„Pred dvesto rokmi, pre neprajný osud, opustili synovia vtedy rodnú viesku. Najviac z nich prichodilo na Dolnú zem. Zopli ruky a oddali sa dielu. Na zarastených pustatinách, zamokrených močariskami začali sa dvíhať domy a pestovať obilniny. Takto povstala metropola dolnozemských Slovákov – Békešská Čaba, tirpácka Nyiregyháza, tešedíkovský Szarvaš, povedomý Komlóš a detviansky Pitvaroš. S takou istou usilovnosťou sa vytvorili všetky väčšie a menšie dolnozemské osady. Azda niet ani jedinej slovenskej obce po celom Maďarsku, kde by sa boli tak hrdinsky bili za svoje práva ako práve Pitvarošania.“ (týždenník Sloboda, 1947).
