Michal Franko: Založenie Békešskej Čaby v roku 1718

Slovenské vysťahovalectvo a Slováci žijúci v zahraničí sú imanentnou súčasťou našej minulosti a majú podstatný význam nielen pre naše národné dejiny, ale i pre súčasnosť a budúcnosť. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem[1] od konca 17. storočia do 19. storočia bolo dlhotrvajúcim migračným pohybom v rámci vtedajšieho Uhorska a prebiehalo v niekoľkých etapách. Rok 1718 predstavuje pre dejiny Prečítať viac o Michal Franko: Založenie Békešskej Čaby v roku 1718[…]

Pitvarošské hroby

Jednou z povinných zastávok všetkých presídlencov z Pitvaroša je aj starý pitvarošský cintorín. Keď v roku 1947 dve tretiny Pitvarošanov opúšťali svoju rodnú obec nechávali tam nielen svoj dom, svoje spomienky, detstvo, mladosť,  polia ale i hroby svojich predkov a príbuzných. Do niektorých domov sa nasťahovali po presídlencoch noví obyvatelia ale pochovávať ich začali už do nového cintorína. Na Prečítať viac o Pitvarošské hroby[…]

Pitvaroš očami Dóry Radó-Hájas

Na mnohé veci na svete sa dá pozerať i z iného pohľadu – netradične. Takýmto príkladom sú aj fotografie mladej Pitvarošanky  Dóry Radó-Hájas. Zo strany svojej mamy zdedila slovenské korene. Dóry pracuje na obecnom dome a vo voľnom čase sa rada venuje fotografovaniu. Na svojich fotografiách zachytáva Pitvaroš v rôznych obrazoch, farbách a prejavoch. Zachytáva neopakovateľné čaro okamihov a bežným fotkám Prečítať viac o Pitvaroš očami Dóry Radó-Hájas[…]

Presídlenie Pitvarošanov v roku 1947 v číslach

Rok 1947 výrazne zasiahol do života všetkých pitvarošských rodín. Dve tretiny Pitvarošanov sa rozhodlo v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom opustiť svoju rodnú obec, svoje korene a vykročiť v ústrety novej a neznámej budúcnosti v novej vlasti. O presídlení sa napísalo veľa ale i dnes táto zložitá logistická akcia udivuje. Bolo Prečítať viac o Presídlenie Pitvarošanov v roku 1947 v číslach[…]

Spoznávame pitvarošské ulice – Kostolná ulica

V mysliach presídlencov stále pretrvávajú spomienky na krásny a hrdý Pitvaroš: „So širokyma rovnyma ulicma, nabielo okalenyma domami, okliesňenyma stromami a vyzametanyma garádmi!“ Azda by sa nenašla rodina, ktorá by vo svojom albume nemala malú fotografiu, na ktorej sa naposledy odfotografovali pred domom, v ktorom vyrastali a kde boli doma. Aby si každý z nich Prečítať viac o Spoznávame pitvarošské ulice – Kostolná ulica[…]

Stavanie mája na Pitvaroši

Vznik tradície stavania mája Máj bol mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou a smrti so životom. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch strom, ktorý sa v tejto súvislosti označoval ako máj. Máje Prečítať viac o Stavanie mája na Pitvaroši[…]

Spomienky na Pitvaroš od Zuzany Chovančíkovej, rodenej Juhásovej

V zrkadle na mňa hľadí zvráskavená tvár lemovaná sivými vlasmi. Ani sa mi nechce veriť, že je to moja tvár. Len modré oči ostali šibalské a ústa usmievavé. Mojich 87 rokov po hrboľatej ceste životom ma poznačilo. Kde sú moje vrkôčiky, červené líčka, hladká tvárička, bezstarostná mladosť s mojimi rovesníkmi v našej dedinke na juhu Maďarska, v našom rodnom Pitvaroši. Prečítať viac o Spomienky na Pitvaroš od Zuzany Chovančíkovej, rodenej Juhásovej[…]

Spomienky na vojnu od Zuzany Chovančíkovej, rodenej Juhásovej

Aj keď vojna začala už v roku 1939, na Pitvaroši sme ju ešte tak necítili. Všetko sme si sami dorábali, nakupovať bolo treba iba cukor, petrolej a soľ, a tak sme nejakým nedostatkom netrpeli. Ani vojnu sme neprežívali tak ťažko ako v Budapešti, odkiaľ chodili ľudia po dedinách a ponúkali zlato a kožuchy za chlieb múku a inú poživeň. Ale v roku Prečítať viac o Spomienky na vojnu od Zuzany Chovančíkovej, rodenej Juhásovej[…]