Pitvarošské nárečie – nová publikácia

Svetlo sveta uzrela nová publikácia z prostredia Pitvaroša pod názvom Pitvarošské nárečie. Autorom publikácie je potomok Pitvarošanov pán Štefan Mikuš zo Sládkovičova. Podujal sa na neľahkú a mravenčiu prácu, zozbierať množstvo špecifických pitvarošských slov a výrazov a vydať ich knižne. Svoj projekt verejne predstavil na stretnutí Pitvarošanov 18. mája 2019 v Sládkovičove.  Knižka bola uvedená do života na 65. výročie vysvetenia evanjelického kostola v Sládkovičove.

Autor publikácie Pitvarošské nárečie Štefan Mikuš

Pán Mikuš nám v rozhovore prezradil viac o svojej publikácii:

„Spúšťačom bola asi kniha Juraja Synčoka – Komlóšsky slovenský výkladový nárečový slovník. Keď sa mi dostala do rúk, začal som pátrať či existuje niečo podobné aj o pitvarošskom nárečí. Boli publikované diela o čabianskom a kondorošskom nárečí, ale o pitvarošskom som nič nenašiel. Začal som však tým, že som zbieral pitvarošské nárečové slová. Moji rodičia, starí rodičia, aj ich starí rodičia pochádzali všetci z Pitvaroša. Na starú mamu (mamovku) si spomínam len tak že sme sa spolu rozprávali len po našom. Podobne moji rodičia sa medzi sebou a so svojimi rodinnými príslušníkmi rozprávali len týmto nárečím. Hoci postupne najmä so známymi vždy menej a menej. Začal by som tým že som narodený v znamení blížencov. My sme už takí, že vždy sa do niečoho pustíme, a niekedy to ani nedokončíme a začneme niečo iné. Zrodí sa nejaký nápad a začneme na ňom pracovať. Hovorí sa že dôchodcovia majú dosť času, ale nie je to pravidlom. Keď vás oslovia nejaké výzvy tak toho času je dosť málo. Jedným z takýchto nápadov bolo aj zbierať tieto slová. V tomto mi veľa pomáhali známi a rodina, ktorí vedeli že to robím a vždy keď ich niečo napadlo, alebo sa nejakým slovom stretli tak si ho zapísali a doručili mi ho. Využil som každú možnosť stretnutia so staršími pamätníkmi. Jednou z nich je aj pani Zuzana Pavlová, ktorá už síce používa málo z týchto slov, ale v dlhšom rozhovore dokáže prepnúť a spomenúť si na také slová, ktoré naposledy možno používala len na Pitvaroši. So zbieraním slov mi pomáhali naozaj mnohí, nie len Pitvarošania. Preto je logické že mi priniesli i slová z inej oblasti, či už z Albertu, Tótkomlóša, Makova či Čaby. Najťažšie bolo určiť či sa to slovo naozaj používalo aj v pitvarošskom nárečí. Dal som to na posúdenie viacerým a podľa toho sa rozhodol či ho zaradiť. Mnohí z nás, potomkov presídlencov si pamätajú ako sa nám vysmievali, ak nás počuli rozprávať po našom. Pitvarošania, ale aj ostatní dolnozemci si veľa vytrpeli za to že používali svoj materinský jazyk. Naučili sa krčiť chrbát. Ich prvotnou úlohou bolo prežiť v ťažkých životných podmienkach. O to viacej by sme si mali vážiť to, že si svoj materinský jazyk zachovali.“

Ďakujeme pánovi Štefanovi Mikušovi za jedinečné dielo a veríme, že si táto krásna knižka nájde miesto v každej pitvarošskej i dolnozemskej domácnosti.

Knižku Pitvarošské nárečie si môžete kúpiť na Evanjelickej fare v Sládkovičove alebo v obchode Vesna – Olívia a Silvia Market na Fučíkovej ulici č. 92 v Sládkovičove. Prípadne si ju môžete objednať priamo u autora na e-maile: stefan.mikus1@gmail.com

Cena publikácie je 10 Eur. (PUBLIKÁCIA JE UŽ NEDOSTUPNÁ)

Zároveň zverejňujeme opravu textu k fotografii zo str. 76. Za nepresne uvedené informácie sa touto cestou ospravedlňujeme.

Pani Matejdesová rod. Uhrinová s dcérami Máriou a Zuzanou 1946, rodinný archív Alžbety Zelmanovej rod. Matejdesovej.

Autor článku a fotografii: Michal Kožuch