Pavol Hudák: Zoznam dospelých obyvateľov obce Pitvaroš v rokoch 1946-1947
Zoznam dospelých obyvateľov obce Pitvaroš v rokoch 1946-47 – podľa domových čísiel spracoval Pavol Hudák zo Sládkovičova. Uvedený zoznam si môžete stiahnuť na našej stránke.
Zoznam dospelých obyvateľov obce Pitvaroš v rokoch 1946-47 – podľa domových čísiel spracoval Pavol Hudák zo Sládkovičova. Uvedený zoznam si môžete stiahnuť na našej stránke.
Narodila som sa v Maďarsku na Pitvaroši, rodičom ako štvrté dieťa. Jánovi Čemanovi a Márii rodenej Vargovej. Súrodenci Marka narodená v roku 1922, Zuzka 1924, Janko 1926, ja Judita 1929. Spomienky moje ako tri a pol ročnej, chodila som do úvode (materská škôlka), kde som sa prvý raz stretla s rečou maďarskou čo som nerozumela, ale bola tam naša susedka. Prečítať viac o Judita Molčíková, rodená Čemanová: Spomienky na moje detstvo[…]
Miestny odbor Matice slovenskej v Galante a Dom Matice Slovenskej v Galante 14. októbra 2017 v Galante zorganizoval konferenciu pod názvom „70 rokov historických návratov“. Konferencia bola venovaná 70. výročiu dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z roku 1947. Patronát nad podujatím prevzali Ing. Viliam Oberhauser, CSc. a PhDr. Ján Hovorka. Výsledkom konferencie Prečítať viac o 70 rokov historických návratov[…]
Je dobrým javom aj zistením, že aj zdanlivo „neurčujúce“ historické míľniky, ak sú správne a akurátne uchopené tými, ktorých sa dotýkajú bytostne, dokážu pôsobiť motivujúco až mobilizačne. A to aj napriek tomu, že sú od okamihov deja časovo vzdialené sedem desaťročí a ich pomaly s pozemskosťou sa lúčiaci aktéri sa, našťastie však pre súčasné aj Prečítať viac o Potomkovia Slovákov z maďarského Pitvarošu navracajú pamäť predkov z Dolnej zeme[…]
Menujem sa Alžbeta Svoreňová rodená Hašková. Pochádzam z Pitvaroša, kde som žila do mojich 20. rokov a chodila aj do základnej školy. Spomínam si, že v škole nás učili, že to územie, kde sa nachádza Pitvaroš počas tureckej vlády bola pustatina. Spomínam, ako sme chodili na výlety medzi kopce a do hory. Pani učiteľka nám Prečítať viac o Spomienky a postrehy Alžbety Svoreňovej[…]
Z dolnozemského zápisníka Štefana Hudáka (1923-2005) Pitvaroš sa od svojho zrodu vyznačoval bohatou ľudovou kultúrou. K nej pochopiteľne patril i kroj, ktorý sa tu zachoval s väčšími – menšími obmenami až do ukončenia druhej svetovej vojny. V celku sa nelíšil od komlóšskeho či albertského (Csanádalberti) kroja. Niektoré jeho prvky sú známe vo všetkých dolnozemských osadách. Mne, pravda, utkvelo v pamäti Prečítať viac o O pitvarošskom kroji[…]
Na Pitvaroši bolo pred druhou svetovou vojnou 200 až 300 kráv a 4 býci (jedovitý Ďuri, Ferko, Bandy a Fero). Najviac kráv mal František Emődy z mlyna – 5. Väčšina však mala len jednu kravu a takmer polovica Pitvarošanov bola bez kravy. Kravy sa chovali nielen kvôli mäsu a mlieku, ale aj kvôli hnoju. Hnoj Prečítať viac o Kraviari na Pitvaroši[…]
Pitvaroš v minulosti vyzeral inak ako ho poznáme dnes. Súčasný Pitvaroš zvykne byť označovaný až ako tretí Pitvaroš. Ján Hronec (1873-1965) vo svojom rukopise uvádza históriu prvého Pitvaroša nasledovne: „Meno Pitvaroš od koho pochodí, skade a po čom, to sa nevie. Písali už viacerí pisatelia, ale každý len s tým skončil, že meno Pitvaroš skade pochodí to sa Prečítať viac o Druhý Pitvaroš[…]
Najznámejším Pitvarošanom, ktorý sa narodil a zomrel na území dnešného Slovenska bol Ján Hronec. Narodil sa v roku 1873 v Kobeliarove, okres Rožňava. Odtiaľ sa ako 7 ročný presťahoval na Pitvaroš spolu so svojim otcom. V roku 1947 sa presídlil s rodinou späť na Slovensko. Zomrel ako 92 ročný vo Vlčanoch v roku 1965. […]
Rozprávkárka „ňanička Žofka“ (Farkas Andrásné Drágos Zsófia) patrí nesporne k pozoruhodným zjavom prozaickej tradície. V roku 1984 Ondrej Krupa vydal jej jedinečné rozprávky písané v nárečí tak, ako sa voľakedy rozprávalo na Dolnej zemi. Publikácia obsahuje spolu 52 rozprávkových textov. Rodičia Žofie Farkašovej z Nagybánhegyesa pochádzali z Pitvaroša. […]