Vznik tradície stavania mája Máj bol mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou a smrti so životom. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch strom, ktorý sa v tejto súvislosti označoval ako máj. Máje Prečítať viac o Stavanie mája na Pitvaroši[…]
V nadväznosti na článok Nagyszénás – „pochod smrti“ zverejňujeme ďalší plagát do série Spoznávame Pitvaroš… Autor plagátu: Michal Kožuch Plagát na stiahnutie
Nagyszénás je malá obec v juhovýchodnej časti Maďarska. Pre Pitvarošanov sa vyslovením jej názvu hneď zmení výraz tváre, zvážnie. Aj po rokoch sú pocity pamätníkov silné. Spomienky sa derú na povrch, mnohé sú už zabudnuté ale na Nagyszénás nikdy! Udalosť vyrezala hlbokú ranu do duší Pitvarošanov a jazva ešte stále bolí. Prečo je táto spomienka na Nagyszénás Prečítať viac o Pitvarošský „pochod smrti“ na Nagyszénás[…]
O dome sa hovorieva: „Môj dom, môj hrad“. Bývanie bolo pre Pitvarošanov viac ako len základná životná potreba. Malo svoju kultúru, pravidlá. Funkcia bývania bola spojená s hospodárskou funkciou. V dlhých domoch s gangom bývali v prednej časti ľudia a v zadných častiach boli domáce zvieratá. Trstinové strechy a vybíjané múry ukrývali a ochraňovali život Prečítať viac o Pitvarošský dom[…]
Slovenské vysťahovalectvo a Slováci žijúci v zahraničí sú imanentnou súčasťou našej minulosti a majú podstatný význam nielen pre naše národné dejiny, ale i pre súčasnosť a budúcnosť. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem[1] od konca 17. storočia do 19. storočia bolo dlhotrvajúcim migračným pohybom v rámci vtedajšieho Uhorska a prebiehalo v niekoľkých etapách. Rok 1718 predstavuje pre dejiny Prečítať viac o Michal Franko: Založenie Békešskej Čaby v roku 1718[…]
Jednou z povinných zastávok všetkých presídlencov z Pitvaroša je aj starý pitvarošský cintorín. Keď v roku 1947 dve tretiny Pitvarošanov opúšťali svoju rodnú obec nechávali tam nielen svoj dom, svoje spomienky, detstvo, mladosť, polia ale i hroby svojich predkov a príbuzných. Do niektorých domov sa nasťahovali po presídlencoch noví obyvatelia ale pochovávať ich začali už do nového cintorína. Na Prečítať viac o Pitvarošské hroby[…]
Na mnohé veci na svete sa dá pozerať i z iného pohľadu – netradične. Takýmto príkladom sú aj fotografie mladej Pitvarošanky Dóry Radó-Hájas. Zo strany svojej mamy zdedila slovenské korene. Dóry pracuje na obecnom dome a vo voľnom čase sa rada venuje fotografovaniu. Na svojich fotografiách zachytáva Pitvaroš v rôznych obrazoch, farbách a prejavoch. Zachytáva neopakovateľné čaro okamihov a bežným fotkám Prečítať viac o Pitvaroš očami Dóry Radó-Hájas[…]
Rok 1947 výrazne zasiahol do života všetkých pitvarošských rodín. Dve tretiny Pitvarošanov sa rozhodlo v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom opustiť svoju rodnú obec, svoje korene a vykročiť v ústrety novej a neznámej budúcnosti v novej vlasti. O presídlení sa napísalo veľa ale i dnes táto zložitá logistická akcia udivuje. Bolo Prečítať viac o Presídlenie Pitvarošanov v roku 1947 v číslach[…]
V mysliach presídlencov stále pretrvávajú spomienky na krásny a hrdý Pitvaroš: „So širokyma rovnyma ulicma, nabielo okalenyma domami, okliesňenyma stromami a vyzametanyma garádmi!“ Azda by sa nenašla rodina, ktorá by vo svojom albume nemala malú fotografiu, na ktorej sa naposledy odfotografovali pred domom, v ktorom vyrastali a kde boli doma. Aby si každý z nich Prečítať viac o Spoznávame pitvarošské ulice – Kostolná ulica[…]
Pokračujeme vo zverejňovaní článkov Štefana Hudáka v dobovej tlači. Za ich poskytnutie ďakujeme Pavlovi Hudákovi zo Sládkovičova. Kliknutím na obrázok ho zväčšíte.