Na Pitvaroši bolo pred druhou svetovou vojnou 200 až 300 kráv a 4 býci (jedovitý Ďuri, Ferko, Bandy a Fero). Najviac kráv mal František Emődy z mlyna – 5. Väčšina však mala len jednu kravu a takmer polovica Pitvarošanov bola bez kravy. Kravy sa chovali nielen kvôli mäsu a mlieku, ale aj kvôli hnoju. Hnoj vozili na pole v zime (vo februári) na saniach. Kravy pásli kraviari. Michal Hronec spolu so svojim otcom a súrodencami pásol kravy v rokoch 1938, 1939, 1940, 1942 a 1943. Pred nimi bol kraviarom niekoľko rokov Juraj Valach. V rokoch 1941, 1944,1945,1946 a 1947 pásli spolu Štefan Zelman, Michal Hronec a Ján Glemba.
Stajne býkov v obecnom dome
Kraviarov volili rovnako ako obecných čejsov. Ľudia sa zišli v obecnom dome, v právnej chiži. Volili ich pred novým rokom, hlasovaním. Kraviari dostávali „kraviarske listy“ – každý majiteľ kravy ho doniesol kraviarovi. Boli na ňom počty a typ kráv. Ten neskôr odovzdali do obecného domu, pretože už po týždni poznali všetky kravy. Každá mala svoje meno (Straka, Žofa, Róža, Borca, Julča) a naňho počúvala. Vlastník kravy platil daň obecnému domu. Platilo sa, aj keď bola teľná krava, alebo keď bol býk pripustený na kravu. Kraviari dostávali plácu od ľudí. Chodili ju vyberať z domu do domu, raz do roka, obyčajne na Turíce. Bolo to približne 1 pengő za kus alebo 5 litrov obilia na kravu. Na 1 kravu dostávali aj slaninu, chlieb a bôb. Namiesto chleba podaktorí dávali múku. Apovka Hronec chodili po Pitvaroši na koči a zbierali obilia. Nechali si toľko, koľko potrebovali a zbytok predali Nébelovi, židovi z mlyna. Plácu zbierala mamovka Hroncová. Vyberali po dva dni, lebo za jeden deň sa to stihnúť nedalo. Ak niekto nemal čím zaplatiť, splatil to neskôr.
Pitvarošskí kraviari na pažiti (počítačová vizualizácia)
Pásť kravy sa začínalo 1. mája. Na pastvu sa vyháňalo každý deň, aj v daždi. Páslo sa až do Martina, 11. novembra. Keď už boli biká väčšie, nechodili von a boli zavreté v ohrade, v obecnom dome na Kostolnej ulici. Ráno kraviari pukali karikášom, aby ľudia vedeli, že idú, a aby z domu vyhnali svoje kravy. Predtým ich bolo treba napojiť, učesať a umyť chvost (aby sa nezašpinilo mlieko, keď ním krútili). Kravy sa dojili ráno a večer. Pásť sa začínalo ráno o šiestej, so skracovaním dní sa chodievalo neskôr. Páslo sa do šiestej. Kravy sa pásli na kravskej pažiti (rozprestierala sa západne od Pitvaroša a južne od cesty na Albert). Kravská pažiť bola aj miestom, kde sa Pitvarošania často a radi fotografovali, a kde sa hrávali aj deti. Bol to voľný trávnatý priestor, v pozadí zo zástavby domov a stromov sa vypínala veža – túrňa kostola. Po pokosení obilia sa páslo aj na strniskách. Chudobnejší ľudia chodievali na pažiť zbierať kravský trus na kúrenie – ganaj. Dreva bolo málo, šúľkami a čutkami sa kúrilo v kutke, pri varení a pečení. S ganajom kúrili v kutkách, keď vyvárali plátno.
Vyháňanie kráv na ulicu (počítačová vizualizácia)
Kraviari prešli ulicami a pred cintorínom počkali na ostatné kravy. Na okrajoch stáda museli merkovať, aby kravy nezrútili múriky záhrad alebo aby nezbehli do obilia. Pri pasení im pomáhali psi. Keď pes štekal na kravu spredu, krava tam mala rohy, nebála sa tak, ako keď na ňu štekal zozadu. Psi boli dobre vycvičené. Po zhromaždení všetkých kráv, šlo stádo na kravskú pažiť. Na pažiti žrali trávu. Stravovanie kraviarov bolo skromné. Ráno jedli slaninu a polievku, večer mali tiež len poljovku. Ak pásli blízko sálašov, občas našli vajíčka sliepok. Obedy nosievala Hroncovcom mamovka v košíku aj dva kilometre pešo. Obed bol okolo dvanástej hodiny. V kanvičke bola poljovka, v košíku taniere, lyžice, voda v kante a chlieb hrubý aj na tri prsty. Pri pasení kraviari merkovali na kravy a dávali pozor aj na to, aby sa ťevná krava neotelila. Voľné chvíle si krátili rozprávaním s ľuďmi, ktorí išli okolo, alebo s tými, čo robili na roli. Po napojení kráv sa išlo späť do obce. Šlo sa dvoma smermi: po Medzovskej ceste a po Kostolnej ulici. Zastavili sa pri Malej, Veľkej a Tretej ulici, kde sa kravy samé oddelili a išli domov. Každá vedela, kam má ísť a pred domom zahučala. Niekedy sa stalo, že sa krava zatúlala. Ak gazdovi krava neprišla domov, kraviari ju museli hľadať.
Kravy na kravskej pažiti (počítačová vizualizácia)
Pasenie kráv na pažiti na Pitvaroši postupne zanikalo po kolektivizácii v roku 1948. Tým z Pitvaroša odišla ďalšia časť jeho dlhoročného koloritu.
Kravská pažiť v súčasnosti
Zdroj: Pitvaroš a Pitvarošania (2007,2008)
Fotografie: Michal Hronec, Emília Legíni, Juraj Majo
Autor textu a počítačových vizualizácií: Michal Kožuch
