{"id":783,"date":"2017-07-02T11:01:53","date_gmt":"2017-07-02T09:01:53","guid":{"rendered":"http:\/\/pitvaros.sk\/?p=783"},"modified":"2017-09-03T11:29:54","modified_gmt":"2017-09-03T09:29:54","slug":"hrst-spomienok-michala-svorena-z-kolarova","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/?p=783","title":{"rendered":"Hrs\u0165 spomienok Michala Svore\u0148a z Kol\u00e1rova"},"content":{"rendered":"

Hrs\u0165 spomienok Michala Svore\u0148a z\u00a0Kol\u00e1rova.\u00a0D\u00edva\u0165 sa dopredu a vzia\u0165 si ponau\u010denie z toho, \u010do je za nami. \u201eJaj, \u010do n\u00e1s v tej Slovenskej len \u010dak\u00e1…\u201d. Z takmer \u010disto slovenskej dediny Pitvaro\u0161 n\u00e1s pres\u0165ahovali s\u00edce na Slovensko, ale do ma\u010farskej dediny.\u00a0Ak\u00fd\u017ee kulak, ke\u010f m\u00f4j otec po cel\u00fd \u017eivot hrdla\u010dil na cudzom…<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong>\"\"<\/a><\/p>\n

Michal Svore\u0148<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Najprv nazrime trochu do\u00a0dejepisu\u00a0s pomocou poh\u013eadu novin\u00e1ra\u00a0Paula Lendvaiho. Za\u010dnime t\u00fdm, \u017ee ako to vlastne e\u0161te v 18. storo\u010d\u00ed v Karpatskej kotline vyzeralo. Vtedy e\u0161te za\u010diatkom storo\u010dia cel\u00e1 v\u00fdchodn\u00e1 \u010das\u0165 dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska od Gy\u0151ru cez Pe\u0161\u0165, Vacov, Debrec\u00edn, Ko\u0161ice, U\u017ehorod, Tokaj, Seged\u00edn a\u017e po Belehrad patrila do tzv. Tureck\u00e9ho Uhorska a a\u017e v\u00ed\u0165azstv\u00e1 Habsbursk\u00fdch cis\u00e1rskych vojsk v bitke pri Viedni, Moh\u00e1\u010di, ale najm\u00e4 pri Zente na rieke Tisa, kde porazil hlavn\u00fd velite\u013e cis\u00e1rskych vojsk v Uhorsku Eugen Savojsk\u00fd Osmanov a jeho v\u00ed\u0165azstvo bolo d\u00f4le\u017eit\u00fdm predpokladom mierov\u00e9ho urovnania v tejto \u010dasti Eur\u00f3py. V r. 1717 vyhnal princ Eugen Savojsk\u00fd Turkov aj z Belehradu a n\u00e1sledne Mierom v Po\u017earevci odst\u00fapila Osmansk\u00e1 r\u00ed\u0161a Rak\u00fasku cel\u00fd Teme\u0161sk\u00fd Ban\u00e1t, pohrani\u010dn\u00e9 \u00fazemie v severnej Bosne, Severn\u00e9 Srbsko s Belehradom a tzv. Mal\u00e9 Vala\u0161sko, \u010d\u00edm dosiahla Habsbursk\u00e1 r\u00ed\u0161a v tomto obdob\u00ed svoj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozmach. Potom sa u\u017e valili na Turkov jedna pohroma za druhou. Po zni\u010den\u00ed tureck\u00e9ho lo\u010fstva v j\u00fali 1770 pri ostrove Chios v Egejskom mori rusk\u00fdm lo\u010fstvom sa u\u017e Osmansk\u00e1 r\u00ed\u0161a nespam\u00e4tala. Tu je vhodn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee vo vojsku Eugena Savojsk\u00e9ho nebojovali vtedy len Rak\u00fa\u0161ania, ale pravda\u017ee aj Ma\u010fari, Slov\u00e1ci a aj ostatn\u00e9 n\u00e1rody Rak\u00fasko-Uhorska a v\u0161etci bojovali za oslobodenie svojej vlasti spod tureckej nadvl\u00e1dy. Pritom, samozrejme, neexistuje \u017eiadna \u0161tatistika, \u017ee akej krvi sa prelialo za slobodn\u00e9 Uhorsko (alebo ak chcete Ma\u010farsko) viac, \u010di ma\u010farskej, alebo slovanskej, \u010di nebodaj slovenskej. Dnes je to u\u017e pravda\u017ee jedno, d\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo to oslobodenie vlasti spod tureckej nadvl\u00e1dy. Dnes je d\u00f4le\u017eit\u00e9 d\u00edva\u0165 sa rad\u0161ej dopredu a z toho, \u010do je za nami si vzia\u0165 ponau\u010denie.<\/p>\n

V r. 1785 cis\u00e1r Jozef II. zru\u0161il nevo\u013en\u00edctvo aj v Uhorsku – napriek odporu uhorskej \u0161\u013eachty (v Rak\u00fasku a \u010cech\u00e1ch bolo nevo\u013en\u00edctvo zru\u0161en\u00e9 u\u017e v r. 1781), \u010d\u00edm sa za\u010dala podstatn\u00e1 zmena sp\u00f4sobu \u017eivota i pre pospolit\u00fd \u013eud, ktor\u00e9mu aj v Uhorsku svitla n\u00e1dej, \u017ee u\u017e kone\u010dne bude m\u00f4c\u0165 pracova\u0165 vo svoj prospech a nielen na p\u00e1nov. To\u013eko h\u00e1dam na \u00favod z dej\u00edn sta\u010d\u00ed.<\/p>\n

Pravdepodobne aj t\u00fdmto obdob\u00edm uhorsk\u00fdch dej\u00edn bol in\u0161pirovan\u00fd ve\u013ek\u00fd ma\u010farsk\u00fd b\u00e1snik so slovensk\u00fdmi kore\u0148mi\u00a0S\u00e1ndor Pet\u0151fi,\u00a0ke\u010f nap\u00edsal v revolu\u010dn\u00fdch rokoch 19. storo\u010dia zn\u00e1mu vlasteneck\u00fa b\u00e1se\u0148 so slovami\u00a0\u201eA magyarok isten\u00e9re \/ Esk\u00fcsz\u00fcnk, \/ Esk\u00fcsz\u00fcnk, hogy rabok tov\u00e1bb \/ Nem lesz\u00fcnk!\u201d\u00a0a myslel t\u00fdm vtedy podriadenos\u0165 Ma\u010farov rak\u00faskej vl\u00e1dnej moci. T\u00e1to b\u00e1se\u0148 pretrv\u00e1vala ako motto osl\u00e1v revolu\u010dn\u00fdch dn\u00ed rokov meru\u00f4smych cel\u00e9 20. storo\u010die a pretrvala a\u017e do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed u\u017e 21. storo\u010dia. Je to tak v poriadku, hoci po stredovekom poddanstve a n\u00e1rodnostnom \u00fatlaku slovansk\u00fdch n\u00e1rodov za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa \u017eiadalo nejedn\u00e9mu Slovanovi v Uhorsku b\u00e1se\u0148 trochu modifikova\u0165 na: \u201eA Szl\u00e1vok isten\u00e9re \/ Esk\u00fcsz\u00fcnk, \/ Esk\u00fcsz\u00fcnk, hogy rabok soha t\u00f6bb\u00e9 senkinek \/ Nem lesz\u00fcnk!\u201d a ve\u013emi pravdepodobne by bol tak\u00fato \u00fapravu schv\u00e1lil aj s\u00e1m Pet\u0151fi – u\u017e len preto, \u017ee jeho p\u00f4vodn\u00e9 meno bolo\u00a0Alexander Petrovi\u010d\u00a0a rodi\u010dov mal Slov\u00e1kov a tak ako ho svojho \u010dasu iritoval \u00fatlak\u00a0ma\u010farsk\u00e9ho n\u00e1roda, rovnako by bol vystupoval aj proti \u00fatlaku Slovanov v rokoch predch\u00e1dzaj\u00facich 1. svetovej vojne v Uhorsku, alebo ako niektor\u00ed Ma\u010fari hovoria vo ve\u013ekom Ma\u010farsku. Ve\u013ek\u00ed b\u00e1snici toti\u017e v\u017edy vystupovali proti krivd\u00e1m na \u013eu\u010foch vo v\u0161eobecnosti, lebo ve\u013ek\u00ed b\u00e1snici neboli nikdy \u0161ovinistami. Pri pr\u00edsnom poh\u013eade i historikov vynikne ako zrejm\u00e9 pozadie i rozparcelovanie Uhorska (ve\u013ek\u00e9ho Ma\u010farska) po 1. svetovej vojne dohodami z Trianonu najm\u00e4 ako d\u00f4sledok necitlivej, ba a\u017e arogantnej n\u00e1rodnostnej politiky nezn\u00e1\u0161anliv\u00fdmi ma\u010farsk\u00fdmi politikmi toho obdobia, tak\u017ee slovansk\u00e9 n\u00e1rody Uhorska boli prin\u00faten\u00e9 presta\u0165 pova\u017eova\u0165 Uhorsko aj za svoju vlas\u0165 a jeho rozdelenie medzi n\u00e1stupn\u00edcke \u0161t\u00e1ty vlastne priv\u00edtali, hoci Uhorsko d\u00e1vno pova\u017eovali za svoju vlas\u0165. Sved\u010d\u00ed o tom aj v\u00fdrok\u00a0Andreja Hlinku\u00a0v r. 1919 na mierovej konferencii v Par\u00ed\u017ei \u201eExtra Hungariam non est vita\u201d, \u010do historici prekladaj\u00fa ako\u00a0\u201eMimo Uhorska niet pre n\u00e1s \u017eivota\u201d\u00a0a jedn\u00fdm dychom dod\u00e1va:\u00a0\u201ePam\u00e4tajte na tieto slov\u00e1.\u201d\u00a0Zrejme tu pramen\u00ed aj ist\u00e9 Hlinkovo sklamanie po zalo\u017een\u00ed spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu \u010cechov a Slov\u00e1kov. Takto sa vlastne nezn\u00e1\u0161anliv\u00e1 n\u00e1rodnostn\u00e1 politika uhorsk\u00e9ho predsedu vl\u00e1dy\u00a0K\u00e1lm\u00e1na Tisu\u00a0stala prap\u00f4vodnou pr\u00ed\u010dinou rozbitia Uhorska po 1. svetovej vojne. S t\u00fdm u\u017e nenarobia ni\u010d ani novodob\u00ed \u0161ovinisti v Ma\u010farsku, ktor\u00ed pla\u010d\u00fa za ve\u013ek\u00fdm Ma\u010farskom. S\u00fa to v\u0161ak \u010dasto slzy ve\u013emi falo\u0161n\u00e9, bez uznania faktu, \u017ee u\u017e nikdy v bud\u00facnosti nechc\u00fa robi\u0165 otrokov, ba ani poddan\u00fdch nie ani Slovania v Karpatskej kotline. Tak\u017ee aktualiz\u00e1cia Pet\u0151fiho vlasteneckej b\u00e1sne z rokov meru\u00f4smych 19. storo\u010dia m\u00e1 svoje dejinn\u00e9 opodstatnenie.<\/p>\n

Dnes je to u\u017e viac ako \u0161es\u0165desiat rokov, \u010do sa po druhej svetovej vojne uskuto\u010dnila\u00a0vraj dobrovo\u013en\u00e1 vz\u00e1jomn\u00e1 v\u00fdmena obyvate\u013eov medzi \u010cSR a Ma\u010farskom. Vtedaj\u0161\u00ed mocn\u00ed chceli da\u0165 akcii ist\u00fa logiku t\u00fdm, \u017ee na Slovensko sa mali pres\u00eddli\u0165 z Ma\u010farska slovensk\u00e9 rodiny a ako kompenz\u00e1cia do Ma\u010farska sa mali pres\u00eddli\u0165 zo Slovenska ma\u010farsk\u00e9 rodiny, ktor\u00e9 \u017eili na ju\u017enom Slovensku neraz u\u017e st\u00e1ro\u010dia. Av\u0161ak aj slovensk\u00e9 rodiny u\u017e \u017eili vy\u0161e dvesto rokov v juhov\u00fdchodnej oblasti Ma\u010farska, ktor\u00e9 sa tam dostali po tureck\u00fdch vojn\u00e1ch, kedy bolo treba os\u00eddli\u0165 vy\u013eudnen\u00e9 pustatiny doln\u00e9ho Uhorska, kam vtedaj\u0161\u00ed ma\u010farsk\u00ed ob\u010dania pre nehostinnos\u0165 t\u00fdch pustat\u00edn nemali z\u00e1ujem \u00eds\u0165 \u017ei\u0165 a pracova\u0165, tak\u017ee vtedaj\u0161\u00ed p\u00e1ni asi v polovi\u010dke 18. storo\u010dia nahov\u00e1rali Slov\u00e1kov z Horn\u00e9ho Uhorska (teraj\u0161ie Slovensko), aby sa pres\u00eddlili do t\u00fdchto nov\u00fdch oblast\u00ed, uvo\u013enen\u00fdch po tureck\u00fdch vojn\u00e1ch a s\u013eubovali im hory-doly. Mnoh\u00fdch Slov\u00e1kov nebolo treba dlho presvied\u010da\u0165, ve\u010f doma mali iba biedu a bez majetku darmo mali aj \u010derstvo nadobudnut\u00fa slobodu po zru\u0161en\u00ed nevo\u013en\u00edctva, lebo ve\u010f sloboda sa jes\u0165 ned\u00e1. Aby sa sloboda dala zu\u017eitkova\u0165 v prospech \u010dloveka, na to mus\u00ed ma\u0165 \u010dlovek podmienky pre slu\u0161n\u00fd \u017eivot a tie sa na Dolnej zemi ukazovali s\u013eubn\u00e9 i ke\u010f sa tam malo \u017ei\u0165 a pracova\u0165 na mokradiach, o ktor\u00e9 ma\u010farsk\u00e9 obyvate\u013estvo Uhorska nemalo z\u00e1ujem. Nu\u017e tvrdej pr\u00e1ce sa Slov\u00e1ci neb\u00e1li, na t\u00fa boli zvyknut\u00ed po gener\u00e1ci\u00e1ch \u017eivota v poddanstve, \u010di nevo\u013en\u00edctve. Os\u00eddlen\u00edm aj nehostinnej pustatiny mohli iba z\u00edska\u0165, lebo sa im zdalo, \u017ee kone\u010dne bud\u00fa m\u00f4c\u0165 pracova\u0165 hlavne vo svoj prospech a v prospech svojej rodiny. Vtedy vzniklo rozsiahle slovensk\u00e9 os\u00eddlenie v\u00fdchodnej \u010dasti dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska, kde vznikli slovensk\u00e9 osady\u00a0Po\u013en\u00fd Berin\u010dok\u00a0(Mez\u0151ber\u00e9ny), B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba, Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161 (T\u00f3tkoml\u00f3s), Arad, Pitvaro\u0161 a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie. Nov\u00fdm osadn\u00edkom sa ne\u017eilo \u013eahko, ale postupne tu zap\u00fa\u0161\u0165ali svoje korene a pracovali na prospech nielen svojich rod\u00edn, ale aj svojej vlasti, ktorej sl\u00fa\u017eili aj v arm\u00e1de a neraz zneu\u017eit\u00ed v mene pochybn\u00fdch cie\u013eov aj bojovali a prich\u00e1dzali i o svoje \u017eivoty. Napr\u00edklad aj na ruskom fronte cez 2. svetov\u00fa vojnu, kde sa aj brat m\u00f4jho otca,\u00a0b\u00e1\u010di Pa\u013eo\u00a0dostal do rusk\u00e9ho zajatia a po vojne sa vr\u00e1til domov, na Pitvaro\u0161 vlastne u\u017e len umrie\u0165. Narukoval ako 90-kilov\u00fd zdrav\u00fd a dobre stavan\u00fd, vy\u0161portovan\u00fd ma\u010farsk\u00fd rend\u0151r (policajt) a vr\u00e1til sa domov ako 45-kilov\u00e1 troska pripraven\u00e1 zomrie\u0165. V tom ruskom zajat\u00ed si iste musel \u201eu\u017ei\u0165\u201d svoje, lebo e\u0161te aj na smrte\u013enej posteli opakoval neust\u00e1le slov\u00e1:\u00a0\u201eRusovi nikdy neverte\u201d. My sme sa o tom mali mo\u017enos\u0165 presved\u010di\u0165 vlastne\u00a0onedlho – v r. 1956 a 1968.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

M\u00f4j otec sa tak\u00e9muto osudu vyhol len v\u010faka svojmu sedliackemu rozumu a n\u00e1hode, lebo po narukovan\u00ed do ma\u010farskej arm\u00e1dy si \u00famyselne vyfasoval o \u010d\u00edslo men\u0161ie \u010di\u017emy, ktor\u00e9 mu po\u010das kr\u00e1tkeho v\u00fdcviku a dlh\u00fdch pochodov otla\u010dili nohy do krvava, tak\u017ee ledva na nich st\u00e1l. Nu\u017e a \u010do\u017ee na fronte s vojakom, ktor\u00fd ledva stoj\u00ed na noh\u00e1ch. Miesto na front, \u0161up s n\u00edm domov, nech sa vylie\u010di za svoje, aby to \u0161t\u00e1t ve\u013ea nest\u00e1lo. Vtedy sme u\u017e doma boli \u0161tyri deti a otec \u010dakal len na to, kedy sa vr\u00e1ti domov. V\u00f4bec net\u00fa\u017eil bojova\u0165 na fronte za pochybn\u00e9 cudzie z\u00e1ujmy. Potom u\u017e udalosti na fronte nabrali r\u00fdchly sp\u00e1d, tak\u017ee na m\u00f4jho otca u\u017e rad nepri\u0161iel a bol doma s rodinou a\u017e do konca vojny, kedy vzal l\u00e1kav\u00fa ponuku prenaja\u0165 si hospod\u00e1rstvo na samote ne\u010faleko mesta\u00a0Mak\u00f3,\u00a0ktor\u00e9 bolo majetkom tamoj\u0161ej okresnej nemocnice, ktor\u00e1 svoje n\u00e1klady kryla aj prenaj\u00edman\u00edm mal\u00fdch hospod\u00e1rstiev tzv. tanya do \u00e1rendy, \u010do bolo na tie \u010dasy iste ve\u013emi m\u00fadrym opatren\u00edm. Otec na tejto samote nemal \u017eiadneho \u0161\u00e9fa, ktor\u00fd by mu bol rozkazoval, \u010do m\u00e1 robi\u0165, kedy m\u00e1 ora\u0165, kedy sia\u0165 a kedy zbiera\u0165 \u00farodu. To v\u0161etko sa musel nau\u010di\u0165 robi\u0165 s\u00e1m, tak\u017ee vlastne tu sa z neho stal sk\u00fasen\u00fd gazda, ktor\u00fd na gazdovstve v\u017edy vie, \u010do m\u00e1 robi\u0165, aby mu dostato\u010dne vyn\u00e1\u0161alo, lebo popri odovzd\u00e1van\u00ed dohodnutej \u010dasti v\u00fdnosu hospod\u00e1rstva majite\u013eovi (nemocnici) muselo zosta\u0165 dos\u0165 e\u0161te aj pre jeho rodinu.<\/p>\n

O vojne sme vedeli na tej samote iba z otcovho po\u010d\u00favania spr\u00e1v kry\u0161t\u00e1lkou, ke\u010f sa mu podarilo na nej vyladi\u0165\u00a0Lond\u00fdn\u00a0po slovensky, alebo po ma\u010farsky, ale aj pod\u013ea vysoko letiacich anglick\u00fdch lietadiel, ktor\u00e9 si, na\u0161\u0165astie, svoj bombov\u00fd n\u00e1klad \u0161etrili na zn\u00e1mej\u0161ie ciele a ur\u010dite nemali v \u00famysle ich vyplytva\u0165 na n\u00e1\u0161 bohom zabudnut\u00fd kraj. O konci vojny sme sa dozvedeli pod\u013ea hrmotu rusk\u00fdch tankov, ktor\u00e9 \u0161li na sever po ne\u010falekej\u00a0Ig\u00e1\u0161skej ceste\u00a0od mesta Mak\u00f3 smerom na\u00a0F\u00f6lde\u00e1k\u00a0a\u00a0Oro\u0161h\u00e1zu\u00a0a aj pod\u013ea toho, \u017ee sa raz u n\u00e1s na samote objavili traja rusk\u00ed vojaci s konsk\u00fdm povozom a silou-mocou si chceli nabra\u0165 do voza klasov\u00fa kukuricu do z\u00e1soby pre kon\u00edka zo zavretej su\u0161iarne. Darmo sa im otec s mamkou sna\u017eili vyhovori\u0165, \u017ee kukurica nie je na\u0161a a majite\u013eom nie je \u017eiadny bur\u017euj, ale nemocnica, ktor\u00e1 lie\u010di aj chudobn\u00fdch nemocn\u00fdch. Otvorili dvere su\u0161iarne a nabrali si ko\u013eko chceli. Pod\u013ea ich n\u00e1zoru bola aj nemocnica bur\u017eujom, ke\u010f mala to\u013eko kukurice. Nie, \u017eiadne nepr\u00edjemnosti sme preto nemali, ve\u010f kukurica bola po odovzdan\u00ed povinnej \u010dasti nemocnici u\u017e na\u0161a a t\u00fdch Rusov chceli rodi\u010dia iba odhovori\u0165 od rabovania, ale m\u00e1rne. Nu\u017e a my sme ani zdanlivo na bur\u017eujov nevyzerali, hoci na pal\u00e1\u0161i (povale) n\u00e1m viseli klob\u00e1sky a boky \u00fadenej slaniny, o ktor\u00fa sa s nami rusk\u00ed vojaci podelili tie\u017e. Aj tak to boli dobr\u00e1ci, lebo n\u00e1m nevzali v\u0161etko. Zostalo n\u00e1m e\u0161te dos\u0165 a\u017e do konca vojny, ba u\u0161lo sa e\u0161te aj band\u00e1m Horthyho fa\u0161istov\u00a0(nyilasi),\u00a0ktor\u00ed v na\u0161om kraji koncom vojny rabovali po\u017eive\u0148 u pracovit\u00fdch sedliakov, ktor\u00ed sa vedia vyn\u00e1js\u0165 aj cez vojnu, aby mali \u010do jes\u0165. Ubr\u00e1ni\u0165 sme sa tomu rabovaniu pravda\u017ee nevedeli, ve\u010f t\u00ed nyilasi mali zbrane a m\u00f4j otec mal len hol\u00e9 ruky. Vtedy t\u00ed Horthyho fa\u0161isti sa s ob\u013eubou prezentovali peknou vlasteneckou pesni\u010dkou\u00a0\u201eF\u00f6l, f\u00f6l vit\u00e9zek, a csat\u00e1ra!…<\/em>\u201d,\u00a0ktor\u00fa ukradli uhorsk\u00fdm vlastencom z rokov meru\u00f4smych 19. storo\u010dia a dokonca sa t\u00ed nyilasi navz\u00e1jom aj drzo oslovovali slovom\u00a0vit\u00e9zi,\u00a0teda po slovensky\u00a0v\u00ed\u0165azi,\u00a0\u010do tak isto ukradli vlastencom z rokov meru\u00f4smych.. M\u00f4j otec mal v\u0161ak pre nich iba posme\u0161n\u00e9 slovo \u201evi\u0165\u00fazi\u201d a p\u00e1r dn\u00ed po tej rabova\u010dke u n\u00e1s si u\u017e pri svojich pr\u00e1cach okolo domu pospevoval posme\u0161ne na adresu zlodejsk\u00fdch vi\u0165\u00fazov, \u017ee:\u00a0\u201eF\u00f6l, f\u00f6l vit\u00e9zek a padl\u00e1sra, paraszt szalonna oldal\u00e1ra\u201d. M\u00f4j otec u\u017e bol raz tak\u00fd, \u017ee si r\u00e1d robil posme\u0161ky z bezcharakternosti t\u00fdch pr\u00e1ve mocn\u00fdch za ka\u017ed\u00e9ho re\u017eimu a nezabudol na to ani neskor\u0161ie na Slovensku, kedy na hoci aj v telev\u00edzii po\u010dut\u00fd pozdrav\u00a0\u201e\u010ces\u0165 pr\u00e1ci\u201d\u00a0v\u017edy dodal\u00a0\u201eA robote pokoj\u201d. T\u00fdm pozdravom sa po novom zdravili aj niektor\u00ed komunisti v dedine a t\u00fdch m\u00f4j otec v\u00e4\u010d\u0161inou dobre poznal ako menej pracovit\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm sa ani na ich vlastnom gazdovstve pre ich lenivos\u0165 neve\u013emi darilo. Tak\u017ee, robote pokoj! Nyilasi sa mu mali pripomen\u00fa\u0165 v e\u0161te negat\u00edvnej\u0161\u00edch s\u00favislostiach aj neskor\u0161ie, po pres\u00eddlen\u00ed na Slovensko, kedy zakladanie\u00a0JRD vo Ve\u013ekej Ma\u010di\u00a0(kam n\u00e1s pres\u00eddlili z Ma\u010farska) riadil komunista okresn\u00e9ho form\u00e1tu, ak\u00fdsi\u00a0Ern\u0151 R\u00f3zsa. Cez vojnu zn\u00e1my v okol\u00ed Galanty ako ve\u013ek\u00fd nyilas, ktor\u00fd v z\u00e1vere vojny prezieravo vymenil kab\u00e1t za \u010derven\u00e9 sako. Dal sa ku komunistom a robil \u013eu\u010fom v okol\u00ed Galanty na\u010falej zle. Zvidite\u013enil sa dokonca e\u0161te aj v r. 1968, kedy na dvore okresnej kni\u017enice v Galante urobil vatru zo slovensk\u00fdch kn\u00edh. Skr\u00e1tka, tak\u00fd nezni\u010dite\u013en\u00fd\u00a0fa\u0161isto-komunista.<\/p>\n

Takto spokojne pre\u0161iel okolo na\u0161ej samoty front, na ktorom inde umierali tis\u00edce \u013eud\u00ed. Po prechode frontu \u0161iel raz otec nakosi\u0165 tr\u00e1vu pre kravy do jarku ved\u013ea cesty, po ktorej pred p\u00e1r d\u0148ami pre\u0161lo vojsko z Mak\u00f3 na sever. Tr\u00e1va tam r\u00e1stla ve\u013emi pekn\u00e1 a kravi\u010dky sa jej v\u017edy pote\u0161ili. Ja som mal vtedy len 6 rokov a na kosenie som bol e\u0161te mal\u00fd. Tak som sa len tak hral v jarku ved\u013ea cesty. Pri hre som otvoril v jarku objaven\u00fa dreven\u00fa debni\u010dku natret\u00fa na zeleno, ktor\u00e1 tam zostala po pres\u00favaj\u00facom sa vojsku a za\u010dal som z nej vyklada\u0165 ak\u00e9si \u0165a\u017ek\u00e9 kovov\u00e9 podlhovast\u00e9 predmety s plechov\u00fdmi kr\u00eddelkami na jednom konci. Dreven\u00e1 debni\u010dka sa mi ve\u013emi zap\u00e1\u010dila, hoci obsah bol nezauj\u00edmav\u00fd a hne\u010f som aj vedel, \u017ee by sa debni\u010dka celkom iste hodila apovkovi, ako som m\u00f4jho otca volal, na r\u00f4zne n\u00e1radie, ktor\u00e9ho mal okolo domu dos\u0165 a schov\u00e1val ho len tak po okn\u00e1ch v dome, \u010di ma\u0161tali. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo moje prekvapenie, ke\u010f mi otec miesto po\u010fakovania za debni\u010dku vy\u0165al poriadne zaucho, ktor\u00e9 ma a\u017e posadilo do tr\u00e1vy. A\u017e neskor\u0161ie som si uvedomil, \u017ee mi vtedy vlastne otec t\u00fdm zauchom zachr\u00e1nil \u017eivot. Ve\u010f keby mi vtedy bol v ruk\u00e1ch ten m\u00ednometn\u00fd gran\u00e1t vybuchol, tak by som u\u017e celkom iste nikdy v \u017eivote \u017eiadne lotrovstvo nebol vymyslel. Ka\u017ed\u00fd nemal tak\u00e9to \u0161\u0165astie na \u017eivot zachra\u0148uj\u00face zauch\u00e1, lebo o p\u00e1r dn\u00ed sme sa dozvedeli, \u017ee ne\u010faleko od na\u0161ej samoty m\u00edna zabila dvoch zvedav\u00fdch ml\u00e1dencov, ktor\u00ed ju chceli rozobra\u0165 a pozrie\u0165 sa jej dovn\u00fatra, \u017ee \u010do zauj\u00edmav\u00e9ho tam skr\u00fdva.<\/p>\n

Z tohto obdobia si pam\u00e4t\u00e1m e\u0161te jednu pr\u00edhodu – ako ma otec chcel pripravi\u0165 na sedliacky \u017eivot. V\u017edy som mu z\u00e1videl ako sa vedel zahna\u0165 kosou a zost\u00e1val po \u0148om hladko vykosen\u00fd rad a tr\u00e1va bola pekne ulo\u017een\u00e1 po \u013eavej strane tej vykosenej plochy. Raz mi teda po mojom dobiedzan\u00ed otec zmajstroval zo starej zlomenej kosy \u201edetsk\u00fa kosu\u201d s kr\u00e1tkym poriskom, aby mi kosa akur\u00e1t do\u010diahla na zem, ke\u010f sa zohnem v p\u00e1se. Samozrejme, po zhotoven\u00ed som ju \u0161iel hne\u010f vysk\u00fa\u0161a\u0165 na tr\u00e1vnik za domom a nepo\u010dkal som ani na apovku. Po chv\u00ed\u013eke \u201ekosenia\u201d, \u010di sk\u00f4r zah\u00e1\u0148ania sa kosou som us\u00fadil, \u017ee kosa je asi tup\u00e1, ke\u010f po mojom \u201ekosen\u00ed\u201d nezost\u00e1va tak pekne pokosen\u00e1 plocha ako za apovkom. Kosa je teda asi tup\u00e1 a treba jej \u201enapravi\u0165\u201d ostrie. Vybral som z plechov\u00e9ho \u010dachora oslu, kosu oprel o zem, nap\u013eul na oslu, dla\u0148ou \u013eavej ruky som pridr\u017eiaval kosu o zem a pravou rukou som \u0165ahav\u00fdmi pohybmi, ako som to odpozeral od otca, br\u00fasil ostrie oce\u013eovej kosy. Urobil som mo\u017eno tri-\u0161tyri pohyby oslou v ruke, ke\u010f mi osla vypadla z ruky a e\u0161te zotrva\u010dnos\u0165ou som potiahol po ostr\u00ed aj dla\u0148ou pravej ruky, \u010do samozrejme malo za n\u00e1sledok hlbok\u00fa rezn\u00fa ranu na dlani. Okam\u017eite som sa pustil do obrovsk\u00e9ho n\u00e1reku, ve\u010f sa mi z ruky valila krv potokom. Ke\u010f ma uvideli \u201emamovka\u201d, tak najprv za\u010dali vy\u010d\u00edta\u0165 apovkovi, \u017ee \u010di m\u00e1me m\u00e1lo tr\u00e1penia, ke\u010f e\u0161te aj chlapca nech\u00e1 robi\u0165 tak\u00fa robotu, hoci ju ur\u010dite nevl\u00e1dze robi\u0165.\u00a0\u201eNech sa chlapec u\u010d\u00ed, e\u0161te to bude potrebova\u0165\u201d\u00a0– mali apovka odpove\u010f hne\u010f napor\u00fadzi. Len\u017ee rana mi krv\u00e1cala a ja som reval akoby ma na no\u017ee brali, tak ju bolo treba o\u0161etri\u0165. Kde\u017ee doktor! Za doktorom bolo nielen\u017ee ve\u013emi \u010faleko, ale luxus lek\u00e1ra si \u013eudia v na\u0161om postaven\u00ed mohli dovoli\u0165 a\u017e ke\u010f u\u017e bolo naozaj ve\u013emi zle a \u0161lo o \u017eivot. Mamovka na\u0161li v skrini kus bieleho pl\u00e1tna, odstrihli z neho \u00fazky p\u00e1sik, ktor\u00fdm mi ranu obviazali. Pred obviazan\u00edm mi v\u0161ak ranu starostlivo vyum\u00fdvali octom a aby sa mi n\u00e1hodou rana \u201enezap\u00e1lila\u201d, tak mi pred obviazan\u00edm e\u0161te prilo\u017eili na ranu pl\u00e1tok brav\u010dovej slaniny nasiaknutej octom. Samozrejme, \u017ee to ve\u013emi \u0161t\u00edpalo a ja som reval v\u00e4\u010d\u0161mi ako pri porezan\u00ed, ale rana sa mi po p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148och ve\u013emi pekne zahojila, \u010di \u201evystr\u00e1bila\u201d, ako povedali mamovka a aj apovka, dokonca po dlh\u0161om \u010dase sa mi stratila aj jazva. U\u017e nikdy viacej ma otec neza\u00fa\u010dal do tajov sedliackeho remesla podobn\u00fdm sp\u00f4sobom a vlastne som to ani nepotreboval, lebo som nepokra\u010doval v otcov\u00fdch \u0161\u013eapajach, ale ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd som sa \u0161iel u\u010di\u0165 z\u00e1mo\u010dn\u00edcke remeslo do loden\u00edc v Kom\u00e1rne a neskor\u0161ie som pracoval ako strojn\u00edk na n\u00e1morn\u00fdch lodiach, s ktor\u00fdmi som a\u017e do odchodu na d\u00f4chodok prepl\u00e1val – ako sa vrav\u00ed – \u201ecel\u00fd svet\u201d, dokonca na d\u00e1tumovej \u010diare som nieko\u013ekokr\u00e1t ur\u010dit\u00e9 dni aj presko\u010dil a in\u00e9 zas mal dvakr\u00e1t.<\/p>\n

To v\u0161ak bolo a\u017e neskor\u0161ie, ke\u010f sme u\u017e b\u00fdvali na Slovensku a po epiz\u00f3de s mojou triednou pani u\u010dite\u013ekou v \u00f4smej triede, ktor\u00e1 raz pri\u0161la orodova\u0165 za m\u0148a k n\u00e1m domov, aby ma rodi\u010dia dali \u0161tudova\u0165 \u010falej, \u017ee m\u00e1m celkom slu\u0161n\u00fd sloh a raz by vraj mohol by\u0165 zo m\u0148a azda celkom dobr\u00fd novin\u00e1r. M\u00f4j otec si, pravda, pre\u010d\u00edtal ka\u017ed\u00fd de\u0148 noviny a neraz si z nostalgie k\u00fapil aj noviny v ma\u010farskom jazyku, ktor\u00e9 na Slovensku vych\u00e1dzali (\u00daj Sz\u00f3, \u010di Szabad F\u00f6ldm\u0171ves), lebo ma\u010farsk\u00e9 p\u00edsan\u00e9 slovo mu bolo bl\u00edzke, ale ve\u013emi r\u00fdchlo zistil, \u017ee slovensk\u00e9, ale i ma\u010farsk\u00e9 noviny vlastne nep\u00ed\u0161u pravdu o \u0165a\u017ekom \u017eivote robotn\u00e9ho \u010dloveka na dedine a klam\u00fa aj o zakladan\u00ed dru\u017estiev, tak mal ve\u013emi negat\u00edvny n\u00e1zor na novin\u00e1rov pod nie presnou domnienkou, \u017ee to klam\u00fa novin\u00e1ri. Preto sa mu ani ne\u010dudujem, \u017ee ke\u010f vtedy k n\u00e1m pri\u0161la orodova\u0165 moja dobr\u00e1 triedna pani u\u010dite\u013eka Myjavcov\u00e1 zo Sl\u00e1dkovi\u010dova, aby ma dali \u0161tudova\u0165 rodi\u010dia \u010falej, \u017ee by raz mohol by\u0165 zo m\u0148a mo\u017eno aj dobr\u00fd novin\u00e1r, tak m\u00f4j otec ukon\u010dil jej n\u00e1v\u0161tevu slovami:\u00a0\u201eM\u00f4j syn nebude klama\u0165 n\u00e1rod\u201d<\/em>. Potom som sa prihl\u00e1sil do u\u010denia v lodeniciach Kom\u00e1rno, kde som sa vyu\u010dil za lodn\u00e9ho\u00a0mont\u00e9ra, \u010do je \u010dosi ako z\u00e1mo\u010dn\u00edk – na moju a iste aj otcovu spokojnos\u0165.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Po skon\u010den\u00ed vojny za\u010dali po na\u0161om kraji v Ma\u010farsku chodi\u0165 v\u0161elijak\u00ed agit\u00e1tori, ktor\u00ed presvied\u010dali apovku s mamovkou, aby sa ako Slov\u00e1ci prihl\u00e1sili k pres\u00eddleniu na Slovensko, \u017ee im bude na Slovensku lep\u0161ie ako v Ma\u010farsku. Otcovi sa zo za\u010diatku t\u00e1to my\u0161lienka nie ve\u013emi p\u00e1\u010dila, ve\u010f v tom kraji sa mu darilo a na\u00a0Pitvaro\u0161i\u00a0a bl\u00edzkom\u00a0Alberte\u00a0mal v\u0161etk\u00fdch svojich s\u00farodencov a ostatn\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch, \u010di priate\u013eov. Rovnako na tom boli aj mamovka, za slobodna Anna Gyorgyai. Ke\u010f v\u0161ak otec zistil, \u017ee sa na pres\u00eddlenie na Slovensko prihl\u00e1sil skoro cel\u00fd Pitvaro\u0161 a agit\u00e1tori mu povedali v\u00e1\u017eny argument, \u017ee\u00a0\u201eMi\u0161o, rozhodni sa slobodne s\u00e1m a cho\u010f rad\u0161ej teraz s celou rodinou. M\u00f4\u017ee\u0161 si vzia\u0165 aj trochu majetku, obidve kravy a aj kon\u00edka, alebo p\u00f4jde\u0161 o dva t\u00fd\u017edne iba s dvadsa\u0165kilov\u00fdm \u010domagom a s\u00e1m. Tak si slobodne vyber \u010do bude pre teba a tvoju rodinu lep\u0161ie.\u201d\u00a0Otec s mamkou porozm\u00fd\u0161\u013eali a po nieko\u013ek\u00fdch bezsenn\u00fdch nociach sa \u201eslobodne\u201d rozhodli, \u017ee teda p\u00f4jdu rad\u0161ej teraz a p\u00f4jdeme v\u0161etci. Veru\u017ee to nebolo rozhodnutie \u013eahk\u00e9, lebo t\u00fdm rozhodnut\u00edm sme vlastne v\u0161etci pri\u0161li o na\u0161u rodn\u00fa dedinu a aj zem. Mamovka veru nejednu noc preplakali, \u017ee\u00a0\u201eJaj, \u010do n\u00e1s v tej Slovenskej len \u010dak\u00e1\u201d. Aj ke\u010f sme t\u00fdm pres\u00eddlen\u00edm na Slovensko v\u0161etci z\u00edskali nov\u00fa vlas\u0165, hoci sa k n\u00e1m od za\u010diatku chovala dos\u0165 maco\u0161sky.<\/p>\n

Mo\u017eno by rodi\u010dov boli nahnali do \u201ekolchozu\u201d aj v Ma\u010farsku, ale sn\u00e1\u010f \u013eudskej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom ako to urobil potom na Slovensku u\u017e spom\u00ednan\u00fd Ern\u0151 R\u00f3zsa z Galanty. To, pravda, vtedy e\u0161te netu\u0161il nikto. Zo samotnej cesty vlakom si toho u\u017e dnes ve\u013ea nepam\u00e4t\u00e1m. Vari iba to\u013eko, \u017ee v n\u00e1kladnom vag\u00f3ne sme mali na podlahe polo\u017een\u00e9 \u201estro\u017eliaky\u201d, alebo ak chcete spisovnej\u0161ie slamn\u00edky, na ktor\u00fdch sme v\u00e4\u010d\u0161inu cesty prespali. Mali sme vlastne spac\u00ed vag\u00f3n ako p\u00e1ni. Ve\u013emi sa mi r\u00e1talo, ke\u010f pri ob\u010dasn\u00fdch zastaveniach vlaku ma brali apovka so sebou, aby sme skontrolovali, napojili a nak\u0155mili dom\u00e1ce zvierat\u00e1, ktor\u00e9 sa viezli, samozrejme, v inom vag\u00f3ne ako my. Takto s nami pre\u0161li na Slovensko aj n\u00e1\u0161 siv\u00fd kon\u00edk\u00a0Baba\u00a0a aj kravi\u010dky\u00a0Milka\u00a0a\u00a0Bor\u010da,\u00a0ba aj n\u00e1\u0161 \u010dierny ps\u00edk\u00a0Pici. Pri zast\u00e1vke na stanici\u00a0P\u00e1rk\u00e1ny (\u0160t\u00farovo)\u00a0v\u0161etci hovorili, \u017ee u\u017e sme na Slovensku. Boli sme u\u017e naozaj na Slovensku a po p\u00e1r hodin\u00e1ch \u010fal\u0161ej cesty vlak zastavil na stanici\u00a0Sere\u010f,\u00a0kde sme po priv\u00edtan\u00ed dychovkou a ak\u00fdmisi p\u00e1nmi v kravat\u00e1ch, medzi ktor\u00fdmi vraj bol aj dr. G. Hus\u00e1k, prest\u00fapili do vojensk\u00fdch n\u00e1kladn\u00fdch \u00e1ut, ktor\u00e9 n\u00e1s odviezli do susednej dediny\u00a0Ve\u013ek\u00fd M\u00e1\u010dad (Ve\u013ek\u00e1 Ma\u010da),\u00a0ktor\u00fa miestni obyvatelia poznali iba pod ma\u010farsk\u00fdm menom\u00a0Nagy M\u00e1cs\u00e9d. Ve\u013emi r\u00fdchlo sme zistili, \u017ee nielen meno dediny je ma\u010farsk\u00e9, ale takmer v\u0161etci jej obyvatelia, a\u017e na miestneho starostu\u00a0Lieskovsk\u00e9ho,\u00a0ktor\u00fd bol Slov\u00e1k a ve\u013ekostatk\u00e1ra\u00a0Buriana,\u00a0ktor\u00fd bol \u010cech, s\u00fa v\u0161etci obyvatelia dediny Ma\u010fari, ktor\u00ed nielen\u017ee vedia ve\u013emi m\u00e1lo po slovensky, ale navy\u0161e nehovoria dobre ani po ma\u010farsky, lebo napr. v slov\u00e1ch slama a jablko miesto spisovn\u00e9ho\u00a0szalma\u00a0a\u00a0alma\u00a0za\u0165ahuj\u00fa\u00a0\u00f3ma\u00a0a\u00a0sz\u00f3ma. Tak toto sa organiz\u00e1torom n\u00e1\u0161ho pres\u00eddlenia vraj do slovenskej ot\u010diny ve\u013emi nepodarilo. Z takmer \u010disto slovenskej dediny Pitvaro\u0161 n\u00e1s pres\u0165ahovali s\u00edce na Slovensko, ale do ma\u010farskej dediny. Mo\u017eno ako satisfakciu n\u00e1m onedlho premenovali dedinu na\u00a0Ve\u013ek\u00e1 Ma\u010da,\u00a0\u010do sa n\u00e1m zas tie\u017e ve\u013emi nepozd\u00e1valo, lebo n\u00e1\u0161 prirodzen\u00fd cit pre sloven\u010dinu n\u00e1m hovoril, \u017ee ke\u010f u\u017e chceli meni\u0165 meno dediny na slovensk\u00e9, tak mali dodr\u017ea\u0165 ist\u00e9 pravidl\u00e1 jazyka, pod\u013ea ktor\u00fdch by pod\u013ea n\u00e1s sk\u00f4r bolo pasovalo\u00a0Ve\u013ek\u00e9 Ma\u010da,\u00a0alebo ke\u010f u\u017e, tak\u00a0Ve\u013ek\u00e1 Ma\u010dka,\u00a0hoci ma\u010farsk\u00fd v\u00fdraz\u00a0M\u00e1cs\u00e9d\u00a0nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s ma\u010dkami. Av\u0161ak zvykli sme si, ve\u010f na\u0161i predkovia si museli zvykn\u00fa\u0165 pred dvesto rokmi v ma\u010farskom prostred\u00ed tie\u017e a oni po ma\u010farsky hne\u010f ani nevedeli. My sme boli vo v\u00fdhode, preto\u017ee my sme u\u017e ma\u010farsk\u00fd jazyk ako-tak ovl\u00e1dali a na\u0161i rodi\u010dia dokonca spisovne slovom i p\u00edsmom, ve\u010f ma\u010far\u010dinu mali v \u0161kole povinn\u00fa.<\/p>\n

Bol by som ju mal aj ja, ve\u010f na tej samote asi 10 km od mesta Mak\u00f3 som za\u010dal chodi\u0165 do \u0161koly v r. 1946 aj ja, mal som u\u017e predsa 6 rokov. Pravda\u017ee, do \u0161koly ma\u010farskej, ke\u010f in\u00e1 tam nebola a ono je to vlastne jedno, \u010di sa \u010dlovek nau\u010d\u00ed p\u00edsa\u0165 a \u010d\u00edta\u0165 p\u00edsmen\u00e1 latinskej abecedy po slovensky, \u010di po ma\u010farsky, alebo po\u010d\u00edta\u0165, ve\u010f n\u00e1sobilka je tak\u00e1 ist\u00e1 po ma\u010farsky ako po slovensky. Ja som mal pravda trochu s\u0165a\u017een\u00fd \u0161tart v \u0161kole, preto\u017ee ja som pani u\u010dite\u013eke ve\u013emi m\u00e1lo rozumel, ke\u010f u n\u00e1s doma sme sa rozpr\u00e1vali po slovensky. Pani u\u010dite\u013eku sme mali mlad\u00fa a asi ani ona nebola nad\u0161en\u00e1 u\u010di\u0165 v jednotriedke na samote sedliacke deti bez mo\u017enosti styku s \u013eu\u010fmi na jej \u00farovni. Ani sa jej nemo\u017eno \u010dudova\u0165, \u017ee si ob\u010das rada obr\u00e1tila do seba poh\u00e1rik p\u00e1lenky, ktor\u00fa sem-tam dostala od sedliakov za to, \u017ee u\u010d\u00ed ich deti \u010d\u00edta\u0165, p\u00edsa\u0165 a po\u010d\u00edta\u0165. Potom pripit\u00e1 zas stv\u00e1rala v\u00fdvrtky aj ona, ale deti jej to radi tolerovali, aspo\u0148 ich menej nah\u00e1\u0148ala do u\u010denia. Pam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee raz v takomto opojen\u00ed zmyslov n\u00e1m povedala, \u017ee sme v\u0161etci ve\u013ek\u00fdmi hlup\u00e1kmi a ona sa zbyto\u010dne sna\u017e\u00ed n\u00e1s \u010dosi nau\u010di\u0165, lebo aj tak v\u0161etci zostaneme sedliakmi a ako hl\u00fapy sedliaci aj pomrieme a \u017ee teda zajtra u\u017e ani nemus\u00edme pr\u00eds\u0165 do \u0161koly. (Iste sme ju vtedy museli \u010d\u00edmsi poriadne vyto\u010di\u0165). Ja som sa hne\u010f ve\u013emi pote\u0161il ne\u010dakan\u00e9mu vo\u013enu, ale na druh\u00fd de\u0148 som v \u0161kole ch\u00fdbal len ja, lebo ostatn\u00e9 deti u\u017e vedeli, \u017ee tieto slov\u00e1 pani u\u010dite\u013eky nemaj\u00fa bra\u0165 doslova a ako naschv\u00e1l ch\u00fdbala vtedy na vyu\u010dovan\u00ed pre prechladnutie aj moja star\u0161ia sestra\u00a0Anka,\u00a0ktor\u00e1 po ma\u010farsky u\u017e vedela dobre a bola by iste pochopila ako to pani u\u010dite\u013eka s t\u00fdm vo\u013enom mysl\u00ed a do \u0161koly by som bol \u0161iel aj ja. Najbli\u017e\u0161ie teda pani u\u010dite\u013eka chcela odo m\u0148a p\u00edsomn\u00e9 ospravedlnenie od rodi\u010dov, \u017ee pre\u010do som ch\u00fdbal na vyu\u010dovan\u00ed. Ja som v\u0161ak \u017eiadne nemal a musel som jej s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee ho najbli\u017e\u0161ie prinesiem. Doma som rodi\u010dom po pravde v\u0161etko rozpovedal, tak mi otec nap\u00edsal ospravedlnenie pod\u013ea toho ako som to ja doma zreferoval. Mohol, pravda, nap\u00edsa\u0165, \u017ee som bol chor\u00fd, ale klama\u0165 a e\u0161te k tomu na papieri, to by on nebol urobil nikdy ani pre vzne\u0161enej\u0161ie \u00fa\u010dely. Pani u\u010dite\u013eka si to pre\u010d\u00edtala a tak sa na m\u0148a vtedy nahnevala, \u017ee cez prest\u00e1vku sa jej trstenica dokonca pol\u00e1mala na mojom zadku. Aby som si vraj zapam\u00e4tal, \u017ee v \u017eivote sa klama\u0165 nem\u00e1 a k p\u00e1nom mus\u00edm by\u0165 v\u017edy zdvoril\u00fd. Pravda, dnes u\u017e, ke\u010f som zdravo prekro\u010dil sedemdesiatku, mus\u00edm tej milej pani u\u010dite\u013eke da\u0165 v jednom za pravdu, hoci u\u017e naozaj nezomriem ako sedliak, \u017ee s tou hl\u00fapos\u0165ou takmer aj mala pravdu. \u010c\u00edm som toti\u017e star\u0161\u00ed, t\u00fdm lep\u0161ie vid\u00edm, \u017ee ako ve\u013ea toho e\u0161te neviem a ve\u013emi pravdepodobne nikdy ani vedie\u0165 nebudem, tak\u017ee pri pr\u00edsnom pos\u00faden\u00ed vlastne aj zomriem tak trochu ako \u201ehlup\u00e1k\u201d a teda v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku bude ma\u0165 t\u00e1 dobr\u00e1 pani u\u010dite\u013eka \u010diasto\u010dne aj pravdu.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Moji rodi\u010dia po cel\u00fd \u017eivot, samozrejme, pou\u017e\u00edvali n\u00e1sobilku len v ma\u010far\u010dine, tak\u017ee \u010doko\u013evek ak mali por\u00e1ta\u0165, bola im bli\u017e\u0161ia ma\u010far\u010dina aj po pres\u00eddlen\u00ed na Slovensko. Po slovensky sa n\u00e1sobilku nenau\u010dili nikdy a ani im to do smrti nech\u00fdbalo. Rodinn\u00e9 financie mali u n\u00e1s pod palcom v\u017edy mamovka a veru\u017ee museli vedie\u0165 ve\u013emi dobre r\u00e1ta\u0165, aby sme v\u017edy cel\u00e1 rodina mali o svoje potreby postaran\u00e9. Apovka do kr\u010dmy h\u00e1dam neodniesli za cel\u00fd svoj \u017eivot ani korunu a aj faj\u010denie mali v\u017edy to najlacnej\u0161ie. Najprv si na Slovensku \u0161\u00fa\u013eali cigarety z fajkov\u00e9ho tabaku zn. Taras Bu\u013eba a iba na v\u00e4\u010d\u0161ie sviatky si dovolili k\u00fapi\u0165 hotov\u00e9 cigarety Detva. Aj to bol pokrok oproti rokom vojny, kedy si s\u00e1m kr\u00e1jali tabak z vlastnoru\u010dne dopestovan\u00e9ho v kukuri\u010dnom poli na samote v Ma\u010farsku. Medzi kukuricou toti\u017e z dia\u013eky tabak nemohli zbada\u0165 nijak\u00ed financi a cez vojnu mali lietadl\u00e1 in\u00fd program ako h\u013eadanie neleg\u00e1lne pestovan\u00e9ho tabaku sedliakmi. Ve\u013emi sme nevyskakovali ani my ostatn\u00ed a pam\u00e4t\u00e1m sa napr\u00edklad, \u017ee raz pri\u0161lo do Ve\u013ekej Ma\u010de putovn\u00e9 kino a premietali rusk\u00fd rozpr\u00e1vkov\u00fd film \u010carodej Kara-mor, na ktor\u00fd sa te\u0161ili v\u0161etci moji spolu\u017eiaci, lebo vraj vstupn\u00e9 bude len jednu korunu a film je v\u00fdborn\u00fd. T\u00fa korunu ka\u017ed\u00fd z nich mal u\u017e d\u00e1vno na\u0161etren\u00fa. Moje \u00faspory v\u0161ak tak\u00fato sumu vedeli dosiahnu\u0165 iba tesne po Vianociach, \u010di Ve\u013ekej noci, kedy sme si p\u00e1r drobn\u00fdch vyspievali, alebo vyoblievali, lebo u n\u00e1s evanjelikov sa na Ve\u013ek\u00fa noc ne\u0161ibalo, ale \u201eoblievalo\u201d a ak\u00fasi korunku sme v\u017edy dostali. Ve\u013emi som v\u0161ak chcel ten film vidie\u0165 u\u017e len preto, aby som nebol zaostalej\u0161\u00ed ako moji kamar\u00e1ti. Po ve\u013ekom nad\u00fdchnut\u00ed sa som teda \u0161iel poprosi\u0165 mamovku, \u010di by som mohol dosta\u0165 jednu korunu do kina na film. Mamovka s\u00edce nevedeli \u010do je to kino, alebo film, ale dovtedy ani ja nie. Najprv som si musel vypo\u010du\u0165 predn\u00e1\u0161ku o tom ako \u0165a\u017eko sa mus\u00ed robi\u0165 na peniaze a ja e\u0161te neviem zarobi\u0165 ni\u010d, ale u\u017e by som m\u00ed\u0148al. Mamovka v\u0161ak mali pochopenie aj pre slabosti svojich det\u00ed a tak po s\u013eube, \u017ee sa budem v \u0161kole dobre u\u010di\u0165 a nosi\u0165 domov iba dobr\u00e9 zn\u00e1mky, \u017ee budem doma pom\u00e1ha\u0165 a bez re\u010d\u00ed budem chodi\u0165 p\u00e1s\u0165 husi aj kravy, ba budem aj \u201ezetke\u201d vybera\u0165, som t\u00fa korunu dostal. S\u013e\u00fabil som aj \u201ezetke\u201d vybera\u0165, \u010do bola pr\u00e1ca, ktor\u00fa som doma zo v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1c miloval najmenej. Bolo toti\u017e treba povybera\u0165 z jasl\u00ed v\u0161etky zbytky po kravami ob\u017eratom kukuri\u010dnom k\u00f4rov\u00ed a tieto obhryzen\u00e9 stonky na dvore \u00fah\u013eadne pouklada\u0165 ved\u013ea seba do snopov a zarovn\u00e1va\u0165 pod\u013ea hrub\u0161\u00edch sekan\u00fdch koncov spolu. Snopy potom poviaza\u0165 a pouklada\u0165 \u00fah\u013eadne do okr\u00fahleho stohu, ktor\u00fd niekedy vedel vyr\u00e1s\u0165 na dvore aj do p\u00e4\u0165metrovej v\u00fd\u0161ky, \u010di aj viac. Bola to \u010dinnos\u0165 ve\u013emi jednotv\u00e1rna a\u017e primit\u00edvna, pri ktorej nebolo treba ve\u013ea rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a tak\u00fa pr\u00e1cu som ja nikdy neob\u013euboval. Okolo domu v\u0161ak bolo treba robi\u0165 aj tak\u00e9to pr\u00e1ce. V zime sme potom tieto \u201ezetke\u201d pou\u017e\u00edvali ako kurivo do pece, alebo aj v lete, ke\u010f bolo treba pec vyk\u00fari\u0165 kv\u00f4li pe\u010deniu chleba, \u010di in\u00fdch dobr\u00f4t, \u010do na\u0161a mamka ovl\u00e1dali ve\u013emi dobre. Ani sme o tom nerozm\u00fd\u0161\u013eali a spr\u00e1vali sme sa dne\u0161n\u00fdm jazykom povedan\u00e9 \u201evysoko ekologicky\u201d, lebo sme spracovali v hospod\u00e1rstve ka\u017ed\u00fd odpad.<\/p>\n

Pred ve\u010derom som sa u\u017e aj ja tla\u010dil s mojimi kamar\u00e1tmi s korunou v ruke na chodbe z\u00e1kladnej \u0161koly pred u\u010deb\u0148ou, kde sa malo premieta\u0165. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo moje prekvapenie, ke\u010f pri vyberan\u00ed vstupn\u00e9ho chceli odo m\u0148a nie jednu korunu, ale dve, lebo vraj film je farebn\u00fd a poslali ma domov, aby som si vyp\u00fdtal e\u0161te jednu korunu. Rada to bola dobr\u00e1, ale v mojich o\u010diach nerealizovate\u013en\u00e1. Nevedel som si toti\u017e ani predstavi\u0165, \u010do e\u0161te by som mohol mamovke s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee budem e\u0161te robi\u0165, ke\u010f ja som vlastne u\u017e v\u0161etko s\u013e\u00fabil za t\u00fa jednu korunu a bol som ve\u013emi prekvapen\u00fd, \u017ee som ju v\u00f4bec dostal. Zdalo sa mi nehor\u00e1znou drzos\u0165ou odv\u00e1\u017ei\u0165 sa \u00eds\u0165 p\u00fdta\u0165 si domov e\u0161te jednu korunu, ke\u010f ja navy\u0161e e\u0161te ani neviem peniaze zar\u00e1ba\u0165. Vtedy som to vzdal a do triedy, kde sa premietalo som ne\u0161iel. Miesto p\u00fdtania \u010fal\u0161ej korunky som vy\u0161iel von z budovy \u0161koly a \u010dakal som na ulici pod oknami triedy na za\u010diatok premietania. Sluch som v tom \u010dase mal e\u0161te bezchybn\u00fd, tak\u017ee som sledoval dej filmu iba pod\u013ea zvuku vonku pod oknom triedy, kde sa premietalo a predstavi\u0165 si zl\u00e9ho \u010darodeja zas a\u017e tak ve\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom nebolo. Po filme vy\u0161li aj bohat\u0161\u00ed kamar\u00e1ti von ku mne a nadch\u00fdnali sa ako bolo nakoniec so zl\u00fdm \u010darodejom vybabran\u00e9. Ja som sa diskusie z\u00fa\u010dastnil takmer plnohodnotne, lebo som predsa dej sledoval pod\u013ea zvuku a \u010do mi uniklo pod oknom, to som sa dozvedel od kamar\u00e1tov po skon\u010den\u00ed premietania. Dokonca po filme som mal lep\u0161\u00ed pocit ako moji kamar\u00e1ti, lebo mne zostala koruna vo va\u010dku a oni museli poh\u013eada\u0165 vo va\u010dku na vstupn\u00e9 e\u0161te aj druh\u00fa. Po pr\u00edchode domov som v\u0161ak nevyu\u017eit\u00fa korunu poctivo vr\u00e1til mamovke, ke\u010f u\u017e som bol v tej hl\u00fapej situ\u00e1cii, \u017ee som e\u0161te nevedel peniaze zar\u00e1ba\u0165. Mo\u017eno som si z tejto pr\u00edhody \u010dosi do \u017eivota aj zapam\u00e4tal, lebo ani neskor\u0161ie, ke\u010f u\u017e som si vedel pr\u00e1cou zarobi\u0165 na moje potreby, som peniaze nikdy \u013eahkomyse\u013ene nem\u00ed\u0148al. Ten film som nevidel dodnes, hoci dnes by som u\u017e na vstupenku do kina celkom iste vedel z mojej penzie akosi na\u0161kraba\u0165.<\/p>\n

Na\u0161u rodinu po pres\u00eddlen\u00ed do Ve\u013ekej Ma\u010de umiestnili v rodinnom dome b\u00fdval\u00e9ho dedinsk\u00e9ho kov\u00e1\u010da, ktor\u00fd u\u017e bol pres\u00eddlen\u00fd do Ma\u010farska, tak\u017ee sa n\u00e1m u\u0161iel rodinn\u00fd dom v centre dediny pri Obecnom \u00farade. Mali sme tri izby – predn\u00fa izbu, ktor\u00e1 mala okn\u00e1 do ulice, za \u0148ou bol pitvor a potom bola e\u0161te jedna izba, ktor\u00fa sme pomenovali \u201ezadn\u00e1\u201d. Preto\u017ee sa n\u00e1m u\u0161iel dom po dedinskom kov\u00e1\u010dovi, tak sme mali na dvore e\u0161te jednu samostatn\u00fa stavbu susediacu s ulicou – kov\u00e1\u010dsku diel\u0148u, ktor\u00e1 bola kompletne vybaven\u00e1 vyh\u0148ou, mechmi, n\u00e1kovou aj kov\u00e1\u010dskym n\u00e1rad\u00edm, ktor\u00e9 n\u00e1m v\u0161ak nebolo na ni\u010d, lebo m\u00f4j otec s\u00edce ob\u010das potreboval aj kov\u00e1\u010dske slu\u017eby, ale s\u00e1m bol sedliakom a kov\u00e1\u010dske remeslo ovl\u00e1dal len ve\u013emi povrchne ako ka\u017ed\u00fd sedliak, ale pritom sa bez neho neobi\u0161iel. Po p\u00e1r rokoch sme kov\u00e1\u010dsku diel\u0148u prebudovali na letn\u00fa kuchy\u0148u na dvore, kde sme tr\u00e1vili \u010das v\u00e4\u010d\u0161inu d\u0148a po cel\u00fd rok. Dostali sme dom v relat\u00edvne dobrom stave, ale ke\u010f n\u00e1m za\u010dala vlhn\u00fa\u0165 jedna stena v zadnej izbe, tak otec u\u017e spokojn\u00fd nebol, lebo na Pitvaro\u0161i zanechal rodinn\u00fd dom, ktor\u00fd postavil iba p\u00e1r rokov pred vojnou, tak\u017ee bol vlastne \u00faplne nov\u00fd a celkom iste mu e\u0161te nevlhli steny od z\u00e1kladov. Podlahy v izb\u00e1ch sme, samozrejme, mali len z udupanej hliny, ale aspo\u0148 sme ich \u00fadr\u017ebu d\u00f4kladne poznali u\u017e z Ma\u010farska. Vtedy sa e\u0161te nevyr\u00e1bali a ani nekupovali \u017eiadne chemick\u00e9 pr\u00edpravky na podlahy, nebol e\u0161te Ajax, ani Alex a na be\u017en\u00fa \u00fadr\u017ebu na\u0161ej udupanej podlahy sta\u010dilo z\u00e1js\u0165 do ma\u0161tale a spoza kon\u00edka nazbiera\u0165 do star\u00e9ho lav\u00f3ra p\u00e1r buchiet, ktor\u00e9 vypustil kon\u00edk (ko\u0148acienka), rozrobi\u0165 s vodou, handru nam\u00e1\u010da\u0165 do tohto biologick\u00e9ho roztoku a po pozametan\u00ed podlahy v izbe takto namo\u010denou handrou vyutiera\u0165 cel\u00fa podlahu. Podlaha vyzerala rovnomerne \u010dist\u00e1, rovnako tmav\u00e1 (vtedy sa e\u0161te leskl\u00e1 podlaha \u201enenosila\u201d) a v celej izbe bola pr\u00edjemn\u00e1 sedliacka ar\u00f3ma, lebo sedliakovi ar\u00f3ma kon\u00edka bola vlastne v\u00f4\u0148ou. Tak\u00e9to o\u0161etrovanie podl\u00e1h aspo\u0148 raz za t\u00fd\u017ede\u0148 sme volali \u201eza\u0161uch\u00e1van\u00edm\u201d, ktor\u00e9 robili mamovka, alebo moja star\u0161ia sestra Anka, lebo to bola \u017eensk\u00e1 pr\u00e1ca. Pri pou\u017e\u00edvan\u00ed toho konsk\u00e9ho prostriedku, samozrejme, gazdink\u00e1m nehrozili \u017eiadne alergie ako z dne\u0161n\u00fdch chemik\u00e1li\u00ed. T\u00fdm v\u0161ak nechcem propagova\u0165 n\u00e1vrat k pou\u017e\u00edvaniu konsk\u00e9ho trusu pri o\u0161etrovan\u00ed dne\u0161n\u00fdch v\u0161elijak\u00fdch pl\u00e1vaj\u00facich, \u010di\u00a0mramorov\u00fdch podl\u00e1h, lebo kde by sme nabrali to\u013eko konsk\u00e9ho trusu?!<\/p>\n

Tak\u017ee sme si zvykli, hoci naj\u0165a\u017e\u0161ie sa zvykalo na miestny sp\u00f4sob \u017eivota. Toti\u017e, \u017ee na dvore sme neboli sam\u00ed. Za zadnou izbou e\u0161te stavanie pokra\u010dovalo \u010falej \u010fal\u0161\u00edmi dvomi izbami s pitvorom, kde b\u00fdvala \u00faplne cudzia rodina a za nimi podobne b\u00fdvala e\u0161te tretia rodina. A\u017e po izb\u00e1ch poslednej rodiny na dvore boli hospod\u00e1rske stavby ako chlievy, ma\u0161tale, ve\u013ek\u00e1 stodola a potom sme mali e\u0161te dos\u0165 roz\u013eahl\u00fa ovocn\u00fa z\u00e1hradu, ktor\u00e1 sa kon\u010dila a\u017e pri ceste, za ktorou bol u\u017e len Burianov majer s vilou a hospod\u00e1rskymi stavbami, ktor\u00e9 mu onedlho po zalo\u017een\u00ed JRD aj tak \u201ezn\u00e1rodnili\u201d. Tak toto bolo pre n\u00e1s \u00faplne cudzie, lebo na Pitvaro\u0161i b\u00fdvala na jednom dvore v\u017edy len jedna rodina. Na tento nov\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota sme si h\u00e1dam zvykali naj\u0165a\u017e\u0161ie, hoci my sme b\u00fdvali na dvore len tri rodiny, ale boli aj tak\u00ed, kde na jednom dvore \u017eilo spolu \u0161tyri- p\u00e4\u0165 rod\u00edn, ale zvykli sme si, ve\u010f my sme mali tolerantnos\u0165 vari vroden\u00fa v krvi, my sme nikdy nemali p\u00e1nske, \u010di pov\u00fd\u0161eneck\u00e9 maniere a apovka n\u00e1s v\u017edy vedeli zahriaknu\u0165, ke\u010f sa n\u00e1m ako de\u0165om mo\u017eno niekedy aj opr\u00e1vnene zdalo, \u017ee \u010dosi vieme lep\u0161ie ako t\u00ed druh\u00ed.<\/p>\n

V\u00e1\u017eny probl\u00e9m nastal hne\u010f po prvej noci str\u00e1venej v na\u0161om novom bydlisku, ke\u010f ako ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no bolo treba \u00eds\u0165 najprv od\u013eah\u010di\u0165 svojim vn\u00fatornostiam. Apovka vst\u00e1vali v\u017edy prv\u00fd z rodiny, aby najprv opatrili kon\u00edka Babu a kravi\u010dky Milku a Bor\u010du. Na\u0161\u0165astie, ne\u010faleko ma\u0161tale bola vykopan\u00e1 kruhov\u00e1 stud\u0148a, ktor\u00e1 mala steny vylo\u017een\u00e9 p\u00e1len\u00fdmi tehlami a vedro s vodou sa vy\u0165ahovalo pomocou dreven\u00e9ho vahadla s protiz\u00e1va\u017e\u00edm na druhom konci vahadla, \u010do sme z Ma\u010farska u\u017e tie\u017e poznali, tak\u017ee som vedro vody vl\u00e1dal onedlho vytiahnu\u0165 zo studne aj ja s\u00e1m, teda napojenie dobytka probl\u00e9mom nebolo. Hne\u010f pred ma\u0161ta\u013eou bolo hnojisko, pri ktorom si otec v prv\u00e9 r\u00e1no na Slovensku pohodlne u\u013eavil po stoja\u010dky. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo jeho prekvapenie, ke\u010f o chv\u00ed\u013eku zbadal susedku z dvora, ako vybehla na dvor, potom na hnojisko, vyhrnula si gece\u013eu (suk\u0148u), stiahla gate a hanba-nehanba v podrepe sa vymo\u010dila, ba zanechala aj kop\u010dek. Otec ju pozdravil \u201edobr\u00f4 rano\u201d, na \u010do mu ona odpovedala \u201ej\u00f3 reggelt\u201d. Otcovi nerobilo probl\u00e9m odpoveda\u0165 jej po ma\u010farsky \u201eJ\u00f3 reggelt\u201d a hne\u010f sa ju po ma\u010farsky op\u00fdtal, \u010di oni nemaj\u00fa z\u00e1chod. Dozvedel sa novinku, \u017ee veru v dedine \u010dosi tak\u00e9ho nem\u00e1 nikto, oni chodia na hnojisko. Ak\u00e9 bolo mamovkino prekvapenie, ke\u010f jej otec \u0161iel vysvetli\u0165, \u017ee sa asi bude musie\u0165 \u00eds\u0165 r\u00e1no \u201eocedi\u0165\u201d v podrepe na hnojisko. Mamovka hne\u010f protestovali, \u017ee oni veru nikdy nebud\u00fa ukazova\u0165 na dvore hol\u00fa ri\u0165 a nech ide apovka hne\u010f teraz postavi\u0165 dreven\u00fd \u201ebud\u00e1r\u201d, ak\u00fd sme mali na samote v Ma\u010farsku. Tak\u017ee otec ako prv\u00fa v\u00e1\u017enu pr\u00e1cu mal na Slovensku postavenie drevenej latr\u00edny hne\u010f za kov\u00e1\u010dskou diel\u0148ou, aby sme to nemali \u010faleko ani v noci a aby sme nechodili ukazova\u0165 na dvor v\u0161etci hol\u00fa ri\u0165. Mamovka aj tak v prv\u00fd de\u0148 na Slovensku sa museli uskromni\u0165. Av\u0161ak miesto hnojiska odi\u0161li a\u017e \u00faplne dozadu na koniec ovocnej z\u00e1hrady, kde si na\u0161li patri\u010dn\u00e9 s\u00fakromie pod rozrasten\u00fdm kr\u00edkom pri plote na medzi.<\/p>\n

\u010eal\u0161ou novinkou pre n\u00e1s bolo, \u017ee n\u00e1m prestali plati\u0165 ma\u010farsk\u00e9 peniaze, ktor\u00e9 n\u00e1m vymenili e\u0161te na hraniciach v P\u00e1rk\u00e1nyi (\u0160t\u00farovo) za \u010deskoslovensk\u00e9 koruny. Otec sa v\u017edy c\u00edtil by\u0165 Slov\u00e1kom a nehanbil sa zato, hoci ho v \u017eivote neraz nazvali \u201eButat\u00f3tom\u201d a tak sa ve\u013emi ani nenam\u00e1hal probl\u00e9mom ako utrati\u0165 na Slovensku na\u0161e prv\u00e9 peniaze. K\u00fapil slovensk\u00fa z\u00e1stavu, ktorej hne\u010f v prv\u00fd de\u0148 s\u00e1m zmajstroval dreven\u00fa \u017er\u010f a na druh\u00fd de\u0148 ju hrdo vystr\u010dil z vetracieho okienka na streche smerom do ulice a rozvinul. Pri k\u00fape z\u00e1stavy u \u017dida v Seredi mal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m ak\u00fa z\u00e1stavu vlastne k\u00fapi\u0165, lebo on tak\u00fa s trojuholn\u00edkom nechcel, lebo to vraj nie je slovensk\u00e1 z\u00e1stava, ale \u010desk\u00e1. Nakoniec v\u0161ak obchodn\u00edk kdesi vyh\u013eadal aj bielo-modro-\u010derven\u00fa z\u00e1stavu s rovn\u00fdmi pruhmi, tak sa k\u00fapa uskuto\u010dnila. Otcovi sa za\u010dalo na Slovensku dari\u0165 a onedlho si k\u00fapil aj nutn\u00fd pluh a sedliacky voz dostal od \u0161t\u00e1tu ako v\u0161etci repatrianti, ktor\u00ed sa vtedy \u013eahko dali spozna\u0165 pod\u013ea rovnak\u00fdch nov\u00fdch sedliackych vozov natret\u00fdch na zeleno. Okrem voza mu repatria\u010dn\u00e1 komisia pridelila v chot\u00e1ri obce aj necel\u00fdch 5 hekt\u00e1rov ornej p\u00f4dy, ako n\u00e1hradu za p\u00f4du, ktor\u00fa nechal v Ma\u010farsku. Hospod\u00e1ril na nej ako vedel. A vedel veru ve\u013emi dobre, lebo vynikaj\u00facu sk\u00fasenos\u0165 z\u00edskal po\u010das hospod\u00e1renia na prenajatom nemocni\u010dnom majetku na samote u mesta Mak\u00f3, kde si tie\u017e v\u0161etky pr\u00e1ce organizoval s\u00e1m. Tam sa vlastne vyu\u010dil za vzorn\u00e9ho gazdu. Vst\u00e1val ka\u017ed\u00fd de\u0148 u\u017e pred svitan\u00edm a po pr\u00e1cach okolo dom\u00e1ceho hospod\u00e1rstva na dvore e\u0161te po\u010das brie\u017edenia zapriahal do voza a odch\u00e1dzal na pole, kde bolo st\u00e1le \u010do robi\u0165. Po\u010das \u017eatvy koncom leta sa ka\u017ed\u00fd de\u0148 pred ve\u010derom, alebo skoro r\u00e1no oz\u00fdvalo na dvore otcovo klepkanie na kosu, aby mu vydr\u017eala by\u0165 ostr\u00e1 na druh\u00fd de\u0148 od r\u00e1na a\u017e do ve\u010dera. Po\u010das \u017eatvy sme po ra\u0148ajk\u00e1ch cel\u00e1 rodina nasadli na sedliacky voz a odi\u0161li na pole. Apovka s mamovkou sa v\u017edy pred prv\u00fdm za\u0165at\u00edm kosou najprv pomodlili a a\u017e potom otec za\u010dal \u201evyt\u00edna\u0165\u201d rad. Najm\u00e4 mamovka boli silno veriacou evanjeli\u010dkou a dos\u0165 \u0165a\u017eko niesli skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v dedine je iba katol\u00edcky kostol, kde s\u00fa navy\u0161e bohoslu\u017eby iba ma\u010farsk\u00e9. Rovnako \u0165a\u017eko niesli skuto\u010dnos\u0165, \u017ee vo Ve\u013ekej Ma\u010di nem\u00e1me takmer \u017eiadnych pr\u00edbuzn\u00fdch, lebo rodinu apovkovho brata b\u00e1\u010di Jana pres\u00eddlili do obce Ve\u013ek\u00e9 \u00da\u013eany a tety Anky Bu\u010danovej do Senca, \u010do od Ve\u013ekej Ma\u010de bolo vzdialen\u00e9 v oboch pr\u00edpadoch vy\u0161e 20 km a autobus vtedy e\u0161te medzi obcami nechodil a na vz\u00e1cne n\u00e1v\u0161tevy museli apovka zapriahnu\u0165 do voza, \u010di v zime do vlastnoru\u010dne zhloben\u00fdch san\u00ed a aj tak sme rodinu boli nav\u0161t\u00edvi\u0165.<\/p>\n

Ja som po\u010das \u017eatvy rozkladal povriesla pod snopy a star\u0161ia sestra Anka bola hrab\u00e1\u010dkou, teda \u201ezbierala hrste\u201d, \u010do znamenalo pozbiera\u0165 apovkom nakosen\u00e9 obilie drevenou kvakou v tvare ve\u013ekej jednotky a pouklada\u0165 ho do snopov na povriesla. Ke\u010f sa apovka dokosili na koniec po\u013ea, tak sme sa vracali na jeho za\u010diatok, kde st\u00e1l voz s priviazan\u00fdm kon\u00edkom a cestou sme v\u0161etci viazali snopy. Pri voze sme sa napili vodu, ktor\u00e1 bola v sklenenom opletenom \u201ebu\u0165ko\u0161i\u201d v tieni pod vozom a apovka \u0161li vyt\u00edna\u0165 \u010fal\u0161\u00ed \u201eratok\u201d. Predpoludn\u00edm bola jedna prest\u00e1vka \u201ena fru\u0161tik\u201d, kedy sme si zjedli z domu prinesen\u00fd mastn\u00fd chlieb s cibu\u013eou, alebo chlieb so slaninou, \u010di klob\u00e1sou. Obed sme mali ve\u013emi podobn\u00fd, lebo vari\u0165 nemal kto, ke\u010f aj mamovka pracovali s nami pri \u017eatve na poli. Odpoludnia, ke\u010f sa u\u017e schy\u013eovalo k ve\u010deru, sme v\u0161etky snopy poukladali do kr\u00ed\u017eov stredom po\u013ea, apovka pohrabali cel\u00fa skosen\u00fa plochu, aby ani kl\u00e1sok nevy\u0161iel navnivo\u010d a po skosen\u00ed cel\u00e9ho po\u013ea sa kr\u00ed\u017ee zv\u00e1\u017eali domov na zadn\u00fa \u010das\u0165 dvora, kde snopy po\u010dkali ulo\u017een\u00e9 do stohu, k\u00fdm pri\u0161iel na n\u00e1s rad a potiahli n\u00e1m do dvora ml\u00e1\u0165a\u010dku poh\u00e1\u0148an\u00fa najprv parn\u00fdm strojom, neskor\u0161ie dieselov\u00fdm motorom Sl\u00e1via, alebo elektromotorom, lebo na rozdiel od Ma\u010farska sme tu v dedine svietili elektrinou a a\u017e tesne pred zalo\u017een\u00edm dru\u017estva sa objavil v dedine americk\u00fd traktor Fordson, ktor\u00fd ml\u00e1\u0165a\u010dku nielen\u017ee pritiahol na dvor, ale potom ju aj poh\u00e1\u0148al cez dlh\u00fd a \u0161irok\u00fd ploch\u00fd reme\u0148. Zv\u00e1\u017eanie obilia z pol\u00ed na dvor nebolo jednoduch\u00e9, lebo jeden kon\u00edk plne nalo\u017een\u00fd voz po poli a po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch nevl\u00e1dal s\u00e1m utiahnu\u0165. Ke\u010f\u017ee v\u0161ak apovka mali len jedn\u00e9ho ko\u0148a, n\u00e1\u0161ho sivka Babu, tak sa museli v\u017edy dohodn\u00fa\u0165 s niek\u00fdm z dediny kto mal tie\u017e ko\u0148a, \u017ee si pri zv\u00e1\u017ean\u00ed obilia navz\u00e1jom pom\u00f4\u017eu a pozv\u00e1\u017eaj\u00fa obilie dvomi ko\u0148mi najprv jedn\u00e9mu, potom druh\u00e9mu (hovorilo sa tomu \u201espriahnutie sa\u201d). Chleb\u00edk sme mali n\u00e1\u0161 dom\u00e1ci z p\u0161eni\u010dnej m\u00faky, ktor\u00fd raz za t\u00fd\u017ede\u0148 napiekli mamovka. V s\u00favislosti s pe\u010den\u00edm chleba museli na\u0161i vyrie\u0161i\u0165 jeden ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m nedlho po pris\u0165ahovan\u00ed sa do Ve\u013ekej Ma\u010de. Mamovka vedeli napiec\u0165 ve\u013emi dobr\u00fd chleb\u00edk, ale museli ma\u0165 k tomu nielen m\u00faku a dreven\u00e9 kor\u00fdtko na miesenie, ale samozrejme aj pec. V Ma\u010farsku bola pec na pe\u010denie chleba samozrejmou s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho domu, ale tu po dedinskom kov\u00e1\u010dovi ni\u010d tak\u00e9 nezostalo, izby boli hol\u00e9. Mamovka sa v\u0161ak hne\u010f prv\u00fd de\u0148 dozvedeli od susediek, \u017ee v\u0161etci nosia upiec\u0165 chlieb k dedinsk\u00e9mu pek\u00e1rovi, ktor\u00fd mal svoju \u017eivnos\u0165 iba nejak\u00fdch slab\u00fdch sto metrov od n\u00e1\u0161ho domu. Preto\u017ee sme doma pec nemali, tak najbli\u017e\u0161ie pe\u010denie chleba mamovka absolvovali u pek\u00e1ra tie\u017e. Hotov\u00e9, vymiesen\u00e9 cesto sme odniesli v okr\u00fahlych slamienkoch k pek\u00e1rovi, ktor\u00fd ich na lopate doformoval na okr\u00fahly tvar a na tej drevenej lopate potom \u201epous\u00e1dzal\u201d do vyk\u00farenej pece. Pek\u00e1r mamovku pochv\u00e1lil, \u017ee ak\u00e9 perfektn\u00e9 cesto na chlieb urobila, lebo vraj od miestnych dom\u00e1cich gazdiniek mu cesto neraz stek\u00e1 z lopaty pod nohy na zem a mamkine cesto pekne dr\u017e\u00ed svoj tvar pohromade. Po upe\u010den\u00ed chleba bol pek\u00e1r prekvapen\u00fd znova, lebo n\u00e1\u0161 chlieb po\u010das pe\u010denia v peci tak nar\u00e1stol, \u017ee upe\u010den\u00fd bochn\u00edk nevedel z pece vybra\u0165, nezmestil sa mu cez dvierka pece von. Chlieb miestnej v\u00fdroby mu v peci nar\u00e1stol v\u017edy najviac na v\u00fd\u0161ku len okolo desa\u0165 centimetrov, ale ten n\u00e1\u0161 mal 25-30 cm a dvierka mali v\u00fd\u0161ku len ak\u00fdchsi 15 cm. Ke\u010f si mamovka \u0161li pre upe\u010den\u00fd chlieb, tak pek\u00e1r sa e\u0161te st\u00e1le tr\u00e1pil s probl\u00e9mom ako dosta\u0165 n\u00e1\u0161 chlieb z pece von. Nakoniec ni\u010d in\u0161ie nezostalo, len po zachladnut\u00ed pece ka\u017ed\u00fd bochn\u00edk prereza\u0165 e\u0161te v peci pribli\u017ene v polovi\u010dke v\u00fd\u0161ky a bochn\u00edky povybera\u0165 v\u017edy rozdelen\u00e9 na dva kusy. Aj tak v\u0161ak tento chlieb bol pre n\u00e1s chutnej\u0161\u00ed ako ten tmav\u00fd miestny. Najv\u00e4\u010d\u0161ou chybou bolo, \u017ee po takomto prerezan\u00ed bochn\u00edkov boli moji rodi\u010dia pripraven\u00ed o ritu\u00e1lne na\u010d\u00ednanie chleba doma, kedy sa cel\u00fd bochn\u00edk oprel \u013eavou rukou o seba (pri srdci) a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm kuchynsk\u00fdm no\u017eom sa na spodnej \u010dasti pec\u0148a chleb\u00edk pre\u017eehnal – urobil sa najprv \u0161pi\u010dkou no\u017ea pomyseln\u00fd kr\u00ed\u017eik a pece\u0148 chleba sa prerezal asi v tretine v\u00fd\u0161ky – chlieb bol na\u010dat\u00fd a potom sa u\u017e len odkrajovali krajce na jedenie. Samozrejme, \u017ee tento probl\u00e9m museli apovka vyrie\u0161i\u0165 operat\u00edvne \u010do najsk\u00f4r postaven\u00edm murovanej pece do prednej izby domu. Naj\u0165a\u017e\u0161ie bolo postavenie kom\u00edna, aby sa nebodaj od neho \u010dosi na povale nepodp\u00e1lilo, \u010do v\u0161ak zvl\u00e1dol tie\u017e. Pec postavil okr\u00fahlu s podlahou z p\u00e1len\u00fdch teh\u00e1l a na stavbu stien pou\u017eil k\u00fasky z porozb\u00edjanej stre\u0161nej krytiny, ktor\u00fa tie\u017e kdesi v dedine na\u0161iel. Medzi pecou a stenou izby vznikol \u00fazky priestor tzv. \u201ekuckov\u201d, kde sme po k\u00faren\u00ed v peci ako deti ve\u013emi radi odpo\u010d\u00edvali, \u010di len tak sa schov\u00e1vali, ba niekedy (hlavne v zime) aj spali, lebo pec sme pou\u017e\u00edvali nielen na pe\u010denie, ale aj na vyk\u00farenie izby. Zo strany izby bola okolo pece murovan\u00edm vytvoren\u00e1 ak\u00e1si \u201elavi\u010dka\u201d na sedenie, kde si na n\u00e1v\u0161teve star\u0161\u00ed \u013eudia v zime ve\u013emi radi posedeli a zohrievali si chrb\u00e1t o vyk\u00faren\u00fa pec, ktorej vonkaj\u0161iu plochu mamovka e\u0161te prstom namo\u010den\u00fdm do hnedej farby vyzdobili \u013eudov\u00fdmi ornamentmi. Otvor do pece, ktor\u00fdm sa pec k\u00farila u\u017e otec urobil dostato\u010dne ve\u013ek\u00fd a \u017eiadny chleb\u00edk nemal \u0161ancu nar\u00e1s\u0165 na tak\u00fa v\u00fd\u0161ku, aby sa nedal z pece vybra\u0165. Pec sme k\u00farili \u201ezetkami\u201d, \u010di\u017ee snopmi kravami poobhr\u00fdzan\u00e9ho kukuri\u010dn\u00e9ho k\u00f4rovia, alebo snopmi ra\u017edia, ktor\u00e9 n\u00e1m zvyklo zosta\u0165 po likvid\u00e1cii u\u017e star\u00fdch, \u010di chor\u00fdch stromov v ovocnej z\u00e1hrade, ktor\u00e9 sa otec rozhodol nahradi\u0165 mlad\u00fdmi stromkami a v n\u00fadzi sme pec vedeli vyk\u00fari\u0165 dokonca aj slamou po vyml\u00e1tenom obil\u00ed, \u010do v\u0161ak mamovka videli ve\u013emi nerada, preto\u017ee po k\u00faren\u00ed slamou v\u017edy zostal v pitvore hrozn\u00fd neporiadok. V peci mamovka samozrejme nielen\u017ee piekli chlieb pre cel\u00fa rodinu, niektor\u00fdch susedov, ale ob\u010das sa v nej piekli aj z\u00e1kusky. V\u0161elijak\u00e9 kifle, tvaro\u017en\u00edk, kol\u00e1\u010d, alebo vinut\u00e9 makovn\u00edky, jablkovn\u00edky, \u010di orechovn\u00edky a na nov\u00fd rok v\u017edy makov\u00fd, \u010di tvarohov\u00fd, alebo i kapustov\u00fd \u201erejte\u0161\u201d (\u0161tr\u00fad\u013ea). Nu\u017e a takmer pri ka\u017edom pe\u010den\u00ed chleba boli poch\u00fa\u0165kou z chlebov\u00e9ho cesta nape\u010den\u00e9 ploch\u00e9 kapustn\u00edky, alebo opekance, ktor\u00e9 sa v \u010fal\u0161\u00edch d\u0148och pou\u017e\u00edvali napr. makov\u00e9, \u010di tvarohov\u00e9 ako hlavn\u00e9 jedlo d\u0148a. Ve\u013emi n\u00e1m chutila aj mamovkina \u0161pecialita – v hrnci uvaren\u00e1 fazu\u013eov\u00e1 polievka s \u00faden\u00fdm m\u00e4som, ktor\u00e1 sa uvarila vo vyk\u00farenej peci po\u010das pe\u010denia chleba tak, \u017ee hrniec s polievkou sa dal \u201eza \u010fugov\u201d, \u010di\u017ee dovn\u00fatra pece za vyn\u00edmate\u013en\u00fd kryt peciska.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

V neskor\u0161om \u017eivote som neraz spom\u00ednal, \u017ee na \u0161por\u00e1ku sa veru tak chutn\u00e1 fazu\u013eov\u00e1 polievka ned\u00e1 nikdy navari\u0165 ako \u201eza \u010fugovom\u201d v peci. Nu\u017e medzi mnoh\u00e9 nen\u00e1vratne v minulosti zaniknut\u00e9 dobroty bude u\u017e celkom iste patri\u0165 aj varenie, \u010di pe\u010denie v\u0161elijak\u00fdch dobr\u00f4t v dom\u00e1cej peci \u201eza \u010fugovom\u201d, preto\u017ee n\u00e1\u0161 sp\u00f4sob \u017eivota podlieha tie\u017e prirodzen\u00e9mu v\u00fdvoju a dnes sa u\u017e v rodinn\u00fdch domoch s pecami na pe\u010denie chleba v\u00f4bec nestretneme. Zvykli sme si chlieb n\u00e1\u0161 ka\u017edodenn\u00fd kupova\u0165 v obchodoch s potravinami, alebo v \u0161pecializovan\u00fdch predajniach, ktor\u00e9 pred\u00e1vaj\u00fa len chlieb a pe\u010divo a \u010do je najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161ie, dokonca sme si na tak\u00fdto chlieb aj zvykli a chut\u00ed n\u00e1m, ba odborn\u00edci ho dokonca pova\u017euj\u00fa za zdrav\u0161\u00ed ako bol u n\u00e1s kedysi doma pe\u010den\u00fd biely z \u010disto p\u0161eni\u010dnej m\u00faky. Nu\u017e aj tak celkom iste do konca \u017eivota bude moja gener\u00e1cia spom\u00edna\u0165 na chu\u0165 doma \u010derstvo upe\u010den\u00e9ho chleb\u00edka, ktor\u00e9mu sa napr. pri bo\u010dnom prasknut\u00ed vypiekol tzv. pupok, ktor\u00fd potret\u00fd dom\u00e1cim maslom vlastnoru\u010dne vybit\u00fdm zo smotany v drevenej die\u017eke a zap\u00edjan\u00fd bielou k\u00e1vou bude naveky patri\u0165 k chutiam, ktor\u00e9 n\u00e1m u\u017e modern\u00fd potravin\u00e1rsky priemysel nedok\u00e1\u017ee ani len pribl\u00ed\u017ei\u0165.<\/p>\n

A propos maslo. Aj my sme si ho doma, samozrejme, vyr\u00e1bali sami. Mamovka pozbierali smotanu z doma nadojen\u00e9ho mlieka a po ur\u010ditej dobe sa z tejto smotany dalo urobi\u0165 maslo ru\u010dne \u201etl\u010den\u00edm \u201e v drevenej kruhovej n\u00e1dobe, ktor\u00e1 sa dr\u017eala pri seden\u00ed na stoli\u010dke medzi nohami a rukami sa intenz\u00edvne pohybovalo hore-dolu pohybliv\u00fdm stredn\u00fdm dielom tej \u201ezbenky\u201d, ktor\u00e9 dreven\u00fdm piestom s otvormi prudko bilo do smotany, \u010d\u00edm sa oddelilo maslo od srv\u00e1tky.. Nadojen\u00e9 mlieko najprv mamovka samozrejme v\u017edy zmie\u0161ali dohromady od oboch kr\u00e1v, \u00faradmi predp\u00edsan\u00e9 mno\u017estvo sme museli odovzda\u0165 do \u0161t\u00e1tnej mliekarne a o toto mlieko sme sa u\u017e \u010falej nezauj\u00edmali. Raz v\u0161ak napadlo mamovku uschova\u0165 mlieko zvl\u00e1\u0161\u0165 od ka\u017edej kravy a takto oddelene zbiera\u0165 aj smotanu. Po ur\u010ditom \u010dase sme zistili, \u017ee maslo vyroben\u00e9 z mlieka od Bor\u010de m\u00e1 \u00faplne in\u00fa chu\u0165 ako od Milky. Maslo od Bor\u010de sa dalo kr\u00e1sne \u013eahko natiera\u0165 na chlieb aj chladn\u00e9, ale od Milky bolo po zatuhnut\u00ed aj pri izbovej teplote jednoducho nenatierate\u013en\u00e9. Ak som si n\u00edm chcel natrie\u0165 chlieb, musel som z kocky masla odrez\u00e1va\u0165 \u00fazke pl\u00e1tky masla a tie kl\u00e1s\u0165 na chlieb a dotvarova\u0165 ich vyhladen\u00edm. Ten tenk\u00fd odkrajovan\u00fd pl\u00e1tok sa dokonca odlupoval a l\u00e1mal ako keby som kr\u00e1jal ak\u00fdsi krehk\u00fd materi\u00e1l a nie maslo. Dodnes nem\u00e1m pre tento jav seri\u00f3zne vysvetlenie, ve\u010f to maslo nebolo z chladni\u010dky, ale malo izbov\u00fa teplotu, okolo 25 \u00b0C. Ke\u010f som v\u0161ak zahryzol do takto namaslovan\u00e9ho chleba maslom od Milky, tak sa mi v \u00fastach maslo pomali\u010dky rozp\u00fa\u0161\u0165alo a dost\u00e1valo ove\u013ea lahodnej\u0161iu chu\u0165 ako maslo od Bor\u010de. Na jazyku priam \u201ekypelo\u201d lahodnou chu\u0165ou. Ktovie pre\u010do to tak bolo, lebo obe kravy jedli z toho ist\u00e9ho v\u00e1lova \u00faplne rovnak\u00e9 krmivo, aj pili vodu z tej istej studne, ale v ich mlieku musel by\u0165 predsa len ak\u00fdsi nikdy nepoznan\u00fd rozdiel, ktor\u00fd sa u\u017e sotva niekedy podar\u00ed vysk\u00fama\u0165, lebo na dne\u0161n\u00fdch ve\u013ekofarm\u00e1ch sa samozrejme v\u0161etko vyprodukovan\u00e9 mlieko mie\u0161a dohromady a u\u017e nikto nem\u00e1 ani d\u00f4vod zis\u0165ova\u0165, ako by chutili mlie\u010dne v\u00fdrobky zvl\u00e1\u0161\u0165 od jednotliv\u00fdch kr\u00e1v.<\/p>\n

Zvykli sme si u\u017e aj na v\u0161elijak\u00e9 umel\u00e9 masl\u00e1 a chutia n\u00e1m podobne, ako n\u00e1m chut\u00ed chlieb kupovan\u00fd v obchode a upe\u010den\u00fd vo ve\u013ekopek\u00e1r\u0148ach. Ten mamovkin chlieb aj tak pre n\u00e1s zostane ve\u010dnou spomienkou, \u017ee ak\u00e1 to bola dobrota. Nu\u017e a aby vedeli napiec\u0165 dom\u00e1ci chlieb aj moje sestry Anka a Marka, tak ich mamovka toto umenie starostlivo nau\u010dili a po\u010das toho u\u010denia ako napiec\u0165 chlieb ich u\u010dili aj star\u00fa \u013eudov\u00fa pesni\u010dku, ktor\u00e1 je h\u00e1dam\u00a0dnes u\u017e aj zabudnut\u00e1. Spievali takto:<\/p>\n

Povedal mi jeden chlapec,
\n\u017ee ja neviem chleba napiec\u0165,
\nTren\u010d\u00edn Trnava, ru\u017ea vo\u0148av\u00e1,
\nchleba napiec\u0165.<\/p>\n

A ja som mu povedala,
\n\u017ee som na to e\u0161te mal\u00e1,
\nTren\u010d\u00edn, Trnava, ru\u017ea vo\u0148av\u00e1,
\ne\u0161te mal\u00e1.<\/p>\n

A po p\u00e1r ver\u0161och, kde sa postupne spievalo ako sa chleb\u00edk pe\u010die, bol e\u0161te ver\u0161:<\/p>\n

Tak\u00fd sa mi chleb\u00edk udav,
\n\u010do pod k\u00f4rkou kac\u00far dudav,
\nTren\u010d\u00edn Trnava, ru\u017ea vo\u0148av\u00e1
\nkac\u00far dudav.<\/p>\n

Pekn\u00e1 pesni\u010dka to bola s ve\u013emi peknou mel\u00f3diou a na\u0161a mamovka ju veru vedeli ve\u013emi pekne zaspieva\u0165. Nedlho po pres\u00eddlen\u00ed na\u0161im predp\u00edsali povinne odovzd\u00e1va\u0165 od dvoch kr\u00e1v mlieko ka\u017ed\u00fd de\u0148. Na\u0161i ch\u00e1pali nutnos\u0165 odovzd\u00e1vania mlieka \u0161t\u00e1tu, lebo ve\u010f mlieko a mlie\u010dne v\u00fdrobky chc\u00fa jes\u0165 aj vojaci, \u010di chor\u00ed v nemocniciach, tak\u017ee \u0161t\u00e1t nem\u00e1 in\u00fa mo\u017enos\u0165 na z\u00edskanie mlieka ako \u201epodoji\u0165\u201d ro\u013en\u00edkov. To by bolo v poriadku, ale za\u010diatkom p\u00e4\u0165desiatych rokov dvadsiateho storo\u010dia sa povinn\u00e9 odovzd\u00e1vanie produktov pr\u00e1ce ro\u013en\u00edka neust\u00e1le zvy\u0161ovalo. U\u017e bolo treba odovzd\u00e1va\u0165 aj \u010das\u0165 \u00farody z pol\u00ed, \u010das\u0165 dom\u00e1ceho zvieratstva na m\u00e4so, vajcia a v\u00f4bec \u0161t\u00e1t sa delil s ro\u013en\u00edkom o ka\u017ed\u201d produkt jeho pr\u00e1ce. \u201eDojil\u201d ho ve\u013emi nemilosrdne. Potom sa za\u010dalo so zakladan\u00edm Jednotn\u00fdch Ro\u013en\u00edckych Dru\u017estiev pod\u013ea vzoru kolchozov zo Sovietskeho Ruska a zalo\u017eili tak\u00e9to dru\u017estvo aj vo Ve\u013ekej Ma\u010di. Samozrejme, \u017ee nahov\u00e1rali na vstup do dru\u017estva aj mojich rodi\u010dov a presvied\u010dali ich, \u017ee len vo ve\u013ekov\u00fdrobe sa daj\u00fa mechanizova\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 ru\u010dn\u00e9 pr\u00e1ce, ktor\u00e9 si ka\u017ed\u00fd ro\u013en\u00edk inak mus\u00ed robi\u0165 s\u00e1m so svojou rodinou. Malo to svoju logiku, ke\u010f v\u0161ak m\u00f4j otec videl, \u017ee do dru\u017estva vstupuj\u00fa ako prv\u00ed najslab\u0161\u00ed ro\u013en\u00edci, tak ho hne\u010f pre\u0161la chu\u0165 \u00eds\u0165 do dru\u017estva. Najslab\u0161\u00ed ro\u013en\u00edci nielen v zmysle najchudobnej\u0161\u00ed, ale najm\u00e4 v zmysle najmenej pracovit\u00ed, \u010di inak najlenivej\u0161\u00ed, alebo tak\u00ed, ktor\u00ed si svoj majetok prelievali dolu hrdlom v kr\u010dme, kam m\u00f4j otec ako veriaci evanjelik nechodil, lebo to je predsa hriech prep\u00edja\u0165 svoj majetok a aj majetok celej rodiny, ktor\u00e1 potom neraz m\u00e1 hlad, alebo deti nemaj\u00fa ani na oble\u010denie. N\u00e1\u0161 otec v\u017edy hovoril:\u00a0\u201eS tak\u00fdmito dareb\u00e1kmi sa ja m\u00e1m da\u0165 do spolku? A hne\u010f si aj odpovedal – \u201eNikdy!\u201d\u00a0A preto\u017ee m\u00f4j otec bol naozaj ve\u013emi usilovn\u00fdm a aj \u010destn\u00fdm \u010dlovekom, tak sa mu na Slovensku za\u010dalo celkom slu\u0161ne dari\u0165 a postupne si prikupoval aj r\u00f4zne hospod\u00e1rske stroje, n\u00e1radie, \u010di \u010fal\u0161ieho ko\u0148a. K traktoru sa v\u0161ak u\u017e nikdy nedopracoval, preto\u017ee ho nakoniec do toho dru\u017estva predsa len dostali, hoci dos\u0165 drsn\u00fdm sp\u00f4sobom. Postupne mu predpisovali tak\u00e9 mno\u017estvo \u201ekontingentu\u201d, ktor\u00fd musel povinne odovzd\u00e1va\u0165 \u0161t\u00e1tu, \u017ee ho jednoducho prestal vl\u00e1da\u0165 plni\u0165. My sme mali napr. takmer pln\u00fd dvor sliepok, ale pra\u017eenicu z vajec sme si nie v\u017edy mohli dovoli\u0165, lebo vajcia bolo treba odovzda\u0165 \u0161t\u00e1tu a rodi\u010dia nechceli, aby zostali \u201evo\u013ea\u010do d\u013a\u017eni\u201d, lebo to mohol by\u0165 d\u00f4vod na re\u0161trikcie, ktor\u00e9 si p\u00e1ni na chudobn\u00fd \u013eud v\u017edy vedia vyh\u00fata\u0165 dos\u0165 a dos\u0165. Aby sme teda vedeli odovzda\u0165 predp\u00edsan\u00e9 mno\u017estvo vajec \u0161t\u00e1tu a sliepky odmietali znies\u0165 viacej ako jedno vajce denne, tak mamovka chodili neraz pe\u0161i, \u010di na bicykli na trh do 5 km vzdialenej Serede, aby od v\u0161elijak\u00fdch priekupn\u00edkov nak\u00fapili vajcia, ktor\u00e9 potom odniesli odovzda\u0165 \u0161t\u00e1tu ako \u201ekontingent\u201d. Aj takto dusili mojich rodi\u010dov, aby vst\u00fapili do dru\u017estva. Najviac ich \u201edusenie\u201d inicioval ak\u00fdsi Ern\u0151 R\u00f3zsa z Galanty, ktor\u00fd bol vtedy okresn\u00fdm funkcion\u00e1rom komunistickej strany a cez vojnu ho poznali v celom okrese ako funkcion\u00e1ra Horthyho nyilasov (fa\u0161istick\u00fdch \u0161\u00edpov\u00fdch kr\u00ed\u017eov a robil zle aj miestnym Ma\u010farom). Po vojne sa v\u0161ak ve\u013emi r\u00fdchlo zorientoval, \u017ee \u201eodkia\u013e f\u00faka vietor\u201d, vymenil kab\u00e1t, dal sa ku komunistom a robil \u013eu\u010fom zle na\u010falej. Poh\u00e1r trpezlivosti mojich rodi\u010dov pretiekol, ke\u010f v ist\u00fd letn\u00fd de\u0148, ke\u010f apovka boli s ko\u0148om pracova\u0165 na poli vonku v chot\u00e1ri, pri\u0161li ak\u00fdsi \u013eudia na \u010dele s E. R\u00f3zsom a so \u017eand\u00e1rmi, \u010di pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi Verejnej Bezpe\u010dnosti, ako sa im vtedy nevinne hovorilo a potiahli vle\u010dku s traktorom k dver\u00e1m su\u0161iarne kukurice na na\u0161om dvore, otvorili si su\u0161iare\u0148 a za\u010dali nahadzova\u0165 klasy kukurice na vle\u010dku. Doma sme boli len my deti a mamovka, ktor\u00e1 samozrejme hne\u010f spustili n\u00e1rek, \u017ee ako si m\u00f4\u017eu dovoli\u0165 takto pr\u00eds\u0165 vo dne na dvor k \u010dloveku a otvorene kradn\u00fa\u0165, dokonca za pomoci \u017eand\u00e1rov. Okr\u00edkli ju, aby bola ticho, lebo vraj nem\u00f4\u017ee vo\u013eakto ma\u0165 doma plno krmiva a v dru\u017estve nemaj\u00fa zvierat\u00e1 \u010do \u017era\u0165. Mamovka im hne\u010f vykri\u010dali, \u017ee to je ich vinou, lebo nevedia hospod\u00e1ri\u0165 a s\u00fa leniv\u00ed. Nepomohli si v\u0161ak a darmo si \u013eahli na zem pred traktor, \u017ee t\u00fa kukuricu odvez\u00fa len cez ich m\u0155tvolu a darmo sme nariekali spolu s mamoukou aj my deti. Mamovku odtiahli t\u00ed \u013eudia nabok a kukuricu si aj tak odviezli.<\/p>\n

Po tomto incidente to moji rodi\u010dia do Dru\u017estva u\u017e podp\u00edsali, odovzdali do spolo\u010dn\u00fdch ma\u0161tal\u00ed aj ko\u0148a a Bor\u010da s Milkou tie\u017e pre\u0161li do ve\u013ekej dru\u017estevnej ma\u0161tale, ktor\u00fa zabrali ve\u013ekostatk\u00e1rovi Burianovi. Ke\u010f sa mamovka dozvedeli o p\u00e1r dn\u00ed, \u017ee aj kravy v dru\u017estve hladuj\u00fa, tak chodili cez z\u00e1hradu tajne prikrmova\u0165 Milku aj Bor\u010du, lebo chudery kravi\u010dky predsa nem\u00f4\u017eu za hl\u00fapos\u0165 \u013eud\u00ed. Mlieko od na\u0161ich kravi\u010diek sme v\u0161ak u\u017e nikdy nevideli, za\u010dali sme si ho chodi\u0165 kupova\u0165 do \u0161t\u00e1tnej mliekarne, ktor\u00e9 v\u0161ak u\u017e nikdy nemalo t\u00fa chu\u0165 ako to na\u0161e od Bor\u010de a Milky. Po tejto pr\u00edhode pretiekol aj mamovkin obrovsk\u00fd poh\u00e1r trpezlivosti a raz hrkotali v izbe na ich milovanej \u0161ijacej ma\u0161ine Singer, ktor\u00fa si tie\u017e priviezli z Ma\u010farska pri petrolejovej lampe po cel\u00fa noc. R\u00e1no sme u\u017e nemali slovensk\u00fa z\u00e1stavu, ale zato mlad\u0161ia sestra Marka mala slu\u0161iv\u00fa bielu sukni\u010dku, ja modr\u00e9 a mlad\u0161\u00ed brat Pa\u013eko \u010derven\u00e9 tren\u00edrky. Ja som si neskor\u0161ie po vyu\u010den\u00ed v lodeniciach, zar\u00e1bal na \u017eivobytie ako z\u00e1mo\u010dn\u00edk v \u00fakolovej mzde v Pra\u017esk\u00fdch lodeniciach v Libni, kam ma osud zavial tie\u017e podivnou hrou. Po\u010das u\u010denia sa remeslu v kom\u00e1r\u0148anskej lodenici som toti\u017e patril medzi t\u00fdch lep\u0161\u00edch \u017eiakov, lebo ma remeslo bavilo a aj zauj\u00edmalo a s pracovitos\u0165ou som tie\u017e nikdy nemal probl\u00e9m. Tak\u017ee ke\u010f pri\u0161la ponuka od vtedaj\u0161ieho Ministerstva \u0161kolstva, \u017ee \u0161kola m\u00e1 navrhn\u00fa\u0165 \u0161tyroch \u017eiakov na \u0161t\u00fadium na Vysokej N\u00e1mornej \u0160kole v Gdyni, zdalo sa mi, \u017ee som u\u017e ist\u00fdm kandid\u00e1tom. Dokonca som sa na to \u0161t\u00fadium v Po\u013esku aj te\u0161il, lebo sa mi zdalo, \u017ee mus\u00ed by\u0165 ove\u013ea zauj\u00edmavej\u0161ie na lodiach pl\u00e1va\u0165 po svete ako ich budova\u0165 v lodeniciach. Spustil sa koloto\u010d vypracov\u00e1vania k\u00e1drov\u00fdch posudkov na n\u00e1dejn\u00fdch \u0161tudentov n\u00e1mornej \u0161koly a \u010duduj sa svete, nikam som ne\u0161iel pr\u00e1ve ja a do Po\u013eska odi\u0161li \u0161tudova\u0165 \u017eiaci s ove\u013ea hor\u0161\u00edmi v\u00fdsledkami v u\u010den\u00ed, ne\u017e ak\u00e9 som mal ja. Po p\u00e1r rokoch som sa aj dozvedel, \u017ee pre\u010do sa tak stalo. Na MNV do Ve\u013ekej Ma\u010de toti\u017e pri\u0161la \u017eiados\u0165 z Ministerstva \u0161kolstva, aby sa vyjadrili k m\u00f4jmu vyslaniu na \u0161t\u00fadium do Vysokej n\u00e1mornej \u0161koly v Po\u013esku a vtedaj\u0161\u00ed predseda MNV – mimochodom, tie\u017e pres\u00eddlenec z Ma\u010farska, ktor\u00fd bol na Pitvaro\u0161i \u010dlenom Horthyho \u0160\u00edpov\u00fdch kr\u00ed\u017eov, ale hne\u010f po vojne prezieravo prest\u00fapil ku komunistom a vo Ve\u013ekej Ma\u010di mu ako komunistovi zverili najvy\u0161\u0161iu funkciu v dedine. M\u00f4j apovka ho v\u0161ak nemal r\u00e1d, lebo aj jeho pova\u017eoval za leniv\u00e9ho a neschopn\u00e9ho gazdu, ktor\u00fd v\u017edy len \u0161pekuloval, ako vy\u017ei\u0165 bez pr\u00e1ce. Tak tento \u201ericht\u00e1r\u201d mi nap\u00edsal do posudku, \u017ee neodpor\u00fa\u010da moje vyslanie na \u0161t\u00fadium do zahrani\u010dia, lebo m\u00f4j otec ako dedinsk\u00fd kulak br\u00e1nil zakladaniu JRD v dedine. Ak\u00fd\u017ee kulak, ke\u010f m\u00f4j otec po cel\u00fd \u017eivot hrdla\u010dil na cudzom a aj na svojom hospod\u00e1rstve v\u017edy pracoval len s\u00e1m a teda nikdy nikoho \u201enevykoris\u0165oval\u201d. To v\u0161ak u\u017e nikoho nezauj\u00edmalo. Sta\u010dilo nap\u00edsa\u0165, \u017ee otec bol kulakom a ja som mal okam\u017eite zatrhnut\u00e9\u00a0\u010falej \u0161tudova\u0165. Nikoho nezauj\u00edmalo, \u010di to s t\u00fdm kulakom je pravda, alebo nie.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee som sa u\u017e t\u00fa\u017ebou pl\u00e1va\u0165 na lodiach bol naozaj nakazil, ale do \u0161koly v Gdyni som sa nedostal, tak som sa po vyu\u010den\u00ed v kom\u00e1r\u0148ansk\u00fdch lodeniciach prihl\u00e1sil aspo\u0148 na stredn\u00fa \u0161kolu vodnej dopravy v De\u010d\u00edne, kam som aj nast\u00fapil na \u0161t\u00fadium hne\u010f po pr\u00e1zdnin\u00e1ch. Ke\u010f v\u0161ak po prvom mesiaci v \u0161kole pri\u0161iel k n\u00e1m domov \u00fa\u010det, \u017ee treba zaplati\u0165 \u010dosi okolo tristo kor\u00fan za m\u00f4j intern\u00e1t, tak som dostal upozornenie listom od mamovky, \u017ee\u00a0\u201esyn m\u00f4j okrem teba m\u00e1me doma e\u0161te \u0161tyri krky, ktor\u00e9 tie\u017e treba \u017eivi\u0165 a ty si u\u017e vyu\u010den\u00fd, tak sa o seba postaraj\u201d. Postaral som sa tak, \u017ee som \u0161iel pracova\u0165 ako z\u00e1mo\u010dn\u00edk do Pra\u017esk\u00fdch loden\u00edc v Libni a z\u00e1rove\u0148 som sa prihl\u00e1sil na ve\u010dern\u00fa strojn\u00edcku priemyslovku, ktor\u00fa sa mi po p\u00e1r rokoch \u0161t\u00fadia popri zamestnan\u00ed aj podarilo dokon\u010di\u0165. Tu som sa dozvedel, \u017ee existuje v Prahe podnik, ktor\u00fd prev\u00e1dzkuje n\u00e1morn\u00e9 lode a d\u00e1 sa k nim dosta\u0165 pracova\u0165 vraj aj preto, \u017ee na osobnom oddelen\u00ed toho podniku pracuje pracovn\u00ed\u010dka, ktor\u00e1 predt\u00fdm pracovala v lodeniciach v Libni a \u017eiadatelia z loden\u00edc maj\u00fa u nej ak\u00e9si \u201eo\u010dko\u201d. Bol som posadnut\u00fd my\u0161lienkou dosta\u0165 sa pracova\u0165 na n\u00e1morn\u00e9 lode za ka\u017ed\u00fa cenu a ke\u010f u\u017e pre\u0161lo p\u00e1r mesiacov a mne sa z toho podniku neoz\u00fdvali, za\u010dal som ve\u013emi \u013eutova\u0165, \u017ee sa asi m\u00f4j sen nespln\u00ed. Vtedy mi ktor\u00fdsi dobr\u00e1k poradil, aby som vst\u00fapil do komunistickej strany, \u017ee tak by som sa do toho podniku ove\u013ea sk\u00f4r dostal. Nemal som v\u00f4bec dobr\u00e9 pocity, ke\u010f som t\u00fa prihl\u00e1\u0161ku podpisoval aj preto, \u017ee som sa ve\u013emi dobre pam\u00e4tal, ak\u00fdm sp\u00f4sobom dostali komunisti m\u00f4jho otca do dru\u017estva. Ale ve\u010f ja som ne\u0161iel robi\u0165 \u017eiadnu politiku, iba som sa chcel dosta\u0165 k vysn\u00edvanej pr\u00e1ci. Neviem, \u010di mi vtedy ten vstup do Strany akosi pomohol, ale onedlho som u\u017e cestoval na lo\u010f Republika do \u0160tet\u00edna. S odstupom \u010dasu si mysl\u00edm, \u017ee vtedy mi asi viacej pomohla dobr\u00e1 mil\u00e1 star\u00e1 pani V\u00e1vrov\u00e1 ako ten un\u00e1hlen\u00fd vstup do \u0161t\u00e1tostrany. Dodnes z toho vstupu do Strany nem\u00e1m dobr\u00fd pocit, lebo ve\u010f m\u0148a kedysi nevzali ani za pioniera, lebo som bol prichyten\u00fd ako v dedine strh\u00e1vam plag\u00e1ty, ktor\u00e9 mali presved\u010di\u0165 ro\u013en\u00edkov, aby vstupovali do JRD. Nu\u017e a mne sa u\u017e ako die\u0165a\u0165u nep\u00e1\u010dil sp\u00f4sob, ak\u00fdm dostali do dru\u017estva mojich rodi\u010dov. Za to strh\u00e1vanie \u201en\u00e1zornej agit\u00e1cie\u201d, ktor\u00e1 propagovala spolo\u010dn\u00e9 hospod\u00e1renie ro\u013en\u00edkov na dedine som dokonca dostal vo \u0161tvrtom ro\u010dn\u00edku trojku z chovania, lebo ten ktosi \u010do ma pri tom strh\u00e1van\u00ed plag\u00e1tov videl, to nahl\u00e1sil u p\u00e1na riadite\u013ea z\u00e1kladnej \u0161koly. Ten si ma potom zavolal ako\u017ee na pohovor a takmer sa mi ospravedl\u0148oval, \u017ee budem musie\u0165 dosta\u0165 trojku z chovania. Na\u0161\u0165astie z toho bola s\u00edce trojka z chovania, ale len pri \u0161tvr\u0165ro\u010dnej klasifik\u00e1cii, \u010do mi vonkoncom nevadilo. Nu\u017e a tie\u017e ma preto nikdy nevzali za pioniera, \u010do mi u\u017e vadilo viacej najm\u00e4 v puberte, lebo som z\u00e1videl mojim spolu\u017eiakom pionierom, ke\u010f mali mo\u017enos\u0165 bli\u017e\u0161ie sa stret\u00e1va\u0165 so spolu\u017eia\u010dkami pionierkami aj po vyu\u010dovan\u00ed, \u010di dokonca, ke\u010f im tieto pionierky vlastnoru\u010dne napr\u00e1vali zle uviazan\u00fd uzol na \u0161atke pod krkom. Aj takto sa na mne za socializmu vybl\u00e1znila puberta. Odvtedy v\u0161ak u\u017e pre\u0161lo okolo sedemdesiat rokov a neskor\u0161ie som sa nau\u010dil uviaza\u0165 si vlastnoru\u010dne dokonca aj kravatu.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Autorovi uverejnen\u00fdch pam\u00e4t\u00ed Michalovi Svore\u0148ovi<\/strong> ( *1939 Pitvaro\u0161) vy\u0161la v \u010de\u0161tine na sklonku roku 2013 vo vydavate\u013estve Mareczech v Prahe kni\u017eka s n\u00e1zvom Slan\u00fd chl\u00e9b s podn\u00e1zvom Odysea socialistick\u00e9ho n\u00e1morn\u00edka (186 str\u00e1n). Dolnozemsk\u00fd Slov\u00e1k, \u017eij\u00faci od pres\u00eddlenia z Ma\u010farska v Kol\u00e1rove, bol n\u00e1morn\u00edkom, prv\u00fdm strojn\u00fdm d\u00f4stojn\u00edkom na lodi Karlovy Vary. Vo svojom zauj\u00edmavom n\u00e1mornom cestopise p\u00fatavo nap\u00edsal svoje celo\u017eivotn\u00e9 pr\u00edbehy a sk\u00fasenosti z moreplavby.<\/p>\n

Zdroj:<\/strong>\u00a0http:\/\/spsk-kolarovo.webnode.sk\/news\/clanok7\/<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Hrs\u0165 spomienok Michala Svore\u0148a z\u00a0Kol\u00e1rova.\u00a0D\u00edva\u0165 sa dopredu a vzia\u0165 si ponau\u010denie z toho, \u010do je za nami. \u201eJaj, \u010do n\u00e1s v tej Slovenskej len \u010dak\u00e1…\u201d. Z takmer \u010disto slovenskej dediny Pitvaro\u0161 n\u00e1s pres\u0165ahovali s\u00edce na Slovensko, ale do ma\u010farskej dediny.\u00a0Ak\u00fd\u017ee kulak, ke\u010f m\u00f4j otec po cel\u00fd \u017eivot hrdla\u010dil na cudzom… \u00a0 Michal Svore\u0148   Najprv Pre\u010d\u00edta\u0165 viac o Hrs\u0165 spomienok Michala Svore\u0148a z Kol\u00e1rova<\/span>[…]<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":784,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-783","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky"],"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/wp-content\/uploads\/2017\/09\/Svoren.jpg","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/783","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=783"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/783\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":794,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/783\/revisions\/794"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/784"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=783"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=783"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pitvaros.sk\/sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=783"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}