Nová kniha autora Štefana Mikuša „Podaná ruka v 1947“

Nová kniha autora Štefana Mikuša „Podaná ruka v 1947“

V nedeľu 18. septembra 2022 si veriaci v evanjelickom chráme Božom pripomenuli 75. výročie presídlenia Slovákov z Dolnej zeme do našej obce. Tých, ktorí sa ešte narodili na Pitvaroši a pamätajú sa na svoju rodnú obec, už je iba zopár, ale vďaka ich spomienkam, o ktorých rozprávali svojim deťom, vnúčatám i pravnúčatám, je medzi nami ešte veľa tých, ktorí považovali za potrebné, pripomenúť si toto významné výročie. Súčasťou slávnostného podujatia bolo aj predstavenie novej, v poradí už druhej, publikácie Štefana Mikuša s názvom „Podaná ruka v 1947“. Publikáciu vydalo občianske združenie Dolnozemský evanjelik s finančnou podporou mesta Sládkovičovo, generálneho sponzora pána Róberta Vargu a sponzora pána Alexandra Bendeho.

Na tému presídlenia bolo popísaných už mnoho slov a je nesporné, že tisícom ľudí prinieslo veľa dobrého, ale aj veľa sklamaní. Snáď najlepšie v úvode novej publikácie to popísal nedávno zosnulý publicista Ľudo Pomichal a všetkým, ktorých táto téma zaujíma, odporúčam prečítať si jeho článok. Pán Štefan Mikuš sa už niekoľko rokov zaoberá témou presídlenia a v roku 2020 vydal knihu „Pitvarošské nárečie“, v ktorej s pomocou ešte žijúcich presídlencov a ich potomkov zmapoval krásne nárečie, ktoré si Pitvarošania na Dolnej zemi po celé stáročia ochraňovali. Druhým jeho projektom mala byť publikácia, v ktorej chcel popísať osudy presídlencov, ktorí prišli do Diószegu / Sládkovičova v roku 1947. Pretože je to človek veľmi systematický, začal mapovať hlavnú ulicu a uvedomil si, ako veľmi sú previazané osudy presídlencov z ostatnými občanmi mesta a tak svoj historický výskum rozšíril na všetkých obyvateľov hlavnej ulice. Jeho kniha teda popisuje domy a hlavne ich obyvateľov, ktorí tu žili v období, pred, počas i po II. svetovej vojne s akcentom na rok 1947, kedy sa do obce presídlili Pitvarošania.

Od železničnej stanice až na galantskú križovatku a späť spísal všetky domy, z ktorých mnohé už sú zbúrané a ich obyvateľov, ale aj ich predkov a potomkov a tak kniha popisuje ďaleko širší časový úsek a niekedy sa vracia až do začiatku 20. storočia a popisuje aj niektoré skutočnosti z 21. storočia. Autor zaznamenal osudy pôvodných obyvateľov, depotrovaných Židov, vysídlených Nemcov i Maďarov a samozrejme Slovákov z Dolnej zeme, ktorých autor zmapoval nielen na hlavnej ulici, ale aj v iných častiach obce. Zdrojom informácií mu boli vzácne archívne dokumenty, matriky, ale aj osobné spomienky mnohých obyvateľov.

Strohý zoznam domov a ľudí by bol dosť nezáživným čítaním, ale autorovi sa podarilo doplniť do textu mnoho zaujímavých príbehov jednotlivých osôb i celých rodín. S nadsázkou zvyknem tvrdiť, že v každej knihe musí byť niečo, na čom sa zasmejete a niečo nad čím zaplačete a to sa autorovi rozhodne podarilo. Knihu doplňuje aj takmer dvesto historických fotografií, ktoré čitateľom priblížia nielen historický vzhľad hlavnej ulice, ale aj mnohých jej obyvateľov a zaujímavé udalosti.

Vydanie tejto knihy je určite mimoriadny počin z hľadiska historického i sociologického, lebo popisuje a do istej miery aj analyzuje históriu nášho mesta vo veľmi ťažkých časoch, ktoré zanechali nezahojiteľné rany v mnohých srdciach, ale aj nespočetné množstvo krásnych spomienok na veselé a šťastné príbehy, ktoré obyvatelia hlavnej ulice prežili.

Dovolím si malú citáciu z autorovho textu, ktorá presne vystihuje hlavnú myšlienku knihy: „Žijeme tu spolu už 75 rokov a chceme tu žiť aj naďalej bez konfliktov a nenávisti, v mieri a v zhode, všetci spolu. Pôvodných presídlencov je už veľmi málo, o to viacej by sme si ich mali ctiť, lebo s našimi rodičmi, starými rodičmi a niektorými dokonca i prarodičmi prežívali osudy svojej mladosti tam, v mieste svojho rodiska.

Buďme vďační tým, ktorí nám napíšu nejaký článok do novín, časopisov, či na internet, pripravia reláciu v rozhlase či televízii a najmä tým, ktorí z času na čas zorganizujú stretnutie dolnozemských Slovákov.“

Autorka: Eva Sudová, editor publikácie