{"id":778,"date":"2017-07-01T10:24:26","date_gmt":"2017-07-01T08:24:26","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=778"},"modified":"2017-09-03T10:34:41","modified_gmt":"2017-09-03T08:34:41","slug":"jan-kutlik-st-zakladatel-matice-slovenskej-z-pitvarosa","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=778","title":{"rendered":"J\u00e1n Kutl\u00edk st. &#8211; zakladate\u013e Matice slovenskej z Pitvaro\u0161a"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: justify;\">Zakladaj\u00faci \u010dlen Matice slovenskej a jej predseda pre Doln\u00fa zem, publicista, ev. far\u00e1r J\u00e1n Kutl\u00edk st. bol 21 rokov far\u00e1rom a u\u010dite\u013eom v Pitvaro\u0161i, skadia\u013e v\u00a0roku 1865 odi\u0161iel do d\u00f4chodku k svojmu synovi do Slovensk\u00e9ho B\u00e1nhede\u0161a.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">J\u00e1n Kutl\u00edk st. sa narodil 9. m\u00e1ja 1806 vo Vy\u0161nom Kub\u00edne. \u013dudov\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v Jasenovej a v Dolnom Kub\u00edne. V rokoch 1816-20 \u0161tudoval na gymn\u00e1ziu v \u0160ajavskom Gemeri, 1820-23 v Ke\u017emarku, 1923-26 v Banskej \u0160tiavnici a od roku 1826 evanjelick\u00fa teol\u00f3giu na evanjelickom kol\u00e9giu v Pre\u0161ove. Po skon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia pri\u0161iel v roku 1828 za u\u010dite\u013ea do Starej Pazovy, kde u\u010dil do roku 1841. V tom istom roku ho pozvali za u\u010dite\u013ea a far\u00e1ra do Sinninkolau Mare, 1843-44 do Mokrej (Mo\u0107rea) v Rumunsku.<\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/09\/Kutlik.png\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-779\" src=\"http:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/09\/Kutlik.png\" alt=\"\" width=\"172\" height=\"232\" \/><\/a><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>J\u00e1n Kutl\u00edk st.<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">J\u00e1n Kutl\u00edk st. od roku 1844 bol dvadsa\u0165jeden rokov far\u00e1rom a u\u010dite\u013eom v Pitvaro\u0161i, skadia\u013e v roku 1865 odi\u0161iel do d\u00f4chodku k svojmu synovi J\u00e1novi do Slovensk\u00e9ho B\u00e1nhede\u0161a, ktor\u00fd tam bol cel\u00fd \u017eivot far\u00e1rom a u\u010dite\u013eom. J\u00e1n Kutl\u00edk st. okrem toho, \u017ee sa staral o v\u00fdstavbu slovensk\u00fdch \u0161k\u00f4l, zalo\u017eil v Pitvaro\u0161i aj nede\u013en\u00fa \u0161kolu, bol v p\u00edsomnom styku s \u013dudov\u00edtom \u0160t\u00farom a v tom \u010dase prispieval do Slovensk\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch nov\u00edn a Orla Tatransk\u00e9ho. Na Dolnej zemi zaviedol zbierku na podporu Katedry \u010desko-slovensk\u00e9ho jazyka na ev. l\u00fdceu v Bratislave. Bojoval proti odn\u00e1rod\u0148ovaniu a ma\u010fariz\u00e1cii na dolnozemsk\u00fdch slovensk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch. K tomuto povzbudzoval a vyz\u00fdval aj svojich kolegov p\u00f4sobiacich medzi Slov\u00e1kmi v jednotliv\u00fdch dolnozemsk\u00fdch regi\u00f3noch. Br\u00e1nil, povzbudzoval a zast\u00e1val sa slovensk\u00fdch prenasledovan\u00fdch u\u010dite\u013eov. V \u010d\u00edsle 132 Slovensk\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch nov\u00edn z 3. novembra 1846 po stavbe novej budovy pitvaro\u0161skej \u0161koly okrem in\u00e9ho nap\u00edsal: &#8211; Teraz u\u017e len hodn\u00ed u\u010ditelia s\u00fa n\u00e1m \u017eiaduci, jedn\u00e9ho m\u00e1me, druh\u00e9ho budeme potrebova\u0165. Deti, ktor\u00fdch je vy\u0161e tristo, budeme u\u010di\u0165 v na\u0161ej milej slovenskej re\u010di, s ktorou najviac sem z hora pri\u0161li obyvatelia \u0148ou dobre hovoria a si ju zachov\u00e1vaj\u00fa. Ale n\u00e1m trochu chu\u0165 odober\u00e1 to, \u017ee sa do n\u00e1s zadrapuj\u00fa. Nap\u00edsali sme na nov\u00fa budovu oby\u010dajn\u00fd n\u00e1pis \u201e\u0160kola\u201c, a k\u00e1\u017eu n\u00e1m ho zotrie\u0165 a nap\u00edsa\u0165 \u201eOskola\u201c. No \u010di \u0161kola, nie oskola? \u0160kola je predsa na\u0161a, mozole s\u00fa na\u0161e, re\u010d je na Pitvaro\u0161i na\u0161a &#8211; a v \u010dl\u00e1nku sa \u010falej p\u00fdta: \u010ci je spravodliv\u00fd tak\u00fdto postih? a k tomu e\u0161te navy\u0161e dod\u00e1va: Na in\u00fdch \u0161kol\u00e1ch s\u00fa latinsk\u00e9 n\u00e1zvy a do nich nikto nezab\u0155da, n\u00e1\u0161 je slovensk\u00fd a u\u017e vo\u013eakomu o\u010di kole. V z\u00e1vere \u010dl\u00e1nku uv\u00e1dza, \u017ee ich \u010fal\u0161ou \u00falohou bude zavies\u0165 nede\u013en\u00fa \u0161kolu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1846 ho nach\u00e1dzame v zozname zakladate\u013eov a prv\u00fdch odberate\u013eov Lichardovej Domovej pokladnice. J\u00e1n Kutl\u00edk st. patril k najakt\u00edvnej\u0161\u00edm n\u00e1rodnobudite\u013esk\u00fdm far\u00e1rom a u\u010dite\u013eom na Dolnej zemi. Ako zakladaj\u00faci \u010dlen Matice slovenskej venoval na Dom Matice slovenskej 12 zlat\u00fdch. Na 8. zasadnut\u00ed v\u00fdboru Matice slovenskej roku 1865 bol spolu so \u0160tefanom Kore\u0148om zvolen\u00fd za predsedu odboru pre Doln\u00fa zem. V\u00fdznamne podporoval aj vznik a \u010dinnos\u0165 prv\u00e9ho slovensk\u00e9ho gymn\u00e1zia v Rev\u00facej. Ako slovensk\u00fd rodo\u013eub usiloval sa o kult\u00farne povznesenie svojich rod\u00e1kov v celom okol\u00ed, ale najm\u00e4 v \u010can\u00e1dskej a B\u00e9ke\u0161skej \u017eupe. Zalo\u017eil \u010ditate\u013esk\u00fd spolok a staral sa o vzdel\u00e1vanie dospel\u00fdch, ktor\u00fdch viedol k \u010d\u00edtaniu slovensk\u00fdch \u010dasopisov. U\u010dil dolnozemsk\u00fd \u013eud hospod\u00e1ri\u0165 a pom\u00e1hal mu pri zakladan\u00ed spolkov. Ro\u013en\u00edkov viedol k tomu, aby cez zimn\u00e9 mesiace, ke\u010f na poli nebolo pr\u00e1ce, ve\u013ea \u010d\u00edtali a tak sa dozvedali o racion\u00e1lnom hospod\u00e1ren\u00ed. J\u00e1n Kutl\u00edk st. bol zanieten\u00fdm v\u010del\u00e1rom a ovocin\u00e1rom. Tejto \u010dinnosti sa \u00faplne oddal, ke\u010f ho ma\u010far\u00f3ni z Pitvaro\u0161a vy\u0161tvali ako pansl\u00e1va do Slovensk\u00e9ho B\u00e1nhede\u0161a, kde svoj pokoj na\u0161iel u svojho syna J\u00e1na. Ke\u010f tam bol na trvalom odpo\u010dinku a syna, ktor\u00fd ako far\u00e1r a u\u010dite\u013e v n\u00e1rodn\u00fdch veciach pokra\u010doval v \u0161\u013eapajach svojho otca, zalo\u017eil aj v\u010del\u00e1rsky spolok. O v\u010del\u00e1rstve, ovocin\u00e1rstve a n\u00e1rodn\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach p\u00edsal svoje poznatky a sk\u00fasenosti v N\u00e1rodnom hl\u00e1sniku, N\u00e1rodn\u00fdch novin\u00e1ch, Obzore, Slovensk\u00fdch poh\u013eadoch, Pe\u0161\u0165budinsk\u00fdch vedomostiach, Cirkevn\u00fdch listoch a Slove \u017eivota. T\u00e9mou jeho publikovan\u00fdch \u010dl\u00e1nkov boli n\u00e1rodnoobrodn\u00e9, \u017eivotopisn\u00e9, miestopisn\u00e9 a osvetov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, ale tie\u017e rozli\u010dn\u00e9 historky a obr\u00e1zky zo \u017eivota. Napr\u00edklad v Obzore 5. 8.1865 nap\u00edsal aj to, \u017ee oni s\u00fa s\u00edce na Dolnej zemi chleb\u00e1riou, ale on v\u0161ak r\u00e1d p\u00ed\u0161e o svojich sk\u00fasenostiach z \u013eudov\u00e9ho lie\u010dite\u013estva, o hojen\u00ed r\u00e1n rep\u00edkom, o\u0161etren\u00ed pri pichnut\u00ed v\u010delou a tie\u017e o odstra\u0148ovan\u00ed bradav\u00edc. V \u010dl\u00e1nku 25. 2. 1883 okrem in\u00e9ho uv\u00e1dza: \u201eR\u00e1\u010dte prija\u0165 a zazna\u010di\u0165 z mojej chudoby zlatku na Lichardov pomn\u00edk!\u201c a 20. 10. 1884 vychva\u013euje pitvaro\u0161sk\u00e9ho u\u010dite\u013ea Pavla Veselsk\u00e9ho ako vych\u00fdren\u00e9ho v\u010del\u00e1ra. Uv\u00e1dza aj pr\u00edklad, \u017ee Veselsk\u00fd na v\u010del\u00e1rsku v\u00fdstavu do \u010ciech poslal r\u00f4zne druhy medu a \u017ee v roku 1884 mu v\u010dely nazbierali 800 holieb medu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">J\u00e1n Kutl\u00edk st. samostatne vydal b\u00e1sne a knihu historiek pre \u013eud. Propagoval modern\u00e9 hospod\u00e1rstvo, v\u010del\u00e1rstvo a ovocin\u00e1rstvo. Vychoval \u0161tyroch synov: Bohdana, Felixa, J\u00e1na a Vendel\u00edna, ktor\u00ed v\u0161etci boli slovensk\u00fdmi n\u00e1rodovcami. Syn Felix sa stal spisovate\u013eom, Vendel\u00edn pr\u00e1vnikom, J\u00e1n far\u00e1rom a u\u010dite\u013eom v B\u00e1nhede\u0161i. Z v\u00fdberu kni\u017en\u00fdch diel J\u00e1na Kutl\u00edka st. uv\u00e1dzame Poh\u0159ebnik&#8230; (Sarva\u0161 1852), \u0158e\u010d l\u00fa\u010div\u00e1&#8230; (ME 1864), Re\u010d chr\u00e1mov\u00e1 (Arad 1863), Kronika dejepisn\u00e1 (Skalica 1876). J\u00e1n Kutl\u00edk st. vo svojom \u017eivotopise uv\u00e1dza, \u017ee ur\u010dit\u00fd \u010das pracoval aj na t\u00e9me Makrobiotika \u201ez vlastn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed, ktor\u00e9 by mlad\u0161\u00edm k pred\u013a\u017eeniu \u017eivota posl\u00fa\u017eila\u201c. Ne\u00fanavn\u00fd pracovn\u00edk na n\u00e1roda roli dedi\u010dnej, p\u00f4sobiaci na \u0161\u00edrej Dolnej zemi, umrel 22. 12. 1890 v Slovenskom B\u00e1nhede\u0161i. V roku 1909 v\u010fa\u010dn\u00fd syn Bohdan Kutl\u00edk, b\u00fdval\u00fd far\u00e1r v K\u0159i\u017eliciach (\u010cesko), \u017eij\u00faci na d\u00f4chodku v Decht\u00e1roch v Liptove, postavil na b\u00e1nhede\u0161skom cintor\u00edne svojim rodi\u010dom pomn\u00edk so slovensk\u00fdm epitafom, ktor\u00fd bol 11. m\u00e1ja 1909 odhalen\u00fd za \u0161irokej \u00fa\u010dasti Kutl\u00edkovskej rodiny a ve\u013ek\u00e9ho po\u010dtu B\u00e1nhede\u0161anov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u00a0<\/strong><strong>Zdroj: J\u00e1n Jan\u010dovic, \u013dudov\u00e9 noviny, 28.4.2009<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Zakladaj\u00faci \u010dlen Matice slovenskej a jej predseda pre Doln\u00fa zem, publicista, ev. far\u00e1r J\u00e1n Kutl\u00edk st. bol 21 rokov far\u00e1rom a u\u010dite\u013eom v Pitvaro\u0161i, skadia\u013e v\u00a0roku 1865 odi\u0161iel do d\u00f4chodku k svojmu synovi do Slovensk\u00e9ho B\u00e1nhede\u0161a. J\u00e1n Kutl\u00edk st. sa narodil 9. m\u00e1ja 1806 vo Vy\u0161nom Kub\u00edne. \u013dudov\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v Jasenovej a v Dolnom <a href=\"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=778\" rel=\"nofollow\"><span class=\"sr-only\">Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o J\u00e1n Kutl\u00edk st. &#8211; zakladate\u013e Matice slovenskej z Pitvaro\u0161a<\/span>[&hellip;]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":782,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-778","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/07\/Kutlik.png","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/778","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=778"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/778\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":780,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/778\/revisions\/780"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/782"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=778"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=778"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=778"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}