Prechádzka po trajektórii dolnozemských Slovákov pri pohybe v Uhorsku cez prizmu genealógie

Moji predkovia z otcovej aj maminej strany boli Slováci, ktorí v 18 storočí odišli zo Slovenska na vtedy pustý juh Maďarska –  tzv. Dolnú Zem. Predkovia z maminej strany sa usadili v Csanádalberte – Totkomlóši – Pitvaroši. Predkovia z otcovej strany sa usadili v  Kiskőrösi (Malý Kereš).

Môj otec aj mama sa ešte narodili v Maďarsku, ale ja som už generácia, ktorá sa narodila na Slovensku po presídlení mojich predkov z Dolnej Zemi späť na Slovensko. Spomínam si, že  hlavne u starých rodičov sa často spomínalo na domov, ktorý zanechali v Maďarsku. A z tohto obdobia rezonuje aj spomienka na prastarú mamu , ktorá vraj často hovorila „jaj deti moje, tak by som chcela vedieť, odkiaľ prišli naši predkovia na Dolnú Zem? Hát tak sa mi vidí, že zo Spiša, ale odkiaľ?“

Nuž, po rokoch bádania a hľadania, dnes viem starým rodičom odpovedať , že zo Spiša to veru nebolo.

Pre nás, potomkov Dolnozemských Slovákov, nie je vôbec jednoduché hľadať pôvod svojich predkov. Mnohé matriky týkajúce sa našich predkov sú dnes na území Maďarska a pre moju generáciu je nemalou prekážkou neznalosť maďarského jazyka. Ale máme šťastie, že existuje medzi nami veľa osobností, ktorí podrobne zachytili dejiny a históriu dolnozemských Slovákov , a našťastie máme veľa nadšencov a hrdých potomkov,  ktorí sa nám snažia sprístupniť maximum údajov z maďarských matrík.

 Dnes s odstupom času som presvedčená , že som mala na začiatku môjho bádania po predkoch veľké šťastie, že ako prvú som mohla skúmať matriku dediny Pitvaroš , ktorá je veľmi podrobne napísaná. Na to aby som sa naučila efektívne s matrikami pracovať, bola táto matrika tou najlepšou školou.  Žiadna z ďalších matrík, ktoré som skúmala, nebola tak dobre napísaná.

Ale pre mňa – generáciu, ktorá nezažila život na Dolnej Zemi, bolo tiež veľkým šťastím, že som dostala do rúk malú knižku „Nenapísané pamäti môjho otca“ (autor Michal Hronec) , ktorá podrobne a verne popisuje skutočný život obyvateľov na Dolnej Zemi na prelome 19 a 20 storočia. Vďaka tejto úžasnej a šokujúcej knihe som v matrikách nevidela len čísla, dátumy a mená, ale aj súvislosti , príbehy a osudy rodín a vedela som pochopiť skutočnosti, ktoré sú v dnešnej dobe  až nereálne (napríklad, že sa vdovec či vdova do týždňa opäť ožení, vydá).

Po troch rokoch bádania, sa mi zatiaľ najlepšie podarilo vypátrať pôvod predkov, ktorí sa usadili v Pitvaroši. Moji predkovia (prarodičia) z Pitvaroša sú Ján Čilek a Mária Riková . Zistila som, že Čilekovci aj Rikkovci boli v roku 1816 medzi prvými obyvateľmi, ktorí zakladali Pitvaroš.  Keďže som sa dočítala, že Pitvaroš osídľovali želiari z Nadlaku, ďalšia cesta ma priviedla do Štátneho archívu v Rumuskom meste Arad, kde sú uložené originály matrík mesta Nadlak. Nadšenie a presvedčenie, že tu zistím pôvod svojich predkov , sa rýchlo rozplynulo.  Ale predsa zo študovania týchto matrík som získala veľa dôležitých údajov, vďaka ktorým som vyhľadala predkov až na Slovensku, ale aj v Nemecku.

V našom rodopise Čilek & Rikk sa nachádzajú aj priezviská Kožuch, Ondrus, Janko, Holok, Majo,  Mrva, Križka, Barany, ….. a mnohí ďalší. Ak máme predkov z Pitvaroša,  máme veľké šťastie, že bol zakladaný pomerne neskoro v roku 1816. Trinásť rokov pred založením Pitvaroša bol osídľovaný aj Nadlak –  napríklad aj Slovákmi z Gemera, Novohradu, ale aj obyvateľmi z okolitých obcí. Šťastie pre nás spočíva v tom, že mnohí predkovia Pitvarošanov  prišli najprv do Nadlaku priamo zo Slovenska.  Kožuchovci napríklad boli ešte v roku 1811 na Slovensku v Rozložnej (Gemer), ale o pár rokov neskôr žili už v Nadlaku. Ondrus, Janko, Holok, Majo – tiež prišli do Nadlaku priamo zo Šivetíc (Gemer). Barany bol ešte v roku 1822 v Mičinej (Banská Bystrica), a až po tomto roku rodina prišla do Nadlaku.  U týchto našich predkov, ktorí neputovali sto rokov po Dolnej Zemi z miesta na miesto, ale prišli takmer bez zastávok dole a usadili sa – u nich vieme pôvod zdokumentovať celkom ľahko.

Ale Čillekovci a Rikkovci neprišli na Pitvaroš priamo zo Slovenska. A pre zistenie ich pôvodu a ich kľukatej cesty bolo potrebné veľa šťastia v bádaní, a hlavne bez množstva spracovaných a publikovaných prác o osídlení Dolnej Zeme , by  som ich pôvod určite nezistila.

Pri hľadaní predkov, ktorí osídľovali Dolnú zem a pritom sa presúvali z miesta na miesto, nestačí čítať matriky. Veľké bohatstvo informácií je v dielach autorov ako sú Ján Sirácky, Ján Gomnoš, Michal Borguľa, Ján Botík, Mirolav Kmeť, Ján Jančovic a mnohí mnohí ďalší. A veľa informácií je našťastie aj na internete. Knihy spomenutých autorov je dnes ťažké kúpiť, ak máte šťastie, tak len v antikvariátoch.

Pôvodne som bola presvedčená, že Rikk má zrejme nemecký pôvod, a že prišiel na juh Maďarska zo slovenského územia osídleného Nemcami. A keďže moja prababička Rikková spomínala Spiš, týmto smerom sa moje myšlienky uberali. Ale výsledok je prekvapujúci:

Rikkovci pochádzajú z Nemeckej Franconie, po roku 1720 prišli do Eleku (župa Arad), v roku 1733 prešli z Eleku do Kis-Harty (župa Pest-Pilis-Sol-KisKun), v roku 1762 už boli v Poľnom Berinčoku, v roku 1787 v Orožháze sa ženil náš predok Rikk a v Orožháze žil do roku 1795, v roku 1795 sa presťahoval s rodinou do  Kiszombora (župa Čongrád), a v roku 1804 prešiel do Nadlaku a v roku 1824 sa konečne definitívne usadil v Pitvaroši.

Tu bolo dôležité  mať šťastie, všímať si každý malý detail, nepovažovať nič za nepodstatné a v tomto prípade na záver bolo dôležité študovať všetky možné knihy a materiály, ktoré sú dostupné.

 Náhoda bola, že jedna Mária Rikková v Nadlaku – ktorá možno ani nie je príbuzná – mala pri úmrtí napísané miesto narodenia Orosháza. Ani som neverila , že sa mám týmto smerom uberať – a nakoniec na základe tejto zmienky som Orosházu študovala a našla tam sobáš môjho predka Rikka. Ale odkiaľ sa tam zobral? Začala som hľadala v okolí a Poľný Berinčok bola ďalšia už nie náhodná voľba. Ale v Slovenskej evanjelickej matrike Poľného Berinčoka som Rikka nenašla. V tejto fáze hľadania boli  dôležité knihy z histórie osídľovania Dolnej Zeme. I keď o Poľnom Berinčoku nebolo veľa dostupných informácií, zistila som, že existuje aj samostatná nemecká evanjelická matrika v Poľnom Berinčoku. V tomto momente som prvýkrát pripustila , že naši Rikkovci neprišli zo Slovenska, ani zo Spiša. Náhodou som na internete našla niečo, čo v knihách mne dostupných nebolo publikované. Bola to informácia, že Poľný Berinčok neosídľovali Nemci priamo z Nemecka, ale nemeckí osadníci z KisHarty , no a už len doplním, že som natrafila aj na informáciu, že KisHartu osídľovali aj Nemci z predtým osídleného Eleku. Našťastie k matrikám KisHarty a Eleku  existoval na internete prístup,a už nebol problém zistiť pôvod Rikkovcov.

V tomto rodopise z Pitvaroša mám ešte predkov Jána Čileka .  Jeho predkovia boli želiarmi z Nadlaku a žiaľ do Nadlaku tiež neprišli priamo zo Slovenska ale prišli zo Sarvaša. Lenže v Sarvaši sa len jeden Čilek oženil s Elizabeth Paulus – pred sobášom tu nežil – odkiaľ prišiel? Ján Čilek má pri sobáši zaujímavých rodičov Michala Čileka a Katarínu Kasáč. Všetky indície u týchto rodičov vedú do Novohradu do dediny Hradište a Uhorské pri Lučenci. Ale z Hradišťa Čilekovci odišli okolo roku 1770 a než prišli do Sarvaša tridsať rokov niekde putovali. Táto časť môjho bádania ešte nie je uzavretá.

Pokiaľ sa týka hľadania predkov v rodopise Pitvarošanov – dá sa povedať, že je to tá jednoduchšia práca bádateľa. Podstatne zložitejšie je hľadať predkov v matrikách mestečka Tótkomloš. Tótkomloš bol založený takmer o 80 rokov skôr ako Pitvaroš , v roku 1746. Matričné záznamy sú v týchto najstarších rokoch veľmi zle písané,  zapisované údaje sú veľmi strohé, množstvo potrebných údajov chýba.

Okrem toho Tótkomloš mal oveľa viac obyvateľov ako Pitvaroš a mal neskutočné množstvo menovcov, Hovorkov, Rozkošov, Puškeľov, Antalov, Vajaš aj Vajas, Buda, Bada, Bugár, Bogár – všetko sa pletie a zamieňa … A najčastejšie mená sú Ján, Ondrej, Juraj,a Márií neskutočne veľa.

Matriky od roku 1895 späť po rok 1820 sa ešte dajú prehľadne študovať, a dá sa v nich pátrať. Ale v roku 1800 sú napríklad sobáše , kde Ján Hovorka si zobral Máriu Rozkoš a ďalší Ján Hovorka si  zobral Máriu Vajas, a Jánov Hovorkových bolo veľa a ženili sa často s Máriou X, o rok sa niečo podobné zopakuje. Jánovia Hovorkovia si brali Márie. U sobášiacich nie sú uvedení rodičia. A pohroma je, že pri narodení detí je uvedené že Ján Hovorka a Mária majú dieťa x.  Ale ktorá Mária bola mama? A potom ak zomrelo dieťa, zas je uvedený len otec.

V tejto Tótkomlošskej matrike som v tomto momente musela robiť rodopis z opačného konca. Sledovať sobáše , narodenia a úmrtia v časovom slede a sledovať vznik rodín od založenia Tótkomloša t.j. od začiatku roku 1746 až k roku cca 1820, aby som dokázala zistiť, kto sú moji najstarší predkovia a či boli v Tótkomlóši pri založení, alebo prišli neskôr.  Touto mravenčou prácou sa mi podarilo vytvoriť takmer úplný rodopis mojich predkov z Tótkomlóša. Ale samotné údaje z  matriky by pri tomto bádaní nestačili.

 Neoceniteľnou pomocou pri spracovaní údajov bol napríklad dokument, ktorý  publikoval pán Michal Hronec a nazval ho „Denník podľa Paľa Hovorku“. V tomto denníku boli zaznamenané aj údaje o rodinných príslušníkoch tejto rodiny, boli to veľmi dôležité údaje a aj na základe týchto údajov som mohla rozlúštiť hádanku Hovorkovcov – menovcov – v Tótkomloši.  Je situácia , kedy sú údaje v matrikách neúplné a vtedy takéto súkromné dokumenty sú naozaj neoceniteľným pomocníkom. A veľkým šťastím je, že neostali doma v šuplíku, ale boli poskytnuté verejnosti. Kiež by sa takých vzácny dokumentov našlo viac.

V Tótkomloši mám predkov (tak ako väčšina Tótkomlošanov): Antal , Vajaš, Mezes, Buda, Hovorka, Puškeľ, Pipiš, Rozkoš —- a veľa ďalších.  Antalovci a Vajašovci v našom rodopise boli prví obyvatelia Totkomloša v roku 1746. Nitky od nich vedú do Békešskej Čaby , do roku 1722. Hľadať touto cestou ešte do starších rokov cez matriky bude ťažké . Matriky Békešskej Čaby sú síce písané v krásnej slovenčine, ale tým prínos ich písania prvých sto rokov – končí.  Pôvod Tótkomlošanov je publikovaný v mnohých dielach, ale zdokumentovať pôvod „de facto“ je zdá sa takmer nemožný cieľ.

Práca na tvorbe rodopisu prináša množstvo zaujímavých situácií a prekvapení. Jednou takouto zvláštnosťou je zmena priezviska Vášho predka. Len v rodopise mojich predkov z Pitvaroša si zmenili priezvisko traja predkovia. Bolo to nečakané a prekvapujúce zistenie. A vôbec ma to nepotešilo. Všetci si zmenili priezvisko v Nadlacu pred príchodom na Pitvaroš. Ale len jeden predok to myslel Vážne a pri zmene zotrval až do svojej smrti, a jeho potomkovia až do dnešných čias nesú zmenené priezvisko. Jednotným znakom pri tejto zmene priezviska je spôsob premenovania. Vo všetkých prípadoch prijali ako nové priezvisko – rodné priezvisko svojej matky.

Takto si zmenil priezvisko Andreas Janko – na – Andreas Ondrusz (jeho mama bola Anna Janko rodená Ondruszová) – Andreas Janko pochádzal zo Šivetíc.  Našťastie pán farár v Pitvarošskej kronike pri úmrtí Andreasa Ondrusa napísal poznámku o jeho pravom mene.

Zvláštne je, že si menili rodné priezvisko aj ženy,  aj manželka Jána Čileka , ktorá sa volala ešte v Sarvaši pri sobáši Elizabetha Paulus, ale keď prišla do Nadlaku začala používať meno Elizabetha Kudyela – čo bolo rodné priezvisko jej matky. Ale nepoužívala zmenené priezvisko stále, raz pri narodení dieťaťa je matka rodená Paulus inokedy Kudyela. Keď sa dieťa narodilo mama bola Kudyela, pri úmrtí na druhý deň je zapísaná správne Paulus. Tak isto Zuzana Kožuchová z Rozložnej, po príchode do Nadlaku začala používať iné priezvisko, ale tak isto ako v predchádzajúcom prípade, nie stále.

V takýchto prípadoch sa stáva, že máte dieťa u svojho predka, ktoré  sa vydalo alebo oženilo aj zomrelo, ale neviete nájsť jeho narodenie. Hoci súrodenci starší aj mladší sa narodili v Nadlaku alebo v Pitvaroši, narodenie tohto dieťaťa alebo viacerých detí neviete nájsť.  Po uvedených skúsenostiach, ak neviem nájsť narodenie dieťaťa, určite pokračujem v bádaní aj so zreteľom na možné premenovanie matky.

Na záver musím doplniť zdroje, ktoré sú dostupné pri bádaní po predkoch. Spomínala som doteraz len matriky a publikované  knihy.

Okrem toho je absolútnym základom pre bádanie po predkoch webová stránka:

 https://familysearch.org

ktorá jediná poskytuje online všetky Slovenské cirkevné matriky, Maďarské civilné matriky, Indexované maďarské Rímsko-katolícke matriky narodených, a dnes už zverejňuje aj Maďarské evanjelické matriky.

Tiež je veľkou pomocou, že dnes sú online aj matriky mesta Nadlak, a už netreba za nimi vycestovať do Rumunského štátneho archívu. Tieto matriky sú dokonca úplne indexované, t.j. aj matriky narodených, sobášených a zomrelých na stránke:

http://search.ancestry.com/search/db.aspx?dbid=5412

Určite je dôležitá internetová stránka:

https://www.radixindex.com/en/surnames/surname/

vyhľadá podľa mena alebo obce evidenciu výskytu priezviska v Uhorsku a webová stránka:

http://csaladfa.palmai.eu/felvidekiak   

Vám pomôže zistiť, kde sa nachádzajú slovenské matriky, t.j. pod ktorú farnosť patria a v ktorom štátnom archíve sa nachádzajú.


Renata Gombárová

Venuje sa intenzívne genealógii už niekoľko rokov a má bohaté skúsenosti s pátraním po predkoch a v hľadaní starých matričných záznamov a dokumentov.  Predkovia pochádzajú z viacerých dolnozemských obcí, okrem iného aj z Pitvaroša.

 

 

1 komentár u „Prechádzka po trajektórii dolnozemských Slovákov pri pohybe v Uhorsku cez prizmu genealógie

  • Dobrí deň pani Renata Gombarová prosím vás ktorých Holokovich máte v rodokmeni? MÔJ PRASTARÝ otec bol tiež Holok a jeho rodičia boli Holok András a Gregor Zuzana. Ďakujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.