Recept na Špricke

K tradičnej kultúre každého spoločenstva patrí aj kultúra stravovania. Nielen tradície spojené so stolovaním ale aj špecifické jedlá dotvárajú kultúrnu jedinečnosť. Nebolo tomu inak ani na Pitvaroši.

Stravovanie dolnozemských Slovákov bolo v mnohom podľa zvykov a obyčají, ktoré si priniesli z rodných krajov ešte pred 250 rokmi. Spôsob prípravy typických jedál sa odovzdával z generácie na generáciu. Obyčajne je kuchyňa v rukách žien, takže aj v prípadoch, kde po presídlení na Slovensko v zmiešaných manželstvách je manželkou Pitvarošanka, bola príprava jedál ovplyvnená tradičnou pitvarošskou kuchyňou. Na pracoviskách, v priateľstvách a pri rôznych oslavách sa pripravujú tradičné jedlá (sárma, stud’envo cesto, sadlovje kifl’e), opisujú a rozširujú sa recepty. Tradícia veľkej rodiny na Pitvaroši sa prejavovala v tom, že mladšie dcéry a nevesty sa učili od mamovky. Postupne sa aj samy podieľali na príprave jedla. Dvoj a viac generačnému spolunažívaniu sa hovorilo, že sa. „na enom chlebe“. Pri niektorých príležitostiach ako kršťenia, ale hlavne svadby, varievali po domoch známe a vychýrené kuchárky, na ktoré bolo spoľahnutie, že všetko bude, ako má byť. Zachovala sa príprava jedla podľa ročných období, sviatkov a príležitostí. Udržiavali sa tradičné spôsoby stolovania. Stôl bol vždy prikrytý tkaným obrusom. Obrusy boli vyšívané na krosnách, iné ručne, na krížiky – merkeľovanje a hladkovaním – pozakaždú ňitku. Tieto obrusy sa prestierali na rôzne príležitosti. Na každý deň sa používali obrusy zatkávanje na pásike. Pohostinnosť Pitvarošanov bola v tom, že návštevu, ak zavítala v čase jedenia, pozvali k stolu. Keď niekto prišiel počas stolovania, tak sa pozdravil: „Žehnaj Pán Boh!“ Gazda alebo gazdiná odpo-vedali: „Poťe s nami!“ A návšteva odpovedala: „Lenže zdraví!“ Návštevu ponúkli chlebom, z ktorého si mal návštevník sám odkrojiť. Niekedy si odkrojil len taký kúšťok chleba, „len pre príslovja“. Potom sa poďakoval a odpoveď bola: „Na dobrý úžitok“ Pravdaže, keď bol návštevník z bližšej rodiny, tak si aj viacej zajedol. Keď prišla nečakaná návšteva, spravidla ako pohostenie sa pripravila praženica na cibuli alebo praženica s klbásou a chlebom. Nechýbal kalíšok pálenky na zahriatie (Pitvaroš a Pitvarošania, 2007)

Mnohé zvyky a obyčaje časom zanikli, alebo sa používajú len výnimočne, avšak mnohé z tradičných dolnozemských jedál môžeme dodnes nájsť na stoloch nejednej presídleneckej rodiny. Zachovanie a zdokumentovanie starých pitvarošských tradícií a zvykov je naším cieľom i na stránke www.pitvaros.sk. Preto Vám teraz prinášame recept na tradičné jedlo, ktoré sa robievalo na Pitvaroši – Špricke. Špricke boli známe nielen na Pitvaroši ale i medzi ostatnými dolnozemskými Slovákmi a jednotlivé recepty sa mohli líšiť od jednotlivých lokalít prípadne gazdiniek ktoré ich pripravovali. Za prípravu tradičných šprickov i za recept by som sa chcel poďakovať Márii Kožuchovej, rodenej Maľovej zo Senca. Nielen recept, ale i fotografie tak sprítomnia atmosféru starého Pitvaroša i pre nás mladších.

Špricke

(originálny recept zo slovenskej dediny Pitvaroš v Maďarsku)

Potrebujeme:

1 liter mlieka

1 liter detskej krupice

7-8 celých vajec

masť alebo olej na vyprážanie

práškový cukor na obalenie

špric na vytláčanie (tradičný predmet)

Postup:

Do 1 litra mlieka dáme štipku soli a zohrejeme. Postupne pridávame detskú krupicu. Uvaríme hustú kašu. Necháme trochu vychladnúť a potom postupne pridávame vajíčka. Zmes dobre rozmiešame a plníme do strojčeka (šprica) s hniezdičkou.  Vytláčame kúsky ľubovoľnej veľkosti a vypražíme do zlatista. Každý kúsok ešte horúci obalíme v práškovom cukre.

Fotografie hotového jedla i s originálnym špricom:

Ak by ste si našli čas a napiekli alebo uvarili doma tradičné pitvarošské jedlo a nafotili ho, veľmi radi zverejníme jeho recept i samotné jedlo, prípadne aj Vás s tradičným pitvarošským jedlom. Spolu by sme aj na týchto stránkach vytvárali receptár našich starých a prastarých mamoviek. Svoje recepty i fotografie nám môžete posielať na adresu: pitvarosania@gmail.com

Vopred Vám ďakujeme, že spolu vytvoríme niečo spoločné, pre ďalšie generácie.

Autor článku: Michal Kožuch

Autor fotografií: Miroslav Kožuch