Pokračujeme vo zverejňovaní článkov Štefana Hudáka v dobovej tlači. Za ich poskytnutie ďakujeme Pavlovi Hudákovi zo Sládkovičova. Kliknutím na obrázok ho zväčšíte.
Pokračujeme vo zverejňovaní článkov Štefana Hudáka v dobovej tlači. Za ich poskytnutie ďakujeme Pavlovi Hudákovi zo Sládkovičova. Kliknutím na obrázok ho zväčšíte.
Je vzrušujúce čítať spomienky na život, prácu a zápas o udržanie si svojej národnej podstati Slovákov, ktorých predkovia „žitia nevôľou“ opúšťali svoje rodné domovy na Gemery, Honte a ďalších lokalitách a odchádzali pre stáročiami na Dolnú zem. Ich národnostný útlak si dnes vie len málokto predstaviť, kto ho osobne nezažil. Mne na to stačili roky okupácie Horthyovským maďarskom 1938-1945 na južnom Slovensku. Zo dňa na deň sme sa stali treťotriednymi občanmi (buta Tótmi), vzali nám školy, knižnice, kultúrne spolky, vzali nám reč. Jedným z prameňov, ktorý nás držal nad vodou, ktorý sa nám prihováral v našom jazyku boli noviny, ktoré ani neviem akým spôsobom sa ocitli medzi nami, prichádzajúce práve z prostredia Dolnozemských Slovákov: „Čabiansky kalendár“ mala takmer každá slovenská rodina, „Evanjelický hlásnik“ putoval z „rúčky do rúčky“, ba sa objavila aj „Slovenská jednota“. Aj keď v našej osade nebolo viac ako do 30 domkov, v ktorých poväčšine žili evanjelické rodiny tieto nepodľahli maďarizácii aj vďaka tomu, že sa mohli opierať o svojich rodákov z Békešskej Čaby,(evanjelického Vatikánu) Pitvaroša, Slovenského Komlóša. Vďaka vám za to, som na vás hrdý!
Dakujeme za Vas prispevok. Zivot dolnozemskych Slovakov bol vzdy plny utrap a suzeni. Nielen ekonomickych – zivot naplneny tvrdou pracu a odriekanim ale i narodnostnym utlakom a snaha o udrzanie si vlastnej identity. Koniec vojny znamenal pre Pitvarosanov a Albertanov bliziacu sa genocidu, ktoru zastavil az rychly prichod frontu. Mozno jeden den a dnes by tu nebol ziaden Pitvarosan a Albertan. Aj taka bola odvratena stranka dolnozemskych Slovakov. Preto tolko Pitvarosanov vypoculo volanie vlasti a boli prvi ktori prisli v nakladnych voznoch v roku 1947 so snahou o novy zaciatok. Preto nechceme a nemozeme zabudnut na svoje korene a tazku cestu nasich predkov. Od Gemera, cez Dolnu zem az po navrat do vlasti ich predkov. Lebo vdaka nim sme tam kde sme a mozeme nadviazat na ich odkaz, ktory nam zanechali. Snazime sa i na tomto mieste o zachovanie ich odkazu.