Rok 1947 výrazne zasiahol do života všetkých pitvarošských rodín. Dve tretiny Pitvarošanov sa rozhodlo v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom opustiť svoju rodnú obec, svoje korene a vykročiť v ústrety novej a neznámej budúcnosti v novej vlasti. O presídlení sa napísalo veľa ale i dnes táto zložitá logistická akcia udivuje. Bolo treba prepraviť veľké množstvo ľudí, zvierat a tovarov na veľké vzdialenosti a v krátkom čase. Ako vyzeralo presídlenie Pitvarošanov? Keď sa čísla prenesú do grafickej podoby ukazuje sa zložitosť a veľkosť celej výmeny.
Fakty o presídlení:
Prvý transport presídlencov z Pitvaroša odišiel v piatok podvečer 11. 4.1947. Posledná vlaková súprava opustila pitvarošskú železničnú stanicu v stredu 14.5.1947 o druhej hodine v noci. V priebehu 35 dní (24 pracovných) bolo vypravených asi 20 transportov. Súpravu pozostávajúcu z približne 50 krytých nákladných vozňov rady Ztr poháňali parné rušne číslo 434.1. V jednom transporte bolo presídlených priemerne 100 osôb. Každej rodine bol priradený jeden vozeň na transport osôb a majetku a druhý na dobytok. Celkovo z Pitvaroša v roku 1947 odišlo 655 rodín (2442 osôb). Vyprázdnilo sa 360 domov. Spolu s nimi odviezli 150 koní, 629 hovädzieho dobytka, 3 000 ošípaných, 212 oviec a kôz, 8 219 kačíc a husí, ďalej dve mláťačky, 176 pluhov, 151 brán, 29 sejačiek, 152 vozov a 2 traktory (Bernula,M. 2000: Pitvarošská kronika). V Československu Pitvarošanov usadili do šiestich obcí: Veľké Úľany Sládkovičovo, Senec, Reca, Malá Mača a Veľká Mača. Z Pitvaroša odišlo 75 % obyvateľov. Zostalo okolo 200 rodín.
Vlakové transporty Pitvarošanov v roku 1947:
Presídlenie Pitvarošanov v roku 1947 v číslach:
Autor článku aj infografiky: Michal Kožuch