Pozvánka na oslavy
Dňa 29. septembra 2007 v popoludňajších hodinách sa začali ľudia schádzať v evanjelickom kostole v Senci. Pri vchode stála mládež so sladkým pitvarošským koláčom. Na laviciach bol prichystaný program služieb Božích s textami piesní a modlitieb. V zborovej miestnosti bola pripravená bohatá výstava pitvarošských obrusov a výšiviek. Vystavený bol aj grilážový barančok, kópie starých fotografií, kolíska – bevčov, kolovrátok a rôzne predmety dennej potreby z Pitvaroša. Počas slávnostných služieb Božích vystúpili hostia s príhovorom. Z Pitvaroša vystúpila Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková a spomínala na hľadanie pôvodu predkov, odkiaľ prišli na Dolnú zem. Príhovor mal aj primátor Senca Ing. Karol Kvál, dozorkyňa evanjelického cirkevného a. v. zboru v Senci Anna Kapounová, rodená Kováčová, Prof. ThDr. Dušan Ondrejovič, podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a za Maticu slovenskú Mgr. Helena Čajková. Pri východe z kostola sa rozdávalo mimoriadne vydanie Seneckého evanjelického hlásnika pripravené pri príležitosti 60. výročia založenia cirkevného evanjelického a. v. zboru v Senci. Pred kostolom čakal pristavený autobus a odviezol zúčastnených pred Združenú strednú školu Senec – Montostroj, kde sa konalo slávnostné pohostenie. V átriu školy predával a podpisoval svoje knihy spisovateľ Ján Jančovic (Z kolísky na Dolnú zem, Navrátilci). Nasledovalo pohostenie, stretnutie ľudí a pamätníkov. Prevažovali staršie ročníky. Na stretnutí sa zúčastnilo približne 300 ľudí.
Michal Kožuch, 2007
Ján Jančovic do Ľudových novín napísal:
Repatrianti z Pitvaroša oslavovali
Po Tešedíkove, kde sa nedávno konali celonárodné slávnosti venované 60. výročiu hromadného návratu Slovákov do vlasti svojich predkov, nasledovala v Senci ďalšia slávnostná udalosť viažuca sa k tomuto výročiu. Túto spomienkovú slávnosť usporiadal evanjelický a. v. cirkevný zbor v Senci na počesť 60. výročia založenia zboru Slovákmi z Dolnej zeme a 55. výročia posvätenia kostola. Do Senca a do okolitých obcí Reca, Sládkovičovo, Malá Mača, Veľká Mača a Veľké Úľany prišiel v roku 1947 na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom najväčší počet Slovákov z Pitvaroša. Niekoľko rodín sem prišlo aj zo Slovenského Komlóša, rumunského Nadlaku a z Vojvodiny. Do roku 1947 patrili seneckí evanjelici do cirkevného zboru vo Veľkom Grobe. Príchodom Slovákov – evanjelikov z Maďarska – sa rozhodli osamostatniť a založiť si vlastný cirkevný zbor, k čomu došlo 26. októbra 1947. Príchodom evanjelikov z Maďarska vznikli nové cirkevné zbory aj v ďalších obciach na juhozápadnom Slovensku, čo podnietilo zriadenie osobitného presídleneckého slovenského evanjelického seniorátu. Dňa 9. júna 1949 sa konal v Komárne historický seniorálny konvent novoutvoreného Dunajského seniorátu. Predsedal mu administrátor seniorátu Július Dérer a seniorálny dozorca – repatriant zo Slovenského Komlóša, „báťa“ Ondrej Beňo. Na tomto pre Slovákov presídlených z Maďarska významnom prvom konvente sa okrem 18 farárov, 11 zborových dozorcov a zástupcov 21 cirkevných zborov zúčastnili ako hostia biskup Západného dištriktu Fedor Ruppeldt a profesor BEF UK Dr. Samuel Štefan Osuský. Už predtým, 1. júla 1948, generálne presbytérium uviedlo presídlenecký seniorát do života a so súhlasom povereníkov bolo systemizovaných 18 kňazských staníc. O zriadenie desiatich, neskôr štrnástich kostolov žiadala generálna evanjelická cirkev už 12. októbra 1948. Nové kostoly mali stáť v Senci, Nesvadoch, Želiezovciach, Sládkovičove, Mostovej, Kolárove, Matúškove, Tešedíkove, Kalnej, Nových Zámkoch, Galante, Veľkých Úľanoch, Zemnom a mimo Dunajského seniorátu v Králi pri Tornali, kde sa usídlili repatrianti zo Zakarpatskej Ukrajiny. Samotná cirkev prisľúbila materiálnu i finančnú pomoc formou zbierky z domova a zo zahraničia. Napríklad v zbierke, ktorá začala na Vianoce 1948, sa zhromaždilo až desať miliónov korún. Pri stavbe chrámov poverila cirkev architektov – profesorov Emila Belluša a Eugena Kramára – vypracovaním jednotného typu chrámov na spôsob artikulárnych kostolov, aby aj jednotný presídlenecký typ týchto svätostánkov natrvalo zvečnil pamiatku repatriácie Slovákov do vlasti svojich predkov. Obdobie zriaďovania cirkevných zborov a stavania kostolov však začalo byť po politickom prevrate nežičlivé. Navyše cirkev a kňazstvo boli poštátnené. Na cirkev doľahli nepriaznivé päťdesiate roky a tak z plánovaných štrnástich kostolov stihla postaviť iba dva, jeden v Nesvadoch a druhý v Senci. Táto akcia výstavby kostolov mala názov „Cirkev sebe“. V Senci sa začal výkop základov 8. novembra 1950. Kostol bol po mnohých útrapách, ale veľkej usilovnosti a obetavosti cirkevníkov a farára Júliusa Janka po poldruha roku postavený a jeho posviacka bola vykonaná 23. marca 1952. Na slávnostných jubilejných bohoslužbách v Senci, sa v preplnenom kostole tiesnilo najviac presídlených Pitvarošanov a ich potomkov. Spomienkové podujatie svojou účasťou poctil aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Anna Piláriková. Hlavnú kázeň mal dôstojný biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr. Milan Krivda. S pozdravmi okrem niekoľkých domácich farárov zo susedných cirkevných zborov, primátora mesta a ďalších hostí, vystúpila v mene Slovákov žijúcich na maďarskej Dolnej zemi farárka Alžbeta Nobiková a v mene terajších obyvateľov Pitvaroša Alžbeta Tószegiová. Po slávnostných bohoslužbách pokračovala spomienková slávnosť posedením a pohostením všetkých prítomných.
Fotografie z osláv (Miroslav Kožuch, 2007)
