu. R. 1844 pri\u0161iel druh\u00fd k\u0148az J\u00e1n Kutl\u00edk z\u00a0cirkvi Mokranskej. V\u00a0tomto roku pri\u0161iel \u0161tvrt\u00fd u\u010dite\u013e Michal Mudro\u0148 z\u00a0cirkvi Malo-\u010calonskej. R. 1848 pri\u0161iel a\u00a0bol zvolen\u00fd Pavel Tomko. R. 1849 pri\u0161iel Ladislav Brajer ktor\u00fd umrel na Pitvaro\u0161i. Po smrti Brajera v\u00a0roku 1852 v\u00a0auguste pri\u0161iel \u010euro Mur\u00e1rik rod\u00e1k s\u00a0Krupiny. To je ten ist\u00fd \u010do pri\u0161iel aj v\u00a0roku 1827. Roku 1865 pri\u0161iel tret\u00ed k\u0148az Daniel V\u00e1gner tu bol za tri roky a\u00a0tu aj zomrel. Tu je aj pochovan\u00fd. Roku 1868 pri\u0161iel \u0161tvrt\u00fd k\u0148az Pavel Kore\u0148. Bol tu do roku 1891. Kore\u0148 nebol tak\u00fdm pr\u00edsnym k\u0148azom ako Kutl\u00edk. Ka\u017ed\u00fd cirkevn\u00edk musel by\u0165 podriaden\u00fd cirkevn\u00e9mu poriadku. Ml\u00e1de\u017e ve\u013emej<\/em> pr\u00edsne za\u010dal dr\u017ea\u0165. Na konfirm\u00e1ciu muselo \u00eds\u0165 ka\u017ed\u00e9 die\u0165a aj na katechiz\u00e1ciu pok\u00fdm sa ml\u00e1denec neo\u017eeniv<\/em> a\u00a0diovka<\/em> nevidala. na diovke<\/em> bol e\u0161te pr\u00edsnej\u0161\u00ed. Katechiz\u00e1cia trvala od Tur\u00edc do okt\u00f3bra ka\u017ed\u00fa nede\u013eu popoluni <\/em>do 3 hodine. A\u010d, \u017ee vo\u013eakervuo<\/em> ne\u0161lo ml\u00e1denec alebo diovka<\/em> tak boli pokutovan\u00ed rodi\u010dia. Ke\u010f sa ml\u00e1denec o\u017eeniv <\/em>alebo diovka<\/em> vydala museli obidvaja chodi\u0165 na faru ka\u017ed\u00fa stredu a\u00a0v\u00a0sobotu za tri t\u00fd\u017ene gu<\/em> k\u0148azovi a\u00a0dal im obidvom \u010do sa maj\u00fa u\u010di\u0165 t. j. o\u00a0cirkvi \u010do s\u00fa povinn\u00ed a\u00a0ako sa maj\u00fa chova\u0165 naproti cirkvi a\u00a0a\u010d, \u017ee sa nevedeli to nau\u010di\u0165 \u010do im dau<\/em> za \u00falohu tak prilo\u017eil e\u0161te edon<\/em> t\u00fd\u017ede\u0148. Za ten \u010das jich<\/em> neprijal na sob\u00e1\u0161 pok\u00edm <\/em>sa nenau\u010dili. Cez advent a\u00a0p\u00f4st dievky miseli<\/em> chodi\u0165 do kostola len v\u00a0sm\u00fato\u010dnom r\u00fachu a\u010d<\/em> bola oble\u010den\u00e1 inak k\u0148az ju dav vivies\u0165 <\/em>z\u00a0kostola. 1871 pri\u0161iel u\u010dite\u013e Michal Tu\u0161iak z\u00a0Koml\u00f3\u0161a, odi\u0161iel nasp\u00e4\u0165 na Koml\u00f3\u0161 r. 1874. R. 1870 za\u010dal zbierku na nov\u00fd kostol a\u00a0v roku 1881. 1882 bol aj postaven\u00fd. 1884 bola postaven\u00e1 nov\u00e1 fara. 1891 bola postaven\u00e1 tretia \u0161kola. Kore\u0148 k\u0148az ve\u013ea budoval pre cirkev, ale aj pre seba, na Abr\u00f3zfalve k\u00fapil 1100 jujerov<\/em> zemi. Ke\u010f zbierku za\u010dal na nov\u00fd kostol chodil po domoch aj niektor\u00ed presbiteri. Tak pri\u0161iel aj star\u00e9mu Osz\u00e1sovi<\/em>, Kore\u0148 vrav\u00ed im: \u201e No Oszt\u00e1sko<\/em> pri\u0161li sme aj v\u00e1s\u00a0 nav\u0161t\u00edvi\u0165, \u017ee \u010do obetujete na ten nov\u00fd kostol chr\u00e1m P\u00e1ne, \u010do mienime cel\u00e1 cirkev postavi\u0165.\u201c Star\u00fd Oszt\u00e1s <\/em>odvetil: \u201cP\u00e1n far\u00e1r ke\u010f budem vidie\u0165, \u017ee fundament bude vykonan\u00fd a\u00a0za\u010dn\u00fa murova\u0165 hne\u010f odveziem na cirkev 12 kebelov<\/em> obilia.\u201c \u201eDobre Oszt\u00e1s<\/em>\u201c, k\u0148az vrav\u00ed a\u00a0nanap\u00edsal \u010do Oszt\u00e1s<\/em> vrav\u00ed, potom povedau: \u201eNo Oszt\u00e1sko<\/em> podp\u00ed\u0161te na to \u010do s\u013eubujete.\u201c Oszt\u00e1s<\/em> nevedeu<\/em> p\u00edsa\u0165 ale pero schytil pred svedki.<\/em> Ke\u010f to pri\u0161lo, \u017ee bolo treba vidie\u0165, \u017ee mur\u00e1ri muruj\u00fa, Kore\u0148 k\u0148az i\u0161iel k\u00a0Oszt\u00e1sovi<\/em> poklon\u00ed sa a\u00a0vrav\u00ed: \u201eNo Oszt\u00e1s<\/em> m\u00f4j mur\u00e1ri muruj\u00fa, \u010di spln\u00edte \u010do ste s\u013e\u00fabili?\u201c \u201e\u00c1no p\u00e1n far\u00e1r. \u010co som s\u013e\u00fabil to aj spln\u00edm\u201c. A\u00a0e\u0161te v\u00a0ten de\u0148 odviezol na faru 12 kebelov<\/em> \u017eita. Star\u00fd Oszt\u00e1s <\/em>nevedel ani p\u00edsa\u0165 ani \u010d\u00edta\u0165 ale hospod\u00e1ri\u0165 dobre vedeu<\/em> dokonale aj na svojom aj na spolo\u010dnom lebo bou<\/em> aj v\u00a0obecnom mlyne hospod\u00e1rom, no\u017e\u00edkom si zna\u010dil na stroh<\/em> s\u00a0kade \u010do dost\u00e1l a\u00a0\u010do bolo dl\u017en\u00fd, a\u00a0de<\/em> \u010do dau<\/em>. Vedev<\/em> \u0161ade <\/em>hospod\u00e1ri\u0165 , tak\u00ed hospod\u00e1ri boli v\u017edy a\u00a0v\u0161ade dobr\u00ed , tak\u00ed h\u00e1dam sa i\u00a0dnes z\u00edjdu.<\/em><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Kir\u00e1lyhegyesskuo <\/em>panstvo Bla\u0161kovi\u010d darovalo jeden ve\u013ek\u00fd stoh slamy na vypa\u013eovanie teh\u00e1l. Na vozoch vozili t\u00ed \u010do mali z\u00e1prah a\u00a0vypa\u013eovali sa na Pitvaro\u0161i. 1891 pri\u0161iel piaty k\u0148az J\u00e1n \u0160agu\u013e, bol tu do roku 1933. Pri\u0161iel ml\u00e1dencom. Za kr\u00e1tky \u010das viedol cirkev tak ako Kore\u0148. Ve\u013ea pop\u00fa\u0161\u0165al z\u00a0cirkevn\u00fdch oby\u010daj\u00ed. Kore\u0148 mal jednu ne\u013eudsk\u00fa oby\u010daj, pri\u0161iel k\u00a0nemu niekto po nejak\u00fa potrebu, hne\u010f ruku ot\u0155\u010dal bozk\u00e1va\u0165 to aj dospel\u00fdm. \u0160ag\u00fa\u013e to u\u017e ne\u017eiadal od nikoho. O\u017eenil sa , vzal si za \u017eenu z\u00a0Mez\u0151hegyesu<\/em> Bendliho diovku. <\/em>Bendli bol evanjelik ale jeho \u017eena katol\u00ed\u010dka. Bol viac rokov in\u0161pektorom. \u0160ag\u00fa\u013eovi pri\u0161iel aj otec b\u00fdva\u0165 na Pitvaro\u0161, ale to m\u00e1lo bolo. \u013dahko sa star\u00fd \u0160agu\u013e sproneveril <\/em>neveste v\u00a0jednom byte. Potom dal k\u0148az postavi\u0165 jednu mal\u00fa izbu de<\/em> vo\u013eakedy Kore\u0148 choval kravy, ale star\u00fd \u0160ag\u00fa\u013e ani tam dlho nevydr\u017eal, a\u00a0odi\u0161ou<\/em> nasp\u00e4\u0165 do B\u00e9k\u00e9\u0161\u010daby. \u0160ag\u00fa\u013e sa prid\u0155\u017eal viac kupectvu, zakladal spolky, zalo\u017eil prv\u00fd smrtn\u00fd spolok, nebol to platen\u00fd. Pri\u0161la prv\u00e1 svetov\u00e1 vojna a\u00a0tak \u010do mal spolok pe\u0148aze<\/em> to v\u0161etko pod\u00e1val<\/em> \u0160ag\u00fa\u013e na v\u00e1le\u010dn\u00fa<\/em> p\u00f4\u017ei\u010dku. S\u00a0t\u00fdm si \u010des\u0165 z\u00edskal pri \u0161t\u00e1te. Po vojne spolok nemal \u017eiadne peniaze, tak sa rozpadov<\/em>. Bol aj potravinov\u00fd spolok a\u00a0\u00faverov\u00e1 banka. Tieto dva spolky lep\u0161ie chr\u00e1nil, tu mal lep\u0161\u00ed chason<\/em>, v\u0161ade bol predsedom. Za prvej svetovej vojny skupoval obilie z\u00a0\u010doho mal dobr\u00e9 percent\u00e1. Aj kr\u010dma bola pod jeho rukou a patrila k\u00a0potravn\u00e9mu dru\u017estvu. Zvony tie\u017e boli oddan\u00e9<\/em> prvej svetovej vojne. To aj inde bolo. Za panovania \u0160ag\u00fa\u013eovho stratila cirkev v\u0161etky \u0161koly. \u0160t\u00e1t vy\u017eadoval od cirkvi to, \u010do niako<\/em> nevedela splni\u0165 \u0161t\u00e1tnimu <\/em>zriadeniu, \u017ee tie cirkevn\u00e9 \u0161koly boli aj dos\u0165 opusten\u00e9, zanedban\u00e9, ne\u010dist\u00e9 m\u00e1lo miesta bolo pre deti, tak\u017ee aj vy\u0161e sto det\u00ed bolo v\u00a0jednej miestnosti, stavania bili star\u00e9, len zemi boli bitie, ale s\u00e1m k\u0148az to chcel aby cirkevn\u00e9 \u0161koly boli zni\u010den\u00e9. Bol ve\u013ek\u00fdm ma\u010fariz\u00e1torom ale slu\u017eby bo\u017eie odbavoval po slovensky. Ma\u010farsky vybavoval slu\u017eby bo\u017eie len ak bol vo\u013e\u00e1ki<\/em> \u0161t\u00e1tny sviatok. Naposledy u\u017e aj v\u00a0cirkevn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch sa muselo vyu\u010dova\u0165 po ma\u010farsky. \u013dudu v\u0161etko s\u013eubovali, \u017ee aj v\u00a0\u0161t\u00e1tnych \u0161kol\u00e1ch sa bude vyu\u010dova\u0165 po slovensky. Boli v\u0161akovie<\/em> s\u013euby, ale to len s\u013eubmi ostalo. Roku 1912 postavil \u0161t\u00e1t jednu \u0161tvortriednu \u0161kolu. Tak miselo<\/em> by\u0165 ako \u0161t\u00e1t nariadiv<\/em>, ma\u010farsky \u0161ecko<\/em> len n\u00e1bo\u017eenstvo v\u00a0slovenskej re\u010di, lebo Hortyho vl\u00e1de ml\u00e1de\u017e misela<\/em> chodi\u0165 do kostola ka\u017ed\u00fa nede\u013eu, bola leventa<\/em> ka\u017ed\u00fa nede\u013eu. U\u010ditelia tak vraveli: \u201eItt Istentisteletre<\/em> nem musz\u00e1j, magyar istentiszteletre musz\u00e1j<\/em>\u201c. Pred prvou svetovou vojnou t\u00ed \u0161t\u00e1tny u\u010ditelia, ker\u00ed<\/em> u\u017e tam boli zabra\u0148ovali de\u0165om \u00eds\u0165 do kostola, tak ho oml\u00favali.<\/em> T\u00ed ist\u00ed u\u010ditelia, \u010do pred vojnou oml\u00favali<\/em> po vojne aj oni hnali druh\u00fdch do kostola aj oni sami chodili, ke\u010f die\u0165a ne\u0161lo do kostola pokutova\u0165 rodi\u010dov. Tak je to aj neska je sl\u00e1va , zajtra hriech, alebo opa\u010dne. Takto \u010dlovek nevie na ker\u00fa<\/em> nohu m\u00e1 zast\u00e1\u0165. <\/em>Aj \u0160ag\u00fa\u013e bol \u0161akov\u00fd <\/em>bol aj skromn\u00fd a mal aj deti ale f <\/em>de\u0165och nemal ve\u013ek\u00fa rados\u0165.<\/em> \u0160ecke<\/em> boli chorobomyselnie <\/em>, pred synom sa musel br\u00e1ni\u0165, syn ho prenasledoval a\u017e naposledy ho musel da\u0165 do bl\u00e1zinca de misev<\/em> ve\u013ea plati\u0165. \u0160ag\u00fa\u013e sa stal aj seniorom a\u00a0bol redaktorom Evanjelick\u00e9ho hl\u00e1snika potom mau<\/em> aj kapl\u00e1nov. Prv\u00fd bol Benk\u00f3czy Daniel. Potom L\u00ed\u0161ka, potom Benjamin Kiss. Po odchode \u0160ag\u00fa\u013ea r. 1933 nastala ve\u013ek\u00e1 borba<\/em> o\u00a0k\u0148aza. Ako prv\u00fd bol poslan\u00fd od biskupa Pavel Z\u00e1skalick\u00fd. Bol tu asi rok. Aj tento sa bol spriatelil s\u00a0t\u00fdm zopsul\u00fdm<\/em> R\u00e9csim, ale tu dlho nebol, ale by to bou kceu <\/em>by\u0165, len skrze jeho pr\u00edvr\u017eencov stratiu<\/em> p\u00f4dy a\u00a0odi\u0161iel do F\u00f3tu. Tam aj Nemci boli, nato sa vyhov\u00e1rav.<\/em> Senior Negyed tam chodiv<\/em>, senior kceu<\/em> aby bou z\u00a0povolania k\u0148az pri\u0161iel, cirkevn\u00edci na to nekcekli<\/em> prist\u00e1\u0165, \u017eiadali \u017eeby viacti <\/em>pri\u0161li na pr\u00f3bu Tak sa aj st\u00e1lo. Prv\u00fd bol Brachna, rod\u00e1k zo Szarvasa. Bol Kiss, bol Jan\u010do z\u00a0H\u00f3dmez\u0151v\u00e1s\u00e1rhelyu kde bol k\u0148azom. Zvolen\u00fd bol Jan\u010do, rod\u00e1k zo Szarvasa. Ke\u010f mal pr\u00eds\u0165 Jan\u010do na Pitvaro\u0161 na ten ist\u00fd de\u0148 zomreu<\/em>, len telegram dost\u00e1la cirkev, \u017ee je Jan\u010do m\u0155tvi, aj ta\u0161li <\/em>viacer\u00ed\u00a0 cirkevn\u00edci na pohrab.<\/em><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010ealej poznovu<\/em> volieb cirkev si \u017eiadala Michal Francisciho, rod\u00e1ka\u00a0 z\u00a0Koml\u00f3\u0161a, ale v\u00a0B\u00e9k\u00e9\u0161\u010dabe bol kapl\u00e1nom. Senior Negyed poslal list, \u017ee ma\u010farskej krajine jesto<\/em> vy\u0161e sto slovensk\u00fdch k\u0148azov kerihosi<\/em> chc\u00fa toho si m\u00f4\u017eu vyvoli\u0165 len ni<\/em> Francisciho. Pre ak\u00fa pr\u00ed\u010dinu on nevie len to, \u017ee p\u00e1n biskup nedovol\u00ed. Ako potom sa istotne nevie, len Gub\u010do za\u010dal svojich zn\u00e1mych prote\u017eova\u0165, \u017ee h\u00e1dam ani na zemeguli nebou<\/em> tak priv\u00edtan\u00fd k\u0148az ako Gub\u010do, iba v\u00a0nebi, \u0161tyri kone boli zapriahnut\u00e9 v\u00a0ko\u010diari, ten oven\u010den\u00fd, poniektor\u00ed boli na ko\u0148och vyzdoben\u00fdch \u0161li vopredok<\/em> potom za nim ko\u010de, diov\u010dence<\/em> zas vyzdobenie , u\u010ditelia s\u00a0de\u0165mi po ulici skade ho viezli \u0161ade<\/em> mu sl\u00e1vu volali. Ke\u010f pri\u0161li na faru tam ho \u010dakal ve\u013ek\u00fd h\u00faf n\u00e1roda \u017eeny, mu\u017eovia, ml\u00e1de\u017e, cel\u00e1 dedina. Tam bola dychov\u00e1 muzika t\u00e1 hrala evanjelick\u00fa hymnu, \u010falej n\u00e1bo\u017eensk\u00fa piese\u0148: \u201e S\u00a0Bohem j\u00e1 chci za\u010d\u00edti…..\u201c Potom re\u010dnili, potom aj von<\/em>.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Gub\u010do bol pr\u00edvetiv\u00fd, pokyn sa nezozn\u00e1mil so svojimi. Ke\u010f u\u017e bol obozn\u00e1men\u00fd s\u00a0tak\u00fdm ako bou<\/em> on, \u017ee mu k\u00a0v\u00f4li konali potom si po\u010dau <\/em>svoju \u00falohu kona\u0165 a\u00a0nekcev vidie\u0165 nikoho kto mu nebou <\/em>po v\u00f4li, naproti<\/em> tomu sa aj staval. Po prv\u00e9 sa dau aj do \u0161t\u00e1tnych u\u010dite\u013eov. Aj miseli<\/em> od\u00eds\u0165 stadial vo\u013eaker\u00ed<\/em> aj spr\u00e1vca \u0161koly Dobozy Jen\u0151. Najlep\u0161\u00ed mu bol R\u00e9csey predt\u00fdm Rikk, rod\u00e1k z\u00a0Pitvaro\u0161a. Otec a\u00a0star\u00fd otec boli biedny kraj\u010diri. Pozdej\u0161ie <\/em>sa stal jeho star\u00fd otec sl\u00fahom \u00davernej<\/em> banky pri \u0160ag\u00fa\u013eovi. Potom sa stal z\u00a0neho \u00fa\u010dtovn\u00edk, pr\u00e1ve tak\u00fd miseu<\/em> bi\u0165 ako \u0160ag\u00fa\u013e vy\u017eadoval, lebo \u0160ag\u00fa\u013e bou<\/em> bohom \u0161eck\u00fdch<\/em> spolkov. Tento R\u00e9csey sa stal obecn\u00fdm pis\u00e1rom e\u0161te za detsva \u2013 chlapcovstva. Aj \u0160ag\u00fa\u013e tomu dopomohol, dal chleba ako otcovi. No, ale aj \u0160ag\u00fa\u013e pri\u0161ou<\/em> ku koncu s\u00a0jeho panovan\u00edm. Dal sa proti nemu Franc Em\u0151dy. Tento tie\u017e mau<\/em> svojich \u013eud\u00ed. \u0160ag\u00fa\u013e na celej \u010diare prepadou<\/em> a\u00a0potom bol proti nemu aj R\u00e9csey. Em\u0151dy sa stal na celej \u010diare hlavn\u00fdm ved\u00facim. R\u00e9csey sa stal pod Em\u0151dyho kalapom predsedom spr\u00e1vy Potravinov\u00e9ho dru\u017estva. U\u017e sa tak bou<\/em> zdokonaliv,<\/em> \u017ee si \u0161ecko mohou <\/em>dovoli\u0165, \u010do bolo aj proti z\u00e1konu. A\u00a0dovolil si aj viac, aj po dedine vykrikoval: \u201c\u00dat\u00e1lom a\u00a0b\u00fcdos t\u00f3t n\u00e9pet\u201c a\u00a0v\u0161eli\u010do tomu podobn\u00e9. Hoci cel\u00fd jeho rod zo slovenskiho pitvaro\u0161skihu<\/em> \u013eudu \u017eiu.\u00a0<\/em>R\u00e9csey v\u00a0Potravinovom dru\u017estve dlho nepanoval, \u201cstade bol raz dva vyps\u00edkovan\u00fd.<\/em>\u201c Potom sa Gub\u010do so svojou bandou postavil proti Em\u0151dymu. Proti Gub\u010dovi bol obecn\u00fd not\u00e1r Marosv\u00e1ry, zopsut\u00fd R\u00e9csey a\u00a0in\u00ed pr\u00edvr\u017eenci a\u00a0chceli Em\u0151dyho z \u00daverovej banky vytisn\u00fa\u0165. To sa \u0165ahalo ve\u013emej<\/em> dlho a\u017e pri\u0161li p\u00e1ni z\u00a0Pesti a\u00a0poobzerali \u0161ecko<\/em> ako \u017ealuj\u00fa\u00a0 edon druhyho<\/em>. Gub\u010dovi vypovedali \u017eeby nebou<\/em> k\u0148az ved\u00faci v\u00a0banke. Mau<\/em> by tam by\u0165 tak\u00fd \u010do m\u00e1 majetok s\u00a0kerim<\/em> by garantoval za chod banky. Gub\u010do pokra\u010doval \u010falej, a\u00a0dal sa do cirkevn\u00edkov. Boli tam sekt\u00e1ri, ktor\u00fd sa z\u00a0evanjelickej cirkvi vyp\u00edsali a\u00a0do Apo\u0161tolskej viery sa d\u00e1vali ale on nedbal nato, ve\u010f bol spojen\u00fd s t\u00fdm R\u00e9cseym. T\u00ed dvaja chlapi sa vo v\u0161etkom zrovn\u00e1vali de<\/em> bolo \u010do pokazi\u0165. R\u00e9csey sa stal aj cirkevn\u00fdm in\u0161pektorom a\u00a0tak Gub\u010do bou<\/em> e\u0161te mocnej\u0161\u00ed. T\u00ed, \u010do sa vyp\u00edsali z\u00a0cirkvi a\u00a0\u017ee sa sch\u00e1dzali vo\u013eade<\/em> po domoch Gub\u010do chodil v\u00a0noci po ulici a\u00a0ke\u010f na\u0161ou takvuo<\/em> zhroma\u017edenia na druh\u00fd de\u0148 to udav<\/em> \u017eand\u00e1rom a t\u00ed \u013eud\u00ed hnali na Palotu pred hlavniho<\/em> sl\u00fa\u017eniho<\/em> a\u00a0ten ich trestal 5-6 d\u0148ov\u00fdm \u017eal\u00e1rom. Bolo ich tam niekedy 20-30 os\u00f4b \u017eeny, mu\u017ei, mlad\u00ed, star\u00ed. R\u00e9csey viedou<\/em>\u00a0 s toho knihu. Ke\u010f enim stiekou<\/em> \u010das, tak boli druh\u00fd. Gub\u010do a\u00a0R\u00e9csey mali z\u00a0toho rados\u0165.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Okolo roku 1868 pri\u0161iel u\u010dite\u013e Pavol Veselsk\u00fd. Tento najviac udr\u017eiaval slovensk\u00e9ho ducha. Bol pr\u00edsnym a\u00a0dobr\u00fdm u\u010dite\u013eom a\u00a0horliv\u00fdm Slov\u00e1kom. Nielen\u017ee deti vyu\u010doval, ale aj dospel\u00fdch u\u010dil \u017eivotaschopnos\u0165. Bol dobr\u00fdm organistom, viedol spevokol, re\u017e\u00edroval divadeln\u00e9 hry a\u00a0preto sa stal vlastizradcom. K\u00a0tomu mu dopom\u00e1hal \u0160ag\u00fal a jeho pr\u00edvr\u017eenci. Po prvej svetovej vojne musel od\u00eds\u0165 do Nadlaku. Tam aj zomrel ako 80 ro\u010dn\u00fd. Vyhl\u00e1sen\u00e9 bolo, \u017ee sa bude kona\u0165 pohreb u\u010dite\u013ea Veselskiho.<\/em> Bolo to v\u00a0nede\u013eu popolun\u00ed<\/em>, pohreb bol v\u00a0kostole. \u0160ag\u00fal odbavoval, povedau<\/em>, \u017ee bol v\u00fdznamn\u00fdm u\u010dite\u013eom len\u017ee sa stal vlastizradcom. Majetok mu bol skonfi\u0161kovan\u00fd ani jeho \u017eene nedali po\u017e\u00edva\u0165 a\u00a0bola mu tam \u017eena, nevesta aj dve vnu\u010dke. K\u00a0tomu \u0161eck\u00e9mu<\/em> najviac napomohol \u0160ag\u00fa\u013e. Mal aj Veselsk\u00fd okolo 40 jut\u00e1r. Potom pri\u0161ou <\/em>u\u010dite\u013e J\u00falius Styk, okolo roku1870. Tento nenagazdoval ni\u010d. I\u00a0tento mal deti. Aj jeho syn,Jozef Cavar bol u\u010dite\u013eom, i\u00a0ten odi\u0161iel na Slovensko po Prvej svetovej vojne, lebo miseu.<\/em>\u00a0Bol aj Boros u\u010dite\u013e v\u00a0roku 1867, ten za m\u00e1lo bou<\/em>. Bol u\u010dite\u013e aj Matej Roho\u0161ka, pri\u0161iel v\u00a0roku 1892. Bou<\/em> cirkevn\u00fdm u\u010dite\u013eom, potom aj \u0161t\u00e1tnym a\u00a0ve\u013ek\u00fdm Ma\u010far\u00f3nom. Posledn\u00fdm u\u010dite\u013eom bol Jozef Filo, nebou<\/em> dlho. Potom len kantorou<\/em> mala cirkev. Prv\u00fd kantor bol Mozgov\u010d\u00e1k. Bol vypovedan\u00fd z\u00a0\u010ceskoslovenska, kde bou k\u0148azom. Vo\u013eaker\u00ed<\/em> biskup mu poslal list v\u00a0slovenskej re\u010di. On nap\u00edsal biskupovi nasp\u00e4\u0165. \u201eNekem nepoved\u00e1ljon t\u00f3tul.\u201c Biskup mu dal nariadenie aby sa pakoval a\u00a0\u0161ou<\/em> do Ma\u010farska mondok\u00e1lova\u0165 a\u00a0tak sa zastavil na Pitvaro\u0161i. Za t\u00edm pri\u0161ou<\/em> Urban z\u00a0Gemerskej stolici. Tento bol tie\u017e tomu podobn\u00fd. Bol tu viac rokov. Vypom\u00e1hal aj \u0161t\u00e1tny u\u010dite\u013e Jozef T\u00f3th roden\u00fd Slov\u00e1k, ale nato sa nechcel prizna\u0165, \u017ee je Slov\u00e1k.\u00a0 V\u00a0kostole organoval, spieval, pohreby odbavoval. E\u0161te aj kostol odbavil v\u00a0Slovenskej re\u010di, ale s\u00a0vo\u013eak\u00fdm sa \u017edy<\/em> len ma\u010farsky rozpr\u00e1val. Potom pri\u0161iel zas tak\u00fd Gemer\u010dan aj ten museu<\/em> opusti\u0165 Slovensko. Volal sa Ondrej Wlachovsky. Bou<\/em> mlad\u00fd ke\u010f k\u00a0n\u00e1m pri\u0161ou<\/em>. Vyu\u010doval aj n\u00e1bo\u017eenstvo po Slovensky. Roku 1944 bli\u017eiu<\/em> sa front, prv\u00fd bol Gub\u010do, ker\u00ed zutekau<\/em> pred Rusom. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vlastenec \u2013 magyar \u00e9rzem\u0171- u\u0161iel aj so svojou \u017eenou. \u0160ecko nahav<\/em> tak. Jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kamar\u00e1t bou tie\u017e povolan\u00fd k\u00a0vojsku a ke\u010f pri\u0161li Rusi a\u017e do dediny u\u017e bou aj von doma. Rusi odst\u00fapili, vtrhli Ma\u010fari a\u00a0takto ho zdrapili u\u017e preoble\u010deniho,<\/em> doista<\/em> ho vo\u013eakto pok\u00e1zau. <\/em>Ma\u010fari ho brali na zodpovednos\u0165, \u017ee pre\u010do zhodiv <\/em>uniformu. On sa okr\u00e1\u0161\u013eoval<\/em>, \u017ee zato odi\u0161iel od vojska, \u017ee jesto vo\u013eaker\u00ed plan\u00ed<\/em> \u013eudia v\u00a0dedine a\u00a0\u017ee len ich pri\u0161ou pok\u00e1za\u0165<\/em>. Komisia ker\u00e1<\/em> to vy\u0161etrovala dala odpove\u010f, \u017ee :\u201eTy si ten plan\u00fd, lebo si u\u0161ou<\/em> od vojska\u201c. P\u00fdtali sa aj na Gub\u010du, jeho verniho<\/em> kamar\u00e1ta, ale nato r\u00fdchlo vtrhli Rusi do dediny a\u00a0takto R\u00e9csey ost\u00e1l<\/em> doma, ale nemal pokoja nigde. Behau<\/em> sem i\u00a0tam. Neve\u010fev<\/em> sa nigde<\/em> uspokoji\u0165, lebo ho dohonila kliatba. Odi\u0161iel aj do susednej dediny, ale ke\u010f sa dozvedeli o\u00a0\u0148om, \u017ee ak\u00fd je vt\u00e1k, h\u0148ed <\/em>ho vypiskovali aj z\u00a0Nagymajl\u00e1tu. Takto po ve\u013ekom a\u00a0dlhom behan\u00ed sa dost\u00e1l na Koml\u00f3\u0161 k\u00a0vo\u013eakej<\/em> rodine ta aj vypustil od svojej vlastnej rodiny. Ke\u010f Rusi opanovali Pe\u0161\u0165 pri\u0161ou aj Gub\u010do na Pitvaro\u0161 ale s\u00a0ve\u013ekou bradou. Za\u010dal sa pr\u00edjemne chova\u0165, nemal nikoho protivn\u00edka<\/em> ka\u017ed\u00fd mu bol dobr\u00ed aj sa chv\u00e1lil, \u017ee bou partiz\u00e1n, \u017ee bojoval proti Ma\u010farom, Nemcom, ale v\u00a0\u0148om nikto ned\u00f4veroval, lebo ka\u017ed\u00fd mu povedal, \u017ee pre\u010do u\u0161ou<\/em> s\u00a0pomedzi n\u00e1s. \u017de ho vtedy nikto nehnau<\/em>. Potuloval sa tam medzi \u013eu\u010fmi, ale aj Bul\u00edk u\u017e tam bou<\/em> na Pitvaro\u0161i. Bol tie\u017e k\u0148az Nov\u00e9ho Nadlaku aj ten mo\u017eno , \u017ee nebou<\/em> s\u00faci do jeho bytu v\u00a0V\u00a0Novom Nadlaku. Pitvaro\u0161ania si ho ob\u013e\u00fabili a\u00a0preto sa zdr\u017eiaval na Pitvaro\u0161i. \u013dudia mu d\u00e1vali v\u00ed\u017eivu<\/em> aj odev. Zvedev<\/em> to senior Benk\u00f3czy ten dal nariadenia, \u017ee Bul\u00edk nem\u00f4\u017ee by\u0165 k\u0148azom na Pitvaro\u0161i, ale on sa len tam pridr\u017eiaval. Raz v\u00a0nede\u013eu pri\u0161ou<\/em> k\u0148az z\u00a0Ambr\u00f3ze<\/em>, \u017ee bude slu\u017eby bo\u017eie odbavova\u0165. Viacer\u00ed cirkevn\u00edci sa zi\u0161li a\u00a0nechceli ho pusti\u0165 do kostola. On sa odvol\u00e1val, \u017ee m\u00e1 nariadenie od seniora, \u017ee von<\/em> mus\u00ed slu\u017eby bo\u017eie odbavova\u0165. Nasilu sa chcel dost\u00e1\u0165 do kostola, st\u00e1la sa z toho bitka pred kostolom, tak \u017ee k\u0148azovi prebili hlavu miseu<\/em> is\u0165 k\u00a0lek\u00e1rovi. Ten ho o\u0161etril, poviazau mu hlavu a\u00a0on odi\u0161iel domov na biciklimu.<\/em> T\u00fdm boli slu\u017eby bo\u017eie odbaven\u00e9.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Na Pitvaro\u0161i u\u017e strana panovala a\u00a0predvolali aj Gub\u010du pred stranu a\u00a0p\u00fdtali sa pre\u010do u\u0161iel spomedzi svojich cirkevn\u00edkov, \u017ee ho nikto nehnal. Gub\u010do mal odpove\u010f, \u017ee on uzn\u00e1, \u017ee vykonau<\/em> to \u010do nemau<\/em> a\u00a0\u017ee to \u0161ecko<\/em> obanoval. Aj prosil cel\u00fa cirkev \u017eeby jeho ve\u013ekou previnenia bolo odpusten\u00e9. Ve\u013ek\u00fd h\u00faf \u013eud\u00ed skr\u00edkol, \u017ee niet potreba<\/em> na\u0148ho, dos\u0165 \u010do doteraz na n\u00e1s \u0161piniv<\/em>.\u00a0 Boli aj tak\u00ed \u010do zavolali: \u201eVetor mu pod nohe\u201c- vo\u013e\u00e1ko sa vyslobodiv<\/em> a\u00a0skade<\/em> \u013eah\u0161ie.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Bul\u00edk sa len na Pitvaro\u0161i pridr\u017eiaval ale pokoja ani ten nemav<\/em>. Aj toho odvliekli dvar\u00e1z<\/em> do Makova za mre\u017ee. Raz ho v\u00a0noci odvliekli. Gub\u010do potom u\u017e nebou<\/em> na Pitvaro\u0161i, ale e\u0161te v\u017edy znepokojoval a\u00a0mal aj svojich pr\u00edvr\u017eencov. Bul\u00edk mal tie\u017e svojich. Gub\u010do mal za sebou \u0161akovakie<\/em> skutke, chr\u00e1nil ho senior Benkoczy. Vy\u0161etroval jeho veci. Nah\u00e1\u0148al cirkevn\u00edkov po Makove a\u00a0Mez\u0151hegyesi ale \u0161ade<\/em> ho senior chr\u00e1nil a\u00a0nebol vinn\u00fd nigde. Bul\u00edk ten len na Pitvaro\u0161i sa zdr\u017eiaval a\u017e do toho \u010dasu pok\u00fdn<\/em> nenastalo pres\u00eddlenie. Bol ob\u013e\u00faben\u00fd, stal sa aj medzi ved\u00facich, aj von vi\u0161ou<\/em> a\u00a0stal sa k\u0148azom v\u00a0Sl\u00e1dkovi\u010dove, chodil aj po druh\u00fdch zboroch. Raz sa stal ch\u00fdr, \u017ee je Bul\u00edk ni <\/em>k\u0148azom, \u010do je v\u00a0tom , to sa neroz\u0161iruje, to len on vie, \u010do je vo veci.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ako sa odievali na Pitvaro\u0161i v\u00a0roku 1880.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0ten \u010das mu\u017esk\u00fd chodili v\u00a0\u0161iriciach do kostola, kabaniciach a\u00a0\u010di\u017em\u00e1ch a\u00a0len s m\u00e4kk\u00fdmi s\u00e1rami.\u00a0V\u00a0ten \u010das sa len za\u010d\u00ednali nosi\u0165 tvrd\u00e9 s\u00e1ry. Na \u010di\u017em\u00e1ch z\u00a0hov\u00e4dzieho reme\u0148a len okolo roku 1880 sa za\u010dal nosi\u0165 box pozn\u00e1va\u0165\u00a0 a\u00a0tak sa za\u010dala boxov\u00e1 obuv. Star\u00fd mu\u017eovia\u00a0 v\u00a0ten \u010das sa p\u00fd\u0161ili svojima dlhima<\/em> vlasma<\/em>, nestrihali sa vlasy, mali ich na pleciach. Pozdej\u0161ie si strihali dookola<\/em>. Do kostola chodili aj v bund\u00e1ch chlapi dlh\u0161\u00ed \u010das v\u00a0zime. A\u017e potom za\u010dali nosi\u0165 kab\u00e1ty, tak\u017ee \u0161irice a\u00a0kabanice vy\u0161li z\u00a0m\u00f3dy. Asi od roku 1895. Star\u0161ie \u017eeny okolo roku 1880 chodili do kostola v\u00a0kab\u00e1toch. Gomb\u00edke<\/em> mali takie ve\u013ekie<\/em> ako oreche a biele, ale u\u017e aj ko\u017euche<\/em> boli, m\u00e1lo ker\u00e1<\/em> \u017eena \u017eeby nebola mala. Ko\u017euche upotrebovali<\/em> iba v\u00a0zime. Okolo roku 1880 za\u010dali \u017eeny pozn\u00e1va\u0165 hodv\u00e1b, najprv to boli ru\u010dn\u00edke<\/em> na hlavu, na hrdle\u00a0 a\u00a0kvetavie stuhle<\/em>, ak\u00e1 farba len bola. V\u00a0ka\u017edej farbe kcela<\/em> ma\u0165 stuh\u013eu<\/em> ka\u017ed\u00e1 diovk,<\/em> aj ru\u010dn\u00edke<\/em> aj stuhle<\/em>. \u017densk\u00e1 obuv v tom \u010dase boli remenie \u010di\u017emi<\/em>, pozdej\u0161ie<\/em> pri\u0161li do m\u00f3dy kordov\u00e1nke<\/em> pre diovke<\/em> a\u00a0\u017eeny, ale to netrvalo tak dlho. Top\u00e1nky okolo roku 1880 pri\u0161li do\u00a0obehu, ale len remenie<\/em> potom harasovie<\/em>, b\u00e1r\u0161anovie<\/em> zo s\u00e1ri\u010dkami<\/em>, potom boxovie \u0161akovajkej<\/em> farby.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f sa diovka<\/em> obliekala do sviato\u010dn\u00e9ho r\u00facha vyzeralo to ako v\u00a0ru\u017eovej z\u00e1hrade. Gece\u013ea<\/em> bola s\u00a0ru\u017eovou stuhou ob\u0161it\u00e1 od spodku asi 30cm, na predku<\/em> od p\u00e1su bola spusten\u00e1 kvetov\u00e1 stuh\u013ea<\/em>. Na zadku<\/em> vo vrko\u010di mala zas kvetov\u00fa stuh\u013eu. Tak ke\u010f sa diovka<\/em> obliekala to edon<\/em> kvet. Aj na hrdle mala edon kvetav\u00ed<\/em> ru\u010dn\u00edk. Dlh\u0161ie strapce na ru\u010dn\u00edku aj to boli \u0161akovakej<\/em> farby. Prusliak tie\u017e kvetav\u00fd<\/em>. Oplecko<\/em> nad lakte zase pouv\u00e4zovan\u00e9 zo stuh\u013eou. <\/em>Spodn\u00e9 sukne biele ako sneh, e\u0161te aj pod kolenami bolo vidie\u0165 stuhle.<\/em> \u0160trimfle<\/em> mala pouv\u00e4zovan\u00e9 zo stuh\u013eou,<\/em> tak ke\u010f tancovala a\u00a0kr\u00fatila sa v\u00a0t\u00fdch \u0161irok\u00fdch geceliach<\/em> a v\u00a0t\u00fdch \u0161irok\u00fdch bielych sukniach , tak\u017ee aj pod kolenami bolo vidie\u0165 stuhle<\/em>. Tak\u017ee kto videu v\u00a0ton<\/em> \u010dase Pitvaro\u0161skie diovke nemohou<\/em> in\u0161vo povieda\u0165<\/em> len to, \u017ee panie. Takto vizerali slovenskie pitvaro\u0161skie diovke.<\/em> Ke\u010f vo\u013eaker\u00e1 diovka<\/em> i\u0161la do kostola a\u00a0nebola pekne oble\u010den\u00e1, u\u010desan\u00e1, prihladkan\u00e1<\/em>, \u017ee jej vlasy \u0161irky <\/em>st\u00e1li obvi\u0148ovali matku, \u017ee sa o \u0148u nevie postara\u0165. Ke\u010f diovke zi\u0161li<\/em> do kostola to bola edna <\/em>ru\u017ea. Niektor\u00e1 mala viacero oblekov, ka\u017ed\u00fd oblek z\u00a0inak\u0161ej farby a\u00a0l\u00e1tky. K\u00a0tomu podobn\u00fd ru\u010dn\u00edk na hrdlo. Niektor\u00e1 mala tak\u00fdch ru\u010dn\u00edkov aj 5-6 aj viac. Z\u00a0diovkov<\/em> sa stali mladie<\/em> nevesty. Ke\u010f i\u0161la nevesta na sob\u00e1\u0161 p\u00e1rta<\/em> na hlave zo sam\u00fdch ru\u017eov\u00fdch stuh\u013eov<\/em>. Potom sa zavila do \u010depca. Na hlave mal spraven\u00fd kont\u00edk<\/em> z\u00a0jej vlasov a\u00a0na kont\u00edku<\/em> mala priviazanie<\/em> dve kicke<\/em> a\u00a0viseli jej na dvoch \u0161n\u00farkach po spodok ako jej boli h\u00e1by. Mladie<\/em> nevesty, \u017eeny za\u010d\u00ednali aj ko\u017euche<\/em> nosi\u0165, aj to vy\u0161\u00edvanie, sam\u00e1 ru\u017ea. Aj mu\u017esk\u00ed<\/em> nosili vy\u0161\u00edvanie bundy ru\u017eovie star\u00fd, mlad\u00fd, ker\u00fd si\u00a0 vl\u00e1dau<\/em> k\u00fapi\u0165.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pred rokom 1880 ke\u010f sa diovka<\/em>\u00a0 vydala dost\u00e1la skri\u0148u z\u00a0bukov\u00e9ho dreva sparven\u00fa,<\/em> alebo vyrez\u00e1van\u00fa. \u0160akovie<\/em> kresby boli, ale \u017eiadna farba. Do tej si mlad\u00e1 nevesta poukladala \u0161atstvo a\u00a0zamkla na klatku<\/em>, \u010do cig\u00e1\u0148 spraviv<\/em>. V\u00a0ten \u010das to nebola p\u00fdcha. Poton<\/em> u\u017e stol\u00e1ri za\u010dali robi\u0165 l\u00e1dy<\/em> pre mlad\u00e9 nevesty, to u\u017e boli farbenie<\/em> a\u00a0ma\u013eovanie<\/em>. Aj na t\u00fdch \u0161akovie<\/em> ru\u017ee, pozdej\u0161ie<\/em> u\u017e okolo roku 1870 kr\u00e1sne s\u00a0fiovk\u00ed. Okolo roku 1920 sa za\u010dali robi\u0165 \u0161ifony<\/em>. V\u00a0tento rok u\u017e pred\u00e1vali hodbabnie ru\u010dn\u00edke<\/em> cig\u00e1nkam. Ale \u0161irokie<\/em> sukne a\u00a0gecele<\/em> e\u0161te \u017edy<\/em> \u0161ili. Len u\u017e roku 1940 obnovovali u\u017e inak\u0161ie r\u00facho<\/em> aj diovke<\/em> sa za\u010dali striha\u0165, matky mali menej tr\u00e1penia. Nemiseli diovke<\/em> vy\u010des\u00e1va\u0165.\u00a0O\u00a0\u017eenskom pohlav\u00ed son u\u017e dos\u0165 ve\u013ea op\u00edsau <\/em>o\u00a0odeve najviac e\u0161te r. 1880 a\u00a0pozdej\u0161ie<\/em> veru tak to bolo v\u00a0oby\u010daji, ke\u010f i\u0161ou<\/em> ml\u00e1denec na sob\u00e1\u0161, m\u00e1loker\u00ed \u0161ou, \u017eeby nebou mau vo\u013ea\u010do po\u017ei\u010danvuo.<\/em> Ena druhimu<\/em> po\u017ei\u010diavali. St\u00e1lo to podobnuvo<\/em> aj pri mlad\u00fdch nevest\u00e1ch. Veru v\u00a0ten \u010das si mu\u017esk\u00ed odievali v\u00a0t\u00fdch prv\u0161\u00edch<\/em> rokoch len kabanicu<\/em> a\u00a0beke\u0161.<\/em> To i\u0161lo z\u00a0brata na brata. Bielize\u0148 nosili \/bielo oble\u010denia\/ mu\u017esk\u00ed gaty<\/em>, ko\u0161ele, \u010do \u017eeny napriadli a\u00a0natkali, to jest s\u00a0pamokom<\/em>. Ani \u0161ij\u00e1ce<\/em> ma\u0161iny neboli. \u0160ecko<\/em> pl\u00e1tno zhotovili, aj si ho samie<\/em> utkali zo\u0161ili ru\u010dne, de<\/em> bolo viac det\u00ed, tam mala \u010do matka \u0161i\u0165. Dospel\u00fd nosili gaty vo \u0161es\u0165 polov<\/em>, z\u00e1steru tie\u017e vo 2-3 poly<\/em>, ko\u0161ele to tie\u017e z dom\u00e1\u0161niho<\/em> pl\u00e1tna. Ko\u0161e\u013ea to nebola vo\u013e\u00e1ka<\/em> n\u00e1dhern\u00e1 kr\u00e1tke, \u0161irokie <\/em>ruk\u00e1vy bez goliera, len so \u0161n\u00farkami sa zaviazali na hrdle. Kr\u00e1tka do pou<\/em> chrbta. V\u00a0ten \u010das sa matke a\u00a0\u017eeny ve\u013ea, ale ve\u013ea narobili. Konope si sami miseli <\/em>vypestova\u0165. Kto mal svoju zem, tam to e\u0161te i\u0161lo, ale kto nemau<\/em>, i\u0161ou<\/em> robi\u0165 tan de<\/em> dost\u00e1v k\u00fasok zemi na konope. Ve\u013ea sa robilo k\u00fdn<\/em> si zhotovili pl\u00e1tno, poton \u0161ecko<\/em> len prstami aj zo\u0161i\u0165. A\u00a0toho len v\u00a0gat\u00e1ch <\/em>sa chodilo. Ke\u010f zmokou vo\u013eade, <\/em>ako vizerali tie \u0161irokie gaty. <\/em>Ve\u013ekou robotou a\u00a0<\/em>ve\u013ek\u00fdm tr\u00e1pen\u00edm sa odievali pred 80 rokma.<\/em><\/p>\n

\u010c\u00edm sa zamestn\u00e1vali <\/em>pitvaro\u0161sk\u00ed Slov\u00e1ci\u00a0<\/strong>pred rokom 1850<\/strong><\/p>\n

\u00a0<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f sa po\u010d\u00ednal<\/em> Pitvaro\u0161, boli pas\u00e1ci<\/em>, rohat\u00fd statok, kone, ovce, o\u0161\u00edpan\u00e9. Mali ve\u013ek\u00fd chot\u00e1r, ale aj ro\u013en\u00edctvo. Pitvaro\u0161 dedina sa stala dos\u0165 ve\u013ekou, ale utratili<\/em> chot\u00e1r, tak miseli \u00eds\u0165 inde<\/em> za chlebom. Orali s\u00a0dreven\u00fdm pluhom. Neboli ani siace<\/em> ma\u0161iny ani ml\u00e1\u0165a\u010dky\/ tla\u010diace ma\u0161iny\/. Rukami siali, br\u00e1ny si narobili a\u00a0ko\u0148mi tla\u010dili doma vo dvoroch alebo na holovniach<\/em>, c\u00fadili <\/em>v\u00a0rie\u010diciach mali na to rie\u010dice, \u010do zrno vyriadili<\/em>. Vodne<\/em> tla\u010dili, v\u00a0noci c\u00fadili<\/em>. Ml\u00e1\u0165a\u010dky pri\u0161li na Pitvaro\u0161 okolo roku 1890. Aj seja\u010dka, pluhe<\/em> tie poznali prv drevenie, potom pozde\u0161ie<\/em> aj tretie pri\u0161li do obehu okolo roku 1890. Pred r. 1890 a\u00a0aj pozdej\u0161ie<\/em> Pitvaro\u0161ania chodili najviac na Medzov <\/em>do robote kukuric <\/em>kopa\u0165 z\u00a0tretiho <\/em>v\u00a0\u017eatve tie\u017e, v zime v\u00a0hore robili. Na Medzove<\/em> sa postavil cukrovar r. 1889, najviac stade<\/em> \u017eili cez zimu. Tu sa st\u00e1li Pitvaro\u0161ania ob\u013e\u00faben\u00ed robotn\u00edci, lebo ho stavali \u010cesi a\u00a0Moravci<\/em> ako mont\u00e9ri. Pitvaro\u0161ania ako Slov\u00e1ci vedeli sa\u00a0 nimi dohovori\u0165. Ale aj \u010falej boli ved\u00faci \u010cesi Moravci <\/em>a\u00a0takto si Pitvaro\u0161ania vedeli prv\u0161ie <\/em>a\u00a0cennej\u0161ie roboty privlastni\u0165<\/em>. Ke\u010f Ma\u010fari Makov\u010dania za\u010dali pozn\u00e1va\u0165 ml\u00e1\u0165a\u010dky aj tu boli Pitvaro\u0161ania, lebo Ma\u010fari nevedeli \u017ea\u0165 \u017eito do snopov ani nekceli<\/em>. Pitvaro\u0161ania mali v\u00a0tom za\u013e\u00fabenie a\u00a0aj tu boli ob\u013e\u00faben\u00ed. Pred Prvou svetovou vojnou chodili do Slav\u00f3nii <\/em>repu okop\u00e1va\u0165, aj tu mali prv\u00e9 mesto. <\/em>Do r\u00edsu <\/em>i\u0161li aj do zempl\u00ednskej<\/em>, do sedmohradskej, ke\u010f sa doma skon\u010dila \u017eatva, tak i\u0161li \u010falej, v\u00a0jesen eni<\/em> repu vybera\u0165, druh\u00ed kukuric<\/em> po makovskom l\u00e1ma\u0165. Edni<\/em> zase do cukrovaru a\u00a0takto sa \u017eivili Pitvario\u0161ania po svete, ke\u010f mali mal\u00fd chot\u00e1r. Vo\u013eakedy mali ve\u013ek\u00fd chot\u00e1r, ale t\u00ed star\u00fd si to nevedeli ucti\u0165. <\/em><\/p>\n

Akej n\u00e1rodnosti bou<\/em> Pitvaro\u0161?<\/strong><\/p>\n

Na prvom meste<\/em> to boli Slov\u00e1ci, lebo jich<\/em> bolo najviac. Hne\u010f pri zakladan\u00ed boli Slov\u00e1ci prv\u00ed. Hne\u010f ke\u010f z\u00a0Nadlaku pri\u0161li 175 rod\u00edn to boli \u010dist\u00ed Slov\u00e1ci. Poton<\/em> sa tak pris\u0165ahovali aj z\u00a0teraj\u0161ieho Slovenska , a aj priezvisk\u00e1 to prezradia, ker\u00fd z\u00a0kerej<\/em> dediny pri\u0161iel.Npr\u00edklad : Brezina z\u00a0Brezovej, Bu\u010dan z\u00a0Bu\u010dian, Porubsk\u00fd z\u00a0Poruby, Pr\u00edbelsk\u00fd z\u00a0Pr\u00edbele, Jasovsk\u00fd z\u00a0Jasovej, Mur\u00e1nsky z\u00a0Mur\u00e1\u0148u, M\u00e1linsk\u00fd z\u00a0M\u00e1linej, Maglock\u00fd z\u00a0Magl\u00f3du, Reke\u0148 z\u00a0Reke\u0148a, Gvo\u010d z\u00a0Gvo\u010dova, Valach z\u00a0Vlachova atd. Takjeto<\/em> men\u00e1 jesto<\/em> ve\u013ea, znej\u00fa po dedin\u00e1ch. Ke\u010f pri\u0161ou<\/em> na Pitvaro\u0161 sp\u00fdtali sa z\u00a0kade pri\u0161ou<\/em> ak\u00fa dedinu poviedav<\/em> aj priezvisko po nej zdediv<\/em>. Na Mez\u0151hegyesi<\/em> bolo vojsko a\u00a0z\u00a0cel\u00e9ho Rak\u00faska a\u00a0Ma\u010farska tan<\/em> chodilo \u0161akovekej <\/em>n\u00e1rodnosti. Ke\u010f si \u010das vyplniv<\/em>, obozn\u00e1miv<\/em> sa\u00a0 a\u00a0pri\u0161ou<\/em> na Pitvaro\u0161, b\u00e1rs akej n\u00e1rodnosti bou, ale ka\u017ed\u00fd sa len Slov\u00e1kom mohou<\/em> st\u00e1\u0165 a\u00a0evanjelikom, lebo \u0161koly len \u010disto slovensk\u00e9\u00a0 boli a\u00a0evanjelick\u00e9. Napr\u00edklad boli aj \u010cesi\u00a0 – Urban\u010dok, Pap Vencel, Csuda Vencel. Vo\u013eakedy ke\u010f sa Mez\u0151hegyes zakladal Rak\u00fa\u0161ania a\u00a0\u010cesi boli S\u00e1k, Ferki. Nemci boli Zelmanovci, Luxovci a\u00a0Gemerovci \u0161ecko<\/em> z\u00a0Dob\u0161inej. P\u00f3s, Ku\u010da, Gorian to boli z\u00a0bl\u00edzkeho cig\u00e1nskeho p\u00f4vodu. Boli aj Poliaci a rumunskej n\u00e1rodnosti. Naposledy e\u0161te aj teraz r. 1947, ke\u010f sa stalo pres\u00eddlenie bolo 99% Slov\u00e1kov a\u00a0evanjelikov. Boli 4 rodiny \u017didov, ale zahynuli vo\u013eade<\/em> v\u00a0t\u00e1bore v 2. svetovej vojne. Dve \u017eeny sa vr\u00e1tili. Bolo nieko\u013eko r. katol\u00edkov a\u00a0nie\u010do Ma\u010farov. Ve\u013ek\u00e1 zmena sa stala s\u00a0Pitvaro\u0161om v\u00a0r. 1947.<\/p>\n

Ak\u00e9 boli v\u00a0cirkvi oby\u010daje?<\/strong><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 K\u0148aza si mala pr\u00e1vo voli\u0165 cirkev. Voli\u0165 mohou<\/em> len ten, kto si zaplativ<\/em> cirkevn\u00fa da\u0148. Cirkevn\u00fdch u\u010dite\u013eov tie\u017e. Teraz u\u010dite\u013eov cirkev nemala, len kantora. K\u0148az mal byt, ale aj to dobr\u00fd, z\u00e1hradu dos\u0165 ve\u013ek\u00fa, 100q \u017eita, 14 jujerov<\/em> zemi, kurivo aj pe\u0148aze.<\/em> Pok\u00fdn medzovsk\u00fd<\/em> evanjelici nemali kostol, za ten \u010das patrili k\u00a0pitvaro\u0161skej cirkvi, boli ako filialka.<\/em> Ka\u017ed\u00fa stredu a\u00a0sobotu chodiu <\/em>\u00a0k\u0148az tan<\/em> n\u00e1bo\u017eenstvo vyu\u010dova\u0165. Spove\u010f bola na Pitvaro\u0161i, aj do kostola chodili na Pitvaro\u0161, krsti\u0165 tie\u017e. Slu\u017eby bo\u017eie mali na Vianoce, na Ve\u013ek\u00fa noc a\u00a0Tur\u00edce v\u00a0ma\u010farskej re\u010di. Aj stade dost\u00e1val k\u0148az plat. Pochov\u00e1vali sa na Medzove.<\/p>\n

\u00a0Na Pitvaro\u0161i sa sl. bo\u017eie odbavovali ka\u017ed\u00fa nede\u013eu. 3 r\u00e1z sa zvonilo, r\u00e1no o\u00a08. hod. na ve\u013ekom zvone o\u00a0pol 9 na sre\u0148om<\/em> a\u00a0o\u00a09 hod. sa zvonilo na v\u0161etk\u00fdch troch a\u00a0tak sa za\u010dal kostou.<\/em> 3 piesne sa spievali, poton<\/em> bola k\u00e1ze\u0148, na v\u00fdchod 4. piese\u0148. Na druhom zvonen\u00ed sa sch\u00e1dzali \u013eudia a\u00a0sami spievali pok\u00fdn<\/em> sa neza\u010dau kostou.<\/em> Sl. B. trvali do 11. hod., ale viac do pol 12. Popolun\u00ed ve\u010dier\u0148a<\/em>, tak isto sa zvonilo ako dopolunia.<\/em> Zvoni\u0165 sa za\u010dalo o\u00a01.hod. a\u00a0pol 2. a\u00a0o\u00a02. hod. a\u00a0spev pred za\u010dat\u00edm ako r\u00e1no, len tu sa spievali 2 pesni\u010dke<\/em> a\u00a0tretia na v\u00fdchod<\/em>. Modlitby ka\u017edou rano<\/em> o\u00a07. hod.. To trvalo enu<\/em> hodinu 2. piesne sa spievali. Ena<\/em> ra\u0148aj\u0161ia, druh\u00e1 ako niesou<\/em> cirkevn\u00fd poriadok.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f zomrev <\/em>star\u00fd mu\u017e na ve\u013ekom zvone boli 3. pulzy<\/em> \/p\u00fasy\/ to bol hlas, \u017ee mu\u017e zomrel. 2. pulzy<\/em> bol hlas, \u017ee zomrela \u017eena. Ke\u010f ml\u00e1denec umrel tam boli 3. pulzy<\/em> na sre\u0148om<\/em> zvone hl\u00e1senie<\/em>, ke\u010f diovka<\/em> 2., ke\u010f umrelo die\u0165a do 12 rokov t\u00fdm sa dali pulzy<\/em> na malom zvone. Chlapcom 3, diev\u010dencom 2. Ke\u010f sa pulzy nazvonili<\/em>, tak na \u0161eck\u00fdc<\/em>h troch zvonoch sa zvonilo, to bol hlas, \u017ee v\u00a0akom veku zomrev<\/em> a\u00a0\u010di mu\u017esk\u00e9ho pohlavia alebo \u017eenskiho<\/em>. Na druh\u00fd de\u0148 bolo vyhl\u00e1senou v\u00a0kostole, \u017ee kedy sa bude pohrab<\/em> odbavova\u0165. Na pohrab<\/em> sa zase zvonilo naznak na ve\u013ekom zvone aj star\u0161imu<\/em>, aj mald\u0161imu<\/em> aj de\u0165om. Na pohrab i\u0161ou<\/em> k\u0148az aj k\u00e1ntor<\/em>, aj \u013eudia sa zhroma\u017edili. Kantor<\/em> vedie spev a\u00a0k\u0148az k\u00e1ze\u0148 ved\u013ea veku a\u00a0\u017eivota umretiho<\/em>. Zvonenie, ke\u010f zomrie menuje sa pulzy<\/em>, na dvor ke\u010f sa za\u010d\u00edna pohrab a\u00a0do cintor\u00edna ke\u010f nes\u00fa m\u0155tvolu aj ten \u010das sa zvon\u00ed \u2013 vyzv\u00e1\u0148a. Toto je zvonenie cirkevn\u00e9, za to sa neplat\u00ed, ale ak si vo\u013eakto vy\u0161e d\u00e1 zvoni\u0165, to sa u\u017e osobitne plat\u00ed. Ke\u010f sa truhla nesie do cintor\u00edna zvon\u00ed sa na \u0161eck\u00fdch <\/em>a\u00a0pokrvn\u00ed id\u00fa pla\u010d\u00faci za rakvou.<\/p>\n

Nieko\u013eko pozn\u00e1mok e\u0161te o\u00a0Pitvaro\u0161i.<\/strong><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Boli dvaja cirkevn\u00ed u\u010ditelia. Pavel Veselsk\u00fd bol star\u0161\u00ed, Jozef Cavar mlad\u0161\u00ed. Mali byty ved\u013ea jeden druh\u00e9ho. T\u00edto sa nie ve\u013emi mierili<\/em>, b\u00e1rs aj suseda boli aj horniaci boli obidvaja. Len to bolo tak najviac medzi nimi, \u017ee Veselovsk\u00fd mal majetok a\u00a0Cavar nemal. Bol aj chudobnej\u0161\u00ed. Mal men\u0161\u00ed\u00a0 aj plat. Takto si z\u00e1videli edon druhimu<\/em>. Mali spolo\u010dn\u00fa stud\u0148u. Raz zi\u0161lo na rozum Veselsk\u00e9mu, \u017ee stud\u0148u d\u00e1 zamkn\u00fa\u0165. Dal kov\u00e1\u010dovi zhotovi\u0165 klatku<\/em> na studni\u010dnie<\/em> dvere a\u00a0zankou <\/em>ju. Ke\u010f to videl Cavar poviedav<\/em>: \u201ePo\u010dkaj Pa\u013eo, te\u013eko <\/em>rozumu aj ja m\u00e1m, \u010do som aj chudobn\u00fd.\u201c \u0160iel Cavar ku kov\u00e1\u010dovi a\u00a0aj on si dau sparvi\u0165 klatku<\/em> a\u00a0z\u00e1mku na stu\u0148u<\/em>. Takto bola stu\u0148a<\/em> zamknut\u00e1, nemohou<\/em> ani edon<\/em> ani druh\u00fd vodu bra\u0165. Poton<\/em> sa zavolali ku studni a\u00a0p\u00fdtal sa Veselsk\u00fd Cavara, \u017ee pre\u010do zankou stu\u0148u.<\/em> Cavar odpoviedau<\/em> , \u017ee pre\u010do Veselsk\u00fd zankou <\/em>sk\u00f4r? Takto sa poton<\/em> dvaja u\u010ditelia zmierili<\/em> a ka\u017ed\u00fd svoju klatku dav dov<\/em>, vodu si spokojne do v\u00f4li \u0165ahav<\/em> a\u00a0spokojne \u017eili \u010falej.<\/p>\n

Rok 1919 -1920<\/strong><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pitvaro\u0161 bou<\/em> zasadnut\u00fd rumunsk\u00fdm vojskom. V\u00a0ten \u010das Rumuni si brali \u0161ecko<\/em> \u010do sa jin<\/em> p\u00e1\u010dilo. Pobrali najkraj\u0161ie kone, kravy, o\u0161\u00edpan\u00e9, r\u00f4zne hodpod\u00e1rske stroje, obilie, slamu, \u010do si len zamysleli<\/em>, \u0161ecko jin<\/em> bolo na\u010din<\/em>. Tak\u017ee mnoh\u00ed boli u\u0161koden\u00ed. V\u00a0ten \u010das na Pitvaro\u0161i boli u\u017e \u0161t\u00e1tni u\u010ditelia. Ist\u00fd Urban Jozef bou<\/em> riadite\u013eom \u0161k\u00f4l, tuh\u00fd Ma\u010far. Tento Urban \u010dasto \u013eud\u00ed zvol\u00e1val a\u00a0dr\u017eau<\/em> \u0161akovie<\/em> predn\u00e1\u0161ke, rozpr\u00e1val a\u00a0kri\u010dal: \u201e\u017de ak\u00fd sme \u0161\u0165astn\u00ed, \u017ee n\u00e1s pridelili Rumunom, \u017ee je na\u0161e bohatuvo<\/em> Sedmohradsko \/Ardie\u013e\/, \u017ee m\u00e1me dreva, uhlia, soli, \u017eelezo najviac chleba. \u201c Ke\u010f sa zi\u0161ou<\/em> s\u00a0nejak\u00fdm rumunsk\u00fdm vojakom schytil klob\u00fak z\u00a0hlavy a\u00a0skr\u00edkou<\/em> pln\u00fdm hlasom: \u201eBunazeva setr\u00e1sku M\u00e1re Rumunie\u201c. Po slovensky \u201eDob\u00fd de\u0148 a\u00a0nak<\/em> \u017eije ve\u013ekuvo<\/em> Rumunsko\u201c. Takto sa stal Urban ve\u013ek\u00fdm Rumunom, najv\u00e4\u010d\u0161ie lump\u00e1ctva prev\u00e1dzal s\u00a0Rumunmi, ka\u017ed\u00fa stato\u010dnos\u0165 a poctivos\u0165 zneuctil. Bolo to v\u00a0nede\u013en\u00fd de\u0148, ke\u010f z\u00a0Medzova<\/em> i\u0161li ma\u010farsk\u00fd \u017eand\u00e1ri. Bolo to po odchode Rumunov z\u00a0 Pitvaro\u0161a. Na prvom voze sedeu<\/em> von<\/em>, velite\u013e \u017eand\u00e1rov, ma\u010farsk\u00fa z\u00e1stavu on dr\u017eal. \u013dudia i\u0161li do kostola a\u00a0\u00a0z\u00a0voza sa mnoh\u00fdm hrozil a\u00a0pokezovau<\/em> na z\u00e1stavu. \u017dand\u00e1ri sa umiestnili a\u00a0hne\u010f za\u010dali svoju \u00falohu, \u010do jin<\/em> Urban diktoval. Hne\u010f pokezovau<\/em>, kto je ak\u00fd priate\u013e komu, na niekoho poviedau<\/em>, \u017ee je ve\u013ek\u00fd priate\u013e Rumunon. Ne niektor\u00fdch zase , \u017ee sa ve\u013ek\u00fd Slov\u00e1ci. A\u00a0takto o\u010diernil cel\u00fa dedinu. Cel\u00e1 dedina pozost\u00e1vala pod\u013ea neho zo sam\u00fdch vlastizradcov. Tento Urban si z\u00edskal ve\u013ek\u00fa prednos\u0165 na Pitvaro\u0161i. Popri \u0148om bou<\/em> hne\u010f not\u00e1r Sebasti\u00e1n, potom k\u0148az \u0160ag\u00fa\u013e, u\u010dite\u013e Roho\u0161ka, obchodn\u00edk Benc\u00far, ro\u013en\u00edci Adam Kri\u0161ka, Michal T\u00f3zegyi a in\u00ed. T\u00edto op\u00edsan\u00ed boli na \u0161ecko<\/em>, svedkovia \u010do Urban za\u010dau.<\/em> Narobil vlastizradcov, tak\u017ee poniektor\u00ed aj vopred poodchodili z\u00a0Pitvaro\u0161u. Odi\u0161iel u\u010dite\u013e Veselsk\u00fd u\u017e ako penzista do Nadlaku, jeho syn na Slovensko, Jozef Cvar u\u010d. \u0160tefan Hanes obecn\u00fd pis\u00e1r, J\u00e1n Hostina, \u0160tefan Biednik a\u00a0vicer\u00ed na Slovensko tie\u017e. Ale narobil e\u0161te ve\u013ea vlastizradcov. Bolo z\u00a0\u010doho. Urban a\u00a0jeho spolupracovn\u00edci iba pokezovali<\/em> koho lapa\u0165, ale na seba mali piln\u00fd<\/em> pozor. Sami seba nepok\u00e1zali<\/em> a\u00a0oni boli najprednej\u0161\u00ed vo v\u0161etkom zlom. \u0160eci boli Jud\u00e1\u0161i a\u00a0ob\u017ealovali e\u0161te Martina \u0160eboka podricht\u00e1ra, Jozefa Hostinu richt\u00e1ra, J\u00e1na Bal\u00e1\u017eika obecn\u00e9ho pokladn\u00edka, J\u00e1na Hud\u00e1ka, J\u00e1na Hronca, Juraja Gemeriho, Pavla Luxa, J\u00e1na Zelmana. T\u00edto boli vlastizradcovia ob\u017ealovan\u00ed v\u0161etci. V\u017edy vo\u013eakoho \u0161pinil. Pred ma\u010farsk\u00fdmi \u017eand\u00e1rmi sa ponosoval, \u017ee ke\u013eko von trpeu<\/em>, \u017ee Rumuni ho v\u017edy bili a\u00a0s nimi lumpoval. Tento Urban \u0161pinil na pitvaro\u0161sk\u00fd \u013eud to\u013eko, ke\u013eko<\/em> sa mu p\u00e1\u010dilo, ale jeho \u017eivot pochodil zo samej \u0161piny. Mau<\/em> aj \u017eenu aj edniho<\/em> syna , odohnal ich od seba, \u017eil ako pes, a\u017e ho edoraz<\/em> dohonila kliatba , \u017ee na vrchu zemi zhniu<\/em>, tak ni<\/em> len \u017ee dedinu \u0161pinil ale naposledy aj n\u00e1\u0161 cintor\u00edn.<\/p>\n

J \u00e1 n\u00a0 H r o\u00a0n e c<\/em><\/strong><\/p>\n

narodil sa\u00a0 v\u00a0roku 1873. m\u00e1ja 20.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em>v\u00a0malej obci Kobeliarovo v\u00a0Gemerskej stolici. Roku 1880 odi\u0161iel na Pitvaro\u0161 \u00a0s\u00a0rodi\u010dmi a\u00a0to skrze chudobe. Tam vychodiu 6 tried element\u00e1rky\u00a0 \/ cirkevnej\/.\u00a0<\/em>V\u00a0tejto kni\u017eke son op\u00edsau \u010do je nah\u013eadanvuo zo star\u00fdch spisov a\u00a0od star\u0161\u00edch ob\u010danov pitvaro\u0161sk\u00fdch, ker\u00ed dobre pam\u00e4tali ako sa zakladau slovensk\u00fd Pitvaro\u0161 a\u00a0od r. 1880 \u010do son aj ja pam\u00e4tau. Ke\u010f son toto p\u00edsau, \u010do je tu nap\u00edsanvuo u\u017e son sa do\u017e\u00edvau 83 rokov.<\/em><\/p>\n

Rukopis do uvedenej podoby prep\u00edsal menovec a koml\u00f3\u0161sky rod\u00e1k Michal Hronec.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm Pitvaro\u0161anom, ktor\u00fd sa narodil a zomrel na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska bol J\u00e1n Hronec. Narodil sa v roku 1873 v Kobeliarove, okres Ro\u017e\u0148ava. Odtia\u013e sa ako 7 ro\u010dn\u00fd pres\u0165ahoval na Pitvaro\u0161 spolu so svojim otcom. V roku 1947 sa pres\u00eddlil s rodinou sp\u00e4\u0165 na Slovensko. Zomrel ako 92 ro\u010dn\u00fd vo Vl\u010danoch v roku 1965.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":480,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8,4],"tags":[],"class_list":["post-479","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-pitvaros"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/08\/Hronec.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/479","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=479"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/479\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":536,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/479\/revisions\/536"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/480"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=479"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=479"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=479"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}